Videokanál poslanca

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, spravodajca, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov povedať. Ja si dovolím mať, pán minister, pripomienky k tomu návrhu zákona.
Mám tu výhradu voči § 8a. A tam je odsek 6, kde je povinnosť mladším ľuďom ako 15 rokov mať riadne upevnenú prilbu na lyžiarke trate. Pán kolega mal taký trochu iný názor, polemizoval o tom, či to má byť vek 18 alebo 15 rokov. Ja mám celkovo problém s tou prilbou. My sme sa lyžovali na lyžiarskych tratiach, kde sme nepoužívali prilby. Samozrejme, mali sme iné lyže a inak sa lyžovalo. Teraz sú iné tie podmienky. Ale viem si predstaviť poriadok na lyžiarskej trati aj bez toho, aby tie deti boli ohrozované na tých tratiach. Teraz sme mali pred chvíľou návrh zákona, ktorý ste dávali, aby do Policajného zboru mohli nastupovať chlapci vo veku od 21 rokov. A ak to prejde, tak to bude záväzné. A rovnako viem si predstaviť aj tam, kde sú veľmi náročné lyžiarske trate, obmedziť tým deťom do veku 15 rokov jednoducho prístup na tú lyžiarsku trať.
Ale veľkým problémom, ktorý tuná je v našej spoločnosti, a ten je veľmi vypuklý a nedá sa nevidieť, ja som pravidelný lyžiar, raz za päť rokov idem na lyžovačku, hej, to mi tak stačí, aby som si to tak zmapoval, tí chlapi, ktorí vysedávajú alebo postávajú pri bufetoch, potužujú sa alkoholom a idú v pohode sa lyžovať ďalej. A keď sa zrazí taký 120-, 130-kilový alebo 100-kilový chlap s takým dieťaťom na tej lyžiarskej trati, tak je to naozaj veľmi vážny problém. Vtedy dochádza k tým úrazom. Dá sa tomu predchádzať a jednoducho týmto ľuďom zamedziť prístup na lyžiarske trate, aby neobmedzovali v podstate aj druhých účastníkov na nich. Tak nie sú ohrozené len deti, ale, samozrejme, aj ženy (A môže to byť aj muž, ktorý má nižšiu hmotnosť a je slabším lyžiarom.) a veľakrát títo lyžiari sa veľmi agresívne lyžujú na lyžiarskej trati.
Potom je tá definícia lyžiarska trať. Ak dieťa mladšie ako 15 rokov musí mať riadne upevnenú tú prilbu, ale lyžiarskou traťou je aj lyžiarska bežecká trať, musí to tam mať? Ja som to tu spomínal. Ja mám s tým vnútorný problém, lebo u nás v Tatrách sa lyžuje aj v jarnom období, keď slniečko naozaj už dobre svieti a hore na Skalnatom plese je iná teplota, tá inverzná, aj oblačnosť keď je, respektíve aj tá inverzia, ktorá je hore, svieti slnko, dole je zamračené a tam páli to slnko. Neviem si to vtedy predstaviť tých mladých ľudí alebo pätnásťročné deti, alebo aj dvanásťročné. Aj tu sme viedli polemiku o tých osemnástich rokoch. Neviem si dokonca predstaviť dospelých ľudí, aby sa lyžovali celý deň alebo pol dňa takto v tej prilbe. Väčšinou sú tmavé tie prilby a svieti na vás slnko. Veľmi je to náročné. Samozrejme, tá riadne upevnená prilbu mimovoľne sa dá jednoducho uvoľniť a nedá sa jednoducho takto lyžovať. Ja by som nebol v tomto smere taký prísny. Nechal by som to určite na rozhodovaní rodičov. Rodič nesie túto zodpovednosť.
Pán minister tuná nie je, teraz vybehol von, ale opýtal by som sa ho, keby tu bol, kde sú rodičia, keď naše deti vo veku do 15 rokov sedia v krčmách namiesto toho, aby sa lyžovali. A to dieťa si možno sadne na bicykel a dôjde potom dobité domov. Veľakrát sú to úrazy z toho, že to sú strety s motorovým vozidlom. Dieťa je potom zrazené, dolámané alebo aj mŕtve. A tu nikto nič nerieši. Koľko mladých ľudí vo veku do 15 rokov dnes by tak v našej spoločnosti muselo chodiť s prilbami domov? Na jednej strane tu to vyzerá potom tak, ako by nám nezáležalo na zdraví detí. Ale ja mám na mysli v tejto chvíli aj rodiny, ktoré majú viac ako jedno dieťa, rodiny, ktoré majú viac ako dve deti. A ak máte štyri deti, päť alebo sedem detí, teraz si zoberte tú skutočnosť, kde popcháte všetky tie rárohy, celý lyžiarsky výstroj. Na to sú trojizbové byty, niekedy štvorizbové byty, kde potkýname sa o tie rárohy. Aj tie prilby, tie plembaky sú v tomto smere jednoducho príťažou. A teraz si zoberte takú veľkú rodinu, ktorá sa má zbaliť a možno ide z Bratislavy, ide k nám do Tatier a ide na lyžovačku. Čo to zoberie prívesný vozík, aby sa zbalili, aby mohli ísť na lyžovačku? Aj na tento rozmer treba pamätať.
A ja to tak poviem, kto je viac ako otec? Ja som otec, mama nie je viac, otec je viac ešte aj ako mama, tak je hlavou rodiny, ja som taký staromódny konzervatívny, hej. (S úsmevom povedané.) Tak úsmevne to rozprávam. Ale jednoducho zodpovedný rodič nesie zodpovednosť za svoje deti. A ak aj rozhodne ten rodič, či to dieťa bude mať tú prilbu alebo ju nebude mať na tom lyžiarskom svahu, je to jedno, ja si myslím, že v každom prípade je to na rozhodovaní rodičov.
A ak by sme mali byť celkom takí prísni a striktní, potom prevádzkovateľ lyžiarskej trate nech ten nesie tú zodpovednosť. Ten nech rozhodne, ktoré vekové kategórie to majú mať. Ale to nie je len potom o vekovej kategórii, lebo koľko je nás takých mľandravcov, čo sme na tom lyžiarskom svahu a ideme raz za desať rokov na ten lyžiarsky svah a nezvládame tie lyžiarske svahy veľakrát zísť na lyžiach? No jednoducho tak im to zamedzí, ak je iný, bočný lyžiarsky svah, zvyknú byť také detské alebo menej náročné lyžiarske svahy, sú tam niekde lyžiarske trate, niekde je trebárs len jedna zjazdovka, ale dnes máte aj dve-tri zjazdovky niekde, prevádzkovateľ takéhoto lyžiarskeho zariadenia, a rozhodne o tom, ak vidí, že by to bolo nebezpečné pre nich.
Ale najväčším problémom, ktorý ja vidím na lyžiarskych tratiach v dnešnej dobe, sú opilci, ktorí sa suverénne lyžujú. Môj priateľ známy dostal hádam u nás v regióne ako cyklista najväčšiu pokutu, ktorú vôbec cyklista mohol dostať. Dostal ju 150-eurovú za to, že nafúkal s tým, že pil alkohol. Ale taký lyžiar, ktorý ide oveľa väčšou rýchlosťou na tom svahu, pod vplyvom alkoholu zráža sa s ľuďmi, je bez sankcie, nie je postihnutý. Tam by som sa pozrel na týchto.
A na záver chcem len tak podporiť tú myšlienku, aby jednoducho tá dobrovoľnícka Horská záchranná služba bola podporená, lebo ja si neviem predstaviť tiež tú prácu v tatranských podmienkach bez dobrovoľníkov. Mal som kopec aj kolegov, aj priateľov z Horskej záchrannej služby. Na jar sú u nich prípady také, na jeseň, to sú tie zamrznutia, ktoré kolegyňa tuná spomínala. Tatry veľakrát sa podceňujú a veľmi veľa ľudí zahynie tam preto, lebo podcenia v podstate tie naše veľhory. Ale tu je taká situácia, že neviem si predstaviť pri tých lavínach, ktoré sa zosúvajú hlavne na jar, že by dobrovoľníci tam nenastupovali pri hľadaní osôb a pri prehľadaní toho lavínového poľa. Ja som za to, aby sme aj docenili aj spoločensky, ale však aj finančne, čosi stojí aj toto, aj to vybavenie, dobrovoľnícku záchrannú službu.
Pán minister, ja som len tak ešte spomenul, boli ste za dvermi, otázku, koľko z nás rodičov dbá na to a koľkí dávame pozor na to a tie deti do 15 rokov a vysedávajú v krčmách, odchádzajú z tých krčiem s prilbami na hlavách, napriek tomu koľko máme úrazov. Vy to budete vedieť lepšie ako ja. A ja hovorím, že radšej nech tie decká sú na svahoch, nech sa tam radšej lyžujú, ako by mali vysedávať v nečinnosti po nejakých krčmách a putikách. Ďakujem za pozornosť.

Vo všeobecnosti výberové konania sú veľkým problémom v našej krajine. A to nie je len pri tomto návrhu zákona, lebo často výberové komisie vytvárajú to křoví alebo tú hmlu, za ktorú sa vlastne potom schováva ten, kto chcel dosadiť si možno tých svojich ľudí. Neviem si tu reálne predstaviť uplatnenie § 33 v praxi, keby prezident Policajného zboru, keby jeho viceprezident, keby generálny riaditeľ Sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra boli vyberaní na základe toho výberového konania. No mne už len tam chýba, že by tam ešte bolo zapracované, že tam má byť aj štátny tajomník ministerstva vnútra. Myslím si, že tu netreba sa báť naozaj v niektorých tých špecifických prípadoch pomenovať to, že sú vyslovene mnohé pozície alebo funkcie výkonné politické. Ja si tiež neviem predstaviť, že by pracoval minister vnútra s ľuďmi najbližšími, ktorých má mať po ruke a ktorí by de facto boli proti nemu. Zhadzoval by tak jednak seba samého, ale aj celý úrad ako taký.
Ale v tom návrhu zákona, čo je dobrá vec, a to chcem zvýrazniť, bolo to tu spomenuté, je, že je ten vek posunutý u policajtov z 18 na 21 rokov. Myslím si, že toto je dobrá vec, pretože u dnešných mladých ľudí naozaj, tá psychická zrelosť zaostala za tým fyzickým vekom. A myslím si, že vo veku od 21 rokov smerom nahor, tak ako je tu ten výber do Policajného zboru stanovený, by to boli takto v podstate aj muži psychicky zrelí, nielen fyzicky zdatní.
No a ten Hadriánov val. Tak to len tak na okraj zareagujem. Ak dovolíte, tak to len tak spomeniem. Za tým bol koniec sveta a koniec kultúry. A súhlasím s tým, že ten Hadriánov val je vybudovaný, za tým sa čosi skrýva.

Naopak, ku výchove patrí aj trest. Je tu aj pán minister spravodlivosti a on to vie veľmi dobre, hej. A to jak je to u dospelých, tak je to aj u detí. Samozrejme, má to byť stále primerané. Aj trest má výchovný moment.
Ale tu sa deje taká vec, že my kazíme našu mládež a v tom je ten problém. Takzvaní možno tí, ktorí by chceli vzdelávať naše deti alebo mládež o sexuálnej výchove, sami nemajú to jasno vo svojom živote a takýto človek nemôže viesť druhých. Slepý, keď bude viesť toho druhého alebo slepého, obidvaja padnú do jamy. A v tom je ten zásadný problém.
Aj keď tuná niektorí kolegovia protestovali a vykrikovali tuná z lavice, aj ja mám osobnú tú skúsenosť s tým, že odoberajú sa tie deti v tom zahraničí. Dejú sa tieto veci a naši ľudia, musím povedať, aj ja to poznám aj z regiónu prípady také, kde so strachom a utekali z toho zahraničia z obavy pred tým, aby im neodňali tieto deti.
Ten trest vždycky, teda je výchovný vtedy, ak je primeraný. Ak by som používal neprimerané tie tresty, tak to je niečo, s čím sa nedá súhlasiť a to nie je potom výchovné, ale devýchovné.
Čo sa týka predkladanej správy, tak to sexuálne vykorisťovanie nadoberá alebo nadobudlo znepokojujúce rozmery na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni. Dá sa s tým súhlasiť naozaj. Aj zneužívanie tých detí a pornografia detská, ktorá tuná je, a vidíme aj tie snahy možno, poviem, skazených ľudí alebo spoločností, ktoré jakosi nabúravajú tento detský svet. Ak zabiješ detskú dušu, tak nikto ju už viac nevzkriesi. Deti sú veľmi citlivé na túto oblasť.

182.
Pán kolega, naozaj je to pravda. Žiaľ, ten zákon o verejnom obstarávaní má negatívny dopad na rozvoj regiónov, ale aj ich obyvateľov. Ale to dlhodobo, to nielen teraz, ale dlhodobo. A to nie je len ten negatívny dopad, ktorý si spomínal, možno v lese alebo v dochovaní, alebo v dopestovaní. To, čo sa v regiónoch dochovalo, dopestovalo, dnes treba dovážať. Ale to je aj oblasť stavebníctva. Vyhrávajú tie verejné obstarávania firmy naozaj tak, ale aj v stavebníctve, ktoré nemajú mechanizmy, ktoré nemajú zamestnancov. Tak ako to bolo spomenuté, vyhrávajú firmy tie, ktoré sa vedia zorientovať v zákone o verejnom obstarávaní, a nie tie, ktoré majú naozaj aj schopnosť vykonávať ten súbor tých prác.
Ten zákon je veľmi nespravodlivý a ochudobňuje mnohých ľudí v regiónoch. A ja sa s tým stretávam. A nie raz sa zamýšľam nad tým, a tak ja si všímam tie stavebné firmy, prečo mnohé stavby realizujú firmy, ja neviem, možno z Bratislavy alebo z Košíc, alebo z veľkých vzdialeností, keď máme zručných remeselníkov aj vo vlastnom regióne.
Myslím si, že, pán minister, ak vás tuná máme, v podstate ja som to tak spomenul pri inom zákone, ale poviem to aj tu, čím jednoduchší bude tento návrh zákona, tým bude lepší.
Ja som sa sám zamýšľal nad týmto zákonom o tom verejnom obstarávaní. Je dobré alebo je lepšie, keď ho tu máme, alebo by bolo lepšie, keby sme tento zákon o verejnom obstarávaní vôbec tuná nemali. Ja si dovolím povedať, že v mnohých prípadoch je diskriminačný voči bežným občanom tejto krajiny. Potláča ich práva možno mať tú zákazku vo svojom regióne a vykonávať aj mať podiel práce na tom.

32.
Ďakujem za slovo. Nebudem dlho, ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, ja som sa chcel opýtať, nakoľko to tu tak nepadlo, pán minister to v tom úvode tak spomenul, že tie práporčícke hodnosti sa rušia, teda budeme mať poddôstojníkov, dôstojníkov a generálov, z tohoto tak asi vyplýva.
Ale chcem sa opýtať, lebo aj pri profesionálnych vojakoch aj v podstate boli v práporčíckych hodnostiach a oni sú v zálohách, či aj tam sa to bude meniť. (Reakcia ministra.) Hej, už to nie. To je jedna vec.
A chcel som sa opýtať potom ešte na tak, dáva to logiku, ja som sa tak nad tým zamyslel, však my tá generácia stredná alebo staršia tak sme zažili tú vojenčinu, vojenskú službu, tak myslím si, že poddôstojníci sú dostatočne pripravení aj fundovaní na to, aby aj zabezpečovali ten tyl (pozn.: správne má byť "to tylo"), lebo tie práporčícke hodnosti väčšinou boli to vojaci takí, ktorí zabezpečovali ten tyl (pozn.: správne má byť "to tylo").
Ale prepáčte mi, pán minister, ja ešte predsa len nastolím teda jednu otázku. No a je to také, tak som sa nad tým dosť vážne ako zamyslel a teraz je tá príležitosť, ono to tak súvisí s tým prvým celkom návrhom zákona a otvárame ústavný zákon. Ja som sa už častejšie nad tým zamýšľal a zvlášť teraz, keď sú také pnutia vo svete, aj vojny a konflikty a v podstate aj susedná krajina Ukrajina je tiež, dá sa povedať, veľmi ťažko skúšaná, zomierajú tam ľudia. Je tam naozaj otvorená vojna, teda to prímerie je stále také otázne, aj cez tie médiá čo tu preniká.
Ale chcel som sa opýtať a nastoľujem takú otázku, že vrchným veliteľom ozbrojených síl v zmysle ústavy čl. 102 je prezident Slovenskej republiky. (Reakcia ministra.) Hlavný veliteľ, tak, hlavný veliteľ. A chcel som sa opýtať: A nebolo by to lepšie, ak by boli to traja ľudia, traja ústavní činitelia? Bol by to prezident, predseda vlády a predseda parlamentu. V tak vážnej situácii, ako vypovedať vojnu a, samozrejme, je to so súhlasom Národnej rady, ale predsa sa mi zdá pri tých napätých situáciách, keď je predsa, keď sú to traja ľudia, tak myslím si, že bolo by to aj pre našu krajinu, si myslím, teda že by to mohlo byť teda bezpečnejšie.
Pán minister sa usmieva, ale takáto otázka nie raz, nie dva razy ma naozaj prenasledovala priam alebo napadla pri tých situáciách, ktoré dnes zažívane na tých vojnových konfliktoch, ktoré sú tuná. Možno by sme sa dnes tak usmievali, že však nás sa to tak netýka, ale v podstate s Ukrajinou máme my bezprostredne ako túto hranicu. Aj vidíme, že čo sa deje, veď aj občania sa sťažujú, že lietadlo pri tých manévroch sa nízko vznieslo a išlo nad tou našou krajinou.
Vidíme pobaltské krajiny a aj to napätie, ktoré tuná je v podstate medzi, teraz poviem, tak Západom a Ruskom, ani nie medzi Východom a Západom, jak to kedysi bolo, ale tým Ruskom.
Ja tento postoj, a to už tak všeobecne poviem a tým aj skončím, ja som za to, aby sa zmierňovalo toto napätie, aby naša krajina nebola tá, ktorá hrozí Rusku, veď nedávno mali sme osláviť 70. výročie ukončenia druhej svetovej vojny a naši vojaci, a vtedy to boli sovietski vojaci, v podstate patrili medzi víťazov. A teraz neviem si to ani predstaviť reálne, pán minister, aj keď sme začlenení teraz vo vojskách NATO. Ja keď som bol ako záklaďák, ako vojak, vojská NATO pre nás boli najväčším nepriateľom, najväčším nepriateľom a to každú chvíľu mala vypuknúť vojna. My sme boli cvičení tak, aj sme mali aj v noci, aj koľkokrát aj v zime tie poplachy a naša životnosť, nášho útvaru, ja som slúžil v Západovojenskom okruhu, tak bola päť minút. Päť minút sme mali a my sme boli nárazniková zóna. My sme boli nárazníková zóna. A nie že vojna má vypuknúť, ale atómová vojna. Ja si myslím, že ja už som tak poznačený hlboko ako aj tým výcvikom, aj tým všetkým, človek na to nemôže ako zabudnúť a v podvedomí stále mám, tak to mám hlboko zakódované, tú hrozbu tej vojny, preto ja aj veľakrát tieto veci nepodceňujem aj v tej susednej krajine.
Ja si myslím, že naša krajina by nemala nepriateľsky vystupovať voči Rusku, a tak sa stále nad tým usmievam, ten najväčší nepriateľ, ktorí my sme boli tak v podstate pripravovaní a cvičení, a to bolo práve NATO, tak dneska my sme jeho spojencami a s tými, s ktorými sme spojencami boli, tak odrazu sme na tej opačnej strane brehu. Určite aj keď sú aj také medzinárodné konflikty alebo možno napätia, ja budem stále ten, ktorý bude vyzývať k tomu, aby sa viedol dialóg a dialóg do vyčerpania, priam do omdletia, aby naozaj nerinčali zbrane. Lebo akonáhle sa rozpúta konflikt a vojnový konflikt, tak veľmi ťažko sa to utícha. A samozrejme aj naša krajina aby mala profesionálnu armádu a profesionálnych vojakov, ale aby títo vojaci aj tá naša armáda predovšetkým slúžila ako obranná jednotka a aby sme sa nezaradzovali medzi nejakých agresorov.
Ďakujem.

14.
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pozerali ste akurát dole, ste nevideli, že som sa prihlásil, ale ďakujem za to, že môžem sa prihovoriť k tomu.
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Ja tiež vítam celý ten súbor tých návrhov zákona, nakoľko vidíme, že čo sa dnes robí vo svete, ale rovnako aj v našej krajine, a myslím si, ja som ešte, patrím k tej generácii, ktorá absolvovala základnú vojenskú službu. Ona sa zrušila, toľko sa bojovalo za zrušenie základnej vojenskej služby, ale zas na druhej strane vidíme, tí mladí ľudia, že majú v sebe energiu, majú paru, a vidíme, že sa aj formujú také oddiely, a ilegálne, a podobne. A ak, pán minister to dobre aj postrehol a je tuná s týmto návrhom zákona, aby sme dokázali správne využiť a legitimizovať mnohé veci, ktoré sa tu dejú v tej krajine, hej, je to koordinované a nech tá príprava tuná je.
Mladí ľudia dneska veľakrát sú, skončia vysoké školy alebo aj stredné školy a ako absolventi škôl, tak veľakrát a často sú, zaradia sa medzi rady nezamestnaných. Veľmi veľakrát to tak je a nečinnosť, tá plodí zase len samé problémy.
Myslím si, že keď mladí ľudia budú mať možnosť ako dobrovoľníci zapojiť sa do armády, je možné ich služby využiť aj v tom civilnom sektore. Vidíme, že veľmi častým zjavom v našej krajine, čo nebolo v minulosti až v takom veľkom rozmere, sú živelné pohromy, a zvlášť povodne, ktoré sužujú našu krajinu.
Preto tento návrh zákona vítam a ďakujem, že aj tuná je, aj ja budem hlasovať za.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja tiež som tak nachystaný, že podporím tento poslanecký návrh zákona, ale prihováram sa zároveň za ten pozmeňovák, ono to tak vylepšuje ten návrh zákona. Tak by som aj poprosil samotných navrhovateľov, ak sú schopní to zakomponovať do toho návrhu, pretože darcovia krvi naozaj nie sú dostatočne možno doceňovaní u nás v našej krajine a takto myslím si, že keď by aj oni mali tie doplatky za lieky znížené, tak tá navrhovaná úprava na tých 25 eur maximálne, myslím si, že toto by mohol byť taký ústretový krok. Tak ako si to kolega spomenul, v podstate ten darca predovšetkým musí byť zdravý v tom čase reálne, keď daruje tú krv, tak je zdravý. Ale častokrát sa stáva aj to a vo väčšine prípadov je to tak, že prichádza obdobie, kedy potrebujú aj tí samotní darcovia pomoc. Ja som zažil tiež taký prípad u známych, kde manžel bol, v podstate mal zlatú plaketu, niekoľkonásobným darcom krvi a manželka pri pôrode potrebovala tú transfúziu a keď tí lekári nejak to tak komentovali, jej sa to tak dotklo, keď o tom počula, tak hovorila, že môj manžel, povedala aj počet, koľkokrát daroval ako tú krv, a vy teraz uvažujete. Sú to roky dozadu, to nebolo teraz, ale možno nejakých 25 rokov dozadu, ale tak v tejto chvíli ma to napadlo.
Ale chcem oceniť aj tú skutočnosť, že zdravotne postihnutí poistenci a invalidní dôchodcovia podľa tej aj platnej úpravy, že aby tie doplatky za lieky boli maximálne 30, u dôchodcov 45 eur. Samotné lieky sú strašne drahé. Veľakrát tú hodnotu tých liekov ani nepoznáme, ale, samozrejme, aj tie doplatky, ktoré doplácajú samotní poistenci, sú veľakrát vysoké.

Ďakujem za slovo.
Ja už tak tradične, ja som na strane fajčiarov, ale som nefajčiar. A fajčenie nepropagujem ani nepodporujem a ani nikdy sa nejak tak nebudem zastávať, ale samotných závislých fajčiarov, tam na tej strane som, lebo ja vidím, aká je to obrovská slabosť, kde niekto prepadne tejto závislosti. Aj na stokrát si odrieka to fajčenie a stále tá cigareta nad ním zvíťazí. Veľakrát naozaj, však to aj v podstate je to medicínsky, je to dokázané aj vo výskumoch, že to fajčenie koľko problémov zdravotných spôsobuje, a tí onkologickí pacienti veľakrát, ktorí naozaj sú aj zomierajúci, tak je to veľmi komplikované ochorenie. Ale cez to všetko, keď aj takýto človek je už aj v tej fáze ante finem, tak jednoducho s tým fajčením má stále problém.
Mám tuná pána ministra a ja som ho chcel poprosiť, aby sme naozaj boli tolerantní voči tejto skupine ľudí, a to sú zomierajúci. To sú pacienti onkologickí. Výnimka je na psychiatrických oddeleniach, že tam sa môže na vyhradených miestach fajčiť. Ja som dával tento návrh. Bola tu ešte Zuza ministerka, tak jej som to hovoril, ale to ju vyplašil ten návrh zákona, ale aby pacienti, ktorí sú ako onkologickí pacienti alebo paliatívni, na paliatívnych oddeleniach a hospicoch, aby mali dovolené fajčiť. Ja sa musím priznať, pán minister, my nie sme schopní naplniť tento zákon. My máme zomierajúcich pacientov a keď je jeho jedna z posledných vôlí zapáliť si tú cigaretu, ako mu to mám odoprieť? To je veľakrát veľmi ťažké a komplikované. Jemu sa zhorší zdravotný stav.

Ďakujem za slovo.
Ja chcem len reagovať, pán kolega, na tú skutočnosť, kde si povedal, že územné konanie sa nevyžaduje. Tak to tak opravujem a myslím si, že ti to aj povedali, ale územné rozhodnutie sa nevyžaduje, nie územné konanie, ale územné rozhodnutie. A tak ako, a ja si myslím, že to bude spojené s tým stavebným konaním aj to územné konanie, ale nevyžaduje sa tu územné rozhodnutie, hej, tak to je návrh zákona, to je hneď v tom bode 2 § 32.
No a čo sa týka tej investície, no však ja tiež sa teším, že táto investícia bude u nás na Slovensku a nebude v Poľsku. Aj keď si uvedomujem tie riziká na Slovensku, ktoré tuná sú, neviem, či Slovensko bude montážnou halou alebo nebude, a keby aj bolo, tak chvalabohu, a nech je aspoň montážnou halou, jak celkom tí ľudia bezprizorne by sa mali kdesi takto potulovať a robiť zle, lebo nečinnosť len plodí zlo. To by som s tým nemal problém, ale zase z takého strategického hľadiska ten strojárenský priemysel a keď príliš na ten automobilový priemysel bude orientovaná naša krajina, tak v prípade krízy, ktorú sme tuná už aj mali v blízkej minulosti, tak sme videli, že čo to spôsobuje, a môže to otriasť našou ekonomikou.
Toto je ten druhý rozmer a ten druhý aspekt, ktorý tuná hrozí. Samozrejme, aj ja som za to, aby podľa možností sme podporovali v podstate ten domáci trh, ale aj tých domácich investorov, no ale koľko hystérie nás tu zachvacuje alebo možno takej závisti, ak sú tu úspešné firmy a podnikatelia a veľakrát sú tu často pertraktovaní aj menovite, nebudem ja spomínať tuná ani mená, ani firmy a ich takto dehonestujeme. My nevieme, aké má pozadie Land Rover alebo Volkswagen alebo proste tieto veci, ale ak sa to týka našich domácich úspešných podnikateľov, no tak jednoducho ich napádame a dehonestujeme. Áno, podporovať aj domáci trh, jednoznačne.

Ďakujem, kolegovia. Samozrejme, že chcem, aby boli tuná investori, aby bola tuná zamestnanosť, aby naša krajina rástla, ale jednoducho nemôžem súhlasiť, aby sme dobrú vec riešili nespravodlivou cestou. Ja som o tom hovoril. Ja by som ani ako ten posledný krok nenechal ako to vyvlastňovanie. Jednoducho však, áno, sú tu, platia trhové mechanizmy, tak jednoducho s tými vlastníkmi treba rokovať, prípadne im ponúknuť adekvátnu cenu, alebo ak nechcú predať takýto pozemok, tak adekvátnu náhradu. Aj to je možné, hej, že nahradím ti ten pozemok. Samozrejme, ja viem, že je to komplikovanejšie a predlžuje sa celkový ten proces a ten investor, samozrejme, má, ak príde tu taký významný investor alebo má v pláne tuná prísť. Chápem aj túto vec, ak vláda dokáže prísť s ponukou a mu povedať, áno, pri Nitre máš tuná 250 hektárov, toto máš ako k dispozícii.
Inak tí predrečníci, ktorí tuná tak rozprávali, ja tiež som sa nad tým zamyslel. Ak teda postavíš tú fabriku a produkuješ, robíš tam. Viem si predstaviť aj to, že by si to mal na dobu určitú. Pokiaľ táto výroba ide, funguje, tak jednoducho ako si užívaš ten pozemok. Ale tiež ma to koľkokrát zarazilo alebo zamýšľam sa nad tou vecou, že raz tieto fabriky budú odchádzať, čo to zostane tam? Čo to zostane? To budú také zbúraniská? Máme tuná na Slovensku také opustené fabriky.
Jednu vec, ktorú som tiež nespomenul. Však tá Nitra. V poriadku, že je to tuná, ale máme tuná menej úrodnú pôdu v rámci našej krajiny. Ja viem, že nám chýba tá infraštruktúra. Tú R1 nám treba dobudovať, diaľnicu nám treba spojiť do tých Košíc, ale na východe Slovenska a severovýchode je menej úrodná pôda a je tam vysoká miera... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)