Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Pán Matej, vy ste ma asi úplne pozorne nepočúvali, ja som hovoril a vy ste už miliónkrát hovorili o tom, aký my máme neschopný manažment a neschopných nominantov. Ja hovorím o tom, keďže vy tvrdíte, že my máme neschopných, tak som očakával, že vy máte tých schopných, ktorí sú schopní tie firmy špičkovo riadiť a vysekať ich z akýchkoľvek problémov. Tak sa pýtam, kde je ten váš superstar manažment, aby proste tieto firmy, aj iné firmy, ktoré sú ešte vo verejnom sektore, sa dostali naozaj všetky do zisku?
To platí aj pre pána Jurčíka, ktorý teda tvrdí, že ten manažment bol nekvalitný a tie firmy sú, ako to počúvam medzi riadkami, aj tak ako keby úplne neperspektívne, k tomu hovoril niečo aj pán Kaník, a všetci ste odignorovali to, že bola kríza, naozaj obrovská kríza, ktorá znížila výkony Carga.
A potom existuje jedna taká fundamentálna otázka: Má vôbec Cargo nejakú perspektívu? Lebo podľa toho, ako to tu počúvam, podľa vás Cargo nemá ako keby žiadnu perspektívu v budúcnosti, ako keby akýkoľvek manažment tam prišiel, nikdy by nebol schopný vykazovať alebo produkovať z Carga zisk. A keď je to teda tak, ako toto tvrdíte, lebo to logicky z toho vyplýva, čo ste hovorili, potom sa pýtam: Komu vôbec chcete to Cargo predať alebo kto si vôbec takú firmu kúpi? Načo by si takú firmu kupoval? Načo by mu bola firma, ktorá nemá absolútne žiadnu perspektívu?
Čiže vy podľa toho, čo počúvam, tvrdíte, že Cargo je bezperspektívna firma, ktorú treba asi zatvoriť, alebo neviem, čo s ňou chcete urobiť, a prepustiť všetkých ľudí na ulicu. To je asi jediné riešenie, ktoré z toho vidím. Lebo keby nie, tak musí existovať predsa manažment, keď by mal o to nejaký súkromník záujem, tak musí vedieť, že bude, musí mať na to manažment, ktorý bude schopný tú firmu riadiť tak, aby bola zisková. Ináč by do toho určite neinvestoval žiadne peniaze.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, musím krátko zareagovať hlavne teda na uznesenie, ktoré tu bolo predložené, kde sa konštatuje z môjho pohľadu niekoľko závažných nepresností, a hlavne by som sa chcel tvrdo ohradiť voči tomu, že z politických dôvodov bývalá vláda zatajovala pred občanmi skutočnú pravdu vo vývoji verejných financií, i keď aj na výbore a v tomto samotnom materiáli je konštatácia, že čo sa týka 0,6 %, zaokrúhlene, HDP a tej korekcie deficitu, je to z objektívnych príčin. A druhá časť je reklasifikácia návratných finančných výpomocí.
No a pri tých by som sa teda pristavil, pretože motifikácia, ktorá prebehla v apríli zo strany Eurostatu, prebehla tak, že Eurostat mal nejaké otázky aj k týmto návratným finančným výpomociam a prebehla diskusia, ktorej výsledkom bola notifikácia v podobe, v akej momentálne aj je. Notifikácia vždy prebieha v dvoch krokoch, v septembri práve kvôli tomu, že tie dane, daň z príjmu právnických osôb je nejasná až vlastne do septembra, preto potom prebieha druhá notifikácia, kde, samozrejme, je možné korigovať niektoré veci. Ale tak ako vidím teraz prístup súčasnej vlády, tak sa vláda rozhodla preklasifikovať tieto návratné finančné výpomoci vlastne na transfer a navýšiť tak deficit, ale je to ich dobrovoľné rozhodnutie, preto nechápem, prečo sa snažia vyhovárať na bývalú vládu, pretože tento krok mohli bez akýchkoľvek argumentov urobiť tak či tak, ale zvolili tento postup podľa mňa zámerne.
Zámer je jasný, a to ten, že návratná finančná výpomoc totižto bude kvalifikovaná alebo klasifikovaná Eurostatom ako úver, ak sú splnené dve základné podmienky. Jedna z nich je, že je poskytnutý za komerčných podmienok, a druhá, že je perspektíva, že tieto peniaze budú aj vysplácané v podobe, alebo ako pôžička. Jedno z toho je určite splnené a to je, že bola poskytnutá za komerčných podmienok, a druhé, či budú tie peniaze v budúcnosti splatené, alebo nie, závisí od toho, aký manažment bude nominovaný do týchto spoločností, akým spôsobom tieto spoločnosti budú ďalej riadené.
Podľa mňa snaha o reklasifikáciu týchto úverov podľa môjho názoru na dotácie je len dôkaz toho, že súčasná vláda nie je schopná nominovať tak kvalitný manažment, ktorý by bol schopný v budúcnosti napĺňať ten podnikateľský zámer, ktorý bol aj pri uzatváraní tejto pôžičky dohodnutý. Čiže je to v podstate len propagandistický ťah, ako kamuflovať vlastnú neschopnosť tieto peniaze v budúcnosti štátu vrátiť. Zároveň podľa môjho názoru je to aj predpríprava na to, a špeciálne v prípade Carga, predpríprava na privatizáciu, pretože týmto spôsobom sa zbaví Cargo dlhov.
Zaujímavé je, že sa v tomto uznesení spomína už aj rok 2010, i keď rokujeme o návrhu záverečného účtu na rok 2009. Ale keď už to tu je, tak sa vyjadrím aj k tomu. Celé roky to tu bolo deklarované, že bývalá vláda nešetrila a že plytvala verejnými zdrojmi, teraz sme sa dozvedeli, že vláda plánuje preniesť záťaž konsolidácie na bežné obyvateľstvo v podobe zvýšenia daní rôzneho typu, a to veľa deklarované alebo častokrát skloňované šetrenie sa nijako neukázalo, nijako nebolo zatiaľ pomenované. Bolo pomenované nejakou sumou, 900 mil. by sa malo ušetriť, nikto nevie ešte presne kde. A mne ani nie je jasné, a to sa pýtam, že 900 mil. menej oproti čomu? Z čoho je vlastne týchto 900 mil. odpočítaných, čo je tá referenčná hodnota? Je to už schválený rozpočet na rok 2011? Alebo je to, alebo sú to výdavky schváleného rozpočtu na roky 2010? Alebo od akého čísla vlastne sa chystá súčasná vláda šetriť 900 mil.?
Ako som už viackrát hovoril, ja som osobne presvedčený, že to šetrenie sa konať nebude, pretože na to žiadny recept nemáte, aj keď ste tvrdili, že ho máte, ale nič také sa nestane a jediné, na čo ste sa zmohli, ako teda jasne vidieť, je zaťažiť celé obyvateľstvo a firmy zvýšenými daňami a vyberiete to od nich. Čiže nie šetriť na spotrebe štátu, ale opäť šetriť na ľuďoch.
Čiže už sa vrátim len naspäť k tomu, tá zmena deficitu, čo je mi jasné, prečo sa snažíte navyšovať deficity aj v roku 2009, aj umelo v roku 2010, je len preto, aby ste si uľahčili alebo opticky zviditeľnili tú chabú konsolidáciu, ktorá nastane z roka na rok medzi rokmi 2010 a 2011.
A čo sa týka ešte raz tých návratných finančných výpomocí, ešte raz len zopakujem, že to vôbec nie je tak, ako vy tu tvrdíte, samozrejme, že keďže momentálne ste partnerom Eurostatu vy, máte právo to zmeniť a pri notifikácii to Eurostat, samozrejme, akceptovať bude. Eurostat sa nebude brániť tomu, keď niekto si zdvihne deficit v položkách, o ktorých sa bežne krajiny s Eurostatom dlhé mesiace hádajú a argumentujú a snažia sa vysvetliť, že zmyslom tej výpomoci bolo naozaj pomoc najmä v čase krízy a v budúcnosti, keď tie firmy budú normálnym spôsobom fungovať, budú schopné tieto pôžičky vysplácať. Ale tu z tohto, čo tu čítam, vidím úplnú rezignáciu na takýto spôsob a je to naozaj podľa mňa len príprava nato, ako vyčistiť firmy pred privatizáciou.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán Štefanec, vy máte naozaj asi veľmi zlú pamäť, a to je ľahko preukázateľné z výrokov z médií. V čase, keď prvýkrát krízovo zasadala vláda, mimoriadne, ešte aj ústami súčasnej premiérky, bolo jasne povedané, že vláda Roberta Fica straší, že o akú krízu ide. A viete, čo ste vy vtedy navrhovali ako jediné? Super opatrenie? Bolo zníženie daní, ktoré dnes, keby teda naozaj existovali nezávislí ekonómovia, by vám to veľmi ľahko vyhodnotili, že by to malo ale ešte negatívnejší dopad ako to, čo sa v skutočnosti udialo. Čiže, vaše najkvalitnejšie protikrízové opatrenie v tej dobe, keď už vláda prvýkrát krízovo zasadala, bolo zníženie daní. Čo sa týka toho, ako vy hovoríte, že rekordný deficit, ešte raz pripomínam, rekordný deficit bol za vašej vlády 8,2 %.
Zbytočne sa usmievate, to sú štatistiky. Kľudne sa pozrite na stránku Eurostatu, ktorá je jediná relevantná inštitúcia, ktorá dodáva tieto štatistiky, a tam sa to píše. Takisto dlh, keby som išiel v koncepte čistého bohatstva, ktorý aj v programovom vyhlásení vlády navrhujete, tak potom k tomu zadlženiu, ktoré spôsobila vaša vláda, treba pripočítať ešte aj privatizáciu, lebo to je zmena aktív. V tom prípade, vychádzajúc z tejto logiky, ktorú aj vy často používate, by zadlženie spôsobené vašou vládou, bolo ešte vyššie. A pripomínam, že to bolo v čase konjunktúry a nie ako za našej vlády, ktorá bola postihnutá najväčšou nevojnovou fiškálnou katastrofou, celosvetovo. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja len pánom v koalícii by som chcel pripomenúť, že v mojom príhovore som sa snažil byť maximálne analytický a čo najmenej demagogický. A je to môj úsudok, ktorý si myslím a veľmi rýchlo sa ukáže, ako to naozaj bude, a preto len opäť opakujem to, čo teraz tvrdím, alebo to, čo som včera tvrdil, a všetko čo zatiaľ hovoríte, ma len o tom presviedča, a preto si stále myslím, že vláda nemá žiadne zázračné riešenia, ktoré avizovala. Vláda nielenže nebude šetriť, bude míňať viac ako toľko kritizovaná bývalá vláda. A to sa dá naozaj ľahko ukázať v rozpočte. A vyzýval som včera ministra, aby zverejnil limity, ktoré už poslal ministerstvám, aby sme si to mohli porovnať. A uvidíme, kto tu koho zavádza. Vláda nebude znižovať, ale zvyšovať dane. A vláda prenesie záťaž na občanov, ak toto, a navyše ešte teda posledná poznámka pod čiarou, vláda nezavedie odvodový bonus, aj keď sa teda alibisticky tvárite, že nejakým spôsobom to zavádzať budete. Čiže o tej demagógii a zavádzaní, toto sú holé fakty, ktoré som ja skonštatoval a čas ukáže, či som mal, alebo nemal pravdu. Vy tvrdíte, že sú to všetko báchorky a výmysly, ale veľmi, veľmi rýchlo sa to ukáže. A opäť vyzývam pána ministra, aby teda zverejnil tie limity, ktoré poslal rozpočtovým kapitolám, aby sme mohli pekne postupne sledovať, čo sa vlastne presne dialo. A budete aj vy určite k tomu zaujímať stanoviská, pretože ste široká koalícia a budete bojovať s tým, že si budete porovnávať tie limity navzájom. A potom sa uvidí, že kto bol vlastne víťazom a porazeným. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani premiérka, vážení páni ministri, vážení hostia, už po prečítaní prvých odsekov programového vyhlásenia vlády mi bolo dosť jasné, že pre vládu buď ešte neskončila predvolebná kampaň, alebo sa už začala nová. Naplnili ste v podstate jediný zásadný sľub a to bol sľub, že nepôjdete so Smerom do vlády. Tomuto ste obetovali svoje ďalšie vízie, na ktoré ste lákali voličské hlasy. Nakoniec ste ich vymenili za tento plochý a relatívne všeobjímajúci text, ktorý sľubuje, no nevedno presne čo, lebo na konkrétne otázky ste nám odpovedali, že to nepoviete a že to stačí, pretože detaily opatrení nemusia v programovom vyhlásení vlády vôbec byť. Kam sa vyparili všetky tie nápady a sľuby? Vláda sa stále a čoraz horlivejšie snaží vytvoriť si alibi pre svoju neschopnosť riešiť problémy tým, že popisuje stav verejných financií na Slovensku ako svetovú anomáliu, že sú úplne rozvrátené, že sa plytvá vo všetkých rezortoch a že idú vlastne budovať poriadok vo verejných financiách úplne nanovo. Dôvod je úplne zjavný. Potrebujú nejako zakryť, že to, čo sľubovali voličom, že budú naozaj šetriť na výdavkoch štátu, sa nakoniec nestane. A potrebujú sa, samozrejme, na niekoho vyhovoriť. Ak by naozaj šetrili, tak by sa to muselo už veľmi zakrátko ukázať v návrhu rozpočtu na rok 2011. A ukáže sa to veľmi ľahko. Stačí si porovnať výšku výdavkov štátneho rozpočtu bez eurofondových peňazí a spolufinancovania na ne. Ja osobne si myslím, že takéto výdavky budú vyššie ako nami naplánované výdavky na rok 2011 a dokonca aj vyššie ako takéto výdavky v roku 2010. Je jasné, že nemôžu priznať, že dlhodobo uvádzali voliča do zmanipulovanej ilúzie. Zámerne ignorujú fakt, že navýšenie deficitu nie je spôsobené zvýšením výdavkov oproti schválenému rozpočtu, ale prepadom daňových príjmov.
Treba ešte pripomenúť, že pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2010, ktorý je tak kritizovaný neustále, nikto, ale vôbec nikto ani nezávislí odborníci nespochybňovali odhady daňových príjmov a už vôbec nikto z vtedajšej opozície nenašiel ani jediné miesto na výdavkovej strane rozpočtu, kde by sa plytvalo a bolo možné túto položku znížiť. Preto som naozaj zvedavý, aké opatrenia majú zabezpečiť konsolidáciu na strane príjmov a výdavkov. Minister financií veľmi presne formuloval, že ich nechce pomenovať, nieže nevie, ale nechce to urobiť. V tom prípade ale stále existujú ešte dve možnosti, buď nevie, čo robiť, a teraz sa narýchlo snaží niečo zlepiť, aj keď 4 roky počúvame, aké zázračné riešenia majú pripravené v rukáve, alebo vie, čo by chcel urobiť, len ešte nevie, ako to povedať svojim koaličným partnerom a svetu, že šetrenie sa nekoná a že všetci budú platiť, aby vláda mohla míňať viac. Navyše je čudné aj v duchu zavádzania nových pravidiel, o ktorých sa diskutuje, pravidiel riadenia verejných financií a zvyšovania transparentnosti, že napr., a s tým súvisí aj zriaďovanie Fiškálnej rady a iných inštitútov, kde by malo dochádzať ku kvantifikácii každých opatrení, dokonca aj programového vyhlásenia vlády, žiadna kvantifikácia sa tu nenachádza. Ako taktiež povedal, už poslal ministrom návrh rozpočtu na ďalšie 3 roky. Bolo by veľmi zaujímavé ho vidieť, pretože v ňom by sa odhalila minimálne autentická stratégia, čo sa naozaj na strane výdavkov má stať, minimálne teda to, ako si to predstavuje on. A potom by bolo veľmi zaujímavé to porovnať s návrhom, ktorý po diskusiách s koaličnými partnermi pôjde do parlamentu, či pôjdu výdavky smerom dolu alebo hore, a videli by sme, ktorá strana si čo vylobovala. Pán minister, zverejníte tento návrh limitov pre jednotlivé rozpočtové kapitoly? Nemali by ste s tým mať žiadne problémy, keďže aj v programovom vyhlásení vlády sa na viacerých miestach hlásite k maximálnej transparentnosti verejných financií a rozpočtový proces je bezpochyby ten najdôležitejší. Navyše nie je predsa čo tajiť. Som teda sám zvedavý.
Ale poďme ďalej. Keďže si myslím, že vláda nepríde so žiadnym zásadným šetrením, stále ma zaujíma, ako chce vláda dosiahnuť konsolidáciu, ktorú programové vyhlásenie vlády jasne načrtáva. Ako to chcú presne urobiť, to nám nepovedali, ale to som už hovoril. A na tomto mieste je podľa mňa kľúčová nasledujúca formulácia: "Znižovanie deficitu bude vláda Slovenskej republiky realizovať opatreniami na strane príjmov aj výdavkov verejných financií. Opatrenia na strane príjmov budú smerovať k stabilizácii ich podielu na hrubom domácom produkte, ktorý postupne klesá. Opatrenia vo výdavkovej časti rozpočtu budú ich podiel znižovať. Znižovanie podielu verejných výdavkov bude spojené s nárastom efektívnosti ich využívania a obmedzením korupcie." Myslím si, že už tu sa naznačuje, ako bude vlastne tá konsolidácia vyzerať. Zdvihnú sa dane a najpravdepodobnejší scenár je, že to bude najmä daň z pridanej hodnoty. Čiže výsledok po všetkých tých hrdinských výkrikoch, ako to oni vedia robiť a ako treba zásadne a okamžite šetriť, bude to, aby mohla vláda mať vyššie výdavky ako Ficova vláda a aby aj konsolidovali, tak to prenesú na občanov cez vyššie dane. Pritom sa budú stále vyhovárať na nás a pravdepodobne aj na Európsku komisiu.
Mnohé formulácie v programovom vyhlásení vlády vyznievajú veľmi rozpačito až komicky. Vláda píše, že treba znovu naštartovať rast. Tak by možno nebolo na škodu, keby si vláda prečítala najnovšiu správu Medzinárodného menového fondu, mimochodom, je zverejnená na web stránke ministerstva financií, kde sa píše jasnou rečou, že Slovensko sa vymaňuje z recesie, Slovensko má jeden z najvyšších rastov HDP v Európe, návrat zahraničného dopytu a obnovenie investícií sú hlavným dôvodom, to všetko sa deje vďaka relatívne silným ekonomickým fundamentom vrátane bezproblémového bankového sektora, tieto faktory, ako aj to, že sa industriálna výroba dostáva na predkrízovú úroveň, sú zárukou ešte vyššieho ekonomického rastu v budúcnosti, vôbec sa nenaplňuje scenár po prijatí eura, že naša inflácia patrí k najvyšším v Európskej únii. To konštatuje nielen Medzinárodný menový fond a Európska komisia, navyše to potvrdzujú úplne jednoznačne aj štatistiky. Takže by som to zhodnotil. Podľa mňa máte to naštartované, ale, ako som už hovoril, priznať to vám vôbec nezapadá do vašej taktiky. Zaujímavé je, že tento rast nepripisujete našej vláde, ale vašej. To je už naozaj úplne absurdné. Všetko, čo sa počas ostatných dvoch rokov udialo, vytrvalo pripisujete len vláde, okrem teda tohto rastu. A veľmi prefíkane ste úplne odignorovali, že celý svet prevalcovala najväčšia kríza, ktorú si ktokoľvek v tejto sále pamätá. Dôvod je jasný: Nebojovali ste predsa s krízou, ale iba s Ficovou vládou.
Čo hovorí ďalej Medzinárodný menový fond? Hlavné riziká zostávajú mimo hraníc našej republiky, externalita ekonomického vývoja v krajinách eurozóny nás musí udržiavať v ostražitosti, naším domácim problémom zostáva sťažená dostupnosť k úverom, dlhodobý pokles cien nehnuteľností a jeho odraz v dramatickej recesii stavebníctva, dôležité bude udržanie dôveryhodnej fiškálnej politiky. Je mi jasné, ako sa teraz možno niektorí aj usmievate, ale je to tak. Naša fiškálna politika bola dôveryhodná. Na to sú jasné dôkazy v podobe dokumentov všetkých relevantných inštitúcií, ako je Medzinárodný menový fond, Európska komisia, Svetová banka alebo OECD. Ale úplne neodškriepiteľným dôkazom sú ratingy ratingových agentúr, ktoré sú najvyššie v histórii Slovenskej republiky a všetky lepšie ako za bývalej Dzurindovej vlády. Ale úplne najpresvedčivejším a najnespochybniteľnejším dôkazom sú rizikové prirážky na medzinárodných trhoch. A trhy neovplyvníte vašimi politickými rétorickými cvičeniami. Trhy hovoria jasnou rečou. Nejde o žiadny grécky scenár, práve naopak, v Európe patríme medzi tých lepších. Som zvedavý, či si tento status a tento status Slovenska udržíte aj vy. Trhy totiž pozerajú do minulosti len málo. Hlavne ich však zaujíma, ako je reálne, že vláda naozaj naplní to, čo sľubuje, v budúcnosti. Čiže trhy nebudú hodnotiť nás, ale vás. A ukáže sa to veľmi rýchlo, čo si o vás myslia a čo si hlavne o vašom programe myslia, už pri prvej emisii dlhopisov.
Slovensko potrebuje kontinuitu v kredibilnej fiškálnej politike, aby nám trhy naďalej verili. Opustenie cieľa konsolidovať pod 3 % o rok neskôr, teda až v roku 2013, toho nie je úplne najlepším príkladom.
Veľmi zaujímavým konštatovaním v správe Medzinárodného menového fondu je aj, že nárast deficitu v roku 2009 spôsobený absorpciou prepadu daňových príjmov na jednej strane a výdavkov spojených so stimuláciou ekonomiky na strane druhej, bol primeraný a adekvátny v hĺbke svetovej ekonomickej recesie. Toto konštatovanie misie IMF podľa mňa vyvracia bazálnu lož, na ktorej bola založená vaša hlučná dvojročná kritika, ako aj populistická predvolebná kampaň a v neposlednom rade aj vaše programové vyhlásenie vlády.
Medzinárodný menový fond odporúča znížiť deficit v roku 2011 o 2,5 % cestou výdavkov príjmového mixu, k čomu sa nakoniec aj v programovom vyhlásení vlády hlásite. Poukazuje však na výšku platov vo verejnom sektore, objem sociálnych transferov, ako aj hospodárenie samospráv. Výdavky v týchto oblastiach podľa Medzinárodného menového fondu a štatistík stúpali aj počas krízy, a to aj na úkor iných výdavkov vlády. Čo to v preklade znamená, to je, že štát šetril inde, aby tieto oblasti prioritne financoval. Tak toto sú tie oblasti toho nehorázneho mrhania a plytvania? To je teda to, kde treba okamžite zastaviť nehorázne mrhanie verejnými zdrojmi? Nepoznám odpoveď, lebo minister Mikloš ju nechce prezradiť, ale o mesiac budeme pravdepodobne vedieť viac, teda aspoň dúfam.
Ďalej, v programovom vyhlásení vlády riešite trh práce. Nie je z toho taktiež skoro nič jasné. Opäť tu asi platí, že k tomu nechcete nič konkrétne povedať. A opäť je možné, že len neviete, ako to povedať, alebo že vôbec neviete, čo povedať. Nezamestnanosť aj nárast bol vo volebnej kampani zneužitý azda najviac. A pritom je zrejmé, že nezamestnanosť stúpla preto, že pokles zahraničného dopytu po našej produkcii spôsobil, že firmy, nie štát hromadne prepúšťali pracovníkov, aby vôbec prežili. Je to smutný, ale, bohužiaľ, logický jav v trhovom hospodárstve. Akú vinu za to nesie vláda. Aj Medzinárodný menový fond stroho konštatuje, že je to cyklická nezamestnanosť. A nemá žiadnu pochybnosť, že jej nárast bol spôsobený krízou a umocnený tým, že Slovensku chýba dobudovaná infraštruktúra, čo má vplyv aj na regionálne rozdiely. V programovom vyhlásení sa hovorí len čosi o akomsi zázračnom medzitrhu práce, ale opäť nič viac konkrétne.
Ešte sa na chvíľku vrátim k tomu stavu verejných financií, pretože som nemal na to v tej dvojminútovej faktickej poznámke čas.
A len opäť zopakujem, je to úplná lož, že máme na Slovensku dnes rekordný deficit a dlh. Bolo to za Dzurindových vlád, kedy sme mali rekordné deficity a rekordnú úroveň dlhu. O tom hovoria jasnou rečou štatistky a to sa nedá spochybniť, i keď tu sa už zjavne dá spochybniť všetko. (Potlesk.) Pán Mikloš zvykne veľmi účelovo kriviť dokonca už aj štatistiky. Stále máme jeden z najnižších dlhov v rámci európskej dvadsaťsedmičky. Keby sme už aj tak chceli byť takí dôslední, ako vy sa vždy snažíte priratúvať objem prostriedkov, ktoré budú v budúcnosti vynaložené na splátky PPP projektov, a keď si aj prečítate podrobne programové vyhlásenie vlády, alebo aspoň deklarujete, že sa budete snažiť zavádzať koncept čistého bohatstva, tak potom nemôžem obísť privatizáciu, ktorá bola rádovo v hodnote 300 mld. korún za bývalej vlády alebo teda predbývalej vlády. A v koncepte čistého bohatstva by som tieto peniaze automaticky prirátal tiež do zvýšenia dlhu, pretože je to zmena aktív, vymenili ste len peniaze za majetok. Ale Slovensko o tieto peniaze prišlo. Čiže je to kvázi to isté čo dlh. Čiže keby som to narátal takto, tak by som mohol povedať, že za vás bolo Slovensko zadlžené oveľa viac ako za Ficovej vlády, ktorú prevalcovala najväčšia nevojnová fiškálna katastrofa v dejinách ľudstva.
Ďalej, deficit, grécka cesta, to tu je veľmi často skloňované. Keby to tak bolo, tak prvé, kde by to bolo vidieť, sú práve rizikové prirážky na medzinárodných trhoch. Nič také tam nevidieť. Ako je to možné, že máme lepší rating, keď ideme gréckou cestou? Ale to sú veci, ktoré som už spomínal, a uvidíme, ako sa bude dariť vám.
Dobré časy. A to je reakcia na to, že sme my tu zdedili prestretý stôl, plnú špajzu a neviem čo ešte všetko. Treba si uvedomiť, že nie ani tak reformy, ako skôr konjunktúra priniesla v predchádzajúcom období hlavne rast na Slovensku. Dobré časy boli najmä za vás. A keď sa vrátim k tým dobrým časom a vašim ambíciám konsolidovať, tak by som len pripomenul, že v roku 2006 sme prevzali krajinu, kde bol naplánovaný, narozpočtovaný deficit v čase najväčšej svetovej konjunktúry na úrovni 4,2 %, čo nás priviedlo ako Slovensko do procedúry nadmerného deficitu. A keďže viete, že sme boli v prípravnom procese alebo v procese prijímania eura, toto bola jedna z podmienok, ktoré práve naša vláda odstránila. Alebo odstránila tento handicap, ktorý sme po vás zdedili.
Plus navyše ten prestretý stôl vyzeral asi tak. A som teda sľúbil, že to prečítam detailne. Nikdy som sa tým nejako neoháňal. Ale vidím, že nová doba si to žiada. Takže neriešením vzťahu štátu voči železničným a autobusovým spoločnostiam dochádzalo k nárastu dlhu štátu voči týmto spoločnostiam najmä z titulu nekrytia straty za výkony vo verejnom záujme. Koncom roka bolo potrebné na tento účel vyčleniť nad rámec rozpočtu pôvodne schváleného 2006 čiže nad rámec tých 4,2 % pre Železnice a SAD 1,2 mld. korún. V čase nástupu novej vlády boli už podpísané investičné zmluvy s viacerými významnými investormi. Ako sa však ukázalo, nie všetky investičné stimuly boli zahrnuté v rozpočte roku 2006, a preto bolo potrebné zabezpečiť financovanie schválených a nekrytých investičných stimulov ako PSA Peugeot Citroen, KIA a Kechnec vo výške 851 mil. korún. Zdedený rozpočet rovnako nerátal s potrebou riešenia dôsledkov rozsiahlych povodní z minulých rokov, rokov 2005 a 2006. Na tento účel bolo koncom roku 2006 vyčlenených dodatočných 648 mil. korún. V oblasti kultúry bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou dofinancovania výstavby SND a oddlženia Slovenského rozhlasu v celkovom objeme 431 mil. korún. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k novele zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej sa mali prehodnocovať priznané invalidné dôchodky, konštatoval, že daná novela je protiústavná. Na základe nálezu bolo potrebné priznať pôvodnú výšku invalidných dôchodkov, čo stálo štátny rozpočet 318 mil. korún. Bolo potrebné zabezpečiť financovanie priamych platieb súvisiacich s cukrom, kedy v roku 2006 prvýkrát vznikol nárok a tento titul nebol zabezpečený v rozpočte, v objeme 583 mil. korún. V súvislosti s dlhou vykurovacou sezónou vzrástli v rámci regionálneho školstva náklady na vykurovanie a potrebu dofinancovania normatívov pre regionálne školstvo v sume 416 mil. korún. V záujme riešenia nepriaznivej ekonomickej situácie spoločností Železnice Slovenskej republiky, METRO Bratislava, Vodohospodárska výstavba prevzal štát ich dlhy do štátneho dlhu. A v tejto súvislosti boli splatené úroky za prevzatý dlh v sume 1,4 mld. korún. Navyše okrem uvedených titulov podarilo sa oddlžiť aj Železnice Slovenskej republiky prevzatím ich dlhu do štátneho dlhu v objeme 19 mld. korún. Najvýznamnejší dopad na hospodárenie verejných financií v roku 2006 malo nerealizovanie rozpočtovanej pohľadávky voči Kohéznemu fondu vo výške 3,3 mld. korún, nakoľko sa preukázala jej úplná neopodstatnenosť. A ešte plus sú tu dva tituly. Pri vysporiadaní vzťahu medzi Železničnou spoločnosťou a štátom za neuhradené výkony vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy z rokov 1997 až 2002, ktoré malo byť realizované podľa uznesenia vlády č. 1178/2003 do 30. júna 2004, išlo o sumu 750 mil. korún. A v neposlednom rade je to riešenie neuhradeného 14. platu sudcov a prokurátorov za roky 2003 až 2006 v sume 473 mil. korún po rozhodnutí Ústavného súdu.
Čiže prestretý stôl vyzeral asi tak, že sme mali naplánovaný vynikajúci 4,2-percentný deficit v čase najväčšej konjunktúry a so sekerou, ako to vy teda nazývate, 33 mld. Sk, čo je ekvivalent 1,1 mld. eur. Navyše odovzdávali sme vám krajinu, kde bolo čerpanie rozpočtu na úrovni nižšej ako 50 %. Čiže priestor na vašu reakciu vo zvyšku roku je podľa mňa dostačujúci. A navyše sme vám nechali rezervu 300 mil. eur na nepredvídané udalosti. V kapitole Všeobecná pokladničná správa viem vám presne identifikovať to miesto. A budem sa aj pýtať, ako tieto prostriedky boli vynakladané v priebehu tohto roku. A bude to určite verifikovateľné v štátnom záverečnom účte.
Ale teraz sa dostávam úplne k najzaujímavejšej veci, ktorú som sa tu teda dnes dozvedel, že naším najväčším vzorom je Estónsko. Takže Estónsko, som rád, že ste to spomenuli, pán minister, pretože ja som naozaj chcel vedieť, ako na to pôjdete. A povedali ste, že to nepoviete. Už som vysvetlil celú tú story okolo toho. Ale teraz to už viem, lebo viete čo, viete ako sa to Estónsku podarilo? Vie niekto z vás ako sa to Estónsku podarilo? Tak ja to poviem pre tých, ktorí teda to nevedia. Realizovali jedny z najbolestivejších opatrení v Európe, vyškrtali 9 % HDP, bolestivé príjmové zvýšenia plus bolestivé výdavkové škrty. Nezamestnanosť okamžite kvôli tomu vyletela na brutálnych 20 % ako dôsledok práve týchto drastických úsporných opatrení. Je najvyššia za posledných 13 rokov. A majú druhý najvyšší nárast nezamestnanosti po Lotyšsku v rámci celej dvadsaťsedmičky EÚ. Odborníci nazývajú tento príbeh ako laboratórium na testovanie pravicových opatrení. (Potlesk.) Takže keďže vzorom pre našu budúcu vládu alebo túto vládu, súčasnú vládu a hlavne ministra je laboratórium, tak vám poviem aj to, čo je aj obsahom tých jednotlivých opatrení. Je to DPH plus 2 %, spotrebná daň na plyn 130 %, benzín 11 %, v druhom kole 7 %, návrh, spotrebná daň na diesel 10 %, v druhom kole ešte 7 %, zníženia percent, ktoré dostávajú obce, čiže mierne zníženie financovania samospráv, spotrebná daň na tabak, hore, spotrebná daň na alkohol, daň z elektriny plus 40 %, úvery samospráv limitované len na spolufinancovanie európskych fondov, čiže veľké obmedzenie hlavne hotovostnej pozície obcí, zníženie valorizácie dôchodkov, predĺženie veku odchodu do dôchodku, presun častí nemocenskej starostlivosti na zamestnávateľa, zníženie nemocenských benefitov o 15 % a zníženie zdravotnej starostlivosti o 20 %. Okamžite to spôsobilo nárast chudoby penzistov a nezamestnaných, ako som to hovoril, 20-percentnú nezamestnanosť. Ich riziková prirážka je aj napriek tomu vyššia ako naša. Čiže trhy veria aj tak stále viac nám ako im. Čiže takéto laboratórium tu pravdepodobne vznikne.
A na záver už len by som to zhrnul. Vláda sa podľa mňa chystá dokonať grandiózny podvod na voličoch. Vláda nemá žiadne zázračné riešenia. Vláda nielenže nebude šetriť, bude míňať viac ako toľko kritizovaná bývalá vláda. Vláda nebude znižovať, ale zvyšovať dane. Vláda prenesie záťaž na občanov a vláda nezavedie odvodový bonus. Vzhľadom na to, že programové vyhlásenie vlády je preukázateľne nedostatočne konkrétne a vôbec nepopisuje spôsob, akým sa má realizovať jeho najdôležitejšia časť, ktorou je konsolidácia verejných financií, je to len príbeh o hľadaní cesty, ako sa vykrútiť z veľkolepých predvolebných sľubov. Najväčšou záhadou však pre mňa zostáva, ako chcete tento príbeh predať investorom a trhom, pretože tých neobalamutíte tak ľahko, ako ste obalamutili voličov.
Vzhľadom na to, čo som hovoril, toto programové vyhlásenie ja osobne nepodporím. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená vláda, tiež mi nedá nezareagovať na vystúpenie pána Mikloša. Budem sa tomu venovať určite detailnejšie vo svojom príhovore. Vzhľadom na krátkosť času by som len rád upozornil na to, že kontinuálne krivíte štatistiky, ktoré sa dajú oficiálne verifikovať na stránke Eurostatu, ktorý je jediný oficiálny zdroj štatistických údajov, ktorý hovorí jasnou rečou. Vôbec nemáme 50-percentný dlh, tak ako to tvrdíte vy, snažíte sa do toho započítavať všeličo, ale sa tiež k tomu vrátim, práve cez koncept čistého bohatstva, ako ste hospodárili vy. Faktom zostáva, že rekordy neboli za nás, ale za vás. Najvyšší deficit 8,2 % bol za vašej vlády. Taktiež dlhy boli na úplne inej úrovni, oveľa vyššej ako teraz. Chápem, že účelovo potrebujete kriviť tieto štatistiky, aby ste vytvárali presne ten dojem, že nastala úplná katastrofa.
Teraz čo sa týka toho prestretého stola, tiež sa k tomu dostanem v detailoch. My sme prebrali po vás vládu s nezaplatenými účtami za 33 mld. korún, čo je ekvivalent 1,1 mld. eur. Vymenujem presne položky. Ďalej sme vám odovzdávali krajinu s polovičným čerpaním rozpočtu v tomto roku, čiže možnosť reagovať v tomto roku je ešte dostačujúca. A plus sme vám nechali 300 mil. rezervu kešovú, ktorú môžte použiť na akékoľvek anomálie, ktoré ste tiež spomínali. Zatiaľ toľko. Ďakujem. (Potlesk.)