Videokanál poslanca

Vážený pán poslanec Maďarič, ja si myslím, že to, čo ste hovorili o tých koaličných politických stranách, je naozaj veľmi smutná veľká pravda. Všetko to smeruje k tomu, že vlastne oni visia na šnúrke niekoho trenírok. A teraz v tomto prípade vlastne visia na politickej strane Most. Ja rozmýšľam nad tým, že v tejto naozaj vážnej situácii pre Slovensko by možno stálo za to, aby sme sa ako opozičné politické strany dohodli na tom, že vládnej koalícii dodáme toľko poslaneckých hlasov, koľko ich má Most, aby neboli závislí od tejto jednej politickej strany. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Pán kolega, hovoril si, aké máme skúsenosti z histórie, ale tragédia je to, že vtedy v histórii vlastne nerozhodovali o tom, aká bude situácia na Slovensku, slovenské politické strany. Tragédia je v tom, že vládne politické strany, ktoré si hovoria, že sú slovenské, vlastne pripravujú takúto genocídu, doslova na slovenskom národe, lebo celý ten vývoj ide takým spôsobom, že naozaj je potrebné sa nad tým zamyslieť. Veď to južné Slovensko sa začína tak izolovať, že o chvíľu nielen ľudia so základným a stredným vzdelaním nebudú schopní komunikovať s väčšinovým národom. Ale spravili sme Univerzitu Selyeho a ako to dopadlo? Veď vlastne vychovávajú sa aj vysokoškolskí vzdelaní ľudia, ktorí nebudú schopní sa dorozumieť so Slovákmi čiže so spoluobčanmi, ktorí žijú v Slovenskej republike. Je to tragédia. A ja mám taký dojem, že tu sa jedná len o to, aby politická strana Most získala maďarských radikálov, ktorí žijú na južnom území Slovenska, aby získali hlasy, ktoré určite teraz po tomto zákone stratia od občanov slovenskej národnosti. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Ja si myslím, že teraz sme počuli celkom peknú analýzu stavu, aký je v Slovenskej republike, čo sa týka používania jazyka národnostných menšín. A je naozaj pravda, že namiesto toho, aby tu bol jeden integrujúci jazyk, ktorým by sme sa mohli navzájom dorozumievať, začína vznikať tak, ako povedal pán poslanec, geto na južnom území Slovenska, kde sa, žiaľbohu, politici snažia izolovať tak obyvateľstvo maďarskej národnosti, aby malo doslova problémy žiť v tejto spoločnosti. Ja poviem jeden príklad. Ako je možné, že do Bratislavy príde 25-ročná rodička, kde sa jej doktori snažia pomôcť a ona nevie s nimi komunikovať? Čo sme robili za to obdobie, kde sme mali naozaj vytvoriť jeden integrujúci jazyk? Ja si myslím, že miesto tohto zákona, o ktorom teraz tu hovoríme, sa má pripravovať zákon na zlepšenie komunikatívnosti medzi občanmi maďarskej národnosti na južnom území Slovenska s väčšinovým slovenským národom. Nad týmto sa zamyslime. A naozaj nerobme zle obyvateľom maďarskej národnosti na južnom území. Veď je situácia taká, že sa nemôžu v strede Slovenska zamestnať z toho dôvodu, že nevedia komunikovať s ostatnými ľuďmi, ktorí tuná žijú. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán podpredseda vlády, samozrejme, tá druhá otázka je obyčajne vždy dôležitejšia ako tá prvá. A preto ja som toho názoru, že je rovnako cenné pracovné miesto, ktoré stratíme, ako to, ktoré získame. Myslím tým, keď sa rozpadajú naše firmy a keď sa vytvárajú nezamestnaní. Možnože je to ešte dôležitejšie z toho dôvodu, že obyčajne sa to týka rodín, kde veľa razy ten človek, ktorý stratí zamestnanie, je živiteľom tej rodiny. A preto ja sa pýtam, či vláda zvážila ten problém, ktorý na Slovensku je. Porovnala si 19 mil. eur investovaných v Prešove pre získavanie pracovných miest s Nováckymi chemickými závodmi, ktoré zamestnávajú 1 600 zamestnancov. A práve tým, že je nekorektné jednanie niektorých firiem v Európskej únii, mám teraz na mysli firmu Akzo Nobel, ktorá dohodla jednanie s Nováckymi chemickými závodmi. Ja vidím to tak, že je to len preto, aby ich potom mohla udať, že mali kartelové dohody. Novácke chemické závody majú zaplatiť 20 mil. eur pokutu. My máme morálne právo alebo morálnu povinnosť práve Nováckym chemickým závodom pomôcť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, vy ste začali svoje vystúpenie tým, že ste povedali, že doteraz tu bolo bohapusté divadlo. No ja musím povedať, že také bohapusté divadlo, ako počúvame od vás, nepočujeme ani od jedného z poslancov. Vy ste odborník na všetko, vy ste Vasilisa Premúdra. A ja len žasnem, že vôbec ešte zostávate tu v tomto parlamente.
A už keď ste začali hovoriť o tom všetkom, čo sa tu udialo. Viete, mali by ste začať úplne od začiatku. Mali by ste začať od malej privatizácie, od holandských dražieb, od prvej vlny privatizácie, od privatizácie strategických firiem. A potom o týchto veciach by ste mohli hovoriť s vašimi kolegami, ktorí túto problematiku poznajú veľmi dobre, lebo sa na tom všetkom zúčastňovali.
Viete, ja som už raz povedal, že by sme sa mali poučiť z toho, čo sme spravili zle, koalícia aj opozícia, a mali by sme spoločne pripraviť stratégiu vývoja, rozvoja Slovenskej republiky. Ste teraz vo vláde, môžete spraviť iniciatívu a ja som presvedčený, že opozícia sa pridá. A myslím si, že je tu dosť ľudí takých, ktorí budú vedieť k tomu pridať naozaj veľmi významné prínosy, a spoločne môžeme spraviť stratégiu do budúcnosti. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predseda, už tu bolo povedané, že, samozrejme, so ziskom sa dá narábať rôznym spôsobom. A keď je dobrý manažment, tak spraví to, čo spravil Ruhrgas s Gaz de France, o čom som tu už raz hovoril. Objednali si svoje dve dcérske spoločnosti, ktoré mali radiť týmto dvom veľkým firmám. A objednali si ich len z toho dôvodu, aby mohli ukradnúť zisk, ktorý sa vytváral tu na Slovensku, 1,3 mld. korún odišlo zo Slovenska, aby znížili zisk, aby to nezostalo v našom rozpočte. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán kolega, hovoril si o tom, že vlastne bola robená analýza na účelnosť privatizácie teplární. Ako si povedal, bola robená dvakrát, na Fonde národného majetku, pričom posledná verzia bola spracovaná na ministerstve financií. Ja sa vôbec tomu nečudujem, lebo produkt, ktorý mal vyjsť z Fondu národného majetku, mal jednoznačne hovoriť o tom, aká potrebná je táto privatizácia. A zrejme tam bolo asi viacej takých ľudí, ktorí s týmto nesúhlasili. A preto tú analýzu spravili nedostatočne pre ministerstvo financií.
A ešte by som povedal jednu takú príhodu, ktorá sa udiala pred dvoma volebnými obdobiami, keď sa privatizovali banky. Vtedy ste tiež nasypali žeravé uhlíky na nevýhodnosť a zlý chod uvedených bánk. Viete, vrazili sme tam 106 mld. korún na oddlženie. Predali sme ich za 36 mld., 70 mld. sme spravili šmahom ruky.
A ešte vám poviem k tomu jednu zaujímavosť. Viete, vtedy pred privatizáciou bánk boli platy manažérov, prezidentov týchto bánk okolo 100 000 až 150 000 korún mesačne. Viete, aké sú teraz? Zhruba štvornásobná výška odmien je teraz u týchto prezidentov. Môžete si to zistiť. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda. Vážená pani kolegyňa, hovorili ste o tom, aké výroky tuná padli od členov terajšej vlády. Ja musím povedať, že tá rétorika je presne taká, aká bola vo volebnom období 1998 až 2002, keď sa pripravovala a aj zrealizovala privatizácia strategických firiem. Ako tá privatizácia dopadla? No dopadla takým spôsobom, že vlastne mne to vychádza, že my sme boli najmúdrejší, lebo sme vymysleli, že treba všetko rozpredať, že všetky okolité štáty, Nemci, Francúzi sú práve tí hlupáci, ktorí kúpili tie naše firmy, ktorých sme sa my tak ľahkovážne zbavili. A viete, ako to pokračovalo ďalej? Pokračovalo to tak, že tí, ktorí mali byť tí najlepší manažéri, ktorí mali spravovať SPP, tak si objednali svoje dve dcérske spoločnosti, ktoré mali robiť pre nich servis a ktoré vlastne vyviezli zo Slovenska 1,2 mld. korún za túto smiešnu službu, ktorá vlastne nebola službou, ale ktorá vlastne bola len na to, aby sa znížil zisk tejto firmy (Ruhrgas, Gaz de France), ktorá kúpila SPP. Čiže ja očakávam, že presne takto to skončí aj teraz s našimi teplárňami, znova to kúpi niekto taký, ktorý príde sem len veľmi dobre zarobiť. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, hovorili ste o privatizácii rôznych firiem za predchádzajúcich alebo za dvoch vlád, v ktorých bol predseda vlády Dzurinda. No mali by sme sa zamyslieť aj nad tým, že ako tá privatizácia dopadla. Každá z tých privatizácií bola taká, že Slovensko na to doplatilo. V poslednom čase som hovoril s ľuďmi, ktorí robia v elektrárňach. Viete, aký je tam názor na predaj elektrární? Taliani sa tešia, že v živote firma taký dobrý obchod nespravila, ako spravila na Slovensku. O čom to hovorí? Hovorí to buď o našej neschopnosti, buď o našej hlúposti. A ja sa bojím, že takto to bude pokračovať ďalej aj s teplárňami.
Čo ste hovorili o tom, že by mali prejsť aspoň čiastočne teplárne na mestá. No ja k tomu len toľko, ak by mali tak prejsť, že predáme 49 % a budú mať majoritu v rozhodovaní, bude mať majoritu v rozhodovaní ten, kto tú tepláreň kúpi, tak to bude presne to isté, čo sa stalo v SPP. Aj keď už by to malo prejsť na mesto, tak potom so 100-percentnou účasťou miest, lebo len tak by sa do určitej miery dala ochrániť cena dodávky tepla v tom-ktorom meste.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán kolega, myslím si, že naozaj si trafil s tým, keď si povedal o podrobnosti po sprivatizovaní SPP, že to bude podobné aj pri sprivatizovaní teplární. Len možno je jedna chyba, že zvýšenie ceny nebude len o 20 %, ale bude podstatne vyššie. Bude vyššie z toho dôvodu, že už teraz signalizuje terajšia vláda, ako je treba upravovať technológiu, ako je treba zlepšovať technológiu. Všetky tieto veci si ten, kto to sprivatizuje, kto to kúpi, určite započíta do svojich nákladov, a tým pádom sa bude zvyšovať aj cena dodávky tepla. A ešte jedno, čo treba povedať. A bolo by dobré, keby obyvatelia pozorne počúvali tieto vyjadrenia, že vlastne samozrejme, že každá tepláreň je monopolom v tom-ktorom meste. A práve tí ľudia, ktorí bývajú v činžiakoch, ktorí sú odkázaní na odber tohto tepla, práve tí majú asi najhlbšie do tohto vrecka. A z týchto ľudí vy idete spraviť rukojemníkov, ktorí nebudú môcť spraviť nič iné, len buď naozaj byť pri studených radiátoroch, alebo potom všetok príjem, ktorý dostanú z dôchodku, dať na zaplatenie vykurovania svojho bytu.
Ďakujem.