Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia.
Ja možno tak zľahka nadviažem, čo hovoril môj predrečník pán kolega. S niektorými vecami súhlasím. Je pochopiteľné, že tragédia v Devínskej Novej Vsi šokovala celú Slovenskú republiku a spustila veľmi živú celospoločenskú diskusiu. Je možno sympatické, že tu prítomný pán minister predložil bleskový návrh novely zákona, ktorý by mal v budúcnosti zabrániť podobnej tragédii. Ja sa však pýtam, či je táto novela skutočne taká, či skutočne prijatím tejto novely zákona zabránime opakovaniu podobnej tragédie a ako táto novela zabráni opakovaniu tejto udalosti? V prvom rade tu vidím nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky. Obmedzenie vlastníckych práv súkromného majetku vyžaduje podľa Ústavy Slovenskej republiky preukázanie verejného záujmu. Sleduje však táto novela skutočne verejný záujem? Návrh novely zákona zavádza formuláciu rovnaký alebo podobný vzhľad. Kto, ako a na základe čoho bude určovať, čo je podobné a čo nie? Až ma mrazí predstava možnej svojvôle neschopného byrokrata, ktorý bude mať právomoc rozhodnúť, čo je a čo nie je podobné. Uvediem len jeden príklad pre ilustráciu. Poľovnícka puška M1A a automatická zbraň M14, ani mnohý odborník nedokáže na prvý pohľad posúdiť, ktorá z týchto zbraní je ktorá, také sú podobné, ale funkčnosť je veľmi rôzna. Ale nemôžete poprieť, že mám pravdu. Je treba povedať, že aj väčšina súčasných krátkych guľových zbraní sa dá upraviť na streľbu dávkou a každý výrobca krátkych guľových zbraní má vo výrobnom programe takéto zbrane. Dokonca aj na Slovensku máme takéhoto výrobcu. To znamená, že okrem revolveru spĺňa podmienky uvedené v novele zákona takmer každá poloautomatická guľová zbraň, či už je krátka alebo dlhá.
Na Slovensku je takmer 200-tisíc strelcov. Mnohí z nich sú organizovaní v oficiálne registrovaných inštitúciách, či už v Slovenskom streleckom zväze, SABSK-e, Združení vlastníkov strelných zbraní, Legistelu, v desiatkach IPSC klubov po celom Slovensku, a to už nehovorím o poľovníkoch a poľovníckych združeniach, či rôznych kluboch vojenskej historickej techniky. Mnohí z týchto ľudí vlastnia podobné zbrane. Pán minister má pravdu v tom, že cena samopalu vzor 58, o ktorom sa tu hovorí, je okolo 300 až 400 eur, ale úpravy stoja majiteľov a to sú majitelia, ktorí sú nadšenci športovej streľby, úpravy týchto zbraní stoja ďalšie peniaze a tu už hodnota týchto zbraní ide až do niekoľko tisíc eur. Spomeniem len plastové pažbenie, kolimátor, prípadne iná optika, kompenzátor zdvihu zbrane a mnoho ďalších úprav, ktoré nemá asi význam tu spomínať a hodnota pre majiteľa takejto zbrane, ktorý si ju takpovediac vypiplal, je mnohonásobne vyššia. Toto sa všetko, samozrejme, netýka len spomínaného samopalu vzoru 58, ale aj niektorých ďalších, dokonca aj samopalu škorpión, o ktorom budeme ešte hovoriť a niektorých ďalších moderných zbraní.
Touto novelou sa chystáte znehodnotiť a zničiť exponáty z prvej a druhej svetovej vojny, ktorým zničením v podstate zberatelia, strelci a v podstate i Slovenská republika príde o nenahraditeľné hodnoty historických skvostov. Strelecký šport má na Slovensku veľkú tradíciu, to všetci dobre vieme. Boli dosahované vynikajúce výsledky a sú dosahované stále. Máme majstrov sveta, majstrov Európy a napr. strelci registrovaní v Slovenskej asociácii praktickej streľby zvyšujú svoje zručnosti a koordináciu práve streľbou aj z dlhých guľových zbraní, napr. z upravovaných samopalov vzor 58. Len pre ilustráciu: 19. septembra t. r. sa skončili Majstrovstvá Európy PSC v Srbsku, kde sme získali titul majstra Európy, bronzovú medailu v juniorskej kategórii, v mužskej kategórii "production" sa v prvej dvadsiatke umiestnilo šesť strelcov zo Slovenskej republiky, z toho traja v prvej desiatke. Podotýkam, že nešlo o nejakú podružnú súťaž. V tejto súťaži a v tejto kategórii súťažilo 327 strelcov z celej Európy a v družstvách slovenský tím obsadil tretiu priečku.
Táto tragédia, samozrejme, traumatizuje a ešte dlho bude traumatizovať celú slovenskú spoločnosť, ale nemali by sme dopustiť uplatňovanie princípu kolektívnej viny. Chceme, aby športovci, strelci, či poľovníci trpeli za psychické zlyhanie jednotlivca? Keď niekto zneužije podobným spôsobom kuchynský nôž, zakážeme kuchynské nože? Tu je treba zdôrazniť, že zločiny spáchané legálne držanou strelnou zbraňou, a v tomto prípade nesúhlasím celkom s pánom ministrom, sú niekde na úrovni promile, nie v percentách. Chcel by som podotknúť, že v krajinách, kde došlo k sprísneniu zákona o zbraniach, napr. ako vo Veľkej Británii a v Austrálii, nasledoval veľký nárast trestnej kriminality spáchaný so zbraňou v ruke. Možnože práve občan držiaci legálnu zbraň mohol zabrániť Harmanovi vykonať takýto otrasný skutok. Žiaľbohu, sa nestalo.
Návrh novely zákona tiež hovorí o povinnosti robiť psychotesty každých päť rokov. Treba si tu uvedomiť jednu vec, čo to spôsobí. Je to obrovská záťaž pre strelcov, pre príslušné policajné útvary, pre psychológov. Táto záťaž je jednak finančná, jednak časová. Budú mať klinickí psychológovia čas robiť tieto vyšetrenia objektívne? Ak áno, tak takémuto počtu žiadateľov nemôžu v reálnom čase vyhovieť. Tí, ktorí ste držitelia zbraní, viete o čom hovorím, keď prihlasujete zbraň, aká tá procedúra je a koľko trvá aj psychologické vyšetrenie. Ako vysvetlíme držiteľom zbrojných preukazov čas strávený v nekonečných radách, ovešaných strelnými zbraňami, ktoré budú nosiť ku fyzickej kontrole na evidenciu zbraní policajných útvarov, čas strávený u klinického psychológa či u všeobecného lekára, a to podotýkam, v zákonom stanovených lehotách musia absolvovať všetky tieto procedúry. Pýtal sa niekto policajtov príslušných policajných útvarov, či sú oni schopní tento proces zvládnuť, alebo jednoducho dostanú rozkaz v práci zostať 24 hodín, aby zvládli ten nápor. Čo povieme držiteľom zbrojných preukazov, ktorí túto lehotu nestihnú z osobných, pracovných, prípade časových dôvodov a budú nútení svoje zbrane odovzdať do úschovy Policajného zboru z dôvodu neplatnosti ich zbrojného preukazu? Ako sa bude cítiť občan, držiteľ zbrojného preukazu, ktorý bude musieť, alebo bude prinútený štátom zaplatiť viac ako 100 eur, ďalších 100 eur, k tomu ešte príde o svoju zbraň, resp. o svoje zbrane, pretože niektorí strelci majú zbraní aj viac? Mám ďalšie a ďalšie otázky. Kde budú zbrane uskladnené, keď ich majiteľ nemôže mať doma? Má polícia takéto priestory, alebo sa bude platiť súkromníkom? To sú ďalšie náklady. To nie je len pre strelcov, ale aj pre štát.
Dňom 31. 12. 2015 by podľa tejto novely mala skončiť platnosť zbrojných preukazov, neviem to odhadnúť celkom to číslo, ale určite to bude číslo obrovské, možno cez 100-tisíc držiteľov zbrojných preukazov, z ktorých väčšina k tomuto termínu určite požiada o predĺženie platnosti svojich zbrojných preukazov. Ako budú reagovať útvary evidencie zbraní v pôsobnosti okresných riaditeľstiev Policajného zboru, keď budú musieť vydať zbrojné preukazy žiadateľom do 30 dní v zmysle zákona o správnom konaní, nehovoriac o vydaní alebo vydávaní preukazov zbraní, ktoré treba pri predĺžení platnosti vymeniť taktiež. Tu treba pripomenúť, že mnohí držitelia majú viac zbraní. Ako budú vykonávať lustrácie základné útvary Policajného zboru v mieste pobytu? Ďalej osobitné špecializované útvary vykonávajúce previerky a lustrácie pri takomto počte osôb. Podobných otázok je obrovské množstvo a mohol by som ich klásť ešte dlho, ale nechcem už zdržiavať toto plénum. V čom ale ja vidím, skutočne, veľké nebezpečenstvo? Je v tom, že táto novela spôsobí, že veľmi nebezpečné zbrane môžu byť uskladnené na jednom mieste a pán minister je známy svojím postojom k organizovanému zločinu a určite bude so mnou súhlasiť, že asi by nebolo vhodné vytvárať určité arzenály zbraní na kope, kde by sa podsvetie ľahko mohlo dostať k takýmto zbraniam. Ja sa obávam, že pri získaní takýchto zbraní z jedného miesta by, skutočne, sa mohol rozpútať skutočný teror na Slovensku, podsvetím.
Ešte by som sa chcel zľahka dotknúť prezbrojenia alebo otázky prezbrojenia, ktoré pán minister avizoval. Tiež nie je to nová vec, je to vec, ktorá tu už bola pred časom. Diskusie prebehli. Ja by som chcel veľmi jednoducho povedať, že hovoriť o tom, či prezbrojiť policajtov, či neprezbrojiť, či pištoľ vzor 82, čezeta vzor 82 je zastaralá, nie je zastaralá. Samozrejme, je to zbraň stará, ale treba si uvedomiť jednu vec a neklamme sa. Dobrý strelec nastrieľa aj s čezetou 82 a zlý strelec nenastrieľa ani s dobrou, ani s modernou zbraňou. Prezbrojenie má preto význam, len ak sa zmení systém výcviku policajtov, pretože tých pár nábojov, ktoré policajti ročne vystrieľajú, jednoducho, zrejme nestačí na to, aby boli skutočne zdatnými strelcami. Nehovorím, samozrejme, o špeciálnych útvaroch, ktoré sú už dneska prezbrojené a majú trošku iný výcvik. Skôr narážam na, alebo teda upozorňujem na tých hliadkujúcich policajtov, ktorí mnohokrát strieľajú ani nie zo svojej zbrane na výcviku alebo z kolegovej alebo jednej zbrane, aby nemuseli potom tú svoju zbraň čistiť.
Len zľahka ku škorpiónom, ako som avizoval. Pán minister, zrejme v dobrom úmysle, dal príkaz, aby hliadky boli vybavené samopalom škorpión. Neviem, či ste niekedy skúšali, pán minister, dať si škorpión na opasok a sadnúť si do osobného auta. No, ja by som nechcel v tej hliadke byť, ktorá by osem hodín musela takto jazdiť, pretože policajt zbraň, samozrejme, nemôže v aute odložiť. Na to sú dôvody, ktoré tu nebudem ďalej rozvádzať. A čo ma desí, je aj to, že policajt, ktorý zo škorpióna nevie strieľať a predpokladám, že ľudia v hliadkach nemajú taký výcvik, ako mali pred časom jednotky rýchleho zásahu a vedia škorpión používať, budú vedieť strieľať. Dnes celý svet hľadá strelivo, ktoré by bolo možné používať v uliciach, pretože zbraň s takým dosahom ako je zo samopalu škorpión, je výrazne väčšia a neviem si predstaviť, že by nejaký policajt pod tlakom použil škorpión a začal strieľať niekde v uliciach dávkou. To by mohlo dopadnúť skutočne veľmi zle. Na záver podľa môjho názoru, podľa mňa tento návrh novely zákona má veľmi vážne nedostatky. Je ušitý horúcou ihlou. Zavádza reštrikčné opatrenia, ktoré nemajú praktický efekt. Má negatívny sociálny vplyv a znižuje zamestnanosť v danom odvetví, preto dávam procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o tomto bode programu v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku. Ďakujem za pozornosť.