Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Nebudem konkrétny, ale... (Ruch v sále.)
Poprosím trošku kľud, lebo keď mám tuná taký hluk zboku, tak nemôžem rozprávať. A to patrí tiež v podstate k tomu rokovaciemu poriadku. Vypnú mi mikrofón a ako sa správam v tej rokovacej sále, aj to veľakrát vytvára celkový ten obraz.
Ja poviem aj za seba. Aj ho mám veľakrát problém dodržať, tento rokovací poriadok. Aj toto je chvíľa, kedy viac tie emócie, viac sú vybičované, aj ja som jeden z tých, ktorý vykríknem z tej lavice. Ja tu sedím v tej šoférskej rade, tak je to aj problém veľakrát sa takto udržať.
Ale v jednej chvíli, v jednej rozprave aj faktickými poznámkami každý sám nech si vstúpi do vlastného svedomia, či sme dodržali ten rokovací poriadok, či ho nezneužívame. Ale tá férovosť, ktorá tu možno bola spomenutá, alebo tá slušnosť, tá sa naozaj vytráca.
Prepáčte mi teraz za výraz, ja také výrazy nepoužívam, ale poviem ho tentokrát. Poslanci sami sebe, s prepáčením, kopeme do zadku. Sami sebe. Toto sa nenosí. To je čosi nekorektné, nekolegiálne aj voči svojmu kolegovi, ktorý sedí tuná v tomto parlamente alebo tu aj sedel či pred rokom, či pred desiatimi rokmi. Nerobí sa to!
Advokátska komora, ja si neviem predstaviť, že by advokáti sa tak voči sebe správali. Alebo stavovské organizácie, ktoré sú tuná. My sa správame veľmi veľakrát veľmi arogantne a neslušne. Vytvárame celkove zlý obraz potom o tejto spoločnosti, pretože my veľakrát sme zlým príkladom pre túto našu krajinu.
Pán predseda to tu prišiel a povedal aj ten banner, aby išiel preč spred toho rečníckeho pultu. Aj mne to vadilo, lebo, Dano Lipšic, tebe by som videl už len možno len ruky z boku, už aj hlavu by ti zakrylo... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ten pozmeňujúci návrh podporím aj všetky tie jednotlivé body, dával som pozor, ako si to odprezentoval.
A myslím si, že je aj správne, že generálny prokurátor je volený na tých 7 rokov, ale aj veľmi dobré je to aj v tom pozmeňujúcom návrhu, že sa vypúšťa automatické predlžovanie funkčného obdobia generálneho prokurátora. V prípade skončenia funkčného obdobia môže v súlade so zákonom a rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky vykonávať všetky kompetencie generálneho prokurátora jeho prvý námestník.
Tak ako si to v rozprave spomenul, mali sme ten prípad NKÚ, kedy sa donekonečna predlžovalo funkčné obdobie jeho predsedu. A tak nech je to zo zákona, že jednoducho generálnemu prokurátorovi, keď uplynie sedemročná lehota, musí skončiť a, veľmi správne, ani nemôže opätovne sa uchádzať o tento post naďalej.
Bod 2. Tak k niektorým veciam, všetko nestihnem, samozrejme, a tu v záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov generálny prokurátor vydáva záväzné stanoviská záväzné pre všetkých prokurátorov. Áno, je to správne. Ale tak ja som si dal takú poznámku, predovšetkým ten prokurátor, nechcem spochybňovať generálneho prokurátora súčasného, ale aby bol predovšetkým morálnou autoritou, hej, pretože tie jeho stanoviská naozaj zaväzujú tých ďalších prokurátorov na tých nižších článkoch.
Samozrejme, aj ten rozmer tých blízkych osôb, ktorý si tu spomínal, či už u prokurátorov, alebo právnych čakateľov, aby deklarovali v celej justícii, aké majú tie príbuzenské vzťahy.
K tým dôchodkom sa nestihnem nejak vyjadriť. No nestihnem už.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja len budem reagovať na ten tvoj pozmeňovák, ktorý predkladáš. Ja ho podporím tuná pri zajtrajšom hlasovaní. Lebo tak ako si to správne podotkol, je to spravodlivé. Ak konatelia, štatutári a prokuristi, členovia dozorných rád, ak formálne síce sú registrovaní v zmysle Obchodného zákonníka, ale nevykonávajú túto činnosť a nemajú príjem z tejto činnosti a nemajú iný pracovnoprávny vzťah, myslím si, že tu naozaj nie je dôvod preto, aby bola im poskytnutá táto pomoc vo forme podpory. A naopak, keď by tento príjem mali, tak v podstate do tej evidencie, aby sa nedostali. Pokiaľ ma nejak pamäť neklame, ja si myslím, že v zákone o zamestnanosti, keď to bol ešte zákon č. 1, kedysi dávno, dávno, tak táto vec v podstate bola, tak sa aj k nej pristupovalo. Ak bol príjem z takejto činnosti, vtedy nevznikol nárok na podporu. V prípade, že tento príjem bol, tak jednoducho tú podporu nedostal. Myslím si, že táto vec by bola spravodlivá. Aj keď zase z hľadiska možno politického, alebo respektíve pohľadu na mieru nezamestnanosti, samozrejme, poviem to takto, prepáčte mi to, ale každá vláda hľadí na to, aby bola čo najnižšie možná miera nezamestnanosti. Vtedy sa prijímajú aj také administratívne opatrenia. A toto je jedno z tých, čo pomáha znižovať mieru nezamestnanosti. Ale myslím si, že ak je otec rodiny, matka rodiny a je len formálne takto evidovaná a táto rodina má fungovať bez príjmu, teda z tej priamej činnosti nemá príjem a nedostane ani podporu, je veľmi ťažko sa pretĺkať takejto rodine. A vnímam to ako za nespravodlivú vec. Pozmeňovák jednoducho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážený pán predseda, dovoľte, aby som podal procedurálny návrh, aby sa zlúčila rozprava pri tlači 1843 a 1842. Tlač 1843, je to Ústava Slovenskej republiky, ktorou sa chráni život od jeho prirodzeného počatia po prirodzenú smrť, a tlač 1842, zákon na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej republiky č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Dotýka sa to tej istej veci, prosím, preto, pán predseda, aby bola tuná zlúčená rozprava. Ďakujem.

Presne tak, pán kolega, tá dehonestácia toho zdravotníckeho personálu a tých zdravotníkov, to v podstate aj zhoršuje celkový stav v našom zdravotníctve. Ja aj vo výzve voči sebe ako smerujem, aby sme, ja sa o to stále aj úprimne usilujem, a pozitívne hovoriť o tých lekároch. Naozaj máme špičkových odborníkov, ja som niekedy až šokovaný, akí sú vynikajúci, aj s vynikajúcimi výsledkami. Mal som v priebehu niekoľkých možno týždňov ako dozadu sa s tým stretnúť, dneska som sa stretol tiež s dvoma lekármi tak ako pacient a osobne a musím povedať, že veľmi dobrý bol ten prístup, musím to vysoko ako ohodnotiť.
Ale tak ako si to, pán kolega, ako spomenul, a toto je taká bolestivá stránka, ak, pán minister, ak máme vzdelávať ako zdravotníkov, nie ako sa protikorupčne správať. Lebo čo teraz, nejaký kvet alebo nejaká bonboniéra, alebo ja neviem čo, tak to už bude všetko hádam korupciou a zatvárajme ich do basy? Kto sa bude o nás starať? Ale skôr zamerať to vzdelanie na to, ako komunikovať pacient a zdravotník, lekár - pacient, zdravotná sestra - pacient. Veľakrát je to tak komplikované a tak ťažké, a to je absolventka vysokej školy na bakalárskom štúdiu, alebo aj absolvuje, a ona sa bojí vojsť do izby pacienta, lebo ona nevie, že čo ako s ním viesť dialóg, a keď sa jej niečo opýta, ako má reagovať. Veľakrát ten prístup je naozaj, musím povedať, že sú, žiaľ, aj také prípady, kedy zamrzne tá komunikácia. Ale v podstate ten profesionálny pracovník, keď aj my pacienti veľakrát sa správame veľmi zle voči tým zdravotníkom, voči lekárom, sme na seba citliví a podráždení, ale ten zdravotník a ten lekár, ten je ten, ktorý musí a je povinný zvládať profesionálne tú svoju úlohu a umierňovať všetky tieto veci.

60.
V konečnom dôsledku, pán minister, ja zahlasujem za tento návrh zákona, lebo ja vidím, aký je problém v dnešnej spoločnosti zdravotné sestry a zdravotnícky personál. Všetko uteká nám do zahraničia, neutekajú veľakrát ďaleko, je to len susedné Rakúsko alebo Nemecko. Ako je to možné, ja sa pýtam, ako je možné, že takto sused, bezprostredne susediaca krajina, dokážu doceniť túto službu, aj to vzdelanie, aj odbornosť, a naša krajina to, žiaľ, musím povedať, stále nedokáže? Myslím si, že má to aj negatívny dopad na mnohé rodiny, lebo aj vďaka odchodom mnohých žien v dnešnej, súčasnej dobe je príčinou mnohých rozvodov a rozpadov manželstiev. A to nie je len tento rozmer, ale veľakrát vidím, že dospievajúce deti, viete, my muži, pán minister, my už ako otcovia skôr môžme absentovať v tej rodine, tá matka takto viac ako zastúpi, ale tam, kde je absencia matiek a matky, tak tam tá rodina veľakrát zlyháva. A veľakrát a najčastejšie sú zraňované deti dospievajúce, ale aj, samozrejme, malé deti. Poznám prípady také, kedy matky odišli od malých detí niekoľkoročných, len dvoj-, trojročných, plač na jednej, aj na druhej strane, aby dokázali uživiť svoju rodinu.
Ja zahlasujem za tento návrh zákona, aj keď si uvedomujem, aj som počul tuná kolegov, však ono, ja to tak vo všeobecnosti poviem, žiaden zákon nie je dokonalý, ale Mariánovi, myslím si, že to Marián nedopovedal, ale ja nie som, nepatrím k tým, ktorý by hovoril my a oni, že my sme tí lepší a vy ste tí horší. Všetci nesieme túto zodpovednosť za stav zdravotníctva, každý jeden. Každý jeden, aj občan, ale aj my samotní poslanci Národnej rady. A by som prosil, aby sme nevytvárali negatívnu mienku o zdravotníkoch, o lekároch, zdravotných sestrách a zdravotníckych pracovníkoch, naopak, pozitívne hovoriť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov.
Trošku táto rozprava, pán minister, nabrala také búrlivejšie obrátky, ale ono to tak v živote býva aj vo všeobecnosti u zamestnávateľov, keď zvýšite tým zamestnancom mzdu, tak pomaly si to nikto nevšimne, zabudnú poďakovať, ale keď náhodou... (Ruch v sále. Zaznenie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v sále, páni kolegovia, dámy.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
... opak, tak je, hej, keby ste náhodou zabudli nejaký cent alebo to euro, tak by to bol veľký krik. Ja si myslím, že aj toto snaženie, aj tento návrh zákona, ktorý je tuná a navyšuje tie mzdy zdravotníckym pracovníkom, je dobrou vecou bezpochyby. Hovorím to ako aj opozičný poslanec, ja aj zahlasujem za tento návrh zákona a zároveň aj však chcem aj pánovi ministrovi poďakovať, že to tu nepredkladá v skrátenom legislatívnom konaní a že nás neláme, celú Národnú radu, tuná zase na kolene. Aj to chcem doceniť, aj túto skutočnosť. A to, že proste budeme rokovať trošku dnes dlhšie, tak myslím si, že je to v poriadku.
Dovolím si povedať, že práca v tom zdravotníctve, pán minister, nie je dostatočne docenená, a to nielen zdravotnícki pracovníci, ale to sú aj lekári. A, pán minister, keď tu bola taká tá prestrelka, to bolo také milé, Dušan Jarjabek z výboru pre kultúru a tuná ďalší ako kolega, a ten Dušan vykrikuje: "Vilo, ty nesieš zodpovednosť za zdravotníctvo." Ja som teraz pozeral, pán minister, na vás, že aj jeden, aj druhý je Vilo, tak to tu také bolo také humorné, že teraz komu sa to v podstate vykrikuje tá zodpovednosť za to zdravotníctvo.
Myslím si, že za to zdravotníctvo sme zodpovední my všetci. My všetci sme zodpovední a by som povedal, aj ten zdravotnícky cech alebo to zdravotníctvo a služba v zdravotníctve je dehonestovaná. Je dehonestovaná a v podstate, ja to poviem, aj, aj takúto vec, prepáčte, možnože to trošku zaznie ako tak tvrdšie, ale bolo obdobie, trošku je to teraz také umiernené, ale vždy prichádzajú také fázy, také periódy, kedy je doslova poľovačka, lov na zdravotníkov, resp. na lekárov. Dokedy to budeme robiť? Zavrime všetkých lekárov do väzníc, do basy, zavrime ich a budeme dôstojne zomierať kdesi pod mostami. Toto chceme? Veď my už tú prácu tých lekárov tak nepošľapávajme, tú prácu zdravotných sestier a zdravotníkov nepošľapávajme.
Pán minister neni tuná, ale ja si musím počkať za ním, lebo chcem mu položiť aj nejakú tú otázku napriamo. Ale toto je ten problém.
Rovnako aj to vzdelávanie, ktoré v zdravotníctve sme zaviedli, je to dlhodobejší proces. Zdravotné sestry, ktoré končili zdravotnú školu, boli spôsobilé pre výkon v zdravotníckych zariadeniach a mohli robiť veľmi zodpovedne túto prácu. Vymysleli sme univerzitné vzdelávanie zdravotných sestier, veľakrát tu idú dievčatá, však aj poniektorí chlapci, absolventi gymnázií, absolvujú trojročné vysokoškolské vzdelávanie, ale dovolím si povedať, že veľakrát títo ľudia s vysokoškolským vzdelaním, tak by som povedal, absentujú profesionálne za zdravotnými sestrami alebo zdravotníckym personálom, tí, ktorí skončili ešte pred nejakým časom tie zdravotné školy. Tam mali tú prax reálnu, reálny kontakt mali s pacientom, reálny kontakt s tým výkonom v tej zdravotníckej službe.
To, že či sa niektoré tie profesie tuná teraz priamo ako do toho zákona tam navrhujú alebo nenavrhujú, usmial som sa aj ja nad tým, ale dávame tomu väčšiu právnu váhu.
Ale na pána ministra mám otázku takú, že ak teda tuná zavádzame to navýšenie miezd pre zdravotníckych pracovníkov, či sa to týka naozaj všetkých zdravotníckych pracovníkov, aj v neštátnych zdravotníckych zariadeniach. Či toto navýšenie, áno, bude aj akceptovať zdravotná poisťovňa, to znamená, že upravia sa aj tie zmluvy v zmysle toho navýšenia, ktoré my tuná prijmeme v parlamente.
Tu by som chcel pánu ministrovi pripomenúť, aby sa na to nezabudlo, aby neboli tie neštátne zdravotnícke zariadenia, ja pracujem v jednom takom, je to cirkevné zariadenie, ale je to zdravotnícke, stopercentne zdravotnícke, aby nezabudlo na tieto zmluvy. Ja nie som štatutárom, teda ja tie zmluvné podmienky nedojednávam, ale sú aj iné zdravotnícke, neštátne zdravotnícke zariadenia a potom je problém s týmto navýšením, aby sa to mohlo premietnuť aj do tých platových pomerov týchto zamestnancov.
Pán minister tuná nie je, ale však keď ma počuje niekde, tak ešte (reakcia z pléna), je tuná pán minister. Chcel som sa opýtať, viete, ja vám tak nekladiem tie otázky na hodine otázok, tak tu vychrlím, je to raz, dva, tri a skončím.
Ale chcel som sa, pán minister, opýtať, že či podľa vás je to dôstojné, aby zdravotnícki zamestnanci aj lekári chodili na školenie, aby sa vedeli protikorupčne správať. Ja si myslím, že to nie je dôstojné. Absolventi vysokých škôl, lekári, ktorí končia tuná, a my ich posielame na protikorupčné správanie, aby vedeli, ako sa majú správať. To je tak dehonestujúce pre tých lekárov! Prečo už tak zhadzujeme zdravotníkov a lekárov v našom zdravotníctve? Ja to považujem, prepáčte, pán minister, ale za veľmi dehonestujúce. To nie je boj proti korupcii, tak to nemôžeme bojovať tak, že v podstate tú autoritu, alebo resp. tú úctu k tým lekárom a zdravotníkom, že by sme takto zhadzovali.
Vytvára sa tu totižto taká verejná mienka, že tá korupcia je najväčšia medzi zdravotníkmi, medzi lekármi, že to sú najväčší úplatkári. Figu borovú! Nie sú to oni. Ja by som tu vedel menovať profesie, ktoré sú oveľa viac úplatkárskejšie, aj oveľa viac ako zarába a oveľa väčšia korupcia sa robí, ako je to práve v zdravotníctve. Až náš lekár zarobí 5-tisíc euro alebo 10-tisíc eur, potom sa môžme o tom baviť. Ja keď sa rozprávam s našimi deťmi, študujú aj v zahraničí, to rozprávam len tak ako pomimo, ale mám taký priamy ako ten kontakt, tak sa pýtam, že či takáto korupcia s úplatkami, že či tam čosi existuje. Nič, hovorím konkrétne o krajine Nemecko, o Švajčiarsku, nestretávajú sa s tým. Ale vedia spoločensky doceniť lekára, zdravotníka, zdravotnú sestru, ale aj finančne ho vedia ohodnotiť. Nerobme to, nerobme to, lebo je to tak dehonestujúce, zhadzuje sa tá autorita aj lekárov, aj zdravotníckych zamestnancov.
Pán minister, dovolím si s touto vecou nesúhlasiť, aby naši lekári a naši zdravotníci chodili a absolvovali protikorupčné školenia, nedá sa s tým súhlasiť.
Ďakujem za pozornosť.

116.
Ďakujem za slovo. No ono menej to tu zaznieva, že tuná rušíme štátny sviatok, ktorý tuná je a tak kolega to tak zahmlieva tuná. Ja si dovolím povedať, že cez dva návrhy zákonov v jeden deň, pri jednom rokovaní tu boli zobchodované veci, hej, a to tak málo tu, myslím si, že to, niektorí to dokážeme čítať, že ako to tuná je. Ja určite som za to, aby tí ľudia sa zúčastňovali na tých voľbách, ale zase, aby tí zamestnávatelia boli tí, ktorí majú znášať tú ťarchu a má to byť platený deň a takýmto spôsobom, myslím si, že ten spôsob tej motivácie nie je vhodný tuná, ktorý tuná je. Aj s tým návrhom súvisí to v podstate s jednou vecou, bude to v jednom návrhu a s tým zrušením štátneho sviatku - Deň ústavy 1. september - určite s tým nebudem súhlasiť. Nezdržím sa pri hlasovaní, budem hlasovať proti návrhu tohto zákona, ktorí ste tu, kolegovia, dali. A tak som sa zamýšľal aj nad takouto otázkou, že vy, liberáli, predkladáte práve takéto zákony, takýto zákon. Je to niekedy, je to taká vaša schizofrénia koľkokrát. V hodnotových otázkach, tam sa bijete do pŕs, akí ste veľkí liberáli, ale v iných otázkach nedokážete byť liberáli. Tak čo ste vlastne? Ste liberálni, alebo ste konzervatívci, alebo trochu ste liberálni, trochu konzervatívci? A trochu vtedy, jak vám to akurát pasuje, tak na tú stranu sa pridávate, ale myslím si, že to neni správny postoj. Hovorím, už ten taký prísny postup pri voľbách sme tuná mali, to bolo v totalite, v totalitárnom systéme, aby my sme tuná kopírovali Belgicko alebo Cyprus a Grécko, kde zavedieme ako povinne tú voľbu. Je tvoje právo aj jednoducho nevoliť, prečo to nerešpektovať? Aj takýmto spôsobom volič vyjadruje svoj postoj, aj svoj názor - nejdem voliť.

80.
Ďakujem za slovo. Tá povinná účasť na voľbách, jak je to v Belgicku, Luxembursku, v Grécku a Cypre, je to veľmi zlý zákon, hej, lebo sankcionuje v podstate voličov, tých, ktorí nejdú voliť. Tak sme to mali v minulosti, ale je to vždycky lepšie ešte, ako tento návrh zákona, ktorý, kolegovia, predkladáte tuná. Lebo tam je sankcia a vy idete vytiahnuť peniaze zamestnávateľom z vrecák, aby zaplatili ešte deň volieb, hej, za to, že išli občania voliť.
Navyše ten obchod, ktorý tuná ako predkladáte a predkladáte, hej, zrušenie sviatku 1. septembra Deň ústavy, ani s tým sa nedá súhlasiť. Navyše tak, poviem to tak aj humorne, ešte aj školákom pokazíte radosť, ale ja si myslím, že Deň ústavy je významným sviatkom pre túto našu krajinu.
Zvažoval som ešte ten predchádzajúci návrh zákona, ktorý ste tuná predkladali, aj ten pamätný deň, vymeniť ho za sviatok. Zvažoval som, že či to podporím, ale po tejto rozprave a tomto predložení tohto zákona nebudem hlasovať ani za ten predchádzajúci návrh, lebo tak sa mi to zlieva, ako keby tuná naozaj v krátkej chvíli a zobchodovali sa tuná nejaké tie sviatky. Jeden sviatok vyhodíme a druhý tam pretlačíme. A ešte sú to zamestnávatelia, ľudia, občania tejto krajiny, ktorí za to zaplatia. Jednoducho to musí byť právo a slobodné rozhodnutie každého jedného občana, máš právo voliť, ale máš právo aj nevoliť. Rovnako, tak ako kolega to tu spomínal, aj my máme v Národnej rade päť druhov hlasovaní. Môžeš byť neprítomný, môžeš hlasovať za, proti, zdržať sa alebo vykázaný, vykázaný ako neprítomný.
Ďakujem.

137.
Pán kolega, keď mal taký pekný vstup, nedá sa na to nereagovať. Keď tak v závere povedal, že to bude ťažké uvažovanie, rozhodovanie. Pre mňa nie, lebo keď si si nevšimol, ja som ti aj v tomto zákone tu opakovane, ja som ti to podporil aj hlasovaním. Ja som nemal s tým problém. Nemám ani teraz.
Ale dovoľte mi teda niekoľko slov, keď možno pre tých, ktorých si spomenul a označil, ktorí budú mať možno to ťažšie ako rozhodovanie. Dneska sú otvorené hranice a máme možnosť, vďakabohu, sa dostať aj do toho zahraničia, a koľkokrát človek je v tej cudzej krajine, tak máme tendenciu to porovnávať s tou našou vlastnou ako krajinou. A jednou takou krajinou a ja tu tak dosť často ako aj spomínam, ale ona tá krajina je zaujímavá aj príkladom pre nás v mnohých iných veciach, ale aj trebárs aj v tej národnostnej teraz a to je Švajčiarsko. Tam sú štyri úradné jazyky, nemčina, taliančina, rétorománčina a francúzština. A keď som bol v oblasti Ticino, Ticina, to je talianska ako oblasť a tam to bolo také nádherné, úplne to bolo perfektné, tam tí ľudia či v taliančine na vás reagovali, vo francúzštine, nemčine a rovnako aj tie nápisy. A ja som mal taký pocit z toho prostredia, že tí ľudia jednoducho tak sa vzájomne ako akceptujú a proste nebola taká tá nenávisť.
Ja som zo severného alebo severovýchodného Slovenska a mesto Kežmarok, keď sa aj tak nezdá, ono je tak ďaleko na severe, ďalej od tých maďarských hraníc, ale ešte generácia našich starých mám a hovorím o vlastnej starej mame, tak tá vedela perfektne rozprávať a tety, ktoré chodili na návštevu k našej starej mame, vedeli perfektne rozprávať nemecky. Boli to jednoduchí, obyčajní ľudia. Oni ovládali 4 jazyky. Vedeli perfektne nemecky, perfektne maďarsky, pán kolega, u nás sa normálne rozprávalo maďarsky a tí ľudia nežili v nejakej tej nenávisti alebo neznášanlivosti, ale veľakrát, práve tu je ten rozmer, kedy si my musíme dávať pozor aj politici, na tie slová, to, čo hovoríme, lebo tí ľudia majú tendenciu nás kopírovať. Ak my vystupujeme aj tuná od toho rečníckeho pultu s takou veľkou nenávisťou a možno aj k národnostným menšinám, kolega sa dotkol teraz aj tých migrantov, ktorí tuná sú, majú tendenciu nás nasledovať.
Viete, no, keď, kolega, si spomenul tých migrantov nedá mi ani mne, aby som ich ako neobišiel. Viete, keď by ste mali žiť v krajine alebo utekáte kdesi, chránite svoj vlastný život a utekáte z vlastného rodného kraja alebo prostredia, kde je vojnou rozvrátená krajina, nie je to jednoduché. Je vtedy potrebné a očakáva sa to a myslím si, že aj od nášho národa slovenského, aby sme boli zase otvorení a akceptovali to, že druhý potrebuje pomoc. Hovorili sme tu o tých kvótach. To je čosi, keď ti na silu vnucujem, že ty máš povinnosť v takom alebo v takom rozmere robiť dobro. Ľudí motivovať k tomu, aby sme mali otvorené srdia pre tých, ktorí tú pomoc potrebujú. To len tak na okraj. Ale ja by som sa vrátil k návrhu zákona, aby som nerozprával o utečencoch. Prepáčte mi to.
Ale to, že by boli aj tie železničné stanice označené dvojjazyčne, tak ako sú aj obce v našej krajine označované dvojjazyčne, ja nemám s tým najmenší problém. Spomenul si tuná tú hranicu 20 %. Chcem povedať a poukázať možno aj na ten iný rozmer, že okrem národnostnej menšiny maďarskej máme tu aj iné národnosti, ale máme aj tie dvojjazyčné názvy aj v iných jazykoch a iných národoch. Tak, aby sme boli krajinou, kde, zvonka, aby sme boli vnímaní, že sme krajinou takou, ktorá dokáže akceptovať národnostné menšiny. Ale aby sme si tuná nezamieňali tie pojmy, ktoré tuná sú.
Ale nedá mi, teraz tak ma to, keď niekto označuje národnostnú menšinu, že je to komunita ľudí, ktorí sú inak orientovaní. Mám na mysli teraz tú homosexualitu. Tak to národnostná menšina nie je a je to urážlivé veľmi vo vzťahu k národnostným menšinám. Skutočným reálnym národnostným menšinám. Je to urážka ako pre tieto národnostné menšiny. Tak mi to tak prepáčte ešte takýto vstup.
Ďakujem za slovo.