Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, pán minister, 24. jún 1991, viete, aký je to dátum? Viete čo to znamená? Okrem toho, že 24. júna bolo a je Jána, v roku 1991 týmto dňom po dlhých štyridsiatich troch rokoch sa konečne k vlastníckemu právu k pôde na Slovensku dostalo vážnosti a stalo sa nadriadeným k užívaciemu právu tak ako to bolo a je bežné v štandardných demokratických krajinách Európskej únie, vynímajúc...
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, pán minister, 24. jún 1991, viete, aký je to dátum? Viete čo to znamená? Okrem toho, že 24. júna bolo a je Jána, v roku 1991 týmto dňom po dlhých štyridsiatich troch rokoch sa konečne k vlastníckemu právu k pôde na Slovensku dostalo vážnosti a stalo sa nadriadeným k užívaciemu právu tak ako to bolo a je bežné v štandardných demokratických krajinách Európskej únie, vynímajúc postkomunistické štáty. Týmto dňom sa stal účinný zákon č. 229/1991 Zb. o pôde, úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol prijatý ešte Federálnym zhromaždením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a v tomto zákone v § 2 je stanovené: "Okrem vlastníka majú právo užívať pôdu iné osoby len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom alebo na základe zmluvy uzavretej s Pozemkovým fondom, ak nie je zákonom ustanovené inak, alebo pri náhradných pozemkoch pridelené fyzickej osobe do bezplatného nájomného užívania do vykonania pozemkových úprav na základe zmluvy s touto osobou." Zdá sa mi, že tento dátum, po mojich skúsenostiach doterajších, budeme musieť tomuto parlamentu veľmi často pripomínať, lebo v niektorých prípadoch vyzerá, že si to nevieme uvedomiť dodnes.
Státisíce vlastníkov pôdy na Slovensku sa tomu potešilo a mnohí tomu nechceli veriť. Dedičstvo ich predkov sa mohlo zrazu znovu vrátiť rodine a podľa neslúžil len štátu, ale hlavne vlastníkovi. Nedotknuteľnosť vlastníckeho práva bola následne zakomponovaná aj do ústavy novovzniknutej Slovenskej republiky v roku 1993. Po tomto roku sa prijímali v oblasti pozemkového práva na Slovenku logicky ďalšie zákony, ktoré udomácňovali toto vlastnícke právo do legislatívy našej. Zákon 180/1995, 162/1995 o katastri, 181/1995 o pozemkových spoločenstvách. Hovorím si, super, konečne aj u nás sa to normalizuje na demokratických princípoch.
No ako mrazivý dych socializmu na mňa zavanul, keď bol prijatý zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov. Mnohí, aj štátni zamestnanci, si kládli otázku: A to má byť čo? Znovu začíname privilegovať nejakú skupinu vo vzťahu k vlastníckemu právu naviac oproti pôvodnému vlastníctvu? Prečo práve záhradkári? Čo tak poľovníci, rybári, včelári, ochranári? Tí sú mimo, tam, kde sú trošku ináč? Oni sú ináč? No, čo sa dalo čakať asi, keď podľa mojich informácií z vtedajšieho poslaneckého zboru Národnej rady zo 150 poslancov 105 boli záhradkári. Takže máme tu zákon o záhradkárskych osadách. Zákon nadobudol účinnosť 26. 3. 1997 a, samozrejme, tak ako pri iných zákonoch z oblasti pozemkového práva nebola následne prijatá žiadna vykonávacia vyhláška. Prvostupňové, druhostupňové orgány štátnej správy mali ďalšiu traumu. Týmito orgánmi boli pozemkové úrady. Museli pri nejasnosti si znovu vychádzať iba z judikatúr súdov, keď nejaké tie súdy prebehli, pokiaľ neprebehli, mali smolu, bolo to na ich uvážení a na metodických postupoch z ministerstva, ktoré na súdoch, viete ako obstanú, keď poviete, že ste konali podľa metodického pokynu.
Hlavným problémom podľa môjho názoru bola skutočnosť, že v tomto zákone sa nestanovila normálna cena, ale stanovila sa minimálna hodnota, ktorá bola v tom čase 3 koruny za meter štvorcový a platí prakticky dodnes. Strop určený nebol, skoro všetci užívatelia sa, samozrejme, držali tejto spodnej hranice a tvrdím, pokiaľ by táto hodnota bola 10, 20 korún za meter štvorcový, hovorím v starých cifrách ešte, tak minimálne polovici konaní by nebola podaná vôbec, lebo by sa vysporiadali automaticky a teraz v roku 2011 by sme možnože konštatovali, že záhradkové osady už máme vysporiadané.
Aký je vlastne stav záhradkových osád na Slovensku? Ja mám rád fakty, ja nemám rád tláchanie prázdnej slamy, takže poďme na to. Pôvodná členská základňa ZO SZZ 220-tisíc členov záhradkárov, ktorí boli združení v 1 691 základných organizáciách Slovenského zväzu záhradkárov. Návrhy na začatie konania, ktoré bolo možné podať do 31. 12. 2008, inak právo zaniklo, boli samozrejme podávané ma pozemkových úradoch a z tohto počtu bolo podaných 1 069 ZO SZZ. Na nových pozemkových úradoch ďalej bolo zastavené konanie v 111 prípadoch a konalo sa v 913 prípadoch. Z týchto bolo ukončených podľa zákona 64, budem hovoriť bez jeho plného znenia záhradkárskeho zákona, ukončených 438 záhradkárskych osád a konanie prebieha v 486 záhradkárskych osadách. Z celkového počtu je to približne jedna štvrtina, pričom táto štvrtina predstavuje 29 321 záhradkárov, 18 294 vlastníkov a týka sa to pôdy na výmere 1 390 hektárov.
Podľa jednotlivých krajov to vyzerá nasledovne: Bratislava - podanie bolo podané v 186, neukončené 93, Trnava - podané v 53 základných organizáciách SZZ, neukončené 22 záhradkárskych osád, Trenčín - 108 podaných, neukončených 60, Nitra - 99 podaných, neukončených 73, Žilina - 75 podaných, neukončených 28, Banská Bystrica - 106 podaných, neukončených 49, Prešov - 155 podaných, 74 neukončených, Košice - 142 podaných, 87 neukončených.
Vyporiadaných bolo 22 364 užívateľov na výmere 989 hektárov. Tu v tomto si dovolím reagovať aj na televízny apel záhradkára z Košíc, ktorý zastupoval košických záhradkárov v relácii Fokus, ktorý tvrdil, že tí, ktorí novelu schvaľujú a ktorí o nej rozhodujú, vôbec nevedia o čom to je. Takže tvrdím, že, dovolím si povedať, že medzi nami sa nájdu tí, ktorí vedia a sú trošku zbehlí v tejto oblasti, viem, čo je register pôvodného stavu, viem čo je obvod zriadený záhradkárskej osady, viem čo je zriadený obvod náhradných pozemkov, viem čo je zmluva o dočasnom užívaní. To znamená, aj my sme tu tí, ktorí sa sem tam rozumejú aj veci aj v tejto záhradkárskej oblasti.
Viem, že záhradkári vložili čas, prácu aj peniaze do zveľaďovania svojich pozemkov v jednotlivých záhradkových osadách. Zároveň však viem aj to, že dlho v dočasnom užívaní pozemkov, ktoré boli podpísané od 1962 a vyššie boli spisované hlavne s poľnohospodárskymi organizáciami na dobu určitú a samozrejme bez súhlasu vlastníka, pretože vtedajšia legislatíva to takto nevyžadovala. Po väčšine tam mali byť postavené len dočasné stavby, nakoľko po uplynutí dohodnutej lehoty mal byť pozemok vrátený späť na poľnohospodárske využitie, pokiaľ nedošlo k inej dohode. Aký je stav, čo sa týka stavieb, jasne vidíme. Niekde hovorím, že to je celoročná vilová štvrť, niekde hovorím, že to je proste komplexná "kabevečka alebo ibevečka", ktorá prakticky momentálne funguje tak, ako funguje. Mnohé z nich sú, samozrejme, že chatky, ktoré mali mať 4 na 4, resp. potom na 24 metrov štvorcových, sú pevne spojené so základom. A musím povedať, že kopu je takých, čo vôbec nemajú stavebné povolenie, sú na čierno a hlavne, keď sme robili geometrické plány a predkladali, tak vtedy sme zisťovali vlastne, ktoré stavby sú tým červeným zákresom zakreslené a sú nové, ktoré doteraz nikto nelegalizoval a neboli vlastne na povrchu zemskom evidované. Samozrejme, sú aj iné prípady, opačné, tie sú samozrejme v menšine podľa mojich prieskumov.
Celá filozofia sa niesla v duchu zákona asi tak, že týmto zákonom sa budú vysporiadavať iba tam, kde sa záhradkárske osady s vlastníkom nedohodnú. To znamená nie automaticky všetky záhradkárske osady. Musím povedať, že vlastne filozofia hovorí o tom, že pokiaľ konanie bude pokračovať v intenciách tohto zákona, záhradkár sa stane vlastníkom po ukončení nejakých siedmich etáp a vlastník dostane náhradu od štátu, buď to formou pozemku alebo financií.
Neviem, čo viedlo, aké boli pohnútky, keď v iných ostatných krajinách susediacich s nami užívanie sa rieši formou nájmu a pokračuje ďalej v ostatných krajinách a my sme siahli priamo na vlastnícke právo. To by som teda chcel vedieť, prečo až tak sme išli tvrdo do toho, či bol to nejaký ten volebný boj, že máme tam 220-tisíc voličov potenciálnych, ktorých treba, aby nám dali hlasy v ďalších voľbách, ale to už nechávam na poslancov, ktorí schválili tento zákon.
Musím povedať, že aj pred rokom 1997 bolo záhradkárske užívanie a záhradkárske osady riešené a to v zákone 229, o tom zákone o pôde, ktorý som spomínal, ktorý má účinnosť od 24. 6. 1991, kde prakticky § 22 ods. 3 uvažoval s užívacím právom až do konania pozemkových úprav, resp. s možnosťou predĺženia o 10 rokov ďalej, pokiaľ im to vyprší tá lehota. Lehoty vypršiavali obyčajne na prelomoch deväťdesiatych rokov až v roku 2000, resp. videl som aj jednu zmluvu na 99 rokov. No kto má zmluvu na 99 rokov, tak ďakujem pekne. Tak to je taká zmluva, ktorá je vlastne betón na tri generácie, či na štyri. Tak takéto zmluvy. Super.
Musím ešte upozorniť občanov Slovenska, pretože veľmi často sa interpretuje veľmi zle, že záhradkári sú preto handicapovaní, že prišiel reštitučný zákon. Tak aby bolo jasné. Reštitučný zákon, aj svoje ustanovenia v § 11 mal ustanovenia, kde hovoril, pokiaľ by sa malo vrátiť vlastnícke právo a vydať pozemok pod záhradkárskou osadou, tak je to neprípustné podľa zákona 229 o pôde. To znamená, aj tento zákon definoval záhradkárske osady ako zákonnú prekážku na vydanie tohto pozemku a tým pádom, keď tam napr. alebo Slovenský pozemkový fond, ktorý je, bol majiteľom a bola tam reštitúcia na tieto nejaké fyzické alebo právnické osoby, tak prakticky Slovenský pozemkový fond mu nemohol vrátiť, ostáva stále Slovenský pozemkový fond vlastníkom a tento reštituent dostáva náhradu inde. To znamená, nevstupuje vôbec do vzťahu so záhradkárskou osadou. Aby to bolo jasné, pretože v mnohých médiách sa to interpretuje tak, že mám z toho niekedy bolenie hlavy.
Prakticky máme už štrnásty rok za sebou a stále nie a nie dohrať to do konca, tak ako v iných, a vlastne štvrtina nám ešte ostáva. Samozrejme, záhradkári hromžia, nadávajú, že sú prieťahy v konaniach, vlastníci zase hromžia na smiešne ceny, ktoré sú im priznávané zákonom. Čo sa týka záhradkárov, musím povedať, že majú sčasti iba pravdu, pretože mnohé prieťahy sú aj na ich strane, samozrejme, okrem toho sa nevedeli dohodnúť a museli dať na konanie a chcem tu ešte upovedomiť, že vysporiadanie v konaní nie je zakázané týmto zákonom. Pokiaľ sa záhradkár dojedná s vlastníkom aj počas konania na pozemkovom úrade, kľudne si môže urobiť kúpnu zmluvu, akonáhle je v konaní, prakticky on už nevstupuje s tým vlastníkom cez konanie do nejakého styku. Už tam debatuje potom pozemkový úrad. To si musíme uvedomiť. To znamená, že sčasti majú iba pravdu, že tie prieťahy boli iba na strane nejakých tých štátnych úradníkov, pretože mnoho podkladov, ktoré mali dať záhradkári, lebo iba záhradkári mohli dať návrh na začatie konania, neboli úplné, nevedeli čo znamená geometrický plán zriadenej osady, nevedeli čo znamená splnomocnenie, keď niekto zastupoval, nevedeli čo znamená nejaká zmluva, ktorú mali dať pri konaní vlastníkovi a z toho vznikli také anomálie, že keby som začal listovať, tak tu môžme sedieť hodiny a hodiny debatovať čo všetko je možné pri normálnom podaní, ktoré vyžaduje zákon a nebolo to dodržané, a preto sú tieto prieťahy.
Samozrejme, vlastníci reagovali tak, že využívali všetky procesné práva, ktoré im vyplývali so zákona o správnom poriadku a začali podávať odvolania. Odvolania na obvod, teda na krajský pozemkový úrad a následne na súdy. Skončilo to až v Štrasburgu, ako to bolo povedané pánom ministrom, to znamená, že vlastníci sa po určitej dobe a musím povedať, že po dosť dlhej dobe, teda zorientovali v priestore a čase a samozrejme vyplýva to aj z toho, že vlastníci niektorí ani o sebe nevedia. To je pravda. Máme kopu neznámych vlastníkov, ktorí sú viacmenej už dedičia a nevedia, že v tej záhradkárskej osade majú po svojich predkoch nejaké pozemky.
Samozrejme, pokiaľ hovorím o nejakom časovom súslednosti alebo konaní, tak musím povedať, že samostatná kapitola sú harmonogramy časové na súdoch, kde som mal prípad, že po piatich rokoch konečne sa dostal na prejednanie aj záhradkárska nejaká žaloba, ktorá tam bola a dovtedy samozrejme sa stalo, polemizovalo so všetkým možným.
Vlastne gro, ako som už povedal, sú tie financie a žaloba Trenčianskych Biskupíc, ktorá bola podaná do Štrasburgu a kde bol rozsudok vydaný 27. 11. 2007 priznal, že v tomto ťaháme za kratší koniec a náhrada je neadekvátna. Žiaľ, tento súd prehratý stál našu republiku 219-tisíc eur, v starej mene 6,5 mil. slovenských korún a myslím si, že ak máme dostávať takéto lekcie od Európy, tak myslím si, že nie sme potom nejak súdno demokraticky zmýšľajúci ľudia, pretože učiť sa na chybách druhých, viete ako sa hovorí, ten je múdry, ten čo sa učí na vlastných, viete aký je.
Chceme sa zase hrať pred našimi občanmi, obyčajnými ľuďmi, ktorí nemajú majland, nesprivatizovali nič, proste majú 5 árov, 10 árov, 15 árov, chceme sa hrať na slepú babu. Snažíme sa ich dobehnúť, podviesť. Sme až takí slabí, že nás to musí učiť Európsky súd? Pre mňa je to veľmi drahá lekcia, ja viem, že tu sa operuje s miliardami, miliónmi, ale pre obyčajných ľudí to je veľká suma. Nech si hovorí každý čo chce, a preto sa pýtam, koľko ešte takých žalôb bude? Koľko ešte prehráme? Čo tak skákať do výšky, na ktorú máme? A nerobiť si, neviem aké, že neviem, kde my sme. Buďme tam, kde sme a poďme normálne riešiť našich ľudí.
Pýtam sa, čo od roku 2008 s týmto rozsudkom sa tu dialo? Áno, zákon bol prijatý za vlády pána Mečiara. Aj tento rozsudok bol prijatý, keď bol pri vláde pán Mečiar. Samozrejme, chybu priznať v tejto politickej enkláve sa nenosí. Radšej tento horúci zemiak posunieme ďalej a nepopulárny krok sme zdedili my, ktorí máme teraz rozhodnúť na základe rozsudku v Štrasburgu. Takže máme ďalší zdedený prešľap. A to by sme mali byť radi, že neprišlo penále, že sme nekonali.
Pán minister ako predkladateľ tejto novely sa postavil čelom k problému a to hneď na začiatku svojho nového volebného obdobia, za čo mu patrí z mojej strany uznanie. Preto som sa zapojil aj do legislatívneho procesu v našom výbore a podal som pozmeňujúci návrh, ktorý náš gestorský výbor prijal a stotožnil sa a je to uvedené aj v spoločnej správe ako spoločný výstup z nášho gestorského výboru.
Ako už bolo spomenuté pánom ministrom, úplná spravodlivosť sa dosiahnuť nedá, vlastne upravujeme tvrdo zákon,, a to ktorý tu bol, o ktorom tvrdím, že vôbec nemal byť na svete, ale je tu, musíme sa s tým vysporiadať a cena pozemkov sa v konaní podľa tohto zákona zreálni a bude predstavovať všeobecnú hodnotu majetku podľa vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 Z. z. v znení vyhlášky č. 254/2010 Z. z. z 18. 5. 2010, ktorá nadobudla účinnosť 1. 7. 2010. Pri tom pod všeobecnou hodnotou sa rozumie objektivizovaná hodnota nehnuteľnosti a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej cene ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Takto bude teraz definovaná náhrada pre vlastníkov v týchto konaniach. Túto hodnotu vypočíta príslušný súdny znalec pre každú záhradkársku osadu. Nebude to, že v okrese máme jednu cenu, ktorá je 12,50 alebo 17,50 Sk za meter štvorcový, ale to bude vypočítaná súdnym znalcom, ktorú bude objednávať obvodný pozemkový úrad a na trovy Slovenského pozemkového fondu.
Týmto počinom sa aspoň čiastočne odstráni krivda spáchaná v demokratickom zriadení na vlastníkoch pozemkov. Žiaľ, že si to neuvedomujeme sami, ale musí nás to učiť Európsky súd. Dúfam, že nechceme vyjsť ďalej na smiech, a preto vás chcem požiadať, aby ste túto novelu schválili. Záverom mi dovoľte ako spravodajcovi vyňať a navrhnúť vyňať na osobitné hlasovanie bod č. 11 spoločnej správy, o ktorom vyňatie zdôvodňujem tým, že dostali sa mi nejaké šumy, že niektorí majú s tým veľký problém, a preto by som, súhlasím s týmto vyňatím, navrhujem ho a zdôvodňujem ho asi nasledovne, čo je v tomto bode. Pokiaľ ste ho čítali, tak áno, pokiaľ nie, dovoľujem si vám ho odcitovať, nie je dlhý a myslím, že každému rozumnému človeku povie o čom vlastne je. Takže jedná sa o bod 11 spoločnej správy § 17a. Ak pozemky v záhradkovej osade, kde prebieha konanie o pozemkových úpravách na účely vysporiadania vlastníctva k pozemkom zriadeným v záhradkových osadách, sú určené v záväznej časti schváleného územného plánu obce, územného plánu zóny alebo územným rozhodnutím na iné ako záhradkárske alebo rekreačné využitie, obvodný pozemkový úrad konanie zastaví.
Čo to znamená v praxi? Zákon 64 hovorí o riešení v záhradkárskych osadách. Nehovorí o riešení stavebných pozemkov pre KBV, IBV, pre priemyselné parky. To znamená, pokiaľ v tom územnom pláne mesta, obce, je v záväznej časti určené už iné funkčné využitie ako na záhradkárske účely, predsa nie je možné, aby štát prostredníctvom obvodných pozemkových úradov zastrešil konanie, ktoré prebehne do konca a povie, že už dostal to záhradkár do vlastníctva, vlastník dostáva náhradu a prakticky má záhradkár okamžite stavebný pozemok, kde môže robiť čo chce, alebo priemyselný park, kde môže robiť tak isto čo chce. Hej? To znamená, to je to, že v takýchto prípadoch obvodný pozemkový úrad zo zákona musí zastaviť konanie, pretože pokiaľ by takto mal konať, tak tvrdím, že to je taký tunel na vlastníkoch pozemkov zo smerom od štátu, že to je nepredstaviteľné v demokratickom systéme. Tak preto by som apeloval, aby aj tento bod 11 spoločnej správy bol schválený, pretože záhradkársky zákon je pre riešenie záhradkárskych osád, nie pre riešenie IBV a KBV a stavebných pozemkov v prospech užívateľov.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť a chcel by som vás požiadať o schválenie ako tohto bodu, tak aj schválenie celého zákona ako celku. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
