Takže to je ten základný uholný alebo stavebný problém, od ktorého sa potom odvíjajú všetky ďalšie problémy.
Ako druhý som pomenoval novú ústavu alebo základný zákon Maďarskej republiky. Tu vám chcem povedať svoj postoj, že kľúčový problém vidím v čl. 23 ods. 4, ktorý hovorí, že rámcový zákon môže viazať volebné právo alebo jeho úplnosť na pobyt v Maďarsku a možnosť byť volený na ďalšie podmienky. Tu je kľúčom to slovíčko "môže"....
Takže to je ten základný uholný alebo stavebný problém, od ktorého sa potom odvíjajú všetky ďalšie problémy.
Ako druhý som pomenoval novú ústavu alebo základný zákon Maďarskej republiky. Tu vám chcem povedať svoj postoj, že kľúčový problém vidím v čl. 23 ods. 4, ktorý hovorí, že rámcový zákon môže viazať volebné právo alebo jeho úplnosť na pobyt v Maďarsku a možnosť byť volený na ďalšie podmienky. Tu je kľúčom to slovíčko "môže". Doposiaľ je to tak, že volebné právo v Maďarskej republike je umožnené iba tým, ktorí majú v Maďarsku trvalý pobyt, musia mať trvalý pobyt. Teda ústava otvára priestor aj pre občanov Maďarskej republiky s trvalým pobytom v iných štátoch. Toto považujem za najcitlivejší problém celej novej Ústavy Maďarskej republiky.
Pre tých, ktorí by mi chceli vytýkať, že tam nevidím ďalšie úskalia, by som chcel povedať, že ich vidím, ale nie sú tak nepríjemné z hľadiska normálneho ľudského spolužitia ako práve to v článku 23, ktoré som odcitoval. To, čo vidím a čo sa nečíta dobre, je predovšetkým uvedené v článku veľké D ako Dušan. Sú tam formulácie o jednotnom maďarskom národe, sú tam formulácie o kolektívnych právach, je tam vyslovená formulácia o podpore pre vznik samospráv v zahraničí na etnickom princípe a Maďarská republika sa hlási k zodpovednosti za všetkých Maďarov. Teda v jednom maličkom odseku sú štyri miesta, ktoré vyvolávajú možnosť exteritoriálnych alebo cezhraničných účinkov.
Tu ale chcem povedať dve veci. Obhajca týchto formulácií by všade namietal, že môže alebo že podporuje, teda sú tam formulácie, ktoré ponúkajú takpovediac manévrovací priestor, ale nie je podstatné to, aby sme sa s lupou v ruke usviedčali, ako je to tam napísané. Podstatné je to, ako bude vyzerať aplikačná prax v Maďarskej republike a po druhé, či sme schopn, my doma na Slovensku týmto exteritoriálnym alebo cezhraničným účinkom brániť. A tu by som vám chcel povedať dve veci. Neviem, aká bude aplikačná prax Maďarskej republiky, ale viem, že Slovenská republika má všetky prostriedky na to, aby sme tieto cezhraničné účinky ubránili. Napríklad tak, že máme v Ústave Slovenskej republiky zakotvené, že práva občanov Slovenskej republiky sú výhradne postavené na báze individuálnych práv, tak, ako je to v Preambule Lisabonskej zmluvy, tak, ako je to v celom rade medzinárodných dokumentov. Ak Maďarská republika rešpektuje kolektívne práva, je to jej záležitosť. Ale na Slovensku platia a budú platiť iba práva individuálne.
V návrhu textu, ktorý máte z dielne zahraničného výboru, je jasné expressis verbis prihlásenie sa k individuálnym právam. Samozrejme, v legislatíve Slovenskej republiky nikde nenájdete najmenšiu šancu na to, aby sa tu vytvárali samosprávne orgány na etnickom princípe. A dovolím si povedať, že žiadna politická reprezentácia nebude naklonená pre takúto záležitosť, lebo na Slovensku na to nakoniec nie sú ani prirodzené predpoklady. Čiže máme to vo svojich rukách.
No a ak sa v článku D maďarskej ústavy hovorí, že sa Maďarsko hlási k zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc, tak my odkážeme do Budapešti veľmi pokojne, že my sa chceme a my sa staráme a budeme sa starať, aby sa aj príslušníci, občania hlásiaci sa k národnostným menšinám cítili tu dobre, aby Slovensko mohli a považovali za svoju vlasť. My sa o nich postaráme, nech to poviem zrozumiteľným jazykom.
Samozrejme, tak ako my prispievame na slovenské školy v Békešskej Csabe alebo v Slovenskom Komlósi, alebo v Nadlaku, alebo v Užhorode ,alebo vo Vojdine, alebo v ďalších krajinách, to je medzinárodný štandard. Nikomu nebránime, aby podobným spôsobom ako Slovensko podľa vlastných síl, možností štátneho rozpočtu prispieval na podporu našich komunít, aby podporovali aj iné krajiny. Ale spôsobom, samozrejme, civilizovaným, nie tak, že budú pchať forinty do rúk občanom, ktorí dajú svoje deti do škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Koniec koncov tento pokus sme pred niekoľkými rokmi úspešne zvládli a máme pokrytý slovensko-maďarskou medzištátnou zmluvou. A podpora menšín na Slovensku, podpora menšín v Maďarskej republike prebieha prostredníctvom mimovládnych organizácií, teda inštitúcií.
Čiže chcel som na tomto ukázať, že koho chce ten článok D trochu vyrušiť, tak sa môže vyrušiť nechať trochu. Kto chce sa nechať vyrušiť veľmi a ho uráža, že sa v politickom dokumente hovorí o jednotnom maďarskom národe, aj pre to isté porozumenie mám. Ale to kľúčové, čo chcem povedať, spočíva v aplikačnej praxi a v tom, či dokážeme čeliť týmto prípadným eventuálnym nežiaducim účinkom, alebo nie. Ja hovorím, že jednoznačne im čeliť dokážeme.
No, chcem ale na záver povedať aj to, že mám isté porozumenie aj pre kritiku, ktorá tu bude zaznievať v tom zmysle, že text preambuly alebo možno aj celej ústavy je jazykom, ktorý možno je prekonaným a ktorý možno dnes sa vo svete nie veľmi používa. Ja som si ale veľmi dobre všimol a môžem vám prezradiť, že mám aj päť stanovísk renomovaných slovenských historikov, že tvorcovia ústavy si dávali záležať, aby ten text ako-tak aj mohli obhájiť, aby nezaváňal tými javmi, ktoré sa klasifikujú ako činnosti alebo prejavy nezlučiteľné s moderným európskym právom. Tak som ja prečítal Ústavu Maďarskej republiky. Isteže aj ja by som niektoré pasáže možno radšej čítal inak formulované, ale opakujem ešte raz, a to sa v stanoviskách našich historikov opakuje veľmi často, autor si dával pozor, takto po slovensky jednoducho to poviem. Ale hovorím o tom preto, že to tu nepochybne bude zaznievať, aby ste vedeli, že vnímam aj tento rozmer, lingvistický možno, alebo formulačný, Ústavy Maďarskej republiky.
No, čiže ak zhrniem to prvé, ten bod prvý, ktorý som nazval ako pomenovanie problematiky, a poviem, že základný problém vidím jednoznačne v zákone o dvojakom občianstve, tak by som potom za kľúčové považoval riešenie dvoch otázok. Jedno mlieko, ktoré na stole je, a druhé, ktoré ešte na stole nie je a možno by ani nemuselo byť. To prvé rozliate sa volá zákon o dvojakom občianstve, to druhé, ktoré budeme veľmi pozorne sledovať, sú budúce volebné zákony alebo budúca volebná reforma Maďarskej republiky, pre ktorú otvára priestor, ako som už zmienil, ten čl. 23 Ústavy Maďarskej republiky.
Panie poslankyne, páni poslanci, teraz by som v druhej časti chcel sa s vami podeliť o štyri východiská, ktoré determinujú postoje ministerstva zahraničných vecí, o ktoré sa opieram aj ja sám, keď hľadáme odpovede na tie výzvy, ktoré som v bode č. 1 pomenoval. Tie východiská sú štyri. Nehovorím, že už sú zoradené prioritne, ale myslím si, že sú štyri.
Tým prvým východiskom je chrániť zvrchovanosť Slovenskej republiky a nášho právneho poriadku. Poviem to opäť s úsilím byť zrozumiteľný a jasný. Na Slovensku môžu platiť, platia a budú platiť iba zákony Slovenskej republiky a medzištátne zmluvy, ktoré Slovenská republika schválila. Nič iné. Toto je otázka č. 1, východisko č. 1.
Východisko č. 2 je zabrániť alebo brániť prípadným exteritoriálnym alebo cezhraničným účinkom.
Tretie východisko je, a opäť to poviem ľudovým jazykom, brániť rozoštvávaniu občanov. Považujem za veľké šťastie, keď dokážu na Slovensku žiť občania Slovenskej republiky národnosti slovenskej v porozumení s občanmi Slovenskej republiky národnosti maďarskej, rusínskej, nemeckej, ukrajinskej, poľskej a mnohých ďalších. Nie sme bohatí na prírodné zdroje, sme bohatí na národnosti. Ja som v takom prostredí v Spišskej Novej Vsi vyrastal. A toto by sme mali brániť za každú cenu. Za dvadsať rokov v politike si dovolím povedať, že Slovensko poznám a viem, že ľudia chcú žiť spolu v pokoji. (Potlesk.) Maďar vedľa Slováka, Slovák vedľa Maďara. A je veľkým požehnaním na každej dedine, v každom meste, na každej ulici, keď susedia spolu vychádzajú bez ohľadu na to, či je niekto luterán, katolík, veriaci, neveriaci, Slovák alebo Maďar. Toto je obrovský kapitál, toto je hodnota, na ktorú nikdy nesmieme zabudnúť. Správajme sa tak, aby politici, ktorým to môže krátkodobo vyhovovať, ľudí nerozoštvávali, ale aby skôr ponúkali riešenia také, ktoré umožnia ľuďom lepšie žiť.
No a potom je tu aj štvrté východisko, ktoré je nesmierne dôležité, a to sú dobré susedské vzťahy, ich udržiavanie a rozvoj. Nikdy nesmieme zabúdať na to, že Maďarsko je naším susedom, že máme spolu dlhú hranicu, že mnoho Slovákov robí na druhej strane Dunaja a aj Maďari pracujú v Slovenskej republike, že chodia sa vzájomne navštevovať, že chodia za kultúrou, za športom, za zábavou, že potrebujú, aby sme rozvíjali ďalej infraštruktúru. Je skvelé, že kolega Figeľ o niekoľko dní podpíše zmluvu so svojím maďarským kolegom o mieste napojenia diaľnice medzi Košicami a Miškolcom. Je dobré, že 2. júna otvoríme nový most cez rieku Ipeľ, že 30. júna otvoríme ďalší most cez rieku Ipeľ, že pripravujeme medzištátnu dohodu o novom moste v Komárne. Je skvelé, že sme podpísali len celkom nedávno zmluvu o vzájomnom prepojení plynových sústav. Máme veľa peňazí v európskych fondoch na prepojenie Sever - Juh, z Baltu cez Poľsko, Slovensko, Maďarsko na juh do Chorvátska, do prístavov.
Bola zriadená vysoká, teda komisia na vysokej úrovni EÚ pod vedením komisára Öttingera a V4. Potrebujeme zvyšovať nezávislosť našej energetickej sústavy. Sú projekty o prepojení našich elektrizačných sústav. Ale keď chcete vedieť, ideme vydať aj vzájomný prekladový slovník tohoto roku. A ak chcete vedieť, z grantu ministerstva zahraničných vecí ideme usporiadať seminár mladých historikov. Nech sa mladí pozrú aj na našu minulosť, nezaťažení. Tí, ktorí chcú ďalej tu žiť desaťročia medzi sebou na obidvoch stranách či Ipľa, Tisy alebo Dunaja. To všetko sú nepochybne aktivity, ktoré pomáhajú ľuďom aj na Slovensku, aj v Maďarskej republike. A preto aj toto štvrté kritérium alebo východisko považujem za nesmierne, nesmierne dôležité, ak nie rovno kľúčové.
Takže, panie poslankyne, páni poslanci, toto bola druhá zo štyroch oblastí po pomenovaní problému, východiská, o ktoré sa opierame, aby sme dokázali prv pomenované problémy riešiť.
A tak sa dostávam k aktivitám, k prístupu, k riešeniu, k tomu, čo sme vykonali, k tomu, ako vyzerá riešenie problému, ak ho nazveme problémom dnes. V prvom rade chcem povedať, že sme sa s kolegom Martonyim dohodli na systéme včasného varovania, vyrozumenia. Keď máme problém, tak nejdeme na tlačovú konferenciu v prvom rade, ale sa pokúšame tento problém riešiť na pracovnej úrovni.
Nebudem vás zabávať rôznymi témami, ktoré riešiť je treba, slovenské deti v Rajke napríklad, jeden z vás, pán poslanec Somogyi mi napísal list, že sú problémy s našimi deťmi v Rajke, kde už je veľká enkláva Slovákov a zrazu začali od detí v materskej škôlke a v základnej škole vyberať peniaze. Ale deti z Maďarska chodia do Košíc a my od nich peniaze nevyberáme. Pekne som sa s pánom Martonyim o tom porozprával. Napísal som Ivančovi, štátnemu tajomníkovi, ktorý je šéfom slovenskej časti zmiešanej komisie, ideme to riešiť. Ale pán Martonyi už o tom vie. Nerobíme z toho otázku života a smrti.
Možno by ste boli prekvapení, takýchto chlebových problémov medzi nami je viac, ale keď si dôverujeme, že chceme tieto problémy riešiť, tak sa domnievam, že platforma sa na to nájde. Otvorene vám poviem, že pred druhým čítaním o Ústave Maďarskej republiky som mu tiež telefonoval. Povedal som mu toto, čo som povedal vám, čo nás znepokojuje v základnom texte, čo môže byť zdrojom budúcich nedorozumení. Netelefonoval som mu v takej naivnej nádeji alebo predstave, že po mojom telefonáte snem v Budapešti urobí axelpauzen o 180 stupňov. Ale som mu zatelefonoval preto, aby sme si rozumeli, aby to vedel od začiatku, aby sme nemali jeden voči druhému obavu, že sa chceme dobehnúť alebo že maľujeme čerta na stenu. (Čašník priniesol pohár vody.) Ďakujem veľmi pekne.
V rámci toho prvého inštrumentu, a to sú nepochybne možnosti a povinnosť spolupracovať v bilaterálnej oblasti, vám pripomeniem, že už 15. februára sme odovzdali maďarskej strane návrh medzištátnej zmluvy, ktorou by sme mali alebo mohli usporiadať otázky dvojakého občianstva. Rovnako mi je jasné, že keď Budapešť schváli v máji 2010 zákon, tak ho nebude hneď novelizovať. Ale našli sme riešenie, ktoré to nedorozumenie medzi Slovenskom a Maďarskom môže odstrániť. Viem, že ste si všimli, že od 15. februára Maďarská republika nereaguje. Dňa 12. mája bol minister Maártonyi v Bratislave na návšteve, opýtal som sa ho na to. Uvedomujem si, že Maďarsko predsedá Európskej únii, uvedomujem si, že je s tým spojený aj veľký nápor na administratívu maďarských inštitúcií, ale zdá sa mi, že ten čas je už trošku pridlhý. Kolega Martonyi ale povedal aj mne osobne, aj na tlačovej konferencii dôležitú vetu: "Chceme rokovať, nepovažujeme váš návrh za dobrý, ale chceme rokovať. Budeme rokovať, pretože aj základným princípom medzinárodného práva, keď sú nedorozumenia, je treba vyčerpať dvojstranné alebo bilaterálne možnosti."
Samozrejme, keďže to trvá akosi dlhšie, rozvinuli sme aktivity aj na pôde medzinárodných organizácií. Čo sa týka dvojakého občianstva, už som zmienil moju prvú aktivitu, ktorou bol rozhovor v Bratislave s Knutom Vollebaekom, vysokým komisárom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Zacitoval som pred chvíľou z jeho odpovede 25. októbra minulého roku. Odvtedy s jeho úradom vedieme pokojnú, ale intenzívnu komunikáciu na viacerých úrovniach vrátane našej misie v Haagu. Ja to všetko hovoriť nebudem, lebo tiež by som mal dávať pozor na čas, ale poviem len súčasný stav. Dňa 20. mája, to znamená minulý týždeň, sa uskutočnilo stretnutie štátneho tajomníka Ježovicu s pánom vysokým komisárom OBSE pre otázky národnostných menšín Knutom Vollebaekom v talianskom Bolzane, kde boli obidvaja na medzinárodnom seminári o národnostných menšinách. Štátny tajomník mal s ním pomerne obsiahly rozhovor a tak, ako som informovaný, to, čo sme Knutovi Vollebaekovi potrebovali povedať, mali povedať, sme mu povedali a môžem vás informovať, že v tomto dialógu budeme intenzívne pokračovať až do okamihu, keď pán vysoký komisár vyriekne svoje stanoviská k témam, o ktorých sa spolu rozprávame.
Druhou platformou medzinárodných aktivít Slovenskej republiky je Rada Európy. Opäť nechcem ísť od Adama, a preto spomeniem len aktivitu, ktorá bola veľmi viditeľná, počuteľná. V apríli 2011 sa počas plenárneho zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy angažoval poslanec Pavol Kubovič, šéf našej parlamentnej delegácie. Mal viacero aktivít. Myslím si, že to boli aktivity nesmierne užitočné, dôležité. Opäť nebudem od apríla vymenovávať všetky, ktoré by možno stáli za reč, ale zmienim len celkom aktuálnu informáciu. Tieto doterajšie aktivity na pôde Rady Európy vyvrcholili návštevou piatich spravodajcov Benátskej komisie Rady Európy 17. - 18. mája v Budapešti. Bola to monitorovacia návšteva. Zhruba do mesiaca piati spravodajcovia sú tam veľmi známi, aj bývalí politici, napríklad bývalá poľská premiérka Hanna Suchocká, ale aj ďalší. Koncom júna by mal byť hotový riport z tohto monitoringu, ktorý predstavitelia Benátskej komisie Rady Európy 17. - 18. mája v Budapešti vykonali. Azda vás nemusím ani presviedčať, ani ubezpečovať, že sme v týchto procesoch veľmi aktívni, a verím, že ku kolegovi Kubovičovi na pôde Rady Európy sa pridajú postupne aj ďalší.
Je aj tretia platforma nášho zahraničnopolitického alebo medzinárodného angažmá a to je Európsky parlament. Zatiaľ sme zaznamenali dve aktivity. Pred Veľkou nocou diskutoval o týchto témach Ústavnoprávny výbor Európskeho parlamentu, práve dnes Výbor pre občianske slobody, ľudské práva a vnútro. Mám čerstvú informáciu od veľvyslanca Korčoka, že tohto rokovania výboru sa zúčastnili aj predstavitelia Benátskej komisie. Dňa 2. mája som, panie poslankyne, páni poslanci, si dovolil pozvať na ministerstvo zahraničných vecí Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky a všetkých europoslancov. Bol som príjemne prekvapený, ale veľmi spokojný, že tam boli poslanci z celého politického spektra. Rozhodol som sa, že všetci zúčastnení dostanú podrobné analýzy dokumentov, ktoré sú predmetom nášho záujmu alebo našich starostí, to znamená aj zákon o dvojakom občianstve, aj novú Ústavu Maďarskej republiky, aj našu analýzu, medzinárodnoprávny rozbor tak, aby každý, kto chcel a kto si myslí, že aj môže, aby mohol byť prínosný.
Máme poslancov v Európskom parlamente, chodievame na rokovania Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, máme našich členov v Benátskej komisii, chceme využívať tieto nástroje stále viac. A poviem to veľmi pokojne, ale zreteľne. O čo viac bude meškať odpoveď Budapešti na našu medzištátnu zmluvu, o to budeme aktívnejší. Myslím si, že aj v záujme Maďarskej republiky, aby sme si k tomu sadli, máme k tomu všetky potrebné nástroje, oživil som činnosť všetkých dvanástich zmiešaných slovensko-maďarských komisií. To je tá platforma, kde treba riešiť problémy. Práve spolupredseda jednej z týchto komisií, štátny tajomník Žilinka z ministerstva vnútra, odovzdal návrh medzištátnej zmluvy slovensko-maďarskej. Preto budeme trpezlivo, ale nástojčivo navrhovať, aby sme o tomto dokumente seriózne rokovali. Najlepšie by bolo, keby sme vedeli bilaterálne usporiadať naše vzťahy, aby sme nezaťažovali medzinárodné spoločenstvo, lebo toto neprinesie dobré body nikomu z nás.
Budeme, samozrejme, naďalej v úzkom kontakte s poslancami zahraničného výboru, ale aj z výboru pre európsku integráciu a, samozrejme, s poslancami, ktorí sú členmi zmienených medzinárodných inštitúcií. Ja som ich o spoluprácu požiadal a budeme podobné stretnutia, ako som zorganizoval 2. mája, poriadať pravidelne.
Zároveň vás chcem informovať, že budeme naďalej teda aktívni aj bilaterálne, aj na pôde medzinárodných organizácií, ako som už zmienil, na pôde Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, na pôde Rady Európy, na pôde Európskeho parlamentu. Všimol som si aj vyjadrenia generálneho tajomníka OSN Ban Ki-moona, ktorý zaregistroval dianie v Maďarskej republike, a myslím si, že aj inštitúcie Organizácie Spojených národov sa touto témou zaoberajú.
Ale ako som už uviedol, som si vedomý, že základom odstraňovania akýchkoľvek nedorozumení je bilaterálna platforma, dvojstranná spolupráca. Myslím, že každá z vás a každý z vás vie a je to aj zvyklosť medzinárodného práva, že medzinárodné inštitúcie nastupujú až vtedy, keď sa vyčerpajú možnosti dvojstranného usporiadania nedorozumení. My sme si toho vedomí, a preto sme na samom začiatku nastúpili cestu tých dvojstranných konzultácií.
Len zhrniem a pripomeniem, že úplnou bázou je základná medzištátna zmluva slovensko-maďarská z roku 1995. Znovu zopakujem, že sme oživili činnosť všetkých dvanástich zmiešaných slovensko-maďarských komisií. No a samozrejme, že sme aj členmi všetkých medzinárodných dohôd, ktoré upravujú zmienené otázky. Zmienim aspoň európsky dohovor o občianstve z roku 1997, ktorý sme my ratifikovali, ak sa nemýlim, 2003 a tesne po nás aj Maďarská republika.
Takže, pani poslankyne, páni poslanci, toto bola tretia zo štyroch oblastí po pomenovaní problému, po východiskách som sa pokúsil na prijateľnom časovom priestore vám podať informáciu o konkrétnych aktivitách, či dvojstranných, alebo aj na pôde medzinárodných inštitúcií.
No a napokon mi dovoľte v tej záverečnej štvrtej časti zhodnotiť súčasný stav a najmä pozrieť sa dopredu, ako by sa tento vývoj mohol alebo mal uberať. Je úplne jasné a nemienim to ani zakrývať, ale myslím si, že každý, kto by to zakrývať chcel, že by sa mu to ani nie veľmi podarilo, a síce, že aktivity vlády Viktora Orbána publikum nielen Slovenskej republiky vyrušili a znepokojili. O tom nemôže byť najmenších pochybností.
To ale, čo vám chcem povedať, videné mojimi očami, je to, že som presvedčený, že nás nemôžu ohroziť a poviem viacero dôvodov, viacero argumentov. Predovšetkým nás nemôžu ohroziť preto, lebo som presvedčený, že dokážeme nájsť na ne odpovede. Tak ako sme našli odpoveď na krajanský zákon. Nebudem sa vracať k tomu, aké sme mali pripravené opatrenia v prípade, že by ten zámer vyplácať forinty jednotlivcom, ak ľudia dajú deti do svojich škôl s vyučovacím jazykom maďarským, ak by sa bol býval presadil. Máme pripravené opatrenia. Konzultujem s kolegom Lipšicom. Zamýšľame, aký môže byť vývoj v budúcnosti. A opakujem ešte raz, som presvedčený, že nás takéto aktivity ani minulé, ani eventuálne budúce nemôžu ohroziť. Samozrejme, že znepokojujú. Samozrejme, že vnášajú do našej spolupráce prvky, ktoré by nemuseli byť, ktoré sa ľahko zneužívajú politikmi, ale aj vyrušujú normálnych ľudí, ktorí sa chcú sústrediť na prácu, na normálne spolužitie.
Otázka by bola teraz možno namieste, že prečo som sa rozhodol vystúpiť, keď to považujem za také, čo nás nemôže vážnejšie ohroziť. Ide o princíp. Vôbec nie je dôležité, či málo, alebo veľa Slovákov požiada o druhé občianstvo. Dôležité a podstatné je, že tento princíp, keď sa obchádza, je veľmi nezdravý. Vieme si predstaviť, čo by to urobili s Európou, keby sa Francúzi rozhodli udeľovať dvojaké občianstvo francúzsky hovoriacim Afričanom? Vieme si predstaviť, čo by so slovenským pracovným trhom, čo by s európskym pracovným trhom urobilo, keby sa Španieli rozhodli udeľovať dvojaké občianstvo všetkým Hispáncom bez rozdielu na to, kde majú trvalý pobyt, či v Latinskej Amerike, v Mexiku alebo kdekade vo svete? Ako by to vyzeralo s mierou nezamestnanosti v Európskej únii? Ako by to vyzeralo s pracovným trhom a s mnohými ďalšími témami? A zvlášť v dnešnom svete, keď je v takom obrovskom pohybe, ako je v Severnej Afrike alebo v arabskom svete? Čo by to urobilo s bezpečnosťou? So schengenským priestorom? Teda ak by niekto chcel namietať, že nie veľa Slovákov požiadalo o občianstvo Maďarskej republiky, odpoveďou na to musí byť, buď rešpektujeme pravidlá, buď dodržiavame pravidlá, princípy, alebo ich porušujeme. Teda pre mňa je to otázka principiálna.
No a teraz, ešte ak dovolíte, niekoľko poznámok na tému, prečo sa neobávam a ani my Slováci by sme sa, občania Slovenskej republiky, nemali obávať toho, čo sa odohralo alebo odohráva u nášho južného suseda. Ja som si napísal také štyri argumenty, kvôli ktorým, si myslím, sa naozaj obávať nie je treba.
Ten prvý argument by som nazval tak, že občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti dokázali a dokazujú, že sú lojálnymi občanmi Slovenskej republiky. Tak ako Slováci, ktorých som stretol v Nadlaku, ktorí hovoria neobyčajne ľúbozvučnou slovenčinou, ktorí ovládajú slovenské piesne, ktorí chodia do slovenského kostola na slovenskú liturgiu, sú lojálni Rumunskej republike. Tak ako Slováci, ktorí neobyčajne pekne hovoria po slovensky v Užhorode, organizujú slovenské novoročné stretnutia, učia deti slovenské hymnické piesne a veľmi pekne tie piesne slovenské deti spievajú, sú lojálnymi občanmi Ukrajinskej republiky. Tak s veľkou radosťou môžem konštatovať, že občania Maďarskej republiky, občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti sú lojálnymi občanmi Slovenskej republiky. Dokázali to veľakrát, dokazujú to a myslím si, že je to aj dobrá šanca, dobrá príležitosť sa našim spoluobčanom iných národností za ich lojalitu slovenskú poďakovať. Ďakujem im za to a myslím si (potlesk), že na ich lojalite k Slovenskej republike sa naozaj dá stavať.
Druhý argument, pre ktorý som presvedčený, že sa nám netreba nijako obávať, je už taký pragmatickejší. Máme dobré pasy. Všimli ste si? Slovenský pas je cestovný dokument vysokej bonity. Sme členmi Európskej únie, sme členmi Severoatlantickej aliancie, sme súčasťou schengenského priestoru. Ak mi dovolíte byť aspoň trošku vulgárny, tak poviem, že nie je dôvod, aby občania Slovenskej republiky vypisovali papiere a zodierali si nohy kvôli ďalšiemu pasu. Načo? Načo? Bonita slovenského pasu, bonita pasu Slovenskej republiky nie je o nič menšia, ako je bonita pasu cestovného dokladu Maďarskej republiky. (Potlesk.)
No a tretí dôvod bude ešte možno taký prízemnejší a ešte viac sa vám za to, že to vyrieknem, vopred ospravedlňujem. Ja som si všimol, že so slovenskou menou môžeme zaplatiť v Mošoni v akejkoľvek kaviarni. Aj v Dunakility, dokonca aj v Budapešti. Aj v Miškolci? Aj v Miškolci, ale s maďarskou menou nezaplatíte ani na Slovensku, ani v žiadnej krajine Európskej únie. (Potlesk.)
Tak mi povedzte, či my Slováci máme dôvody na to, aby sme boli zdravo sebavedomí. Na cestu, na ohromnú cestu, ktorou sme prešli od roku 1989, keď sme meškali za Maďarskou republikou, keď Maďarsko bolo už päť rokov v Severoatlantickej aliancii, keď dva roky rokovalo s Európskou úniou a Slovensko bolo titulované ako black hole. Pamätáte sa? Čierna diera Európy. To nebol beh, to bol šprint na tej ceste, ktorou sme sa vydali dobiehať - a nedobehli sme? Sme jediní vo V 4, ktorí sme boli schopní splniť kritériá na zavedenie jednotnej európskej meny. Toto považujú za nesmierne dôležité. Nemali by sme sa stávať malovernými alebo prepadávať nejakej panike, presne naopak. Ukázali sme obrovskú vitalitu, životaschopnosť a na tomto je treba postaviť zdravé sebavedomie. Nie fanfarónstvo, ale pekné vlastenectvo, patriotizmus, zdravé sebavedomie.
No a potom ten štvrtý dôvod, ktorý ešte chcem zmieniť, som, myslím, to už povedal, a to je fakt, že dokážeme politicky, ale aj právne reagovať na akúkoľvek situáciu, ktorá sa vynorila, tak, ako som o nej hovoril, prípadne, ktorá sa vynorí.
Na záver mi preto dovoľte, pani poslankyne, páni poslanci, aby som vás ešte raz ubezpečil, že v témach, o ktorých pojednáva návrh vyhlásenia Národnej rady z dielne zahraničného výboru aj z dielne Slovenskej národnej strany, že budeme veľmi aktívni. Budeme trpezliví, ale aj veľmi pracovití v oblasti našich dvojstranných vzťahov, ale aj na medzinárodnom poli, aby sme mohli mnohým ľuďom pomôcť pochopiť, čo nám pomáha pri spolužití a čo nám spolužitie môže komplikovať. Veľa premýšľam napríklad o tom, čo počúvam, aké môžu byť tie volebné zákony Maďarskej republiky. Šepká sa o aktívnom volebnom práve pre tzv. zahraničných Maďarov, ba aj o pasívnom volebnom práve. No, ale čo to za inštitucionálne väzby budeme vytvárať? Kto bude rozhodovať o tom, aké budú zákony v danej krajine? Ľudia, ktorí tam žijú, ktorí tam platia dane alebo cudzinci? Rozprávajme sa o tom veľmi pokojne, ale veľmi dôsledne. Nejaké mlieko na stole je, ale myslím si, že keď budeme kvalifikovaní, pokojní, principiálni, pevní, že toho rozliateho mlieka na stole tak veľa nemusí byť.
Takže, panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som na samý záver sa poďakovať Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, jeho predsedovi, členom, najmä za to, že sme boli schopní nájsť dohodu. Možno sa niektorým z vás ten text javí príliš kultivovaný, ale sú tam vážne formulácie. Je tam jasné zdôraznenie, že Slovensko je štátom nielen právnym, ale aj takým, ktorý buduje výsostne na princípe individuálnych práv. Veľmi vážna formulácia. Ale chcem sa poďakovať aj poslancom za SNS, pretože som presvedčený, že aj ich aktivita bola vedená dobrým úmyslom. Ak by som mal vám ponúknuť nejaké odporúčanie, tak predsa len by som vám chcel navrhnúť, aby ste hlasovali za text zahraničného výboru, lebo verím, že pán poslanec Rafaj sa neurazí, ten zahraničného výboru je trošku prebrúsenejší.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
