48.
Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu.
Ja už som taký tradičný a myslím si, že zákon o vyvlastňovaní, respektíve s týmto spojené veci máme tu už tretíkrát a vo veľmi krátkom období. Ja s týmto návrhom zákona zásadne nesúhlasím. Ja som ani tú kartičku nevytiahol, ja som hlasoval proti. Vždycky budem hlasovať proti, pretože jednoducho nemôže platiť zásada taká, že ten, ktorý má väčší kapitál, a tak ja ešte použijem na to štát, aby som vyvlastnil toho, ktorý má ten kapitál menší.
Áno, to je aj tu, že či tie tety predali alebo nepredali tú pôdu. Pokiaľ tí developeri, nemám ani s týmto nejaký zásadný problém, pokiaľ ju neukradli alebo podvodom nezískali ako tú pôdu, ale ju nadobudli tým, že sú normálne kúpno-predajné zmluvy a získali tú pôdu, prosím, môže to byť. Ale tuná mi jednoducho, aj keď bol tuná, však bol tu, bol tu pán minister pôdohospodárstva, bol tu pred prázdninami minister hospodárstva. Dneska tu máme pána ministra dopravy. Nemá dneska takú tuná príjemnú úlohu, ale musí to prežiť.
Ono na jednej strane, keď sme tu mali takú hystériu, bolo to, je to už rok a pol dozadu. Bolo to pred eurovoľbami, si to veľmi dobre pamätáme. Mali sme tuná v laviciach parlamentu zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, kedy nás zachvátila hystéria, že poľnohospodársku pôdu si nedáme a zahraniční investori alebo zo zahraničia ľudia jednoducho aby nevykúpili túto slovenskú pôdu. A na druhej strane vzápätí nato asi po roku, a to pán minister hospodárstva, ktorý tuná bol, tak v podstate predložil zákon o vyvlastňovaní, kde poľnohospodársku pôdu investor, ktorý má kapitál, jednoducho štát na tom ešte participuje tým, že mu pomáha, vyvlastní dokonca tú pôdu, aby tých 250 hektárov mohol si kúpiť ten zahraničný investor.
Pozrite sa, ja viem, že nie je jednoduché byť vo vláde a niesť zodpovednosť za túto krajinu. Oveľa ľahšie je, samozrejme, kritizovať. Ja si viem predstaviť možno v individuálnych prípadoch, a to je konkrétne tuná ten investor, ktorý je tuná v Nitre, ten Land Rover, že by sa možno niektoré tie zákony, poviem tak, účelovo nejak prijali. Ale nemôže to byť prijatý zákon, ktorý jednoducho oberá ma o vlastnícke práva a vyvlastňuje ma. Toto sme mali tuná aj v minulosti, kedy sa vyvlastňovalo. A toto nie je verejný záujem, podčiarkujem, toto nie je verejný záujem, ale to je investičný záujem konkrétneho súkromníka, investora. A v tom je zásadný rozdiel. To nie je železnica, to nie je diaľnica, to nie je rýchlostná komunikácia, ale to je investícia konkrétneho investora. Preto sa s tým nedá súhlasiť.
To, že by tu prišiel ten investor a možno táto fabrika tuná bola, s tým nejak nemám zásadne problém. Ale spôsob, ako v podstate, by som povedal, v danom prípade nadbiehame, to sa mi nepáči.
Hneď v úvode návrhu zákona, ktorý máme v laviciach, tak tu je ten bod 2. Kolega to tu tak spomínal, ale mám to aj ja tuná tak zaznamenané. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využitie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny.
V zásade ja by som nemal s tým až nejaký veľký problém, na rozdiel od kolegu, že to územné rozhodnutie by sa nevyžadovalo, lebo ono to konanie by aj mohlo prebiehať, ale nevyžaduje sa územné rozhodnutie. Tak je to tuná napísané, uvedené. Ale ak by to nebolo sprevádzané tým vyvlastňovaním. S tým vyvlastňovaním neviem sa stotožniť. To mi musíte odpustiť aj prežiť to. Ja nemôžem hlasovať za takýto návrh zákona, ani v tomto prípade nebudem hlasovať za.
Ten spomínaný register pôdy, ktorý mal chrániť tú poľnohospodársku pôdu, kolega to tu tak spomínal. Mňa to tiež ako tak napadlo. Tak na jednej strane chránime tú pôdu, ale my ju nechránime tú pôdu. My v podstate, my sme nieže obmedzili, ale takmer zabrzdili alebo zastavili v podstate pohyby pri poľnohospodárskej pôde. Teda tu sa nedá ani kúpiť tá pôda poriadne, by som povedal, tak slobodne, a rovnako ani predať. Tie obmedzenia, ktoré sú cez ten register, to všetko, čo musíte, to sú tak veľakrát komplikované administratívne prekážky, že mnohí ľudia nevedia si s tým poradiť. A bežní, jednoduchí ľudia, ktorí túto pôdu majú, keď ju aj chcú predať, dokonca keď ju chcú aj darovať tú pôdu, tak ju nemôžu, lebo musia ísť cez tento register. Je to veľmi, veľmi komplikovaný zákon a v podstate ten trh s pôdou v našej krajine sa zastavil.
A tí zahraniční kapitalisti, keď ich tak môžem úsmevne nazvať, a možno pred ktorými sme mali takú hystériu pred rokom a pol, tú poľnohospodársku pôdu dávno majú tuná, či sú to Francúzi, Holanďania, Belgičania. Jednoducho túto pôdu tuná majú. Navyše, ak oni majú tie peniaze, a majú ich a majú ten kapitál, oni sa nebudú tam s nejakým pol hektárom alebo nejakými dvadsiatimi vlastníkmi na nejakej takej remenici, úzkom pásiku pôdy, s tým sa nebudú vôbec naťahovať, ale jednoducho kúpia celé poľnohospodárske družstvo. Jednoducho na právnické osoby sa to nevzťahuje a sila kapitálu je tu jednoducho veľmi silná a to pretlačí.
Pán minister, keby ste trošku len dávali pozor, takú len chvíľočku, tak v tej tlači tuná, 1782, myslím si, že hneď na tej druhej strane je taká tlačová chyba, lebo tuná neni správne uvedené to číslo tlače. Tu je 1573 namiesto toho čísla. To je taká tlačová chyba, tak myslím si, že toto by sa mohlo opraviť.
Dotknem sa tuná trochu ešte toho stavebného zákona, ktorý sme, ono to tak súvisí aj s tým, čo máme teraz ako na stole, ktorý sme tuná mali včera a pán minister ho stiahol. No úprimne povedané, bol som aj ja rád, že pán minister stiahol tento návrh zákona. Ja som mu za to aj úprimne poďakoval a keď som mu tlieskal, vôbec nie ironicky, ale naozaj úprimne, lebo ja si pamätám, pred prázdninami ako povedal, že keď stavebný zákon budeme torpédovať a ho budeme jednoducho, bude veľa tých pripomienok, tak je pripravený návrh zákona stiahnuť a vtedy to povedal, a to som si veľmi dobre zapamätal, že predkladá a má ambíciu predložiť zákon, ktorý by mal podporu širokospektrálnu, teda podľa možností tohto celého pléna.
Preto, pán minister, aj chcem vám poďakovať za to, že ten návrh zákona ste stiahli. Ale dovolím si povedať, keď vás mám tuná, na štvrť ucha keď ma budete počúvať: Stavebný zákon vtedy bude dobrý, ak stavebníci u nás na Slovensku nebudú mať problémy s tým, aby si mohli postaviť a zabezpečiť svoje vlastné bývanie. Moja predstava je asi taká, že prídem na stavebný úrad, úradník mi predloží formulár na jednej A4, vyplním ho podľa predtlače, zdokumentujem všetky tieto veci, dostanem štempel, podpis a možno do 15 dní mám rozhodnutie o tom, že je stavba povolená.
Dnes v zmysle stavebného zákona, ktorý je zo ´76. roku, a som sa dozvedel včera, že je tak, myslím, že je starší ako pán minister dopravy tento zákon. Naozaj je skostnatelý, je zastaralý. A dnes úradníci na stavebných úradoch, keď si oni ešte vymýšľajú ďalšie veci a robia si, čo chcú, a vy idete na stavebný úrad, aby ste si postavili dom, zabezpečili vlastné bývanie, neotravujete s tým štátnych úradníkov, neotravujete štát, štát aby sa, staraj sa, zabezpeč mi bývanie. Chcete si postaviť vlastný dom na vlastnom pozemku za vlastné peniaze a narážate na celú radu byrokracie. A prejde polrok, trištvrte roka, dokonca niekedy si dovolím povedať až rok a vy stále nemáte stavebné povolenie.
A to, pán minister, že ste mali lehotu osem rokov na legalizáciu čiernych stavieb, ja s tým nesúhlasím, kolegovia, ktorí tuná hovorili, že aká je to dlhá doba. Ja si dovolím povedať, že možnože v našej krajine, na Slovensku, dokonca tá lehota, dovolím si povedať, že odhadnúť si to, že je aj krátka. Lebo tu je toľko čiernych stavieb, že my keby sme mali odstraňovať čierne stavby, my by sme polovicu krajiny museli zbúrať, keby sme to mysleli úplne vážne. A to nie je možné, nie je možné. A mnohí chudobní, jednoduchí ľudia, a máme tu takéto komunity, ktoré žijú na hranici biedy, no tak stavajú si tie jednoduché príbytky. A to by sme museli všetko zbúrať. Veď nebudeme vyrábať bezdomovcov! Myslím si, že tam to už sa aj na tieto komunity nejak tak aj pamätalo. Ale aj tá osemročná lehota na dodatočnú legalizáciu tých stavieb, si dovolím povedať, že aj tá bola taká hraničná, či by sme to všetko zvládli do tohto obdobia zlegalizovať.
Veľakrát je to tak, že tí samotní investori a zvlášť ako bežní, jednoduchí ľudia nejdú do čiernej stavby preto, lebo tú čiernu stavbu jednoducho si povie, hej, načierno postavím a odignorujem tie úrady. Ale veľakrát je to preto, že sú tak horliví úradníci na tých stavebných úradoch, že robia také prekážky a sú takmer neprekonateľné. Je to individuálne, samozrejme, lebo celé je to o ľuďoch, hej, má to samospráva, má to v rukách. Sú takmer neprekonateľné, no a prasknú im nervy a jednoducho postaví si ten dom, hotovo, robte, čo chcete.
Myslím si, že pri individuálnej bytovej výstavbe, ak máš vlastný pozemok, máš na to peniaze, máš chuť alebo máš remeselnícku zručnosť, dokonca ja si viem, pán minister, predstaviť aj takú vec, aby tieto domy, zadať parametre takéhoto domu. Ja sa tak zopakujem. To som možno pred troma rokmi rozprával, ale je to, stále je to aktuálne. Ja neviem, zadať možno 150 štvorcových metrov alebo do 200 metrov štvorcových, jednoducho zjednodušiť tú legislatívu. Ja si viem dokonca predstaviť, aby bez stavebných povolení boli stavané domy na bývanie.
Nehovorím o investíciách možno na podnikateľské účely a tak, ale na bývanie, aby tuná bola len ohlasovacia povinnosť. Zjednodušiť tú legislatívu, ale podmienka je, ja nemôžem postaviť načierno na štátnom pozemku, na cudzom alebo teraz Slovenský pozemkový fond spravuje ako tie pozemky nevlastných vlastníkov, tak nemôžem postaviť si dom na pozemku neznámeho vlastníka, ale ak máš vlastný pozemok, máš vlastné finančné prostriedky, aby si mohol si postaviť tento dom.
Nedá mi, aby som nespomenul tuná, veď naša krajina a zvlášť východné Slovensko a sever Slovenska, ja tiež mám starých rodičov, mal som teda, už sú vo večnosti, ale bývali v drevenici a našim ľuďom táto kultúra je blízka. Dnes je to módny hit, stavať drevenice. A ja si viem predstaviť, že keď ty si postavíš drevený dom alebo staviaš si drevený dom, tak jakú projektovú dokumentáciu komplikovanú? Veď keď to boli zruční majstri tesári, jednoducho naozaj tuná nejaký len jednoduchý náčrt, ako to chceš, aby to vyzeralo. Ak je to prízemný dom s využitím podkrovia a je to drevený dom, aby neboli tu komplikácie pri tých stavebných pozemkoch.
Kolegovia tu tiež spomínali, možno je to obchádzanie stavebného zákona, ale ja si myslím, že v návrhu zákona, ktorý dával pán minister, tak to bolo tak cielene povedané, že ak nie je tá, je nadefinovaná stavba, tam bolo to, myslím, § 7, ak si to dobre pamätám, že definícia stavby. Ja napríklad som s tým nemal problém toto akceptovať. To nebolo tam náhodou a tuná, áno, jak pán minister to povedal, kolegovia prišli s hasákom a už sme to deštruovali, ten návrh zákona. Naopak, ja si myslím, že aj to, že to bolo nadefinované, tá definícia tej stavby, alebo keď to neni pevne ako tá plocha spojená so zemou, teda neni ten základ a tak. Prečo by to tak nemohlo byť? Ak má vlastnú studňu, neni pripojený na tie inžinierske siete, má veternú elektráru alebo dneska fotovoltaické články. Naozaj sú náhradné veci, septik má vlastný. Prečo by to tak nemohlo byť?
My nerozmýšľame, ako vychádzať našim občanom v ústrety, ale ako komplikovať. A ak je tu nejaký návrh zákona, no tak potom sme tu takí horlivci, že zase už len to ideme fakt zabetónovať a zaklincovať a všetko na kopytách ako rozniesť a namiesto, aby sme sa zamysleli nad tým, ako zjednodušiť veci, a ja ak by som bol teda kritický, prepáčte mi to, pán minister, tak myslím, že tam bolo 145 paragrafov, keď si to dobre pamätám, v návrhu stavebného zákona? Tak ja by som vás pochválil ešte viac, keby tam bolo len 75 paragrafov. To by bolo ešte lepšie, ešte lepšie. Nekomplikovať tie veci. My sme tak zakomplikovaní, hej, veľakrát aj zakomplexovaní, že je to úplne trápne.
A stavebný zákon, aj preto chcem poďakovať pánovi ministrovi, je veľmi vážnym dokumentom. To sa netýka len poslancov Národnej rady, ale týka sa to aj pána ministra, týka sa to našich priateľov, známych, týka sa to všetkých občanov tejto krajiny. Vieme veľmi dobre, vieme veľmi dobre, aké sú aj komplikované vzťahy, ako sa veľakrát aj susedia udávajú. Tuná len sa signalizovalo, že ide nový stavebný zákon a koľko udaní bolo na úradoch, kde stavby možno stoja už aj možno 10 rokov alebo aj 15 rokov a susedia sa začali ako udávať. Ja si myslím, že tá lehota 8 rokov, ktorá bola daná, tak nestihlo by sa mnohé stavby naozaj zlegalizovať. A také jednoduché stavby, konštrukcie, ktoré veľakrát sú ako doplnkové stavby v obciach a mestách, čo bežne ako ľudia si dokážu postaviť sami so svojimi skúsenosťami remeselnými, tak myslím si, že tam naozaj treba byť veľmi tolerantný. Aby sme neboli takí striktní a všetko len deštruovali, teraz všetko búrali.
Prepáčte mi, ak som trošku možno sa dotkol aj tých vecí, ktoré, pán minister v podstate včera to predkladal, som bol prihlásený do rozpravy, keďže som sa nedostal, ale súvisí to aj s týmto návrhom zákona, ktorý máme tuná teraz v týchto laviciach.
A ešte raz tak na záver zopakujem: Kým tu budem v tej Národnej rade, tak ten môj postoj bude stále jednoznačný ako v tom, že keď tuná bude akýkoľvek, v akejkoľvek forme návrh zákona, ktorý v podstate jedného zvýhodňuje pred druhým, teda mám na mysli teraz konkrétne tento zákon o vyvlastňovaní, ja nikdy nebudem hlasovať za takýto návrh zákona, ktorý spochybňuje vlastnícke práva. Vlastnícke práva majú byť nedotknuteľné, zaručuje to Ústava Slovenskej republiky a ja poviem, mi to tak možno prepáčite, tie vlastnícke práva majú byť takmer posvätné. Nemá to byť nejaká mamona, nemá to byť nejaký ten tvoj bôžik, ale vlastnícke práva sa jednoducho musia rešpektovať. Ani zákon nemá byť ten, ktorý spochybňuje vlastnícke práva, nakoľko ja považujem za najvyšší zákon tejto krajiny, je ústava a tá to nespochybňuje.
Myslím si, že máme tu návrhy zákona, myslím si, lebo zatiaľ Ústavný súd nerozhodol, ktoré sme prijali v tomto pléne Národnej rady, a ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. A jeden z nich je ten, ktorý som spomínal, to je zákon o nadobudnutí poľnohospodárskej pôdy. Prečo? Lebo ťa jednoducho obmedzuje v tvojich vlastníckych právach. Ty slobodne nemôžeš predať a nadobudnúť pozemok. Dokonca ty ho slobodne nemôžeš darovať, komu ho chceš, resp. dar prijať. Je to veľmi komplikované cez ten register. Ľudia sú jednoduchí a tí ľudia naozaj frflú a nadávajú na nás všetkých, že aký návrh zákona sme prijali.
Ďakujem za pozornosť.
