Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, zámerne hneď už vo svojom úvode som vás oslovila, tak ako sa náleží, a chcela som vás po celom dni, keď z úst vašich poslancov, myslím poslancov vládnej koalície, ale aj členov vlády, stále hovoríte o akejsi tejto krajine, pekne poprosiť brať do úvahy, že my...
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, zámerne hneď už vo svojom úvode som vás oslovila, tak ako sa náleží, a chcela som vás po celom dni, keď z úst vašich poslancov, myslím poslancov vládnej koalície, ale aj členov vlády, stále hovoríte o akejsi tejto krajine, pekne poprosiť brať do úvahy, že my sme poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Čiže táto krajina podľa vás má svoj názov a volá sa Slovensko alebo slovenský štát alebo Slovenská republika, takže používajme to tak ako treba. (Potlesk.)
Ak máme hovoriť o dokumente, ktorý nám bol predložený pod názvom Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2010 až 2014, je potrebné hneď v úvode povedať, že v podstate to ani nie je programové vyhlásenie vlády, pretože nespĺňa základné kritériá tohto dokumentu. Prečo? Program je vlastne dokument, ktorý by mal obsahovať vopred pripravený postup, to je definícia, sled, náplň, rozvrh činností, cieľov a plán. To znamená, zhrnuté, programové vyhlásenie vlády by malo byť určenie cieľov vlády pre 4 roky, prostriedkov a metód, ako sa k týmto konkrétnym cieľom vláda dostane, s ohľadom na definíciu, ktorú som vám uviedla, by mal byť vládny program o tom, teda prehľad cieľov na stanovené obdobie, akými postupmi a v akom slede sa budú tieto ciele dosahovať. Z tohto hľadiska musím povedať, že tento dokument nespĺňa kritériá na základné hodnotenie ako programové vyhlásenie a namiesto takéhoto obsahu má tento dokument skôr charakter deklarácie princípov dohodnutých vládnou koalíciou, filozofie, na ktorej sa dohodli s prvkami ideologizácie ich politických zámerov. Ide teda o politický dokument vyjadrujúci dohodu účastníkov koaličnej dohody a má charakter prehlásení vládnej koalície, a nie je vládnym prehlásením, v ktorom by politické tézy mali byť rozpracované a konkretizované do realizovateľných konkrétnych cieľov opatrení vrátane nástrojov, ktoré budú na dosiahnutie týchto cieľov použité. To, čo som povedala, platí, že skutočne to nie je programové vyhlásenie, je to len nejaký politický manifest.
Ale teraz by som chcela hovoriť o tom, prečo súčasná vládna koalícia ani nie je schopná a nikdy ani nebude schopná predložiť programové vyhlásenie vlády v takej podobe, ako má byť. Teda skúsme sa zamyslieť nad otázkou, prečo to nie ste schopní. Príčin je možno viac. Ja sa budem snažiť spomenúť len tie, ktoré by som zahrnula do tej svojej malej analýzy. V prvom rade táto vláda, a programové vyhlásenie, teda, to čo tak voláte, to odráža, nadväzuje na odkaz svojich predchodcov dvoch Dzurindových vlád. Táto vláda nie je vláda za, ale je vládou proti, ja si to tak pre seba nazývam, keď som si preštudovala tento program, vládou národného frontu, pretože ide o zjednotenie ideologicky a programovo rôznorodých politických strán proti teda niečomu. V skutočnosti, tak ako niekedy to bolo zjednotenie sa tých prvých dvoch Dzurindových vlád proti Mečiarovi, teraz je to zjednotenie tejto vlády proti Ficovi a všetkým jeho koaličným partnerom. V skutočnosti však táto vláda je vládou kapitálových záujmov. A mám smutné podozrenie, že gro týchto záujmov je mimo nášho štátu, teda mimo Slovenskej republiky. Vy viete teda, hovorím k vládnej koalícii, preto síce povedať, proti čomu ste, k tomu sme tu počuli vlastne politické vystúpenia všetkých, ktorí vystupovali, chýba vám však odpovedať na otázku občanom Slovenskej republiky za čo ste, teda tie konkrétne reálne ciele, tak ako má ich obsahovať programové vyhlásenie vlády. No ja sa vám ale nedivím, že to neviete dať dokopy, pretože takéto konkrétne ciele sa veľmi ťažko definujú, ak prienik programov jednotlivých politických strán vládnej koalície je veľmi, veľmi malý. Aspoň z tých rokovaní, ktoré prebehli cez médiá, bolo každému jasné, že ak si predstavíte tie krúžky, ktoré by mali znázorňovať ako diagramy množiny vašich politických programov, tak prienik je taký maličký, že by ho nebolo vidno v konkrétnostiach. A vy okolo toho musíte robiť všelijaké vaty a bubliny, aby ste to mediálne predali. Pritom už volebné programy strán vládnej koalície obsahovali, to je ešte ďalšia príčina, prečo to ťažko dáte dokopy, vaše programy obsahovali veľmi veľké množstvo klamstiev a nereálnych sľubov. Ťažko teraz splniť to, čo jeden politológ veľmi trefne v médiách nazval predvolebné ohňostroje. Ony totiž ani neboli určené na reálne splnenie po voľbách. Vy ste ich chceli použiť len na prilákanie voličov. Teda už vtedy ste dobre vedeli, že klamete a že sú to vlastne chytáky pre voličov, z ktorých sa nič nezrealizuje. Ak teda oddelíme od volebných politických programov predvolebné podvody a sľuby, z každej politickej strany, ak ich uberieme, ostanú nám okyptené programy politických strán, strán, ktoré sú vo vládnej koalícii síce spolu, ale sú veľmi rôznorodé a doslova protirečivé, napr. KDH a SaS.
Ja sa divím Kresťanskodemokratickému hnutiu, a pokojne môžete mi teraz niekto z vašich členov na to odpovedať, aj mimo nejakého záznamu, prečo vy ste v tejto koalícii, keď máte úplne iné hodnotové názory. No ťažko to dať dokopy, lebo skutočne vy ste vlastne odišli z druhej Dzurindovej vlády, a tým ste spôsobili predčasné voľby kvôli tomu, že vám vtedy partneri povedali, SDKÚ, že v žiadnom prípade nepodporia vatikánsku zmluvu. A bolo to pre vás, čo som si vážila, taká zásadná vec, že ste povedali, že my z tej vlády odídeme. Ale teraz vám všetci dopredu povedali, že žiadna vatikánska zmluva nebude. Dopredu to viete, že si ani neškrtnete, a aj tak idete s týmto do vlády. Čo sa zmenilo? Prečo zrádzate svoje hodnotové podstaty svojej strany? Pritom máte z koaličných partnerov SaS, ktorá vo svojom programe otvorene povedala, že je za manželstvá homosexuálov, že je za dekriminalizáciu = legalizáciu marihuany, že je za potraty, dokonca za potraty, ako sa vyjadril váš kandidát na európskeho poslanca, do ôsmeho mesiaca života plodu.
Takisto nesúrodosť sa prejavuje aj v rámci jednotlivých strán. No tu sa pristavím pri dnes veľmi populárnej takej vzťahovej nejakej rovnici medzi SaS a Obyčajnými ľuďmi. Ja veľmi so záujmom sledujem toto divadlo, pán Matovič, ktoré hráte na pôde Národnej rady aj v politike Slovenska, a chcela by som na to reagovať. Veľmi pozorne som si prečítala posledné vyjadrenia, a chcem vám to povedať všetkým štyrom, ktorí zastupujete v SaS aj na kandidátke za SaS ste boli, Obyčajných ľudí, že vy vôbec nie ste obyčajní ľudia. Na obyčajných ľudí vám nakašlať, pretože vy zastupujete od začiatku len svoje ciele, ktoré sú jednoznačne určené. Veď vy takisto ste išli, pretože ste podvádzali od začiatku, len volič musí si to uvedomiť, asi vás rozhryznúť, a ste dopredu súhlasili s tým, že budete ako vraj Obyčajní ľudia na kandidátke politickej strany, ktorá takisto povedala, že je úplne proti iným hodnotám. Tak zo začiatku kandidátky SaS mala ľudí, manželstvá homosexuálov, marihuanu dekriminalizovať, a potraty takisto. Ale na konci boli tí, ktorí tu aj hlásajú konzervatívne hodnoty a ktorí tvrdia, že ste z Obyčajných ľudí všetci proti tomu. Čo vás donútilo ísť na tejto kandidátke? Ja si myslím, že je to nečestnosť, keď vy ste tu, pán Matovič, niekomu nadávali do zlodejov, ďalší kandidát, ktorý by si mal dávať pozor na ústa. Vy nie ste obyčajný človek, vy ste jeden nečestný človek a obyčajný politický špekulant. (Potlesk.) To je presne to. Čo to tu hráte za divadlo? Ja som 15 rokov v politike a ešte som nemala taký úspech, že by ma niekto ohodnotil za 20 mil. eur. Možno každý vie, že som taká principiálna, tak sproste principiálna, ale príde jeden Matovič, ktorý ešte sa neohreje na stoličke a dostane ponuku 20 mil. eur. Čo to znamená? (Reakcia poslanca.) To je k veci. Ja hovorím k veci, tak ako hovorili všetci ostatní. Ja hovorím, prečo programové vyhlásenie je také, aké je. Ja hľadám príčiny, aby ste ich mohli odstrániť. To znamená, že vlastne vy ste sa postavili na trh a určili ste si ako na burze minimálnu cenu, ale povedali ste zároveň, to bol vtip, za 20 mil. sa nedám, ja som obyčajný, ja mám cenu viacej. (Smiech v sále.) Čiže z toho vyplýva k programovému vyhláseniu, že máte problém ho zostaviť, pretože vládna koalícia dnes už nemá štyri subjekty, ale šesť subjektov.
Pevnou stabilizáciou bude pôsobiť Most – Híd, pretože tam je programová jednota založená na tom, že vlastne tento subjekt politický bude podľa mňa štyri roky veľmi pevný. Čo ich vlastne spája, tú časť maďarskú a časť kvázi "slovenskú", myslím skupinu OKS, Šebeja, Dostála, Zajaca a podobne Vás spájajú vždy protislovenské záujmy. Čiže vy budete veľmi pevní, lebo Šebej, Zajac, to sú synonymá protislovenskej, protinárodnej politiky na Slovensku. Čiže tam destabilita, pani premiérka, nehrozí. Aspoň tam to budete mať trošku jednoduchšie.
Osou celej vládnej koalície, a nielen preto, že má kreslo premiérky, je SDKÚ, preto osou, že, a to je to najdôležitejšie, programové vyhlásenie to aj dokazuje, ide o pokračovanie Dzurindovej politiky dvoch Dzurindových vlád, ktorých vládnutie malo doslova devastačný následok pre Slovensko. A toto je, vážení, tá veľmi zlá až najhoršia správa pre Slovensko, pretože si myslím, že to jednoducho nejde dobrou cestou.
Je jasné, že výsledkom koalície, ktorej analýzu takú minimálnu som sa snažila urobiť, mohol byť len ten materiál, ktorý síce sa nazýva hrdo programové vyhlásenie vlády, ale v skutočnosti ním nie je a ani nemôže byť.
A teraz, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak dovolíte, niekoľko konkrétnych pripomienok k predloženému dokumentu.
V prvom rade programové vyhlásenie vo svojom súhrne je populistické slohové cvičenie bez konkretizácie cieľov aj očakávaných výsledkov. V podstate jediná konkrétnosť, ktorú som tam našla, je, že už v budúcom roku chce vláda ušetriť 1,7 mld. eur a znížiť tak schodok štátneho rozpočtu zhruba o 2,5 %. Aj keď to v podstate skrýva za kvázi pokračovanie sociálnej politiky, v skutočnosti to chce dosiahnuť na úkor sociálneho štandardu bežných občanov. Prvé správy o krokoch ministra práce a sociálnych vecí mi dávajú za pravdu. Naznačujú to zásahy do prehodnotenia systému valorizácie dôchodkov, nemocenského poistenia, úspory na liekoch, keď sa má predpisovať molekula, nie liek a okolo toho sú nejasnosti, kto bude brať zodpovednosť. Rovnako tieto úpravy idú na úkor občanov, ale aj podnikateľov živnostníkov. Je tým aj riešenie odvodového zaťaženia a platenie odvodov aj pre tých, čo pracujú napr. na autorské zmluvy. To sú detaily. Čo je však najnebezpečnejšie, to sú navrhované zmeny Zákonníka práce, ktoré nie sú v súlade so sociálnym a pracovným právom Európskej únie. V podstate tieto návrhy zbavujú zamestnanca jeho práv a robia z neho takých novodobých nevoľníkov kapitálu.
Už dlho pred voľbami sme upozorňovali, že vtedajšia opozícia nemala jasný strategický program. Dnes sa po preštudovaní tohto materiálu, o ktorom diskutujeme, ukazuje, že sme sa mýlili. Oni ani nepotrebovali mať nejaký jasný strategický program, pretože programové vyhlásenie jasne dokumentuje, že táto vláda chce pokračovať v politike druhej Dzurindovej vlády a preniesť ťažkosti na občana v prospech kapitálu. Aj keď ľudí na začiatku príliš nestrašíte a snažíte sa ich lákať niektorými populizmami, po preštudovaní dokumentu je táto stratégia jasná. Ďalej to dokumentuje aj snaha tejto vlády pokračovať v privatizácii, ktorú nedokončila Dzurindova vláda, t. j. sprivatizovať Cargo, letisko, teplárne, vodárne, kanalizácie, automobilovú a verejnú dopravu, SAD-ky. Z pohľadu štátu a jeho fungovania sú to strategicky dôležité odvetvia. Čiže v súhrne môžeme povedať, že chce táto vláda odovzdať do rúk predovšetkým zahraničných, ale možno čiastočne aj domácich kapitálových skupín všetku tú časť ekonomiky, ktorá slúži na uspokojovanie základných a nevyhnutných každodenných ľudských potrieb. Ja by som práve k týmto oblastiam, ktoré chcete privatizovať, lebo je jedno, či sa to urobí predajom alebo navýšením percent, povedala, že je to vlastne posledné rodinné striebro Slovenskej republiky. A preto by som vás chcela požiadať alebo poprosiť, aby ste od zámerov ich dať vlastne do súkromných rúk upustili, pretože naozaj tieto teplárne, tieto vodárne, kanalizácie a všetky podobné podniky môžu byť dôležitým prvkom práve rastu domácej ekonomiky, ale nie je nutná podmienka, aby sa dostali do cudzích rúk. Týmto kapitálovým skupinám ide v podstate o to, dostať sa k zisku tam, kde človek nemá možnosť substitúcie. To znamená, že stále potrebuje každodenne mať vodu, mať teplo a tak ďalej a doprava nákladná je vždy aktuálna alebo perspektívna. V prípade zníženia spotreby bude nasledovať zvýšenie cien vodného, stočného, elektrickej energie a plynu, verejnej osobnej dopravy a tak ďalej. Napodiv vláda však neuvažuje s udržaním mýtnych poplatkov pre súkromných prepravcov. Práve preto pred voľbami ste stavili na populizmus a sľuby a ľudia vám naleteli. Nič z týchto veľkolepých sľubov, z toho ohňostroja sľubov v programovom vyhlásení nie je. Ak k tejto privatizácii, o ktorej som hovorila, pribudne aj fakt, že po roku 2012 aj predaj štátnej pôdy do súkromných rúk zahraničných investorov je možný, tak tento štát, Slovenská republika, ostane bez majetku a s právami ľudí, ktoré budú silne pripomínať obdobie feudalizmu. Len práva šľachty a lénneho práva sú tu nahradené právom liberalizovaného kapitalizmu. Čiže nie nadarmo som použila v úvode názov, že ide o kapitálové nevoľníctvo, ktoré núti človeka podriadiť sa záujmom úzkej skupiny ľudí.
Ak pustíme z vlastných rúk ekonomiku a možno aj pôdu, potom je náš národnoštátny záujem, národnoštátny záujem Slovenska kde, keď budeme mať síce vymedzené hraničné územie ale bez práva, že nám patrí pôda, na ňom rozhodovať a konať? Nepotvrdzuje programové vyhlásenie vlády opäť, že táto vláda sa zrieka obhajoby nielen národnoštátnych záujmov v oblasti majetku, ekonomiky a sociálnej sféry, ale aj svojich národných záujmov v prospech posilňovania nejakej politickej silnej Európskej únie a nadnárodných spoločností? V tomto smere všetky prehlásenia, ktoré v programovom vyhlásení vlády sú uvedené pod jednotným heslom "Budeme usilovať o posilnenie nášho postavenia a práva v Európskej únii!", sú len kamuflážou čiže len slová, ktoré nič neznamenajú, pretože práva má ten, kto ovláda ekonomiku a kapitálové toky, ten rozhoduje o štáte. A občan je tu potom až možno na druhom mieste. Ja nepodceňujem vládu, že si tieto riziká neuvedomuje, práve naopak, pretože už v úvode nechtiac odkryla svoju pravú tvár, keď upozorňuje, že jej ide o riešenie nových sociálnych rizík tzv. pracujúcej chudoby, zostarnutia v chudobe a rizika, keď vzdelanie prestáva byť dostatočnou ochranou pred hrozbou nízko platenej práce či nezamestnanosti. To však vo svojom súhrne znamená, že celé prehlásenie, ktoré programové vyhlásenie vlády obsahuje o potrebe budovania poznatkovej ekonomiky, vlastne nič nerieši, ako keby si dopredu vyslovovali nedôveru. Nositeľom poznatkov je človek. A ak tento aj s poznatkami nebude mať primeraný príjem a možnosť zamestnať sa, tak ide znovu len o prázdne populistické heslo. Kladiem si otázku: Je si nová vláda vedomá toho, čo do programového vyhlásenia zapísala, alebo koná pod tlakom volebných sponzorov, alebo koná nevedomky, alebo koná z vlastnej nevedomosti a hlúposti? Ja sa prikláňam k prvej možnosti.
Teraz ešte by som chcela, ak dovolíte, niektoré také veľmi konkrétne pripomienky ku konkrétnym bodom politického programu, hoci sa objavili aj predtým.
Dokument, ktorý nám je predložený, sa nezaoberá priamo vôbec smerovaním a modelovaním ekonomiky Slovenskej republiky ani optimalizáciou štruktúry ekonomiky. Nikde o tom nie je ani zmienka. Konkrétne sa to týka napr. oblasti výroby a služieb. Predložený dokument sa nezaoberá ani nástrojmi, ani legislatívnymi opatreniami, ktoré by mali byť súčasťou prehlásenie koaličných vlád, ale nie vládneho programu. Vládny program by mal hovoriť o rozpracovaní príslušných návrhov zákonov a nepoužívať formulácie, ktoré sa veľmi často opakujú v tomto dokumente. Ja vám aspoň niektoré prečítam, kde si vláda v rozpore aj s ústavou, aj inými zákonmi osvojuje kompetencie dokonca tvorby zákonov. Je to napr. formulácia: "Vláda Slovenskej republiky zákonom podrobne určí." Zákon neurčuje vláda, zákon sa prijíma v Národnej rade Slovenskej republiky. Alebo je tu ďalšia podobná formulácia: "Vláda napraví reštrikčné a legislatívne a politické opatrenia." Vláda nie je zákonodarný zbor. Čiže legislatívnu činnosť, do ktorej vstupuje, má jasne vymedzenú zákonmi, ale ona neprijíma zákony. Veľmi často sa tieto formulácie v tomto dokumente objavujú. S ohľadom na predvolebné obdobia a prehlásenia jednotlivých strán, aké opatrenia by prijali proti kríze, keby boli pri moci, vládny program však neobsahuje ani zďaleka tie odvážne opatrenia, ktoré pred voľbami sľubovali. Napr. z toho protikrízového balíčka SDKÚ tam nemáte absolútne nič, ospravedlnenie môže byť možno neznalosť pred voľbami zo stavu ekonomiky, hoci ja si myslím, že už pred voľbami ste vedeli, o čo vám ide. A išlo vám o zámerné podvádzanie voličov.
Chcem to trošku zostručniť, pretože ešte tých konkrétnych výhrad je dosť veľa. A okrem iných ďalších pripomienok najzávažnejším nedostatkom dokumentu je, že svojím obsahom, ako som to povedala, nezodpovedá svojmu názvu a poslaniu, nedáva jasné kontúry o smerovaní činnosti vlády ani štátu, obsahuje politické a eticko-morálne prehlásenia, ktoré na jednej strane do dokumentu nepatria a pri ktorých na strane druhej ani koaličné strany na základe ich činnosti v minulosti nie sú garantmi ich naplnenia. Napr. ťažko hovoriť z pohľadu súčasnej vládnej koalície o etike a morálke, ešte sa k tomu dostanem, ktorú chcete zaviesť do politiky. A nie dávno, ale 29. 7. v určitej súkromnej relácii Lampa hovoril váš veľký priaznivec a fanda pán Hríb o kupovaní poslancov za vlády Mikuláša Dzurindu ako o normálnom neodškriepiteľnom fakte.
Ešte by som chcela veľmi stručne na niektoré také konkrétne veci zareagovať.
Hneď v úvode sa hovorí o tom, že v uplynulom období, to znamená za našej vlády, došlo k poklesu dôveryhodnosti zahraničnej politiky. Chcem sa opýtať, pani premiérka, vaše vystupovanie a rokovanie a jeho výsledky v Bruseli alebo hlavne vaše stretnutie s maďarským premiérom Orbánom posilnili dôveryhodnosť a takú nejakú svojprávnosť Slovenska v zahraničí? Ja si myslím, že automatické sľubovanie požiadaviek na zrušenie zákona o zamedzení dvojakého občianstva Orbánovi a automatický súhlas so všetkým, čo vám nadiktoval, nie je obhajobou národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky.
Tiež sa tu objavuje formulácia, že išlo v uplynulom období o zhoršenie politickej kultúry a rozdúchavanie napätia. A čo vidíme teraz? Úplatky v priamom prenose, ktoré na opätku sa otočia, a povedia, že to bola len sranda, že to bol žart, podvody voči voličom, ktorými ste začali podvádzať už vo svojich politických volebných programoch, pričom vy idete hovoriť všetci, ako sedíte tu v tých koaličných laviciach o tom, že vy tu idete zavádzať novú etiku. Veď podvodom ste sa dostali do parlamentu. Teda z tohto nič nejdete plniť a podvádzate.
Takisto, v časti Demokratický štát tiež sa opakuje výraz nová politická kultúra. Pri tejto tvorbe vládneho programu asi ignorovali autori požiadavku Obyčajných ľudí, týchto štyroch, ktorých nevyslyšali. Vy to aj tak podporíte v rámci nejakých iných princípov. Ale neplnia sa sľuby ani voči vlastným kolegom a voličom. Ako som povedala: Ako môže niekto hovoriť o novej etike a politickej kultúre, keď za vlády Mikuláša Dzurindu sa kupovali poslanci? A to už bude neodškriepiteľne vždy spojené práve s týmto obdobím.
Ešte v tom úvode politickom v rámci toho, ako sa prihlasujete k princípom demokracie a plurality názorov a neviem čoho ešte, tak mi chýba, čo by sa tam malo objaviť, princíp zastúpenia na základe výsledkov volieb v kontrolných orgánoch aj opozície alebo možnosť zavedenia princípu odborných diskusií a možnosti účasti verejnosti, nie tak, ako hovoríte, že partnerom na niektoré otázky vám bude tretí sektor. Ako môže byť tretí sektor partnerom vlády? Veď základné poučky o tom, ako funguje demokratická spoločnosť, hovoria o troch pilieroch moci. To je súdna, zákonodarná a výkonná (vláda). Ako môže byť partnerom tretí sektor, ktorý je možno financovaný niekde zvonku s určitými politickými cieľmi, ktorý neprešiel normálnou politickou súťažou a politickým výberom cez voľby a nemá žiadnu hlavne zodpovednosť? A vy tu v tomto dokumente hovoríte o tom, že bude partnerom vlády?
Takisto, nechcem ísť do detailov, ale predsa len spomeniem to, kde sa hovorí o vašom odpore proti nárastu európskej regulácie. V druhom však spomínate podporu "k dlhodobej udržateľnosti verejných financií a k zodpovednej hospodárskej politike v jednotlivých členských štátoch v EÚ, ako je napr. Pakt stability a rastu". Toto je v rozpore s tým, čo hovoríte, že budete proti narastajúcej európskej regulácii, pretože Pakt stability je o regulácii a o strate podstatnej časti suverenity práve v tých veciach, o ktorých by sme mohli rozhodovať.
Treba upozorniť občanov v tej časti Dane a odvody, budem znovu citovať, na slová: "Prípadné zvýšenie sadzby dane z príjmov môže byť spojené iba so zrušením či znížením niektorých odvodov." To znamená, že vlastne vláda si tu otvorila zadné vrátka na úpravu dane z príjmov. A ja chcem len poukázať na to, že za týmto cítime priame sociálne hrozby a dopady na postavenie tých ľudí, ktorí sú na rozdiel od vás obyčajní.
Teraz by som sa chcela pristaviť ešte pri ďalšej téze, už sa o nej veľmi hovorilo, budem znovu citovať: "Vláda SR nebude privatizovať strategické podniky, podporí však kroky k efektívnemu fungovaniu vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární či zostávajúcich zvyšných podielov v podnikoch s vplyvom vlády, napr. aj v autobusovej doprave. Zefektívnenie sa ale nemusí uskutočňovať zásadnou zmenou vlastníctva, ale aj konkrétnymi opatreniami do zvýšenia ekonomickej funkčnosti podniku." Odštátnenie je podľa mňa v tomto prípade samoúčelom, z ktorého Slovenská republika žiadne príjmy nebude mať, pretože sa hovorí o neprivatizácii, ale dôsledok je vlastne taký, že ak investor, ktorý bude investovať do Carga, nakoniec investuje do svojej firmy, štát nedostane ako pri bežnej privatizácii z toho jednoducho nič. Čiže má to horšie dopady pre príjmy štátu ako normálny predaj v privatizácii, hoci, ako som to povedala, ide vlastne už o posledné, čo ešte Slovenská republika svoje má.
Tiež ma zaujala veta: "Vláda Slovenskej republiky bude klásť dôraz na prepojenie problematiky inovácií a priamych zahraničných investícií s cieľom trvalo udržateľného rastu slovenskej ekonomiky." Pýtam sa, prečo ide iba o zahraničné investície a kedy začneme podporovať domácich investorov a inovátorov. Slovenská národná strana má v tomto podstatne iný názor.
Tiež ma zaujala myšlienka, téza o tom, že vláda bude klásť dôraz na zvýšenie cezhraničnej kapacity prepojení elektrizačnej sústavy s Maďarskom. Znovu sa chcem opýtať, prečo to má byť špeciálne s Maďarskom. Myslím si, že táto téza by tu mohla byť bez uvedenia štátu, pretože v zahraničnopolitickej časti programu... (Smiech poslanca.) Pán poslanec, vy sa nesmejte, lebo vám príde zle, keď tomu ani nerozumiete, a dostanete záchvat smiechu, z ktorého sa vám niečo môže stať. Ja hovorím o odbornosti. V zahraničnopolitickej časti programu sa hovorí o orientácii na Ukrajinu. A z hľadiska elektriny je pre Slovensko omnoho zaujímavejšia. Čiže vôbec mi nejde o to, že s Maďarskom to nemá byť. Ale o čo v podstate ide pri tom, že my budeme budovať energetické prepojenie na dodávanie elektrickej energie z Maďarska, keď najvýhodnejším exportérom elektrickej energie elementárne je Ukrajina a Slovensko má v tomto zmysle strategickú polohu? To znamená, že vlastne my si budeme kupovať v budúcnosti elektrickú energiu z Ukrajiny cez Maďarsko? Potom čie loby je to? (Ruch v sále.) No keď nevieme argumentovať, tak sa tu môžete trieskať hlavou o lavice od smiechu, možno sa vám v tej hlave nakoniec rozbrieždi. (Potlesk a smiech v sále.)
Zásadná vec je tá, že v celom ekonomickom materiáli chýba tvorba zdrojov ekonomiky pri využívaní domácich podmienok. Nie je tam o tom ani jedna zmienka. Vážení, nie je uvedený jeden jediný príklad materiálnej výroby, ktorý by vláda podporovala ako dôležitý pre Slovensko. V podstate sa vláda orientuje na to, že kto si chce na Slovensku so svojimi peniazmi čo chce robiť, nech si to robí, čiže čistý liberalizmus. To ale znovu hrozí určitými disproporciami, ktoré nastali pri rozvoji automobilového priemyslu v dôsledku neriadených investícií a boli príčinou aj tvrdých dopadov na zamestnanosť v čase hospodárskej krízy. Veď pri tej zvýšenej nezamestnanosti, ešte o tom budem hovoriť, veľký podiel mala práve jednostranná orientácia našej výroby na automobilový priemysel, ktorý prvý najtvrdšie pocítil dopady ekonomickej krízy. Vláda by sa mala poučiť z krízy a jasne stanoviť zámer na maximálnu orientáciu na vnútorné zdroje, predovšetkým v takých oblastiach, ktoré sú zamerané na uspokojovanie základných ľudských potrieb, to znamená dodávky vody, tepla, teplej vody, čističky odpadových vôd, kanalizácia a tak ďalej. To sú veci, ktoré sú perspektívne a ktoré naozaj budú prinášať zisk vždy.
Teraz ešte niektoré poznámky, ktoré sa týkajú ďalšieho. (Ruch v sále.) No mali by ste to, páni poslanci koalície, privítať, že na rozdiel od vás ja som si ten materiál hrubý aj prečítala. Vy budete labkami mávať a hlasovať bez toho, aby ste vôbec vedeli, o čom hlasujete. (Smiech v sále.)
Skryt prepis
