Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predkladá Správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2010, ktorá obsahuje údaje o aktuálnom stave lesov za celú Slovenskú republiku k 31. 12. roku 2010.
Cieľom tejto správy je oboznámiť odbornú a laickú verejnosť s výsledkami hospodárenia v lesoch, analyzovať a hodnotiť dosiahnutý výsledok hospodársky v lesnom hospodárstve z pohľadu ekonomického, ochrany lesného ekosystému, spracovania dreva a rozvoja vidieka.
Predkladaná správa má informatívny, analytický a hodnotiaci charakter a nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálnu oblasť, ani na životné prostredie. Má vplyv na informatizáciu spoločnosti tým, že sa rozširujú elektronické služby ako elektronické aukcie dreva a elektronické obstarávanie tovarov. V závere sú uvedené návrhy na zlepšenie ekonomického postavenia lesníctva. V oblasti obhospodarovania lesov sa navrhuje zabezpečenie strategických cieľov Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky. V oblasti poľovníctva sa navrhuje zmena všeobecne záväzných právnych predpisov.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za príležitosť reprezentovať obidva rezorty, nedávno ešte spojené. Takže správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2010 predkladáme na základe zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a rozvoja vidieka.
Zámerom Zelenej správy je informovať o situácii v poľnohospodárstve a potravinárstve u nás a vo svete. Dôsledky doznievajúcej hospodárskej a finančnej krízy sa prejavili v sektore poľnohospodárstva. Podľa predbežných štatistických údajov za rok 2010 hrubá poľnohospodárska produkcia vzrástla len v bežných cenách o 3,2 percenta, ale v stálych cenách klesla o 12,8 percent.
Subjekty v poľnohospodárskej prvovýrobe podľa predbežných štatistických údajov dosiahli v roku 2010 záporný hospodársky výsledok pred zdanením vo výške mínus 41,7 milióna eur. Strata v porovnaní s rokom 2009 klesla o 71,1 milióna eur. K zníženiu straty prispel najmä rýchlejší rast realizačných cien poľnohospodárskych výrobkov o 14,2 percenta, ako cien vstupov do poľnohospodárstva o jedno percento. Nárast cien bol ovplyvnený extrémnymi medziročnými cenovými výkyvmi na trhu s obilninami o 31,8 percent a olejninami o 45,4 percenta.
Významne vzrástli ceny ovocia a zeleniny o 29,4 percenta. Bol to druhý stratový rok poľnohospodárstva od vstupu Slovenska do Európskej únie a uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie.
K pretrvávajúcemu nepriaznivému výsledku hospodárenia prispeli nižšie hektárové, pardon, hektárové úrody u väčšiny hlavných plodín, zníženie počtu niektorých druhov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka a ošípaných, a tiež zníženie produkcie mlieka. Stav počtu hydiny sa znížil, ale zvýšila sa produkcia jatočnej hydiny. Chov oviec pokračoval v pozitívnom vývoji.
V roku 2010 pracovalo v poľnohospodárstve o 4 percentá menej osôb v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Pokles zamestnanosti bol pokračujúcim sprievodným javom nepriaznivej finančnej situácie poľnohospodárskych subjektov, klesajúcej poľnohospodárskej produkcie, úsporných opatrení poľnohospodárskych podnikov a substitúcie živej práce technikov.
Mzdový vývoj bol v poľnohospodárstve pozitívny, avšak mzdová disparita medzi poľnohospodárstvom a národným hospodárstvom pretrváva. Potravinársky priemysel, zahrňujúci výrobu potravín, nápojov a tabakových výrobkov, dosiahol podľa predbežných štatistických údajov kladný výsledok hospodárenia pred zdanením 127,8 mil. eur, ktorý sa medziročne znížil o 34,9 percenta. Pokračoval pokles podielu potravinárstva na celkovej zamestnanosti o 0,07-percentuálneho bodu. Ceny výrobkov potravín, nápojov a tabaku medziročne klesli v priemere o 2,3 percenta. Obrat zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami sa v roku 2010 zvýšil o 16,1 percenta v dôsledku nárastu vývozu o 15,8, ako aj dovozu o 16,3 percenta. Záporné saldo agropotravinárskeho obchodu medziročne výrazne vzrástlo o 17,4 percenta na 997 mil. eur z dôvodu zvýšenia dovozu najmä hotových potravinárskych výrobkov.
Rok 2010 bol siedmym rokom uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie v poľnohospodárstve Slovenskej republiky. Celkové výdavky do poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a potravinárstva v roku 2010 dosiahli objem 950,8 mil. eur a medziročne vzrástli len nepatrne o 0,4 percenta. Najväčší podiel na celkových výdavkoch v roku 2010, 50,8 percenta, mali platby na rozvoj vidieka. Celkové výdavky do rozvoja vidieka v roku 2010 predstavovali 483,1 mil. eur, čo je 11,4-percentný nárast oproti roku 2009.
Správa bola prerokovaná dňa 21. septembra 2011 na 63. rokovaní vlády Slovenskej republiky a schválená bola uznesením č. 615/2011.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom návrhu zákona je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1107/Roman 2009 Z. z. (Správne - č. 1107/2099 Z.z.) o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128 ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov a zabezpečenie súladu slovenského právneho poriadku aj s ďalšími predpismi Európskej únie v oblasti strojových zariadení a aplikáciou prípravkov na ochranu rastlín a v oblasti súvisiacej štatistiky.
Návrh zákona stanovuje postup autorizácie prípravkov na ochranu rastlín, ich uvádzania na trh a používanie, bezpečné pre zdravie ľudí a životné prostredie, v poľnohospodárskej a lesníckej praxi.
Zákon pre farmárov zjednodušuje prístup k prípravkom na ochranu rastlín a podnikateľské prostredie odbremeňuje od zvýšenej administratívnej záťaže.
Vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predmetného návrhu a jeho schválenie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže bol prerokovaný a s drobnými legislatívnymi úpravami schválený vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Znenie vládneho návrhu zákona sa po schválení navrhovaných zmien uvedených v spoločnej správe zásadne nemení od filozofie návrhu zákona, predloženého na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Prvoradým nositeľom povinností, smerujúcich k odstráneniu znečistenia životného prostredia, by mal byť ten, kto toto znečistenie spôsobil. Ide o zdôraznenie zásady "znečisťovateľ platí". Pôvodca environmentálnej záťaže je určený zo zákona ako nositeľ povinností súvisiacich s odstraňovaním environmentálnej záťaže. Návrh zákona presne a jednoznačne určuje pravidlá, v ktorých prípadoch nie je možné uplatniť zásadu "znečisťovateľ platí", v zásade ide o prípady, kedy sa štát zaviazal zaťažené územia v minulosti zmluvne riešiť, alebo tam, kde záťaž vznikla v dôsledku ukladania odpadov, na ktoré bolo vydané právoplatné povolenie. Štát, zastúpený príslušným ministerstvom, sa v týchto prípadoch musí postarať o staré záťaže a zabezpečiť všetky povinnosti zodpovednej osoby vo vzťahu k týmto záťažiam. Návrh zákona zachováva princíp ochrany súkromného vlastníctva, ochrany dedičov, vylučuje sa možnosť retroaktívnych účinkov zákona. Zároveň je nastavený systém maximalizovania spravodlivosti pri posudzovaní miery zodpovednosti za riešenie starých environmentálnych záťaží. Čiže prvoradá je zodpovednosť priamych pôvodcov, potom nasledujú právni nástupcovia alebo aj vlastníci pozemkov, na ktorých sa záťaž nachádza.
Vlastníci sa však môžu spod splnenia povinností oslobodiť. Vlastníci, ktorí sa nevyvinia z toho, že nadobudli vlastníctvo pozemku s vedomím existencie záťaže, čo môže vyplynúť napríklad z toho, že nadobudli vlastníctvo za nápadne výhodných podmienok, z ktorých je veľmi pravdepodobné, že mali poznatok o existencii environmentálnej vady pozemku, tak takíto vlastníci budú musieť riešiť záťaž sami.
V prípadoch, kedy nebude určená zodpovedná osoba, tak musí konať štát. Na financovanie riešenia záťaží, okrem zdrojov z kohéznej politiky, nový návrh zákona určuje ako zdroj financovania 10 percent z každoročných príjmov environmentálneho fondu. Nevzťahuje sa to však na príjmy z emisných obchodov, kde je cieľom výdavkov, ostáva znižovanie emisií skleníkových plynov.
Ministerstvo životného prostredia, nariadil ministrovi Európskej únie, presadzuje posilnenie financovania sanácie environmentálnych záťaží zo zvláštneho zdroja Európskej únie, kde vyčíslili sme potrebu pre celé obdobie na roky 2014 až 2020 pre celú Európsku úniu na sumu 27 miliárd eur, pričom naše tranzitívne ekonomiky bývalých socialistických štátov by mali byť prioritnými prijímateľmi.
Je potrebné však pripustiť aj pomoc štátu, respektíve Európskej únie pre súkromný sektor podľa stupňa ohrozenia ľudského zdravia a životného prostredia. Práve preto by mal byť aj súkromný sektor prijímateľom pomoci.
Pritom máme za to, že nie je to štátna pomoc, ktorá by zdeformovala trhové prostredie, nakoľko sanácia starej zdedenej záťaže nezlepší trhové postavenie prijímateľa a nezníži jeho náklady na vlastnú produkciu.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážení poslanci, poslankyne, verím, že navrhovaný zákon schválite.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bol prerokovaný a schválený vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky s čiastkovými zmenami uvedenými v spoločnej správe. Návrhom zákona sa reaguje na formálne oznámenie a odôvodnené stanovisko Európskej komisie, v ktorých upozornila na neúplnú transpozíciu niektorých článkov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42 z roku 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie. Úpravy, smerujúce k zosúladeniu zákona s právom Európskej únie, sa týkajú najmä časti zákona, upravujúceho posudzovanie návrhov strategických dokumentov a strategických dokumentov s celoštátnym dosahom. Návrh novely zákona doplnil aj ustanovenia, týkajúce sa zainteresovanej verejnosti, ktorých cieľom je zosúladiť slovenskú legislatívu s Aarhuským dohovorom, a tiež tiež ustanovenie, zohľadňujúce požiadavky praxe. Zároveň sa v článkoch 2 až 5 novelizujú súvisiace ustanovenia stavebného zákona, vodného zákona, zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o environmentálnom fonde. Vážení poslanci, verím, že navrhovaný zákon po jeho prerokovaní vo výbore schválite.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a o, voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011. Vláda Slovenskej republiky návrh zákona schválila dňa 21. septembra 2011. Predmetom zákona, ktorý bol pôvodne predložený ako novela zákona, je implementácia niektorých ustanovení nariadenia Európskej únie v oblasti obchodovania s výrobkami z tuleňov. Súčasne sa na základe poznatkov z aplikačnej praxe orgánov štátnej správy navrhuje vecné a formálno-právne úpravy za účelom odstránenia nedostatkov doteraz platnej právnej úpravy a spresnenie alebo zjednodušenie určitých oblastí platného zákona s cieľom zabezpečiť ich zrozumiteľnosť a jednoznačnosť pre adresátov, najmä pokiaľ ide o evidenciu rastlín a živočíchov. Vážený pán predseda Národnej rad..., predsedajúci, vážení poslanci, verím, že navrhovaný zákon schválite do druhého čítania.
Ďakujem.

Áno, ďakujem. Tak začnem od konca, či je to, pokiaľ ako naše ministerstvo má v gescii protipovodňovú ochranu. Ja si myslím, že každá koruna alebo každé euro, ktoré ide do protipovodňovej ochrany alebo do takých opatrení, ktoré môžu zlepšiť a zvýšiť nakoniec ochranu obyvateľstva, tak nesporne aj tieto prostriedky zvyšujú. A dobrá otázka je, že keď prostriedkov nie je dostatok, a toto je vidieť na návrhu tohtoročného rozpočtu, kde už síce tretí alebo štvrtý rok vodohospodársky podnik nedostáva neregulované platby zo štátneho rozpočtu na protipovodňové opatrenia, na udržiavacie práce, nie na investičné, tak je tam ohrozený už samotný systém ochrany a v tom prípade naozaj treba premyslieť, pokiaľ je málo zdrojov, že kam to budeme používať. Ja pevne verím, že toto podfinancovanie Slovenského vodohospodárskeho podniku, a tým pádom protipovodňovej ochrany sa vyrieši ešte do predloženia návrhu zákona o štátnom rozpočte a budeme sa môcť tešiť aj z tých doplnkových opatrení, ktoré tieto organizácie vykonávajú.
Čo sa týka stavebného zákona, snažíme sa veľmi konštruktívne pomáhať týmto organizáciám aj splnomocnencovi vlády, aby sme našli riešenia, a sami vidíme, že v niektorých prípadoch ozaj vyzerá to skôr obštrukčne, pokiaľ vodoopravný orgán alebo stavebný úrad bude pokladať nejakú prehrádzku na malom potôčiku za podobné dielo, ako je Vodné dielo Gabčíkovo. To znamená, tiež sa to nedá považovať za prístup správny, ale sú aj také opatrenia, kde máte pravdu, že malým zásahom môžeme urobiť veľké škody v okolí, možno aj v obydliach, takže my sme za to, aby sa vytvoril na to taký priestor aj v rámci zákonov, kde nielen miestny starosta bude posudzovať vhodnosť tej danej stavby, ale budú tam privolaní odborníci, ktorí vedia posúdiť prípadne, či treba už posudzovať to už ako vodnú stavbu, alebo ako len úpravu terénu. A na tom sme zhodnutí, tak pevne verím, že ďalší postup už bude v tomto smere pokračovať.
A ako na záver by som povedal, že treba tu vidieť aj ten synergický efekt využitia ESF, sociálneho fondu, kde môžeme momentálnym trvalo nezamestnaným dať nejakú rozumnú prácu a nesporne, pokiaľ ten pomer bude výhodný pre Slovenskú republiku, tak mali by sme, hovorím, v rámci odbornosti pokračovať aj v týchto činnostiach, ale nezanedbávať protipovodňovú činnosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod je potrebné zdôrazniť, že vodohospodári nekritizujú plytvanie finančnými prostriedkami na revitalizáciu aktivít v súvislosti so zadržaním vody v krajine, ale vyjadrujú sa predovšetkým k technickému riešeniu týchto opatrení na ochranu pred povodňami.
Realizačný projekt programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí Slovenskej republiky vodohospodári zatiaľ nepotvrdzujú síce ako efektívny, ale to z nasledovných dôvodov.
Po prvé, revitalizácia, ak má byť úspešná, musí byť založená na výsledkoch vedeckého výskumu, na interdisciplinárnej spolupráci viacerých vedeckých odvetví. V uvedenej súvislosti treba zdôrazniť, že samotné zadržiavanie vody nemusí viesť vždy k zlepšeniu kvality krajiny. Jej zadržiavanie na nevhodných miestach môže napr. uviesť do pohybu zosuvy alebo zlikvidovať rastlinstvo, ktoré je menej náročné na vodu, a tým zmeniť pôvodný charakter biotopov.
Ďalej, po druhé, účinky opatrení na ochranu pred povodňami sa štandardne hodnotia príslušnými fyzikálnymi veličinami, ktorými sú zvyčajne prietok vody, odtok alebo hĺbka vody vo vodnom toku alebo na zaplavenom území. Pred schválením každého takého projektu sa tieto veličiny určujú výpočtami alebo modelovaním, pretože bez nich nemožno posudzovať efektívnosť projektu, a to je ďalší dôvod, že nie sú merateľné zatiaľ tie opatrenia, preto nevedia sa vyjadriť k efektivite.
No a po tretie by som povedal, že vodohospodári tieto opatrenia posudzujú číro, len z hľadiska odborného a neberú do úvahy synergické účinky vo vzťahu k nezamestnanosti, vo vzťahu k regionálnym rozdielom, ktoré tiež majú tie účinky alebo zvyšujú efektivitu vynaložených peňazí. Treba dodať, že vybudované zariadenia budú vyžadovať údržbu, opravy alebo rekonštrukcie, čo bude obsahovať prinajmenšom odstránenie zadržaných sedimentov a tiež obnovu, prípadne aj výmenu poškodených častí jednotlivých objektov, čo si bude vyžadovať nemalé finančné prostriedky, ktoré zatiaľ nie sú vyčíslené.
Sme toho názoru, že realizované akcie v rámci projektu programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí majú iba doplnkový charakter v oblasti protipovodňovej ochrany. Naopak, projekty a investičné akcie podľa programu protipovodňovej ochrany, ktoré zabezpečuje predovšetkým Slovenský vodohospodársky podnik, považujeme za efektívnejšie využitie finančných prostriedkov a efektívnejšie zabezpečenie ochrany pred povodňami obyvateľov Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladám na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2011.
Vláda schválila zákon 17. augusta 2011.
Na základe štúdií sa na Slovensku nachádza okolo 30 000 potenciálnych zdrojov znečistenia. Inventarizáciou environmentálnych záťaží bolo zistené, že takmer 1 900 lokalít predstavuje závažné nebezpečenstvo pre zdravie človeka a životné prostredie. Ide najmä o areály podnikov, kde dochádzalo k dlhodobým únikom nebezpečných látok do zložiek životného prostredia, poľnohospodárske podniky, depá, nekontrolované a nezabezpečené skládky odpadov, sklady pesticídov, pohonných hmôt, znečistenie spôsobené ozbrojenými silami, ťažbou nerastov ap. Počas týchto záťaží sa dlhoročne a nekontrolované nakladalo s nebezpečnými látkami. Tieto látky v prostredí pretrvávajú a negatívne ovplyvňujú zdravotný stav obyvateľov vo svojom okolí. Sú časovanými bombami životného prostredia a tieto je potrebné zneškodniť.
Cieľom navrhovaného zákona je zabezpečiť, aby sa začalo riešiť odstraňovanie znečistenia životného prostredia a ohrozenia ľudského zdravia uvedenými environmentálnymi záťažami.
Návrh zákona zdôrazňuje skutočnosť, že prvoradým nositeľom povinností smerujúcich k odstraňovaniu znečistenia životného prostredia by mal byť ten, kto toto znečistenie spôsobil. Ide o zdôraznenie zásady znečisťovateľ platí, kým znečisťovateľ pôvodca environmentálnej záťaže je určený priamo zo zákona ako nositeľ povinností súvisiacich s odstraňovaním následkov environmentálnej záťaže. V prípade, ak tento pôvodca zanikol, nastupuje mechanizmus určovania povinnej osoby v správnom konaní, pričom za povinnú osobu sa primárne určí právny nástupca pôvodcu a len v prípade nemožnosti stanovenia takejto osoby nastupuje vlastník nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza environmentálna záťaž.
Chcel by som ešte povedať, že okrem vlády súhlasila aj tripartita s týmto návrhom zákona.
Ďakujem pekne. Vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, verím, že návrh zákona schválite. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011.
Vláda Slovenskej republiky návrh zákona schválila dňa 10. augusta 2011.
Návrhom zákona sa reaguje na formálne oznámenie a odôvodnené stanovisko Európskej komisie, v ktorých upozornila na neúplnú transpozíciu niektorých článkov smernice Európskeho parlamentu a Rady o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie.
Úpravy smerujúce k zosúladeniu zákona s právom Európskej únie sa týkajú najmä časti zákona upravujúcej posudzovanie návrhov strategických dokumentov a strategických dokumentov s celoštátnym dosahom.
Návrh novely zákona doplnil aj ustanovenia týkajúce sa zainteresovanej verejnosti, ktorých cieľom je zosúladiť slovenskú legislatívu s európskym dohovorom, a tiež ustanovenia zohľadňujúce požiadavky praxe.
V súvislosti s predloženým návrhom sa zároveň v článkoch II a III novelizuje stavebný zákon a vodný zákon.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení poslanci, verím, že návrh schválite. Ďakujem.