Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k predmetnému návrhu zákona o miestnych daniach a poplatkoch.
V prvom čítaním som mal relatívne dlhé a obsiahle vystúpenie, ktoré ponúkalo alternatívu iného pohľadu na spôsob vyrubovania daní a poplatkov.
Treba povedať, že v prvom čítaní na rokovaní pléna Národnej rady pán minister prisľúbil komunikáciu na to, aby sme hľadali spoločné riešenia. Je pravdou, že sme sa stretli na pôde ministerstva financií a že sme o týchto riešeniach rokovali, ale musím konštatovať, že z tých riešení takmer nič nebolo premietnuté do formy pozmeňujúcich návrhov a nebolo akceptované v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré tvoria spoločnú správu.
Z tohto pohľadu chcem povedať aj to, že včerajšie slová, ktoré zaznievali pri inom návrhu zákona, kde sme hovorili o tom, aká je potrebná komunikácia ministerstva financií s predstaviteľmi samosprávy a so samosprávou, vyzerajú veľmi groteskne. My síce môžeme diskutovať, koľko chceme, ale pokiaľ sa to neprejaví vo forme reálnych výsledkov, tak je to v podstate len nejaká zástenka toho, aby sme dávali pánovi ministrovi punc toho, že komunikuje alebo hľadá riešenia. Ale v zásade riešenia sa nenachádzajú, lebo sa nájsť nechcú.
Ja upozorním len na niektoré veci, ktoré vnímam ako obyčajný a tvrdý lobizmus.
Na jednej strane ste, pán minister, odmietli ponuku na to, aby sa postupovalo inak v prípade vyrubovania daní pre stavby a pozemky a byty a nebytové priestory, ktoré slúžia na bývanie alebo majú doplnkovú funkciu pre bývanie, ktoré sa dotýkajú širokého spektra obyvateľov, ktorí majú nízku príjmovú základňu. Odmietli ste oddeliť ten spôsob výpočtu od spôsobu výpočtu daní alebo hodnoty sadzby dane pre priestory, ktoré sa používajú na podnikateľskú činnosť. Ale na druhej strane automaticky neváhate v niektorých iných prípadoch, a musím povedať, že je to iba na základe asi lobistických snáh niektorých skupín podnikateľov, zaviesť oslobodenie a predanie napr. v prípade verejne prístupných parkov vo vlastníctve zdravotníckych zariadení poskytujúcich ústavnú starostlivosť. Preložím to do slovenčiny, to znamená kúpeľné parky. Ak si zoberiete kúpele, môžete vidieť, že na viac ako 90 % sú v súkromných rukách a sú to podnikateľské subjekty. Týmto podnikateľským subjektom dávate možnosť oslobodiť sa od dane. Ale občania musia platiť na dani viacej. Ak to dám do súvisu s daňovým mixom, o ktorom sme diskutovali včera, tak vidno, že to, čo sa zoberie v štátnom rozpočte, a sme to prerátavali veľmi orientačne, bude to niekde okolo 50 eur na hlavu, to znamená, že bežný obyvateľ zaplatí o 50 eur viacej, ale podnikateľské subjekty, v tomto prípade sú to kúpeľné zariadenia, budú od toho oslobodené, mladé rodiny s deťmi budú platiť, keď majú kočikáreň v bytovom dome, za kočikáreň takisto, ako sa bude platiť za herne, ktoré sú v nebytovom priestore v nejakom podobnom zariadení. Toto považujem za absolútne zverstvo a jednoducho si myslím, že toto je čistý príklad lobizmu, ktorý u vás zvíťazil a je pretavený do formy pozmeňujúceho návrhu, ktorý je tu predložený v spoločnej správe.
Uvediem vám napr. ďalší príklad, ktorý sa týka dobývania vyhradených nerastov. Opätovne sme argumentovali tým, že sadzba dane v prípade dobývania vyhradených nerastov, to znamená, sú to v preklade štrky a piesky, je opätovne nižšia. A pritom sme žiadali, aby táto sadzba bola vyššia. Dôvod na to je úplne prostý. Väčšinou títo prevádzkovatelia štrkovní a pieskovní preťažujú vozidlá, požívajú miestne komunikácie a obec nemá možnosť vyberať poplatky za používanie týchto miestnych komunikácií. Na jednej strane vám devastujú priestor, na druhej strane nemáte možnosť im zvýšiť dane, aby ste aspoň na opravu toho, čo vám zničia, zarobili normálnym legálnym spôsobom. Toto považujem takisto za absolútne neprijateľné.
Z tohto pohľadu musím označiť zákon o miestnych daniach a poplatkoch v znení pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, a nemám pochybnosti o tom, že tieto návrhy budú schválené, tak ako sú uvedené v spoločnej správe, za zlý, nevyhovujúci pre občanov a zvýhodňujúci podnikateľský sektor na úkor občanov.
Pán minister, nie je to krok dobrým smerom. A myslím si, že je potrebné, aby sme formálnu komunikáciu nahradili reálnou vecnou komunikáciou a hľadali riešenia. Nemôžete opätovne brať samosprávam v prípade oslobodenia od parkov, v prípade zníženia sadzieb pre štrkovne, pieskovne, v prípade oslobodenia školských zariadení, výskumných zariadení a ďalších stavieb a pozemkov, nemôžete brať obciam a sanovať tým štátny rozpočet. Toto je jednoducho neprípustné.
A ak hovoríte o systémových riešeniach. Je to absolútne nesystémové riešenie, ktoré nemá žiadnu logiku okrem lobistických záujmov, ktoré sú presadzované v tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, musím povedať, že podľa môjho názoru si absolútne presne pomenoval problém, keď si povedal, že doplácajú a doplatia na to iba ľudia, teda daňoví poplatníci. Toto je tá pravda, ktorá tu je. A chcem k tomu povedať asi nasledovné.
Ak sme schvaľovali pred chvíľou euroval, tak sa tu robili rôzne prepočty, ktoré hovorili, koľkonásobok priemernej mzdy je potrebné na to, aby sa splatili záruky. Vychádzali tam pomery tristo, tristo platov na Slovensku voči dvesto platov v Nemecku približne. Ale na druhej strane, keď si premietnete dopad tohto zákona do praxe, ten znamená, že sa musia zvýšiť miestne dane a poplatky. Ale ja sa vás potom pýtam, zamýšľali ste sa nad tým, keď na jednej strane vám to vadí a vadí to samozrejme aj nám, že ten, ten pomer voči priemernej mzde, alebo povedzme ešte inak, voči priemerným dôchodkom je neadekvátny. A prepočítavali ste to niekedy, aký je dopad tohto vášho opatrenia na priemerné mzdy a dôchodky normálnych bežných ľudí, ktorí majú vyžiť zo štyristo-päťsto eur? A to hovorím mnohokrát veľa. Aj v tomto prípade platí, že keď zasadá parlament, istoty občana Slovenskej republiky sú ohrozené. Ja vás preto prosím, aby tento návrh zákona stiahli.
Ak hovoríte o tom, že je potrebná, alebo samospráva sa má podieľať aj na štátnych politikách, nikto sa tomu nebráni. Ale ak sa my máme podieľať na štátnej politike školstva, vzdelávania, čo je jedna z priorít vlády, a je to aj priorita spoločnosti, tak to nemôže byť opätovne jednosmerka, že obce dostanú málo peňazí na školstvo, ale napríklad v prípade sanácie, v prípade sanácie školstva, v prípade miestnych daní obce v ....
(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, plne s vami súhlasím, čo ste povedali, a predovšetkým sa idem podpísať pod slová, že samosprávy sú zodpovedné a vždy mali záujem sa podieľať na politike, politike štátu, pokiaľ s nimi bol vedený normálny, seriózny a konštruktívny dialóg. Nadviažem aj na slová, ktoré ste povedali, a to síce, že ten dialóg by mal byť. Ja vám chcem ukázať na číslach, ako prebieha dialóg medzi súčasnou vládou a ministerstvom financií a samosprávami dneska.
Ak ste povedali, že tento návrh zákona je zdrapom papieru, tvrdili ste stopercentnú pravdu a môžme si to povedať aj na faktoch, ktoré vyplývajú z rozpočtu verejnej správy, ktorý bol schválený teraz v októbri na zasadnutí vlády Slovenskej republiky. Pokiaľ v návrhu zákona sa hovorí o podiele výnosu daní pre obce vo výške 9,72 percenta, ak si zoberieme návrh rozpočtu schválený v októbri 2011 pred pár dňami, tak a premeníme si to na podiel na výnose daní, tak jednoduchým prepočtom sa dopracujeme k číslu 9,66. Čiže nie 9,72, ale 9,66. Ak chcete, poviem to v číslach, ak predtým mal byť, malo byť ukradnuté obciam a mestám 643 mil. eur za tri roky, tak podľa nového návrhu rozpočtu bude ukradnuté obciam a mestám 857 mil. eur, čo znamená navýšenie 214 mil. eur úplne jednoduchým krásnym ťahom, o ktorom sa ani vôbec nehovorí. Takže opätovne, ak dialóg, tak určite dialóg, ale dialóg seriózny, konštruktívny a povedať si, kam to má viesť a kto sa bude na tom akým spôsobom spolupodieľať. Toto považujem za holé zlodejstvo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Choma, hovorili ste predovšetkým o prenesených kompetenciách a o nedostatku financií na ich vykonávanie. Ja chcem ale poznamenať, že okrem tohto viditeľného presunu kompetencií, na ktoré nie sú financie, sú aj, aj skryté činnosti, ktoré vláda vyžaduje od samospráv a ja by som z oblasti ministerstva financií povedal, za posledné rok-dva, zaviedli sme konsolidáciu, ktorá predtým nebola. Áno, je to, je to jedna z povinností, konsolidujeme. Teraz zlé jazyky tvrdia, že ministerstvo financií sa nevedelo vysporiadať so vzťahmi medzi orgánmi samosprávy, ich príspevkovými organizáciami, obchodnými spoločnosťami vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. No tak zaviedli sa, zaviedlo sa tlačivo alebo, alebo analýza vzťahov týchto spoločností so štátnym rozpočtom. Opätovne je to skrytá, skrytá činnosť, ktorá zaberá neuveriteľne veľa času aj financií. Na jar sa vykonávala analýza preneseného výkonu kompetencií a treba ale povedať, akým spôsobom sa vykonávala. Tabuľky v Exceli, ktoré mali postihnúť celú túto oblasť, mali vyše 300 strán. Samospráv, miestnych samospráv sa z tohto týkalo asi dvadsať položiek na strane, niekde okolo asi 290. Ale každý z tých takmer 2900 starostov a primátorov a ich, ich ľudia, ktorí sa týmito zaoberajú, najskôr sa museli dopracovať, že na tej 290 strane je tých dvadsať alebo tridsať položiek, ktoré sa ich týkajú, ale tých 300 strán jednoducho museli prejsť, namiesto toho, aby štátna správa efektívne posunula a opýtala sa, čo chce vedieť a nezaťažovala zbytočne samosprávy. Aj to je príklad.

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem pekne aj za vysvetlenie dopadov, ktoré budú aj na väčšie obce, na väčšie mestá, ale, pán kolega Raši, ja musím povedať, ak tento návrh zákona má v zásade fatálne dôsledky na väčšie mestá a myslím si, že Košice sa medzi väčšie alebo veľké mestá určite rátať dajú, tak musím povedať na druhej strane, že má absolútny fatálny dosah na malé obce a mestá. Ak by sme chceli hľadať ako zámer, prečo je tento daňový mix nastavený v absolútnych číslach tak, ako nastavený je, treba povedať, že podľa môjho názoru ide o skrytú komunálnu reformu, ktorá prostredníctvom odobratia financií obciam a mestám je potre..., chce zredukovať počet miestnych samospráv na Slovensku. Toto je podstatou tohto návrhu zákona, a treba asi začať o tomto hovoriť absolútne jasne. Nikto nemá problémy s reformou aj komunálnou reformou, pokiaľ by tá reforma bola urobená tak, ako urobená má byť. To znamená, najskôr sa urobí súpis kompetencií, povie sa, koľko z týchto kompetencií je zbytočných, povie sa, koľko kompetencií je potrebné vykonávať a kde je efektívne ich vykonávať a potom na tieto kompetencie sa pridelia finančné prostriedky a podľa toho sa upraví návrhom zákona prísun finančných prostriedkov pre obce a mestá. Toto je racionálny návrh a s týmto sa dá súhlasiť. Ak ste vy pán kolega hovorili o tom, že financie z európskych fondov sú limitované a nemôžu pokryť celú, celú oblasť Slovenska, no ja vám musím povedať, že ja ľutujem tých starostov a primátorov, ktorí si zobrali fondy, teraz sa tešia, že budú realizovať akcie, ktoré sú potrebné pre ich obyvateľov, ale nebudú mať na spolufinancovanie a buď zadlžia obce a mestá, alebo skončia.

Pán kolega, ďakujem pekne za faktickú poznámku. Vy ste veľmi trefne zvýraznili to, čo bolo obsahom aj môjho, môjho vystúpenia, že opätovne ide o prenesenie všetkej finančnej záťaže na bedrá občanov, a to je jedno, že či sú to daňovými poplatníkmi štátu alebo sú daňovými poplatníkmi miestnych samospráv. Presne o toto ide a jednoducho, táto vláda si neuvedomuje, že dnes je situácia tak vážna, že tí ľudia už nemajú z čoho platiť vyššie dane, miestne dane a jednoducho je potrebné zmeniť hospodársku politiku štátu a zmeniť aj celkový prístup. V tejto súvislosti si dovolím ešte ale jednu poznámku, že tak, ako je nastavený tento zákon, ktorý je nastavený na superhrubú mzdu a v pomeroch financií, ktoré, ktoré sú ako výnosom pre miestne samosprávy, ak by to bolo, ak by sa superhrubá mzda stiahla a tento zákon by platil v tých pomeroch, ktoré sú zadefinované, to znamená 11,2 percenta pre územnú samosprávu, tak v tom prípade by to bola už absolútna katastrofa, ktorá by znamenala výpadok niekoľkonásobne vyšší, ako je dnes očakávaný. A jednoducho, môžeme potom povedať, že posledný zhasína. A zhasne drvivá väčšina obcí a miest na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k predloženému vládnemu návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu niektorých daní. Ten mobil môžeme nechať. Takže ak dovolíte, náhodou sa niečo dozviem, hej. Ak dovolíte, prešiel by som k predloženému vládnemu návrhu zákona a chcem konštatovať nasledujúce fakty.
Predložený vládny návrh zákona predstavuje zásadnú zmenu financovania miest a obcí a zmenu princípov fiškálnej decentralizácie. Princípy fiškálnej decentralizácie boli výsledkom širokej spoločenskej dohody po náročných rokovaniach medzi štátom a územnou samosprávou v rámci, ale aj v rámci územnej samosprávy. Pán minister, toto ja vám nemusím pripomínať, lebo účastníkom týchto rokovaní ste boli vy, nakoľko fiškálna decentralizácia sa zavádzala za pôsobenia druhej Dzurindovej vlády, kde ste boli ministrom financií. Ale čo, to, čo vám musím pripomenúť je, že fiškálna decentralizácia bola postavená na princípoch stability, transparentnosti, spravodlivosti, zodpovednosti za vlastné príjmy, a nie za príjmy celého verejného sektora. Predložený návrh zákona tak, ako ho predkladáte, je sanáciou štátneho rozpočtu na úkor rozpočtov obcí a miest. To znamená, problém štátu riešite na bedrách niekoho iného. Tak, ako je koniec koncov zvykom tejto vlády, ale si neuvedomujete to, že oba sektory sú súčasťou verejného sektora. Ja vám pripomeniem, prečo daň z príjmov fyzických osôb bola určená ako príjem pre samosprávu. Pretože bola viazaná na občiansky princíp, pretože má lokálny, regionálny charakter, je najbližšia charakteru a povahe originálnych pôsobností vykonávaných samosprávou, je daňou, ktorá je realizovaná, teda zostáva takmer na území celej Slovenskej republiky. Je viazaná na príjmy občanov a živnostníkov a vzhľadom na toto všetko, čo som povedal, mestá a obce môžu nepriamo ovplyvňovať zamestnanosť, to znamená, môžu svojím spôsobom sa podieľať na zvyšovaní výnosov pre samosprávy. A v konečnom dôsledku, vy ste vo svojom úvodnom slove hovorili o tom, že aký bol vývoj nárastu daní pre samosprávy a pre štátny rozpočet. Ale treba povedať to, že keď sa koncipoval, koncipovali tieto princípy fiškálnej decentralizácie, tak očakávaný výnos daní pre samosprávy mal kryť čiastočne, a podotýkam čiastočne, aj modernizačný dlh pri preberaní kompetencií zo štátnej správy. Vy dobre viete, že rad kompetencií, ktoré boli prenesené na obce a mestá neboli dofinancované, prierezové pracovné miesta neboli prenesené. Je treba povedať, že školy a školské zariadenia, ktoré sa prenášali na obce a mestá, boli zanedbané, boli nedostavané, bolo treba investovať do výmeny okien, do hygienických zariadení, do rekonštrukcie týchto zariadení. Treba hovoriť aj o tom, že rad pozemkov pod prenášaným majetkom nebol vysporiadaný a časť z nich nie je vysporiadaných ešte dodnes. Aj na toto mal slúžiť tento nárast financií. Ak budeme hovoriť o tom, akým spôsobom sa vyvíjal, vyvíjala, vyvíjali príjmy obcí a miest. A to vy cieľavedomo zamlčujete. Tak v roku 2004, 2005 boli príjmy horšie, ako boli v období predtým. Kedy to začalo byť pre obce nejakým spôsobom vyrovnané, bol rok 2006 a od roku 2006, je pravdou, že ten nárast bol ďaleko, ďaleko väčší, ako bol nárast štátneho rozpočtu. Ale boli tam aj dva, dva, dva a pol chudobného roku, o ktorých vy, ako zámerne, zámerne nehovoríte. Nastaveniu princípov fiškálnej decentralizácie predchádzala veľmi podrobná diskusia o rozsahu kompetencií, ktoré majú obce splniť po fiškálnej decentralizácii a schopnosť ich finančného krytia. Napriek obrovskému nárastu kompetencií obcí od roku 2005, návrh zákona o rozpočtovom určení niektorých daní nevytvára podmienky na systémové vyriešenie nárastu kompetencií obcí. Pán minister, vy ste povedali, že vaším cieľom je komunikácia so samosprávou. Mne sa teraz pred očami objavuje komunikácia, ktorá prebehla na rade ZMOS-u teraz v septembri, neviem presne dátum, kedy to bolo, rade ZMOS-u, ktorá sa konala v meste Trenčín. Vy ste prišli a povedali ste, z tých kompetencií, ktoré obce a mestá majú, sú dve, ktoré ma nejakým spôsobom významnejšie oslovili. To je školstvo a sociálne veci. No, ale takto sa jednoducho nedajú posudzovať kompetencie a finančné dopady, ktoré tieto kompetencie prinášajú na bedrá obcí a miest. Že vy si poviete, že vás oslovili dve kompetencie, ktoré majú väčší finančný dosah, a preto má ako s jedinými význam sa zaoberať. Ak by sme pokračovali ďalej, tak musím povedať, že cieľom navrhovaného zákona nie je systémové riešenie financovania obcí, vyvolané obrovským nárastom ich kompetencií, ani proklamované zvýšenie spravodlivosti rozdeľovania daní a posilnenie stability príjmov obcí, ale presun finančných prostriedkov z miest a obcí a od ich obyvateľov na zvýšenie, na zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu a krytie výdavkov na realizáciu daňovo-odvodovej reformy. A tu opätovne sa pristavím pri tvrdení, ktoré som povedal, že je to presun finančných prostriedkov nielen do obcí a miest, ale aj od ich obyvateľov, lebo na druhej strane tým, že obciam a mestám beriete finančné prostriedky, nútite obce a mestá, ktoré sú zo zákona povinné napĺňať niektoré kompetencie, aby tieto finančné prostriedky vytiahli z vrecák daňových poplatníkov, obyvateľov miest a obcí. Dostanem sa aj k finančnému dopadu, ktorý je uvedený v predkladacej správe a ktorý pre celý okruh samosprávy, to znamená regionálnu samosprávu aj miestnu samosprávu, predstavuje v prvom roku 248 mil. eur. Ak premietneme tieto financie na to, čo to bude stáť pri zachovaní vykonávania tohto množstva kompetencií za tieto finančné prostriedky, tak to vychádza zhruba 50 eur na jedného obyvateľa, o ktoré budú musieť obce a mestá, pokiaľ budú chcieť dodržiavať zákon, zvýšiť miestne dane a týmto spôsobom tieto peniaze vytiahnete cudzou rukou z vrecák daňových poplatníkov. Toto je ten princíp, že chytáte jedovatého hada cudzou rukou, to znamená vyťahujete peniaze od daňových poplatníkov prostredníctvom miest a obcí a toto je na tom návrhu zákona zvlášť nebezpečné.
Navrhované zníženie daňových príjmov predstavuje za roky 2012 až 2014, teda za tri roky 643 mil. eur, pričom v prvom roku je to 248 mil. eur. Takéto množstvo finančných prostriedkov bude mať vážny dopad na výkon Ústavou Slovenskej republiky garantovaných základných práv obyvateľov, ako je zabezpečenie bezpečnosti, ochrana životného prostredia, dopravná dostupnosť, rozvoj miestnej infraštruktúry a pod. Potrebné opatrenia nemôžu byť prijímané na úkor paralyzovania základných práv obyvateľov miest a obcí a z uvedených dôvodov v mene poslaneckého klubu SMER - sociálna demokracia dôrazne odmietame predložený návrh zákona a žiadame jeho stiahnutie z ďalšieho legislatívneho procesu, takže pre pána spravodajcu v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku týmto žiadam, aby sa ďalej nepokračovalo o rokovaní o tomto návrhu zákona.
Navrhovaný podiel obcí na výnose mixu z daní nezohľadňuje potrebu rastu tohto výnosu v dôsledku zvýšeného presunu kompetencií v období rokov 2005 až 2011. Podľa názoru odborníkov na územnú samosprávu sa zvýšil rozsah kompetencií v tomto období o viac ako 48 %. Návrh zákona je týmto v rozpore s programovým vyhlásením vlády, možno je to irelevantné, ak hovoríme o programovom vyhlásení vlády, ktorá de facto neexistuje a uznesením vlády č. 232 zo dňa 6. apríla 2011, podľa ktorých sa má najskôr spracovať inventarizácia všetkých kompetencií po posúdení efektívnosti ich vykonávania, vykonať ich úpravu a až následne pripraviť návrh zmien financovania samosprávy. Pán minister, nie je mi známa žiadna vládou spracovaná inventarizácia úpravy a úprava kompetencií, ktoré majú byť od roku 2002 financované samosprávou. Opakujem, nie je mi známa žiadna úprava kompetencií ani spracovaná inventarizácia predložená vládou, ani ministerstvom financií. Za takúto inventarizáciu nepovažujem vaše vystúpenie na rade ZMOS-u, kde ste povedali, že finančne podstatné sú dve kompetencie: školstvo a sociálne veci.
Ak dovolíte, dovolím si tvrdenie, že okrem toho, že tento návrh je v rozpore, v rozpore s uznesením, uznesením vlády, že je v rozpore s ústavou, je aj v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a tými medzinárodnými záväzkami je Európska charta miestnej samosprávy. Pre tých, ktorí sa touto témou nezaoberajú, Európska charta miestnej samosprávy je medzinárodný dokument, ktorý obsahuje princípy miestnych samospráv, čím určuje dôležitosť územnej samosprávy ako základné, základu každého demokratického princípu. Slovenská republika túto chartu podpísala 23. februára 1999 a platnosť nadobudla v júni 2000. Je pravdou, že neboli platné ustanovenia, ktoré sa týkali finančných záväzkov, ale tieto Slovenská republika ratifikovala a podpísala 24. apríla 2007 a do platnosti vstúpili 1. septembra 2007. Súčasťou týchto článkov, ktoré boli ratifikované v roku 2007, je právo miestnych orgánov v rámci hospodárskej politiky štátu na primerané vlastné finančné zdroje, s ktorými by mohli v rámci svojich právomocí voľne disponovať. Pán minister, právo na primerané finančné zdroje aj v prípade prenesených kompetencií.
Ďalej v článku, ďalej z článku 9 ods. 5 vyplýva, že ochrana finančne slabších miestnych orgánov zavedením postupov finančného vyrovnávania alebo zodpovedajúcich opatrení na korekciu dôsledkov nerovnomerného rozdelenia finančných zdrojov a finančných záväzkov, je takisto záväzkom Slovenskej republiky. Pán minister, predložený návrh zákona je v príkrom rozpore s týmito medzinárodnými záväzkami, ktoré sú v podobe článku 9 Európskej charty miestnej samosprávy. My sme si zvykli, že táto vláda má veľké problémy s dodržiavaním medzinárodných záväzkov a koniec koncov, toto bol aj dôvod jej pádu, ale v tomto prípade si myslím, že je potrebné tak, ako to bolo potrebné v prípade predchádzajúcich medzinárodných záväzkov, opätovne pristúpiť k ich dodržiavaniu aj za cenu, že by táto vláda mala okamžite skončiť.
Ak by sa model financovania samospráv nezmenil, výnos z podielových daní by medziročne vzrástol v roku 2012 oproti roku 2011 o 18,6 percenta. Vy hovoríte, že to je neúmerný rast oproti, oproti tomu, čo je rast príjmov štátneho rozpočtu a tvrdíte, že v roku 2012 bude nárast finančných prostriedkov samosprávy o 3 percentá. No, pán minister, ja vám musím pripomenúť niektoré čísla. Očakávaný výnos, očakávaný výnos obcí a miest v roku 2012 je 1,6 mld. eur, v roku 2011 je očakávaná skutočnosť na úrovni jedna celá, zhruba, šesť mld. eur, čiže je to veľmi, veľmi podobné, líši sa to v nejakých drobných, ale ak toto prenesieme na časovej osi späť, tak v roku 2008 tento výnos bol 1,7 mld., čiže v roku 2008 bol väčší, takže sa zaraďujeme niekde medzi roky 2007 až 2008. Ak by som chcel hodnotiť infláciu, ktorá je medzi obdobím 2008 až 2012, tak tá inflácia je dvojciferné číslo. Takže, ak budeme hovoriť o týchto, o týchto opatreniach, tak v reále, ak prenesieme tieto finančné prostriedky na časovej osi, reálny výnos pre samosprávu je veľký a hlboký mínus. Ak vy na jednej strane, ak vy na jednej strane tvrdíte, že to bude prínos pre samosprávu 3 percentá, tak treba povedať, v čom spočíva ten prínos pre samosprávu v 3 percentách. Ja si pamätám poslanca Ivana Mikloša, ktorý tu v predchádzajúcom období stál a horlivo bojoval za to, že korektné je porovnávať v prípade financií rozpočet verzus rozpočet. Ak budeme hovoriť rozpočet na rok 2011 a budeme hovoriť o rozpočte na rok 2012, tak rozpočet na rok 2011 bol 1 mld. 228 mil. eur, rozpočet na rok 2012 je 1 mld. 226 mil. eur, to znamená, rozpočet verzus rozpočet je pokles. Vy ste ako geniálny, geniálny manipulátor, pán minister, lebo vy urobíte to, že reálne, skutočné príjmy znížite, čiže obce dostanú v tomto roku menej o niekoľko, niekoľko sto miliónov eur, čiže dostanú menej a potom poviete, no veď ja vám dám viacej, ako je skutočnosť. Ale ja si pamätám vaše vystúpenia za týmto rečníckym pultom, kde ste tvrdili, že jediné relevantné porovnávanie je porovnávanie rozpočtov a za týmto si jednoducho stojím a mali by ste sa zamyslieť nad tým, či to bol iný Mikloš, alebo iný Mikloš dneska sedí po mojej ľavej ruke. Môžeme hovoriť... (Potlesk.)
Môžeme hovoriť o skutočných, o skutočných príjmoch obcí v roku 2010, kde boli na úrovni, a to je celý, všetky príjmy obcí a miest, kde boli príjmy na úrovni 4 mld. a 15 mil., v roku 2012 je očakávaný príjem obcí a miest podľa rozpočtu 3 mld. 769 mil., čiže ak porovnávam rok 2010, ktorý bol krízový, s rokom 2012, tak máte tu, máte tu rozdiel zhruba nejakých 230 - 240 mil. eur. Roky 2010 a rok 2012. Ak si zoberiem celkový rozsah dopadov, ktoré sú na obce a mestá, tak musím jednoznačne povedať, za rok 2000, a to, to vychádzam z predkladacej správy, ktorá je súčasťou vášho materiálu, rok 2012, 248 mil., celé obdobie 2012 až 2014, 643 mil. eur, obrovské peniaze. Premeňme si to na celkové príjmy obcí a miest, ako ich predkla..., ako ich predpokladáte v roku 2012 až 2014. Ak zahrniem do toho aj zvýšenie miestnych daní a všetky ostatné výnosy z predajov, z predajov majetku a ďalších transferov, tak v roku 2012 mínus 29 mil., to znamená, je tam predpokladaný nárast z iných zdrojov, ale v roku 2014 už je to mínus 209 mil., lebo už nebude predávať ani aký majetok, už nebudú ani žiadne iné doplnkové zdroje, jednoducho nebude z čoho čerpať a reálny výsledok tohto vášho finančného kroku je mínus 209 mil. po zohľadnení všetkých možných zdrojov, ktoré samosprávy majú k dispozícii v roku 2014. Ak by sme to povedali v percentách, tak celkové príjmy obcí v roku 2012 sú oproti skutočnosti v roku 2010 nižšie o 6,1 percenta z dôvodu po..., a finančné operácie poklesnú o 47,2 percenta. 47,2 percenta, lebo obce už nemajú žiadne iné zdroje, lebo tie dva až tri roky krízy, ktoré máme za sebou, tieto peniaze, tieto peniaze jednoducho vyčerpali.
Ak budem hovoriť o finančnom vzťahu štátneho rozpočtu s rozpočtom obcí, o prenesenom výkone štátnej správy, predpoklady: matričná činnosť - nárast nula percent, evidencia, register obyvateľstva - nárast nula percent, pôsobnosť stavebných úradov - nárast nula percent, činnosti spojené so štátnym fondom rozvoja bývania - nárast nula percent, prenesené financie na prenesené kompetencie v oblasti podzemných komunikácií špeciálnych stavebných úradov - nárast nula percent. Jedine, kde je očakávaný určitý nárast, je v základnom školstve, kde je 4,6 percenta, spoločné obecné úradovne, týkajúce sa školstva - nárast nula percent, dotácie na individuálne potreby obcí - nárast nula percent, dotácie na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok - nula percent. Pán minister, toto je vzťah štátu a samospráv? Toto je, toto je tá proklamovaná komunikácia, hľadanie konsenzu a východísk pri návrhu zákona? Ja osobne si myslím, že ani náhodou to takto nemôže vyzerať.
Ja opätovne sa musím vrátiť k tvrdeniu, ktoré som, ktoré som povedal pred chvíľkou. Ste zdatný manipulátor, pokiaľ ide o predkladanie reči čísiel verejnosti. Ak by som vás zasadil do nejakej inej reality šou, aká sa dneska deje v Slovenskej republike, to znamená, keby som vás chcel osadiť do Česko Slovensko má talent, tak musím povedať, že aj v tejto súťaži takýto manipulátori končia už po desiatich sekundách a verím, že takto rýchlo skončí aj tento zákon. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Osuský, ja nadviažem len na jednu tézu, ktorú ste spomenuli, a postavím trošku modifikovanú otázku. Poprosím vás, že aby ste potom v utorok pred hlasovaním oznámili," kak partia razrešila"?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ktorí ste vydržali v tejto sále až doteraz, dovoľte mi, aby som povedal aj ja pár poznámok k tomuto relatívne obsiahlemu zákonu.
Ak dovolíte, ja by som začal tam, kde pred chvíľočkou skončila koalično-opozičná výmena názorov o tom, či máte právo alebo nemáte právo na takéto veľké a zásadné zmeny v daňovo-odvodovom systéme. Bezpochyby zákonný nárok určite na to máte, máte na to možno aj väčšinu hlasov v parlamente, zatiaľ hovorím možno väčšinu, lebo uvidíme, ako to bude vyzerať po pondelku, ale myslím si, tak ako hovoria viacerí kolegovia, že tento krok je nezodpovedný. A ja som v rade svojich vystúpení, či už sa jednalo o daňové otázky, či už sa jednalo o otázky samosprávy, či sa už jednalo o otázky zdravotného systému, vždy volal po širšej spoločenskej a politickej zhode, pokiaľ ide o zásadné reformy spoločnosti. V tomto považujem tento návrh, ktorý je ušitý horúcou ihlou, za nezodpovedný. A o to viac nezodpovedný, že nemáte ani podporu, stopercentnú podporu vlastných radov. Pri tak krehkej koalícii, ktorá má o štyri hlasy viacej, ako je potrené na prechádzanie zákonov, keď vážne výhrady má skupina OKS, ktorá má štyroch poslancov, keď vážne výhrady prezentujú aj poslanci z radov SDKÚ. zaznamenal som slová pána poslanca Kaníka, keď vážne výhrady prezentujú poslanci Kresťanskodemokratického hnutia, myslím si, že by bolo pre túto spoločnosť ďaleko lepšie, ak by sa tento návrh zákona vrátil vláde na dopracovanie. A toto poprosím pána spravodajcu, aby zaznamenal ako procedurálny návrh.
Ja by som sa dotkol len niekoľkých otázok, lebo na otázky, ktoré sa týkali dopadov na zamestnancov a rôzne skupiny z hľadiska príjmu, teda rôzne skupiny obyvateľstva z hľadiska príjmu, myslím si, že vyčerpávajúco prezentoval predovšetkým kolega Braňo Ondruš a nerád by som sa v tejto oblasti opakoval. Ja si dovolím len zopakovať, že uvedené návrhy zmien zákonov presúvajú ťarchu daňovo-odvodových povinností na nízkopríjmové a strednopríjmové skupiny obyvateľstva. A predovšetkým tým, že sa mení odpočitateľná položka, sa symptomaticky pre pravicovú vládnu koalíciu ruší milionárska daň. Hovorím symptomaticky a symptomatické je aj to, že bohatí budú na tom lepšie, chudobní budú na tom horšie. Táto drobná zmena, pokiaľ ide o milionársku daň, sa dotýka zhruba osemdesiatpäť tisíc zamestnancov a šesťtisíc osemsto samostatne zárobkovo činných osôb a podnikateľov. Ak by sme hovorili len z hľadiska nejakého mechanického prenásobovania a ja sa dotknem aj filozofie, tak zastavím sa pri odpočitateľnej položke, ktorá bola doteraz 19,2-násobok životného minima, teraz sa mení na 18-násobok životného minima. No, ak si zoberiem skutočnosť, že odvody zamestnávateľa sú myslím, že vo výške 35,4 %, takže ak by som vydelil číslo 19,2 deleno 1,354, tak ani náhodou by som nedostal číslo 18. To znamená, že aj tuto vidím určite nejaký prepočítavací nepomer, ktorý nebude asi vinou vadnej kalkulačky, ale skôr to považujem za zámer.
Ak by som sa chcel dotknúť ešte ďalšej tézy, ruší sa odpočet odvodov, ktoré platil zamestnanec ako odpočitateľnú položku z dane z príjmov, týmto krokom, čiže odvody už nie sú odpočitateľnou položkou pri daňovom základe. Týmto pádom sa zvyšuje daň. Ja si spomínam na siahodlhé diskusie, ktoré prebiehali v tomto parlamente počas celého dvadsaťročného obdobia existencie Slovenskej republiky alebo po novembrovom vývoji, po roku 1989 a pokiaľ išlo o poistné systémy, tak pri zavádzaní poistného systému sa práve, tá téza bola v tom, že nech je úplne jasné, že tie peniaze, ktoré sa vyberú od ľudí, že idú na zdravotné poistenie, že idú na poistenie v nezamestnanosti a idú na dôchodkové poistenie a nech je absolútne jasné, aký podiel, na ktoré poistenie ide. Týmto krokom mám pocit, že sa opätovne zavádza alebo je snaha o opätovné zavedenie širšej prerozdeľovacej úlohy štátu, aj keď je to skryté. Tým, že sa zvyšuje práve výber daní na úkor odvodov. Toto aj v kontexte niekoľkoročných alebo mnohoročných diskusií a toto aj v kontexte toho, že máme dnes pri moci liberálno-konzervatívnu vládu považujem za nepochopiteľné a verím, že to pán minister vo svojom záverečnom slove sa pokúsi vysvetliť.
To, čo je ale pre mňa omnoho nepochopiteľnejšie pri liberálno-pravicovej vláde, je to, čo vo svojom vystúpení spomenul aj kolega Zajac, a to je kvalita podnikateľského prostredia. Iste sa dá súhlasiť s tým, že pokiaľ hovoríme o znižovaní administratívnej náročnosti, že bude mať pozitívny vplyv na kvalitu podnikateľského prostredia. Pod toto sa každý z nás podpíše, či sme v opozícii alebo v koalícii. Koniec koncov koncepciu UNITAS-u, jednotného výberu daní, ciel a odvodov pripravovala už vláda Roberta Fica a nikto nemal s tým problém ani v našich radoch, ani vo vašich radoch. Ale problém máme s tým, čomu hovoríte zvyšovanie kvality podnikateľského prostredia. Ja uvediem pár príkladov. U podnikateľov nebude zaplatené poistné daňovým výdavkom, čo bude zvyšovať ich daňové zaťaženie. Ja toto jednoznačne nepovažujem za zvyšovanie kvality podnikateľského prostredia. Pre podnikateľov sa zrušia 40-percentné paušálne výdavky z celkovej sumy a nahradia sa sumou 2 400 euro. A tu treba ešte doplniť, že u podnikateľov, len u podnikateľov, ktorí nie sú platiteľmi DPH, lebo ak sú podnikatelia platiteľmi DPH, tak sú už v inom režime. Opätovne sa pýtam: Zníženie paušálnych výdavkov a de facto týmto dotovanie štátnej kasy na strane príjmov z výberu daní, považujete za zvyšovanie kvality podnikateľského prostredia? Určite sa nedá predpokladať, že sme na jednej vlnovej dĺžke s poslancami OKS, ale pokiaľ obhajujú stanoviská živnostenského stavu, ja musím úplne jednoznačne povedať, že pozícia strany SMER je presne taká istá. Toto nie je zvyšovanie kvality podnikateľského prostredie, toto je obyčajné naháňanie peňazí do štátneho rozpočtu spôsobom, ktorý nepovažujeme za správny. Mohli by sme otvoriť politické debaty o tom, ako je to so živnostníkmi v mnohých iných otázkach. Ale ja by som chcel upozorniť len na jednu jedinú skutočnosť, pokiaľ ide o živnostníkov. A to je to, že živnostník za výsledky svojho podnikania ručí celým svojim majetkom, čo pri iných skupinách, ktorí podnikajú ako jednoosobové eseročky, ktorí majú, sú, majú akcie akciových spoločností alebo sú inak, inak pôsobia prostredníctvom iných obchodných spoločností, toto riziko nemajú. Ja rozumiem a upozorňovali sme dlhodobo na to, že vymeriavací základ živnostníkov je tak malý, že v prípade, že sa dostanú o desať, pätnásť, dvadsať rokov do dôchodku, že sa dostanú do sociálnej siete, prevažná väčšina z nich. Ale toto nemôže byť spôsob riešenia tohto problému.
Ďalší príklad zvyšovania kvality podnikateľského prostredia. Strata a nezdaniteľná časť sa budú môcť odpočítať len z čiastkového základu z podnikania a nie z celkového základu dane. Daňovú stratu po 1. 1. 2012 bude možné vykázať len z príjmov z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti, ktorá sa bude uplatňovať až v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, a v novele základ dane z príjmov z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti. Opätovný krok, ktorý ťažko sa dá nazvať skvalitňovaním podnikateľského prostredia. Ďalej mení sa spôsob prepočtu odpisov pri predčasnom ukončení lízingu v neprospech daňovníka. Daňovník, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, zvýši základ dane o sumu už uplatnených úrokov v daňových výdavkoch. Zároveň tento rozdiel pripočíta k vstupnej cene obstarávaného majetku a majetok odpisuje z tejto zvýšenej vstupnej ceny. Opätovne sa pýtam, o akom zvyšovaní kvality podnikateľského prostredia hovoríte? To, ako myslím si, že si robíte z celého podnikateľského stavu srandu. Čo mňa zaráža - týchto príkladov by sme tam, samozrejme, našli niekoľko desiatok - mňa zaráža to, že Republiková únia zamestnávateľov, Podnikateľská aliancia Slovenska a ďalšie stavovské organizácie podnikateľov nebijú na poplach a nepoukazujú na tieto záležitosti. Som si vedomý, že sme iba v prvom čítaní a že je ju priestor na to, aby sme upravili mnohé veci, ale opätovne volám po tom. Viem, že toto je vlajková loď strany Sloboda a solidarita, viem, že toto je v zásade možno jedna z kardinálnych podmienok zotrvania vo vládnej koalícii, ale nemyslím si, že tak, ako to bolo v období rokov 2004 až 2006, že sa reformy robili metódou pokus, omyl a oprava a tých pokusov a omylov bolo podstatne viac, ako racionálnych krokov, že by sme týmto istým systémom po viac ako piatich, šiestich rokov mali opätovne ísť.
Dámy a páni, dalo by sa hovoriť veľmi veľa o dôchodkových otázkach, ale myslím si, že na to bude ešte priestor. Ale takisto automatické zvyšovanie veku odchodu do dôchodku môžeme považovať len jeden zo spôsobov na to, aby sme zabezpečili trvalú udržateľnosť dôchodkového systému. Pán minister, vy ste vykonali niektoré opatrenia v predchádzajúcom období, ktoré sa týkali znižovania poplatkov pre dôchodkové správcovské spoločnosti, a tým sa v zásade vytvoril priestor pre možné navýšenie nasporenej sumy u sporiteľov. Ale na druhej strane ako človeku, ktorý dlhodobo pôsobí v tejto oblasti, a určite vás nemožno v tejto oblasti považovať za nekompetentného, sám dobre viete, že základným problémom je pomer, aktuálny pomer prerozdeľovania do prvého a druhého piliera, alebo by som povedal, celkový objem prostriedkov, ktoré sa nachádzajú aktuálne v dôchodkovom okruhu. Tým chcem povedať to, že zabezpečiť systém sa dá jedine vtedy, ak tam bude dostatok peňazí. Na zabezpečenie dostatku peňazí, trebárs aktuálne teraz v prvom pilieri, sa dá urobiť aj tým, že zhruba tristo- až päťstotisíc ľudí, ktorí si v živote nenasporia na dôchodok, teda z tohto druhého piliera dostaneme a tým sa nám podarí výraznejšie sanovať aj objem financií v prvom pilieri a deficit sanovania dôchodkového systému zo štátneho rozpočtu, nebude jeho potreba v tom objeme, ako je to dneska.
Ja by som k zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku určite nepristupoval ako k prvej voľbe a určite by som sa na vašom mieste vrátil k tézam, ktoré ste začali hlásať po nástupe do svojej funkcie, kde sa s mnohými z nich dalo súhlasiť, ale potom ste jednoducho zrazili politicky opätky a zaradili ste sa do davu ľudí, ktorí v mnohom prípade hlásajú nelogické veci, ktoré neprospievajú dôchodkovému systému ako takému.
Dámy a páni, dalo by sa hovoriť o tomto návrhu zákona, ktorý má takmer dvesto strán, ktorý novelizuje viac ako stovku predpisov, hovoriť veľmi dlho. A myslím si, že vzhľadom na rozsah tejto právnej normy je skôr na to priestor vo výboroch. A ak sa nepodarí presadiť zmysluplné zmeny, možno aj v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja sa dotknem opätovne toho, čo moji predrečníci, a to je otázka živnostníkov z donútenia. Ja osobne by som nekritizoval štatistický úrad, že sa vôbec niekto v tejto krajine začal zaoberať týmto negatívnym fenoménom a že sa ho vôbec niekto pokúsil pomenovať, že sa ho pokúsil aj kvantifikovať. Ako nezakrývajme si oči predtým, že tento jav v spoločnosti existuje a netýka sa len domácich malých a stredných podnikateľov, kde sa dá povedať, že v stavebníctve možno 50, 60 % výkonov je robených takýmto spôsobom. Ale týka sa to aj veľkých nadnárodných firiem, ktoré určitý servis vykonávajú prostredníctvom živnostníkov, a títo živnostníci majú jedného, dvoch odberateľov svojich činností a dôvod je úplne prozaický. Šetria sa náklady na pracovné prostriedky, šetria sa náklady na ochranné prostriedky a v mnohých prípadoch, čo považujem za úplne zverstvo, sa šetria náklady na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci. Lebo poznám prípady, keď demontujú technologické linky v štvor-, päťmetrovej výške z palety položenej na vysokozdvižnom vozíku, čo by v normálnej firme ich vedúcich pracovníkov za toto zavreli. Čiže tento fenomén tu existuje. Je silne rozšírený a ja by som skôr poďakoval za to, že sa ho niekto pokúsil kvantifikovať.