Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, veľmi oceňujem, že ste vystúpili a máme vlastne si konečne aj priestor povedať svoj názor. Je každému asi jasné, že sme na opačnom brehu nielen politicky, ale v tomto prípade aj odborne, len ja vám chcem povedať niekoľko tiež skutočností, ktoré ste zase vy zamlčali.
Po prvé, podľa dohody medzi ministerstvom zahraničných vecí jestvujúcej a ministerstvom hospodárstva je šéfom misie v zahraničí veľvyslanec, to znamená jemu podriadený ako zamestnanec v tomto ponímaní aj OBEO-čkar. Po druhé, bola dohoda, všetky správy, informácie, ktoré podáva OBEO-čkar na ministerstvo hospodárstva, musí dávať automaticky aj šéfovi misie, aby nevznikala dvojkoľajnosť informácií alebo aby sa nestávalo, že sa zdupľujú jednotlivé informácie.
Hovoríte o šetrení. My sme museli odísť z priestorov len v tom prípade, kedy sa veľvyslanec neznášal s OBEO-čkarom z rôznych subjektívnych dôvodov. Ja si myslím, že nie vždy bol len veľvyslanec na vine alebo vždy bol len OBEO-čkar na vine. Je to jednoducho ľudský faktor, ktorý veľmi ťažko ovplyvníte. A boli prípady, kedy som ja jednoducho stiahol OBEO-čkara, som povedal, nebudem ďalej tolerovať nejakú animozitu medzi veľvyslancom a OBEO-čkarom. Čiže ušetríte len tam, kde ich vrátite naspäť, kde ste nás predtým vyhodili.
Viete, ten dohľad. Spomenuli ste Petrohrad. Ešte raz, šéfom misie bol vždy veľvyslanec. Čiže mal ten dohľad, má ten dohľad. Ale tu ide o odborný výkon.
Pán minister, keď si zoberiete kompetencie zahraničného obchodu pod seba, nevystúpim, budem hlasovať za taký návrh. Veď je to legálne, že máte takúto predstavu o riadení zahraničného obchodu. Ale bez toho, aby ste si zobrali kompetencie a zodpovednosť, a zoberiete len ľudí a hospodárstvu necháte kompetencie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán poslanec, kritických článkov na predchádzajúcu vládu bolo oveľa viac a nemá význam všetky komentovať, lebo boli to väčšinou žurnalisti, ktorí boli s vami, hlavne s SDKÚ veľmi úzko prepojení. A vidieť to aj teraz, keď zrazu badáme, kde všade sa títo novinári objavili na politických pozíciách, resp. hovorcov jednotlivých rezortov. Čiže informácie z nejakého x dátumu z predchádzajúcej vlády mali vždy jeden podkontext, ublížiť existujúcej vláde.
Čo sa týka nominácií, vždy sa to konalo cez výberové konanie, kde boli zástupcovia ministerstva zahraničných vecí, ministerstva hospodárstva. A títo vyberali a zoraďovali do poradovníka kandidátov na jednotlivé posty. Ja sa vám neviem vyjadriť, ale toto je všeobecné konštatovanie. No ja tam nemám ani jedného známeho, to vás môžem uistiť. A keď ma presvedčíte o niečom inom, tak sa vám verejne ospravedlním. Ale žiadne takéto nominácie neboli. Práve sú známe na ministerstve hospodárstva fakty, keď Pavol Rusko o polnoci volal niekde na ambasádu, nie na mobil, ale na pevnú linku. A keď sa mu OBEO-čkar neohlásil, na druhý deň bol odvolaný, resp. volal na druhý koniec republiky cez obed, to znamená s 12-hodinovým posunom. A znovu keď sa mu na pevnú linku neozval OBEO-čkar, bol okamžite odvolaný. Vy ste otvorili systém. Pán kolega, vy ste boli mladý človek, keď ja už som sedel vo výberovej komisii na výber zahraničných diplomatov, lebo systém bol iný. Bola výberová komisia, dvaja ľudia z ministerstva zahraničných vecí, dvaja ľudia z ministerstva hospodárstva a jeden zástupca z Asociácie zamestnávateľských zväzov. Ja som bol za asociáciu možno päť rokov v tejto výberovej komisii a môžem vám garantovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, rád by som sa stručne vyjadril k návrhu kompetenčného zákona v časti prechodu kompetencie riadenia obchodno-ekonomických oddelení v rámci zastupiteľských úradov v zahraničí z riadiacej pôsobnosti ministerstva hospodárstva do riadiacej pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí. Nie je to len aktivita tejto vlády. Musím konštatovať, že pri tvorbe programového vyhlásenia bývalej vlády, ktorej som bol aj ja členom, ministerstvo zahraničných vecí si presadilo do programového vyhlásenia vlády na roky 2006 až 2010 vytvorenie jednotnej politicko-ekonomickej dimenzie diplomacie, čím sa v konečnom dôsledku myslelo prevzatie riadiacej kompetencie obchodno-ekonomických oddelení v zahraničí pod riadiacu pôsobnosť ministerstva zahraničných vecí. Veľmi rýchlo som pochopil, že tadiaľto cesta nevedie, s ohľadom na skutočnosť, že slovenská ekonomika vo výraznej miere závisí od exportnej výkonnosti, nakoľko existujúce výrobné kapacity niekoľkonásobne prekračujú absorpčnú schopnosť slovenského trhu. Vývozná výkonnosť slovenského hospodárstva je viac ako 85 % HDP, dovozná náročnosť cca 86 % HDP a vzťah obratu zahraničného obchodu k HDP dokazujú, že zahraničný obchod je kľúčovým odvetvím, ktorý bezprostredne a významne ovplyvňuje súčasnú aj budúcu prosperitu Slovenska a životnú úroveň jeho obyvateľov, úzko súvisí s účinnosťou a pôsobnosťou ekonomického rezortu, ktorým je ministerstvo hospodárstva, je predĺženou rukou a priamym nástrojom podpory rozvoja podnikateľského prostredia, a preto obchodno-ekonomické oddelenia napriek mnohým a veľkým tlakom zo strany ministerstva zahraničných vecí ostali v pôsobnosti ministerstva hospodárstva.
Je potrebné akcentovať, že OBEO predstavujú v súčasnosti základný nástroj realizácie zahraničnoobchodnej politiky a proexportných opatrení zo strany ministerstva hospodárstva, pričom tieto kompetencie a aktivity sú a aj naďalej ostávajú v kompetencii ministerstva hospodárstva, avšak bez priameho nástroja riadenia ekonomickej a obchodnej diplomacie v zahraničí, t. j. bez ľudí. Vzniká absolútne paradoxná situácia, kompetencie zostávajú na ministerstve hospodárstva a ľudia prechádzajú na ministerstvo zahraničných vecí. Tak to tu ešte skutočne nebolo. OBEO ako konkrétny výraz ekonomickej dimenzie slovenskej diplomacie sú dôležitým informačným, konzultačným a poradenským zdrojom s asistenčnými službami, predovšetkým pre slovenské malé a stredné podniky, ktoré by bez ich konkrétnej pomoci v jednotlivých teritóriách boli znevýhodnené oproti ostatným krajinám, ktoré tento servis svojim podnikateľom poskytujú.
Hlavné formy podpory proexportných aktivít podnikateľských subjektov zo strany obchodných diplomatov na OBEO sú nasledovné, poradenská, konzultačná a sprostredkovateľská činnosť pri prieniku slovenských exportérov na zahraničné trhy, operatívne mapovanie exportných príležitostí, príprava a organizácia účasti na medzinárodných veľtrhoch a výstavách, organizovanie podnikateľských misií, seminárov a konferencií a návšteva vládnych predstaviteľov, organizovanie zasadnutí medzivládnych zmiešaných komisií, vyhľadávanie zahraničných investičných partnerov, rovnako ako podpora rozvoja aktívneho cestovného ruchu a aktívna propagácia Slovenska v zahraničí.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, rovnako by som rád zdôraznil, že v drvivej väčšine krajín OECD, kde bol prieskum za môjho pôsobenia vykonaný, celkovo 16, je kompetencia, výkon, samotná realizácia podpory exportu a získavania investícií, t. j. ekonomická dimenzia diplomacie v pôsobnosti ekonomických ministerstiev a ich rozvojových agentúr, príspevkových organizácií alebo iných subjektov naviazaných na ministerstvo hospodárstva alebo na jeho miestny ekvivalent. Rovnako však musím konštatovať, že vo viacerých prechodových ekonomikách sa snahy ministerstva zahraničných vecí o získanie direktívneho riadenia OBEO podarilo zrealizovať, avšak nasledujúca prax vždy preukázala nesprávnosť tohto kroku a riadenie OBEO sa opäť vrátilo pod príslušné ekonomické ministerstvá alebo jeho organizácie. Ako príklad slúži Maďarsko, Poľsko, Srbsko, Chorvátsko. Pripravuje sa Česká republika, ktorá pred dvomi rokmi presunula OBEO na ministerstvo zahraničných vecí. A teraz to znovu vracajú naspäť, lebo zistili, že to nefunguje. Vo vyspelých krajinách je toto jednoznačne dávno vyriešené. OBEO je buď pod ministerstvom hospodárstva, alebo pod odborným agentúrami a hospodárskymi komorami, ale nikdy nie pod ministerstvom zahraničných vecí.
Častým výsledkom snahy ministerstva zahraničných vecí v niektorých krajinách s prechodovými ekonomikami o prevzatie kontroly nad obchodno-ekonomickými oddeleniami a ich priame riadenie bolo vytvorenie tzv. ekonomických diplomatov pre teoretickú spravodajskú činnosť o makroekonomike, pričom konkrétna činnosť a servis pre podnikateľský sektor sa vytratili a podnikateľské subjekty v zahraničí boli odkázané len samy na seba. Preto aj v týchto krajinách bol zaznamenaný spätný presun praktického výkonu ekonomickej diplomacie do pôsobnosti ekonomických rezortov, akým je ministerstvo hospodárstva na Slovensku. Čo teda v praxi bude znamenať prevzatie kompetencií obchodno-ekonomickej diplomacie pod správu ministerstva zahraničných vecí pre ministerstvo hospodárstva? Jednoznačné oslabenie existujúcich väzieb a najmä úplné odtrhnutie obchodnej diplomacie od reálnych potrieb podnikateľskej sféry, prepojení v rámci rezortu hospodárstva, ako aj navonok či už na národnej alebo medzinárodnej úrovni.
Nemôžem nespomenúť odôvodnenia pána Dzurindu v médiách k prevzatiu kompetencií riadenia OBEO: "Dôjde jednoznačne k úsporám, čo sa týka administratívy, ako aj prenájmu administratívnych priestorov a služobných bytov." Rovnako tak pán Dzurinda neopomenul ani "rozdávanie trafík", čím myslel personálne obsadenie OBEO v zahraničí. K uvedenému by som rád uviedol, že k žiadnym reálnym úsporám nedôjde. Ministerstvo hospodárstva vyvinulo samostatný softvér pre vedenie účtovníctva OBEO. Na základe monitorovania a hodnotenia hlavných činností OBEO je využitie fondu pracovného času zamestnancov OBEO nasledovné – administratíva 7 %, požiadavky zastupiteľského úradu 7 %, propagácia Slovenskej republiky v zahraničí 9 %, proexportné aktivity 32 %, proinvestičné aktivity 20 %, aktivity zamerané na podporu a propagáciu turizmu 9 %, spravodajská a styková činnosť pre ústredie 13 % a iné činnosti 3 %. Rovnako by som rád zdôraznil, že k otvoreniu uzavretého systému personálneho obsadzovania pozícií obchodných radcov na zastupiteľských úradoch v zahraničí došlo práve počas druhej Dzurindovej vlády za ministrovania pán Ruska, a teda aj k politickým nomináciám na posty obchodných radcov, kde masovo boli z postov obchodných radcov stiahnutí odborní zamestnanci a boli nominovaní externí politickí nominanti. Preto ma prekvapujú práve jeho výroky o rozdávaní trafík v súvislosti s odborným obsadzovaním miest obchodných radcov v zahraničí na adresu bývalej vlády. Alebo pán Dzurinda chce povedať, že o týchto praktikách nevedel ako predseda vlády? Ak vezmeme do úvahy proklamované úspory z prenájmov administratívnych priestorov a služobných bytov v zahraničí pre potreby obchodných radcov, opätovne musím konštatovať, že k prenájmu priestorov dochádzalo len v tom prípade, kedy ministerstvo zahraničných vecí vypovedalo kancelárie a ubytovanie pre OBEO-čkarov, ktorí patrili pod ministerstvo hospodárstva. Čiže nikdy to nebolo, že by sme si hľadali vlastné priestory, len keď nás ministerstvo zahraničných vecí vyhodilo zo zastupiteľských úradov.
Ak už ministerstvo zahraničných vecí hovorí o efektivite výkonu diplomacie v zahraničí, rovnako je pre mňa zarážajúca skutočnosť, že ide len o prevzatie riadiacej kompetencie v oblasti ekonomickej diplomacie. Veď v rámci zastupiteľských úradov Slovenskej republiky a stálych misií zabezpečujú zahraničnú službu aj vyslaní pracovníci ministerstva obrany (celkom 35 ľudí), o ktorých ministerstvo zahraničných vecí nemá záujem. Ďalej, ministerstvo vnútra má 31 ľudí. Znovu, nemajú o nich záujem. Ale sú aj vyslaní zamestnanci ministerstva kultúry či ministerstva pôdohospodárstva, ktorí vykonávajú jednotnú zahraničnú službu. O prevzatí týchto kompetencií a týchto zamestnancov ministerstvo zahraničných vecí neuvažuje a ani nehovorí o efektivite výkonu jednotnej diplomacie služby v zahraničí. Natíska sa otázka prečo. Veď je to dokopy viac ľudí, ako má ministerstvo hospodárstva v rámci OBEO-čkarov.
Rád by som poukázal ešte na jednu skutočnosť. Pokiaľ v Českej republike uvažujú o prechode riadiacej kompetencie ekonomickej diplomacie z pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí České republiky do pôsobnosti Ministerstva průmyslu a obchodu České republiky, ktorá sa pod taktovkou Ministerstva zahraničných vecí České republiky ukázala ako neefektívna a neúčinná, t. j. návrat k nášmu doterajšiemu modelu, vyvolali širokú odbornú diskusiu o efektívnejšom riadení ekonomickej diplomacie za účasti predstaviteľov štátnej sféry a zástupcov najväčších zamestnávateľských a podnikateľských zväzov. Na rozdiel od Českej republiky u nás sa rozhodlo na základe politického záujmu SDKÚ, podnikateľskej sféry sa na prechod týchto kompetencií nikto nepýtal. Musím konštatovať, že naši politickí diplomati do pozície manažérov zatiaľ nedospeli a v ekonomických otázkach majú len minimálne, ak vôbec, nejaké odborné vedomosti.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, slovenská diplomacia musí akcentovať nastúpené trendy a predovšetkým úplne zmeniť svoju profiláciu. Rozvoj zahraničnej služby sa neobmedzuje striktne na ministerstvo zahraničných vecí, ale je stále viac aj záležitosťou ďalších rezortov. Zastávam názor, že je potrebné najmä v súčasnom období dopadov finančnej a hospodárskej krízy posilniť, dobudovať a efektívne profilovať to, čo funguje a je prínosom pre ekonomický a hospodársky rast Slovenska, ako rušiť zabehnutý systém v súčasných podmienkach a budovať nový systém, ktorý môže narušiť aj to, čo doteraz funguje. Preto zásadne nesúhlasím s prechodom týchto kompetencií z ministerstva hospodárstva na ministerstvo zahraničných vecí. Ministerstvo zahraničných vecí nemá odborne zdatný personál a ani kompetencie na realizáciu ekonomických aktivít v zahraničí a podporu podnikateľského prostredia, o ktoré sa usiluje. Evokuje mi to situáciu z konca druhej Dzurindovej vlády, keď ministerstvo hospodárstva bolo odsúdené na zrušenie a scenár bol jasný – zahraničný obchod na ministerstvo zahraničných vecí, investície a štrukturálne fondy v oblasti konkurencieschopnosti na ministerstvo financií (Poznáte kauzu NADSME, kde sa len na chvíľu ministerstvo financií "ochomejtlo" na šesť týždňov a je z toho kauza ako hrom.), energetika na dopravu, cestovný ruch na už spomínané ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. A môžem takto pokračovať ďalej.
Počas môjho pôsobenia sa preukázala dôležitosť a opodstatnenosť ekonomického rezortu, ktorým je ministerstvo hospodárstva. Čudujem sa predstaviteľom koaličným partnerom zo strany SaS, že si takto nechajú so sebou vypinkať. Dostali ste frčku do nosa s tým, že Dzurinda si bude určovať ľudí, ktorí tam pôjdu, a vy, váš minister berie kompetencie a zodpovednosť za vývoj zahraničného obchodu. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem ešte raz za slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, ministerstvo financií predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.
Dávam do pozornosti, že tento zákon bol vypracovaný znovu ako iniciatívny mimo legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
Jadrom predloženej novely zákona je zrušenie daňového zvýhodnenia plynového oleja, tzv. červenej nafty. Predkladatelia v dôvodovej správe vyčíslujú pozitívny vplyv na štátny rozpočet v roku 2011 vo výške zhruba 92 mil. eur, potom 94 a postupne v ďalších rokoch sú to ďalšie 2 až 3 mil. eur ročne. Čiže z tohto pohľadu možno návrh novely zákona hodnotiť pozitívne.
Zároveň však návrh zákona predpokladá, že bude mať vplyv na právnické osoby alebo na fyzické osoby, ktoré sú evidované ako užívateľské podniky, ako obchodníci s minerálnym olejom. Jedná sa o daňové subjekty, ktoré požívali daňovo zvýhodnený minerálny olej ako palivo alebo ako pohonnú látku na pohon. Jedná sa konkrétne o koľajové vozidlá v železničnej doprave, strojov používaných výlučne na práce výrobnej povahy, napríklad v poľnohospodárstve, alebo stacionárnych motorov v stacionárnych zariadeniach. Tu sa celkovo odhaduje, že vplyv bude mať zhruba nejaký negatívny dopad na 4-tisíc subjektov. V prípade minerálneho oleja LPG sa počet dotknutých podnikateľských subjektov v doložke vplyvov nespresňuje a konštatuje sa, že nie je známy.
Prečo som sa vlastne prihlásil do tejto rozpravy? Nechcem sa bližšie vyjadrovať k tým cenovým dopadom, lebo pokiaľ ste sledovali ten zákon a prečítali ste si ho, je tam jednoznačne uvedené, aký je finančný dopad na verejné financie, ale aj ten negatívny dopad na podnikateľské subjekty.
Problém je v tom, že Európska komisia len pred niekoľkými mesiacmi povolila Slovenskej republike používať tzv. červenú naftu až do konca roku 2012. Čiže nedávno sme konečne získali tento súhlas a už ho ministerstvo financií dobrovoľne likviduje. To znamená, že ministerstvo financií sa dobrovoľne vzdalo na najbližšie dva roky možnosti pomôcť slovenským poľnohospodárom, ktorí sú už aj tak znevýhodnení oproti farmárom z okolitých členských štátov, vo forme dotácie na produkčnú jednotku, resp. ktorí musia stále čeliť a vysporadúvať sa s dôsledkami vlaňajšej cenovej a odbytovej krízy. A miesto toho, aby sa vláda mohla, pomohla poľnohospodárom vysporiadať sa s tohtoročnou nepriazňou počasia a rozsiahlymi povodňami, vráža poľnohospodárskej prvovýrobe ďalší klinec vo forme zrušenia zvýhodnení na červenú naftu.
Áno, zdôvodňujete, že potrebujete do štátneho rozpočtu 92 mil. korún, ale ja si myslím, že tieto peniaze sa dajú zarobiť aj iným spôsobom, stačí korigovať len dve nezmyselné vyjadrenia dvoch predstaviteľov vlády za posledné týždne a ušetrí sa v podstate viac. Konkrétne myslím na zrušenie PPP projektov v okolí Žiliny pánom ministrom dopravy, pánom Figeľom, kde len penále z tohto zrušenia budú viac ako 86 mil. eur. Táto informácia je verejne známa. A takisto rozhodnutie pani premiérky o likvidácii NADSME, ktoré bude daňových poplatníkov stáť viac ako 200 mil. eur. Čiže stačí len, aby vláda nedávala takéto negatívne signály, prehnané informácie, a len týmito dvomi opatreniami sa ušetrí do štátneho rozpočtu viac ako štvrť miliardy euro.
Dámy a páni, toto sú skutočnosti, ktoré má nútia konštatovať, že znovu tento zákon nemôžem pokladať za zákon správny. Nevyužívame možnosť dvojročného čerpania daňového zvýhodnenia červenej nafty. Dávame poľnohospodárskej prvovýrobe ďalší klinec do toho umieračika, preto sa nemôžem s predmetným zákonom návrhu stotožniť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, pán minister, predkladáte na rokovanie parlamentu vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu v znení doplnenia zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.
V dôvodovej správe ministerstvo financií uvádza, že potrebné úpravy je nutné vykonať preto, lebo doterajšia právna úprava je v rozpore s článkom 15 smernice Rady 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny a že Slovenská republika bola na tento fakt upozornená Európskou komisiou.
Vážené dámy, páni, samozrejme, ako členský štát Európskej únie sme povinní aproximovať európsky právny poriadok do právneho poriadku Slovenskej republiky a táto povinnosť je záväzná pre všetky členské štáty. Rozumné členské štáty však aproximujú európske smernice citlivo a veľmi pozorne sledujú dopad takejto aproximácie na životnú úroveň vlastného obyvateľstva. Takýto postup však nie je vlastný súčasnej vláde Slovenskej republiky.
Prečo si dovolím toto konštatovanie? V ponímaní, ako ministerstvo financií vyriešilo problém aproximácie európskej smernice Rady č. 2003/96/ES, je najjednoduchší a svojím spôsobom aj najprimitívnejší. Ministerstvo financií si nedalo vôbec námahu, aby si zoštudovalo, aký bude vplyv na výdavky pre priemerného obyvateľa, resp. ovplyvnené skupiny občanov a domácností. Dokonca si nedalo ani námahu, aby odhadlo celkový počet domácností, ktoré budú ovplyvnené zrušením výnimky z oslobodenia od spotrebnej dane z uhlia a zemného plynu, ktoré sa používajú na kúrenie. Toto konštatovanie opieram o vládny materiál, časť Doložka vybraných vplyvov, podkapitola Sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exkluzívu a tak ďalej.
Ak zoberiem teda do úvahy fakt, že predložený návrh zákona je iniciatívny zo strany ministerstva financií, čiže mimo legislatívny plán, celé medzirezortné pripomienkovacie konanie trvalo jeden deň a nie sú vyčíslené dopady na najslabšie príjmové skupiny, musím konštatovať, že takto rýchlokvasený zákon má jediný zámer, a to skomplikovať zložitú situáciu najnižších príjmových rodín na Slovensku.
Dámy a páni, možno sa niektorí nad týmto výrokom pousmejete a poviete si, čo vlastne chcem kritizovať, keď jednoducho musíme naplniť smernicu Rady 2003/96/ES. Áno, v takomto jednoduchom ponímaní máte pravdu. Niet čo riešiť. Ale energetická politika a hlavne vplyv energetických médií a ich vplyv na postavenie občanov, vplyv ich cien je podstatne komplexnejší problém, a preto aj keď sa predkladá takýto zákon, ktorým sa musí aproximovať európske právo, môže byť aplikovaný, citlivo šitý na slovenské podmienky.
Navrhovaná zmena zákona nie je totiž vôbec zosúladená s regulačnou politikou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Podľa môjho názoru novela tohto zákona mala ísť ruka v ruke s cenovou a regulačnou politikou pre rok 2011, ktorú navrhuje regulačný úrad a schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Pokiaľ by sa urobila skutočná symbióza týchto doch zásadných koncepčných materiálov, určite dopad na priemernú slovenskú domácnosť mohol byť podstatne nižší, resp. sa blížiť k nule. Samotné ministerstvo financií v doložke vplyvov konštatuje, že zrušením oslobodenia od spotrebnej dane pre uhlie a zemný plyn používaných na výrobu tepla teplárenskými spoločnosťami určenými pre domácnosť bude mať negatívny vplyv na domácnosti, a to zvýšením ceny za odobraté teplo. Pre domácnosti, ktoré používajú teplo z teplární vyrábané kombinovane zo zemného plynu, uhlia a biomasy, sa odhaduje cena zvýšenia tepla o 2,8 %, teplo pre domácnosti vyrábané zo zemného plynu, tam sa odhaduje nárast 2,6 %, a pokiaľ sa teplo vyrába iba z uhlia, nárast minimálne 4,2 %.
Podľa ÚRSO je v štruktúre bytov a rodinných domov podiel domácností zásobovaných teplom z centrálneho zdroja na Slovensku približne 40 %, 5 % domácnosti v bytoch má vlastnú kotolňu a 55 % sú rodinné domy s vlastným vykurovaním. Tieto údaje však predkladateľov zákona, t. j. ministerstvo financií, zrejme vôbec nezaujímajú. Nezaujíma ich, aká široká masa obyvateľstva bude negatívne ovplyvnená necitlivou aproximáciou európskej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Ešte raz, dámy a páni, chcem zdôrazniť, tak závažný dokument, ktorý priamo vplýva na životnú úroveň obyvateľstva, vplýva na výslednú cenu energií v domácnostiach, sa má pripravovať komplexne.
Apelujem na predkladateľov, aby stiahli predloženú novelu zákona a predložili ho aj v súčinnosti s novou regulačnou politikou a takýto komplexný materiál predložili na rokovanie parlamentu.
Dámy a páni, vopred mi je jasný postoj vlády, pána podpredsedu vlády a celej pravicovej vlády ako celku. Prečo? Lebo súčasná vláda myslí na radového občana iba pred voľbami a životná úroveň obyvateľstva ju v čase vládnutia nezaujíma. Toto svoje tvrdenie opieram o to, že nad rámec aproximácie spomínanej európskej smernice - ešte raz číslo - Rady 2003/1996/ES zapracovalo ministerstvo financií do predloženej novely zákona aj zrušenie výnimky oslobodenia od spotrebnej dane zemného plynu určeného ako pohonnú látku.
Čiže vnímam to ako bonus, ktorým chce pán minister Mikloš a jemu podobní členovia vlády ukázať národu, kto im tu vládne. Ešte raz, zrušenie výnimky oslobodenia od spotrebnej dane zemného plynu určeného ako pohonnú látku je nad rámec aproximácie. Tento krok má za následok nárast cien v autobusovej aj v osobnej doprave. A v podstate by sa to malo prejaviť aj s DPH v tej koncovej cene CNG zhruba o 0,2 eura na kilogram.
Čiže radový občan siahne hlbšie do peňaženky nielen v prípade tepla, ale aj v prípade cestovného. Samozrejme, že siahne do peňaženky aj v iných prípadoch, lebo na tejto schôdzi Národnej rady prerokovávame celú plejádu zákonov, ktoré jednoducho vždy skončia v peňaženke radového občana.
Vážené dámy a páni, Európska únia vo svojich právnych normách, pri ktorých očakáva, že budú aplikované a zapracované do právnych noriem členských štátov, vo väčšine prípadov pripúšťa výnimky jednotlivých štátov, ak by aproximácia takejto normy mala negatívne pôsobiť na široké vrstvy obyvateľstva pri ich nízkom sociálnom postavení a hlavne, ak sa rieši problematika, ktorá vznikla v minulosti a ktorú títo obyvatelia nemohli ovplyvniť. Toto je presne prípad tejto novely zákona o spotrebných daniach.
Čiže miesto toho, aby sme jednali v Buresli, aby sme rozumnými argumentami sa snažili získať výnimku z príslušnej európskej smernice, tak ako to bolo doteraz pri predchádzajúcich vládach, súčasná vláda nemieni za občanov bojovať, nerokuje s Bruselom o ďalšej výnimke a celú záťaž prenáša na plecia radového občana. Ja osobne sa s takýmto prístupom stotožniť nemôžem, a preto za takýto antihumánny zákon hlasovať nebudem.
Opätovne apelujem na podpredsedu vlády pána Mikloša, na vládu Slovenskej republiky, aby stiahli predloženú novelu zákona, aby rokovali s Európskou komisiou o udelenie trvalej výnimky pre spotrebnú daň na uhlie a zemný plyn určené na vykurovanie, aby iniciatívne neprenášali ťarchu na občana v podobne zvýšeného cestovného a až následne v súčinnosti s novou regulačnou politikou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví predložili modifikovanú novelu zákona opätovne na rokovanie Národnej rady.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja sa nebudem vyjadrovať k všetkým diskutujúcim, lebo viac-menej to boli názory také, ku ktorým sa ani nemienim vyjadrovať, ale niekoľko faktov poviem.
Prosím vás, čo sa týka zisku, pán Janiš, túto demagógiu veľmi často používate pri energetických monopoloch. Vy ste zabudli na jedno, že od roku 2006 sa cena pre oprávnených odberateľov nemôže regulovať. To by ste už konečne mali vedieť. A preto práve oprávnení odberatelia majú druhú najvyššiu cenu či v cene elektriny alebo v cene plynu v rámci Eurostatu, v rámci všetkých 27 štátov Európskej únie. Čiže to je ten nárast zisku.
Nejaká poznámka tam bola, že regulačná politika znemožnila investorom investovať do rozvoja zariadení. Presný opak je, dámy, páni, pravda. My sme si urobili presnú štatistiku, ako by vyzerala otázka investície a obnovy hmotného majetku týchto spoločností pred privatizáciou a po privatizácii, a zistili sme, že je to len 20 % z toho, čo bolo pod kontrolou štátu. Práve naopak, tým, že sme uznali do oprávnených nákladov pre konečné ceny len investície pre core business, a nie nákupy rekreačných zariadení a vozidiel pre manažérov a rôzne excellence zmluvy, ktorými odplávali miliardy peňazí zo Slovenska na materské firmy, sa to vlastne očistilo, ale investovať mohli a mali dostatok zisku na tom.
Čo sa týka Zemianskych Kostolian a vôbec, neviem, o akej dohode hovoríte, lebo žiadna taká neexistuje.
A k tým poznámkam, pán Jurčík, prečo ČEZ nestavia v Čechách, ale na Slovensku. Neviem, čo o tom viete, ale asi o tom neviete nič, lebo ČEZ už stavia dva bloky a chce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážená neprítomná pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otvorene sa priznám, že som veľmi čakal na programové vyhlásenie novonastupujúcej vlády a osobne som bol veľmi zvedavý, čo zásadné novonastupujúca vláda navrhne, aby naplnila politické programy súčasnej vládnej koalície, ktoré boli prezentované vo volebnej kampani. Takisto som bol veľmi zvedavý, aké riešenia vláda navrhne v tých oblastiach, ktoré boli zásadne kritizované vtedajšou politickou opozíciou, súčasnou koalíciou, v predchádzajúcom volebnom období. Zosúladiť tak široký rozptyl politických záujmov, aké boli vo volebnej kampani prezentované politickými stranami SDKÚ – DS, KDH, SaS, Most – Híd, je skutočne náročná úloha. Predložený vládny návrh však ukazuje to, čo som predpokladal, t. j. že politické volebné programy boli len marketingovým ťahom s cieľom definovať nové prvky spoločenského života, ktoré mali upútať nerozhodných voličov. Sľuby ako legalizácia marihuany, registrované partnerstvá, odvodový bonus či vatikánska zmluva, resp. zásadná daňová a odvodová reforma zostali len sľubmi.
Predložené programové vyhlásenie vlády sa dá teda jednoznačne nazvať generálnym podrazom na vlastných voličoch. Z porovnania volebných programov strán súčasnej vládnej koalície s predloženým programovým vyhlásením vlády vyplýva, že volebné sľuby boli jednoducho odignorované. Podraz na voličoch je predovšetkým v tom, že súčasné vládne strany chceli vo volebnej kampani upútať pozornosť voličov širokým sociálnym populizmom a širokým záberom, a tým konkurovať reálnej sociálnej politike vtedajšej vládnej koalície. Podraz na voličoch je vidieť aj v tom, že súčasné vládne strany nielen odignorovali svoje vlastné volebné programy, ale aj v tom, že nikdy nechceli ani reálne napĺňať to, čo mali vo svojich volebných programoch, ani to nemohli urobiť. Jednoducho to nejde, pretože je to v príkrom rozpore s hodnotami, ktoré pravicové strany predstavujú. Keď do volieb tieto strany podrážali svojich vlastných voličov, dnes sa dá konštatovať, že klamú a podrážajú všetkých občanov Slovenskej republiky, pretože programové vyhlásenie vlády sa týka občanov celého Slovenska a kvetnaté reči, frázy a rôzne nedokonalé pokusy o sociálny obsah nemôžu zakryť, čo v tomto dokumente reálne je. Nechcem sa konkrétne vyjadrovať ku každej kapitole, lebo to hodnotenie by bolo veľmi podobné a je to identické pre celý materiál, frázovitosť, populizmus, nekonkrétnosť, absencia originálnych riešení a ignorácia volebných sľubov.
Musím priznať, že v materiáli sa nachádzajú aj dobré riešenia, ale jedným dychom musím dodať, že sú to riešenia, ktoré sú prevzaté z rôznych strategických a koncepčných materiálov vlády Roberta Fica a ktoré sú skutočne tak kvalitné, že si chtiac-nechtiac museli osvojiť aj členovia súčasnej vládnej koalície.
Dovoľte mi, aby som sa teda v ďalšej časti svojho vystúpenia viac sústredil na oblasť hospodárskej politiky, vzhľadom na to, že som predchádzajúce štyri roky v tejto oblasti aktívne pôsobil.
Oblasť hospodárskej politiky začnem kapitolou Podnikateľské prostredie, malé a stredné podniky. Táto kapitola začína demagogickým tvrdením, že za uplynulé štyri roky došlo k podstatnému zhoršeniu podnikateľského prostredia na Slovensku. A toto tvrdenie sa opiera o štatistiky Svetovej banky a Svetového ekonomického fóra. Nikde sa však neuverejňujú hodnotenia ratingových agentúr, ktoré, naopak, za posledné štyri roky prideľovali neustále vyšší rating Slovensku ako krajine najrýchlejšie sa rozvíjajúcej v regióne strednej Európy. Konštatovanie Svetovej banky a Svetového ekonomického fóra je negatívne preto, lebo podklady do týchto štatistík zabezpečovala Podnikateľská aliancia Slovenska, ktorú ja osobne pokladám za politickú alianciu Slovenska a ktorá bola založená politickou stranou SDKÚ a doteraz predstavuje pioniersku organizáciu tejto politickej strany. Preto niet sa čo čudovať, že Svetová banka posunula Slovensko o tri miesta nižšie v rebríčku ekonomickej prosperity, nakoľko nebolo záujmom SDKÚ, aby vláda Roberta Fica a podnikateľské prostredie v tomto období bolo hodnotené pozitívne. Nestotožňujem sa s takýmto tvrdením a zásadne ho odmietam. Kolegom z SDKÚ odkazujem, že za uplynulé štyri roky úmyselne špinili meno vlastnej krajiny na medzinárodnej úrovni.
Programové vyhlásenie vlády uvažuje v oblasti zlepšenia podnikateľského prostredia so znížením administratívneho zaťaženia podnikania. Táto téza je nosným prvkom celej kapitoly 2.2. Chcem upriamiť pozornosť ctených kolegov z vládnej koalície, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky už dva a pol roka rieši túto problematiku a vládny materiál zaoberajúci sa znížením administratívnej záťaže viac ako o 25 % je vypracovaný, je po medzirezortnom pripomienkovom konaní a vláda ho môže bez akýchkoľvek ďalších nákladov odsúhlasiť.
Tento materiál podrobne analyzuje 46 najpodstatnejších zákonov, ktoré majú významný vplyv na administratívnu záťaž podnikania. Jasne definuje tie prvky týchto zákonov, ktoré treba zmeniť, resp. odstrániť. A pokiaľ bude tento materiál odsúhlasený, je garantované zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľov o viac ako 40 %. Tento príklad som úmyselne uviedol preto, lebo aj ďalšie časti kapitoly Hospodárska politika na jednej strane uvádzajú, že je potrebné vypracovať nové strategické a koncepčné materiály, ale zároveň pri popise, čoho by sa mali nové strategické koncepčné materiály týkať a na akých základoch by mali byť tieto nové koncepcie založené, unisono sa vychádza z existujúcich materiálov predchádzajúcej vlády. To je len potvrdenie skutočnosti, že súčasní členovia vlády neprišli s ničím novým, originálnym, kopírujú niektoré materiály predchádzajúcej vlády a pokladajú to za svoje riešenia. Niekedy sa tomu hovorí aj plagiátorstvo.
V ďalšom odseku kapitoly 2.2 vláda víťazoslávne deklaruje, že zruší tie právne normy, ktoré majú snahu nesystémovo regulovať trhové prostredie a ovplyvňovať výsledky dobrovoľných dohôd. A ako príklad uvádza zákon o obchodných reťazcoch, zákon o strategických podnikoch a neskôr v kapitole Energetika sa vyjadruje aj k zákonu o regulácii v sieťových odvetviach. Chcem poprosiť kolegov z vládnej koalície, že pokiaľ sa vyjadrujú k niektorým existujúcim zákonom alebo k nejakému zásadnému existujúcemu koncepčnému materiálu, bolo by veľmi dobré, aby si ho najprv prečítali a potom ho kritizovali.
Zákon o strategických podnikoch bol vypracovaný a prijatý predchádzajúcou vládou ako reakcia na špekulatívne praktiky súkromných vlastníkov vo významných spoločnostiach, ktoré zamestnávajú niekoľko sto až tisíc zamestnancov. Z dôvodu podvodníckych praktík hrozil niektorým veľkým podnikom na Slovensku konkurz, resp. až samotná likvidácia. Ako príklad môžem uviesť Novácke chemické závody, či Kappa Štúrovo. Tento zákon má veľmi jednoduchú myšlienku, zabrániť podnikateľovi úmyselnými podvodnými praktikami zapríčiniť kolaps v podniku s cieľom preniesť aktíva na inú spriaznenú osobu a s cieľom obohatiť sa, a to všetko na úkor obchodných partnerov a zamestnancov. Nebyť tohto zákona, dnes už Novácke chemické závody neexistujú a 1 700 zamestnancov by bolo registrovaných na úrade práce. Takisto vďaka tomuto zákonu sú na zahraničných manažérov Kappy Štúrovo podané už dve trestné oznámenia, ktoré rieši Úrad boja proti obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Podstatou celého zákona je, že v čase konkurzu môže štát vstúpiť do týchto podnikov. To zásadne narúša možnosť presunu aktív na iné spriaznené osoby. Takýto krok zabezpečí pokračovanie hospodárskej činnosti takto ohrozených subjektov, resp. ich riadení, ale hlavne transparentný proces konkurzu. Tiež chcem dať do pozornosti kolegom z koalície, že tento zákon bol prijatý ako protikrízový a jeho účinnosť končí 31. 12. tohto roku. To znamená, skončí skôr, ako ho vládna koalícia dokáže zrušiť. Takéto opatrenia programového vyhlásenia sú teda neúčinné. A, bohužiaľ, musím konštatovať, že takýchto opatrení je v programovom vyhlásení novonastupujúcej vlády podstatne viac.
Čo sa týka zákona o obchodných reťazcoch, autori tejto pasáže zrejme nepochopili základnú podstatu tohto zákona. Zákon o obchodných reťazcoch nerieši problém obchodný reťazec – spotrebiteľ, ale vzťah obchodný reťazec – dodávateľ s dôrazom na slovenských dodávateľov. Tento zákon chráni slovenských výrobcov hlavne potravín s cieľom zachovať si potravinovú sebestačnosť. A chráni ich pred nekalými praktikami obchodných reťazcov, ako je poplatok za registráciu dodávateľa, poplatok za umiestnenie do regálu, poplatok za zvýhodnené umiestnenie v predaji, poplatok za reklamu, ktorú si robí obchodný reťazec, znášanie nákladov na rôzne tzv. akciové výpredaje na úkor dodávateľov, vrátenie nepredaného a znehodnoteného tovaru na náklady dodávateľa a podobne. Úlohou tohto zákona je obmedziť dominantné, opakujem, dominantné postavenie obchodných reťazcov na trhu vzhľadom na to, že Protimonopolný úrad nemá v tejto oblasti kompetencie, skutočne ich nemá. Zrušením tohto zákona sa oslabí postavenie prvovýrobcov a domácich dodávateľov predovšetkým potravín, textilu či obuvi.
Dámy a páni, veľmi ma prekvapil ďalší odsek v tejto kapitole, v ktorom sa vláda chystá zrušiť živnostenské úrady. Slovensko si dobre pamätá chaos zo začiatku deväťdesiatych rokov, keď neboli nastavené základné inštitúty riadenie spoločnosti, a následný dopad na podnikateľské prostredie, ako bola insolventnosť podnikov, fiktívne zákazky či tunelovanie vlastných firiem. Mám dojem, že zrušením živnostenských úradov, hlavne viazaných a koncesovaných živností, čo je tam znovu napísané, nastane absolútny chaos bez možnej kontroly takýchto podnikateľských aktivít. Absencia týchto pravidiel umožní podnikať komukoľvek v čomkoľvek s hrozbou vytvorenia neprehľadnej spleti podnikateľov bez príslušnej kvalifikácie a oprávnení. Jednoducho povedané, podľa tohto geniálneho nápadu bude môcť najbližšie operovať pacienta aj inštalatér. Úplne nelogický je záver tohto odseku, v ktorom sú spomínané jednotné kontaktné miesta, ktoré sú vlastne živnostenskými úradmi a ktorých činnosť sa má dokonca podľa toho názoru tej kapitoly rozšíriť. Kladiem teda otázku, o čom je vlastne táto kapitola. Je o zrušení živnostenských úradov alebo o posilnení ich činností?
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v úvode svojho vystúpenia som hovoril, že súčasný vládny štvorlístok oklamal svojich voličov a chce naďalej klamať celé Slovensko. Dôkazom toho je tu strana 11, odsek 7, ktorý začína vetou: "Vláda Slovenskej republiky nebude privatizovať strategické podniky." Zároveň už o jeden riadok nižšie konštatuje, že: "Odštátni teplárne či zostávajúce zvyšné podiely v podnikoch s vplyvom vlády." Pýtam sa, čo znamená odštátniť ich. Nie je to znovu privatizácia? Nie je to znovu oklamanie občanov Slovenskej republiky, že tvrdú privatizáciu, s ktorou má Slovensko z rokov 2002 až 2006 veľmi zlé a nepríjemné skúsenosti, vláda pod vedením premiérky Ivety Radičovej chce znovu zaviesť? Čiže, občania Slovenskej republiky, pripravme sa na to, že táto vláda nás bude permanentne klamať, že svoje individuálne a zároveň protislovenské záujmy bude znovu realizovať, ale navonok ich bude prezentovať kvetnatými rečami a neškodnými výrazmi, ako je odštátnenie.
Dámy a páni z vládnej koalície, v rokoch 2002 až 2006 sa vám podaril unikátny kúsok. Rozkradli ste a rozpredali ste všetky strategické podniky na Slovensku, predovšetkým energetiku. Zostali ešte nejaké drobnosti. A vaša chamtivosť vás ženie k tomu, aby ste aj tieto predali. Predajom teplární sa cena tepla pre obyvateľstvo musí nutne zvýšiť, preto, že každý investor bude chcieť svoje náklady vynaložené na privatizáciu po vašom odštátnení čo najrýchlejšie naspäť. Z minulosti sú toho dobrým príkladom Slovenský plynárenský podnik, Slovenské elektrárne, Západoslovenská, Stredoslovenská, Východoslovenská energetika čiže podniky, ktoré si cez navýšené ceny pre slovenský trh zabezpečili návratnosť svojej investície za dobu menšiu ako štyri roky, perfektná investícia. Dámy a páni z koalície, varujem vás. Ak pristúpite k takémuto nehoráznemu kroku, právom vás ľudia môžu nazývať zradcami a klamármi slovenského národa. Pýtam sa všetkých štyroch politických strán zastúpených v súčasnej vládnej koalícii, prečo ste takúto zásadnú tézu, ako je odštátnenie, neuviedli vo svojich volebných programoch. A osobne sa pýtam pani premiérky Radičovej, ktorá verejne v televízii pred voľbami prehlásila, že privatizovať nebude, prečo teda podporuje snahu niektorých svojich ministrov okradnúť slovenských občanov aj o to málo, čo slovenskému štátu ešte patrí.
Dámy a páni, súčasťou hospodárskej politiky programového vyhlásenia vlády je aj kapitola Investície a regionálny rozvoj. Pri čítaní tejto kapitoly som nadobudol dojem, že autori tejto kapitoly nemajú základné informácie o príleve zahraničných investícií na Slovensko. Musím upozorniť autorov tejto kapitoly, aby si dôkladne prečítali a naštudovali existujúce materiály ministerstva hospodárstva, ktoré pojednávajú o príleve zahraničných investorov. V tomto materiáli sa jednoznačne uvádza počet investorov, ktorí prišli na Slovensko od roku 2001 až do júna 2006, t. j. za vlády Mikuláša Dzurindu. Bolo ich dokopy 21. Za päť a pol roka tejto vlády Mikuláša Dzurindu vytvorilo sa 14 000 nových pracovných miest. Na druhej strane za tri a pol roka vládnutia Roberta Fica štatistiky uvádzajú, že na Slovensko prišlo 84 investorov a vytvorilo sa viac ako 30 000 pracovných miest. Agentúra Price Waterhouse Coopers začiatkom roku 2010 zverejnila svoje stanovisko, v ktorom pokladá Slovensko za najatraktívnejšiu krajinu pre podnikanie v stredoeurópskom regióne s najvýhodnejšími podmienkami, na rozdiel od tvrdenia pána ministra Mikloša. Z tohto dôvodu nechápem, prečo autori tejto časti vládneho programu navrhujú vrátiť sa v Pravidlách pre poskytovanie investičných stimulov pred rok 2006. Vysvetlenie toho je jednoduché. Znovu chcú vylúčiť domácich podnikateľov z možnosti uchádzať sa o investičné stimuly. V dobrom si myslím, že by sa skôr malo nadviazať na súčasný systém poskytovania investičných stimulov a ďalej ho rozvíjať, lebo všetko sa dá zdokonaľovať.
Osobne za najpodstatnejšiu časť hospodárskej politiky pre nasledujúcich 20 rokov pokladám Inovácie. Vládny materiál sa však tejto problematike venuje až 23 riadkami, ktoré nič nehovoria. Neobsahujú ani náznak, žiadny podnet, žiadny impulz, ako chce vláda podporiť inovačný proces v slovenskom podnikateľskom prostredí a ako chce tento začínajúci proces rozvíjať. Doporučujem autorom tejto kapitoly, aby si prečítali materiál, ktorý vypracovala Slovenská akadémia vied na objednávku vlády Slovenskej republiky pod názvom Stratégia rozvoja Slovenska do roku 2020, kde je podrobne popísané, ako je možné na Slovensku proces inovácie naštartovať, rozvíjať, aké mechanizmy zvoliť a akými štrukturálnymi politikami sa dá podporovať. Znovu aj táto kapitola potvrdzuje predchádzajúce konštatovanie, že autori programového vyhlásenia nemajú základné poznatky o existujúcich zásadných materiáloch, strategických materiáloch vlády Slovenskej republiky, a navrhujú objaviť to, čo je už dávno objavené.
Najzábavnejšia časť v oblasti hospodárskej politiky programového vyhlásenia vlády pre mňa osobne bola Energetika. Autori tejto kapitoly na jeden a pol strane konštatujú, že je potrebné vypracovať novú energetickú politiku Slovenska a zároveň, čo je podstatné, definujú jej východiská. To, čo prezentujú ako svoje východiská do novej energetickej politiky, už dávno obsahuje existujúca energetická politika a hlavne Stratégia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky do roku 2030, ktorú vláda pod vedením Roberta Fica prijala začiatkom roku 2008. Podotýkam, že tento materiál nepísali úradníci ministerstva, ale 105 najlepších odborníkov v energetike na Slovensku, odborníci zo základného výskumu, aplikovaného výskumu a z praxe a tento materiál bol veľmi pozitívne prijatý odbornou verejnosťou.
Mimo týchto zásad sa táto kapitola okrajovo venuje jadrovému zdroju v Jaslovských Bohuniciach. Ako zásadnú podmienku na dostavbu nového jadrového zdroja vláda deklaruje, že: "Podporí tento projekt iba za podmienky súkromnej investície bez ďalšej účasti štátu." Priznám sa, nerozumiem tomu, čo vlastne vláda týmto konštatovaním myslí, ale dúfam, že si štát zachová svojich 51 % akcií v tomto spoločnom podniku a tiež že si zachová majoritu v predstavenstve, v dozornej rade, ako aj funkcie predsedov predstavenstva a predsedu dozornej rady v tom joint-venture JESS, a. s., Slovensko. Pokiaľ však vláda myslela len financovanie bez účasti štátu, môžem vás, dámy a páni, upokojiť, financovanie tohto projektu je nastavené tak, že bude vytvorené bankové konzorcium. A pokiaľ by takéto konzorcium nedokázalo zabezpečiť dostatok zdrojov, spolupartner projektu, spoločnosť ČEZ, akciová spoločnosť, Praha, sa v zakladacej zmluve zaväzuje v prípade nedostatku finančných prostriedkov dofinancovať projekt z vlastných zdrojov. A má na to dostatok zdrojov. Keby sme si boli ponechali Slovenské elektrárne, dneska by sme mohli z vlastných zdrojov stavať aj mínové jadrové bloky. Môžem vám zodpovedne prehlásiť, že štát nikdy nemal financovať nový jadrový zdroj v Jaslovských Bohuniciach a ja osobne pokladám projekt JESS za jeden z najlepších projektov Slovenska za posledné desaťročia. Ak by sa však vláda znovu podujala oklamať svojich občanov a chcela by sa vzdať tohto projektu a svoj podiel v spoločnosti JESS by chcela predať, pokladám to za skrytú formu privatizácie strategického podniku a za veľmi zlú formu privatizácie. Ďalej upozorňujem autorov tohto nápadu, že realizáciou dvoch nových jadrových blokov v tejto lokalite môže Slovenská republika získať pod kontrolu približne 40 % celkovej výroby elektrickej energie na Slovensku, čo výrazným spôsobom ovplyvní cenu komodity elektrickej energie. To umožní pre ÚRSO preskúmať výšku predajnej ceny aj v Slovenských elektrárňach, ktoré sú pod kontrolou talianskeho Enelu. Takýmto spôsobom možno znížiť cenu komodity až o niekoľko desiatok eur na megawatthodinu. To by sa malo, samozrejme, prejaviť aj v konečnej cene pre spotrebiteľov. Neuváženou privatizáciou tohto projektu Slovensko stratí na dlhé roky možnosť ovplyvňovať ceny elektrickej energie na svojom teritóriu, naďalej budú slovenskí spotrebitelia odkázaní iba na komoditné ceny Lipskej burzy a Slovensko bude ďalej závislé od vôle a nevôle talianskeho Enelu.
Dámy a páni, kapitolu Obchod, služby a zahraničný obchod vzhľadom na nekonkrétnosť nie je potrebné komentovať. V tejto súvislosti ma však zaráža kapitola Ekonomická politika v zahraničí, ktorá je na strane 53, ktorá patrí ministerstvu zahraničných vecí a ktorá hovorí o tom, že obchodno-ekonomickí zástupcovia ministerstva hospodárstva, ktorí sú dislokovaní v 46 krajinách po celom svete, by mali patriť pod ministerstvo zahraničných vecí. Pokladám to za hrubú chybu a osobne by som s takýmto spojením nikdy nesúhlasil. Ministerstvo zahraničných vecí zdôvodňuje túto snahu jednotnou prezentáciou ekonomických záujmov Slovenska v zahraničí a úsporou nákladov na túto činnosť, čo, samozrejme, nie je vcelku pravda, lebo náklady na mzdy, na prenájom a ubytovanie zostávajú rovnaké a o nejakých zásadných úsporách sa tu nedá vôbec hovoriť. Ale treba ďalej aj povedať, že takáto snaha ministerstva zahraničných vecí tu nie je po prvýkrát. Objavuje sa permanentne pri nástupe každej vlády a našťastie doterajší ministri hospodárstva dokázali takejto ambícii ministerstva zahraničných vecí vždy odolať. Ministerstvo zahraničných vecí totiž presunom OBO nedeklaruje aj presun zodpovednosti za vývoj zahraničného obchodu. Zodpovednosť za vývoj zahraničného obchodu zostáva naďalej na ministerstve hospodárstva. Takéto riešenie je absolútne nesystematické.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, záverom môjho vystúpenia chcem konštatovať, že som mal skutočne úprimnú snahu o objektívne posúdenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Príklady, ktoré som uviedol, jasne poukazujú na to, že vládna koalícia to s občanmi Slovenskej republiky nemyslí úprimne. Svojich voličov potrebovala len 12. júna tohto roku. Dnes uprednostňuje kapitál pred záujmami občanov a znovu sa snaží zaviesť do politického života prvky, s ktorými má slovenská spoločnosť veľmi zlé skúsenosti z rokov 2000 až 2006, t. j. uprednostnenie svojich politických záujmov, klamanie občanov nepravými pomenovaniami skutočných vecí, privatizáciou strategických podnikov či vytvorením chaosu v podnikateľskom prostredí. A to som sa zameral iba na kapitolu Hospodárstvo.
Dámy a páni, uvedené skutočnosti mi neumožňujú, aby som predložený návrh Programového vyhlásenia Slovenskej republiky podporil. Pokiaľ by to rokovací poriadok Slovenskej národnej rady umožnil, doporučil by som autorom stiahnuť tento materiál na prepracovanie a predložiť ho do Národnej rady ešte raz. Ďakujem. (Potlesk.)