Ďakujem. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, pôvodne som chcel predstaviť priority a úlohy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti bezpečnostná politika a obrana, ktorá v súlade s kompetenčným zákonom spadá do zodpovednosti rezortu obrany, avšak pán poslanec Baška, môj predchodca, to tu pomerne celkom dobre zhodnotil, takže nebudem vás zdržiavať a budem sa snažiť len reagovať na niektoré doteraz vznesené pripomienky.
Už samotný názov podkapitoly svedčí o systémovo novom prístupe k tvorbe programového vyhlásenia vlády v tejto oblasti, ktorý nevníma obranu štátu ako izolovanú záležitosť, ale zvýrazňuje jej širšie bezpečnostné aspekty. Pri koncipovaní tejto časti programového vyhlásenia vlády sme zohľadnili, že niektoré úlohy rezortu obrany majú dlhodobý charakter, vychádzajúci z bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. My preto udržíme potrebnú kontinuitu, najmä v plnení tých úloh a záväzkov, ktoré vyplývajú z nášho členstva v NATO a v Európskej únii, pri zaručovaní bezpečnosti a ochrany zdieľaných hodnôt. Na druhej strane tam, kde si to situácia a reálny stav vecí vyžadujú, sme rozhodnutí vykonať razantné a adekvátne zmeny a opatrenia tak, ako sú uvedené v tomto programovom vyhlásení vlády. Za ústrednú myšlienku tejto časti programového vyhlásenia považujem práve úlohu vykonať strategické hodnotenie obrany Slovenskej republiky. Prostredníctvom tohto, v demokratických štátoch zaužívaného mechanizmu, chceme komplexne zanalyzovať skutočný stav rezortu obrany a na základe toho definovať politicko-strategický a ekonomický rámec pre dlhodobý rozvoj obrany a ozbrojených síl. Jedným z jeho základných atribútov je dosiahnutie celospoločenského konsenzu o základných otázkach bezpečnosti, potrebách a úlohách ozbrojených síl, vrátane stabilného rozvoja priaznivého zdrojového prostredia. V tomto kontexte budeme usilovať aj o dosiahnutie dohody všetkých rozhodujúcich politických strán.
Chcem hneď na začiatku zdôrazniť, pán kolega, že strategické hodnotenie nie je náš výmysel, nie je to ani zlý úmysel, ale ide o štandardnú metódu, ktorá je v mnohých členských krajinách NATO a Európskej únie samozrejmou súčasťou riadiacej práce, slúžiacou k hĺbkovému poznávaniu stavu a vykonaniu potrebných korekcií ďalšieho smerovania v oblasti obrany. Vzhľadom na zložitosť tohto procesu, spracovanie strategického hodnotenia trvá spravidla viac ako rok, pričom sa tomu nepretržite venujú stabilné expertné tímy.
V našich podmienkach pristupujeme k strategickému hodnoteniu predovšetkým v kontexte prípravy novej strategickej koncepcie NATO, ako aj z dôvodu dlhoročného poklesu reálneho zdrojového zabezpečenia potrieb rezortu obrany a predovšetkým ozbrojených síl. Termín predloženia strategického hodnotenia obrany Slovenskej republiky na verejnú diskusiu do konca roku 2012 je treba vnímať ako krajný časový horizont. Celý proces strategického hodnotenia bude postupný, tvorený z viacerých etáp, uzatváraných čiastkovými výstupmi. Podstatným faktorom pre finalizáciu celkových záverov však bude miera vzájomnej kooperácie rozhodujúcich politických strán a relevantných inštitúcií pri dosahovaní konsenzu o dlhodobých prioritách a kľúčových úlohách v oblasti obrany, vrátane rozvoja ozbrojených síl a ich stabilného zdrojového zabezpečenia. Takže budete mať šancu nám pomôcť urýchliť ten termín.
Za predpokladu korektného, vecného dialógu koalície a opozície môžeme výstupy strategického hodnotenia očakávať už v závere roku 2011. To najpodstatnejšie, čo chcem zdôrazniť, je to, že všetky závery a z toho vyplývajúce úlohy strategického hodnotenia, vrátane súvisiacich zmien, strategických, koncepčných a plánovacích dokumentov, ako aj v legislatíve, zrealizujeme ešte v tomto volebnom období, aby sme tak výsledky hodnotenia premietli priamo do reálneho života. Samozrejme, chcem uviesť, že život a práca v rezorte obrany sa nezastavia v očakávaní záverov strategického hodnotenia, naopak, budeme pokračovať v plnení našich úloh a riešení aktuálnych problémov, avšak systémové koncepčné zmeny v rezorte budeme realizovať až v nadväznosti na výsledky tohto strategického hodnotenia.
K vami uvádzanému Modelu 2020. Model 2020 môže byť len jedným z podkladových vstupov pre samotný proces strategického hodnotenia. V žiadnom prípade Model 2020, o ktorom, pán poslanec, hovoríte, nemôže naplniť uvedenú ambíciu poznania reálneho stavu. Už len to, že jeho samotná reálna príprava začala až v druhej polovici minulého volebného obdobia, neumožnilo vytvoriť dostatočný časový priestor pre komplexné posúdenie všetkých súvisiacich aspektov, v dôsledku čoho ani nebol dotiahnutý do finálneho konca. Nebol schválený, a to ani na úrovni vedenia rezortu obrany. My pristupujeme k strategickému hodnoteniu obrany hneď od začiatku volebného obdobia s cieľom implementovať všetky z neho vyplývajúce zmeny do strategických, koncepčných a plánovacích dokumentov vrátane legislatívy. Príprava Modelu 2020, o ktorom ste hovorili, bola predmetom činnosti len uzavretej pracovnej skupiny. Nebola dostatočne diskutovaná v štruktúrach rezortu obrany. Naviac materiál má charakter vyhradený, teda bol utajený, čím nebol vytvorený priestor pre širšiu odbornú a verejnú diskusiu. A, dokonca, nebol o zámeroch a obsahu tohto dokumentu informovaný ani Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Strategické hodnotenie obrany, naopak, bude záležitosťou verejnou, pri dosahovaní spoločenského konsenzu zapojíme mimorezortné subjekty, bezpečnostnú komunitu a, samozrejme, rozhodujúce politické subjekty a všetky výstupy budú dostupné verejnosti. Paralelne s procesom strategického hodnotenia budeme pokračovať v plnení našich úloh a riešení aktuálnych problémov, avšak systémové koncepčné zmeny v rezorte budeme realizovať až v nadväznosti na výsledky strategického hodnotenia.
Čo sa týka slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej skupine, ako aj poľského a maďarského predsedníctva v Európskej únii, ktoré chceme využiť na zintenzívnenie stredoeurópskej spolupráce v oblasti bezpečnostnej politiky a na aktívnejšie presadzovanie slovenských záujmov v rámci NATO a EÚ. V priebehu nášho predsedníctva chceme efektívnejšie využiť potenciál tohto regionálneho formátu na presadzovanie spoločných záujmov. Veríme, že je možné tento formát lepšie využívať v oblasti spoločného rozvoja, civilných aj vojenských spôsobilostí s cieľom racionalizácie zdrojov, či už finančných, personálnych alebo materiálnych. Takisto po sebe nasledujúce predsedníctvo Maďarska v januári až v júni 2011 a Poľska júl až december 2011 v Európskej únii ponúkajú unikátnu možnosť na presadzovanie spoločných stanovísk a priorít strednej Európy v rámci Európskej únie.
Vláda Slovenskej republiky bude posilňovať občiansky charakter bezpečnostnej politiky a obrany štátu prostredníctvom pravidelného a otvoreného dialógu s odbornou verejnosťou a s občianskymi združeniami, s profesijným vzťahom k ozbrojeným silám. No, neznamená to nič iné, len to, že otázky bezpečnosti a obrany štátu boli v predchádzajúcich desaťročiach prevažne záležitosťou úzkej skupiny odborníkov. V spoločnosti absentovala verejná diskusia k tejto problematike, a ak prebiehala, tak väčšinou na základe vonkajších podnetov bez priameho vzťahu k našej realite. Našou snahou bude zapojiť do tvorby obrannej politiky čo najširší okruh odborníkov pôsobiacich v mimovládnych alebo záujmových profesných organizáciách.
Čo sa týka snahy vlády Slovenskej republiky podporiť účinnú verejnú diplomaciu na objektívne informovanie občanov o cieľoch, úlohách a potrebách ozbrojených síl, je treba si povedať a priznať, že Ozbrojené sily Slovenskej republiky patria dlhodobo k najdôveryhodnejším verejným inštitúciám Slovenskej republiky. Napriek tomu sa stretávame s prejavmi nepochopenia ich úlohy v dnešnej spoločnosti aj v súvislosti s ich účasťou na operáciách a misiách v zahraničí alebo s členstvom Slovenskej republiky v NATO. Prostredníctvom aktívnej verejnej diplomacie chceme objasňovať ciele a úlohy ozbrojených síl, a tým získavať podporu verejnosti pri naplňovaní potrieb ozbrojených síl. Efektívna verejná diplomacia je rozhodujúcim garantom pre udržiavanie a posilňovanie dôveryhodnosti Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Znamená to napr. aj zintenzívnenie vysvetľovacej kampane typu prečo sme v Afganistane, čo robia naši vojaci v Afganistane a podobne.
Čo sa týka vašej pripomienky ohľadne utajovaných skutočností, samozrejme, to, čo je potrebné utajovať, aj utajovať budeme, ale načo utajovať kopec nezmyselných zmlúv, tak ako sa to robilo doteraz. Navyše, v tomto bode ide jednak o transparentnosť a jednak o zjednodušenie manipulácie s utajovanými dokumentami na najnižšom stupni vyhradené, kde je náš štandard manipulácie na oveľa vyššom stupni, ako vo väčšine iných krajín NATO, čo nám spôsobuje mnohokrát nepríjemnosti aj na medzinárodnom fóre. To, že toto budeme musieť riešiť v spolupráci s NBÚ a ďalšími rezortmi je fakt, ale faktom je aj to, že si to všetci uvedomujeme a všetky rezorty tento proces aj podporujú.
K otázke sociálneho systému profesionálnych vojakov. K tejto téme bolo povedané toho už veľmi veľa, jednak v predvolebnom boji, bolo mnoho dezinformácií a vidím, že je to veľmi žiadaná téma ešte stále. Chcem opätovne zdôrazniť, že k otázke sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov pristupujeme so všetkou zodpovednosťou. Nechceme v žiadnom prípade zneistiť súčasných profesionálnych vojakov, ale naopak, dať im garanciu, že sociálny systém pre súčasných príslušníkov ozbrojených síl zachováme. To znamená, že pripravované zmeny sa nebudú dotýkať vojakov, ktorí sú momentálne v činnej službe. Zachováme tie prvky, ktoré podporujú záujem občanov o službu v ozbrojených silách.
Pripravovaný nový systém sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov sa bude dotýkať len tých profesionálnych vojakov, ktorí vstúpia do ozbrojených síl po nadobudnutí účinnosti novely príslušného zákona. Rovnako je naším cieľom, aby sme spravodlivejšie ohodnocovali tých profesionálnych vojakov, ktorí sa zúčastňujú rizikových operácií medzinárodného krízového manažmentu, napr. ako dnes v Afganistane. Takýto motivačný faktor dnes neexistuje. Takže, to je aj odpoveď na tú otázku. Sú prvky, ktoré sú prežité a mali len za úlohu uľahčiť prechod z povinnej základnej vojenskej služby na profesionálnu armádu. A niečo iné je vojak v zákope. A niečo iné je vojak v kancelárii.
Ja, aby som nemusel druhýkrát vystupovať, tak by som si dovolil, vážené dámy, vážení páni, v krátkosti zareagovať na včerajší príhovor predsedu strany SMER a podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica. (Reakcia z pléna.) Ja počkám, dokiaľ dohovoríte. Nech sa páči, môžte kľudne ďalej rozprávať, ja počkám.(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)