Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi začať moje vystúpenie nadviazaním na predchádzajúcu debatu. Ani ja nepodporím pozmeňujúci návrh pána kolegu Jurčíka, napriek tomu, že apeloval na nespravodlivosť, ktorá sa deje voči vlastníkom. Myslím si, že jeho pohľad je jednostranný. Preto som veľmi rada, že z tejto strany snemovne zazneli dnes aj iné, menej zjednodušujúce pohľady. Nie je celkom možné hovoriť, že tí ľudia mali dvadsať rokov na to, aby sa pripravili. Štát mal dvadsať rokov na to, aby napravil krivdu, ktorá sa stala vlastníkom, a nekonal. Mnohí z týchto ľudí žili pod tlakom neustálych súdnych procesov, z ktorých množstvo nie je dodnes vysporiadaných, a chcem zdôrazniť, že títo ľudia si svoju bytovú situáciu riešili. Riešili si ju v minulosti tak ako ich generační súpútnici, pretože väčšinou ide o ľudí v strednom veku. A množstvo z tých ich rovesníkov tú situáciu riešili spôsobom, ktorý bol ešte omnoho výhodnejší z hľadiska nákladov na peniaze štátu, resp. daňových poplatníkov. Napríklad podľa zákona 182 pri prevode bytov za veľmi výhodných podmienok.
Ja chcem súhlasiť s mnohým z toho, čo zaznelo vo vystúpení poslanca Lászlóa Nagya. S mnohým, ale nie so všetkým, pretože jedno si dovolím rozporovať a s jedným zásadne nesúhlasím. Na predkladaný zákon môžme mať rôzne názory. Ja ho nepovažujem tiež za ideálne riešenie a neviním z toho ministerstvo dopravy a v tomto prípade najmä výstavby. Ale určite to nie je zákon o vypratávaní bytov. To by som vnímala skôr ako zbytočné šírenie paniky. Nikto týchto nájomníkov z bytov nevypratáva. Naopak, je to zákon, ktorý im umožňuje bytovú náhradu v prípade, že nevedia svoju bytovú situáciu riešiť inak. Tento zákon, ako som už povedala v mojom vystúpení v prvom čítaní, má niekoľko nesporných predností.
Prvou z nich je, že je to vôbec pokus konečne niečo s týmto problémom robiť, konečne prevziať nejakú zodpovednosť za jeho riešenie a konečne vstúpiť do toho dlhého reťazca vŕšiacich sa nespravodlivostí.
Druhou prednosťou tohto zákona je, že je koncepčne postavený tak, že ukazuje jednoznačne kto má nárok na akú bytovú náhradu. To znamená, kto má na čo nárok z hľadiska jeho postavenia, z hľadiska jeho rodinnej situácie. Čiže odlišuje jednočlenné domácnosti od viacčlenných a jasne hovorí, koľko je štát ochotný a schopný dať na kompenzáciu ich bytovej situácie. Pretože výpočty, ktoré boli publikované z inej strany, považujem ja osobne za špekulácie. Minule sa ich zastávala pani kolegyňa Tomanová, ktorá tu dnes pri tomto prerokúvaní ani nie je, a čudujem sa, že ani nevystúpi s pozmeňujúcim návrhom, ktorý avizovala, ale tieto výpočty sú postavené na tom, že má každý dostať podľa metrov štvorcových plochy bytu, ktorý teraz obýva. To ja považujem za zásadné nespravodlivé, až naozaj špekulatívne, pretože keď jeden človek býva v byte s rozlohou 120 až 160 metrov štvorcových, čo sú prípady z reality, je absurdné, aby jeho bytová náhrada zodpovedala veľkosti tohto bytu.
Za možno najväčší prínos tohto zákona považujem to, že rieši situáciu tej najviac dotknutej a najohrozenejšej časti reštituovaných nájomníkov alebo nájomníkov reštituovaných a privatizovaných bytov. Je to tá časť nájomníkov, ktorá je dnes v dôchodkovom veku, tá časť nájomníkov, z ktorej mnohí boli vlastníkmi, ktorí rovnako už nie sú pôvodní, tak ako nie sú niekde aj tí nájomníci pôvodní, pán poslanec Jurčík, mnohí boli týmito vlastníkmi šikanovaní, perzekuovaní takým spôsobom, ktorý hraničí s kriminalitou a ktorý ich doviedol do naozaj neuveriteľných situácií, kde žijú bez vody, bez kúrenia, v úplne neobhospodarovaných, nezrekonštruovaných domoch a bytoch. Takže tým, že tento zákon hovorí o bytovej náhrade, rieši situáciu tých, ktorí sa už tej bytovej náhrady dožadujú mnohé roky. Chcem tu teda znova zdôrazniť, nie je to tak, že dvadsať rokov neriešili. Mnohí z nich sa dožadovali bytov od obcí, špeciálne teda od obce, kde je tento výskyt najfrekventovanejší, a tou je mestská časť Bratislava - Staré Mesto, ale aj od mesta Bratislavy. A len máloktorí, pokiaľ viem, naozaj len veľmi ojedinele, na prstoch jednej ruky spočitateľné prípady sú prípady tých, ktorí uspeli. Takže to vidím zas jednoznačné prednosti.
To, čo vidím ako, naopak, nedostatok, základný nedostatok tohto zákona, je, že vznikal v réžii len jedného rezortu a vznikal tak, že nerešpektuje aj iné možnosti riešenia tejto situácie. Tie možnosti predkladá na úrovni rezortu, ktorý je predkladajúci, ale myslím si, že k optimálnejšiemu riešeniu by sme sa boli dopracovali za spolupráce tak s rezortom práce a sociálnych vecí, ako aj s rezortom financií. Myslím, že sme mohli dôjsť k riešeniu, teda k viacerým variantom riešenia, z ktorých iste by boli ľahšie uspokojiteľné aj tie skupiny nájomníkov, ktoré s týmto zákonom nesúhlasia. To je taký koncepčný nedostatok. Ale taký pragmatický alebo praktický nedostatok vidím najmä v tom, že tento zákon na jednej strane umožňuje vyprázdniť nájomné byty v meste, v ktorom už existuje viac než desať tisíc prázdnych bytov, pretože tento problém sa skutočne týka najmä Bratislavy, a pritom zároveň podnecuje výstavbu nových bytov. Čiže máme tu, povedzme, že desať tisíc, ja sa domnievam, že viac prázdnych bytov. Vyprázdnime možno ďalšie stovky bytov a zároveň budeme nové byty stavať. Ja v tom vidím istú iracionalitu a myslím si, že práve preto bolo treba hľadať riešenie v oblasti iných rezortov, aby sme našli taký spôsob, ktorý nebude tlačiť na takéto pomerne málo hospodárne riešenie.
No a to, čo je ďalšou nevýhodou tohto zákona, je, že do reťazca tých nespravodlivostí a záťaží, ktoré boli vytvorené na jednej strane samotnými reštitúciami, teda samotným vyvlastnením, potom reštitúciami a tak ďalej, do tohto reťazca teraz zaťahuje aj obec. Obec, ktorá ale v skutočnosti nemá žiadnu zodpovednosť za súčasný stav. Chcem zdôrazniť, že toto riešenie vychádza z legislatívneho zámeru, ktorý bol prijatý za predchádzajúcej vlády, a mnohé opatrenia, ktoré v tomto zákone sú, sú poplatné tej logike a tej politike, ktorú predchádzajúca vláda reprezentovala. Jedným z týchto opatrení je snaha urobiť z tohto zákona zákon, ktorý zároveň rieši nielen bytovú ujmu a bytovú situáciu, ale aj sociálnu situáciu, a to tým, že sa vyžaduje, aby nájomca, ktorý sa bude uchádzať o bytovú náhradu, predložil deklaráciu majetku. Môj kolega Janiš vystúpil s tým, že deklaráciu majetku považuje za potrebné opatrenie, pretože ide o akúsi sociálnu dávku alebo sociálny bonus zo strany štátu, kde zvyčajne takúto deklaráciu vyžadujeme. Ja toto vnímam ako celkom osobitný prípad, kde táto deklarácia podľa môjho presvedčenia nemá svoje miesto. Jednak z dôvodov, ktoré uviedol pán kolega Matovič, z dôvodov, že občania, ktorí sú v inej situácii, dostávajú dnes stále byty podľa zákona 182/1993 Z. z. za veľmi smiešne peniaze a v ich prípade žiadnu deklaráciu majetku nevyžadujeme. To je akýsi taký ten, ten vyšší, možnože filozofický princíp, ale prečo myslím, že deklarácia majetku nie je potrebná, je najmä naozaj z dôvodov racionálnych a praktických. Tento zákon totižto z hľadiska posudzovania majetku nastavil také kritériá, do ktorých sa zmestí absolútna väčšina občanov, a som presvedčená, že tí, ktorí sa do nich nezmestia a chceli by sa zmestiť, si to do platnosti tohto zákona dokážu zariadiť. Takže myslím si, že deklarácia majetku je z tohto pohľadu na jednej strane nadbytočná a na druhej strane je zbytočnou administratívnou záťažou pre obce, ktoré celý tento proces, či už spracovania žiadostí, ale aj napokon zaobstarávania bytových náhrad, budú mať na svojich pleciach. Myslím si, že riziko, že pridelíme bytovú náhradu aj človeku, ktorý by si vedel svoju bytovú situáciu riešiť inými prostriedkami, je menej nákladné ako náklady, ktoré vzniknú overovaním stoviek deklarácií majetku. Pokiaľ by tento problém bol rovnomerne rozprestrený po celom území Slovenska a na väčšie mestá by pripadlo možno niekoľko desiatok takýchto deklarácií, bolo by to bez väčších problémov, ale treba si uvedomiť, že pre mesto Bratislava to znamená vyše sedemsto domácností, z ktorých nevedno aká, ale ja sa domnievam, že väčšia časť sa o bytovú náhradu bude uchádzať a tým pádom budú predkladať deklarácie, ktoré bude musieť obec overovať. Domnievam sa navyše, že bytová náhrada nie je pre ľudí, ktorí majú dostatočný majetok na to, aby si financovali deregulované nájomné, dostatočne atraktívna na to, aby vymenili svoj spravidla priestranný byt v centre mesta za takúto náhradu niekde na jeho okraji. Takže znova opakujem, vnímam to riziko, že sa do systému žiadateľov o bytovú náhradu dostanú aj ľudia, ktorí by mali prostriedky na iné riešenie svojej bytovej situácie, nepovažujem ho za dostatočné na to, aby sme túto deklaráciu vyžadovali. Preto teda v mojom pozmeňujúcom návrhu navrhnem tento paragraf zo zákona vylúčiť.
V mojom pozmeňujúcom návrhu sa dotýkam aj jedného znova praktického momentu. Zákon hovorí len o tom, že prenajímateľ dá nájomcovi výpoveď. Je však odôvodnený predpoklad, že nie všetci prenajímatelia, teda, nazvime ich vlastníci bytov, využijú túto možnosť, že ju nezanedbajú a že teda všetci tí nájomníci, ktorí by sa chceli uchádzať o bytové náhrady, budú mať túto výpoveď ako prvý predpoklad toho, aby sa o ne uchádzali.
Takže dovolím si prečítať môj pozmeňujúci návrh, ktorý, ako som povedala, rieši jednak túto administratívnu, toto riziko, že by do systému nevošli nájomníci, ktorí reálne majú právo uchádzať sa o bytovú náhradu, jednak ruší deklaráciu majetku a jednak istým spôsobom, aspoň málo sa snaží kompenzovať to, čo obec ako doteraz žiaden aktér tohto procesu a rozhodne nie vinník tohto procesu bude musieť znášať, a to tým, že aspoň úhradu za sťahovanie, ktorú má obec uhrádzať teda, nájomníkom, prenesie na bedrá štátu.
Takže pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (tlač 317) sa mení a dopĺňa nasledovne:
Bod 1. V čl. I v § 3 odsek 1 sa na konci pripája táto veta: "Ak prenajímateľ nájomcovi do 31. decembra 2011 výpoveď z bytu nedoručí, môže nájomca vypovedať nájom rovnakým spôsobom do 30. júna 2012.".
Odôvodnenie: Nájomníkom sa umožňuje podať v stanovenej lehote výpoveď z nájmu, ak tak neurobí nájomca. Cieľom je predísť situáciám, kedy by v dôsledku nekonania nájomcu nájomník stratil možnosť uchádzať sa o bytovú náhradu.
Bod 2. V čl. I sa vypúšťa § 6. Ostatné ustanovenia sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Vypúšťa sa povinnosť nájomníkov deklarovať majetok. Majetkové pomery, ktoré sú v návrhu zákona podmienkou materiálnej bytovej núdze, sú nastavené tak, že sa dá predpokladať, že veľká väčšina nájomníkov túto podmienku spĺňa. U tých, ktorých majetok je väčší než predpokladaná podmienka materiálnej bytovej núdze, je možné očakávať, že pred bytovou náhradou uprednostnia obnovenú nájomnú zmluvu s trhovým nájomným. Administratíva spojená s deklarovaním majetku a kontrolou deklarovaných údajov by bola nákladnejšia, než prípadné riziko, že bytovú náhradu dostane aj majetný nájomník. Z hľadiska spravodlivosti treba pripomenúť, že ani prevod bytov za výhodných podmienok podľa zákona č. 182/1993 nepredpokladá testovanie majetku žiadateľov.
Bod 3. V čl. I v § 5 odsek 2 znie:
"(2) Materiálnou bytovou núdzou je stav, keď nájomca a ani žiadna zo spoločne posudzovaných osôb nemá vlastný byt podľa odseku 3."
Bod 4. V čl. I v § 8 odsek 3 znie: "Prílohou predbežnej žiadosti je kópia nájomnej zmluvy alebo iného dokladu, ktorý preukazuje právo nájmu. Prílohou žiadosti je kópia nájomnej zmluvy alebo iného dokladu, ktorý preukazuje právo nájmu."
Bod 5. V čl. I v § 9 odsek 5 sa vypúšťa veta: "Rozhodnutie obce o priznaní nároku na bytovú náhradu musí obsahovať aj poučenie o povinnosti podľa § 6 odseku 3".
Bod 6. V čl. I § 16 sa za slovami "vzor žiadosti" vypúšťa čiarka a dopĺňa sa spojka "a". Vypúšťa sa text "a vzor deklarácie majetku".
Odôvodnenia k bodom 3 až 6: Sú to legislatívno-technické úpravy súvisiace s bodom 2, ktorým je teda vypustenie deklarácie o majetku.
Bod 7. V čl. I v § 11 odsek. 3 sa za slová "obstaranie náhradných nájomných bytov" vkladá text "a úhrada nevyhnutných a preukázaných výdavkov spojených so sťahovaním". Odôvodnenie: Náklady na sťahovanie budú obci uhradené formou dotácií. Zákon vystavuje obce mimoriadne vysokým nárokom, súvisiacim s administrovaním procesu a obstarávaním bytových náhrad, pričom obce za nezrovnalosti v nájomných vzťahoch, ktoré sa zákonom riešia, nenesú nijakú zodpovednosť. Preniesť na obce aj náklady spojené so sťahovaním je neprimerané.
Žiadam, pán spoločný spravodajca, aby sa hlasovalo osobitne o bode 1, ďalej spoločne o bodoch 2 a 6 a osobitne o bode 7 môjho pozmeňovacieho návrhu.
Ďakujem vám za pozornosť.
