Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.10.2010 o 18:59 hod.

PhDr. Mgr. PhD.

Monika Gibalová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.10.2010 18:59 - 19:01 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Muňko, úplne s vami súhlasím. Môžeme to tak nazývať pracovne, „s hviezdičkami“, len, žiaľ, toto neboli ochotní prijať vaši koaliční poslanci v minulom volebnom období, keď sme kritizovali zákon a zdôrazňovali, že áno, aj financovanie, jeho diferenciácia nielen v celkovom balíku musí byť nastavená aj na nejaké pravidlá kvality. Po štandardoch? Nič. To znamená, že ja s vami súhlasím. Áno, toto je správny názor, že úroveň služieb musí byť odzrkadlená aj v platbách služieb a potom aj v celkových nákladoch.
Ja viem, že bude problém s financovaním služieb, lebo on bol aj teraz, aj tie minulé štyri roky, veď nakoniec tuto mám uznesenie vlády z 24. marca 2010, kedy ešte sme nevedeli o tom v súvislosti s Ústavným súdom, len o protiústavnosti toho sme tušili a vy už ste dotovali svoje zariadenia uznesením vlády. Dotujú sa aj z iných mechanizmov. Viete, boli by peniaze, keby neboli vaše tendre, keby neboli vaše sociálne dialógy drahé, keby neboli vaše rozkrádačky, tak potom by boli peniaze aj na sociálne služby a na starostlivosť o chorých a starých ľudí a zomierajúcich. Vy vždycky odbiehate do dôchodkovej reformy, do 2. piliera, to je vaša obľúbená téma.
A dvadsať zákonov protiústavných. Áno, boli protiústavné, upravili sa. Ja to pripúšťam, ale teraz diskutujeme o inej téme. Tak neodbiehajte od tejto témy a svojej vlastnej zodpovednosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.10.2010 18:50 - 18:51 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja budem citovať vás, pán poslanec. Citáciou, že „budú vrátené práva na výber“ ste veľmi jasne potvrdili, že bolo a je porušenie práv.
“Platiť čo najmenej za ponúkané služby, ako regulovať ceny za ponúkané služby.“ Pán kolega, nepleťme si dva pojmy, náklady na službu a platby na službu. Vy veľmi dobre viete ako činiteľ v samospráve, že náklady na sociálnu službu predstavujú jeden balík. A záleží na tom, aké vy prijmete všeobecne záväzné uznesenie a aké budú platby klientov. Ak ste odpílili neverejných poskytovateľov od možnosti prijímania finančných príspevkov na svoje služby, je jasné, že tieto služby v platbách, a nie v nákladoch sú vyššie.
Vy stále hovoríte to isté klamstvo, že neverejní poskytujú za inú cenu a za inú cenu poskytujú verejní. Je to ten istý balík, len ho treba spravodlivo rozdeliť. A v tom je princíp, lebo to je vaše socialistické zmýšľanie, držať v rukách veci a diktovať ľuďom aj to, ako majú dýchať. A toto je zlé na tom celom. A toto je podstata, ktorú konštatoval aj Ústavný súd. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.10.2010 18:42 - 18:48 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za všetky reakcie.
Pani poslankyňa Vaľová, položili ste otázku: „Čo ste vyriešili?“ Nuž to sme vyriešili, že sme tým urobili prvý krok k tomu, aby došlo k decentralizácii toho, čo ste vy zaviedli. Vy ste mali snahu uchopiť do svojich rúk a regulovať takýto spôsob starostlivosti o starých ľudí.
Pani poslankyňa Vaľová, v dôsledku tohto zákona o sociálnych službách a tohto paragrafu a iných mnohých, ktoré sa budú upravovať, ale tohto protiústavného paragrafu krachovali mnohé zariadenia sociálnych služieb, ktoré robili kvalitné služby, ale boli odpílené týmto zákonom od financovania sociálnych služieb.
Pani poslankyňa Vaľová, dúfam, že ste len omylom hovorili o súkromnom podnikateľovi v sociálnych službách, pretože sú verejní, neverejní. (Reakcia z pléna.) Áno, v zákone. Ale tí nemajú nárok na napojenie na financovanie, sú iba v polohe „môžu“.
Správne rozdelené peniaze, to je, myslím, vaša pripomienka. Pán poslanec Blanár, nuž najlepšia obrana je útok. My v tejto chvíli nerokujeme o ani Kaníkových, ani súbore dvadsiatich zákonov z roku Pána, lebo toto opakujete už piaty rok, čo tu sedím, v tomto parlamente, ale my rokujeme o veľmi konkrétnych argumentoch... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 13.10.2010 18:11 - 18:36 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda, za uvedenie a za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, novela zákona o sociálnych službách, ktorú predkladá ministerstvo práce, má svoju predhistóriu. A dovoľte, aby som zrekapitulovala príčiny, ktoré predchádzali jej vzniku.
Návrh zákona o sociálnych službách predkladala minulá vláda do parlamentu v druhej polovici roka 2008. Počas schvaľovacieho procesu v parlamente podrobila opozícia tento návrh zákona zdrvujúcej kritike. Najvážnejšie výhrady sme mali voči znemožneniu slobodného výberu poskytovateľa sociálnej služby, voči zvýhodňovaniu verejných poskytovateľov služieb, teda zariadení, obcí a VÚC, voči diskriminácii neverejných poskytovateľov služieb, čo by pri zachovaní terajšieho mechanizmu zákonite viedlo v priebehu niekoľkých rokov k ich plánovitej postupnej likvidácii. Problém bol slobodný výber poskytovateľa sociálnych služieb a spôsob financovania sociálnych služieb. Po 1. januári 2009, čo bol termín účinnosti zákona, sa v Národnej rade uskutočnilo dohromady päť pokusov zmeniť znenie sporných ustanovení zákona. Z toho dvakrát som sama predložila poslanecký návrh novely zákona, ale všetky pokusy boli neúspešné pre utkvelý odpor vtedajšej ministerky práce Viery Tomanovej a pre slepú poslušnosť koaličných poslancov. Keď som podrobila zákon verejnej kritike, ministerstvo práce v auguste 2009 na svojej hlavnej internetovej stránke ostro protestovalo, pretože vraj hrubo dehonestujem zákon o sociálnych službách, keď hovorím o ruinovaní systému sociálnych služieb v réžii ministerky Viery Tomanovej. Iskierka nádeje svitla začiatkom roka 2010, keď vláda predložila do parlamentu návrh novely zákona o sociálnych službách. Vtedy na 49. schôdzi Národnej rady v druhom čítaní o návrhu zákona už aj HZDS, vtedajšia časť vládnej koalície, vyslovilo sa za prijatie nami dávno navrhovaných zmien a naskytla sa reálna šanca, že zmeny parlament schváli. Aby tomu vláda zabránila, premiér Robert Fico 9. marca 2010 stiahol návrh v druhom čítaní z programu rokovania Národnej rady.
A tieto udalosti pripomínam preto, aby bolo jasné, že exministerka Tomanová, Ficova vláda, vtedajšia parlamentná väčšina kategoricky a po celý čas platnosti zákona o sociálnych službách odmietali súhlasiť s jeho zmenami.
Keďže nepriechodnosť navrhovaných zmien ustanovení zákona v parlamente bolo možné predpokladať, paralelne som iniciovala podanie skupiny poslancov na Ústavný súd. Toto podanie podpísalo 45 poslancov Národnej rady. A Ústavný súd rozhodol o prijatí ich podania 24. apríla 2009. Preto sa chcem opätovne poďakovať súčasným, ale aj bývalým poslancom Národnej rady, ktorí už tu nesedia, ktorí sa pod ten návrh podpísali. Plénum Ústavného súdu dňa 18. mája 2010 na verejnom zasadaní rozhodlo, že ustanovenia čl. I § 8 ods. 2 písm. d) a čl. I § 8 ods. 3 písm. d) zákona nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Tým bol v plnom rozsahu odobrený návrh skupiny poslancov Národnej rady. A to je zároveň dôvod, prečo dnes rokujeme o tomto vládnom návrhu zákona.
Vážené kolegyne, kolegovia, mohla by som teraz skončiť, odporúčať Národnej rade vládny návrh zákona prijať, pretože parlament ani vlastne nemá v tejto chvíli inú možnosť, iba akceptovať nález Ústavného súdu a ustanovenia zákona uviesť do súladu s ústavou. Ak dovolíte, rozhodla som sa rozšíriť svoje vystúpenie a informovať poslanecký zbor aj o odôvodnení nálezu Ústavného súdu. Čítanie tohto odôvodnenia nálezu Ústavného súdu som vnímala ako balzam na dušu. Preto chcem toto potešenie dopriať aj vám, aj pani poslankyni Tomanovej, Vaľovej a všetkým, ktorí opodstatnenosť našich námietok o protiústavnosti ustanovení zákona po celý čas odmietali a bez zapýrenia popierali existenciu zdravého sedliackeho rozumu. To, čo bude nasledovať, neberte, prosím, ako politické školenie, to už dneska tu prebehlo, ale ako pokus zažať svetlo zatemnených v myšlienkach niektorých zákonodarcov.
Ústavný súd uskutočnil najskôr analýzu problému. V nej predovšetkým oceňuje, že v zákone o sociálnych službách je zakotvený princíp poskytovania služieb na konkurenčnom princípe, t. j. na princípe hospodárskej súťaže, ktorú je Slovenská republika povinná chrániť a podporovať, pretože podpora konkurenčného prostredia pomáha zvyšovať kvalitu služieb a prispieva vo väčšej miere ku spokojnosti osôb, ktoré sú na sociálne služby odkázané. Toto ocenenie Ústavného súdu je prvým a zároveň posledným prejavom uznania. V ďalšom texte nálezu už podáva iba dôkazy toho, ako sa exministerka práce a predchádzajúca vláda spreneverili svojmu poslaniu.
Ústavný súd konštatuje, že ak zákon viaže poskytovanie služieb na splnenie zákonom ustanovených podmienok, potom nie je možné upraviť odlišným spôsobom práva a povinnosti poskytovateľov týchto služieb. Konštatuje tiež, že najvýraznejší rozdiel medzi právnym postavením verejných a neverejných poskytovateľov spočíva v odlišných možnostiach ich prístupu k poskytovaniu služieb. A za zdroj toho neprijateľného obmedzovania označil práve tie ustanovenia, ktoré skupina poslancov napadla. Podľa Ústavného súdu, ak zákon niektorými svojimi ustanoveniami obmedzuje možnosti prístupu jednotlivých skupín poskytovateľov sociálnej služby ku klientom, tak tieto ustanovenia už z podstaty svojho pôsobenia treba považovať za ustanovenia obmedzujúce právo týchto skupín poskytovateľov sociálnych služieb podnikať, resp. uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, a preto preskúmanie ich ústavnej akceptovateľnosti je opodstatnené.
Ústavný súd súčasne poukázal na existujúcu doterajšiu judikatúru súvisiacu s problematikou práva na podnikanie a na konkrétny prípad, keď konštatoval, že nie je možné legitimizovať také legislatívne opatrenie alebo zásah, ktorý neodôvodnenie sťažuje alebo dokonca priamo vylučuje úspech určitej skupiny podnikateľských subjektov.
Ústavný súd venuje sa dosť obšírne aj rozboru stanovísk vlády a Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré si od nich vyžiadal. V odôvodnení nálezu uvádza, že argumentácia vlády a Národnej rady je nedostatočná a zjavne neobstojí, pretože právo fyzickej osoby na výber poskytovateľa sociálnej služby v znení napadnutých ustanovení je minimalizované a vyznieva iluzórne. Môžete sa usmievať, koľko chcete, Ústavný súd toto vyriekol ešte v čase, keď sme ani netušili, iba sme dúfali, že budeme poslancami vládnej koalície. Ak tak urobí a vyberie si neverejného poskytovateľa, je v podstate sankcionovaný, pretože už nemá garantovanú regulovanú cenu za poskytnutú službu. Ďalej konštatuje, že neobstojí argumentácia vlády založená na tom, že obec alebo VÚC nemôže garantovať fyzickým osobám regulovanú cenu za službu poskytnutú neverejným poskytovateľom. Pri čítaní stanoviska vlády a Národnej rady sa človek nemôže ubrániť dojmu, že obidve stanoviská boli vypracované na politickú objednávku legislatívcami ochotnými sa prispôsobiť aj za cenu popretia svojej odbornosti.
Ústavný súd zdôrazňuje, že z mechanizmu upraveného zákonom nepochybne vyplýva, že neverejní poskytovatelia budú môcť pri rešpektovaní zákonom ustanovených pravidiel reálne poskytovať služby len tzv. zvyškovej klientele, t. j. tým fyzickým osobám, ktorým nebudú môcť obce ani vyššie územné celky poskytnúť príslušné sociálne služby priamo alebo prostredníctvom nimi zriadených poskytovateľov služby. Podľa názoru Ústavného súdu tento mechanizmus nie je založený na žiadnom legitímnom, a teda ústavne akceptovateľnom cieli, pričom tento cieľ môže vo svojej podstate pôsobiť až likvidačne na neverejných poskytovateľov sociálnej služby, ktorých hlavným a nie zriedka aj jediným predmetom podnikateľskej činnosti, resp. inej zárobkovej činnosti je poskytovanie sociálnej služby.
Ďalej uznáva Ústavný súd, že zákonom ustanovené zvýhodnenie verejných poskytovateľov pred neverejnými by sa v praxi mohlo pozitívne prejaviť na fiškálnych záujmoch obcí a vyšších územných celkov. Táto skutočnosť však nemôže ospravedlniť zjavne znevýhodnené postavenie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb pri prístupe k hlavnému predmetu ich činnosti. Účelom zákona o sociálnych službách nie je a ani nemôže byť uspokojenie, resp. ochrana fiškálnych záujmov obcí a vyšších celkov, ale zabezpečenie postupnosti a čo najvyššej kvality služieb pre fyzické osoby, ktoré sú na ňu odkázané. Toto je veľmi dôležité posolstvo samosprávam reprezentovaným ZMOS-om, ktoré pod kepienkom zachovania vyváženosti svojich rozpočtov obhajovali a na úrovni vlády aj presadili prax dvoch metrov financovania sociálnych služieb verejných a neverejných poskytovateľov. Výsledkom toho bolo, že za rovnakú službu klient platil diametrálne odlišné sadzby verejnému a neverejnému poskytovateľovi. Tu iba pripomínam, že peniaze v rozpočtoch samospráv pochádzajú z daní. Ak teda občan platí alebo v produktívnom veku platil dane, potom je nespravodlivé, aby v prípade voľby neverejného poskytovateľa musel platiť za službu poplatok v plnej výške, a to tak, ako keby dane nikdy neplatil.
Podľa názoru Ústavného súdu môžu napadnuté ustanovenia v tomto zákone vo svojich dôsledkoch negatívne pôsobiť na kvalitu poskytovaných sociálnych služieb, pretože obmedzujú na minimum konkurenčné prostredie pre poskytovanie služieb, keďže garantujú prednostný prístup verejných poskytovateľov k hlavnému predmetu ich činnosti, a tým minimálne nepriamo obmedzujú ich motiváciu zvyšovať kvalitu služieb.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, osobitne pani poslankyňa Tomanová a Vaľová, teraz mi, prosím, venujte chvíľočku pozornosť. Ústavný súd na základe kvalifikovaného rozboru dospel k týmto záverom.
Ustanovenia čl. I § 8 ods. 2, čl. I § 8 ods. 3 zákona o sociálnych službách nie sú v súlade s čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy. Svoj nález Ústavný súd odôvodňuje tým, že podstatou zákona na podnikanie, ako aj práva uskutočňovať inú zárobkovú činnosť je slobodný výkon hospodárskej činnosti pre účely dosahovania zisku, resp. obstarávania zdrojov obživy. O slobodnom výkone hospodárskej činnosti nemožno hovoriť vtedy, ak zákon ustanoví takéto obmedzujúce podmienky pre jej výkon, ktoré ak už nie znemožňujú, tak aspoň neodôvodnene sťažujú podnikateľom, resp. osobám uskutočňujúcim inú zárobkovú činnosť dosiahnuť zisk, obstarávať si prostredníctvom hospodárskej činnosti základné zdroje obživy. Zároveň v zmysle zásad vyplývajúcich z čl. 13 ods. 4 ústavy akékoľvek obmedzenia slobody podnikania a slobody uskutočňovania inej zárobkovej činnosti musia sledovať dosiahnutie legitímneho ustanoveného cieľa, ktorý je charakteristický pre slobodnú a demokratickú spoločnosť a je spôsobilý ospravedlniť tieto obmedzujúce zásahy existenciou len naliehavej spoločenskej potreby pri zachovaní primerane spravodlivo vyváženého vzťahu medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Ústavný súd vo svojej judikatúre v tejto súvislosti pravidelne zdôrazňuje, že dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého základného práva alebo slobody je rovnováha verejného a súkromného záujmu. V danom prípade podľa názoru Ústavného súdu došlo prostredníctvom skupinou poslancov napadnutých ustanovení zákona o sociálnych službách k takému neprimeranému obmedzeniu prístupu neverejných poskytovateľov sociálnej služby k hlavnému predmetu ich hospodárskej činnosti, ktoré svojimi dôsledkami zasahuje do podstaty ich práva na podnikanie, práva na uskutočnenie inej zárobkovej činnosti garantovaného ústavou. Ide o také obmedzenie práva na podnikanie, ktoré nie je ospravedlniteľné žiadnym legitímnym cieľom. Na tomto základe Ústavný súd dospel k záveru, že označené časti zákona sú protiústavné.
Ustanovenia čl. I § 8 ods. 2 o sociálnych službách nie sú ani v súlade s čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy. Tento článok má charakter všeobecného ústavného princípu, slúži na generálnu ochranu pred diskrimináciou a vo svojej podstate vyjadruje rovnosť všetkých subjektov práva pred zákonom. Je adresovaný orgánom verejnej moci, ktoré musia vo vzťahu ku všetkým subjektom práva, k ich právam a slobodám z hľadiska ich uskutočňovania a uplatňovania pristupovať rovnako bez ohľadu na okolnosti predpokladané samotnou ústavou. Z ústavy vyplýva subjektívne právo každého, aby nemohol byť diskriminovaný z dôvodov v tomto ustanovení vymenovaných. Za diskriminačnú úpravu možno považovať takú právnu úpravu, ktorá rovnaké alebo analogické situácie rieši odlišným spôsobom, pričom takýto postup zákonodarca nemôže alebo ani nevie rozumne odôvodniť legitímnym cieľom a tým, že tento cieľ sa musí dosahovať práve zvoleným legislatívnym riešením. Tento základný princíp je porušený vtedy, ak sa s jednou skupinou adresátov noriem v porovnaní s inou skupinou zaobchádza inak, hoci medzi oboma skupinami nie sú rozdiely takého druhu a v takej závažnosti, že odôvodňujú takéto nerovnaké zaobchádzanie.
Ústavný súd vykonal ústavnoprávny test, v rámci ktorého posudzoval, či dochádza k ústavne neakceptovateľnej diskriminácii neverejných poskytovateľov sociálnej služby oproti verejným, v ktorom hľadal odpoveď na štyri otázky, 1) či došlo prostredníctvom namietanej právnej úpravy k reálnemu vyčleneniu určitej skupiny poskytovateľov sociálnej služby v spojení s výkonom určitého ústavou garantovaného základného práva a slobody, 2) či k tomuto vyčleneniu došlo na základe niektorého kvalifikovaného kritéria alebo podobného neospravedlniteľného dôvodu vymedzeného v čl. 12 ods. 2 ústavy, 3) či ide o také vyčlenenie, ktoré zjavne znevýhodňuje, je na príťaž príslušnej skupine poskytovateľov sociálnej služby, 4) či ide o také vyčlenenie, ktoré možno ospravedlniť určitým legitímnym verejným záujmom, ak áno, či ide o také vyčlenenie, ktoré je z hľadiska svojich dôsledkov nevyhnutné a proporcionálne v záujme dosiahnutia tohto verejného záujmu. Pokiaľ ide o bod 1) testu, Ústavný súd skonštatoval, že v danom prípade došlo reálne k vyčleneniu skupiny neverejných poskytovateľov sociálnej služby v súvislosti s výkonom ich základného práva na podnikanie a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti garantovaného čl. 35 ods. 1 ústavy oproti iným verejným poskytovateľom pri prístupe k hlavnému predmetu ich hospodárskej činnosti. Na bod 2) testu odpovedal, že základný rozdiel medzi neverejnými a verejnými poskytovateľmi spočíva v danom prípade v právnej povahe osoby, ktorá subjekt poskytujúci službu založila, resp. zriadila, rozdiel medzi poskytovateľmi podľa platného zákona je založený na inom postavení, ktoré predstavuje v zmysle čl. 12 ods. 2 ústavy neprípustný diskriminačný dôvod. Na bod 3) testu odpoveď je jednoznačná, napadnuté ustanovenia zákona reálne znevýhodňujú neverejných poskytovateľov v prístupe k fyzickým osobám, ktoré sú na poskytovanie sociálnej služby odkázané, a teda ich znevýhodňujú v prístupe k hlavnému predmetu ich činnosti, pričom ide o také obmedzenie, ktoré je schopné spôsobiť im vážnu hospodársku ujmu. Toto obmedzenie prístupu neverejných poskytovateľov sociálnej služby k osobám odkázaným na poskytovanie služieb v danom prípade podľa názoru Ústavného súdu nie je založené na žiadnom legitímnom verejnom záujme, ktorý by ho mohol ospravedlniť.
Na záver môjho vystúpenia považujem za potrebné zdôrazniť toto, § 8 zákona o sociálnych službách deformoval zdravé prostredie v poskytovaní služieb na Slovensku dlhé dva roky. Jeho škodlivosť je o to väčšia, že negatívne a priamo zasahoval do ľudských osudov. Obdobie dvoch rokov uplatňovania § 8 v zákone o sociálnych službách predstavuje pre tisíce odkázaných ľudí na sociálne služby obdobie temna, ktorého konca sa až do nálezu Ústavného súdu a dodnes nedožili alebo niektorí aj naozaj fyzicky nedožili. A to je to, čo sa nedá odpustiť politikom, ktorí ho vytvorili a tvrdohlavo zabraňovali jeho zmene. Keď obyčajný človek spácha zločin, jeho dni na slobode sú obyčajne zrátané. Keď ústavný činiteľ znásilní ústavou garantovaný princíp, nič sa nedeje, a to napriek tomu, že dôsledky tohto činu majú spravidla ďalekosiahly vplyv na značný počet obyvateľov. Dúfam, že politická kultúra na Slovensku raz pokročí do tej miery, že osoby vo verejných funkciách zodpovedné za prijatie protiústavných ustanovení zákonov budú postihnuté časovo obmedzeným zákazom vykonávania verejnej činnosti. To považujem za primeranú sankciu pre osoby, ktoré znásilňujú Ústavu Slovenskej republiky. Dúfam, že nález Ústavného súdu v otázke § 8 zákona o sociálnych službách bude precedensom, ktorý v budúcnosti zabráni jeho recidíve v inej, rovnako neprijateľnej podobe.
Ospravedlňujem sa, že moje vystúpenie bolo trošku dlhšie, ale naozaj som sa chcela s vami podeliť o tieto excelentné vyjadrenia Ústavného súdu, pretože ten nález je tak rozsiahly, že možno nikto by ho nečítal. Ale treba si z toho zobrať poučenie. A ja som veľmi rada, že môžeme pristúpiť k prvému čítaniu a upraviť tento zdeformovaný zákon. A on je zdeformovaný aj v ďalších svojich ustanoveniach. A verím, že čoskoro sa dočkáme aj jeho veľkej novely. Ďakujem vám za vašu pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 13.10.2010 18:07 - 18:10 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 110), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 18 z 5. októbra 2010 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 89 z 24. septembra 2010 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Týmto návrhom zákona sa zásadným spôsobom upravuje systém poskytovania sociálnych služieb v Slovenskej republike a ustanovujú sa nové kompetencie a úlohy pre územnú a regionálnu samosprávu a nový systém financovania neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Jednoznačne sa zabezpečuje právo klienta na výber sociálnej služby a jej poskytovateľa, a tým aj právo na dostupnosť sociálnej služby.
Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.10.2010 16:54 - 16:55 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán Ondruš, nevyšla som k odborárom preto, lebo som listom v minulom volebnom období oslovila pána Gazdíka a žiadala som ho o zaujatie postoja k niektorým opatreniam, ktoré mali pomôcť nezamestnaným. Pán Gazdík si nepovažoval za povinnosť ani len negatívne mi odpísať. Po prevalení nehanebných praktík financovania sociálneho pokecu na ministerstve práce musím ale teraz oprášiť svoj výrok z minulého volebného obdobia, keď ste štedro rozdávali odborárom privilégiá. Až raz nebudem v parlamente, chcem byť odborárskym bossom. Prečo ste neuplatnili tieto skvelé demagogické nápady, keď ste vládli, ktoré ste nám tu predviedli? Prečo ste nemali odvahu zmeniť dôchodkový systém?
Žiaľ, musím povedať, čo sa valorizácie týka, pán poslanec Ondruš, že v tomto vašom vystúpení ste sa paradoxne zastali bohatých ľudí. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.10.2010 15:36 - 15:37 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Tomanová, mne sa v tejto chvíli zdá, že snívam. Dňa 21. apríla 2010 Vás po výjazdovom rokovaní vlády vo Veľkom Krtíši požiadala skupina dôchodcov, aby ste zmenili spôsob valorizácie. Po tomto stretnutí ste vyhlásili pre tlačovú agentúru toto: "Dôchodky by sa mali v budúcnosti valorizovať pevnou sumou, a nie percentuálne, ako je tomu aktuálne. Rýchlejšie by tak rástli nízke dôchodky." Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.10.2010 15:19 - 15:34 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vládny návrh novely zákona o sociálnom poistení predložený ako tlač 109 je pre mňa istou satisfakciou, pretože obsahuje také zmeny, ktoré sa v predchádzajúcom volebnom období pokúšala presadiť opozícia.
V tomto mojom vystúpení, ak dovolíte, sa zameriam výlučne na zmenu valorizácie dôchodkových dávok pevnou sumou, teda na spôsob, ktorý som vo 4. volebnom období navrhovala dvakrát vo forme poslaneckej novely zákona, ktorý bol v modifikovanej podobe zahrnutý do parlamentnej tlače 109, o ktorej teraz rokujeme. Chcem tak urobiť najmä preto, aby som vyvrátila niekoľko mýtov, ktorými argumentujú oponenti tohto spôsobu valorizácie.
Najskôr však uvediem základné charakteristiky spôsobu valorizácie pevnou sumou.
Po prvé. Tento spôsob valorizácie odstraňuje trvalé a výrazné roztváranie nožníc medzi dávkami rôznych príjmových skupín, čo sa najmarkantnejšie prejavuje pri porovnaní sumy navýšenia vysokých a nízkych dávok. Dôchodok bude rásť každý rok o pevnú sumu v závislosti od výšky inflácie za predchádzajúci rok bez ohľadu na výšku dôchodku.
Po druhé. Tento spôsob valorizácie kompenzuje rast životných nákladov všetkým poberateľom dávok, teda aj ľuďom s najnižšími dôchodkovými dávkami. Mechanizmus valorizácie uplatňovaný od roku 2004 tento predpoklad nespĺňa, čo v praxi znamená, že ľudia so značne nadpriemernými dávkami sú po každej valorizácii chudobnejší, pretože prírastok dávky je nižší ako suma zodpovedajúca medziročnému rastu životných nákladov. Dnes zároveň dochádza k tomu, že valorizačný prírastok značne nadpriemerných dôchodkových dávok je niekoľkonásobne vyšší, ako je minimálna suma potrebná na pokrytie zvýšených nákladov spôsobených medziročným rastom cien, čo je celkom oprávnene hlavný dôvod kritiky súčasného systému valorizácie dávok zo strany ich poberateľov.
Po tretie. Valorizácia dôchodkov pevnou sumou cielene oslabuje princíp výlučnej zásluhovosti 1. piliera, ktorý v rozsahu podľa platného zákona nemá svoje opodstatnenie, avšak zároveň nespôsobuje nivelizáciu dávok, pretože zachováva pôvodnú diferenciáciu ich výšky. Navrhovaný model úpravy výšky dôchodkových dávok vnáša do 1. piliera princíp solidarity a zároveň rešpektuje princíp zásluhovosti, vďaka čomu poberatelia s nadpriemerným príjmom majú zabezpečenú vyššiu úroveň dávok po celý čas ich poberania. V tomto prevedení je teda istou obdobou kombinácie 1. a 2. piliera pre tých, ktorí nie sú zúčastnení v 2. pilieri dôchodkového sporenia. Predložený návrh teda rešpektuje prvok zásluhovosti charakteristický pre 2. pilier, pretože nadpriemerný príjem v produktívnom veku sa pri vymeraní výšky dôchodku zohľadní ako nadpriemerná dávka, ktorú bude poberateľ dostávať trvale po celý čas svojho života. To isté, ale v obrátenom garde, sa vzťahuje na výšku dôchodku vymeraného z podpriemerného príjmu. Zároveň však tento návrh novely zákona vychádza zo zásady, že uplatňovanie prvkov zásluhovosti končí dňom vymerania výšky dôchodku. To znamená, že v období vyplácania dávok sa už výhradne uplatňuje prvok solidarity v tom zmysle, že valorizačné navýšenie pevnou sumou je rovnaké pre každého, kto sa nachádza v systéme.
Po štvrté. Navrhovaný valorizačný mechanizmus nezohľadňuje medziročný rast priemernej mzdy, iba infláciu. Je teda predpoklad, že očakávaný trvale vyšší rast priemernej mzdy ako inflácie má potenciál prispieť k zmierňovaniu deficitu základného fondu dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne.
Dovoľte mi, aby som teraz premietla tri diagramy, ktoré sú zostrojené za predpokladu rovnakej inflácie na úrovni 3 %. Ja poprosím technikov, aby ma napojili na tabuľu. Trošku to potrvá, poprosím o trpezlivosť. Čiže prvý graf dokumentuje, aký je rozdiel vo valorizačnom navýšení dôchodkov po ôsmich rokoch podľa súčasného mechanizmu a podľa vládou navrhovaného spôsobu. Na druhom grafe bude vidieť, ako sa zmení celková výška dôchodku po ôsmich rokoch pri obidvoch spôsoboch valorizácie. A tretí znázorňuje, ako sa zmení celková výška dôchodku po dvadsiatich rokoch po valorizácii pevnou sumou pre štyri úrovne dôchodkov, a to pre priemerný dôchodok na úrovni 340 eur, pre dôchodok na úrovni polovice priemerného dôchodku, 170 eur, a pre dôchodky na úrovni dvojnásobku a trojnásobku priemerného dôchodku, t. j. 510 a 680 eur. Na prvom diagrame na stĺpcoch hnedej farby vidieť, že pri súčasnom spôsobe valorizácie vzrastie najnižší, 170-eurový, dôchodok po ôsmich rokoch o 45 eur, zatiaľ čo 680-eurový vzrastie o 181 eur. Teda iba samotné valorizačné navýšenie 680-eurového dôchodku je po ôsmich rokoch vyššie ako celý 170-eurový dôchodok. Stĺpce bielej farby znázorňujú, aké bude valorizačné navýšenie po ôsmich rokoch pre všetky dôchodky bez ohľadu na ich výšku. Teda všetky dôchodky bez ohľadu na ich výšku narastú po ôsmich rokoch podľa spôsobu navrhovaného vládou o 91 eur. Na diagrame dva oranžové stĺpce predstavujú štyri úrovne dôchodkov od 170 do 680 eur. Hnedé stĺpce znázorňujú celkovú výšku dôchodkov po ôsmich rokoch po valorizácii súčasným percentuálnym mechanizmom, pričom biele znázorňujú dôchodky valorizované pevnou sumou. Ak porovnáte výšku dvojíc hnedých a bielych stĺpcov pre jednotlivé úrovne dôchodkov, je z nich veľmi dobre vidieť, o koľko vzrastie dôchodok na úrovni 170 eur pri valorizácii pevnou sumou, a tiež to, o koľko poklesnú dôchodky na úrovni 510 a 680 eur. Z tohto diagramu je zrejmé aj to, že obidva diskutované spôsoby valorizácie majú úplne rovnaký vplyv na zvýšenie priemerného, 340-eurového, dôchodku.
Oponenti valorizácie dôchodkov pevnou dávkou udržujú pri živote niekoľko mýtov. Jeden z nich je ten, že po čase dôjde k vyrovnaniu, k nivelizácii všetkých dôchodkov. Ja na treťom diagrame si vám dovolím ukázať, že to je nezmysel. Tu oranžové stĺpce znázorňujú štyri úrovne dôchodkov od 180 do 680 eur. Biele stĺpce predstavujú celkovú výšku dôchodkov valorizovaných pevnou sumou po dvadsiatich rokoch, teda v roku 2031. Všimnite si, prosím, rozdiely vo výške bielych stĺpcov. Toto je jednoznačný dôkaz, že dôchodky sa po dvadsiatich rokoch ani týmto spôsobom nevyrovnajú. Samozrejme, nestane sa tak ani po štyridsiatich rokoch, i keď relatívne sa k sebe priblížia vďaka prvku solidárnosti, ktorý sa zmenou valorizačného mechanizmu zakomponuje do 1. piliera. Vláda navrhuje v tlači 109 rovnaké valorizačné navýšenie, ale nie rovnaký dôchodok, pretože absolútne rozdiely vo výške dávok, ako boli určené po vymeraní dôchodku, zostanú nezmenené. A tak poberatelia dôchodkov zostanú trvale na rôznych stupňoch rebríčka dávok a po valorizácii sa všetci posunú vyššie o rovnakú vzdialenosť. To je rozdiel v porovnaní s doterajším stavom, keď sa po valorizácii posunuli poberatelia na spodných stupienkoch o maličký krôčik a tí vyššie príjmoví o niekoľko dlhých krokov. K vyrovnaniu výšky dôchodkov teda nemôže dôjsť ani teoreticky. A na to, aby sa tak stalo prakticky pri tomto modeli, je dĺžka ľudského života príliš krátka. A tak pripúšťam, že po 1 000 rokoch valorizácie pevnou sumou by sa vysoké a nízke dôchodky naozaj priblížili, ale reálne uvažovať o tom môžeme len vtedy, keď priemerný dôchodca bude žiť ako Matuzalem.
Za ďalší mýtus považujem tvrdenie, že nový spôsob valorizácie zhorší situáciu časti dôchodcov. Pravda je taká, že veľká časť dôchodkov tých, ktorých dôchodky sú na úrovni priemeru, zmeny v spôsobe valorizácie prakticky nepocítia. A to sa vzťahuje na približne polovicu dôchodcov, ktorí poberajú dávku v intervale plus-mínus percent od priemernej výšky starobného dôchodku. Významne si však polepšia dôchodcovia s najnižšími dôchodkami, ktorým doterajšie percentuálne valorizačné navýšenie nestačilo kompenzovať ani len medziročný rast cien spôsobený infláciou. Práve oni boli po každej valorizácii chudobnejší a prepadávali sa stále hlbšie do skupiny sociálne odkázaných. To isté sa vzťahuje aj na starodôchodcov, pretože určenie výšky ich dôchodkov nebolo úspešne zvládnuté. A dodnes na to doplácajú. Je pravdou aj to, že nový spôsob valorizácie bude znamenať zníženie valorizačného navýšenia pre zostávajúcu skupinu. A to sú poberatelia s nadpriemernými dôchodkami. Ide približne o 20 % všetkých dôchodcov. Treba však vziať do úvahy to, že nepracujúci dôchodcovia už neprispievajú k akumulácii prostriedkov potrebných na valorizačné navýšenie dôchodkov. A teda nie je dôvod ani na diferencovanie navýšenia dôchodkov. Nie je to dôvodom preto, lebo valorizácia pevnou sumou vychádza z myšlienky, že uplatňovanie zásluhovosti končí dňom vymerania dôchodku. Do istej miery je oprávnená námietka, že valorizácia pevnou sumou zvýhodní osoby s najnižšími dôchodkami, ktoré ich majú na nízkej úrovni vlastným pričinením. Tu však treba povedať, že tieto osoby majú navyšovaný dôchodok z iných zdrojov štátneho rozpočtu. Teda konečný efekt je tak či onak rovnaký.
Namiesto záveru zhrniem doterajšie vystúpenie do dvoch viet, ktorými odpoviem na otázku, aký je praktický dopad vládneho návrhu valorizácie dôchodkov na jednotlivé príjmové kategórie. Valorizácia pevnou sumou predstavuje mierny nárast dôchodku pre nízkopríjmové kategórie občanov, mierny pokles pre vysokopríjmové a má žiadny alebo iba nevýznamný vplyv na tých, ktorí poberajú dôchodok na úrovni priemernej dávky. A čo je veľmi dôležité, to je to, že vládou navrhovaný spôsob valorizácie nie je spojený so zvyšovanými nárokmi na financie, predstavuje iba iný spôsob rozdelenia prostriedkov fondu dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne. V tejto chvíli ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.8.2010 10:44 - 10:46 hod.

Monika Gibalová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dve poznámky. Jedna k ochrane spotrebiteľa. Pán poslanec, na začiatku IV. volebného obdobia som sa snažila ponúknuť riešenia a spoluprácu vo veci nadmerného výskytu nebezpečných výrobkov na trhu Slovenskej republiky a zdĺhavého administratívneho procesu kontroly výrobkov a zhovievavého alebo až žiadneho sankcionovania subjektov, ktoré nebezpečné výrobky uvedú alebo predávajú na trh. To je poznámka jedna. Odignorovali ste túto spoluprácu.
K službám sociálnym. Teraz žiadate spoluprácu, poďme si sadnúť a odborne diskutovať. Áno, je to veľmi komplikovaná záležitosť. Vy ste si nezrátali veci, keď ste uvádzali zákon č. 448 do života. My sme chceli o tomto diskutovať. Opäť ste nás odignorovali.
Ak hovoríte o príležitosti a bonitných príplatkoch k službám, tak k tejto konkrétnej veci tiež sme vám ponúkali riešenie a upozorňovali na to, že áno, poďme si sadnúť a poďme riešiť túto situáciu tým, že zaviažeme aj klienta, aj rodinných príslušníkov k tomu, aby spoločne prispievali diverzifikovaným spôsobom na tieto služby. Aj to ste odignorovali. Tak teraz láskavo nehádžte toto všetko na nás.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.8.2010 9:13 - 9:13 hod.

Monika Gibalová
Ďakujem pekne. Pán poslanec Baška, ja pevne verím, že ak k tomu dôjde, všetci takéto uznesenie schválite. Ďakujem.
Skryt prepis