Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som svoje úvodné slovo k problematike imunity začala citáciou bývalého československého a neskôr českého prezidenta Václava Havla: "Demokracia je slušnosť."
Osoby, ktoré sú zástupcami svojich voličov, či dokonca sudcami, by mali byť v slušnosti príkladom. Inak nemôžeme hovoriť o morálnej obrode spoločnosti. Musíme začať od seba samých, od tých, ktorí sú na vrchole spoločenskej, politickej a mocenskej pyramídy a stanovujú pravidlá správania sa, či ich aplikujú.
Výkon verejných funkcií je v našom poriadku spájaný s poskytovaním privilégií pre tieto osoby, aby sa im nevytvárali prekážky pri výkone ich verejnej funkcie. Niektoré z nich však majú často charakter osobnej výhody a vzbudzujú vo verejnosti oprávnenú kritiku.
Z dôvodu zreálnenia určitých privilégií a spájania s ich faktickým výkonom, predkladám tento návrh ústavného zákona. Jeho cieľom je zúžiť inštitút imunity. Imunita by sa nemala vzťahovať na protiprávne správanie sa ústavných činiteľov v ich súkromí. Jej obmedzením by sme mohli ukončiť útoky na tento inštitút a vrátiť mu pôvodný zmysel a dôstojnosť, aký má vo vyspelej demokratickej spoločnosti. Striktné oddelenie ochrany poslancov pri výkone parlamentných funkcií a ich súkromných aktivít a vyjadrení, možno nájsť aj v judikatúre Štrasburského súdu. Spomeniem prípad Ielo verzus Taliansko.
Ústavný zákon v žiadnom prípade nezasahuje do absolútnej imunity. Absolútna imunita označovaná odborne ako indemnita spočíva v tom, že poslanca nemožno trestne stíhať za hlasovanie, či názor vyslovený v zákonodarnom zbore. Poslanec podlieha za výroky prednesené v Národnej rade len disciplinárnej zodpovednosti. Tak by to zostalo aj po schválení predkladaného ústavného zákona. Poslanec musí byť osobitne chránený za prejavené názory v parlamente, aj keď Ústava Slovenskej republiky garantuje slobodu prejavu všetkým občanom. Indemnita teda dáva zvolenému zástupcovi ľudu dostatočnú istotu, že svoju funkciu bude môcť uplatňovať v plnom rozsahu.
Za absolútne neprijateľnú však považujem, tzv. priestupkovú imunitu. Ústavný zákon č. 211/2006 Z. z. síce čiastočne obmedzil túto imunitu, ale neuskutočnil to dôsledne. Obraz zákonodarcov odmietajúcich dychovú skúšku je lacným sústom pre bulvárne médiá a výsmechom radovým občanom. Ide o osobnú výhodu poslanca, ktorá nemá žiadne opodstatnenie a degraduje tento dôležitý inštitút, ako aj princíp rovnosti medzi občanmi.
Ďalšia forma imunity, tzv. procesná imunita, v zmysle našej ústavy znamená, že poslanca nemožno trestne stíhať bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky, a ani ho nemožno vziať do väzby. Jedinú výnimku tvorí prípad, ak je poslanec pristihnutý pri páchaní trestného činu. V našej verejnosti stále rezonuje predstava, podľa ktorej, ak poslanec spáchal trestný čin a Národná rada Slovenskej republiky odoprela súhlas na trestné stíhanie poslanca, je osobou navždy nepotrestateľnou. Tak to bolo v minulosti. Aj v tejto oblasti došlo k zmene pri novelizácii ústavy. Ostali sme však podobne ako pri priestupkovej imunite v polovici cesty.
Súčasná právna úprava procesnej imunity umožňuje trestné stíhanie trestného činu prerušiť na časť výkonu poslaneckého mandátu. Aktuálne znenie Ústavy Slovenskej republiky síce nezabezpečuje poslancovi celoživotnú beztrestnosť, ale odkladá trestné stíhanie na dobu po ukončení mandátu poslanca. Vzhľadom na uplynulú dobu od vykonania skutku, následnú obtiažnosť spojenú s dokazovaním, môže odklad trestného stíhania znamenať faktickú beztrestnosť. Navyše nastáva paradoxná situácia, ak by konkrétny poslanec súhlasil so svojím trestným stíhaním a chcel očistiť svoje meno pred orgánmi činnými v trestnom konaní, bez udelenia súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky to nie je možné.
Snahy rušiť poslaneckú imunitu v celom rozsahu, ako sme tomu boli svedkami v minulosti, sú neadekvátne. Účelom navrhovanej právnej úpravy je zúžiť imunitu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky len na hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch a za výroky prednesené pri výkone funkcie poslanca v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgánoch, aby jednoducho poslanec, tu otvorene mohol pomenovať a nazvať, ktorá firma je problémová, ktorá osoba je problémová, bez rizika trestného stíhania.
Súčasne sa odbúrava potreba súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslancov Národnej rady. Ide o trendy, ktoré nie sú vo vyspelej Európe neznáme a takouto cestou ide napríklad Holandsko. Značné obmedzenie procesnej imunity nájdeme vo viacerých ústavách. Ako príkladné spomeniem Belgicko, Luxembursko, či Rakúsko.
Obdobným spôsobom sa navrhuje zúžiť imunita sudcov, ktorá má v prvom rade zabezpečiť nezávislosť pri výkone súdnictva. Naďalej pritom zostáva zachované zakotvenie potreby súhlasu Národnej rady, resp. Ústavného súdu na vzatie poslanca, resp. sudcu do väzby. Tá ochrana tu je. Tí, ktorí sú garantmi spravodlivého aplikovania práva, musia znášať nulovú toleranciu k porušeniam zákonov.
Hlavným zámerom ústavného zákona je teda predchádzať možnému zneužívaniu sudcovskej a poslaneckej imunity ich nositeľmi, pri iných činnostiach, na akých ochranu boli pôvodne určené. Návrh ústavného zákona v predloženom znení nie je novým návrhom. Problematika imunity poslancov a sudcov je témou, kde verejná aj politická diskusia prebieha v Slovenskej republike už niekoľko rokov, pričom výsledok tejto diskusie je jednoznačný a všeobecne akceptovateľný, a teda požiadavka na zúženie imunity uvedených ústavných činiteľov je plne legitímna.
Verím, že tento návrh podporíte a spoločne vyšleme signál, na ktorý verejnosť čaká už dlhé roky. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
Autorizovaný
Videokanál poslanca
Uvádzajúci uvádza bod 11.8.2010 9:06 - 9:16 hod.
Iveta RadičováOsoby, ktoré sú zástupcami svojich voličov, či dokonca sudcami, by mali byť v slušnosti príkladom. Inak nemôžeme hovoriť o morálnej obrode spoločnosti. Musíme začať od seba samých,...
Osoby, ktoré sú zástupcami svojich voličov, či dokonca sudcami, by mali byť v slušnosti príkladom. Inak nemôžeme hovoriť o morálnej obrode spoločnosti. Musíme začať od seba samých, od tých, ktorí sú na vrchole spoločenskej, politickej a mocenskej pyramídy a stanovujú pravidlá správania sa, či ich aplikujú.
Výkon verejných funkcií je v našom poriadku spájaný s poskytovaním privilégií pre tieto osoby, aby sa im nevytvárali prekážky pri výkone ich verejnej funkcie. Niektoré z nich však majú často charakter osobnej výhody a vzbudzujú vo verejnosti oprávnenú kritiku.
Z dôvodu zreálnenia určitých privilégií a spájania s ich faktickým výkonom, predkladám tento návrh ústavného zákona. Jeho cieľom je zúžiť inštitút imunity. Imunita by sa nemala vzťahovať na protiprávne správanie sa ústavných činiteľov v ich súkromí. Jej obmedzením by sme mohli ukončiť útoky na tento inštitút a vrátiť mu pôvodný zmysel a dôstojnosť, aký má vo vyspelej demokratickej spoločnosti. Striktné oddelenie ochrany poslancov pri výkone parlamentných funkcií a ich súkromných aktivít a vyjadrení, možno nájsť aj v judikatúre Štrasburského súdu. Spomeniem prípad Ielo verzus Taliansko.
Ústavný zákon v žiadnom prípade nezasahuje do absolútnej imunity. Absolútna imunita označovaná odborne ako indemnita spočíva v tom, že poslanca nemožno trestne stíhať za hlasovanie, či názor vyslovený v zákonodarnom zbore. Poslanec podlieha za výroky prednesené v Národnej rade len disciplinárnej zodpovednosti. Tak by to zostalo aj po schválení predkladaného ústavného zákona. Poslanec musí byť osobitne chránený za prejavené názory v parlamente, aj keď Ústava Slovenskej republiky garantuje slobodu prejavu všetkým občanom. Indemnita teda dáva zvolenému zástupcovi ľudu dostatočnú istotu, že svoju funkciu bude môcť uplatňovať v plnom rozsahu.
Za absolútne neprijateľnú však považujem, tzv. priestupkovú imunitu. Ústavný zákon č. 211/2006 Z. z. síce čiastočne obmedzil túto imunitu, ale neuskutočnil to dôsledne. Obraz zákonodarcov odmietajúcich dychovú skúšku je lacným sústom pre bulvárne médiá a výsmechom radovým občanom. Ide o osobnú výhodu poslanca, ktorá nemá žiadne opodstatnenie a degraduje tento dôležitý inštitút, ako aj princíp rovnosti medzi občanmi.
Ďalšia forma imunity, tzv. procesná imunita, v zmysle našej ústavy znamená, že poslanca nemožno trestne stíhať bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky, a ani ho nemožno vziať do väzby. Jedinú výnimku tvorí prípad, ak je poslanec pristihnutý pri páchaní trestného činu. V našej verejnosti stále rezonuje predstava, podľa ktorej, ak poslanec spáchal trestný čin a Národná rada Slovenskej republiky odoprela súhlas na trestné stíhanie poslanca, je osobou navždy nepotrestateľnou. Tak to bolo v minulosti. Aj v tejto oblasti došlo k zmene pri novelizácii ústavy. Ostali sme však podobne ako pri priestupkovej imunite v polovici cesty.
Súčasná právna úprava procesnej imunity umožňuje trestné stíhanie trestného činu prerušiť na časť výkonu poslaneckého mandátu. Aktuálne znenie Ústavy Slovenskej republiky síce nezabezpečuje poslancovi celoživotnú beztrestnosť, ale odkladá trestné stíhanie na dobu po ukončení mandátu poslanca. Vzhľadom na uplynulú dobu od vykonania skutku, následnú obtiažnosť spojenú s dokazovaním, môže odklad trestného stíhania znamenať faktickú beztrestnosť. Navyše nastáva paradoxná situácia, ak by konkrétny poslanec súhlasil so svojím trestným stíhaním a chcel očistiť svoje meno pred orgánmi činnými v trestnom konaní, bez udelenia súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky to nie je možné.
Snahy rušiť poslaneckú imunitu v celom rozsahu, ako sme tomu boli svedkami v minulosti, sú neadekvátne. Účelom navrhovanej právnej úpravy je zúžiť imunitu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky len na hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch a za výroky prednesené pri výkone funkcie poslanca v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgánoch, aby jednoducho poslanec, tu otvorene mohol pomenovať a nazvať, ktorá firma je problémová, ktorá osoba je problémová, bez rizika trestného stíhania.
Súčasne sa odbúrava potreba súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky na trestné stíhanie poslancov Národnej rady. Ide o trendy, ktoré nie sú vo vyspelej Európe neznáme a takouto cestou ide napríklad Holandsko. Značné obmedzenie procesnej imunity nájdeme vo viacerých ústavách. Ako príkladné spomeniem Belgicko, Luxembursko, či Rakúsko.
Obdobným spôsobom sa navrhuje zúžiť imunita sudcov, ktorá má v prvom rade zabezpečiť nezávislosť pri výkone súdnictva. Naďalej pritom zostáva zachované zakotvenie potreby súhlasu Národnej rady, resp. Ústavného súdu na vzatie poslanca, resp. sudcu do väzby. Tá ochrana tu je. Tí, ktorí sú garantmi spravodlivého aplikovania práva, musia znášať nulovú toleranciu k porušeniam zákonov.
Hlavným zámerom ústavného zákona je teda predchádzať možnému zneužívaniu sudcovskej a poslaneckej imunity ich nositeľmi, pri iných činnostiach, na akých ochranu boli pôvodne určené. Návrh ústavného zákona v predloženom znení nie je novým návrhom. Problematika imunity poslancov a sudcov je témou, kde verejná aj politická diskusia prebieha v Slovenskej republike už niekoľko rokov, pričom výsledok tejto diskusie je jednoznačný a všeobecne akceptovateľný, a teda požiadavka na zúženie imunity uvedených ústavných činiteľov je plne legitímna.
Verím, že tento návrh podporíte a spoločne vyšleme signál, na ktorý verejnosť čaká už dlhé roky. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 10.8.2010 16:05 - 16:06 hod.
Iveta RadičováKaždý z vás má mandát od občanov. Každý z vás reprezentuje záujmy a potreby občanov Slovenskej republiky. Musím však konštatovať, že veľká časť rozpravy na pôde parlamentu bola pre mňa nie práve kultúrnym zážitkom, a chcem sa na vás obrátiť s prosbou, aby Národná rada Slovenskej republiky bola príkladom i slušnosti, kultúrnosti, vecnosti, aby to naozaj bola reprezentácia Slovenskej republiky, najvyšší zákonodarný orgán.
Vážené dámy, vážení páni, prioritou programového vyhlásenia novej vlády na roky 2010 až 2014, tým odpovedám na viaceré otázky, teda na celé štyri roky, sú poctivé a jasné riešenia problémov Slovenskej republiky. A pripomínam aj šesť priorít, na ktoré sa chce vláda v tomto volebnom období zamerať:
- zdravé a udržateľné hospodárenie štátu,
- nulová tolerancia korupcie a zabezpečenie prístupu k spravodlivosti,
- tvorba pracovných príležitostí, ktoré znižujú sociálne riziká,
- motivujúce podnikateľské prostredie a aktívna občianska spoločnosť,
- vzdelaní ľudia a inovatívna spoločnosť
- a napokon prístup ku kvalitnej lekárskej starostlivosti.
Považujem za dôležité to pripomenúť, pretože pri počúvaní diskusie o programovom vyhlásení vlády som pochopila, prečo preberáme Slovensko a jeho rozpočet, súdnictvo, sociálny systém či zdravotníctvo v takom zložitom, ak nie zlom stave.
Táto diskusia bola o dvoch svetoch. Ten prvý svet je o tom, že bez morálky a lepších pravidiel nie je možné riešiť kvalitu života občanov a zvyšovať ich prosperitu. Ten druhý svet je o delení na víťazov a porazených, na moc väčšiny a vládu väčšiny, to je tá marxistická poučka, pamätám si ju niekedy zo 70. rokov minulého storočia, o prerozdeľovaní peňazí občanov a o riadení života ľudí. V tom prvom svete to funguje tak, že keď potrebujete chodcov dostať bezpečne na druhú stranu cesty, tak na nej vyznačíte priechod, prípadne pridáte semafor a snažíte sa, aby všetci poznali pravidlá a dodržiavali ich. V tom druhom svete najskôr roky sľubujete, že sa o to postaráte. Potom sa zrazu pod kolesami áut objavia prekážky a chodcom sa nariadi, že cez cestu môžu chodiť len o tretej popoludní. A keď toho už všetci majú plné zuby, zaplatia úplatok, aby sa dostali na druhú stranu.
My chceme hľadať lepšie pravidlá a budeme ich dodržiavať. Len tak dokážeme obnoviť dôveru ľudí v politiku. Žiadna vláda nemôže byť dôveryhodná, keď nepomáha riešiť krízu morálky a keď ani politici nedodržiavajú pravidlá. Naši politici budú dodržiavať pravidlá. Dôvera je totiž v prvom rade vec morálky, ktorá sa potom premieta aj do fungovania ekonomiky.
Vážené dámy, vážení páni, je pre mňa smutným poznaním, priam tragédiou, keď bývalý pán premiér nerozumie alebo nechce rozumieť súvislostiam medzi ekonomickým rastom, zamestnanosťou, korupciou, vymáhateľnosťou práva a kvalitou života občanov. Je tragédiou, keď bagatelizujeme program, ktorý chce verejný život aj podnikanie očistiť od týchto neduhov, a ešte ho považujeme aj za smiešny.
Bývalý premiér ponúkol súčasnej vláde pomocnú ruku pri riešení hospodárskej krízy. Je to gesto, je to ponuka, dovoľte mi osobný postreh, ústretová a rada ju prijímam. Naozaj ste však presvedčení, že Slovensko netrápi katastrofálna vymáhateľnosť práve? Že to nie je vážny problém? To je to isté, ako keby lekár liečil pacienta so zápalom slepého čreva tým, že by nariadil mu podávať teplý čaj s citrónom. A keď by aj pacientovi slepé črevo prasklo, neporadil by sa s chirurgom, ale naďalej by ho liečil teplým čajom s citrónom. Jednoducho hospodárska kríza sa nedá riešiť bez toho, aby sme najprv liečili morálku a vymáhateľnosť práva.
Nie, nič tu nie je na smiech či ironizovanie. Úplatkárstvo a zlá vymáhateľnosť práva sú nemorálne. Korupcia znižuje investície, spomaľuje ekonomický rast aj tvorbu pracovných miest. Ak sú rodinkárstvo a klientelizmus lukratívnejšie ako poctivá práca, mnohých to podnecuje, aby sa radšej venovali lobovaniu a vybavovaniu štátnych zákaziek. Aj to podkopáva ekonomický rast a kvalitu života na Slovensku. Tam, kde sa darí korupcii a kde nefungujú súdy, kde si špekulanti nájdu sto spôsobov, ako neplatiť dane, tam je dusno a chýbajú peniaze v štátnom rozpočte.
Koľko sociálnych projektov sme mohli financovať? Koľkým ľuďom sme mohli pomôcť nájsť si prácu, keby sme tie zdroje v rozpočte mali? Skorumpovaní politici nepoužívajú verejné zdroje tam, kde to potrebujú občania, ale tam, kde si to želajú mecenáši. Klientelizmus znižuje kvalitu služieb občanom. Neinvestuje sa do zlepšenia verejných služieb, ale tam, kde sa najľahšie vyberajú úplatky. Toto je tá najhoršia forma privatizácie. Privatizácia štátneho rozpočtu, privatizácia verejných financií. A s tým naozaj musí byť koniec.
Doplním jeden citát: "Korupcia môže zdeformovať vládne výdavky. Môže zvádzať vládnych úradníkov k tomu, aby míňali peniaze nie na základe verejného záujmu, ale podľa toho, kde je najľahšie vyberať úplatky. Veľké projekty, pri ktorých je náročné kontrolovať ich skutočnú hodnotu, predstavujú výbornú príležitosť korumpovať. Je oveľa ľahšie zbierať úplatky pri veľkých investíciách, ako sú diaľnice, alebo veľkých armádnych zákazkách než pri nákupe učebníc alebo zvyšovaní platov učiteľov." Je to citát zo správy Medzinárodného menového fondu.
Dôveryhodná vláda sa musí problému korupcie nekompromisne postaviť čelom a dôveryhodné programové vyhlásenie ho musí poctivo a jasne riešiť. A presne to chce nová vláda urobiť. Čoho sa, panie poslankyne a páni poslanci, v tejto súvislosti bojíte? Ak máme, máte čistý štít, mali by sme byť prví, ktorí boj proti korupcii podporia. Na vaše obavy môžete mať len dva dôvody. Buď sa bojíte sami o seba, alebo neveríte vo vymáhateľnosť práva, čisté súdnictvo a neskorumpovaný štát. Prvý dôvod ani nebudem komentovať. Ale ten druhý treba riešiť, aby ste nemali obavy. Čo má stav súdnictva spoločné s hospodárskou krízou? Čo majú s ňou spoločné vysoká miera korupcie a predražené tendre? To predsa nie sú dôsledky hospodárskej krízy.
V tejto diskusii som si vypočula slová i o tom, že programové vyhlásenie vlády je podvod na občanoch, že je nedôveryhodné a nekonkrétne. Padali tu aj naozaj nekultúrne osobné útoky. Niektoré dokonca s označením vraj politologická analýza. Nebudem dávať kredity radšej.
Pán poslanec Fico sa ma pýtal, či byť členom vlády je absolventská stáž, keď sa minister má doučiť angličtinu. Môžem debatovať aj na tejto úrovni, hoci mi je to viac než nepríjemné. Mohla by som sa napríklad spýtať, či je lepšie, keď sa na videu s angličtinou ministra baví celý národ. (Potlesk.) A skromná rada. O absolventských stážach by som sa tiež vyjadrovala naozaj opatrne. Ministerstvo financií za vašej vlády minulo na top manažérske vzdelávanie pána ministra, jeho štátneho tajomníka a hovorcu spolu vyše 134-tisíc eur. To je viac ako jeden milión korún ročne. Celé päťročné vysokoškolské štúdium nestojí ani tretinu tejto sumy. Pýtam sa: V čom sa tí vaši ministri tak zdokonalili, že to stálo takéto sumy?
Keď je reč o nedôveryhodnosti a nekonkrétnosti, mohla by som otvoriť diskusiu aj o tom, aké boli vaše návrhy, ctená opozícia, na znižovanie deficitu verejných financií? Zacitujem: "Posilňovať alokačnú a distribučnú funkciu verejných financií." Alebo: "Chceme proti rastúcemu deficitu bojovať široko dimenziálnou daňovou politikou" a tak ďalej atď. Alebo tie hlavné investície do verejnej infraštruktúry mali byť v podobe napríklad rekonštrukcie vily pre premiéra za 4 mil. eur nad Bratislavským hradom? Toto mali byť tie riešenia na záchranu verejných financií?
Vážené dámy, vážení páni, šetrenie je aj otázka morálky. Pán minister školstva Eugen Jurzyca pred niekoľkými dňami rokoval s firmou Slovak Telecom o zmluve, ktorú jeho predchodca podpísal dva dni pred voľbami. Ide o projekt Infovek II, ktorý má zabezpečiť internet pre deti v školách, za takmer 38 mil. eur. Vedenie firmy zrazu uznalo, že podmienky zmluvy k nim boli veľmi veľkorysé. No a očakávame, že zmenou týchto podmienok na jedinej zmluve ušetríme milióny eur. Všetky zmluvy prehodnocujeme. Je to viac, ako predchádzajúca vláda ušetrila za dva roky.
V diskusii sa objavila aj obava o údajnú krehkosť vládnej koalície. Ja myslím, že krehko nepôsobím. (Potlesk.)
Aj tu existujú v politike dva svety. Buď sa poslanci správajú ako na spartakiáde a potrebujú vodcu a pevnú ruku, aby vedeli, kde je doprava a kde je doľava, môžem sa aj otočiť, alebo ich rešpektujeme ako reprezentantov občanov, ktorí v diskusii presadzujú svoj názor. Ja spartakiádu odmietam. Ja si vážim svojich kolegov, vážim si všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Necítim k nim žiadnu nenávisť, tento cit do profesionálnych vzťahov nepatrí. Očakávam, že poslanci budú aj kritickí, budú sa dožadovať riešení a budú nám dávať, vláde, jasnú tvrdú spätnú väzbu. Umenie politiky je v tom, ako dokáže výkonná moc tento potenciál zužitkovať, aby priniesla naozaj kvalitné riešenia.
Ja sa na dialógy a diskusiu s poslankyňami a poslancami naozaj teším, pretože pomáhajú hľadať správnu cestu. Budem diskutovať, počúvať a budem sa snažiť poslancov presvedčiť svojimi argumentami. Neobávam sa toho, lebo sa môžem spoľahnúť na naše spoločné programové vyhlásenie vlády, ktoré spája dôležité priority všetkých strán vládnej koalície, a dokonca sú v ňom mnohé a viaceré z návrhov opozície strany SMER – SD. Skoro v rovnakom znení.
Čaká nás rozpracovanie programového vyhlásenia vlády, konkrétne kroky, konkrétny plán úloh. Vítam diskusiu o návrhoch, ktoré sú realizáciou programového vyhlásenia vlády v podobe zákonov a ktoré zlepšia dôveru v politiku, politikov a v celú verejnú správu. Programové vyhlásenie vlády je dokument nemenný. Bez ohľadu na to, či to budú návrhy poslancov koalície alebo opozície. Pokiaľ to budú návrhy, ktoré pomôžu riešiť dôsledky hospodárskej krízy, ktoré pomôžu riešiť morálnu krízu na Slovensku, budeme o nich vážne nielen diskutovať, ale zaraďovať do programu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, a keď to vaše svedomie dovolí, i hlasovať.
Je úplne namieste diskusia aj o návrhoch, pre ktoré vláda potrebuje v Národnej rade Slovenskej republiky ústavnú väčšinu. Napokon takéto návrhy mala aj predchádzajúca vláda.
A ako chceme dosiahnuť podporu poslancov? No ja na to žiadne tajné dohody nepotrebujem, ale môžem sa spýtať, či niečo také z minulosti fungovalo a ako. Asi je nejaká taká skúsenosť. Ja sa dohadujem priamo, otvorene a zverejňujem dohody. Jednoducho ako výsledok diskusie.
Roky sa v tejto krajine hovorí o neodôvodnených privilégiách súvisiacich s imunitou. Narieka sa nad zlým stavom súdnictva, aj nad tým, že jedna vláda šetrí peniaze, aby ich tá druhá zase míňala. Kedy je správny čas na riešenie týchto problémov? Naozaj si môžeme dovoliť čakať, kým vznikne vládna koalícia, ktorá bude mať ústavnú väčšinu? Chceme vôbec, aby niekedy na Slovensku mal jeden premiér alebo premiérka až takúto koncentrovanú moc?
Dôveru ľudí si nezískame, ak bude mať stranícka politika v týchto dôležitých veciach vždy prednosť pred kvalitou riešení. Som veľmi rada, že v dvoch kľúčových veciach, ktoré trápia Slovensko, naozaj môžem s opozíciou len plne súhlasiť. Áno, Slovensko má veľký deficit verejných financií a rastúci dlh štátu. Súhlasím s týmto tvrdením. Preberáme krajinu s týmito dvoma neriešenými problémami. Súhlasím aj s tým, že kríza mala vážne dôsledky. A je mi úprimne ľúto, že občania najviac pociťujú dopady krízy. Ľútosť však nestačí.
Dôveryhodný politik musí veci pomenovať pravdivo, tak, ako ste to pravdivo pomenovali v Správe o sociálnej situácii ešte za rok 2009, ktorú ste na vláde schválili 7. júla tohto roku. Dva dni pred odovzdaním moci bývalá vláda potvrdila, že, citujem: "Ekonomická recesia sa v roku 2009 negatívne premietla aj do oblasti trhu práce, kde sa trend vývoja zamestnanosti zmenil. Intenzita poklesu zamestnanosti sa v jednotlivých štvrťrokoch prehlbovala. V porovnaní s rokom 2008 sa miera zamestnanosti znížila vo všetkých krajoch. Nadpriemerný pokles miery zamestnanosti bol zaznamenaný v Nitrianskom, Žilinskom a Trenčianskom kraji."
Ako teda môžeme alebo môžete tvrdiť, že na ľudí nedopadli dôsledky krízy?! V tej istej správe hovoríte o zhoršení situácie ľudí s najnižšími príjmami. V roku 2009 stúpol počet ľudí, ktorí zarábajú menej ako 500 eur na skoro dve tretiny. Vo vašej správe dokonca poukazujete na najhoršiu situáciu v Prešovskom kraji, v ktorom sú okresy, kde až štyria z piatich obyvateľov robia za príjem nižší ako 500 eur. Ako dnes teda môžete tvrdiť, že sa neznížili platy a príjmy a že nenarástol počet tých, čo pracujú za najnižšie mzdy, keď ste si to sami schválili vo vláde?! Je to vaša správa.
Toto spolu s krízou morálky a nezodpovedným hospodárením štátu sú problémy, na ktoré programové vyhlásenie vlády odpovedá. Vidím veľký rozdiel medzi sľubmi a riešeniami. Nebudem tu sľubovať presné kilometre diaľnic. Programové vyhlásenie vlády nie je stavbárska ročenka. A najdrahšie diaľnice nie sú tie nepostavené, ale tie, na ktorých sme nedávno strihali pásky, ste nedávno strihali iba pásky, a už ich musíme rekonštruovať. Nepoviem, že znížime nezamestnanosť na toľko a toľko percent. A nebudem sa následne vyhovárať na dôsledky krízy a nadnárodné koncerty, koncerny, ospravedlňujem sa. Ale naštartujeme procesy, ktoré nezamestnanosť budú znižovať.
Predkladám taký vládny program, ktorý môžem s pokojným svedomím označiť za program konsolidácie a zmien, ktoré zvýšia kvalitu života. Rozpracovanie štrukturálnych priorít na základe programového vyhlásenia vlády na naštartovanie tvorby pracovných miest spolu s realokáciou eurofondov, vyhodnotenie verejných investícií na tieto priority, následné šetrenie v ostatných oblastiach rozpočtu je momentálne najdôležitejšou náplňou práce ministrov a odborných tímov, a ak dovolíte, pod mojím vedením.
Na Slovensku sa hlava-nehlava rozdávajú peniaze občanov politickým sponzorom. Preto zverejníme na internete všetky zmluvy, faktúry a finančné transakcie týkajúce sa verejných zdrojov ako podmienku ich účinnosti. Toto je predsa veľmi konkrétne riešenie.
Na Slovensku je dnes vyše 370-tisíc ľudí bez práce. Navrhneme úpravy, ktoré podporia motiváciu pracovať v rámci služieb zamestnanosti, ale aj v podnikateľskom prostredí cestou úľav na poistnom a podobnými opatreniami. Sú to veľmi konkrétne riešenia.
Znížime deficit verejných financií do roku 2013 pod 3 % hrubého domáceho produktu, aby sme zastavili zadlžovanie Slovenska. Pripravujeme úspory za stovky miliónov eur.
A nerobíme to s nadšením, pretože vieme, že nás čakajú náročné roky.
Netvárim sa, že naše vládnutie bude veľká bujará oslava. Preto tých 900-tisíc eur vyhradené na Úrade vlády na oslavy naozaj neminiem, pretože nie je čo oslavovať. Ale viem veľmi dobre aj to, akým rizikám by sme občanov vystavili, keby sme sa nesprávali úsporne a zodpovedne.
Dôveryhodná vláda je taká, ktorá sa nebojí riešení. Nová vláda sa môže spoľahnúť na kvalitný program, odhodlaných ministrov, aktívnych a zodpovedných poslancov. Spravodlivosť, bezkorupčnosť, hospodárnosť a transparentnosť, to sú štyri nohy stola, za ktorým chce táto vláda pracovať. A k spolupráci prizývam všetkých, ktorým sú takéto hodnoty blízke.
A priatelia, nerobíme to preto, aby sme trápili ľudí. Robíme to preto, aby sme ich trápenie zmenšili.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)