Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som pokračoval v prerušenej rozprave. K tej prvej časti sa nebudem vracať, bola skôr taká literárna. Bol to taký exkurz do témy zabíjania v literatúre a umení. Chcel by som teraz dať praktický pozmeňujúci a doplňujúci návrh alebo teda návrhy k vládnemu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa sa aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
V článku I dávam návrh vypustiť body 2, 9, 10, 11, 12 a 18 s odôvodnením, že sa ponecháva možnosť nadobúdať a držať samočinnú zbraň na zberateľské účely na základe výnimky, teda tak, ako je tomu doteraz. Takisto sa ponecháva možnosť nadobúdať a držať samonabíjaciu palnú zbraň, ktorá bola konštrukčne odvodená alebo upravená zo samočinnej zbrane na športové a zberateľské účely. Navrhuje sa však, aby sa držitelia týchto zbraní podrobovali každých päť rokov psychologickému vyšetreniu.
Po ďalšie. V článku I dávam návrh navrhovaný bod 6 nahradiť bodom 6, ktorý bude znieť: „V § 23 sa na konci pripája táto veta: „Platnosť zbrojného preukazu držiteľa, ktorý si podal v lehote podľa § 24 ods. 1 žiadosť o vydanie nového zbrojného preukazu a o ktorej nebolo rozhodnuté do uplynutia doby platnosti predchádzajúceho zbrojného preukazu, sa predlžuje až do právoplatného rozhodnutia o vydanie nového zbrojného preukazu.“.“
Odôvodnenie je nasledovné. Navrhovanou zmenou sa ponecháva platnosť zbrojného preukazu na desať rokov.
Po tretie. V článku I dávam návrh navrhovaný bod 7 nahradiť bodom 7, ktorý bude znieť: „V § 24 ods. 2 sa za slovo „spôsobilosť“ vkladajú slová a „psychická spôsobilosť“ a na konci sa pripája táto veta: „Držiteľ zbrane kategórie A uvedenej v § 4 ods. 2 písm. b) alebo zbrane kategórie B uvedenej v § 5 ods. 1 písm. f) na preukázanie psychickej spôsobilosti predkladá psychologický posudok nie starší ako päť rokov.“.“
Odôvodnenie. Keďže sa navrhuje, aby držitelia samočinných zbraní a zbraní, ktoré boli konštrukčne odvodené alebo upravené zo samočinnej zbrane, sa podrobovali psychologickému vyšetreniu každých päť rokov, aj platnosť takéhoto psychologického vyšetrenia na účely vydanie nového zbrojného preukazu sa navrhuje na päť rokov.
Po štvrté. V článku I dávam návrh navrhovaný bod 16 nahradiť bodom 16, ktorý znie: „§ 28 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „Držiteľ zbrane kategória A uvedenej v § 4 ods. 2 písm. b) alebo zbrane kategórie B uvedenej v § 5 ods. 1 písm. f) je povinný každých päť rokov podrobiť sa posúdeniu psychologickej spôsobilosti podľa § 20 ods. 3. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za stratu psychickej spôsobilosti.“.“
Odôvodnenie. Ustanovuje sa povinnosť pre držiteľov samočinných zbraní a samonabíjacích palných zbraní, ktoré boli konštrukčne odvodené alebo upravené zo samočinnej zbrane, podrobiť sa psychologickému vyšetreniu každých päť rokov. Zároveň sa vypúšťa povinnosť pre športových strelcov mať zbraň kategórie B uvedenú v § 3 ods. 1 písm. f) v úschove.
Po piate. V článku I dávam návrh navrhovaný bod 21 nahradiť bodom 21, ktorý znie: „Za § 72c sa vkladá § 72d, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2011“ znie: „Držiteľ zbrane kategórie A uvedenej v § 4 ods. 2 písm. b) a kategórie B uvedenej v § 5 ods. 1 písm. f) je povinný prvýkrát podrobiť sa posúdeniu psychologickej spôsobilosti podľa § 20 ods. 3 do 31. decembra 2011. Nesplnenie tejto povinnosti sa považuje za stratu psychickej spôsobilosti.“.“
Odôvodnenie. Vzhľadom na povinnosť podrobiť sa psychologickému vyšetreniu pre držiteľov samočinných zbraní a samonabíjacích palných zbraní, ktoré boli konštrukčne odvodené alebo upravené zo samočinnej zbrane každých päť rokov, ustanovuje sa lehota, kedy si majú túto povinnosť splniť prvýkrát.
V súvislosti s vypustením článku II dávam návrh upraviť názov zákona a prečíslovať článok III na článok II.
Odôvodnenie. Vzhľadom na ponechanie platnosti zbrojného preukazu na desať rokov je navrhovaný článok II nadbytočný.
Po siedme. V navrhovanom článku III dávam návrh slová „1. januára 2011“ nahradiť slovami „1. marca 2011“.
A ešte chcem dať jeden návrh, na to, aby sa o týchto jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo osobitne.
Ešte skôr ako skončím, predsa len neodpustím si malý záver, kde chcem uviesť niekoľko dôvodov, prečo budem hlasovať v prospech tohto zákona predkladaného ministrom Lipšicom, po prvé, v programovom vyhlásení vlády je formulovaný záväzok zábezpeky väčšej bezpečnosti všetkých, podčiarkujem, všetkých občanov Slovenskej republiky, po druhé, ide o vládny návrh zákona, ktorý bol riadne prediskutovaný aj obhájený vládnou exekutívou, pokiaľ teda máme rešpekt k vlastnej vláde a nehráme len silácke divadlo pre rôzne záujmové skupiny. Po tretie, ide o zákon, ktorý nechce a ani nemôže zastaviť zdanlivú iracionalitu ľudského srdca, mysle, afektov, agresivity a vytesnených agresívnych prianí, nič menej, a to som povedal aj včera, umenšuje priestor zla a komplikuje preň prístup tým, že zavádza niektoré inštitúty represívnej a decíznej povahy. Po štvrté, v jestvujúcej kultúrnej vojne s podprahovou toleranciou na vzrastajúcu agresivitu a násilie chráni tento zákon občiansku majoritu proti záujmovým, stavovským i profesionálnym minoritám, ktoré v mnohých prípadoch podozrievam z partikulárneho sebectva na úkor obecného blaha. Po piate, zavádza istú frekvenciu inštitútu psychotestov, ale nie ako byrokratickú šikanu, ale ako jeden z mála nástrojov, ktorými môžeme skúmať aj odhadovať správanie človeka, aj napriek iracionálnym zvratom a ruptúram, ktoré sa nikdy, ako hovoril včera Ivan Chaban, nedajú predvídať. Kompetenčný konflikt medzi psychológmi a psychiatrami, ktorý sa tu tiež otvoril, neviem vyriešiť. Možno by bolo účelné pracovať s predstavou klinicky vzdelaných psychoterapeutov, u ktorých sa spája pohľad na somatické, psychické, duševné a duchovné aspekty osobnosti človeka. Ale predsa len jednu poznámku k tomu poviem, ak je jednooký prorokom medzi slepými, potom aj psychotesty v takej podobe, v akej sú naformulované, sú celkom určite viac, ako keby sme nerobili nič. Po šieste, myslím, že pri predkladaní tohto zákona v žiadnom prípade nejde o silový marketing nášho aj môjho ministra silového rezortu, ale ak to môžem trošku s básnickou licenciou povedať, ide o marketing dôstojnosti, úcty a rešpektu voči každému ľudskému originálu a jeho zvýšenej bezpečnosti. Po siedme, je to zákon zásadne apolitický, ktorý nedelí, ale spája všetkých, ktorí sa cítia ohrození vo svete narastajúceho násilia. Hlasovať proti tejto vízii a norme znamená priznať sa k nesolidárnosti so základnými prianiami a požiadavkami občianskej väčšiny Slovenskej republiky. Po ôsme, myslím si, ba som presvedčený, že nás sem ľudia neposlali ako poľovníkov, policajtov, vojakov, športových strelcov ani ako psychológov, psychiatrov, lekárov prvého kontaktu, lobistov, kumpánov adrenalínových koníčkov ani ako samcov, ktorí dobývanie a dobíjanie a lov a zápas majú takpovediac v genetickej výbave. Po deviate, mám rád ženy, deti, vnúčence a už len toto je silný dôvod, aby som bez ostychu a hanby podporil legislatívnu iniciatívu pre ich bezpečnosť. No a po desiate, staré orientálne príslovie hovorí, že ak sa na nejakom mieste nahromadí väčšie množstvo zbraní, začnú samy strieľať. Som rád všetkým iniciatívam, ktoré túto možnosť samostreľby, ako to hovorí to príslovie, vylučujú, preto budem hlasovať za tento zákon. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, pán minister, milí kolegovia, som rád, že nemusím povedať, milé kolegyne, to, že tu nie sú je symptomatické k téme, ktorú preberáme a aj k tomu, v ako ja chcem možno aj trošku odľahčiť tento náročný rokovací deň, pretože môj pohľad nebude ani praktický, ani právnický, bude jednostranný, jednostrunný, bude zaujatý a bude aj nekorektný zámerne.
Myslím, že sa v demokratických parlamentoch a ich politických schémach nestáva často, aby rokovali o zákonoch, ktoré nemajú, a ak áno, iba zanedbateľné politické konotácie.
Mám dosť dobrých dôvodov nazdávať sa, že taký je aj zákon z proveniencie ministerstva vnútra, ktorého akcelerátorom ako všetci vieme, boli hrozné udalosti z Devínskej Novej Vsi. Ale nielen ony, rovnako aj nárast nekontrolovateľného, a tým menej vypočítateľného násilia a zdanlivo iracionálnej agresivity. Som presvedčený, že motívy tohto zákona sú teda nielen afektívnej, reaktívnej povahy, ale aj povahy primerane racionálnej a dokonca si dovoľujem tvrdiť, aj mravnej.
Dovoľte mi, však vrátiť sa k úvodnej téze, že ide o právnu normu, ktorá je politicky takmer irelevantná. Tu totiž nejde o politiku, ale ak mi dovolíte malú filozofickú licenciu, o srdce muža, lovca, predátora, o žľazy, pudy a atavizmy, o agón, zápas, vymedzenie biologickej niky vlastného mužského terénu, ako ho popísal holandský kulturológ Hackinga. Ako učiteľ literatúry a umenia mám dosť dôvodov rozmýšľať o tom práve takto. Anatómiu mužskej emocionality, pokiaľ ide o lov a zabíjanie, pričom nehovorím, že sú to synonymá, veľmi dobre až vášnivo charakterizoval Ernest Hemingway, najmä v skvelej poviedke Krátky, šťastný život Francisa Macombera, aj keď tu sa boháčska poľovačka na leva premení na osudný výstrel lovcovej manželky, ktorá v hluku paľby napokon skolí vlastného nenávideného muža.
U Turgeneva, aby sme použili aj romantickejší príklad v Poľovníkových zápiskoch, nad témou lovu prevláda metafora ruskej duše, pospolitosti a úcty k prírode, ako ju výtvarne zväčšili peredvížnici, najmä Levitan a Šiškin. Ochranárstvo môžeme vnímať ako veľmi silný, avšak nie jediný rozmer lovu. U Jacka Londona dominuje kult mužskej sily, večné pomeriavanie sa so živlami prírody, ale aj adrenalínová túžba po dobrodružstve a chlapskej kompánii. A ona zaznieva, či chcete alebo nie aj v týchto diskusiách.
Najviac však tento live motív atavizmov, teda hlbinných, podvedomých pudov a ľudskej deštruktivity rozobral William Goldwing vo svojej fascinujúcej próze Lord of the Flies, Boh múch. Nevinní chlapci na lodi britského kráľovského loďstva stroskotajú na neznámom exotickom ostrove, kým sa orientujú vo vzrušujúcom teréne, ich súdržnosť nesie všetky znaky priateľstva, rešpektu a vzájomnej pomoci. Až po tejto ostrovnej iniciácii začne brachiálny vnútorný zápas o to, kto je tu väčší samec, vodca, zvodca. Chlapci sa rozdelia na lovcov a zberačov. Možno aj tam smeruje tá paralela, k tomu, čo hovoril Martin Fronc, k tým váham.
Civilizovaná časť bráni tradície, hodnoty, symboly, zodpovednosť, spoločnú bezpečnosť. Druhá skupina chlapcov pod náterom výchovy a dobrých mravov nachádza druhovú agresivitu opretú o dedičný hriech, ktorý tak láka liberálov s otrepaným konceptom v ničom nezakotvenej slobodnej vôle. Ale veď hej, časť chlapcov sa slobodne rozhodne prekročiť krehkú líniu nevinnosti, a keď padne prvý kameň a kamaráta s rozbitou lebkou a purpurovou vlnou za jeho roztriešteným mozgom spláchne morský odliv, na vraždu je zamiesené. Darmo Ralpf oplakával stratu panenského priateľstva, to animálne, vždy v kritických chvíľach vypukne a zotrie krehký náter kultúry, výchovy, vzdelania i civilizácie.
Prepáčte mi túto dlhšiu literárnu parabolu, aj ostatné čitateľské narážky, nazdávam sa však, že sú v mnohom symptomatické aj vo vzťahu k téme, ktorú tu diskutujeme a tou je, či sa to niekomu páči, alebo nie, agón, zápas, lov. Áno lov trofejí, medailí, represívnej prevahy, demonštrácia pýchy a moci, ktorá je neraz len chabo maskovanou protézou impotencie, nudy a frustrácie, ak dovolíte.
Možno ste videli film American Beauty, keď ten penzionovaný vojenský veterán narve do náhodného spoluobčana všetok svoj hnev a hnus zbytočného života. Aby bolo celkom jasné, nijako nepopieram altruistické, opatrovateľské, chovné, homeostatické dôvody poľovníckej praxe. Mám však silné príbehy, ktoré mi hovoria o rizikách vyzbrojovania sa. Jedným z nich je každoročné plesové stretnutie s jedným náruživým lovcom, rodičom študentov školy, z ktorej som prišiel. Keď mi v unavenej etylovej tonalite rozpráva svoje farbisté lovecké zážitky, vždy ma vydesí, ako prudko sa mu zježia chlpy na hrubých lekárskych rukách, ktoré vyčuhujú spod zelenej rovnošaty. Pre úplnosť tohto možno netypického príkladu treba azda povedať, že v záhrade svojej vily strieľa aj na mačky, vtáctvo, hydinu i zatúlaných psov. Tak ho to vzalo, páni.
Mohol by som ešte jednu narážku, ktorú tu nemám spomenúť, keď vládni úradníci v roku 63 avizovali, že národnému umelcovi Milošovi Alexandrovi Bazovskému v Trenčíne na Kukučínke prídu odovzdať, prídu odovzdať titul národného umelca, ktorý bol nielen honorom, ale prinášal aj istú apanáž. Bazovský, ktorý nikdy nepoklonkoval žiadnej moci, ich privítal, privítal guľovnicou. Áno, oni prišli s tým diplomom, s tým menovacím dekrétom za národného umelca a Molko Bazovský po nich strieľal. Viete, takže s tými zbraňami sa naozaj dá, možno poviete, že sú to bizarné príklady, ale aspoň vás zabavím.
Chcete iný príklad? Chcete iný príklad? Na moju hodinu sa hodný kus po zvonení dovlečie študent, ktorý sa zakecal počas obedňajšej prestávky, to sa stáva aj iným lúmenom. Aj to, že nepozdraví, ani sa neospravedlní, beriem pomaly ako normu. Čo sa však z mojich noriem celkom vymyká, je jeho úľavné dvojité odgrgnutie po azda výdatnom obede. V tej chvíli sa aj vo mne prebúdza agón, dokonca túžba, nepoviem, že vraždiť, pedagóg by to nemal, zápas, boj o elementárnu slušnosť. Jeho počin lokalizujem pred celou triedou, kam si v blízkosti lichvy a dobytka, čím pochopiteľne nechcem urážať dobytok. Milý študent sa však urazí a začne sa vyhrážať svojím otcom, ktorý mi ukáže, ktože je tu pánom.
A naozaj, hneď na druhý deň sa starostlivý otec dostaví do školy a s okázalo viditeľnou zbraňou za pásom ma zatiaľ neakčne umravňuje. Vraj ja jeho syna urážať nebudem, ani ho zhadzovať pred spolužiakmi. Hej, hej. V tomto príbehu s bývalým vojakom, či policajtom sa zatiaľ nestrieľalo. Hovorím zatiaľ. Nič menej, už len vyhrážka tohto typu niečo signalizuje, obzvlášť na pôde školy. Prinajmenšom signalizuje zmenu paradigiem, agresivity.
Znovu opakujem, aby to bolo jasné. Nemám nič proti poľovníkom, vojakom, ani proti policajtom, voči zodpovedným držiteľom zbraní. Rovnako ako ani nič s pivovarníkmi, o to viac, že pivo nepijem. Divinu v primeranej miere konzumujem, čo však nechápte ako pozitívny vzťah k zabíjaniu. A nechcem byť ani pokrytec, ako mnohí tolstojovci, ktorí u svojho guru v Jasnej Poľane vegetariánčili, no na prvej železničnej zastávke sa potom ládovali klobásami a fašírkami. Akt zabíjania ma desí, rovnako ako zabíjanie zabíjajúcich. Ak môžem takto voľne skrátiť dojem z Mailerovej knihy The Executioner's song, ktorá bola do slovenčiny preložená ako Katova pieseň. Ešte aj, keď som kedysi vo filmovom klube videl film Mustangy, na základe literárnej predlohy Arthura Müllera s Marilyn Monroe a Clarkom Gablem v hlavných úlohách, mal som pocit, že niet, mám rád tú vetu, niet nad rýchle ženy a krásne kone, len sa nesmú strieľať. Nemyslím si, že je náhodné, že spomínaný papá Hemingwaya skôr ako si vložil hlaveň pušky do úst, miloval lov a rovnako aj býčie zápasy, a ich tzv. hrdinov, machov, frajerov. Chcel som si to skonfrontovať s vlastnou skúsenosťou skôr, ako Európska únia definitívne zakáže túto brutálnu šou, hovorím o koride, ale súvisí to so zabíjaním a s vášňou pre krv.
Aj preto by som najradšej vynechal zážitky z ostatného leta v Andalúzii a najmä rituálny bitúnok koridy s býkmi pomočenými strachom a reťazami hustých slín pod krvácajúcim chrbtom a šijou. Tento krajný výron mužského hrdinstva naozaj nemusím.
Napriek všetkým pravdám o vášni, o pasii, o zvýšenej rezistencii na bolesť a krutosť, a to som ešte neprišiel stále k tomu najpodstatnejšiemu, ak sa vraždí ľudský život. A je celkom jedno, či v prenatálnej, či pozdejšej fáze. Ak sa ľudská vôľa nevie v kritických chvíľach zastaviť ani na tejto hranici, tak potom na akej. A kritickou chvíľou sa stáva temer každý okamih stále zložitejšej existencie. Absolútne hranice našej socio-genetickej, kultúrnej a duchovnej identity vloženej do príkazu nezabiješ, sa čoraz viacej relativizujú. Aj keď tomu dávame sofistikované mená a vražednosť balíme do pojmových eufemizmov. Miesto civita del amore Pavla VI. menšinovo, no o to zlovestnejšie, dohlcuje kultúra smrti. Aj keď tento pojem Jána Pavla II. obsahuje intenzívne vnútorné protirečenie, veď to čo zabíja, nemôže byť kultúrou, iba, ak jej mediálne zaujímavou karikatúrou.
Zákon o zbraniach a strelive je naozaj vo svojej existenciálnej podstate apolitický. A som nesmierne rád, nech mi to odpustí Svätý Hubert, aj spišský pomocný biskup Andrej Imrich, aj rýdzo kresťanský, lebo umenšuje zlo a zväčšuje šance pre zodpovednosť a úctu k originalite každého ľudského života. Viem, že iritujem vlastníkov zbrojných pasov, ale aj z ich prostredia rovnako viem, že keby to bolo v ich moci, mnohým zo svojich kumpánov by nezverili ani neškodnú striekaciu pištoľ. Možno konvenuje psychológom, psychoterapeutom, či lekárom prvého kontaktu, ktorý sa márne, a to by som oponoval aj Ivanovi Chabanovi, márne budú môcť domnievať, že majú nástroje, ktorými vidieť do ľudského srdca, duše a hlavy. Nemajú. Devínsko-novoveský skrat totiž nemá logiku. Napriek tomu považujem za logické minimalizovať terén iracionality.
Tá apolitickosť má totiž jedno podstatné, podstatné meno. Bezpečnosť našich, vašich, mojich, tvojich, bez ohľadu na to, či volia silných lovcov, problematických otcov, zvodcov, demagógov, et cetera.
Na záver mi dovoľte, v tejto prvej časti, lebo ešte budem mať druhú, kde je pozmeňovací návrh, na záver mi dovoľte, môj proti zbrojný, aj proti zbraňový, nie však nevyhnutne pacifistický paján odľahčiť veršami slovenského klasika Jána Smreka. Báseň vznikala vo vojnovom kontexte, ale aj dnes sme vo vojnovom kontexte, keby ste mali v rukách knihu Petra Kreefta ako vyhrať kultúrnu vojnu, naozaj sme vo vojne. Sme vo vojne o princípy, o hodnoty, sme vo vojne o emócie, sme vo vojne s atavizmami, ktoré vždy nás tak prekvapujú a vedia sa vždy vyrútiť. Takže z tejto básne Bacardi, dovoľte, aby som zacitoval, že: "ani nebude dobre na svete, kým ruky, ktoré plnia náboje, nenavrátia sa ku plneniu fliaš." Prečo má tiecť len krv? Nech tečú nápoje, nech miesto hromobitia kanónov, znie krotký cengot čiaš. Na zdravie! A pripíjam na dobré zákony. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, pôvodne som chcel dať len procedurálny návrh s takým nápadom, že vyhlásiť minútu ticha za ticho. Chcel som to urobiť preto, že mám pocit, že ten verbálny smog a tá informačná redundancia, nehovoriac o tých útokoch, je nad rámec zdravého rozumu.
Predrečník pán Jahnátek hovoril o tom, že mala by tá debata, diskusia byť vecná, odborná. Napriek tomu, že nie som odborník, si dovolím vystúpiť a nebudem hovoriť ani vecne, ani odborne, lebo mi to neprislúcha. Skôr ma zaujíma taký neviditeľný diskurz, diskusný oder z kuloárov a možno aj étos celej tejto diskusie aj s mediálnymi presahmi, na ktoré začínam byť, hoci som nikdy nebol, citlivý.
Keď som ešte pred pár mesiacmi stál za katedrou cirkevného gymnázia ako učiteľ literatúry a dejín umenia a mal aj pocit užitočnosti a formotvornej potrebnosti, so značnou iróniou som vravieval svojim študentom, že žijeme zvláštne časy, v ktorých mediálny obraz a značka, a to aj značka politická, sú viac ako realita a pravda. S trpkosťou v hlase som im rozprával, že v takomto virtuálnom svete sa zdá, že vôbec nie je dôležité to, čo robia, ako žijú, akým hodnotám prikladajú význam, ale je dôležité, čo o nich píšu, ako ich vidia, cítia a vnímajú iní, a že mediálna prezentácia vlastne nahrádza skutočnosť až tak, že sa stáva reálnejšia, uveriteľnejšia ako realita samotná. O povahe tejto rafinovanej manipulácie som hovoril aj to, že v súčasnej anestéziologickej dobe nie je nijakou správou to, že vás pohrýzol pes, ale viac je zaujímavá pozícia, že vy ste pohrýzli psa. Toto je kruciálny okamih, v ktorom sa mediálny craving, teda baženie po senzáciách, prebúdza z letargie. Toto je okamih nadržaných kamier a večne neukojených mikrofónov, ktoré potom so zvláštnou slasťou pľujú do verejného prostredia svoje informačné toxíny.
Keď som nastúpil do parlamentu, pocit márnotratnosti, dobrých ideí a spoločensky očakávaných úmyslov sa vo mne ešte umocnil. Zrazu som konfrontovaný s čímsi, čo sa dá vnímať len ako testosterónové treštenie, samectvo v priamom prenose a nízky exhibicionizmus, ktože je väčší, vplyvnejší, dôležitejší, kto je frajer, kto je macher, kto je tu bos.
Do parlamentu som prišiel bosý, dúfam, že tak aj odídem. Ešte vždy mám pred očami francúzskeho kňaza Abbé Pierra, ktorý ako poslanec francúzskeho parlamentu mal len jednu politickú agendu, nájsť legálny príkrov pre svojich handrárov, bezdomovcov z parížskych emmaus a pomôcť im prinavrátiť ich dôstojnosť, ktorá sa našťastie neopiera o ľudské zákony, ale o prirodzený Boží poriadok.
Daniel Hevier, môj konškolák a priateľ, vo svojej knihe "Chcete byť šťastní? Spýtajte sa ma, ako na to...", tam má aj esej, prečo nečíta noviny, prečo nepozerá to spravodajské furore v televízii. Chce si uchrániť to najcennejšie, čo človek má, fyzické a duševné zdravie, pokoj v duši a radosť v mysli, istotu srdca. Poviete si - naivita, nech.
Pred vstupom na túto ctihodnú pôdu som nikdy nemal problém so cťou. Teraz mám. Nie som si istý, či to, čo chcem povedať, chce vôbec niekto počuť. Začínam paranoicky, čo som predtým nemusel, premýšľať, či práve toto je to správne sústo, message, potrebná nakladačka, dôvod fotografických bleskov, ktoré - prečo to nepovedať - lahodia libidu a nežne hladkajú utrápenú dušu. Dajte sa vypchať! Čo je dnešný deň proti plánovanej večnosti.
Ale aby som sa dostal k meritu. Včera večer som začul kuvičie hlasy, ako to kádeháci zase raz nezvládajú, ako menia svoje stanoviská, ako sa blamujú, ak môžem citovať nemenovaného komentátora, ktorý núka aj podenkovité vykúpenie v téze, že aspoň sa neblamuje celá vláda. Aby bolo jasné - a myslím, že to je aj meritum môjho vystúpenia i dnešnej mimoriadnej schôdze -, podpredseda vlády a minister dopravy Ján Figeľ má byť a je verejne pranierovaný čímsi, čo je v príkrom rozpore s pravdou a je len marketingovým sebavýpredajom pod cenu slušnosti a dôstojnosti.
Pred pár týždňami som absolvoval desiatky komunálnych mítingov a všade, kde náš predseda bol, hovoril o vážnych rizikách vodcovského aj zvodcovského princípu, ktorý tak mätie masy. Pokiaľ si s cynickým úsmevom nehovoríme, že tak je to oukej. Kým mnohí iní si na blogoch, facebookoch či iných knihách ksichtov potvrdzovali svoju dôležitosť a voličskú rezonanciu, náš minister premýšľal, analyzoval, maratón workshopov rozoberania situácie. Rozmýšľal, ako ďalej s diaľnicami, ako čistejšie, transparentnejšie, ako lacnejšie, ako bez korupcie a podivných diablových spolkov, ako naozaj, ako bez potemkinovských stavieb a strihaní pások na drahých haraburdách.
Kašľal na marketing aj na všivavé byzantské mravy. Jedno viem s úplnou istotou, kým niektorí maratónski bežci majú problémy s krátkymi traťami a vonkoncom nejde len o trate ku Generálnej prokuratúre, iní, ako teraz Ján Figeľ, navyše v koalícii s tým, čo nás presahuje, vytrvale bežia svoj beh. Nedajú sa mýliť. Beh, ktorého meno je zodpovednosť, ochrana budúcich generácií pred ošiaľmi otcov, úcta k práci, pokora pred človekom, z ktorého daní sme tu tak pohodlne zabývaní.
Dúfam a verím, že nikto z vás nemyslí, že by práve Ján Figeľ viedol vojnu proti svojmu ľudu, že by si neželal pracovné príležitosti pre naše firmy, našich mužov i ženy, rodiny, ale zadlžovanie budúcnosti je len sofistikovaná verzia Titanicu.
A v neposlednom rade treba hovoriť aj o vate, teda o individuálnych i chrapúnskych, žiaľbohu, ziskoch na úkor spoločného blaha a za peniaze všetkých. V tomto naozaj zdieľam optimizmus aj idealizmus Ivety Radičovej, Lucie Žitňanskej aj nášho ministra Jána Figeľa. Myslím, že do análov národnej histórie sa zapíše táto čitateľná snaha našej vlády. V nej je náš minister naozaj korektným, zodpovedným a tímovým hráčom, ktorý kladie rozum gazdu a otca dobre fungujúcej rodiny nad aktuálny marketingový benefit.
V tomto svetle je celkom ľahostajné, kto bude otvárať tunel medzi Žilinou a Martinom napríklad v roku 2016, ak Boh dá, dožijeme. Hlavne, že ním pôjde cesta, ktorá je dôležitejšia než smer k pofidérnym úspechom na jedno volebné použitie.
Mám takú fantáziu, že Boh požehnáva cesty, ktoré eliminujú pýchu a nehanbia sa priznať k pokore. Aj preto, vážení páni z opozície, váš návrh uznesenia považujem za veľmi zlý vianočný dar pre všetkých Slovákov dobrej vôle.
A ešte jedna dobrá alebo zlá, a teda vhodná správa pre médiá. Ján Figeľ pohrýzol psa, preto vrčí a šteká, našťastie pre Slovensko nemá dosť hlasov, aby hryzol.
Ďakujem. (Potlesk.)

Schváliť.

Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcom návrhu, o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a jednom pozmeňujúcom poslaneckom návrhu, mám odporúčanie gestorského výboru, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Prosím, dajte hlasovať.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý predložila poslankyňa Žitňanská a ide o návrh poslancov Žitňanskej a Beblavého.

K 3. bodu dajte, prosím, hlasovať s návrhom gestorského výboru tento neschváliť.

K 2. bodu, tam hlasovať teda o gestorskom návrhu schváliť, ale bol pozmeňujúci, ktorý precizuje kontrolný mechanizmus tam ustanovený, takže vás poprosím o 2. bode spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, a to nasledovne. Prvé hlasovanie bude o bode 1 s návrhom gestorského výboru schváliť.

Vážený pán predsedajúci, ministri, kolegyne, kolegovia, v rozprave k návrhu tohto zákona vystúpila poslankyňa Žitňanská. Pán predsedajúci, najskôr je potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu, ktorý odznel v rámci dnešnej rozpravy. Prosím vás, dajte hlasovať.