Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci. Vitajte, ste tu dlho neboli. Vyjadril by som sa a reagoval by som na pána poslanca Číža. Spomenuli ste minulosť, veľmi sme kričali a robili sme strašidelné scenáre z návrhu zákona, ktorý ste predkladali. Ale už ste zabudli povedať, že pôvodný návrh, nástrel, ktorý ste mali pripravený na predloženie do parlamentu, mal celkom inú podobu. Bol likvidačný, bol pomstou médiám. Doslova a do písmena. Zaoberali sa s ním medzinárodné inštitúcie. Vy ste už na to zabudli. Aj vďaka tomu, že sme zablokovali parlament a opozícia sa nepostavila na stranu vydavateľov, ale na stranu ľudí, pretože len slobodné médiá môžu pravdivo informovať. To je moja prvá poznámka. Na to ste, pán kolega, zabudli, a to ma mrzí.
Vo vašom vystúpení ste opomenuli a neviem, ako to súvisí s tlačovým zákonom, meno novinára Štefana Hríba. Ja nie som kompetentný ani ho obhajovať, ja neviem a nerozhodujeme my politici o tom, či pán Hríb bude mať reláciu vo verejnoprávnej inštitúcií. Kritizovali ste ho, že je to novinár závislý a zaujatý. Štefan Hríb má predsa len nejakú chybu. Podľa môjho názoru je slobodný, neoblomný a naozaj nezávislý. Prečo ste nekritizovali napríklad reláciu, ktorá má a mala podobný charakter, nemyslím kvalitu a častokrát ste boli sám účastníkom tejto diskusnej relácií a volala sa Večer na tému s pánom Blahom. To bola objektivita? Spomeňte si. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, rovnako sa pridávam k Ďurovi Drobovi, áno, nebolo to džentlmenské, že ste osobne zaútočili na pani poslankyňu Vášáryovú a v nepravdivých informáciách, doslova nepravdivých, takže poprosím vás v budúcnosti, aby ste sa vyhli takýmto invektívam. Ale teraz vecne.
Hovorili ste, že zákon, tlačový zákon a printový zákon má byť vyváženou normou medzi právom na ochranu osobnosti dobrého mena, cti a právom na informácie. Súhlasím s vami, plne s vami súhlasím. Práve tento zákon to robí. Právo na odpoveď zostáva a každý má, predsa mi nechcete povedať, že vaša česť, dôstojnosť a dobré meno bude naštrbené v prípade, že o vás média napíšu pravdu. No bude, isteže bude, ale pravda a pravdivá informácia musí byť povýšená nad vašu, vaše právo osobnosti, ochrany osobnosti a dôstojnosti.
A vrátim sa teraz v krátkosti k tomu príkladu Bugárovej blondínky. Vy ste hovorili a vyčítate, vyčítate ministrovi, že využíva inštitút, vypúšťa z inštitútu práva na odpoveď možnosť reagovať, povedzme aj na pravdivo informácie. A dávali ste ten Bugárov príklad do kontextu. Zmýlili ste sa. Vy ste zrejme ten zákon nečítali alebo ste ho nepochopili. Práveže dáva. Béla Bugár bude môcť využiť právo na odpoveď, dokonca aj ako politik, pretože váš príklad by bol zásahom do súkromného života Béla Bugára a týkalo by sa to kategórie, informácie, ktoré spadajú alebo skutkové tvrdenie, ktoré spadá do informácii pravdu skresľujúcich, ktoré pravdu skresľujú. Sú pravdivé alebo pravdu skresľujúce. Čiže, tam by kľudne mohol využiť tento inštitút. To je moja a už končím, ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Ondruš, vaše vystúpenie nebolo vecné, bolo skôr politické a ideologické. Ale to by som vám ani nevyčítal. Na to sme si zvykli, ste opozičný politik, to je absolútne v poriadku. Ale čo ma na vás prekvapuje, vy sám osobne, všetci to dobre vieme, máte niekoľko rokov odrobených v médiách. A pre mňa je zarážajúce, že vy ste nepochopili poslanie médií. To je neuveriteľné.
Zosmiešňovali ste a spochybňovali ste tézu, že médiá by mali byť strážnym psom demokracie. Táto téza je celkom jednoduchá, podľa môjho názoru výstižná, rešpektujú ju v celom demokratickom svete v mediálnej oblasti. Teda, keď ste to nepochopili, pokúsim sa vám vysvetliť v malom a v krátkom kontexte, ako je povedzme táto veta myslená. Napríklad aj preto, aby médiá boli predĺženou rukou sprostredkovateľom medzi verejnosťou a politikmi ako takými.
Čiže, médiá majú byť predĺženou rukou a kontrolovať ako politici narábajú s mocou. Pozerať im na prsty a dávať informácie voličom, ktorí ich poslali do parlamentu, poslali ich do vlády. Čiže, toto je len v krátkosti ukázané, že médiá majú svoj zmysel.
Isteže, môžeme sa o tom baviť, že sú aj médiá menej slušné, menej profesionálne, menej etické, ale to nevyrieši ani právo na odpoveď. To nevyrieši žiadny zákon, žiadna regulácia. To musí byť záležitosť občanov a médií samotných.
A tiež nesúhlasím s vetou, ktorú ste uviedli v krátkosti, že občania nerozhodujú o obsahu médií. Kolegyňa to ilustrovala na elektronických médiách, ale rozhodujú, buď si tieto printové médiá kupujú, alebo práve naopak, ich ignorujú. Čiže, to je ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja si pamätám, keď ste predkladali tlačový zákon v minulom volebnom období, naša politická strana a nakoniec celá opozícia ho zablokovala. Je to pravda, zablokovali sme Lisabonskú zmluvu a vôbec toho neľutujem, malo to predovšetkým veľký význam, pretože ten pôvodný návrh, ktorý pripravoval pán exminister Maďarič bol likvidačný pre médiá, eliminoval slobodu, skresľoval objektivitu informácií a tak ďalej, čiže bol veľkým bičom a zastrašoval existenciu médií ako takých.
Potom ste ustúpili, zákon ste upravili, čo je chvályhodné, ale my stále tvrdíme, že ten zákon je nedostatočný a má svoje chyby a samozrejme, pán minister predkladá návrh zákona, ktorý by mal tieto chyby opraviť.
Čo sa týka verejných činiteľov, rovnako si myslím, že by nemali byť vyňatí, poviem celkom otvorene, nemali by byť vyňatí z práva v prípade, že média o nich poskytnú informácie alebo skutkové tvrdenie bude mať nepravdivý charakter. To nie je správne, ale isteže som o tom presvedčený, že sa ešte zhodneme v druhom čítaní a nájdeme spoločný prienik, ale nie je to z mojej strany žiadna podmienka. Za zákon v každom prípade zahlasujem, lebo je to obrovský posun a krok dopredu.
Pán kolega, ďalej čo vám môžem vyčítať, hovoriť o zákone, o súčasnom platnom zákone, ktorý dáva možnosť zneužívania, že nie je zlý len na základe štatistických údajov, pretože sa zriedka kedy využil doteraz, je argument iracionálny. Sám dobre viete, že štatistika sa kedykoľvek môže meniť. Dnes sa nezneužíva, zajtra sa zneužívať môže. Takže z tohto argumentu by som nevychádzal. Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pán kolega Rafaj, prekvapím vás, možno, že ani ja, mám malé vecné výhrady voči zákonu, ktorý predkladá pán minister kultúry, ale musím otvorene povedať, že tento zákon je kvalitnejší ako je súčasne platný a z viacerých dôvodov.
Pán minister mení v práve na odpoveď a veľmi dôležitú vec, ako tu už viacerí spomenuli, aby ktokoľvek mal právo na odpoveď, právo reagovať a brániť svoju dôstojnosť, česť, len v prípade, že pôjde o nepravdivé informácie. To je veľmi podstatné.
Pán kolega, vystúpili ste v niektorých pasážach vecne, nakoniec ste žurnalista vyštudovaný. Prevažnú časť vášho vystúpenia, ale ste venovali kritike médií, ich kvalite, ich neobjektivite, ich závislosti v úvodzovkách. No, ale pani Magda už spomenula, že štyri roky ste mali dosť času na to, nakoniec keď pán exminister kultúry Maďarič predkladal tento návrh zákona, tzv. tlačový zákon, jedným slovom ste sa nezmienili, že by ste chceli túto právnu normu rozšíriť o paragrafy, ktoré by zabezpečili objektivitu, nestrannosť a slobodu médií.
No, nemohli ste, poviem vám celkom otvorene, ono sa to ani celkom dobre nedá. Sloboda, objektivita a nestrannosť týchto médií je naozaj v záujme samostatných médií a v rámci samoregulácii ich môžu dosiahnuť.
Pán kolega, tento zákon je naozaj obrovským posunom k tomu, aby médiá boli slobodné. A keď budú médiá slobodné, môžeme od nich očakávať, že aj informácie budú objektívnejšie, pravdivejšie a nestranné. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kaliňák, nezvyknem na vás reagovať. Všimol som si, že pri dôležitých rozpravách ste si už vyhradili miesto posledného vystupujúceho, to vám nevyčítam. Na úvod si veľmi vážim, že ste povedali, že nechcete byť vecný, určite sa vám to podarilo. A ešte jedna vec sa vám podarila, pobavili ste ma.
K obsahu vášho vystúpenia sa nebudem, sa ním zaoberať, ale predsa jedna vec ma zaujala - žltý valec, názorná pomôcka, ktorú ste mali so sebou za rečníckym pultom. A preto si kladiem otázku v tejto súvislosti, že chvalabohu, že ste doktorom práv a nie doktor medicíny, lekár, odborník na medicínu. Pretože viem si živo predstaviť, ak by sme rokovali o zákonoch, ktoré sa týkajú medicínskej problematiky, napríklad gynekológie, po akej pomôcke, názornej pomôcke by ste siahli a boli by ste ochotný ju doniesť za tento rečnícky pult.
Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)

Ďakujem za slovo. Chcem reagovať na pána poslanca Maďariča. Odišiel preč, čo ma veľmi mrzí, ale nevadí, napriek tomu poviem pár slov.
Pán poslanec Maďarič elegantným, takým demagogickým spôsobom sa snaží z celého tohto procesu reformy verejnoprávnych médií, urobiť proces politický. Ja som dlho rozmýšľal, prečo a potom som si položil základnú otázku: No však z jednoduchého dôvodu. Strane SMER prekáža, že zo Slovenskej televízie a zo Slovenského rozhlasu sa konečne môžu stať verejnoprávne médiá, ktoré budú slobodné a nezávislé. Konečne sa môže stať, že verejnoprávne médiá nebudú zdrojom podivných a zvláštnych príjmov, nebudú peňazovodom pre externé prostredie.
No, pán poslanec Maďarič neustále hovorí o nejakom uznesení, ktoré sme prijali na výbore. Uznesenie bolo legitímne, nakoniec sme ho stiahli, bolo len reakciou na opozíciu, ktorá povedala, že sa nebude zúčastňovať tohto celého procesu i napriek tomu, že zákon nám ukladá nejaké povinnosti. Tak sme chceli, aby svoje kompetencie vo forme odporúčania preniesol na niektorého z nás. Ak tu chcel niekto obrať o kompetencie niekoho, tak to bola politická strana SMER predsedu parlamentu pri voľbe generálneho prokurátora. To vnímam ako pokus o odobratie kompetencií, ktoré výsostne patria predsedovi parlamentu.
A ešte k tomu celému procesu verejnoprávnych médií. Pán poslanec, skúste sa zamyslieť nad tým, či to, čo tu bolo doteraz pod vedením Nižňanského, Hrehu a ďalších naozaj zodpovedalo a malo zmysel, pre ktorý by sme mohli chrániť myšlienku existencie verejnoprávnych médií. Ja si osobne nemyslím, a preto sme sa postavili k tomu veľmi rázne.

Áno, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, áno bol som rovnako ako aj vy na vypočutí kandidátov. Kandidát za OKS, pán inžinier Takáč naozaj mal v rámci svojej koncepcie myšlienku zrušiť verejnoprávne média. Ja som aj na neho reagoval a tiež som sa pohrával s touto myšlienkou a poviem aj prečo. Po 18-tich rokoch cyklických problémov, že sme sa dozvedali ex post, na konci volebného obdobia toho, či oného riaditeľa to isté, že verejnoprávne médium je v dlžobách a v šuplíku sa nachádzajú nevýhodné, nevýhodné zmluvy, ktoré samotní títo riaditelia podpísali. Tiež toto bol taký vážny dôvod pre mňa, prečo verejnoprávne médiá stratili svoje opodstatnenie, ale stále v kútiku duše verím, že sa nám podarí po 18-tich rokoch nastaviť celú reformu verejnoprávnych médií tak, že nebudeme banovať a získajú svoje opodstatnenie nielen na politickej pôde, ale predovšetkým vo verejnosti.
Veľmi si to želám, dúfam, takže urobme niečo. Vnímam aj toto ako posledný pokus. A na to, aby sa zrušili verejnoprávne médiá naozaj potrebujeme podporu v pléne. Nie je potrebné, aby pán inžinier Takáč kandidoval na generálneho riaditeľa. Určite je to v našom, v našej kompetencii a v našej dobrej vôli. Ďakujem pekne.

Áno, budem veľmi krátky a na záver poviem len to, čo cítim, ako vnímam túto rozpravu. Je celkom legitímna. Nehnevám sa na nikoho, ani na Lojza Přidala, ktorý vystúpil z koaličného poslaneckého klubu a vyslovil výhrady proti tomuto návrhu. Je to aj určitým potvrdením našich opozičných kolegov, ktorí hovoria, že sa bojíme a hlasujeme tak, ako nám to prikáže koaličná rada. To je moja prvá poznámka.
Druhá poznámka. Čo sa také stalo, milí kolegovia, kolegyne? Doteraz dva platy vo verejnoprávnych médiách boli vo výške šesťnásobku minimálnej mzdy. Nikto z vás sa neozýval. Neozýval sa ani pán poslanec Jajrabek, pán poslanec Maďarič. Nikto to nekritizoval, no veď ten plat nebol ani doteraz malý. V Slovenskej televízii sa robili prehmaty. Slovenská televízia vyrobila miliardový dlh. V konečnom dôsledku všetci obyvatelia tejto krajiny sa na neho budú musieť vyskladať. Čo ste robili vy? Boli ste ticho. Ticho ako voš pod chrastou. Prepáčte mi za tento expresívny výraz, ale to nie je slušné zneužívať túto našu aktivitu na vybíjanie politického kapitálu a prirovnávať to s platmi v spoločnosti s obyčajnými ľuďmi alebo s lekármi, ktorí zachraňujú život. Jedná sa o jeden plat, o jeden plat a dovolím si tvrdiť, že je to aj výška tohto platu a úprava je segmentom cattenaccia, reťaze, obrannej reťaze. Voči tým musí byť generálny riaditeľ vybavený aj týmto faktorom, aby dokázal odolávať vonkajším tlakom.
Ja viem, že to spočíva a je to postavené na morálke, a nechcem ani povedať, na jednej strane, že nízky plat automaticky sa stáva premisou, že riaditeľ bude kradnúť. Nie. Je to jeden z faktorov, ktorý je dôležitý na to, aby sme predpokladali, že tento riaditeľ bude zabetónovaný a schopný odolávať vonkajším záujmovým tlakom. To, čo robili vaši nominanti, pán Nižňanský, pán Reha, prepáčte mi, ale toto je neslušné, farizejské, keď dnes porovnávame výšku jedného platu generálneho riaditeľa, ktorý z vás morálne poukázal na našich kolegov poslancov, ktorí tu dnes sedia v parlamente. Ja im nezávidím plat a poberajú dva platy. Máme tu županov, ktorí summa summarum zarobia 200-tisíc korún. To vám neprekáža? A to sú podstatne vyššie náklady na štátny rozpočet, ako je ten jeden náklad generálneho riaditeľa.
Som o tom presvedčený, že toto vnímam ako investíciu a zábezpeku, že dostaneme tam kvalitného manažéra, ktorý dokáže spravovať verejné zdroje, naše spoločné peniaze tak, aby sme nemali obavy, aby sme neboli svedkami toho, čo sme tu za uplynulé desaťročia boli.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil návrh novely zákona o RTVS, ktorý predkladám spolu s mojimi kolegami pánom poslancom Viskupičom a s pánom poslancom Nagyom. Je to krátka novela a poviem čo je jej cieľom, čo je jej podstatou. Zámerom tejto novely je upraviť mesačný plat budúceho generálneho riaditeľa RTVS a to tak: zo 4-násobku na 7-násobok priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve.
Ako všetci dobre vieme, do 31. 12. fungovali na mediálnom trhu, verejnoprávnom trhu dve médiá, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia. Generálni riaditelia v týchto médiách mali výšku platu upravenú v pomere 6-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Ctené kolegyne, kolegovia, plne si uvedomujem, že je to otázka citlivá, že tento návrh je veľmi nepopulárny. Rovnako si uvedomujem, že ho predkladám v čase, keď v iných oblastiach hľadáme finančné zdroje, aby sme v rámci krízy ušetrili eurá. A neskrývam pochopenie a výhrady tých, ktorým sa tento návrh môže zdať nespravodlivý voči všetkým, ktorí zarábajú menej, voči všetkým, ktorým sme platy skrátili. Aj voči redaktorom v Slovenskej televízii, ktorí majú o 20 % nižšie príjmy, ako mali doteraz.
Ale napriek tomu, za týmto návrhom stojím, myslím si, že v konečnom dôsledku budúci generálny manažér, minimálne 6-násobok priemernej mesačnej mzdy, alebo upraviť ho tak, ako ho mal doteraz, stojí za to. Nestratíme, ale skôr získame všetci, získajú verejnoprávne médiá a vôbec to nechcem podmieňovať tak, ako sa zvykne hovoriť, že keď bude mať nižší príjem, tak bude kradnúť. Je to o morálke toho, koho vyberieme. Môžeme sa baviť o tom, či mediálna oblasť a či tento post si zaslúži mať plat taký, ako mali dvaja generálni riaditelia doteraz. Budem krátky, pretože viem, čokoľvek poviem iného a naviac k tomuto zákonu, k tejto problematike, bude použité proti mne.
Ešte raz, veľmi pekne ďakujem a prosím vás o podporu tohto návrhu.