Videokanál poslanca

V rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepadli žiadne procedurálne návrhy. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c)... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán Hrušovský tu v úvodnom slove pripomenul, že Národná rada sa takýmto návrhom zákona, návrhom na zrušenie Mečiarovým amnestií, zaoberá už šiestykrát. Ja by som chcel teda na záver rozpravy, alebo po skončení rozpravy doplniť, že prvýkrát sa zaoberá v situácii, keď v parlamente nesedia zástupcovia Mečiarovho hnutia. Bolo to vidno aj z tej diskusie, kde bolo viacero vystúpení, ktoré podporovali zámer tohto ústavného zákona, a nebolo vlastne žiadne, ktoré by mu oponovalo, z hľadiska vecného zámeru bolo jedno kritické, jedna kritická faktická poznámka, čo sa týka formy a dosahov. Takže dnes tu už nesedí HZDS v tomto parlamente. Som zvedavý, či to bude vidno nielen na diskusii, ale aj na hlasovaní poslancov. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 4. mája 2011 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, tlač 366. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa uvádza, že návrh ústavného zákona nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v primárnom práve Európskej únie ani Európskych spoločenstiev. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 č. 358 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Len k pár veciam ešte. Ak ste teda čítali nález Ústavného súdu, tak Ústavný súd nekonštatoval, že by protiústavným bolo vyvlastňovanie. Protiústavné je stavanie na cudzích nevyvlastnených pozemkoch. To je rozdiel. Môžme, samozrejme, diskutovať o tom, čo si myslíme o inštitúte vyvlastňovania, môžeme byť k tomuto inštitútu kritickí, ale samotný inštitút vyvlastňovania nie je v rozpore so slovenskou ústavou. To, čo je v rozpore so slovenskou ústavou, a to, čo konštatoval aj Ústavný súd, je stavanie na cudzích pozemkoch.
Áno, pán poslanec Blanár, je mi známe, že zverejnením nálezu Ústavného súdu stratia príslušné ustanovenia účinnosť, a ak s tým nič neurobíme, tak o pol roka aj platnosť. Ale tá polročná lehota je tam práve preto, aby parlament mal možnosť reparovať ten protiústavný stav, aby mohol zmeniť zákony. Samozrejme, je to poistka pre prípad, že parlament nebude robiť nič.
Ja dúfam, že parlament sa v tomto volebnom období nebude správať tak, že ak Ústavný súd konštatuje protiústavnosť nejakého zákona, tak jednoducho počká, kým ten zákon najprv stratí účinnosť a potom aj platnosť. Keď je raz niečo protiústavné, tak by sme sa to mali snažiť zmeniť a v tomto zákone je viacej vecí, ktoré si zaslúžia zmenu, pretože nie všetko, čo je problematické, nie všetko, čo je zlé, nie všetko, čo zasahuje do práv občanov alebo do práv účastníkov konania, musí byť nutne protiústavné. A tak je to aj s týmto zákonom.
S týmto zákonom prichádza skupina poslancov práve preto, že si myslím, že je najvyšší čas túto tému riešiť a v tejto podobe to ale nie je už izolovane od ministerstva dopravy. Keď si pozriete tú predchádzajúcu verziu zákona a túto verziu zákona, tak je výrazne zmenená a je výrazne zmenená práve pod vplyvom pripomienok, ktoré sme dostali z ministerstva dopravy a aj ďalších podnetov, ktoré prišli z ministerstva dopravy. V tej predchádzajúcej verzii sme napríklad vôbec neriešili otázku kompenzácií občanov, ktorí boli poškodení touto protiústavnou úpravou. V tejto verzii už túto otázku riešime a je to práve na základe podnetov z ministerstva dopravy. Takže nie je pravda, že s tým nechceme nič robiť, nie je pravda, že nám to nevadí, nie je pravda, že to chceme nechať tak.

Pán poslanec Choma, povedali ste, že všetci poslanci chápu, o čom sú diaľnice a rýchlostné cesty. Určite áno, všetci poslanci to chápu. Zjavne však nie všetci poslanci chápu to, čo je to vlastnícke právo a čo to znamená rešpektovať vlastnícke právo. Keby to chápali, tak by nikdy parlament neschválil takýto zákon. Tie stavebné povolenia, ktoré doteraz boli vydané alebo sú vydávané na základe stále platného a účinného zákona, nie sú v rozpore so zákonom. Sú v súlade so zákonom, ktorý je protiústavný, ale keďže nevyšiel nález Ústavného súdu doteraz v Zbierke zákonov, tak ešte stále je súčasťou nášho právneho poriadku a dokonca je účinný.
Ja som presvedčený, že aj za tejto vlády sa budú stavať diaľnice a rýchlostné komunikácie, ale nemalo by sa to robiť tak, že sa bude stavať na cudzom. Nemalo by sa to robiť tak, že budeme hádzať občanom polená pod nohy a budeme im sťažovať to, aby mohli účinne hájiť svoje práva, obhajovať svoje záujmy a správať sa ako v iných územných konaniach a v iných stavebných konaniach. To nie je cesta, ktorou by sme mali ísť.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a je to novela zákona, ktorý bol schválený v roku 2007 a bol schválený v snahe naplniť zámer predchádzajúcej vlády a predovšetkým jej premiéra Roberta Fica dostavať do roku 2010 diaľnicu medzi Bratislavou a Košicami.
Tí z vás, ktorí chodia medzi Bratislavou a Košicami, vedia, že diaľnica dostavaná nie je. Napriek tomu slovenský parlament v roku 2007 prijal zákon, ktorý brutálnym spôsobom zasiahol do vlastníckych práv slovenských občanov a umožnil, nie že vyvlastňovať pozemky v záujme stavby diaľnic, nie že urýchlene vyvlastňovať pozemky v záujme stavby diaľnic, ale stavať na nevyvlastnených, na cudzích pozemkoch. Skutočnosť, že takáto právna úprava je v rozpore s ústavou, bola vo veľkej časti spoločnosti vrátane celej opozície zrejmá už dávno, preto prišla skupina opozičných poslancov s podnetom na Ústavný súd. Ústavný súd si však v tomto prípade dával mimoriadne načas a neodložil, alebo teda nepozastavil účinnosť napadnutých ustanovení zákona a o jeho súlade alebo nesúlade s ústavou rozhodol až v januári 2011. Podotýkam, že doteraz nebol nález zverejnený. Myslím, že načas si však s týmto zákonom alebo s jeho novelou dáva aj tento parlament.
Po júnových minuloročných voľbách obsadili väčšinu miest v tomto parlamente členovia strán, ktoré aj pred voľbami tento zákon kritizovali, ktoré iniciovali podnet na Ústavný súd a ktoré ho považovali za protiústavný. Napriek tomu až dodnes sme ten návrh alebo ten zákon nechali v nezmenenej podobe, nechali sme ho existovať napriek tomu, že sme boli presvedčení, že je protiústavný. To, že je protiústavný, tak v tom nám dal za pravdu aj Ústavný súd a jediná výhoda toho, že sme čakali, je, že Ústavný súd ako jediný orgán, ktorý môže konštatovať, či zákon je, alebo nie je protiústavný, tak urobil, že to neostalo v polohe: my si myslíme, že je to protiústavné, vy si myslíte, že to nie je protiústavné. Rozhodol Ústavný súd, je to protiústavné, a tým pádom už nie je na čo čakať.
Predkladaný návrh novely reaguje jednak na rozhodnutie Ústavného súdu v tejto veci, aj keď ešte nepoznáme presné znenie nálezu, ale vieme, pri ktorých ustanoveniach zákona konštatoval Ústavný súd nesúlad s ústavou. Tieto ustanovenia navrhujeme vypustiť zo zákona, rovnako navrhujeme vypustiť aj súvisiace ustanovenia, ktoré s nimi priamo súvisia, ale obsahom návrhu zákona je aj ďalšia úprava predmetného zákona v snahe zlepšiť postavenie občanov, ktorí sú vlastníkmi pozemkov, či už pod budúcimi diaľnicami, alebo v ich bezprostrednej blízkosti, pretože tento zákon nemá iba protiústavné ustanovenia, ale má aj ustanovenia, ktoré výrazne zasahujú do práv účastníkov konania, obmedzujú mieru informovanosti, obmedzujú možnosti uplatnenia ich práv v porovnaní s inými účastníkmi konania v iných územných alebo stavebných konaniach.
Návrh bol pripravený tak, že sme ho predložili aj na minulú schôdzu Národnej rady, ale teda vzhľadom na výhrady zo strany ministerstva dopravy sme návrh stiahli a rokovali sme o ňom s ministerstvom dopravy a návrh je prepracovaný, vo viacerých ustanoveniach je zmenený, nie je zmenená jeho podstata, nie je zmenená jeho filozofia, návrh má za cieľ zvýšiť informovanosť občanov, čo sa, myslím, stane ešte výraznejšie snáď ako v tom pôvodnom návrhu, a návrh rieši aj kompenzáciu vlastníkov pozemkov, ktorí boli zasiahnutí doterajšou alebo doteraz platnou protiústavnou úpravou.
S ministerstvom dopravy ostali otvorené ešte dva body, o ktorých sa dá hovoriť, a myslím si, že buď si ich vysvetlíme, alebo v rámci druhého čítania nájdeme takú zmenu, aby to bolo prijateľné pre väčšinu. Nie som si istý, že ten návrh je dostatočný, systémovým riešením by pravdepodobne bolo úplne tento zákon zrušiť a potrebné veci riešiť v rámci stavebného zákona, pretože stavebný zákon by mal byť taký, aby nezasahoval do vlastníckych práv, rešpektoval práva všetkých účastníkov konania, ale zároveň aby nebrzdil zbytočne ani odôvodnené žiadne stavby. Predpokladám, že ak sa bude novelizovať stavebný zákon, alebo prijímať teda nový stavebný zákon, že pôjdeme týmto smerom, ten zákon, ktorý ideme dnes novelizovať, zrušíme a budeme to všetko riešiť v rámci stavebného zákona. Kým však k tomu dospejeme, je potrebné, aby sme z právneho poriadku Slovenskej republiky odstránili ustanovenia, ktoré sú v rozpore s ústavou a ktoré obmedzujú občanov ako účastníkov konania pri stavbách diaľnic v mene cieľa, ktorý sa aj tak nepodarilo zrealizovať.
Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu poslaneckého návrhu novely zákona.
Ďakujem.