Videokanál poslanca
Loading the player...
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.5.2013 o 15:03 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Facebook
Twitter
Chcem len toľko povedať, že všetci máme vplyv a môžeme naozaj vplývať aj na to, čo sa bude vysielať v našich médiách, či v televízore alebo v rozhlase. O to viac si myslím, že keď je tuná aj predseda, to nie je len to, že by kontrolovali, ale takisto rovnako môžu dávať, aj celé predsedníctvo môže mať veľa podnetných nápadov.
Mladých ľudí, keď vidím, a to nielen tu v Bratislave, teraz viac som v tej Bratislave a zvlášť v tých letných mesiacoch a v tých dňoch, a pozorujem ich spôsob trávenia voľného času. No nie sú to všetci, ale veľká skupina je taká, ktorá sedí pred krčmami po schodoch, na uliciach, na zemi, pivo majú pred sebou. Sú to mladí ľudia, stredoškoláci, tak zhruba, tak odhadujem, že to takto môžu byť, a to je ich spôsob trávenia voľného času. A úplne do rána dokážu tam pri tom alkohole sedieť. Myslím si, že to nie je cesta.
Naozaj, treba byť viac aktívny. My sme viac športovali, keď sme boli mladí ľudia. Dnešnému človeku chýba šťastie, a to je to, čo tuná aj odznelo pri správe o ekonomickej situácii u nás na Slovensku. Všetko môžeš mať, bohatstvo, môžeš byť naozaj bohatý, na účte môžeš mať super luxusné dovolenky, a cez to všetko ti čosi chýba. Šťastie. A to je ten rozmer šťastia. A to bohatstvo a to, čo, tá mamona, ktorá ťa obklopuje, tá ťa nenaplní šťastím. Naši starí rodičia mali menej, dneska by sme ich zaradili, že boli chudobní a žijú pod hranicou životného minima, ale mali veľký poklad, mali šťastie. A to šťastie bolo v rodinách, z čoho pramenilo, z ich spoločného života.
K tej rodovej rovnosti som nemohol vystúpiť, som sa už k tomu nedostal, ale ten otec, matka boli spolu a deti pri nich. A to súviselo aj s tou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Stav prepisu
Autorizovaný
Autorizovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2013 15:03 - 15:05 hod.
Štefan Kuffa
Chcem len toľko povedať, že všetci máme vplyv a môžeme naozaj vplývať aj na to, čo sa bude vysielať v našich médiách, či v televízore alebo v rozhlase. O to viac si myslím, že keď je tuná aj predseda, to nie je len to, že by kontrolovali, ale takisto rovnako môžu dávať, aj celé predsedníctvo môže mať veľa podnetných nápadov.
Mladých ľudí, keď vidím, a to nielen tu v Bratislave, teraz viac som v tej Bratislave a zvlášť v tých...
Zobrazit prepis
Mladých ľudí, keď vidím, a to nielen tu v Bratislave, teraz viac som v tej Bratislave a zvlášť v tých...
Chcem len toľko povedať, že všetci máme vplyv a môžeme naozaj vplývať aj na to, čo sa bude vysielať v našich médiách, či v televízore alebo v rozhlase. O to viac si myslím, že keď je tuná aj predseda, to nie je len to, že by kontrolovali, ale takisto rovnako môžu dávať, aj celé predsedníctvo môže mať veľa podnetných nápadov.
Mladých ľudí, keď vidím, a to nielen tu v Bratislave, teraz viac som v tej Bratislave a zvlášť v tých letných mesiacoch a v tých dňoch, a pozorujem ich spôsob trávenia voľného času. No nie sú to všetci, ale veľká skupina je taká, ktorá sedí pred krčmami po schodoch, na uliciach, na zemi, pivo majú pred sebou. Sú to mladí ľudia, stredoškoláci, tak zhruba, tak odhadujem, že to takto môžu byť, a to je ich spôsob trávenia voľného času. A úplne do rána dokážu tam pri tom alkohole sedieť. Myslím si, že to nie je cesta.
Naozaj, treba byť viac aktívny. My sme viac športovali, keď sme boli mladí ľudia. Dnešnému človeku chýba šťastie, a to je to, čo tuná aj odznelo pri správe o ekonomickej situácii u nás na Slovensku. Všetko môžeš mať, bohatstvo, môžeš byť naozaj bohatý, na účte môžeš mať super luxusné dovolenky, a cez to všetko ti čosi chýba. Šťastie. A to je ten rozmer šťastia. A to bohatstvo a to, čo, tá mamona, ktorá ťa obklopuje, tá ťa nenaplní šťastím. Naši starí rodičia mali menej, dneska by sme ich zaradili, že boli chudobní a žijú pod hranicou životného minima, ale mali veľký poklad, mali šťastie. A to šťastie bolo v rodinách, z čoho pramenilo, z ich spoločného života.
K tej rodovej rovnosti som nemohol vystúpiť, som sa už k tomu nedostal, ale ten otec, matka boli spolu a deti pri nich. A to súviselo aj s tou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
Mladých ľudí, keď vidím, a to nielen tu v Bratislave, teraz viac som v tej Bratislave a zvlášť v tých letných mesiacoch a v tých dňoch, a pozorujem ich spôsob trávenia voľného času. No nie sú to všetci, ale veľká skupina je taká, ktorá sedí pred krčmami po schodoch, na uliciach, na zemi, pivo majú pred sebou. Sú to mladí ľudia, stredoškoláci, tak zhruba, tak odhadujem, že to takto môžu byť, a to je ich spôsob trávenia voľného času. A úplne do rána dokážu tam pri tom alkohole sedieť. Myslím si, že to nie je cesta.
Naozaj, treba byť viac aktívny. My sme viac športovali, keď sme boli mladí ľudia. Dnešnému človeku chýba šťastie, a to je to, čo tuná aj odznelo pri správe o ekonomickej situácii u nás na Slovensku. Všetko môžeš mať, bohatstvo, môžeš byť naozaj bohatý, na účte môžeš mať super luxusné dovolenky, a cez to všetko ti čosi chýba. Šťastie. A to je ten rozmer šťastia. A to bohatstvo a to, čo, tá mamona, ktorá ťa obklopuje, tá ťa nenaplní šťastím. Naši starí rodičia mali menej, dneska by sme ich zaradili, že boli chudobní a žijú pod hranicou životného minima, ale mali veľký poklad, mali šťastie. A to šťastie bolo v rodinách, z čoho pramenilo, z ich spoločného života.
K tej rodovej rovnosti som nemohol vystúpiť, som sa už k tomu nedostal, ale ten otec, matka boli spolu a deti pri nich. A to súviselo aj s tou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie v rozprave 28.5.2013 14:44 - 14:59 hod.
Štefan Kuffa
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predseda, pán profesor, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko slov. V úvode chcem vám, pán predseda, pogratulovať. Tak vy ste už druhýkrát tým predsedom zvoleným. A ono to je nielen mať ako tú funkciu, ale to je aj niesť zodpovednosť.
Vysielanie, alebo to, čo sa vysiela, či v rozhlase alebo v televízii, alebo v médiách vo všeobecnosti, má dopad na verejnú mienku a...
Zobrazit prepis
Vysielanie, alebo to, čo sa vysiela, či v rozhlase alebo v televízii, alebo v médiách vo všeobecnosti, má dopad na verejnú mienku a...
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predseda, pán profesor, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko slov. V úvode chcem vám, pán predseda, pogratulovať. Tak vy ste už druhýkrát tým predsedom zvoleným. A ono to je nielen mať ako tú funkciu, ale to je aj niesť zodpovednosť.
Vysielanie, alebo to, čo sa vysiela, či v rozhlase alebo v televízii, alebo v médiách vo všeobecnosti, má dopad na verejnú mienku a tak isto na formovanie človeka, a nielen človeka mladého, samozrejme, na mladých ľudí má médium oveľa väčší vplyv ako na dospelého človeka. Ale však vám to nemusím rozprávať, lebo vy ste profesorom divadla a divadelný a masmediálny teoretik, hej, takže vy to viete veľmi dobre, tieto veci, tak to nemusím. A to médium rovnako môže pozitívne, veľmi pozitívne vplývať na spoločnosť a rovnako aj negatívne. Podľa toho, čo predkladáme divákovi alebo poslucháčovi.
V predloženej správe, ktorú ste predložili, uvedomil som si jednu vec. Keď tie médiá, ktoré vysielajú, len teda oslovujú toho poslucháča alebo toho občana alebo človeka slovom, teda rozhlas, a televíziu, keď som si to tak porovnal, tak oveľa menej porušení je pri tých rozhlasových vysielaniach. Dobre je to, tak? (Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.) Zhruba na 40-ch stranách je rozpracované, porušenia. Samozrejme aj tie podnety u televízií, či už súkromných alebo verejnoprávnych, sú tam opodstatnené a neopodstatnené. Za niektoré boli uložené sankcie, za niektoré boli napomenutia, upozornenia porušenia zákona a podobne.
Čo sa týka sankcií, kolega Dodo Hlina tu spomenul nejakých 1 000 eur pokuta, tak ja som tam videl aj 10 000-, 3 000-, 5 000-eurové pokuty pri vysiela..., pri tých televíznych vysielaniach. Ja si myslím, že nie sú to malé pokuty, že tá pokuta je dosť vysoká. Ale zas na druhej strane som si položil otázku, že ako je to možné, že cez to všetko, že sú sankcionovaní títo vysielatelia, a cez to všetko ďalej porušujú akoby, poviem to takto, aj veselo tento zákon, že šmahom ruky, ľavou rukou zaplatia tú pokutu. No tu, tu si dávam asi prvýkrát takúto otázku, že či je to teda primerané. A zdá sa, že sa im to viac ako oplatí, hej, robiť reklamu, či už na ten alkohol, ako to kolega ako spomínal, že cez rozprávku beží reklama na alkohol. Ste to spomínali, však aj v správe je to uvedené, že v podstate behom nejakého vysielania teda filmu, hej, tá súkromná televízia môže až dvanásť minút vysielať tú reklamu. Dokonca to môže byť o osem minút predĺžené na tých 20 minút, pokiaľ má nejaké upozornenia na svoj ďalší program.
Kolegyňa Žitňanská tu spomínala Televíziu JOJ, ktorá v rámci rozprávky, tiež keď na tú Súdnu sieň ako upozorňovala. Nebudem to ani opakovať, lebo to bolo tak perverzné, a teraz keď tie deti tam sedia pri tom televízore a to sledujú.
Pán profesor, vy viete veľmi dobre, že predsa len človek, keď vníma aj vizuálne, aj sluchovo, tak oveľa väčšia tá pamäťová stopa zostáva v tom jedincovi, v každom z nás, ako keď len možno veci vidím a nepočujem, alebo naopak, len veci počujem a nevidím. Takže ten televízor naozaj má veľký vplyv.
Ja si dovolím to takto povedať, že za tých posledných 20 rokov, však nebudem tu obviňovať nikoho, lebo všetci sme zodpovední v tejto krajine za to, však samozrejme aj my, rodičia. Ale koľkokrát my, rodičia, chceme dobre a naozaj sa snažíme a usilujeme sa vychovávať tie deti, aj ich napomíname a povzbudzujeme ich k tomu dobru, ale veľakrát naozaj práve sú to médiá, ktoré, ktoré deformujú ako tú našu mládež, a my veľakrát v domnení, že deti pozerajú rozprávku, a medzitým odvysielajú tam tie reklamy nevhodné. Áno, už nehovoriac o tom, že v susednej Českej televízii, kde odvysielali, to mi kolegovia, ma na to upozornili, že dajú rozprávku O dvoch princoch a narážky na homosexualitu. Myslím si, že to je totálne nevhodné a deformovať a vlastne takto to vnucovať už deťom, čosi také, upozorňovať na to. Veľakrát tie deti nemajú toto poznanie, ani sa nad tým nezamýšľajú.
Reklama na alkohol, hej, tá je aj v skrytej forme, či už aj na bilbordoch, a to samozrejme aj v televízii a kdekoľvek, je to veľký biznis. Však určite ten alkohol, no, aj naša krajina má s tým problém. Tí, ktorí máte v rodine, možno aj v širšom kontexte, človeka, ktorý je závislý na alkohole, tak viete, aký to je problém, aký to je kríž v tejto rodine. Veľakrát práve alkohol je príčinou rozpadu mnohých rodín. Alkohol ako taký, aby ste ma zas nepochopili, ja sa nevyjadrím o ňom, že je zlý alebo čosi také. Myslím si, že v primeranom množstve je naozaj, tak, ako sa aj hovorí, že na zdravie, ale aby nemal ten moc nad tebou, ten alkohol. Ak prevažuje tá moc alkoholu nad tvojím ja, tak už potom je to veľmi zlé, je to chorobné.
Kolega tu tiež spomínal, no, hej, veľakrát ja tak, ma to len tak asociatívne zas tiež napadla taká situácia, že v podstate koľkokrát cielene klameme diváka a manipulujeme ním. To je skutočne veľmi zlá situácia. Za dvadsať rokov kam sa posunula táto spoločnosť. Za dvadsať rokov, myslím si, že médiá ako také mali veľký vplyv aj naozaj na možno dnešnú mladú generáciu dvadsiatnikov a tridsiatnikov. Naozaj to zanechalo, tridsiatnikov, zanechalo to stopu viditeľnú. Žiaľ, musím povedať, že v mnohých prípadoch a vo veľmi veľa prípadoch práve tú negatívnu. Myslím si, že to nie je naším cieľom.
Potom sa dotknem verejnoprávnej televízie aj rozhlasu. Verejnoprávne médium je to, ktoré má vychovávať, vzdelávať, formovať človeka, hej, či už mladého alebo aj dospelého. Ja rád by som si tiež pozrel mnohé filmy, určite sú aj však staré filmy, keď by sme oprášili, ja poviem, het, z tej sovietskej doby. Ony mali pointu, mali myšlienku, dobro víťazilo nad zlom. Dneska to je taký guláš v tom televízore, tí mladí ľudia naozaj tie vzory správania nemajú. My sme mali tých hrdinov. Aj filmových, aj sme ich aj kopírovali a v tom dobra slova zmysle. A naozaj bolo, stále to bolo tak, že dobro víťazilo nad tým zlom. Dneska je plno perverzností, násilia a naozaj zvrátenosti toľkej, že ten divák je naozaj úplne dezorientovaný.
Potom to verejnoprávne médium, hej, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia má byť dostupná pre každého občana. To len tak málinko sa tak dotknem tej veci, tých koncesionárskych poplatkov. Na druhej strane si myslím, že nemali by byť zavádzané alebo platené tie koncesionárne, koncesionárske poplatky, pretože každý je povinný platiť dane. A cez tieto dane myslím si, že štát by mal zniesť to v rámci štátneho rozpočtu. A možno aj ten rozdiel, ktorý sa dopláca cez tie koncesionárske poplatky, tak aby to bolo vyrovnané. Potom sú situácie aj v rámci Slovenska, kde nie je dostupný Slovenský rozhlas, paradoxne, aj Slovenská televízia. A potom sú domácnosti také, ktoré nemajú televízor, a cez to všetko sú povinné platiť tie koncesionárske poplatky.
Bol som prekvapený aj v tej správe, však to je uvedené, aj, pán predseda, ste to spomínali, tak nejak tú hierarchiu najpočúvanejších rozhlasov. Rádio Expres patrí medzi najpočúvanejšie. Ja sa priznám, že viac počúvam na prvom mieste tak Rádio Lumen, kde není v tom rebríčku, kdesi asi je úplne mimo, hej. Potom je ten Slovenský rozhlas a v treťom poradí je Rádio Expres, lebo veľmi doceňujem to, hlavne keď som šofér, mám zapnuté to rádio, tak počúvam to spravodajstvo, čo sa deje na našich cestách, a to je pre mňa také pozitívne. Viem, že je tam moderná hudba a pre mladých ľudí je to príťažlivé, zrejme asi aj to hovorené slovo, ktoré do toho vstupuje, tak to Rádio Expres zrejme je nejak takto aj príťažlivé.
V nejakých tých sankciách, čo som si tak všimol a si pamätám, bolo tam nejakých šesť sťažností, už som to tak neanalyzoval, koľko bolo z toho opodstatnených, koľko neopodstatnených. Ale celkovo ako rozhlas ako taký tak je menej, by som povedal, aj sankcionovaný, aj myslím si, že v tých medziach a v tých mantineloch sa ako drží. My keď sme boli mládežníci a deti, veľmi radi sme počúvali rozhlasové hry. No boli veľmi pekné. Ale aj filmy, aj rozprávky. Naozaj to formovalo mladú dušu, mladého človeka, aj nás ako deti. Dneska skôr by som deťom odporúčal menej toho televízoru, podľa možností aj vypnúť celkom. Vypni telku a zober si loptu, hej, a vybehni si vonku na vychádzku, na bicykel, viac tej skutočnej aktivity. Mladí ľudia dneska prežívajú ten imaginárny svet. Do prírody nejdú, ale majú to sprostredkované cez televízor, cez internet. Potom samozrejme súvisia s tým aj zdravotné problémy, obezita, rôzne ďalšie veci a neduhy, ktoré tuná sú.
Tiež upozornili ma občania na to, že zrejme naozaj sa treba nad tým zamyslieť, pán predseda, že čo vysielajú tie aj súkromné televízne vysielania, televízie, hlavne tie. Keď 17-ročné deti, lebo to sú deti alebo mladí ľudia, adolescent napíše, rozhodne sa napísať v podstate de facto takú sťažnosť, kde sa sťažuje na vysielanie, a už jeho sa to dotýka a ho to uráža, čo sa vysiela v tej televízii. Ja som tak, trošku som to tak aj analyzoval, tak aj tie sankcie v niektorých veciach, pri niektorých tých, hej, samozrejme, človek môže mať rôzny pohľad, hej, tie sankcie sú, niektoré sú opodstatnené, iné nie sú. Takže naozaj sa nad tým zamyslieť, keď už aj mladí, mladí ľudia sú tí, ktorým, ktorým v podstate vadí to, čo sa, čo sa vysiela.
Rada uložila 42 sankcií, takto je to z tej vašej správy. Neviem teraz, že či je to primerané, alebo je to neprimerané. Mne sa zdá, že tej perverznosti a takej nedôstojnosti a neprimeranosti, hlavne zvlášť v tých televíziách, je oveľa viac možno, ako tých sankcií naozaj tuná je.
Nedá mi, aby som nespomenul možno jednu vec, tak v závere a možno tak aj skončím. V podstate som nemal možnosť, už som nejak to nestihol k tej rodovej správe. Málinko, pani podpredsedníčka, zdanlivo akoby som odbočil, ale však súvisí to aj s touto témou, aj s tou rodovou rovnosťou. Žena nemôže byť tá, ktorá je predostieraná touto spoločnosťou a v súčasnej dobe na konzum. To je akoby niečo, čo sa dá skonzumovať, dá sa konzumovať. A to je čosi, čo veľmi negatívne vnímam, či už cez reklamy, časopisy, rozhlas a televíziu. Je to naozaj veľmi, veľmi zlé. A keď chceme hovoriť o rodovej rovnosti, prosím, ja nemám problém s tým, ako hovoriť o rodovej rovnosti. Ale čo je rodová rovnosť? To jest byť rovnakí, muž a žena, čo sa týka dôstojnosti. Čo do dôstojnosti máme byť rovnakí, ale netreba sa báť hovoriť, pán predseda, aj o rozdielnosti, pretože tá rozdielnosť práve je podstatná, je veľmi dôležitá. Ženy sú iné a vždycky budú iné. A mňa práve na ženách priťahuje ich ženskosť, ten ženský prvok, nie mužský prvok. Také, tie, ktoré sú mužatky, tak to človek reaguje proste nejak tak ináč, normálne zdravý ako muž. Rovnako zoženštený muž, ktorý je, tak tiež není príťažlivý, dovoľujem si povedať, na, žene. A ženy majú očakávania tie teda, že práve tá mužnosť, hej, alebo taký dobrý chlap, keď je, tak to je to príťažlivé a to je v tom správaní.
Rovnako aj tie filmy, ktoré predostierame, hej, aj tejto spoločnosti. Pán minister hovorí o idiotizácii spoločnosti. Tak to je ten najťažší stupeň retardácie, hej. Debil, imbecil a idiot, tak to je ten tretí stupeň. No tak, ak smerujeme k tomu už tretiemu stupňu, tie dva stupne, keď sme teda prekonali, tak kde je táto spoločnosť? Tak to musí byť naozaj veľmi vážny fenomén a treba sa nad tým zamyslieť. A ja som presvedčený, že sú nádherné filmy, veľakrát možno aj s takou naivnou pointou, aj vymyslené, nádherne sú spracované romány, nebojme sa to predkladať.
Pán predseda, určite aj vy máte nejaký ten dosah na to vysielanie, aj v rámci toho predsedovania, aby ste neriešili len sťažnosti a možno samé podnety, ale aby ste boli výbor podnetný aj v tom, že čo vysielať, čo predostierať naozaj týmto občanom.
Tak je len toľko. Ďakujem za pozornosť a želám vám aj vo vašej práci, aj v tom druhom predsedníctve, aby ste to nejak tak prežili, ale hlavne, aby ste boli prínosom pre túto krajinu, aj pre všetkých občanov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
Vysielanie, alebo to, čo sa vysiela, či v rozhlase alebo v televízii, alebo v médiách vo všeobecnosti, má dopad na verejnú mienku a tak isto na formovanie človeka, a nielen človeka mladého, samozrejme, na mladých ľudí má médium oveľa väčší vplyv ako na dospelého človeka. Ale však vám to nemusím rozprávať, lebo vy ste profesorom divadla a divadelný a masmediálny teoretik, hej, takže vy to viete veľmi dobre, tieto veci, tak to nemusím. A to médium rovnako môže pozitívne, veľmi pozitívne vplývať na spoločnosť a rovnako aj negatívne. Podľa toho, čo predkladáme divákovi alebo poslucháčovi.
V predloženej správe, ktorú ste predložili, uvedomil som si jednu vec. Keď tie médiá, ktoré vysielajú, len teda oslovujú toho poslucháča alebo toho občana alebo človeka slovom, teda rozhlas, a televíziu, keď som si to tak porovnal, tak oveľa menej porušení je pri tých rozhlasových vysielaniach. Dobre je to, tak? (Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.) Zhruba na 40-ch stranách je rozpracované, porušenia. Samozrejme aj tie podnety u televízií, či už súkromných alebo verejnoprávnych, sú tam opodstatnené a neopodstatnené. Za niektoré boli uložené sankcie, za niektoré boli napomenutia, upozornenia porušenia zákona a podobne.
Čo sa týka sankcií, kolega Dodo Hlina tu spomenul nejakých 1 000 eur pokuta, tak ja som tam videl aj 10 000-, 3 000-, 5 000-eurové pokuty pri vysiela..., pri tých televíznych vysielaniach. Ja si myslím, že nie sú to malé pokuty, že tá pokuta je dosť vysoká. Ale zas na druhej strane som si položil otázku, že ako je to možné, že cez to všetko, že sú sankcionovaní títo vysielatelia, a cez to všetko ďalej porušujú akoby, poviem to takto, aj veselo tento zákon, že šmahom ruky, ľavou rukou zaplatia tú pokutu. No tu, tu si dávam asi prvýkrát takúto otázku, že či je to teda primerané. A zdá sa, že sa im to viac ako oplatí, hej, robiť reklamu, či už na ten alkohol, ako to kolega ako spomínal, že cez rozprávku beží reklama na alkohol. Ste to spomínali, však aj v správe je to uvedené, že v podstate behom nejakého vysielania teda filmu, hej, tá súkromná televízia môže až dvanásť minút vysielať tú reklamu. Dokonca to môže byť o osem minút predĺžené na tých 20 minút, pokiaľ má nejaké upozornenia na svoj ďalší program.
Kolegyňa Žitňanská tu spomínala Televíziu JOJ, ktorá v rámci rozprávky, tiež keď na tú Súdnu sieň ako upozorňovala. Nebudem to ani opakovať, lebo to bolo tak perverzné, a teraz keď tie deti tam sedia pri tom televízore a to sledujú.
Pán profesor, vy viete veľmi dobre, že predsa len človek, keď vníma aj vizuálne, aj sluchovo, tak oveľa väčšia tá pamäťová stopa zostáva v tom jedincovi, v každom z nás, ako keď len možno veci vidím a nepočujem, alebo naopak, len veci počujem a nevidím. Takže ten televízor naozaj má veľký vplyv.
Ja si dovolím to takto povedať, že za tých posledných 20 rokov, však nebudem tu obviňovať nikoho, lebo všetci sme zodpovední v tejto krajine za to, však samozrejme aj my, rodičia. Ale koľkokrát my, rodičia, chceme dobre a naozaj sa snažíme a usilujeme sa vychovávať tie deti, aj ich napomíname a povzbudzujeme ich k tomu dobru, ale veľakrát naozaj práve sú to médiá, ktoré, ktoré deformujú ako tú našu mládež, a my veľakrát v domnení, že deti pozerajú rozprávku, a medzitým odvysielajú tam tie reklamy nevhodné. Áno, už nehovoriac o tom, že v susednej Českej televízii, kde odvysielali, to mi kolegovia, ma na to upozornili, že dajú rozprávku O dvoch princoch a narážky na homosexualitu. Myslím si, že to je totálne nevhodné a deformovať a vlastne takto to vnucovať už deťom, čosi také, upozorňovať na to. Veľakrát tie deti nemajú toto poznanie, ani sa nad tým nezamýšľajú.
Reklama na alkohol, hej, tá je aj v skrytej forme, či už aj na bilbordoch, a to samozrejme aj v televízii a kdekoľvek, je to veľký biznis. Však určite ten alkohol, no, aj naša krajina má s tým problém. Tí, ktorí máte v rodine, možno aj v širšom kontexte, človeka, ktorý je závislý na alkohole, tak viete, aký to je problém, aký to je kríž v tejto rodine. Veľakrát práve alkohol je príčinou rozpadu mnohých rodín. Alkohol ako taký, aby ste ma zas nepochopili, ja sa nevyjadrím o ňom, že je zlý alebo čosi také. Myslím si, že v primeranom množstve je naozaj, tak, ako sa aj hovorí, že na zdravie, ale aby nemal ten moc nad tebou, ten alkohol. Ak prevažuje tá moc alkoholu nad tvojím ja, tak už potom je to veľmi zlé, je to chorobné.
Kolega tu tiež spomínal, no, hej, veľakrát ja tak, ma to len tak asociatívne zas tiež napadla taká situácia, že v podstate koľkokrát cielene klameme diváka a manipulujeme ním. To je skutočne veľmi zlá situácia. Za dvadsať rokov kam sa posunula táto spoločnosť. Za dvadsať rokov, myslím si, že médiá ako také mali veľký vplyv aj naozaj na možno dnešnú mladú generáciu dvadsiatnikov a tridsiatnikov. Naozaj to zanechalo, tridsiatnikov, zanechalo to stopu viditeľnú. Žiaľ, musím povedať, že v mnohých prípadoch a vo veľmi veľa prípadoch práve tú negatívnu. Myslím si, že to nie je naším cieľom.
Potom sa dotknem verejnoprávnej televízie aj rozhlasu. Verejnoprávne médium je to, ktoré má vychovávať, vzdelávať, formovať človeka, hej, či už mladého alebo aj dospelého. Ja rád by som si tiež pozrel mnohé filmy, určite sú aj však staré filmy, keď by sme oprášili, ja poviem, het, z tej sovietskej doby. Ony mali pointu, mali myšlienku, dobro víťazilo nad zlom. Dneska to je taký guláš v tom televízore, tí mladí ľudia naozaj tie vzory správania nemajú. My sme mali tých hrdinov. Aj filmových, aj sme ich aj kopírovali a v tom dobra slova zmysle. A naozaj bolo, stále to bolo tak, že dobro víťazilo nad tým zlom. Dneska je plno perverzností, násilia a naozaj zvrátenosti toľkej, že ten divák je naozaj úplne dezorientovaný.
Potom to verejnoprávne médium, hej, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia má byť dostupná pre každého občana. To len tak málinko sa tak dotknem tej veci, tých koncesionárskych poplatkov. Na druhej strane si myslím, že nemali by byť zavádzané alebo platené tie koncesionárne, koncesionárske poplatky, pretože každý je povinný platiť dane. A cez tieto dane myslím si, že štát by mal zniesť to v rámci štátneho rozpočtu. A možno aj ten rozdiel, ktorý sa dopláca cez tie koncesionárske poplatky, tak aby to bolo vyrovnané. Potom sú situácie aj v rámci Slovenska, kde nie je dostupný Slovenský rozhlas, paradoxne, aj Slovenská televízia. A potom sú domácnosti také, ktoré nemajú televízor, a cez to všetko sú povinné platiť tie koncesionárske poplatky.
Bol som prekvapený aj v tej správe, však to je uvedené, aj, pán predseda, ste to spomínali, tak nejak tú hierarchiu najpočúvanejších rozhlasov. Rádio Expres patrí medzi najpočúvanejšie. Ja sa priznám, že viac počúvam na prvom mieste tak Rádio Lumen, kde není v tom rebríčku, kdesi asi je úplne mimo, hej. Potom je ten Slovenský rozhlas a v treťom poradí je Rádio Expres, lebo veľmi doceňujem to, hlavne keď som šofér, mám zapnuté to rádio, tak počúvam to spravodajstvo, čo sa deje na našich cestách, a to je pre mňa také pozitívne. Viem, že je tam moderná hudba a pre mladých ľudí je to príťažlivé, zrejme asi aj to hovorené slovo, ktoré do toho vstupuje, tak to Rádio Expres zrejme je nejak takto aj príťažlivé.
V nejakých tých sankciách, čo som si tak všimol a si pamätám, bolo tam nejakých šesť sťažností, už som to tak neanalyzoval, koľko bolo z toho opodstatnených, koľko neopodstatnených. Ale celkovo ako rozhlas ako taký tak je menej, by som povedal, aj sankcionovaný, aj myslím si, že v tých medziach a v tých mantineloch sa ako drží. My keď sme boli mládežníci a deti, veľmi radi sme počúvali rozhlasové hry. No boli veľmi pekné. Ale aj filmy, aj rozprávky. Naozaj to formovalo mladú dušu, mladého človeka, aj nás ako deti. Dneska skôr by som deťom odporúčal menej toho televízoru, podľa možností aj vypnúť celkom. Vypni telku a zober si loptu, hej, a vybehni si vonku na vychádzku, na bicykel, viac tej skutočnej aktivity. Mladí ľudia dneska prežívajú ten imaginárny svet. Do prírody nejdú, ale majú to sprostredkované cez televízor, cez internet. Potom samozrejme súvisia s tým aj zdravotné problémy, obezita, rôzne ďalšie veci a neduhy, ktoré tuná sú.
Tiež upozornili ma občania na to, že zrejme naozaj sa treba nad tým zamyslieť, pán predseda, že čo vysielajú tie aj súkromné televízne vysielania, televízie, hlavne tie. Keď 17-ročné deti, lebo to sú deti alebo mladí ľudia, adolescent napíše, rozhodne sa napísať v podstate de facto takú sťažnosť, kde sa sťažuje na vysielanie, a už jeho sa to dotýka a ho to uráža, čo sa vysiela v tej televízii. Ja som tak, trošku som to tak aj analyzoval, tak aj tie sankcie v niektorých veciach, pri niektorých tých, hej, samozrejme, človek môže mať rôzny pohľad, hej, tie sankcie sú, niektoré sú opodstatnené, iné nie sú. Takže naozaj sa nad tým zamyslieť, keď už aj mladí, mladí ľudia sú tí, ktorým, ktorým v podstate vadí to, čo sa, čo sa vysiela.
Rada uložila 42 sankcií, takto je to z tej vašej správy. Neviem teraz, že či je to primerané, alebo je to neprimerané. Mne sa zdá, že tej perverznosti a takej nedôstojnosti a neprimeranosti, hlavne zvlášť v tých televíziách, je oveľa viac možno, ako tých sankcií naozaj tuná je.
Nedá mi, aby som nespomenul možno jednu vec, tak v závere a možno tak aj skončím. V podstate som nemal možnosť, už som nejak to nestihol k tej rodovej správe. Málinko, pani podpredsedníčka, zdanlivo akoby som odbočil, ale však súvisí to aj s touto témou, aj s tou rodovou rovnosťou. Žena nemôže byť tá, ktorá je predostieraná touto spoločnosťou a v súčasnej dobe na konzum. To je akoby niečo, čo sa dá skonzumovať, dá sa konzumovať. A to je čosi, čo veľmi negatívne vnímam, či už cez reklamy, časopisy, rozhlas a televíziu. Je to naozaj veľmi, veľmi zlé. A keď chceme hovoriť o rodovej rovnosti, prosím, ja nemám problém s tým, ako hovoriť o rodovej rovnosti. Ale čo je rodová rovnosť? To jest byť rovnakí, muž a žena, čo sa týka dôstojnosti. Čo do dôstojnosti máme byť rovnakí, ale netreba sa báť hovoriť, pán predseda, aj o rozdielnosti, pretože tá rozdielnosť práve je podstatná, je veľmi dôležitá. Ženy sú iné a vždycky budú iné. A mňa práve na ženách priťahuje ich ženskosť, ten ženský prvok, nie mužský prvok. Také, tie, ktoré sú mužatky, tak to človek reaguje proste nejak tak ináč, normálne zdravý ako muž. Rovnako zoženštený muž, ktorý je, tak tiež není príťažlivý, dovoľujem si povedať, na, žene. A ženy majú očakávania tie teda, že práve tá mužnosť, hej, alebo taký dobrý chlap, keď je, tak to je to príťažlivé a to je v tom správaní.
Rovnako aj tie filmy, ktoré predostierame, hej, aj tejto spoločnosti. Pán minister hovorí o idiotizácii spoločnosti. Tak to je ten najťažší stupeň retardácie, hej. Debil, imbecil a idiot, tak to je ten tretí stupeň. No tak, ak smerujeme k tomu už tretiemu stupňu, tie dva stupne, keď sme teda prekonali, tak kde je táto spoločnosť? Tak to musí byť naozaj veľmi vážny fenomén a treba sa nad tým zamyslieť. A ja som presvedčený, že sú nádherné filmy, veľakrát možno aj s takou naivnou pointou, aj vymyslené, nádherne sú spracované romány, nebojme sa to predkladať.
Pán predseda, určite aj vy máte nejaký ten dosah na to vysielanie, aj v rámci toho predsedovania, aby ste neriešili len sťažnosti a možno samé podnety, ale aby ste boli výbor podnetný aj v tom, že čo vysielať, čo predostierať naozaj týmto občanom.
Tak je len toľko. Ďakujem za pozornosť a želám vám aj vo vašej práci, aj v tom druhom predsedníctve, aby ste to nejak tak prežili, ale hlavne, aby ste boli prínosom pre túto krajinu, aj pre všetkých občanov.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2013 10:34 - 10:36 hod.
Štefan Kuffa
Ďakujem za slovo. Ďakujem aj za tú analýzu tejto správy, ktorú kolega tuná predložil. Prerátal to, tých osemnásť nedostatkov na jeden kontrolovaný subjekt. No, to je to, v tom priemere možno niekde bolo päťdesiat, niekde dva. Možnože boli niektoré také, kde asi neboli zistené nedostatky, ale vytvára to akoby taký obraz, akoby nikde nebolo nič v poriadku. Že celá krajina akoby nebola v poriadku, hej. Samé nedostatky.
Čudné veci...
Zobrazit prepis
Čudné veci...
Ďakujem za slovo. Ďakujem aj za tú analýzu tejto správy, ktorú kolega tuná predložil. Prerátal to, tých osemnásť nedostatkov na jeden kontrolovaný subjekt. No, to je to, v tom priemere možno niekde bolo päťdesiat, niekde dva. Možnože boli niektoré také, kde asi neboli zistené nedostatky, ale vytvára to akoby taký obraz, akoby nikde nebolo nič v poriadku. Že celá krajina akoby nebola v poriadku, hej. Samé nedostatky.
Čudné veci sa dejú aj kolo toho Najvyššieho kontrolného úradu, keď my stále nemáme zvoleného nového predsedu. Ja si kladiem otázku, či vôbec je nám potrebný tento Najvyšší kontrolný úrad. Správa sa ako politický nástroj, koľkokrát som tak počul. Zjavné zlodejiny, krádeže, ktoré tuná boli, celý národ o tom vedel a vrcholní predstavitelia štátu vyhlásia, však počkáme si na výsledky Najvyššieho kontrolného úradu. A ten Najvyšší kontrolný úrad toľko kontroluje a toľko preveruje tie veci, že takýmto rúškom hmly zastrie toto všetko a všetko sa kdesi to tak zametie pod koberec.
Myslím si, že chýba aj tomuto úradu skutočný rozmer slobody, aby naozaj, ak by teda mali robiť tú činnosť na tom Najvyššom kontrolnom úrade tak, ako to je, tak by museli brať všetko od podlahy. A to by možno bol aj minister alebo jeho samotný rezort. A veľakrát to tak nie je. Veľa razy tým ľuďom, ktorí sú tam a vykonávajú tie kontrolované akcie, tak chýba im aj odvaha. A keď by aj čosi zistili, tak potom v skutočnosti na tom papieri sa premietne čosi iné.
Samé zákazy a príkazy ktoré sú v tejto krajine, aj nad tým sa treba zamyslieť, hej. Keď je toľko nedostatkov zistených a osemnásť v priemere, že teda čo s tým ďalej? Ja len toľko.
Ďakujem.
Skryt prepis
Čudné veci sa dejú aj kolo toho Najvyššieho kontrolného úradu, keď my stále nemáme zvoleného nového predsedu. Ja si kladiem otázku, či vôbec je nám potrebný tento Najvyšší kontrolný úrad. Správa sa ako politický nástroj, koľkokrát som tak počul. Zjavné zlodejiny, krádeže, ktoré tuná boli, celý národ o tom vedel a vrcholní predstavitelia štátu vyhlásia, však počkáme si na výsledky Najvyššieho kontrolného úradu. A ten Najvyšší kontrolný úrad toľko kontroluje a toľko preveruje tie veci, že takýmto rúškom hmly zastrie toto všetko a všetko sa kdesi to tak zametie pod koberec.
Myslím si, že chýba aj tomuto úradu skutočný rozmer slobody, aby naozaj, ak by teda mali robiť tú činnosť na tom Najvyššom kontrolnom úrade tak, ako to je, tak by museli brať všetko od podlahy. A to by možno bol aj minister alebo jeho samotný rezort. A veľakrát to tak nie je. Veľa razy tým ľuďom, ktorí sú tam a vykonávajú tie kontrolované akcie, tak chýba im aj odvaha. A keď by aj čosi zistili, tak potom v skutočnosti na tom papieri sa premietne čosi iné.
Samé zákazy a príkazy ktoré sú v tejto krajine, aj nad tým sa treba zamyslieť, hej. Keď je toľko nedostatkov zistených a osemnásť v priemere, že teda čo s tým ďalej? Ja len toľko.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 28.5.2013 9:26 - 9:27 hod.
Štefan Kuffa
Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, pán podpredseda, milí kolegovia, kolegyne, k rodovej rovnosti a ku kolegovi chcem toľko, problém dnešnej doby je to, že akoby ženy vzdávali sa svojej ženskosti a muži svojej mužnosti. Pekne to kolega spomenul tuná, akoby sme sa báli tých európskych byrokratov, ktorí nám ukazujú cestu ako my, muži, máme byť skutoční chlapi alebo muži. A ženy nie ako ženy, matky, ale predovšetkým, aké majú byť...
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, pán podpredseda, milí kolegovia, kolegyne, k rodovej rovnosti a ku kolegovi chcem toľko, problém dnešnej doby je to, že akoby ženy vzdávali sa svojej ženskosti a muži svojej mužnosti. Pekne to kolega spomenul tuná, akoby sme sa báli tých európskych byrokratov, ktorí nám ukazujú cestu ako my, muži, máme byť skutoční chlapi alebo muži. A ženy nie ako ženy, matky, ale predovšetkým, aké majú byť manažérky, aké majú byť supermanky. Toto nie je cesta.
Tu keď bol americký profesor, ktorý učil našich mužov, ako majú byť mužmi, skočil prvý do vody. Hovorí, že keď učí otec syna plávať, tak má prvý skočiť do tej vody a tak. Naši chlapi naňho pozerali a sa smiali, že čo to ich učí. Veď to je bežné, že otec vedie svojho syna v rodinách. Tak to je asi taká vec, že aj tá Európa by nás ako chcela takto učiť.
Kniha Genezis, ktorú spomínal kolega, len tak okrajovo, tak tiež ma v tej chvíli napadlo: Boh stvoril človeka ako muža a ženu, ako muža a ženu. Nie dvoch mužov a dve ženy. Potom Boh by sa pomýlil vo svojom stvoriteľskom pláne a nemusel by to tak naplánovať. Rozprávku, ktorú ako spomínal, možno aj v tej tlačovej forme to bude ešte horšie ako v tej filmovej, pretože tá rozprávka raz skončí. Ale tá kniha, keď sa bude tak distribuovať! No aby sa princ do princa zamiloval!? A to je to nebezpečné, a to je tá cesta, kde my v podstate demoralizujeme alebo miatneme deti dnešnej doby, čo je veľmi zlé. Kto to naozaj si zoberie na zodpovednosť, no myslím si, že šťastný vo svojom živote nebude.
A tie kvóty na ženy. Žena nie je určeným tovarom na konzum, to nemôže tak byť.
Skryt prepis
Tu keď bol americký profesor, ktorý učil našich mužov, ako majú byť mužmi, skočil prvý do vody. Hovorí, že keď učí otec syna plávať, tak má prvý skočiť do tej vody a tak. Naši chlapi naňho pozerali a sa smiali, že čo to ich učí. Veď to je bežné, že otec vedie svojho syna v rodinách. Tak to je asi taká vec, že aj tá Európa by nás ako chcela takto učiť.
Kniha Genezis, ktorú spomínal kolega, len tak okrajovo, tak tiež ma v tej chvíli napadlo: Boh stvoril človeka ako muža a ženu, ako muža a ženu. Nie dvoch mužov a dve ženy. Potom Boh by sa pomýlil vo svojom stvoriteľskom pláne a nemusel by to tak naplánovať. Rozprávku, ktorú ako spomínal, možno aj v tej tlačovej forme to bude ešte horšie ako v tej filmovej, pretože tá rozprávka raz skončí. Ale tá kniha, keď sa bude tak distribuovať! No aby sa princ do princa zamiloval!? A to je to nebezpečné, a to je tá cesta, kde my v podstate demoralizujeme alebo miatneme deti dnešnej doby, čo je veľmi zlé. Kto to naozaj si zoberie na zodpovednosť, no myslím si, že šťastný vo svojom živote nebude.
A tie kvóty na ženy. Žena nie je určeným tovarom na konzum, to nemôže tak byť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.5.2013 12:40 - 12:42 hod.
Štefan Kuffa
Áno, ja to chcem, ďakujem za faktickú pripomienku. Aj ja som o tom presvedčený, že väčšina ľudí je takých, ktorí naozaj úprimne chce pracovať a nemá sa kde zamestnať. Ale ja som tu spomenul, tak som to rozdelil tých dlhodobo nezamestnaných a tých pol na pol alebo 50 % na 50 %. To je 200- a 200-tisíc. A z tých 200-tisíc, to nechcem povedať, že sú tam všetci tí ľudia, ktorí nechcú ako pracovať. Oni chcú pracovať. Ale sú tu aj skupiny také,...
Zobrazit prepis
Áno, ja to chcem, ďakujem za faktickú pripomienku. Aj ja som o tom presvedčený, že väčšina ľudí je takých, ktorí naozaj úprimne chce pracovať a nemá sa kde zamestnať. Ale ja som tu spomenul, tak som to rozdelil tých dlhodobo nezamestnaných a tých pol na pol alebo 50 % na 50 %. To je 200- a 200-tisíc. A z tých 200-tisíc, to nechcem povedať, že sú tam všetci tí ľudia, ktorí nechcú ako pracovať. Oni chcú pracovať. Ale sú tu aj skupiny také, ktorí nechcú pracovať. A to sú aj mladí ľudia. Paradoxne sú to aj mladí ľudia. Oni jedni pred druhými sa pretŕčajú - však pozri sa, ja som nezamestnaný. Oni dokonca ani nejdú, ani na úrad práce sa nezaevidujú a nepracujú. Sú to tuláci, ktorí sa budú túlať a nebudú chcieť pracovať. Ale aj potom je ďalšia skupinka, ktorá je na úradoch práce a nechce pracovať. Tak aj na týchto ľudí som chcel len toľko povedať, že aby sa vytvoril ten tlak, aby naozaj aj títo ľudia pracovali. No, samozrejme, my máme veľký problém s tým, aby sme zamestnali tých ľudí a našli prácu pre tých ľudí alebo sprostredkovali prácu tým ľudom, ktorí chcú a majú záujem o prácu a chcú pracovať. Aj s tým máme veľký problém. Ale ja som len poukázal, že je tu, existuje aj taká skupinka ľudí, a to už dlhodobo.
K tej sebaobžive a k tým poľnohospodárom. Áno, to aj tá sebaobživa, ale to je aj obživa nášho národa a to je aj tá zdravá výživa. My sme schopní vyprodukovať kvalitné potraviny, skutočne kvalitné potraviny pre našich ľudí. To, čo my dovážame, tak ja mám veľkú pochybnosť a ja naozaj už aj manželke som povedal, aby sme vyberali potraviny, ktoré sú vyprodukované u nás na Slovensku. A po rokoch mi na tom záleží, naozaj že čo máme na tom stole. Sme schopní to robiť, len aby sme si vyhrnuli rukávy a nebáli sa práce. Ďakujem.
Skryt prepis
K tej sebaobžive a k tým poľnohospodárom. Áno, to aj tá sebaobživa, ale to je aj obživa nášho národa a to je aj tá zdravá výživa. My sme schopní vyprodukovať kvalitné potraviny, skutočne kvalitné potraviny pre našich ľudí. To, čo my dovážame, tak ja mám veľkú pochybnosť a ja naozaj už aj manželke som povedal, aby sme vyberali potraviny, ktoré sú vyprodukované u nás na Slovensku. A po rokoch mi na tom záleží, naozaj že čo máme na tom stole. Sme schopní to robiť, len aby sme si vyhrnuli rukávy a nebáli sa práce. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 24.5.2013 12:09 - 12:38 hod.
Štefan Kuffa
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k problematike zamestnanosti.
Skôr sa vyjadrím tak analyzačne k tej správe, ktorú tu máme predloženú, veď k problematike zamestnanosti nie tak dávno sme hovorili tuná na pôde parlamentu. Odznelo tu veľmi veľa dobrých návrhov, ako riešiť zamestnanosť, rovnako ako aj dnes odznelo veľmi veľa dobrých...
Zobrazit prepis
Skôr sa vyjadrím tak analyzačne k tej správe, ktorú tu máme predloženú, veď k problematike zamestnanosti nie tak dávno sme hovorili tuná na pôde parlamentu. Odznelo tu veľmi veľa dobrých návrhov, ako riešiť zamestnanosť, rovnako ako aj dnes odznelo veľmi veľa dobrých...
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k problematike zamestnanosti.
Skôr sa vyjadrím tak analyzačne k tej správe, ktorú tu máme predloženú, veď k problematike zamestnanosti nie tak dávno sme hovorili tuná na pôde parlamentu. Odznelo tu veľmi veľa dobrých návrhov, ako riešiť zamestnanosť, rovnako ako aj dnes odznelo veľmi veľa dobrých návrhov, ako riešiť túto problematiku. Ja viem, pán minister, že oveľa ťažšie sa veci implementujú, zavádzajú do praxe, ako sa len hovorí, ale ste vo vláde, ste výkonná zložka, v podstate je to na vás, aby ste vo veci ako konali.
Ak ste ochotný aj vypočuť si aj teda aj iné názory a možno ich aj zrealizovať v praxi, tak ja vám držím palce, aby sa vám to aj tak darilo. To, že je predložená tuná táto správa o nezamestnanosti v našej krajine, svedčí aj o tom, to, že máme naozaj vysoký počet nezamestnaných. Je po desiatich rokoch, v roku 2002 naposledy, zhruba takto bola miera nezamestnanosti ako je práve v tomto čase. Tak pred desiatimi rokmi bola taká vysoká miera nezamestnanosti. Myslím si, pán minister, že to nie je až zase taká tragédia, že by sa nedalo s tým pohnúť. 400-tisíc nezamestnaných ľudí je síce veľká armáda, ale ja si pamätám, pred rokmi mali sme tuná v tejto krajine aj skoro 20 % nezamestnanosť, bolo okolo 600-tisíc nezamestnaných. Vedeli sme s tým pohnúť. Táto krajina má tento potenciál v sebe, aby sme naozaj dokázali vytvoriť podmienky na tvorbu nových pracovných miest, lebo úlohou ministerstva práce nie je vytvárať priamo tie pracovné miesta, ale vytvárať podmienky. Samozrejme, nie je to len na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ale na celú vládu. Celá vláda v podstate má byť do toho silne zaangažovaná.
Určite mnohí z vás sa stretávate s požiadavkami, fungujeme v širšom kontexte, v spoločenskom, rodinnom, kde sa na vás obracajú známi, priatelia, ale aj z rodín, či nemáme nejakú prácu, hej. Aj na mňa, na poslanca naozaj sa obracajú ľudia, či by som im nevedel pomôcť s prácou. Sám si uvedomujem, že tá situácia na trhu práce je veľmi zlá. Aj sa koľkokrát zamýšľam nad tým, ako by sa mohlo pomôcť v tejto problematike a pohnúť sa dopredu.
Áno, keď aj tá kríza, ktorá je tu od roku 2009, zasiahla aj naše hospodárstvo, a tak ako aj pán minister tu spomínal, aj moji predrečníci, že sme krajina, kde má otvorené hospodárstvo a závislí sme od toho vonkajšieho vplyvu a prostredia, či už pozitívne, alebo negatívne, náš trh je predsa len malý, sme malou krajinou, uvedomujem si túto skutočnosť, ale je vidieť, že aj tá zamestnanosť, a aj postupne aj tá kríza akoby ustupovala v susedných krajinách, svedkami sme v susednom Rakúsku, Nemecku a podobne, však aj Estónci majú lepšiu tú zamestnanosť ako my.
Jedna z vecí, ktorá v tej správe mi tu chýba, resp. keď je tuná, tie aktívne opatrenia trhu práce, jedna zo subkapitol, kde tie aktívne opatrenia trhu práce najviac v roku 2012 - z tej analýzy je to uvedené tuná, že najviac využívaným opatrením v roku 2012 bol príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb a formou na aktivačnú činnosť pre obec alebo formou menších obecných služieb pre samosprávny kraj. Najviac využívaným opatrením.
Pre mňa je to taký signál, kde, pán minister, mali by ste sa nad tým zamyslieť, že prečo je to tak. Ja si nemyslím, že je správne, že práve najviac je využívaná táto aktivita na tom trhu práce. Ja si myslím, že nie je to dobrý signál. Samozrejme, nechcem to zase tak dehonestujúco tuná, aby to vyznelo, v tej armáde 400-tisíc nezamestnaných, tak je tých 200-tisíc nezamestnaných, takmer 50 %, dlhodobo nezamestnaných, kde vieme, kde je veľkým problémom dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie umiestniť na trhu práce, nie je to jednoduché. Ľudia, ktorí stratili pracovné návyky a späť ich vrátiť do pracovného procesu, oni jednak už aj zabudli pracovať a zabudli aj na to, že ráno má vstať a ísť do práce, ale jednoducho sú aj medzi nimi takí, ktorým sa už nechce pracovať, lebo tento systém vytvoril im podmienky také, že sa im oplatí aj nepracovať. Raz za dva týždne prídu na úrad práce, kde sa prihlásia, a to je všetko.
Rovnako aj úrady práce nemali byť len štatistickými úradmi, kde chodia títo uchádzači o zamestnanie sa ukázať, že či ešte žijú alebo ako sa majú a proste, či náhodou nepracujú na čierno kdesi v zahraničí alebo podobne. Myslím si, že ale je to, naozaj, to by bola ťažká a dlhodobejšia problematika, aj vážna téma zamyslieť sa vôbec nad štruktúrou úradov práce, ako takých, ich náplňou a ich orientáciou. Kolega Matovič to tuná uviedol, že by to mohli byť prípadne ako agentúry dočasné, dočasného zamestnávania. Ja si viem predstaviť, aby štruktúra úradov práce bola iná. Oddelenie aktívnych opatrení trhu práce, mal som to šťastie, že som sa nedávno mal možnosť rozprávať so zamestnankyňou, ktorá tam pracuje, a hovorí, že v podstate ani nemajú čo ponúknuť tým zamestnancom. Voľné pracovné miesta nie sú, rekvalifikácie sa nerobia, aspoň teda ja to parafrázujem, že čo, čo hovorila, a poradenské služby alebo to poradenstvo v podstate k čomu to vedie. Taký, bolo cítiť tak, takú skepticizmus, ktorý z tejto zamestnankyne úradu práce šiel. Uvedomil som si, že naozaj treba sa zamýšľať nad tým, aby, aby aj tie, tí úradníci na tých úradoch práce neboli frustrovaní z toho, že chodia sa uchádzači uchádzať o zamestnanie, veď o tom by to malo byť a tí zamestnanci úradov práce v podstate nemajú čo ponúkať. Nie všetko to, čo aj, pán minister, ste spomínali, aby sme teraz vytvárali len tie sankčné mechanizmy a teraz vytvárali nejaké komandá, ktoré budú potláčať čiernu prácu, ale vytvárať podmienky na to, a to je aj skrze Zákonník práce, ale aj skrze zákon o zamestnanosti, aby zamestnávateľom sa oplatilo vytvárať legálne nové pracovné miesta a legálne aby zamestnávali týchto ľudí, lebo tá represia, tá stále všetko nevyrieši. Dovolím si povedať, ani v tomto prípade to nevyrieši.
Druhým najvyužívanejším takýmto opatrením z tejto správy, si to dovolím tuná parafrázovať, druhým najvyužívanejším bol príspevok na výkon, vykonávanie absolventskej praxe, to je ten § 51, ktorého cieľom je podpora a získavanie odborných zručností a pracovných skúseností absolventa školy, absolventská prax. Takto bolo zaradených 16 442 uchádzačov a na tú aktivačnú činnosť predtým bolo 18 800 uchádzačov a dohodnutá výška finančných prostriedkov bola dohodnutá na tú aktivačnú činnosť v objeme 3,5 milióna korún. Ja som to už pred mesiacom tak aj navrhoval, tú aktivačná činnosť, je skutočne sa nad tým potrebné zamyslieť, aby to neboli vyhodené prostriedky naozaj do vzduchu. Je potrebné, aby tí ľudia neobliekli si len možno, dneska už majú tie pomarančové alebo zelené vesty a vyšli do ulíc, ale aby aj nejaký ten výkon podali. Ja viem, že učíme ich aj tým pracovným návykom, ale jednoducho, dovolím si povedať, však sú tu zástupcovia miest a obcí, sú tu reprezentanti, starostovia, ale veľakrát sa to nezvláda v tých obciach. Tie Jarovnice, ktoré boli tu spomenuté, 1 200, takmer 1 200 vlastne problémových alebo dlhodobo nezamestnaných ľudí zamestnať v obci a dať na to tých koordinátorov a zvládať ako túto prácu, veď to je stredne veľký alebo možno aj veľký podnik, 1 200 zamestnancov. Veľakrát tí starostovia v mnohých obciach, však česť výnimkách, výnimkám, ale to nezvládajú. Veľakrát je vytváraný tlak zo strany, v podstate aj tých uchádzačov alebo dlhodobo nezamestnaných na starostu, na ktorého tlačia, aby ich zamestnal, ale v skutočnosti oni nechcú pracovať alebo čosi urobiť užitočné pre tú obec, ale oni chcú len mať tú zvýšenú dávku, oni chcú sa dostať k peniazom a to je celý ten problém. Hej, v podstate my týchto ľudí veľakrát ako by sme v podstate kazili týmto spôsobom, hej, lebo oni v podstate, ja sám mám ako skúsenosť takú, kde tí aktivovaní, je to niekoľko rokov síce dozadu, ale jednoducho oni ani nevyšli v tej rómskej osade, oni nevyšli ani vonku, aby si upratali pred, pred sebou, hej, pred vlastným domom. Keď príde kontrola, tak možno vtedy sa takto vyhrnú, ale tie aktivačné práce aby naozaj boli aj efektívne a možno ten objem finančných prostriedkov, dať skutočným zamestnávateľom. Dať zamestnávateľom, ktorí na to dohliadnu, alebo potom cez úrady práce, ale iným systémom by to muselo byť, naozaj aby to fungovalo a tie obce a starostovia miest a obcí, keď, a primátori, keď potrebujú vykonávať tie obecné služby, čo veľakrát naozaj si zase na druhej strane pomôžu, mnohé obce, že vyčistia tieto, tak podporiť ich iným spôsobom a reálne, že tak teda tam chýbajú tie pracovné miesta, tam sú reálne pracovné príležitosti na to, aby tie obce sme mali my v poriadku a v čistote, aby sme ich udržiavali.
Udržiavanie tej, teda vykonávanie absolventskej praxe. Skutočne v reálnej praxi je s tým veľmi veľa problémov, ale však, samozrejme, nie je jednoduché umiestniť tých samotných absolventov. Mali sme tu správu o školstve, teraz máme správu o nezamestnanosti, o stave zamestnanosti v našej krajine a tieto dva rezorty veľmi úzko súvisia spolu, školstvo a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Pripravovať tých absolventov pre konkrétne profesie, pre konkrétne potreby trhu práce, vychovávať ich, viesť tých absolventov tak, aby oni si už počas štúdia, počas školy hľadali tú prácu, aby prípadne aj teda externe sa mohli nejak zamestnať, hej, mohli by vykonávať už niektoré služby pre potenciálnych svojich zamestnávateľov, ale aby hlavne v tých záverečných ročníkoch, či už na vysokých školách, stredných školách, stredných odborných školách, aby v tých záverečných ročníkoch aj tí pedagógovia viedli tých absolventov k tomu a pýtali sa ich, či hľadali si to zamestnanie. Rovnako ako kolega Matovič to tu spomenul, možno zavedenie tej výučby, ktorá by tuná bola, ako viesť svoj vlastný ako podnik. V zahraničí majú to, učia sa to študenti na stredných školách, ako zostaviť biznis plán ako, ako sa zorientovať, či môžem spomenúť krajiny, ale zas aby ste to nejak tak, môžem spomenúť Nemecko, Švajčiarsko, kde naozaj sa pripravujú reálne títo absolventi škôl na, pre trh práce, aby keď skončil, tak nezostal naozaj nezamestnaný, respektíve aby sa, aby čakal pasívne, kto kedy mu akú prácu ponúkne.
Samozrejme, potom na vytváranie nových pracovných miest, ak sa ocitnú títo a zvlášť mladí ľudia na úradoch práce, aby oni tú dotáciu na vytvorenie miesta, či už ako živnostník začínam, alebo ako drobný podnikateľ, aby to nebolo prebyrokratizované, aby jednoducho zo zákona, patrí ti suma, príklad poviem 10-tisíc eur, na 3 roky jednoducho máš to, kalkuluj, rátaj, podnikaj, ale na úrade práce, aby si sa neocitol a dať túto, nebáť sa. Tie stimulácie, ktoré tuná sú, veľakrát sú nespravodlivé, ja som to tiež spomínal, lebo vyše 30-tisíc, 32-tisíc eur dať na udržanie existujúcich pracovných miest alebo 52- alebo 56-tisíc, to je veľmi veľká suma a je nespravodlivá voči tým drobným živnostníkom a podnikateľom, ale aj iným firmám, ktoré takúto stimuláciu nedostanú. Potom, aby sa nesprávali tak vydieračsky tie podniky a jednoducho, oni si buchnú po stole a budú vydierať dokonca aj vládu, aj premiéra a jednoducho, buď mi dáš na tie stimuly, alebo prepustím, ja neviem, 2-tisíc zamestnancov. Je to veľmi nepríjemná hrozba, boli sme toho svedkami, však v podstate aj keď tuná bola tá kríza s tým U. S. Steelom.
A tretí príspevok bol ako v rámci tých aktívnych opatrení na trhu práce, príspevok na dochádzku za prácou tretím najvyužívanejším a poberalo ho 16 136 ľudí. Hej, keď by som to podľa tej hierarchie poukladal 1, 2, 3, tak v rámci aktívnych opatrení trhu práce, no ako by tu bolo veľmi veľký objem peňazí minutých a tá efektivita veľmi nízka. Hej, tak toto mi tuná chýba, aby tá efektivita na tej druhej strane tuná bola. Bolo to tu spomenuté, naša krajina je malá, ako som to spomínal, ale do budúcna tuná naozaj neprídu už veľkí investori. Kde? Veď už ani nemajú poriadne kde a to nie je cesta, ale naozaj vytvárať podmienky v regiónoch pre malých, stredných podnikateľov a pre živnostníkov, toto je naozaj cesta, nad tým sa treba zamyslieť. Aj strategicky je to rozložené, proporcionálne, nech padne jeden veľký závod, a máme kopec nezamestnaných a to potom minister práce, ten sa môže zblázniť. Na ministerstve, samozrejme, že nič neurobí, lebo sa to nedá zvládnuť, keď toľko ľudí by zostalo na ulici a, ale predsa pri tých drobných a stredných podnikateľov to riziko je tuná menšie. Ja sa teším síce, že máme tuná aj také strojárenské firmy, aké sú tu, no ale spomeniem aj, keď si spomínam, jeden zo stimulov bol taký, na, na síce vytvorenie nového pracovného miesta KIA Motors a bolo to v objeme 2,5 milióna korún. Ja som to aj vtedy, ešte v korunách slovenských to bolo, tak aj vtedy som to vnímal ako nespravodlivú vec, lebo koľko iných ľudí, možno za oveľa nižší príspevok a boli schopní vytvoriť tie a možno v celkovom tom pomery, aj keď rozkúskované, tak možno aj viac tých nových pracovných miest.
Spomínal som to, ale dovolím si to aj pripomenúť, lebo tá, ten súvisí aj s tým príspevkom, aj s cestovaním za prácou. No celý východ nemôže prísť tuná do Bratislavy, aby sme sa tuná zamestnali. Na východe Slovenska naozaj je problém s tou zamestnanosťou. Jednak keby sme to možno aj regionálne porovnávali, tak sú oblasti, kde je, aj aj nižšia tá vzdelanostná štruktúra, tým aj menšie možnosti ako zamestnať, zamestnať sa, ale nemôže to byť tak, že sme odkázaní na to, že budeme všetci cestovať do Bratislavy za prácou alebo zase budeme cestovať kdesi do zahraničia. Veľmi veľa ľudí naozaj v zahraničí je. Pán minister, zamyslieť sa nad tým, ako vytvoriť podmienky, aby títo ľudia mohli pracovať u nás, tu doma. Ja som to spomínal, poviem to znova, zopakujem sa, mi to, mi to prepáčte, ale naozaj doma máme prácu. A tu treba, tuto mi to chýbalo v tej správe, lebo je to tuná, tuná sú tie návrhy spolu s ministerstvom hospodárstva, sú tu predkladané s ministrom školstva, ale aj s ministrom pôdohospodárstva. Naozaj táto krajina bola kedysi agrárnou krajinou, ale my tie pracovné príležitosti doma máme. Ja keď rozprávam so súkromne hospodáriacimi roľníkmi, ten odhad je mnohých pracovných miest a celá tá správa ponúka vytvoriť 60, vyše 60-tisíc pracovných miest. V poľnohospodárstve máme len 80 až 100-tisíc pracovných miest, ale muselo by to byť naozaj pri inej štruktúre. Ale aby mohli hospodáriť roľníci na pôde, ktorú vlastnia. Musíš mať ty vlastnícky vzťah k tejto pôde. Ak k nej nemáš, tak ju tak aj humpľuješ a v podstate ti na tom nezáleží, len berieš dotácie. Tento systém nie je dobrý u nás v tejto krajine nastavený. Bol som na jednom stretnutí súkromných podnikateľov a tam práve vystúpil súkromne hospodáriaci roľník, ktorý hospodári, pestuje zeleninu tu neďaleko od Bratislavy. Na dvoch hektárov živí celú svoju rodinu. Celá svoja, celá jeho rodina sa živí na dvoch hektároch pôdy, pestuje zeleninu, má to veľmi dômyselne premyslené. Japonci prejavili záujem o to jeho hospodárenie. Pre mňa to bolo čosi úžasné, tak jednoduché a v jednoduchosti sú krásne veci a naozaj v jednoduchosti je veľakrát aj pravda, tak zamerať sa práve aj na to poľnohospodárstvo.
Pre porovnanie, mne sa ozvali krajania naši zo Švajčiarska, možno to tak posmešne to tuná tak vyznelo, ale neviem, či viete, koľko oviec sa chová v súčasnej dobe na Slovensku? Je to 350-tisíc. V porovnaní so Švajčiarskom, myslím, že Švajčiari majú nejakých 450-tisíc. My sme, čo sa týka krajín, veľmi podobní a porovnateľní, dokonca máme lepšie podmienky, lepšie podmienky na chov oviec a niekedy v 50. rokoch sa tuná chovalo 3 a pol milióna oviec, 3 a pol milióna, teda 10-násobne je to menej. Ono, to je jednak súvisí to s tou prácou, pracovnými príležitosťami a to nie je len ten chov oviec, ale aj spracovanie vlny, toho mäsa a deťom všetko. Veď skúsme si kúpiť baraninu v obchode, v mäsiarstve, tak je problém, je to úzky profil. Tak to nemusia byť práve Taliani, ktorí chodia a vykupujú jahňacinu okolo Veľkonočných sviatkov, ale aby to zostávalo tu u nás, to sú aj pracovné príležitosti. Sú súkromne hospodáriaci roľníci, ktorí si povedali, že aj keď dostáva tú výhodnú ponuku od toho Taliana, povedali, že to nebudú predávať pre nich, ale chcú, aby to zostalo u nás. Vidíte, ľudia sa chytajú zdravého rozumu, začínajú takto rozmýšľať. Ale treba naozaj aj vytvárať aj tuná tie podmienky, lebo máme tuná vysokú školu, univerzitu poľnohospodársku dokonca v dnešnej dobe, ktorá, kde končí spústa absolventov každý rok. A sú medzi nimi mladí ľudia, ktorí majú chuť, hej, v tom poľnohospodárstve podnikať, ale keď mi teraz aj príjmeme ten zákon, že sa tie zmluvy, hej, na tých 25 rokov, no je to naozaj veľmi diskutabilné a môže sa stať to, že ja predám v podstate tie zmluvy. To, čo ja zazmluvním a predám to zahraničnému investorovi, čo by bolo veľmi zlé a čo nechcem, verím, že nikto v tejto sále to nechce. A cudzí ľudia sa budú cudzo správať k tejto pôde a budú ju využívať na poľnohospodárske plodiny, ktoré v podstate budú produkovať, kde budú dotácie, a na priemyselné používanie. Ja prvýkrát toho roku, dovolím si to tak, súvisí to s tou zamestnanosťou, som si tak uvedomil, na tých dolniakoch. Tu sú tie lány, sú také nádherné. Vždycky to tak obdivujem, aké to je krásne, tie polia, keď sú obsiate. Ale prvýkrát toho roku si uvedomujem to percentuálne možno obsiatie tých polí, kde máme repku olejnú takmer na polovicu tých lánov zasiatu ako možno pšenicu. Tak ja sa pýtam, že či naozaj toľkoto potrebujeme tej repky olejnej? Hej, aj pre to priemyselné spracovanie. Ale aby sme z toho bionaftu. Lebo my si tú pôdu zabijeme a Francúzi majú s tým obrovský problém. Nechcem o tom tuná rozprávať, lebo to je tak naozaj pre pána ministra Jahnátka. Ale treba venovať práve aj tejto problematike naozaj pozornosť. Aj tie geneticky modifikované potraviny a osivá, ktoré sa tuná tlačia. Sú tuná firmy zahraničné, ktoré majú veľký záujem, aby sa to tuná dostalo. Ak si to tuná pustíme, tak to si zaburiníme celú našu krajinu a bude s tým obrovský problém. V tom reťazci potravinovom, máme tu také zemiaky a kukuricu. Oni povedia, že to je len na škrob. Ale ten škrob sa používa ďalej do potravín, hej. To máte možno, ja neviem, či už čokoládu, alebo keksy, alebo ďalšie potraviny, ktoré sa spracovávajú. To nie len na to priemyselné. To som len tak si dovolil odbočiť.
Systém podpôr, aby bol taký, aby sa oplatilo pracovať. Nemôže to byť, to už tuná aj tak odznelo, ale je to veľmi nespravodlivé, ak teda v podstate potom je tu značná časť a sú tu skupiny ľudí, ktorí zneužívajú tento systém. Tu treba vytvárať aj tlak na tých zamestnaných, nezamestnaných, aby aj oni čosi pre to urobili a nielen pasívne čakali, že kto im čo kedy ponúkne. (Reakcia z pléna.) Si tu nebol, tak ja som hovoril, že tie konkrétne návrhy som tu hovoril minule. Teraz som viac všeobecný, vyjadrujem sa k tej správe, tak. (Krátka pauza.)
Rovnako kolegovia tu spomínali, však už sa to tak aj opakovalo. Ale nebáť sa aj udeliť tie licencie pre tých živnostníkov a začínajúcich podnikateľov, aby si on zaplatil túto licenciu a nebol zaťažovaný touto byrokraciou, aby sme my ľudí neodrádzali od podnikania, ale, naopak, vytvárať im podmienky, aby mohli podnikať a nemali kopec administratívnych prekážok.
Potom jedna z vecí, keď tých nezamestnaných máme v evidencii a veľakrát pasívne čakajúcich. Možno veľakrát sa s tými úradníčkami aj doťahujú, koľkokrát im tam aj nadávajú tí ľudia. Možnože máte tie skúsenosti, možno nie. Ale tak ja som počul aj tých zamestnancov, ktorí sa sťažujú veľakrát ako na tých ľudí. Ale dať mu tu trebárs tu ten základ, možno tú podporu, ale keď akonáhle by si bol dlhšie ako tri mesiace na úrade práce a nenašiel si si prácu, napríklad 3 mesiace, môže to byť 6 mesiacov a nenašiel si si tú prácu, tak aby naozaj mohla tá ponuka aj zo strany teda štátu, respektíve toho úradníka, aby mu mohol ponúknuť akúkoľvek prácu, ktorá je voľná. A už odhliadnuc od toho, že aké máš vzdelanie, či máš dva vysokoškolské diplomy alebo či máš učňovské vzdelanie. Jednoducho hľadaj si to aktívne, ak máš dva vysokoškolské diplomy, aktívne si hľadaj túto prácu na trhu práce. A ak teda na úrad si odkázaný, tak aby tí úradníci mali možnosť ponúkať túto prácu. Celkový podiel nezamestnaných ľudí vo veku od 15 do 24 rokov na celkovom počte bol v roku 2012 20 %. To je tiež jedna z alarmujúcich vecí a nie dobrým signálom, keď také vysoké percento máme mladých ľudí a nezamestnaných. Tu si treba naozaj položiť otázku aj prečo to je? A hľadať na ňu aj odpoveď. A teda aj riešenia. Súvisí to veľmi úzko s tým spomínaným školstvom, ktoré som tuná spomínal. (Krátka pauza.)
Myslím si, že tie tri kategórie, ktoré pán minister včera v úvode ako spomínal, zamerať sa na mladých ľudí do veku 29 rokov, je to naozaj dobrá vec, je treba sa tomu venovať, potom tí rizikoví nad 50 rokov, 50 rokov a vyššie, tak majú naozaj problém na tom trhu práce sa uplatniť a dlhodobo nezamestnaných. S tým súhlasím. Je to naozaj veľmi potrebné a veľmi žiaduce, aby sme sa týmto zaoberali a aj hľadali tuná tieto riešenia.
Hovorím, že nedával som tu, menej som dával tuná tých konkrétnych návrhov. Tuná z tej správy ešte si dovolím uviesť. Tu je zabezpečiť plnenie opatrení súvisiacich s podporou zamestnanosti, ktoré ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny navrhovalo v rámci pripravovaných prorastových opatrení. Ide najmä o nasledujúce opatrenia, ktoré predpokladajú vytvorenie 60 215 pracovných miest, implementovať príspevok na podporu udržiavania pracovných miest, udržia sa cca 20-tisíc pracovných miest - to je ako z tej správy, ktoré tu je - implementovať príspevok na podporu zamestnávania uchádzačov, znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Vytvoria sa cca tiež 20-tisíc pracovných miest. Potom pokračovať v realizácii projektov na podporu nezamestnanosti mladých, 12,5-tisíc pracovných miest, implementovať Národný projekt komunitné centrá, 715 miest je predpokladané, znevýhodnených uchádzačov a tak ďalej, tu je 5- až 7-tisíc, pripraviť projekty a programy realizované podľa novej novely zákona o službách zamestnanosti.
Ja by som si takto dovolil tuná ešte pripomenúť ešte raz a chcem to tak ako povedať, že v podstate zamerať sa naozaj v tej našej malej krajine na konkrétnych drobných podnikateľov, živnostníkov, ale aj na študentov, ktorých by sme podporovali. Tie kontrolované akcie, ktoré sú tu pripravované v rámci inšpektorátu práce zamerať sa možno na odvetvia, tradične najviac na veľkoobchod, maloobchod, ubytovacie a stravovacie zariadenia, doprava, skladovanie, administratívne služby, sezónne práce. To je všetko v poriadku. Veď tá čierna práca, aby tuná nerástla ako huby po daždi. Ale zase na druhej strane, aby štát vytváral podmienky, a to je aj skrze zákon o zamestnanosti aj skrze zákonník práce, aby zamestnávatelia nemali dôvod vytvárať tieto čierne pracovné miesta, aby nemuseli tu byť prísne sankcie, a vytvárať tuná nejaké komandá, ktoré by naháňali týchto zamestnávateľov, ale jednoducho aby sa oplatilo v tejto krajine žiť, a teda pre podnikateľov, aby sa im oplatilo vytvárať nové pracovné miesta, nové pracovné príležitosti. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
Skôr sa vyjadrím tak analyzačne k tej správe, ktorú tu máme predloženú, veď k problematike zamestnanosti nie tak dávno sme hovorili tuná na pôde parlamentu. Odznelo tu veľmi veľa dobrých návrhov, ako riešiť zamestnanosť, rovnako ako aj dnes odznelo veľmi veľa dobrých návrhov, ako riešiť túto problematiku. Ja viem, pán minister, že oveľa ťažšie sa veci implementujú, zavádzajú do praxe, ako sa len hovorí, ale ste vo vláde, ste výkonná zložka, v podstate je to na vás, aby ste vo veci ako konali.
Ak ste ochotný aj vypočuť si aj teda aj iné názory a možno ich aj zrealizovať v praxi, tak ja vám držím palce, aby sa vám to aj tak darilo. To, že je predložená tuná táto správa o nezamestnanosti v našej krajine, svedčí aj o tom, to, že máme naozaj vysoký počet nezamestnaných. Je po desiatich rokoch, v roku 2002 naposledy, zhruba takto bola miera nezamestnanosti ako je práve v tomto čase. Tak pred desiatimi rokmi bola taká vysoká miera nezamestnanosti. Myslím si, pán minister, že to nie je až zase taká tragédia, že by sa nedalo s tým pohnúť. 400-tisíc nezamestnaných ľudí je síce veľká armáda, ale ja si pamätám, pred rokmi mali sme tuná v tejto krajine aj skoro 20 % nezamestnanosť, bolo okolo 600-tisíc nezamestnaných. Vedeli sme s tým pohnúť. Táto krajina má tento potenciál v sebe, aby sme naozaj dokázali vytvoriť podmienky na tvorbu nových pracovných miest, lebo úlohou ministerstva práce nie je vytvárať priamo tie pracovné miesta, ale vytvárať podmienky. Samozrejme, nie je to len na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ale na celú vládu. Celá vláda v podstate má byť do toho silne zaangažovaná.
Určite mnohí z vás sa stretávate s požiadavkami, fungujeme v širšom kontexte, v spoločenskom, rodinnom, kde sa na vás obracajú známi, priatelia, ale aj z rodín, či nemáme nejakú prácu, hej. Aj na mňa, na poslanca naozaj sa obracajú ľudia, či by som im nevedel pomôcť s prácou. Sám si uvedomujem, že tá situácia na trhu práce je veľmi zlá. Aj sa koľkokrát zamýšľam nad tým, ako by sa mohlo pomôcť v tejto problematike a pohnúť sa dopredu.
Áno, keď aj tá kríza, ktorá je tu od roku 2009, zasiahla aj naše hospodárstvo, a tak ako aj pán minister tu spomínal, aj moji predrečníci, že sme krajina, kde má otvorené hospodárstvo a závislí sme od toho vonkajšieho vplyvu a prostredia, či už pozitívne, alebo negatívne, náš trh je predsa len malý, sme malou krajinou, uvedomujem si túto skutočnosť, ale je vidieť, že aj tá zamestnanosť, a aj postupne aj tá kríza akoby ustupovala v susedných krajinách, svedkami sme v susednom Rakúsku, Nemecku a podobne, však aj Estónci majú lepšiu tú zamestnanosť ako my.
Jedna z vecí, ktorá v tej správe mi tu chýba, resp. keď je tuná, tie aktívne opatrenia trhu práce, jedna zo subkapitol, kde tie aktívne opatrenia trhu práce najviac v roku 2012 - z tej analýzy je to uvedené tuná, že najviac využívaným opatrením v roku 2012 bol príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb a formou na aktivačnú činnosť pre obec alebo formou menších obecných služieb pre samosprávny kraj. Najviac využívaným opatrením.
Pre mňa je to taký signál, kde, pán minister, mali by ste sa nad tým zamyslieť, že prečo je to tak. Ja si nemyslím, že je správne, že práve najviac je využívaná táto aktivita na tom trhu práce. Ja si myslím, že nie je to dobrý signál. Samozrejme, nechcem to zase tak dehonestujúco tuná, aby to vyznelo, v tej armáde 400-tisíc nezamestnaných, tak je tých 200-tisíc nezamestnaných, takmer 50 %, dlhodobo nezamestnaných, kde vieme, kde je veľkým problémom dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie umiestniť na trhu práce, nie je to jednoduché. Ľudia, ktorí stratili pracovné návyky a späť ich vrátiť do pracovného procesu, oni jednak už aj zabudli pracovať a zabudli aj na to, že ráno má vstať a ísť do práce, ale jednoducho sú aj medzi nimi takí, ktorým sa už nechce pracovať, lebo tento systém vytvoril im podmienky také, že sa im oplatí aj nepracovať. Raz za dva týždne prídu na úrad práce, kde sa prihlásia, a to je všetko.
Rovnako aj úrady práce nemali byť len štatistickými úradmi, kde chodia títo uchádzači o zamestnanie sa ukázať, že či ešte žijú alebo ako sa majú a proste, či náhodou nepracujú na čierno kdesi v zahraničí alebo podobne. Myslím si, že ale je to, naozaj, to by bola ťažká a dlhodobejšia problematika, aj vážna téma zamyslieť sa vôbec nad štruktúrou úradov práce, ako takých, ich náplňou a ich orientáciou. Kolega Matovič to tuná uviedol, že by to mohli byť prípadne ako agentúry dočasné, dočasného zamestnávania. Ja si viem predstaviť, aby štruktúra úradov práce bola iná. Oddelenie aktívnych opatrení trhu práce, mal som to šťastie, že som sa nedávno mal možnosť rozprávať so zamestnankyňou, ktorá tam pracuje, a hovorí, že v podstate ani nemajú čo ponúknuť tým zamestnancom. Voľné pracovné miesta nie sú, rekvalifikácie sa nerobia, aspoň teda ja to parafrázujem, že čo, čo hovorila, a poradenské služby alebo to poradenstvo v podstate k čomu to vedie. Taký, bolo cítiť tak, takú skepticizmus, ktorý z tejto zamestnankyne úradu práce šiel. Uvedomil som si, že naozaj treba sa zamýšľať nad tým, aby, aby aj tie, tí úradníci na tých úradoch práce neboli frustrovaní z toho, že chodia sa uchádzači uchádzať o zamestnanie, veď o tom by to malo byť a tí zamestnanci úradov práce v podstate nemajú čo ponúkať. Nie všetko to, čo aj, pán minister, ste spomínali, aby sme teraz vytvárali len tie sankčné mechanizmy a teraz vytvárali nejaké komandá, ktoré budú potláčať čiernu prácu, ale vytvárať podmienky na to, a to je aj skrze Zákonník práce, ale aj skrze zákon o zamestnanosti, aby zamestnávateľom sa oplatilo vytvárať legálne nové pracovné miesta a legálne aby zamestnávali týchto ľudí, lebo tá represia, tá stále všetko nevyrieši. Dovolím si povedať, ani v tomto prípade to nevyrieši.
Druhým najvyužívanejším takýmto opatrením z tejto správy, si to dovolím tuná parafrázovať, druhým najvyužívanejším bol príspevok na výkon, vykonávanie absolventskej praxe, to je ten § 51, ktorého cieľom je podpora a získavanie odborných zručností a pracovných skúseností absolventa školy, absolventská prax. Takto bolo zaradených 16 442 uchádzačov a na tú aktivačnú činnosť predtým bolo 18 800 uchádzačov a dohodnutá výška finančných prostriedkov bola dohodnutá na tú aktivačnú činnosť v objeme 3,5 milióna korún. Ja som to už pred mesiacom tak aj navrhoval, tú aktivačná činnosť, je skutočne sa nad tým potrebné zamyslieť, aby to neboli vyhodené prostriedky naozaj do vzduchu. Je potrebné, aby tí ľudia neobliekli si len možno, dneska už majú tie pomarančové alebo zelené vesty a vyšli do ulíc, ale aby aj nejaký ten výkon podali. Ja viem, že učíme ich aj tým pracovným návykom, ale jednoducho, dovolím si povedať, však sú tu zástupcovia miest a obcí, sú tu reprezentanti, starostovia, ale veľakrát sa to nezvláda v tých obciach. Tie Jarovnice, ktoré boli tu spomenuté, 1 200, takmer 1 200 vlastne problémových alebo dlhodobo nezamestnaných ľudí zamestnať v obci a dať na to tých koordinátorov a zvládať ako túto prácu, veď to je stredne veľký alebo možno aj veľký podnik, 1 200 zamestnancov. Veľakrát tí starostovia v mnohých obciach, však česť výnimkách, výnimkám, ale to nezvládajú. Veľakrát je vytváraný tlak zo strany, v podstate aj tých uchádzačov alebo dlhodobo nezamestnaných na starostu, na ktorého tlačia, aby ich zamestnal, ale v skutočnosti oni nechcú pracovať alebo čosi urobiť užitočné pre tú obec, ale oni chcú len mať tú zvýšenú dávku, oni chcú sa dostať k peniazom a to je celý ten problém. Hej, v podstate my týchto ľudí veľakrát ako by sme v podstate kazili týmto spôsobom, hej, lebo oni v podstate, ja sám mám ako skúsenosť takú, kde tí aktivovaní, je to niekoľko rokov síce dozadu, ale jednoducho oni ani nevyšli v tej rómskej osade, oni nevyšli ani vonku, aby si upratali pred, pred sebou, hej, pred vlastným domom. Keď príde kontrola, tak možno vtedy sa takto vyhrnú, ale tie aktivačné práce aby naozaj boli aj efektívne a možno ten objem finančných prostriedkov, dať skutočným zamestnávateľom. Dať zamestnávateľom, ktorí na to dohliadnu, alebo potom cez úrady práce, ale iným systémom by to muselo byť, naozaj aby to fungovalo a tie obce a starostovia miest a obcí, keď, a primátori, keď potrebujú vykonávať tie obecné služby, čo veľakrát naozaj si zase na druhej strane pomôžu, mnohé obce, že vyčistia tieto, tak podporiť ich iným spôsobom a reálne, že tak teda tam chýbajú tie pracovné miesta, tam sú reálne pracovné príležitosti na to, aby tie obce sme mali my v poriadku a v čistote, aby sme ich udržiavali.
Udržiavanie tej, teda vykonávanie absolventskej praxe. Skutočne v reálnej praxi je s tým veľmi veľa problémov, ale však, samozrejme, nie je jednoduché umiestniť tých samotných absolventov. Mali sme tu správu o školstve, teraz máme správu o nezamestnanosti, o stave zamestnanosti v našej krajine a tieto dva rezorty veľmi úzko súvisia spolu, školstvo a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Pripravovať tých absolventov pre konkrétne profesie, pre konkrétne potreby trhu práce, vychovávať ich, viesť tých absolventov tak, aby oni si už počas štúdia, počas školy hľadali tú prácu, aby prípadne aj teda externe sa mohli nejak zamestnať, hej, mohli by vykonávať už niektoré služby pre potenciálnych svojich zamestnávateľov, ale aby hlavne v tých záverečných ročníkoch, či už na vysokých školách, stredných školách, stredných odborných školách, aby v tých záverečných ročníkoch aj tí pedagógovia viedli tých absolventov k tomu a pýtali sa ich, či hľadali si to zamestnanie. Rovnako ako kolega Matovič to tu spomenul, možno zavedenie tej výučby, ktorá by tuná bola, ako viesť svoj vlastný ako podnik. V zahraničí majú to, učia sa to študenti na stredných školách, ako zostaviť biznis plán ako, ako sa zorientovať, či môžem spomenúť krajiny, ale zas aby ste to nejak tak, môžem spomenúť Nemecko, Švajčiarsko, kde naozaj sa pripravujú reálne títo absolventi škôl na, pre trh práce, aby keď skončil, tak nezostal naozaj nezamestnaný, respektíve aby sa, aby čakal pasívne, kto kedy mu akú prácu ponúkne.
Samozrejme, potom na vytváranie nových pracovných miest, ak sa ocitnú títo a zvlášť mladí ľudia na úradoch práce, aby oni tú dotáciu na vytvorenie miesta, či už ako živnostník začínam, alebo ako drobný podnikateľ, aby to nebolo prebyrokratizované, aby jednoducho zo zákona, patrí ti suma, príklad poviem 10-tisíc eur, na 3 roky jednoducho máš to, kalkuluj, rátaj, podnikaj, ale na úrade práce, aby si sa neocitol a dať túto, nebáť sa. Tie stimulácie, ktoré tuná sú, veľakrát sú nespravodlivé, ja som to tiež spomínal, lebo vyše 30-tisíc, 32-tisíc eur dať na udržanie existujúcich pracovných miest alebo 52- alebo 56-tisíc, to je veľmi veľká suma a je nespravodlivá voči tým drobným živnostníkom a podnikateľom, ale aj iným firmám, ktoré takúto stimuláciu nedostanú. Potom, aby sa nesprávali tak vydieračsky tie podniky a jednoducho, oni si buchnú po stole a budú vydierať dokonca aj vládu, aj premiéra a jednoducho, buď mi dáš na tie stimuly, alebo prepustím, ja neviem, 2-tisíc zamestnancov. Je to veľmi nepríjemná hrozba, boli sme toho svedkami, však v podstate aj keď tuná bola tá kríza s tým U. S. Steelom.
A tretí príspevok bol ako v rámci tých aktívnych opatrení na trhu práce, príspevok na dochádzku za prácou tretím najvyužívanejším a poberalo ho 16 136 ľudí. Hej, keď by som to podľa tej hierarchie poukladal 1, 2, 3, tak v rámci aktívnych opatrení trhu práce, no ako by tu bolo veľmi veľký objem peňazí minutých a tá efektivita veľmi nízka. Hej, tak toto mi tuná chýba, aby tá efektivita na tej druhej strane tuná bola. Bolo to tu spomenuté, naša krajina je malá, ako som to spomínal, ale do budúcna tuná naozaj neprídu už veľkí investori. Kde? Veď už ani nemajú poriadne kde a to nie je cesta, ale naozaj vytvárať podmienky v regiónoch pre malých, stredných podnikateľov a pre živnostníkov, toto je naozaj cesta, nad tým sa treba zamyslieť. Aj strategicky je to rozložené, proporcionálne, nech padne jeden veľký závod, a máme kopec nezamestnaných a to potom minister práce, ten sa môže zblázniť. Na ministerstve, samozrejme, že nič neurobí, lebo sa to nedá zvládnuť, keď toľko ľudí by zostalo na ulici a, ale predsa pri tých drobných a stredných podnikateľov to riziko je tuná menšie. Ja sa teším síce, že máme tuná aj také strojárenské firmy, aké sú tu, no ale spomeniem aj, keď si spomínam, jeden zo stimulov bol taký, na, na síce vytvorenie nového pracovného miesta KIA Motors a bolo to v objeme 2,5 milióna korún. Ja som to aj vtedy, ešte v korunách slovenských to bolo, tak aj vtedy som to vnímal ako nespravodlivú vec, lebo koľko iných ľudí, možno za oveľa nižší príspevok a boli schopní vytvoriť tie a možno v celkovom tom pomery, aj keď rozkúskované, tak možno aj viac tých nových pracovných miest.
Spomínal som to, ale dovolím si to aj pripomenúť, lebo tá, ten súvisí aj s tým príspevkom, aj s cestovaním za prácou. No celý východ nemôže prísť tuná do Bratislavy, aby sme sa tuná zamestnali. Na východe Slovenska naozaj je problém s tou zamestnanosťou. Jednak keby sme to možno aj regionálne porovnávali, tak sú oblasti, kde je, aj aj nižšia tá vzdelanostná štruktúra, tým aj menšie možnosti ako zamestnať, zamestnať sa, ale nemôže to byť tak, že sme odkázaní na to, že budeme všetci cestovať do Bratislavy za prácou alebo zase budeme cestovať kdesi do zahraničia. Veľmi veľa ľudí naozaj v zahraničí je. Pán minister, zamyslieť sa nad tým, ako vytvoriť podmienky, aby títo ľudia mohli pracovať u nás, tu doma. Ja som to spomínal, poviem to znova, zopakujem sa, mi to, mi to prepáčte, ale naozaj doma máme prácu. A tu treba, tuto mi to chýbalo v tej správe, lebo je to tuná, tuná sú tie návrhy spolu s ministerstvom hospodárstva, sú tu predkladané s ministrom školstva, ale aj s ministrom pôdohospodárstva. Naozaj táto krajina bola kedysi agrárnou krajinou, ale my tie pracovné príležitosti doma máme. Ja keď rozprávam so súkromne hospodáriacimi roľníkmi, ten odhad je mnohých pracovných miest a celá tá správa ponúka vytvoriť 60, vyše 60-tisíc pracovných miest. V poľnohospodárstve máme len 80 až 100-tisíc pracovných miest, ale muselo by to byť naozaj pri inej štruktúre. Ale aby mohli hospodáriť roľníci na pôde, ktorú vlastnia. Musíš mať ty vlastnícky vzťah k tejto pôde. Ak k nej nemáš, tak ju tak aj humpľuješ a v podstate ti na tom nezáleží, len berieš dotácie. Tento systém nie je dobrý u nás v tejto krajine nastavený. Bol som na jednom stretnutí súkromných podnikateľov a tam práve vystúpil súkromne hospodáriaci roľník, ktorý hospodári, pestuje zeleninu tu neďaleko od Bratislavy. Na dvoch hektárov živí celú svoju rodinu. Celá svoja, celá jeho rodina sa živí na dvoch hektároch pôdy, pestuje zeleninu, má to veľmi dômyselne premyslené. Japonci prejavili záujem o to jeho hospodárenie. Pre mňa to bolo čosi úžasné, tak jednoduché a v jednoduchosti sú krásne veci a naozaj v jednoduchosti je veľakrát aj pravda, tak zamerať sa práve aj na to poľnohospodárstvo.
Pre porovnanie, mne sa ozvali krajania naši zo Švajčiarska, možno to tak posmešne to tuná tak vyznelo, ale neviem, či viete, koľko oviec sa chová v súčasnej dobe na Slovensku? Je to 350-tisíc. V porovnaní so Švajčiarskom, myslím, že Švajčiari majú nejakých 450-tisíc. My sme, čo sa týka krajín, veľmi podobní a porovnateľní, dokonca máme lepšie podmienky, lepšie podmienky na chov oviec a niekedy v 50. rokoch sa tuná chovalo 3 a pol milióna oviec, 3 a pol milióna, teda 10-násobne je to menej. Ono, to je jednak súvisí to s tou prácou, pracovnými príležitosťami a to nie je len ten chov oviec, ale aj spracovanie vlny, toho mäsa a deťom všetko. Veď skúsme si kúpiť baraninu v obchode, v mäsiarstve, tak je problém, je to úzky profil. Tak to nemusia byť práve Taliani, ktorí chodia a vykupujú jahňacinu okolo Veľkonočných sviatkov, ale aby to zostávalo tu u nás, to sú aj pracovné príležitosti. Sú súkromne hospodáriaci roľníci, ktorí si povedali, že aj keď dostáva tú výhodnú ponuku od toho Taliana, povedali, že to nebudú predávať pre nich, ale chcú, aby to zostalo u nás. Vidíte, ľudia sa chytajú zdravého rozumu, začínajú takto rozmýšľať. Ale treba naozaj aj vytvárať aj tuná tie podmienky, lebo máme tuná vysokú školu, univerzitu poľnohospodársku dokonca v dnešnej dobe, ktorá, kde končí spústa absolventov každý rok. A sú medzi nimi mladí ľudia, ktorí majú chuť, hej, v tom poľnohospodárstve podnikať, ale keď mi teraz aj príjmeme ten zákon, že sa tie zmluvy, hej, na tých 25 rokov, no je to naozaj veľmi diskutabilné a môže sa stať to, že ja predám v podstate tie zmluvy. To, čo ja zazmluvním a predám to zahraničnému investorovi, čo by bolo veľmi zlé a čo nechcem, verím, že nikto v tejto sále to nechce. A cudzí ľudia sa budú cudzo správať k tejto pôde a budú ju využívať na poľnohospodárske plodiny, ktoré v podstate budú produkovať, kde budú dotácie, a na priemyselné používanie. Ja prvýkrát toho roku, dovolím si to tak, súvisí to s tou zamestnanosťou, som si tak uvedomil, na tých dolniakoch. Tu sú tie lány, sú také nádherné. Vždycky to tak obdivujem, aké to je krásne, tie polia, keď sú obsiate. Ale prvýkrát toho roku si uvedomujem to percentuálne možno obsiatie tých polí, kde máme repku olejnú takmer na polovicu tých lánov zasiatu ako možno pšenicu. Tak ja sa pýtam, že či naozaj toľkoto potrebujeme tej repky olejnej? Hej, aj pre to priemyselné spracovanie. Ale aby sme z toho bionaftu. Lebo my si tú pôdu zabijeme a Francúzi majú s tým obrovský problém. Nechcem o tom tuná rozprávať, lebo to je tak naozaj pre pána ministra Jahnátka. Ale treba venovať práve aj tejto problematike naozaj pozornosť. Aj tie geneticky modifikované potraviny a osivá, ktoré sa tuná tlačia. Sú tuná firmy zahraničné, ktoré majú veľký záujem, aby sa to tuná dostalo. Ak si to tuná pustíme, tak to si zaburiníme celú našu krajinu a bude s tým obrovský problém. V tom reťazci potravinovom, máme tu také zemiaky a kukuricu. Oni povedia, že to je len na škrob. Ale ten škrob sa používa ďalej do potravín, hej. To máte možno, ja neviem, či už čokoládu, alebo keksy, alebo ďalšie potraviny, ktoré sa spracovávajú. To nie len na to priemyselné. To som len tak si dovolil odbočiť.
Systém podpôr, aby bol taký, aby sa oplatilo pracovať. Nemôže to byť, to už tuná aj tak odznelo, ale je to veľmi nespravodlivé, ak teda v podstate potom je tu značná časť a sú tu skupiny ľudí, ktorí zneužívajú tento systém. Tu treba vytvárať aj tlak na tých zamestnaných, nezamestnaných, aby aj oni čosi pre to urobili a nielen pasívne čakali, že kto im čo kedy ponúkne. (Reakcia z pléna.) Si tu nebol, tak ja som hovoril, že tie konkrétne návrhy som tu hovoril minule. Teraz som viac všeobecný, vyjadrujem sa k tej správe, tak. (Krátka pauza.)
Rovnako kolegovia tu spomínali, však už sa to tak aj opakovalo. Ale nebáť sa aj udeliť tie licencie pre tých živnostníkov a začínajúcich podnikateľov, aby si on zaplatil túto licenciu a nebol zaťažovaný touto byrokraciou, aby sme my ľudí neodrádzali od podnikania, ale, naopak, vytvárať im podmienky, aby mohli podnikať a nemali kopec administratívnych prekážok.
Potom jedna z vecí, keď tých nezamestnaných máme v evidencii a veľakrát pasívne čakajúcich. Možno veľakrát sa s tými úradníčkami aj doťahujú, koľkokrát im tam aj nadávajú tí ľudia. Možnože máte tie skúsenosti, možno nie. Ale tak ja som počul aj tých zamestnancov, ktorí sa sťažujú veľakrát ako na tých ľudí. Ale dať mu tu trebárs tu ten základ, možno tú podporu, ale keď akonáhle by si bol dlhšie ako tri mesiace na úrade práce a nenašiel si si prácu, napríklad 3 mesiace, môže to byť 6 mesiacov a nenašiel si si tú prácu, tak aby naozaj mohla tá ponuka aj zo strany teda štátu, respektíve toho úradníka, aby mu mohol ponúknuť akúkoľvek prácu, ktorá je voľná. A už odhliadnuc od toho, že aké máš vzdelanie, či máš dva vysokoškolské diplomy alebo či máš učňovské vzdelanie. Jednoducho hľadaj si to aktívne, ak máš dva vysokoškolské diplomy, aktívne si hľadaj túto prácu na trhu práce. A ak teda na úrad si odkázaný, tak aby tí úradníci mali možnosť ponúkať túto prácu. Celkový podiel nezamestnaných ľudí vo veku od 15 do 24 rokov na celkovom počte bol v roku 2012 20 %. To je tiež jedna z alarmujúcich vecí a nie dobrým signálom, keď také vysoké percento máme mladých ľudí a nezamestnaných. Tu si treba naozaj položiť otázku aj prečo to je? A hľadať na ňu aj odpoveď. A teda aj riešenia. Súvisí to veľmi úzko s tým spomínaným školstvom, ktoré som tuná spomínal. (Krátka pauza.)
Myslím si, že tie tri kategórie, ktoré pán minister včera v úvode ako spomínal, zamerať sa na mladých ľudí do veku 29 rokov, je to naozaj dobrá vec, je treba sa tomu venovať, potom tí rizikoví nad 50 rokov, 50 rokov a vyššie, tak majú naozaj problém na tom trhu práce sa uplatniť a dlhodobo nezamestnaných. S tým súhlasím. Je to naozaj veľmi potrebné a veľmi žiaduce, aby sme sa týmto zaoberali a aj hľadali tuná tieto riešenia.
Hovorím, že nedával som tu, menej som dával tuná tých konkrétnych návrhov. Tuná z tej správy ešte si dovolím uviesť. Tu je zabezpečiť plnenie opatrení súvisiacich s podporou zamestnanosti, ktoré ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny navrhovalo v rámci pripravovaných prorastových opatrení. Ide najmä o nasledujúce opatrenia, ktoré predpokladajú vytvorenie 60 215 pracovných miest, implementovať príspevok na podporu udržiavania pracovných miest, udržia sa cca 20-tisíc pracovných miest - to je ako z tej správy, ktoré tu je - implementovať príspevok na podporu zamestnávania uchádzačov, znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Vytvoria sa cca tiež 20-tisíc pracovných miest. Potom pokračovať v realizácii projektov na podporu nezamestnanosti mladých, 12,5-tisíc pracovných miest, implementovať Národný projekt komunitné centrá, 715 miest je predpokladané, znevýhodnených uchádzačov a tak ďalej, tu je 5- až 7-tisíc, pripraviť projekty a programy realizované podľa novej novely zákona o službách zamestnanosti.
Ja by som si takto dovolil tuná ešte pripomenúť ešte raz a chcem to tak ako povedať, že v podstate zamerať sa naozaj v tej našej malej krajine na konkrétnych drobných podnikateľov, živnostníkov, ale aj na študentov, ktorých by sme podporovali. Tie kontrolované akcie, ktoré sú tu pripravované v rámci inšpektorátu práce zamerať sa možno na odvetvia, tradične najviac na veľkoobchod, maloobchod, ubytovacie a stravovacie zariadenia, doprava, skladovanie, administratívne služby, sezónne práce. To je všetko v poriadku. Veď tá čierna práca, aby tuná nerástla ako huby po daždi. Ale zase na druhej strane, aby štát vytváral podmienky, a to je aj skrze zákon o zamestnanosti aj skrze zákonník práce, aby zamestnávatelia nemali dôvod vytvárať tieto čierne pracovné miesta, aby nemuseli tu byť prísne sankcie, a vytvárať tuná nejaké komandá, ktoré by naháňali týchto zamestnávateľov, ale jednoducho aby sa oplatilo v tejto krajine žiť, a teda pre podnikateľov, aby sa im oplatilo vytvárať nové pracovné miesta, nové pracovné príležitosti. Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.5.2013 18:52 - 18:54 hod.
Štefan Kuffa
Ďakujem za slovo. Chcel som spomenúť tiež tie stimuly, ktoré už sa tuná spomínali, ale vnímam to aj ako nespravodlivú vec, že ak niektorá firma alebo niektorý zamestnávateľ dostane investičný stimul vo výške vyše 30 tisíc eur alebo 56 tisíc eur, je to nespravodlivé voči podnikateľskému sektoru a to podnikateľské prostredie skôr deštruuje.
Možno niektorí ste sa usmievali alebo posmievali z toho, že cesta na Slovensku je práve podpora...
Zobrazit prepis
Možno niektorí ste sa usmievali alebo posmievali z toho, že cesta na Slovensku je práve podpora...
Ďakujem za slovo. Chcel som spomenúť tiež tie stimuly, ktoré už sa tuná spomínali, ale vnímam to aj ako nespravodlivú vec, že ak niektorá firma alebo niektorý zamestnávateľ dostane investičný stimul vo výške vyše 30 tisíc eur alebo 56 tisíc eur, je to nespravodlivé voči podnikateľskému sektoru a to podnikateľské prostredie skôr deštruuje.
Možno niektorí ste sa usmievali alebo posmievali z toho, že cesta na Slovensku je práve podpora drobných a stredných podnikateľov. Je to tá cesta. Je to tá najlepšia cesta, lebo do budúcna naozaj veľký investori sem neprídu. Veľkí investori sú zároveň aj veľkým rizikom. Tak sme to videli, keď prišla tá hospodárska kríza. Pár podnikov ak by padlo na Slovensku, tak tá nezamestnanosť by mohla byť možno aj 50-percentá. Drobní podnikatelia a zamestnávatelia zároveň znižujú aj to riziko. Treba skutočne podporovať aj rodinné podnikanie.
Rovnako takisto som spomínal súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorých nie je vidieť na Slovensku, možno mnohí ste o nich ani nepočuli alebo ste sa s nimi nestretli. Ale toto je skupina ľudí a toto je potenciál, kde by sa dali vytvárať nové pracovné miesta. Možno to vyzerá smiešne, ale aj pán minister pôdohospodárstva tu spomínal, že má ambíciu vytvoriť 30 tisíc pracovných miest v poľnohospodárstve. Tam je kapacita ešte o 70 tisíc pracovných miest viac. Naozaj treba zamyslieť sa nad tým, aby sme nehospodárili na Slovensku na tých veľkých lánoch, veľkých plochách, to tiež prináša riziko, ale aby aj mladí začínajúci poľnohospodári dostali sa k pôde a mohli začať seriózne podnikať. Ďakujem.
Skryt prepis
Možno niektorí ste sa usmievali alebo posmievali z toho, že cesta na Slovensku je práve podpora drobných a stredných podnikateľov. Je to tá cesta. Je to tá najlepšia cesta, lebo do budúcna naozaj veľký investori sem neprídu. Veľkí investori sú zároveň aj veľkým rizikom. Tak sme to videli, keď prišla tá hospodárska kríza. Pár podnikov ak by padlo na Slovensku, tak tá nezamestnanosť by mohla byť možno aj 50-percentá. Drobní podnikatelia a zamestnávatelia zároveň znižujú aj to riziko. Treba skutočne podporovať aj rodinné podnikanie.
Rovnako takisto som spomínal súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorých nie je vidieť na Slovensku, možno mnohí ste o nich ani nepočuli alebo ste sa s nimi nestretli. Ale toto je skupina ľudí a toto je potenciál, kde by sa dali vytvárať nové pracovné miesta. Možno to vyzerá smiešne, ale aj pán minister pôdohospodárstva tu spomínal, že má ambíciu vytvoriť 30 tisíc pracovných miest v poľnohospodárstve. Tam je kapacita ešte o 70 tisíc pracovných miest viac. Naozaj treba zamyslieť sa nad tým, aby sme nehospodárili na Slovensku na tých veľkých lánoch, veľkých plochách, to tiež prináša riziko, ale aby aj mladí začínajúci poľnohospodári dostali sa k pôde a mohli začať seriózne podnikať. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.5.2013 16:03 - 16:05 hod.
Štefan Kuffa
Ďakujem za slovo. Som rád, že sa otvorila táto problematika. Ja som aj osobne s kolegom Hlinom o tom rozprával po tom zásahu. Bol som nad tým pohoršený, aký ten zásah bol. Videl som to na tom videu, tak súkromne mi to ukazoval. Naozaj tu ten zásah tej polície alebo, povedal by som, niektorých tých policajtov bol neprimeraný a možno až príliš horlivý pri takomto zásahu. Tí policajti určite vedeli, že je to poslanec Národnej rady. Ak sa to stane...
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Som rád, že sa otvorila táto problematika. Ja som aj osobne s kolegom Hlinom o tom rozprával po tom zásahu. Bol som nad tým pohoršený, aký ten zásah bol. Videl som to na tom videu, tak súkromne mi to ukazoval. Naozaj tu ten zásah tej polície alebo, povedal by som, niektorých tých policajtov bol neprimeraný a možno až príliš horlivý pri takomto zásahu. Tí policajti určite vedeli, že je to poslanec Národnej rady. Ak sa to stane poslancovi Národnej rady v tejto našej krajine, tak potom ako vyzerajú tie zásahy niektorých policajtov voči bežným občanom? Aj tento zásah naozaj bol neprimeraný. A tie údery do hlavy a tie údery, ktoré tam aj absolvoval náš kolega, boli naozaj veľmi neprimerané.
Jedna vec, ktorú chcem tu pripomenúť, keď tu spomínal kolega rokovací poriadok. Ja ho tiež pripomínam. Je potrebné, aby sme sa nad tým zamysleli, že ak chceme premietať tieto filmy tu v tejto snemovni, tak v rokovacom poriadku to nemáme schválené. Ja to opakovane hovorím. A dovolím si to aj pri tejto príležitosti to pripomenúť. V zmysle rokovacieho poriadku § 27 ods. 7 rečník spravidla hovorí vo voľnom prejave, vo voľnom prednese, pričom má možnosť nahliadať do svojich poznámok. Obávam sa jednej veci, že príde sem niekto z poslancov a pustí nám tu veľakrát, mohol by to byť aj nevhodný film, a bude nás tu týrať celovečerným filmom a môže sa sem postaviť, ale to nie je rozprava, rozprava je o niečom inom a nemá to byť premietanie filmov. Ďakujem.
Skryt prepis
Jedna vec, ktorú chcem tu pripomenúť, keď tu spomínal kolega rokovací poriadok. Ja ho tiež pripomínam. Je potrebné, aby sme sa nad tým zamysleli, že ak chceme premietať tieto filmy tu v tejto snemovni, tak v rokovacom poriadku to nemáme schválené. Ja to opakovane hovorím. A dovolím si to aj pri tejto príležitosti to pripomenúť. V zmysle rokovacieho poriadku § 27 ods. 7 rečník spravidla hovorí vo voľnom prejave, vo voľnom prednese, pričom má možnosť nahliadať do svojich poznámok. Obávam sa jednej veci, že príde sem niekto z poslancov a pustí nám tu veľakrát, mohol by to byť aj nevhodný film, a bude nás tu týrať celovečerným filmom a môže sa sem postaviť, ale to nie je rozprava, rozprava je o niečom inom a nemá to byť premietanie filmov. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.5.2013 18:39 - 18:41 hod.
Štefan Kuffa
Začnem od posledného rečníka. Pánu Jarjabkovi gratulujem k jeho okrúhlemu výročiu, k 60-tinám. Pán Boh vás žehnaj.
K Martinovi. Ty tu, Martin, koľkokrát hovoríš ako dlho o tých drogách. Ja sa tu musím napočúvať, kde čo všetko, stolerujem to. Tak buďme tolerantní k sebe. Máš priestor tuná pri tomto rečníckom pulte. Nech sa páči, môžeš skúsiť to, aj šesťdesiat minút spokojne môžeš rozprávať. Nebudem to pripomienkovať.
Zobrazit prepis
K Martinovi. Ty tu, Martin, koľkokrát hovoríš ako dlho o tých drogách. Ja sa tu musím napočúvať, kde čo všetko, stolerujem to. Tak buďme tolerantní k sebe. Máš priestor tuná pri tomto rečníckom pulte. Nech sa páči, môžeš skúsiť to, aj šesťdesiat minút spokojne môžeš rozprávať. Nebudem to pripomienkovať.
Začnem od posledného rečníka. Pánu Jarjabkovi gratulujem k jeho okrúhlemu výročiu, k 60-tinám. Pán Boh vás žehnaj.
K Martinovi. Ty tu, Martin, koľkokrát hovoríš ako dlho o tých drogách. Ja sa tu musím napočúvať, kde čo všetko, stolerujem to. Tak buďme tolerantní k sebe. Máš priestor tuná pri tomto rečníckom pulte. Nech sa páči, môžeš skúsiť to, aj šesťdesiat minút spokojne môžeš rozprávať. Nebudem to pripomienkovať.
A ak dovolíte ešte, pani predsedajúca, ja som ešte zabudol, ešte jednu vec alebo dve veci povedať. Tak to stihnem ešte, keď mi to tak dovolíte.
Ja som, pán minister, chcel ešte jedno také odporúčanie, aby študenti mohli nastupovať do škôl, vysokoškoláci, nielen do zimného semestra, ale aj do letného. Teda dvakrát, aby mohli ísť. Toto v zahraničí je. Myslím si, že by to bola veľmi dobrá vec.
A rovnako potom pri tých maturitách, keď sa to posúva, ale myslím, že to ako prehodnotíte, aby nečakal ten študent až do toho marca, ale v septembri naozaj tá opravná skúška. Jemu z tej hlavy vyšumí aj ten zvyšok, tomu stredoškolákovi, čo tam mal, takže naozaj to nechať na ten september, neposúvať do marca ako tých stredoškolákov. (Výkrik v sále.) Aha, už sme hlasovali, tak potom fajn. No ale tí vysokoškoláci, aby mohli nastupovať dvakrát, v podstate môžu nastupovať jak do zimného, tak do letného semestra. Je to dobrá vec. Naše deti tak naozaj, tak v zahraničí aj nastupovali a není s tým problém. Naozaj tá voľnosť v tej škole aj v tej flexibilite. Vidíte, toľko už sme toho mali, že sme aj prepracovaní, hej.
Tak ďakujem pekne.
Skryt prepis
K Martinovi. Ty tu, Martin, koľkokrát hovoríš ako dlho o tých drogách. Ja sa tu musím napočúvať, kde čo všetko, stolerujem to. Tak buďme tolerantní k sebe. Máš priestor tuná pri tomto rečníckom pulte. Nech sa páči, môžeš skúsiť to, aj šesťdesiat minút spokojne môžeš rozprávať. Nebudem to pripomienkovať.
A ak dovolíte ešte, pani predsedajúca, ja som ešte zabudol, ešte jednu vec alebo dve veci povedať. Tak to stihnem ešte, keď mi to tak dovolíte.
Ja som, pán minister, chcel ešte jedno také odporúčanie, aby študenti mohli nastupovať do škôl, vysokoškoláci, nielen do zimného semestra, ale aj do letného. Teda dvakrát, aby mohli ísť. Toto v zahraničí je. Myslím si, že by to bola veľmi dobrá vec.
A rovnako potom pri tých maturitách, keď sa to posúva, ale myslím, že to ako prehodnotíte, aby nečakal ten študent až do toho marca, ale v septembri naozaj tá opravná skúška. Jemu z tej hlavy vyšumí aj ten zvyšok, tomu stredoškolákovi, čo tam mal, takže naozaj to nechať na ten september, neposúvať do marca ako tých stredoškolákov. (Výkrik v sále.) Aha, už sme hlasovali, tak potom fajn. No ale tí vysokoškoláci, aby mohli nastupovať dvakrát, v podstate môžu nastupovať jak do zimného, tak do letného semestra. Je to dobrá vec. Naše deti tak naozaj, tak v zahraničí aj nastupovali a není s tým problém. Naozaj tá voľnosť v tej škole aj v tej flexibilite. Vidíte, toľko už sme toho mali, že sme aj prepracovaní, hej.
Tak ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 22.5.2013 17:55 - 18:35 hod.
Štefan Kuffa
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán spravodajca, milé kolegyňky, kolegovia, v úvode chcem tak trochu aj naozaj pochváliť toho pána ministra nášho tuná. Myslím si, že celý ansámbel na ministerstve školstva sa potrápil a predložil tuná rozsiahly dokument. Naozaj to oceňujem. Je tam aj tabuľková príloha, grafy, textová časť. Sú niektoré veci, ku ktorým budem mať, pán minister, ak dovolíte, pripomienky. Niektoré,...
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán spravodajca, milé kolegyňky, kolegovia, v úvode chcem tak trochu aj naozaj pochváliť toho pána ministra nášho tuná. Myslím si, že celý ansámbel na ministerstve školstva sa potrápil a predložil tuná rozsiahly dokument. Naozaj to oceňujem. Je tam aj tabuľková príloha, grafy, textová časť. Sú niektoré veci, ku ktorým budem mať, pán minister, ak dovolíte, pripomienky. Niektoré, ak budete ochotný, môžte si ich aj poznačiť. Môžem hovoriť aj zo skúseností vlastných skrze detí, ktoré, Gregorko je šiesty v poradí, ktorý maturuje, ak štvrtok zmaturuje z chémie, tak máme šesť maturantov, troch inžinierov, dvoch ešte vysokoškolákov. Máme ďalších, máme celý ansámbel. Ale za tých 20 rokov, chcem povedať, za celých tých 20 rokov, a to boli tie, všetky tie vlády, nebol tu teda predložený takýto dokument, aký máme tuná teraz v Národnej rade.
Myslím si, že mohlo nás byť tuná aj viac, aj počas celej tej rozpravy, a aktívne sa zapájať a dávať prípadne aj návrhy, čo zlepšiť v našom školstve. Ja mám ľahkú úlohu, pán minister, lebo ja som opozičný poslanec a kritizuje sa veľmi ľahko. Tak, rovnako ako aj stavitelia to veľmi dobre poznajú, dom zbúraš v priebehu jedného dňa alebo aj niekoľkých hodín, niekoľkých minút, keď ho dobre navŕtajú, podmínujú a padne. Ale postaviť ten istý dom není také jednoduché. A rovnako dávať tie konkrétne návrhy, ako riešiť. A to školstvo to je tak zvlášť zložité a veľmi citlivá téma. Učitelia a pedagógovia, či už vysokoškolskí alebo v tých materských školách až po vysoké školstvo univerzitné, je to taká zvláštna kategória a veľmi citlivá. Není jednoduchá. Mať toto ako na krku, tak to, pán minister, to vám naozaj úprimne nezávidím.
Vo všeobecnosti, keby som to tak povedal, ja som to už aj tak spomínal, keď mali sme tuná už pána ministra pred nejakým časom, ja to tak všeobecne deklarujem, čo je dobrá škola. A to je jedno, či to je univerzita, či to je, ja neviem, stredná škola, učňovská škola, môžme mať názor, rôzne názory ako na to.
Ale dobrá škola, ak dovolíte, kolegovia, je tá, ktorá ťa pripraví pre život, ktorá ťa pripraví pre konkrétne potreby praxe, aby si ty nezostal s dvoma vysokými školami, alebo dneska aj štyri majú diplomy dnešní mládežníci, tak by som to tak povedal, že je akoby, takí fenomenálni. Ale nie sú. Prečo nie sú? Z jednoduchého dôvodu, keď ja s dvoma diplomami zostanem na úrade práce v evidencii medzi nezamestnanými, no tak potom, čo to je za vysoká škola, ak môžeš skončiť aj s červeným diplomom? Nebudem tu hodnotiť vysoké školy, univerzity žiadne, menovať ich nebudem. Ale dovolím si vo všeobecnosti povedať, a mám to odpozorované a mám to skrze vlastnú empíriu, pán minister, máme troch inžinierov skončených, však sám som bol študentom, a máme ešte študujúcich, maturanta máme, ale za tých 22 rokov, musím sa tak, viete, tak aj povedať, že to školstvo akoby nerástlo, ale akoby padalo dole, čo mi je tak veľmi ľúto.
Ešte niekedy v tých 90. rokoch tak to školstvo nejako, nechcem ten minulý režim vychvaľovať nejako zas, lebo to totalita není žiadna dobrá, určite nie, ale ten systém školstva, keď by naozaj taká skutočná reforma bola a prebehla, dobre vybudované veci, ktoré tu boli zaužívané, naozaj mohli aj pokračovať, poučiť sa so zahraničím. Netreba tu veľakrát vymýšľať vymyslené veci. Dneska to tu aj tak spomenuli, tak o bicykli, tak ja poviem o kolese. My vymýšľame koleso, ktoré tuná poznáme, a naozaj sa ísť pozrieť do toho zahraničia a poučiť sa v mnohých veciach. A to či už je to vzdelávanie na tých základných školách, na stredných školách, učňovských školách, vysokoškolské vzdelávanie prvého a druhého stupňa, doktorandské štúdium, vedecké práce, potom tie ďalšie akademické rasty, docentúry, profesúry a tak ďalej. Myslím si, že naozaj je čo pozerať v zahraničí.
Ja tak mal som možnosť nahliadnuť aj do systému školstva, poviem tak, stredného a vysokého školstva, ale aj doktorandské štúdium, skrze naše deti, keď ony v zahraničí študovali a aj študujú, ešte aj stále, aktuálne. Ja s tými deťmi komunikujem a pýtam sa ich. A taký 17-ročný syn, keď mi povie, hej, chodil na akadémiu v Glasgowe, a teraz sa ho pýtam, no aká je tá akadémia, aká je tá škola, no a tak mi nejako to nevedel povedať, hovorí: "Tatko, ako ti to mám povedať? No je tak, ako keby všetci tí učitelia, pedagógovia prešli špeciálnym výcvikom." Ako to myslíš? "No, vieš, to je taký individuálny aj prístup ku študentovi." A toto zachytil 17-ročný chlapec, hej. Bol som veľmi z toho tak potešený, že v podstate mal ako taký postreh. Ja som si tak pomyslel v duchu, ale som to aj tak povedal, si myslím: Pánimoji, to naše školstvo, tak ešte, tak na 20 rokov! A neviem, či sa vôbec toho dožijem, tých zmien. A ten Gregorko ma povzbudil: "Tatko, neboj sa nič, my tam prídeme, my to zmeníme."
A ja verím, že táto mládež to naozaj zmení, hej. Veď je dobré, že naberajú tieto skúsenosti v zahraničí, hej. Aj jednak osobné skúsenosti, ale aj tie vedomosti, a porovnávajú. Dobre to je. Ale vtedy je dobre, ak sa tí absolventi alebo tí študenti študujúci v zahraničí, ak sa vracajú späť. Veľmi častým javom je to, že tým študentom sa nechce vrátiť už naspäť, nechce sa vrátiť naspäť, lebo ten spôsob jednak aj štúdia, potom aj zamestnania sa a uplatnenia sa v praxi je oveľa jednoduchší, oveľa pohodlnejší, komfortnejší. A ten, by som povedal, ten komfortný spôsob života, tak tých mladých ľudí prirodzene to priťahuje. Keď sa vráti naspäť, tak má samé problémy, hej. Ja to tak veľakrát poviem, že veľakrát tí študenti, ktorí študujú v zahraničí, prídu k nám na Slovensko a sú nezamestnateľní nie preto, že sú hlúpi, ale že sú prevzdelaní. A oni nechcú ísť pracovať za nejakú smiešnu mzdu.
Pán minister v tej správe predkladá, že absolventi druhého stupňa vysokej školy v priemere nástupné platy majú 814 eur, pokiaľ si to dobre pamätám, pozeral som to v tom vašom predkladanom materiáli. Čo nie je malý peniaz, určite nie. No ale keď vám poviem, pán minister, viete, ja mám syna na doktorandskom štúdiu, tak už ani nebudem taký veľmi ako konkrétny, a dotknem sa aj zároveň toho doktorandského štúdia, kde tam spomínate v tej ďalšej subkapitole, že tí denní študenti na doktorandskom štúdiu, že by nemuseli mať všetci to štipendium. Oni majú to štipendium a majú niekoľkonásobne vyššie, ako je ten plat, ktorý je vyčíslený v tých eurách u nás ako na Slovensku. Samozrejme, sme iná krajina, s iným hospodárstvom, kvalitatívne určite sme kdesi inde postavení a peniaze nemôžu byť naozaj všetko. Ale aby aj tí študenti, ktorí tu prídu, aby mali tú prácu a zamestnanie adekvátne svojmu vzdelaniu, aby nerobil toho robotníka v montérkach, čo z neho neodpadne, lebo aj naši chlapci skončili, inžinieri a pracovali ako robotníci. A musím povedať, že jednoducho doma neboli, ja som prísny otec, ja to ani tak netolerujem. Jednoducho musíš pracovať, hej. Nieže ako povinnosť, alebo nejaký taký, by som povedal, no nátlak, ale aby si mladí ľudia nezvykali na to, že jednoducho som skončil školu, však otec, mama, živte nás ďalej, hej, pohodlný spôsob života. Vytvárať aj v tých rodinách istým spôsobom tlak na tých mladých ľudí. Dneska mladí ľudia sa veľakrát aj predbiehajú v tom, že oni sa pretŕčajú, že ako dlho je na úrade práce, alebo ako dlho je nezamestnaný, dokonca obchádzajú aj úrady práce, že nie sú ani v evidencii, ale ani nepracujú. No tak mladí ľudia predovšetkým majú sa pretekať a súťažiť v tom, akí sú usilovní, akí sú pracovití. Ja verím, že ten potenciál v týchto mladých ľuďoch je.
Keď k tomu doktorandskému štúdiu sa vrátim, pán minister, ja som to tuná už tak aj spomínal. Môžem to aj spomenúť, je to Švajčiarsko, majú napr. doktorandi, škola, univerzita dostane peniaze, ale časť peňazí jednoducho z rozpočtu, zo štátneho rozpočtu škola na, nedostane na vykrytie, hej, len toho samotného doktoranda a jeho štúdia, ale ten príspevok dostávajú veľakrát títo zamestnávatelia. Sú to zamestnávatelia, sú to firmy. A firmy sú tie, ktoré dávajú zákazky pre univerzity, dávajú pre vysoké školy. Pán minister, keby ste to tak, neviem či, prepáčte, to som vám len tak chcel poukázať, ako funguje to doktorandské štúdium, že tie peniaze nejdú priamo, hej, z rozpočtu štátu na toto doktorandské vzdelávanie, ale dostávajú to firmy, a tie firmy dávajú konkrétnu zákazku, aj vedeckú úlohu, ktorú majú títo doktorandi vyriešiť. To je super vec. Vyriešil si tú úlohu a ja si to sledujem aj ako zamestnávateľ, akademickej pôde som zadal túto úlohu, no tak uvoľním aj tie finančné prostriedky. Aby to nebolo len také, že sa to minie cieľov. Potom samozrejme je problém, ak máme veľa doktorandov, čo si myslím, že na Slovensku sa to teraz tak rozmohlo, že je veľmi veľa doktorandov, ale za tým je skrytá aj nezamestnanosť, pán minister, aj problém zamestnať sa, hej. Absolventi vysokých škôl nie preto idú veľakrát na to doktorandské štúdium, aby dosiahli to PhD., ale veľakrát je to preto, lebo nemôžu sa zamestnať, hej. A toto je ten problém. A potom samozrejme, že nemáte na to financovanie, na to denné štúdium doktorandov tie finančné prostriedky.
No ale ja by som skôr bol prísny pri tom výbere a tým študentom dať ako ten príspevok a možno to takto, zamyslieť sa nad tým, ako to skumulovať a zapojiť do toho naozaj konkrétne firmy. Ak takýto absolvent skončí aj na tom doktorandskom, alebo aj vysokoškolskom, vo vysokoškolskom vzdelávaní, aj tá firma, keď vidí, že je to schopný, šikovný človek, je to mladý inžinier, ktorý naozaj aj v tom vedeckom bádaní a skúmaní ide do hĺbky, do detailov, a vidia v ňom potenciálny prínos pre tú firmu, oni ho zamestnajú, dostane tú ponuku ešte počas štúdia. A toto by mal byť systém vzdelávania na Slovensku, ale však aj v každej krajine. Ale však predovšetkým pre túto našu krajinu hovorím, aby tá prepojenosť bola, teórie a praxe. To je systém vzdelávania a pracovný trh, ktorý tuná je. Toto sú veľmi, veľmi dôležité veci.
Ja si dovolím spomenúť, pán minister, tiež takýto rozmer, sám som sa aj čudoval, aj veľmi ma to, aj hnevalo. Na jednej strane my by sme chceli od našich detí, žeby boli perfektné, vynikajúce vo všetkom a takto. A oni potom sa tak nastavia a sú akoby také kompjutre, ako také počítače. Vo vašej správe sa oprávnene tam spomína ten nedostatok, počet kníh, učebníc, nemáme učebnice. Náš Gregorko je absolventom gymnázia, teraz končí, hovorím, zajtra, keď zmaturuje z tej chémie, tak môžeme povedať, že máme ďalšieho maturanta v rodine. Ale on celé štyri roky sa učil z počítača. To bolo strašné! Aj mne, aj to liezlo na nervy. Ja sa pýtam, lebo ja som mal stále taký pocit, že pozeráš do toho počítača, že čo tam robíš, čo stále čumíš do toho počítača. A on hovorí, že sa učí. Tak to bolo pre mňa také šokujúce. Tá kniha je vždy potrebná, vždycky je dôležitá, zvlášť učebnica, aby sa deti učili z tých učebníc. Však samozrejme aj tie počítače. Ale uvidíme jaká generácia z tých mladých ľudí bude rásť. Možno budú tridsiatnici, štyridsiatnici v stredne dospelom veku a to budú vyčerpaní ľudia. Z čoho? Pretože to sú aj prebdené noci koľkokrát pri tých počítačoch.
Viete, aj s tým učením, je ťažko sa učiť z toho počítača, keď vám reklamy vybehujú kadejaké, všelijaké, a tie decká to samozrejme láka otvárať to. A možno trojnásobok toho času pri tom vzdelávaní strávia ako pri samotných učebniciach. Učebnice sú veľmi dôležité. Rovnako aj učebnice pre vysoké školy a skriptá, hej. Toto je tiež, aj pri vysokoškolských študentoch máme nedostatok tých učebníc. Naozaj, na to sa treba pozrieť a aby minimálne teda na tých stredných školách, aby sme tie učebnice, pán minister, mali, lebo je to úplne akútny nedostatok.
Keď tie maturity som spomínal, je to teraz také aktuálne. Šesť detí nám maturovalo a šesť detí stále po novom. Ja furt sa dozvedám, aký je nový spôsob maturovania. Toto by malo skončiť. Naozaj nastaviť tie parametre. A keď je toto pre naozaj aj pre tú verejnú diskusiu, možno aj tú odbornú diskusiu, nastaviť tie parametre tak, aby aspoň zo stredne dlhého hľadiska to bolo napasované, a keď aj možno príde aj ďalšia vláda a iný minister, aby to bolo kompatibilné a mohlo to pokračovať. Aj tí študenti, aby zhruba vedeli, ako budú maturovať. V našich časoch, ja keď som maturoval, to už je, pánimoji, no viac než 30 rokov, teraz rozmýšľam, možno aj 35 rokov, už som starý, no, a keď som maturoval, ja som vedel, že moji spolužiaci, starší o rok, maturovali, my sme sa pýtali, ako maturovali. Keď som bol aj prvák na strednej škole, druhák, tretiak, vedel som, že tie maturity, aké sú, čo obsahujú, hej, a zhruba, čo má čaká. Vedel som to, hej. Dnešní študenti stredných škôl a veľakrát tí absolventi tých stredných škôl, veľakrát nevedia. Aj keď oni im potom povedia, že je tá reforma, oni sa aj pripravujú, je to dosť aj stresujúce pre tie deti. A myslím si, že toto by bolo dobré, keby sa to zastabilizovalo.
Kolegyňka Žitňanská, keď tuná spomínala, celkom sa mi páčil tento návrh, aby aj v priebehu štúdia na strednej škole mohol ten študent naozaj prejsť do tej školy, ak sa rozhodne, ak si vybral, ja neviem, odbornú školu, ja neviem, poľnohospodársku strednú, alebo, ja neviem, strojárinu alebo stavebnú a chce ísť na gymnázium, aby to bolo umožnené. Naopak, z gymnázia, keď sa rozhodne, aby to dieťa to mohlo nejak takto prestúpiť. Myslím si, že tá flexibilnosť by tu mala byť. A keď som dával pozor, pán minister, v úvode ste tak hovorili, že aby bola taká tá voľnosť a taká tá sloboda v tej škole a v tom vzdelávaní naozaj bola. Dať ten priestor týmto mladým ľuďom. V takom veku, myslím si, 15-, 16-, 17-ročný chlapec, či dievčina, hľadá seba samého. Veľakrát je to tak, dneska tá psychická zrelosť prichádza akoby neskôr. Myslím si, že my sme boli generácia, keď sme už maturovali, vedeli sme, čo chceme, hej. Ja už som to vedel na základnej škole, ale aj tak síce nie som tým, čím som chcel byť, nevyšlo mi to tak, ale vedel som, čo chcem, hej. A to je také dôležité. Ale dneska sú maturanti, ktorí maturujú, a oni nevedia, čo vlastne chcú ako študovať. A teraz, keď si pozriete aj tie prihlášky, tým, že sa môže dať, ja neviem, aj 5, aj 10 prihlášok, nie je to obmedzené, čo je dobré, hej, veď však nech si to tak dajú, ale sú diametrálne odlišujúce sa tie, by som povedal, študijné zamerania, hej. Tak je to zjavné aj z toho, že potom taký absolvent školy, mladý človek v podstate stále nevie, že čo by chcel študovať.
Ja som si poznačil, pán minister, takú vetu z toho vášho materiálu, z istej štúdie, ktorá tam je napísaná: "Slovenské školstvo patrí z objemu finančných prostriedkov na žiaka medzi najefektívnejšie na svete." To je veľmi zaujímavý poznatok. Verím, že tomu tak je, najefektívnejšie na svete. Možno tu naozaj zamyslieť sa, ale ja som sa nad tým zamyslel, že zamyslieť sa nad tým, aby aj tá efektivita objemu tých peňazí, aby to padlo naozaj na tú úrodnú pôdu. Neviem, v akom štádiu to je, ale tá informácia taká bola, že pán premiér je v Bruseli a v podstate intervenuje o to, aby z prostriedkov Európskej únie, myslím, že v objeme 40 mil. alebo 41 mil. eur z rozpočtovej kapitoly školstvo mohlo prejsť do rozpočtovej kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ja by som sa tak skôr prikláňal, aby to... Pán minister mi hovorí, že je to inak. Ale ak to tak je, tak ja sa prihováram viac za to školstvo, lebo áno, aj tie úrady práce, aj keď sa to zdá, že to nesúvisí, ale veľmi úzko to súvisí, lebo tie prostriedky mali byť použité v podstate na ďalšie vzdelávanie, na rekvalifikácie, na zamestnávanie absolventov škôl a pre tú aktivačnú činnosť. No tak, aby sme tak, poviem to tak, neprejedli tie peniaze a neminuli ich tak neefektívne, radšej naozaj nech je to naozaj na vzdelávanie.
Zlá škola je tá, keď absolvent sa nezamestná, sa nezamestná, končí zase na úrade práce, aby sa rekvalifikoval. Tak to, naozaj na to sa treba pozrieť, pán minister. Možnože niektorí sa tak možno aj urazia, ale či máme opodstatnenosť niektorých profesií a profesijných zameraní.
Tu je, aby sme sa neučili len pre známky, padla tu dneska taká veta, alebo včera, už teraz ani nepamätám si to, ale asi dneska. Ale ja hovorím, aby sa študenti na vysokých školách neučili len pre vysokoškolské diplomy. A im je to jedno, aká je to škola. Prepáčte, budem taký celkom konkrétny, letí sociálna práca, no tak to všetci sú na sociálnej práci, či externá forma štúdia alebo denná forma štúdia. Ja sa pýtam, pán minister, koľko tých sociálnych pracovníkov tu reálne potrebujeme? A sa pýtam, kde sú, keď nie sú v praxi? A všetci nemôžu robiť na úradoch. Všetci by chceli mať kancelársku prácu. A to jednoducho nejde. A to naozaj treba prehodnotiť, že či tieto. Áno, ktosi by to zase mohol brať, že to je také zasahovanie do akademickej pôdy, do tej slobody, lebo sme veľmi citliví ako na to, ale niekedy aj tá regulácia asi by tu bola naozaj namieste, aby ma zas niekto nechytil za slovo. Samozrejme, tú slobodu nechať tej akademickej pôde, ale produkovať absolventov škôl takých, ktorých naozaj tento náš trh nepotrebuje, trh práce, mám na mysli, tak je to nelogické. Sú to neefektívne vyhodené peniaze.
Ďalšia vec je tiež taká, keď absolventi škôl, ktorí skončia vysokoškolské vzdelanie, a oni idú pracovať do zahraničia. Bolo by to, pán minister, v poriadku, pardon (Vystupujúci si odkašľal.), do tej miery, ak, ja poviem, lesný inžinier skončí vo Zvolene vysokú školu alebo poľnohospodársky inžinier skončí v Nitre, ide pracovať, ja neviem, už do Škótska alebo do Nemecka alebo do Fínska a pracuje v danom odbore. Tak to by som tak bral, hej. To by som povedal, že je to v poriadku, že sa zamestnal vo svojej kvalifikácii, špecializácii. No ale on ide do bufetu predávať gofry, alebo, ja neviem, hotdogy, alebo proste ide robiť. No to sú neefektívne vynaložené prostriedky nás všetkých, nás všetkých, hej.
V Maďarsku to trošku ináč zrobili, tak zaviazali, to, samozrejme, naráža to aj na tie rôzne ako polemiky, hej, ale je to spravodlivé: keď ja som ťa financoval, mám na mysli teraz štát, hej, takto to hovoríme, a keď som ja ťa teda financoval, ty si povinný to aj vrátiť tejto spoločnosti, tomuto štátu. Ako? Vo forme svojej práce. Ty si povinný, máš povinnosť. To nie je tak, že však ja, dobre, školu si zrobím, lebo je zadarmo a je bezplatné to školstvo. Zadarmo nie je nič, ale je bezplatné denné štúdium stále. A ja teraz jednoducho skončím školu a idem do zahraničia a moja kvalifikácia padá. Ja keď tak päť rokov alebo desať rokov budem v zahraničí a mimo svojej odbornosti, tak tú kvalifikáciu stratím.
Pán minister, vo vašej správe je 22 systémových krokov pre rozvoj regionálneho školstva a 22 systémových krokov pre rozvoj vysokého školstva, spolu je to 44 bodov, hej. Ja vám držím palce, aby sa aj naplnili tie systémové kroky. Aj keď som si dovolil tam niektoré tie veci komentovať a pripomienkovať, možno aj pri tom doktorandskom štúdiu, ale už tú snahu vysoko ako oceňujem.
Rovnako správa spomína stravovanie našich detí. A ja to poviem, našich detí, to jest aj vysokoškolákov, hej, to je od materských škôl cez základné školy, stredné školy, vysoké školy. No to stravovanie je biedne, ak je toto, naozaj sú to pravdivé veci, predpokladám, že sú, však to pracovali odborníci na tom. Škôlky sú v poriadku - 99 stravníkov, 99 % stravníkov máme v škôlkach. Ale v základných školách už je to 60. Či 66? Pozriem sa to, koľko, 66 %, hej. Tak je vidieť, že aký je tam pokles. A v tých základných školách naozaj, tak ako tam to správne, myslím si, že to písali naozaj učitelia aj odborníci, že tam ešte v podstate je ďalší rozmer, že to menu, ktoré sa podá, však sám som chodil do školskej jedálne, aj my sme boli takí, že to prvé jedlo sme vynechali, tú polievku, sme, a myslím si, že to funguje aj ďalej, aj teraz, hej. Ale tá nutričná strava, tá výživa, ktorá je tam ako nastavená, tak je na celú tu porciu, hej. A toto sa vynecháva, čo samozrejme má aj negatívny dopad na tých našich žiakov a tých študentov. Stredné školy sú to, pozrite sa, už len 30 %, 30 %, tak to je strašný pokles. Je to človek, ktorý je v období adolescencie, rozvoja, plný vitality. Pán minister bol športovec, ja tiež, a my sme zjedli všetko, čo nezjedlo nás, hej, na tej strednej škole. A tuná 70 % študentov stredných škôl sa nestravuje. Čiže veľmi zlá vizitka, naozaj na to sa treba pozrieť. Aj zamerať, aby aj táto vec sa zlepšila.
A potom aj správne je to poznamenané v tej správe, aby tam neboli tie bufety a tie automaty, ktoré ponúkajú, v úvodzovkách, jako nejakú stravu alebo nejaký nápoj, ale, ale veľakrát je to, je to hrozná, tá strava, hej, a naše deti, aby nevyrastali na hamburgeroch a Coca-Cole. A radšej nech športujú a nech si dajú trošku tej slaninky s chlebíkom, to je také zdravšie, zdravší spôsob života. Tak mi to, tak som si to tak dovolil ako spomenúť, ale tá strava naozaj nie je, veľakrát v tých automatoch není ani kvalitná. Lebo ako to môže byť kvalitné, keď to tam ten automat, to tam je, to není ani v chladničke, ani v ničom to nie je. Tak myslím si, že je to správne.
Ale dovolím si tu mať malú pripomienku, aby to, pán minister, nebolo len obmedzenie, ale ja by som to zakázal v tých školách úplne, hej. Tak by som bol, vidíte, prísnejší ako vy. Ja by som to neobmedzoval, ale ja by som to úplne zakázal, vylúčil. A ak chceš sa stravovať, máš tam stravovanie na tej strednej škole, máš kvalitnú stravu, môžeš sa tam stravovať. Vidíte, jaký som ja prísny, ja som aj jako otec taký prísny.
Školské rady. Možno ten systém voľby tých riaditeľov, či už na základných školách alebo na tých stredných školách. Stredné školy, tak boli by to župani, ktorí by menovali tých riaditeľov, a na základných školách bol by to teda napríklad Dušan Bublavý ako starosta obce, by vymenoval si riaditeľa v základnej škole. Áno, môže tu byť dvojaký pohľad tak, ako sa to tu rôznilo, podľa toho, kto vystupoval. Ale dovolím si povedať, že tá školská rada má svoje opodstatnenie, aj keď sám mám výhrady voči tomu. Odkedy existuje školská samospráva, ja som stále v tých školských radách bol. Musíte uznať, pri takom počte tých detí, tak som aj prirodzene bol tak. A veľakrát som bol aj predsedom školskej rady. A to rôzne zastúpenie, ktoré tam tá školská rada má, je dobré, ja to vnímam ako dobré. A dovolím si povedať, že to rozhodnutie kolektívne je lepšie, aj keď sú tu možné riziká, ktoré tuná kolegyňka Janka Vaľová spomínala, že sú to manažéri, alebo proste takí, tí, ktorí ako tú školu financujú alebo čosi také. No nech tam by boli aj takíto ľudia. Ale zase na druhej strane, áno, môže to byť riziko také, kde je riaditeľ odvolaný preto, že si neplní povinnosti a je porušenie zákona a je vyhlásená nová voľba riaditeľa, a tá školská rada cez to všetko toho riaditeľa opäť ako tam zvolí. Možnože keby to bolo také percentuálne vyčíslenie, že koľkokrát sa to stalo a kde, v jakých týchto mestách, obciach. Myslím si, že to riziko je tu oveľa menšie. Ako ja sa skôr obávam toho, že potom ten starosta, ktorý bude ako rozhodovať, no ťažko je veľakrát sa ubrániť tým osobným veciam. A taký starosta obce ako tuná Dušan, hej, pozná všetkých a všetci jeho poznajú, no tak skús ma nezvoliť, hej, keď sme kamaráti, hej, tak ti to budem vyčítať celý život tam v tej obci. Není to jednoduché aj potom pre tých samotných starostov, teda vymenovať, nie zvoliť, ale vymenovať, nie je to potom tá pozícia pre tých starostov a primátorov miest, myslím si, že nie je to také jednoduché. Skôr by som to naozaj nechal na tie školské rady, ktoré by skôr mohli vstupovať tuná do toho.
Tiež je v tej správe, tam cez 11 % spomenutých tých zdravotne postihnutých v školách. Áno, to je tak zhruba okolo tých 12 percent. No ono možno sa zdá to číslo také vysoké, ja som sa sám nad tým zamyslel, lebo tu vznikla tiež taká polemika okolo toho, tak mi dovoľte len niekoľkými vetami tuná k tomu ako povedať. Ono je to takto v našich časoch, keď sme chodili my do školy, možnože sme boli disgrafici, diskalkuliju sme mali ako, pardon, za výraz, som to trošku zmotal, sme mali rôzne poruchy, hej, ale sme nevedeli, nikto to nediagnostikoval. Dneska psychológovia vedia to ako určiť, hej, a je to dobré, že to určíme a vieme, že takýto žiak alebo študent má takýto problém. A je to hlavne dobré pre tú rodinu, pre toho rodiča, pre samotného žiaka, ale aj pre pedagóga. A dá sa taký trojuholník, taký tím vytvoriť a špeciálne sa aj venovať takémuto študentovi, takémuto žiakovi. To postihnutie, aspoň teda dúfam, že to dobre chápem, že to sa netýka len detí, ktorí sú vozičkári, telesne postihnutí, ale to sú tie rôzne problémy, ktoré sú tuná. No a tí školskí psychológovia však nech voľačo robia aj na tých školách, čo aj robia a je aj vidieť. Tak preto to percento, si myslím, že je aj také vyššie.
Vzdelávanie teda súvisí veľmi úzko s tou výchovou. A neviem si to predstaviť, že by sme budúcu generáciu my len vzdelávali a sme len zameraní, len na to, na to perfektné, na ten perfekcionalizmus. Ja budem trošku taký skromnejší, vidíte, pán minister, a ja to tak poviem, že nie je všetko len byť vynikajúcim a byť perfektným. Môžeš skončiť s červeným diplomom, môžeš zmaturovať na čisté jednotky a neuchytíš sa v tom reálnom živote. Ten odraz nemusí byť taký. A naopak, hej, tu jak kolega spomínal, aj ten priemerný študent a priemerný žiak naozaj môže byť vynikajúci, môže byť aj úspešný, môže byť úspešný podnikateľ, manažér, dokonca politik, alebo podobne, vie sa presadiť ako vo svojom živote. Ale chcem spomenúť tú výchovu preto, lebo tá je veľmi dôležitá. Akoby možno v poslednom období ako zaostávala. Dneska hrajú prím deti v škole. Ony vedia , že si môžu dovoliť oveľa viac ako učiteľ. Učitelia sú tí, ktorí sú zastrašovaní, koľkokrát samotnými rodičmi. Kedysi to neexistovalo. My sme sa báli domov prísť, keď sme čosi vyparatili v škole, že čo otec doma, hej, čo mama. Dneska sa príde rodič sťažovať, dneska dieťa opľuje toho učiteľa v škole. Dneska toho učiteľa zažalujeme, podáme žalobu. Toto tuná chýba. Potom v podstate, aby som ja mohol učiť v triede, a to veľakrát tu inak vyzerá, v tejto rokovacej sále, tak ja ako učiteľ, keď vchádzam do tej triedy, ja musím mať poriadok, hej. A to nemôže byť tak rušno a teraz, že tuná žiaci by behali, skákali. Tu v tom pléne to je všelijaké, aj vykrikujeme, aj všeličo iné, ale v triede a v škole jednoducho to nie je možné. Ja keď mám tam takého jedného narušiteľa a, nedajbože, keď mám dvoch alebo troch, tak to je veľký, veľký problém potom aj učiť a potiahnuť celú tú, celú tú, naozaj tú triedu. Tak pozrieť sa , pán minister, aj na to, aby aj tú ochranu mali, aj samotní tí pedagógovia. Dneska to naozaj potrebujú. Nemalé sú prípady, kedy sú aj fyzické ataky zo strany študentov, žiakov na pedagógov, čiže dneska nie je jednoduché učiť v školách.
K málotriedkam. Viedla sa tuná teraz taká polemika, či málotriedky áno, alebo nie. No ale v tej správe je napísané, že je 110 takýchto škôl, pán minister, však? A to sú tak všade. A jedna škola, ktorá má viac ako 1000 žiakov. V Lendaku nemáme viac ako 1000? A ktorá je to škola? (Hlasy v sále.) A stredná škola. No tak tie málotriedky. No samozrejme treba mať na to aj finančné zdroje a prostriedky, ale zamyslel som sa nad takouto cestou, čo by bola možná cesta, to je alternatívna cesta. A ja si viem predstaviť, že rodičia detí na základných školách žijúcich na periférii, na lazoch, aby vzdelávali a vychovávali tie deti doma. Je to, je to taký fenomén, ktorý v zahraničí ako funguje. Viem si to predstaviť aj na Slovensku, aby samotní rodičia vzdelávali tieto deti, idú raz za čas na to preskúšanie. A tak isto aj ich viedli, aj vychovávali. A to by tiež mohla byť, v úvodzovkách, tiež jedna z tých málotriedok, kedy v podstate ten samotný rodič, hej, vzdeláva to dieťa ako doma.
Aby nebola dvojkoľajnosť vo výchove, rodina čosi vedie, vychováva tie deti jedným smerom a škola iným. V minulosti bol to veľmi častý zjav, ale aj teraz sú tuná také hrozby. Veľakrát sa to podarilo tak aj odraziť. Nebudem celkom konkrétny, lebo by som vyvolal asi tým veľkú polemiku, ale mám konkrétne veci ako na mysli. Na to, pán minister, dbajte, aby naozaj ste nás rodičov nedostávali do rozporu so školou. V zahraničí to funguje veľakrát, hej, kde rodičia s tou výchovou a smerovaním svojich detí už v škôlkach, dokonca na základných školách nesúhlasia, aj protestujú, hej. A dokonca sú trestaní a dokonca aj väzením a podobne a sankciami, čo by bolo veľmi, veľmi zlé, keby sa čosi stalo. Aj u nás, aby sa to dialo, boli tuná tieto snahy, dúfam, že sa toho nedožijeme.
Pán Mikloško spomenul, že len 10 % profesorov má titul doktor vied, to bola pre mňa taká zaujímavá informácia. Možno aj pre tých akademikov, pre tých akademikov, že by sa kdesi posunuli a neuspokojili sa s tým ďalším vzdelávaním a zostali len pri tom PaedDr., ale aby naozaj tu kvalifikáciu si vzdeláva, si rozširovali. Spomenul tiež, že to vzdelávanie, alebo tá výchova začína pred tým narodením, keď je tá mamička tehotná. Áno, je to tak, to prenatálne obdobie je veľmi dôležité pre každého človeka do tých troch rokoch. Áno, mnohé veci sú tak zafixované. Ale ešte pred tým, než sa to dieťa narodí, je vychovávané a je vzdelávané. To dieťa pozná hlas svojho otca, matky, svojich súrodencov. Ono nie je to také samozrejmé, že to dieťa do dvoch rokov, alebo do roka dokonca, sú deti aj také, ktoré do roka dokážu ako rozprávať, hej. A to je zo zdravého rodinného prostredia, keď to je tak, naozaj tie deti sú také. Ale to by chcelo potom vzdelávať a vychovávať samozrejme aj tých rodičov samotných, aby to vedeli predovšetkým a aby možno tak podľa toho aj postupovali.
Nie, ešte si pozerám (Smiech v sále.), Martin, ešte vydrž. Nechcem ísť celkom tak podľa tých poznámok, hej, tak išiel som tak voľne, vidíte, tak ešte si tak prejdem, len mi to prepáčte.
Hej, ten strategický cieľ ďalšieho rozvoja regionálneho školstva je definovaný dvomi slovami: výborní absolventi. Hej, aby sme tu nepostavili len takú métu. Ja som tak aj zapochyboval, aby toto nebolo jediným alebo teda tým prioritným cieľom, že výborný absolvent, ale na to vynikajúce, na ten perfekcionalizmus sa postaviť. Svet je farebný, nie je čiernobiely. A ja napríklad, ja som tak možno tak viac konzervatívny alebo čosi také. Ale teraz vyťahujeme tu nejakú elitu žiakov už na základnej škole, že akí sú vynikajúci a ako keby tí ostatní boli už nejaký priemer alebo podpriemer. A veľakrát v tom uplatnení v živote a vlastne z osobnej skúsenosti môžem to aj potvrdiť, myslím, že aj pán minister, vy takisto, není to stále tak, že ten perfektný aj perfektne sa uplatňuje vo svojej reálnej praxi a vo svojom živote, ale aj tí priemerní.
Zlepšenie kvality externého vzdelávania. To je tiež jedna z vecí, ktoré naozaj sú veľmi ako potrebné, veľmi dôležité. Ono to externé vzdelávanie, naozaj vo všeobecnosti ten úpadok v tom vzdelávaní bol za posledné tie roky. A v tom externom vzdelávaní sú niektoré stredné školy, nebudem to menovať, ale keď mi povedia, že oni tam spievajú?! To nie je len športový krúžok pre všeličo, ako kolegyňka Vaľová to spomínala. Ja by som sa prihlásil do takého krúžku, lebo je to veľmi príťažlivé, že športový krúžok pre všeličo. Takže tam môžete sa asi naplno uplatniť. Ale zlepšenie kvality externého vzdelávania, naozaj je to potrebné, lebo potom, či už tá maturitná skúška alebo vysokoškolský diplom je rovnocenný s tým študentom, ktorý je na dennom štúdiu, rovnako aj na tom externom. Tak byť rovnako spravodlivý aj pri jednej, aj pri druhej forme vzdelávania.
Ty nevtipkuj a nevykrikuj (Vyslovené s pobavením.)! Vidíš, to je toto, Martin, presne. Ako ty môžeš, hej, potom učiť v takej škole, keď tí študenti takto to reagujú? Ale teraz si bol ešte celkom slušný, ale veľakrát naozaj so slušnosťou to má veľmi ďaleko. Ale my chceme od našich detí, aby sa tak správali, aby boli, akí super. My chceme na jednej strane, aby mali ten ľudský rozmer, aby boli naozaj aj trocha ľudskí. A na druhej strane furt sedia, celý čas len pri tých počítačoch. No tak už nebuď ako taký počítač, už nastavený! Len to. Lebo chceme všetko perfektne: to, to, to. Mamy, veď vy to dobre poznáte, hej, jak to vyžadujete. Ja som mal mamičku tiež učiteľku, hej, a tak sa to tiež tak aj odrazí, aj na nás. A to všetko tak by sme chceli. A potom chceme, no, však už nebuď taký, ale buď aj trošku ľudský. No tak, aby sme boli aj ľudskí. No dobre.
Hej, tie štatistiky, ktoré sa tuná uvádzajú, mohli by to byť veľmi zavádzajúce, ako kolega Mamojka to spomínal, že 47 ľudí zo 100. Ja som tými faktickými nereagoval, tak to zhrňujem do tej rozpravy. Tak mi to odpustite, za chvíľu skončím. Takže 47 zo 100 ľudí má vysokoškolské vzdelanie. To nie je obraz kvality, dovolím si povedať. U nás je to len 17. Ja si myslím, že tá kvalita úplne inde rozhoduje. Už som to aj spomínal, to nemôže byť len v tom vzdelaní. Ja si rovnako vážim robotníka, či má montérky. Dodo to tu spomínal, hej, kolega to odoponoval, že ani tie montérky nebude mať kto vyrobiť. No tak bude robiť v kraťasoch, alebo ako bude pracovať. Takže rovnako, aby sme tu mali kvalifikovaných robotníkov, aj samozrejme stredoškolsky vzdelaných a vysokoškolsky vzdelaných absolventov.
"Škola pre všetkých, ktorí budú mať o ňu záujem." To je pekná veta. S ňou aj skončím. Naozaj, aby bolo umožnené slobodne študovať v tejto krajine každému, kto o školu prejaví tento záujem, aby to bola aj tá univerzita tretieho veku, aby som ja mohol študovať v ktoromkoľvek čase v ktorejkoľvek chvíli. Človek je vzdelávateľný tvor počas svojho celého života, počas celej svojej ontogenézy. A jednoducho jednak aj vzdelávateľný, aj vychovávateľný.
Kolegovia, ďakujem vám za pozornosť. A pánu ministrovi držím palce, aby sa mu podarilo tam naplniť aj tie body, opatrenia, ktoré tam sú.
Ďakujem.
Skryt prepis
Myslím si, že mohlo nás byť tuná aj viac, aj počas celej tej rozpravy, a aktívne sa zapájať a dávať prípadne aj návrhy, čo zlepšiť v našom školstve. Ja mám ľahkú úlohu, pán minister, lebo ja som opozičný poslanec a kritizuje sa veľmi ľahko. Tak, rovnako ako aj stavitelia to veľmi dobre poznajú, dom zbúraš v priebehu jedného dňa alebo aj niekoľkých hodín, niekoľkých minút, keď ho dobre navŕtajú, podmínujú a padne. Ale postaviť ten istý dom není také jednoduché. A rovnako dávať tie konkrétne návrhy, ako riešiť. A to školstvo to je tak zvlášť zložité a veľmi citlivá téma. Učitelia a pedagógovia, či už vysokoškolskí alebo v tých materských školách až po vysoké školstvo univerzitné, je to taká zvláštna kategória a veľmi citlivá. Není jednoduchá. Mať toto ako na krku, tak to, pán minister, to vám naozaj úprimne nezávidím.
Vo všeobecnosti, keby som to tak povedal, ja som to už aj tak spomínal, keď mali sme tuná už pána ministra pred nejakým časom, ja to tak všeobecne deklarujem, čo je dobrá škola. A to je jedno, či to je univerzita, či to je, ja neviem, stredná škola, učňovská škola, môžme mať názor, rôzne názory ako na to.
Ale dobrá škola, ak dovolíte, kolegovia, je tá, ktorá ťa pripraví pre život, ktorá ťa pripraví pre konkrétne potreby praxe, aby si ty nezostal s dvoma vysokými školami, alebo dneska aj štyri majú diplomy dnešní mládežníci, tak by som to tak povedal, že je akoby, takí fenomenálni. Ale nie sú. Prečo nie sú? Z jednoduchého dôvodu, keď ja s dvoma diplomami zostanem na úrade práce v evidencii medzi nezamestnanými, no tak potom, čo to je za vysoká škola, ak môžeš skončiť aj s červeným diplomom? Nebudem tu hodnotiť vysoké školy, univerzity žiadne, menovať ich nebudem. Ale dovolím si vo všeobecnosti povedať, a mám to odpozorované a mám to skrze vlastnú empíriu, pán minister, máme troch inžinierov skončených, však sám som bol študentom, a máme ešte študujúcich, maturanta máme, ale za tých 22 rokov, musím sa tak, viete, tak aj povedať, že to školstvo akoby nerástlo, ale akoby padalo dole, čo mi je tak veľmi ľúto.
Ešte niekedy v tých 90. rokoch tak to školstvo nejako, nechcem ten minulý režim vychvaľovať nejako zas, lebo to totalita není žiadna dobrá, určite nie, ale ten systém školstva, keď by naozaj taká skutočná reforma bola a prebehla, dobre vybudované veci, ktoré tu boli zaužívané, naozaj mohli aj pokračovať, poučiť sa so zahraničím. Netreba tu veľakrát vymýšľať vymyslené veci. Dneska to tu aj tak spomenuli, tak o bicykli, tak ja poviem o kolese. My vymýšľame koleso, ktoré tuná poznáme, a naozaj sa ísť pozrieť do toho zahraničia a poučiť sa v mnohých veciach. A to či už je to vzdelávanie na tých základných školách, na stredných školách, učňovských školách, vysokoškolské vzdelávanie prvého a druhého stupňa, doktorandské štúdium, vedecké práce, potom tie ďalšie akademické rasty, docentúry, profesúry a tak ďalej. Myslím si, že naozaj je čo pozerať v zahraničí.
Ja tak mal som možnosť nahliadnuť aj do systému školstva, poviem tak, stredného a vysokého školstva, ale aj doktorandské štúdium, skrze naše deti, keď ony v zahraničí študovali a aj študujú, ešte aj stále, aktuálne. Ja s tými deťmi komunikujem a pýtam sa ich. A taký 17-ročný syn, keď mi povie, hej, chodil na akadémiu v Glasgowe, a teraz sa ho pýtam, no aká je tá akadémia, aká je tá škola, no a tak mi nejako to nevedel povedať, hovorí: "Tatko, ako ti to mám povedať? No je tak, ako keby všetci tí učitelia, pedagógovia prešli špeciálnym výcvikom." Ako to myslíš? "No, vieš, to je taký individuálny aj prístup ku študentovi." A toto zachytil 17-ročný chlapec, hej. Bol som veľmi z toho tak potešený, že v podstate mal ako taký postreh. Ja som si tak pomyslel v duchu, ale som to aj tak povedal, si myslím: Pánimoji, to naše školstvo, tak ešte, tak na 20 rokov! A neviem, či sa vôbec toho dožijem, tých zmien. A ten Gregorko ma povzbudil: "Tatko, neboj sa nič, my tam prídeme, my to zmeníme."
A ja verím, že táto mládež to naozaj zmení, hej. Veď je dobré, že naberajú tieto skúsenosti v zahraničí, hej. Aj jednak osobné skúsenosti, ale aj tie vedomosti, a porovnávajú. Dobre to je. Ale vtedy je dobre, ak sa tí absolventi alebo tí študenti študujúci v zahraničí, ak sa vracajú späť. Veľmi častým javom je to, že tým študentom sa nechce vrátiť už naspäť, nechce sa vrátiť naspäť, lebo ten spôsob jednak aj štúdia, potom aj zamestnania sa a uplatnenia sa v praxi je oveľa jednoduchší, oveľa pohodlnejší, komfortnejší. A ten, by som povedal, ten komfortný spôsob života, tak tých mladých ľudí prirodzene to priťahuje. Keď sa vráti naspäť, tak má samé problémy, hej. Ja to tak veľakrát poviem, že veľakrát tí študenti, ktorí študujú v zahraničí, prídu k nám na Slovensko a sú nezamestnateľní nie preto, že sú hlúpi, ale že sú prevzdelaní. A oni nechcú ísť pracovať za nejakú smiešnu mzdu.
Pán minister v tej správe predkladá, že absolventi druhého stupňa vysokej školy v priemere nástupné platy majú 814 eur, pokiaľ si to dobre pamätám, pozeral som to v tom vašom predkladanom materiáli. Čo nie je malý peniaz, určite nie. No ale keď vám poviem, pán minister, viete, ja mám syna na doktorandskom štúdiu, tak už ani nebudem taký veľmi ako konkrétny, a dotknem sa aj zároveň toho doktorandského štúdia, kde tam spomínate v tej ďalšej subkapitole, že tí denní študenti na doktorandskom štúdiu, že by nemuseli mať všetci to štipendium. Oni majú to štipendium a majú niekoľkonásobne vyššie, ako je ten plat, ktorý je vyčíslený v tých eurách u nás ako na Slovensku. Samozrejme, sme iná krajina, s iným hospodárstvom, kvalitatívne určite sme kdesi inde postavení a peniaze nemôžu byť naozaj všetko. Ale aby aj tí študenti, ktorí tu prídu, aby mali tú prácu a zamestnanie adekvátne svojmu vzdelaniu, aby nerobil toho robotníka v montérkach, čo z neho neodpadne, lebo aj naši chlapci skončili, inžinieri a pracovali ako robotníci. A musím povedať, že jednoducho doma neboli, ja som prísny otec, ja to ani tak netolerujem. Jednoducho musíš pracovať, hej. Nieže ako povinnosť, alebo nejaký taký, by som povedal, no nátlak, ale aby si mladí ľudia nezvykali na to, že jednoducho som skončil školu, však otec, mama, živte nás ďalej, hej, pohodlný spôsob života. Vytvárať aj v tých rodinách istým spôsobom tlak na tých mladých ľudí. Dneska mladí ľudia sa veľakrát aj predbiehajú v tom, že oni sa pretŕčajú, že ako dlho je na úrade práce, alebo ako dlho je nezamestnaný, dokonca obchádzajú aj úrady práce, že nie sú ani v evidencii, ale ani nepracujú. No tak mladí ľudia predovšetkým majú sa pretekať a súťažiť v tom, akí sú usilovní, akí sú pracovití. Ja verím, že ten potenciál v týchto mladých ľuďoch je.
Keď k tomu doktorandskému štúdiu sa vrátim, pán minister, ja som to tuná už tak aj spomínal. Môžem to aj spomenúť, je to Švajčiarsko, majú napr. doktorandi, škola, univerzita dostane peniaze, ale časť peňazí jednoducho z rozpočtu, zo štátneho rozpočtu škola na, nedostane na vykrytie, hej, len toho samotného doktoranda a jeho štúdia, ale ten príspevok dostávajú veľakrát títo zamestnávatelia. Sú to zamestnávatelia, sú to firmy. A firmy sú tie, ktoré dávajú zákazky pre univerzity, dávajú pre vysoké školy. Pán minister, keby ste to tak, neviem či, prepáčte, to som vám len tak chcel poukázať, ako funguje to doktorandské štúdium, že tie peniaze nejdú priamo, hej, z rozpočtu štátu na toto doktorandské vzdelávanie, ale dostávajú to firmy, a tie firmy dávajú konkrétnu zákazku, aj vedeckú úlohu, ktorú majú títo doktorandi vyriešiť. To je super vec. Vyriešil si tú úlohu a ja si to sledujem aj ako zamestnávateľ, akademickej pôde som zadal túto úlohu, no tak uvoľním aj tie finančné prostriedky. Aby to nebolo len také, že sa to minie cieľov. Potom samozrejme je problém, ak máme veľa doktorandov, čo si myslím, že na Slovensku sa to teraz tak rozmohlo, že je veľmi veľa doktorandov, ale za tým je skrytá aj nezamestnanosť, pán minister, aj problém zamestnať sa, hej. Absolventi vysokých škôl nie preto idú veľakrát na to doktorandské štúdium, aby dosiahli to PhD., ale veľakrát je to preto, lebo nemôžu sa zamestnať, hej. A toto je ten problém. A potom samozrejme, že nemáte na to financovanie, na to denné štúdium doktorandov tie finančné prostriedky.
No ale ja by som skôr bol prísny pri tom výbere a tým študentom dať ako ten príspevok a možno to takto, zamyslieť sa nad tým, ako to skumulovať a zapojiť do toho naozaj konkrétne firmy. Ak takýto absolvent skončí aj na tom doktorandskom, alebo aj vysokoškolskom, vo vysokoškolskom vzdelávaní, aj tá firma, keď vidí, že je to schopný, šikovný človek, je to mladý inžinier, ktorý naozaj aj v tom vedeckom bádaní a skúmaní ide do hĺbky, do detailov, a vidia v ňom potenciálny prínos pre tú firmu, oni ho zamestnajú, dostane tú ponuku ešte počas štúdia. A toto by mal byť systém vzdelávania na Slovensku, ale však aj v každej krajine. Ale však predovšetkým pre túto našu krajinu hovorím, aby tá prepojenosť bola, teórie a praxe. To je systém vzdelávania a pracovný trh, ktorý tuná je. Toto sú veľmi, veľmi dôležité veci.
Ja si dovolím spomenúť, pán minister, tiež takýto rozmer, sám som sa aj čudoval, aj veľmi ma to, aj hnevalo. Na jednej strane my by sme chceli od našich detí, žeby boli perfektné, vynikajúce vo všetkom a takto. A oni potom sa tak nastavia a sú akoby také kompjutre, ako také počítače. Vo vašej správe sa oprávnene tam spomína ten nedostatok, počet kníh, učebníc, nemáme učebnice. Náš Gregorko je absolventom gymnázia, teraz končí, hovorím, zajtra, keď zmaturuje z tej chémie, tak môžeme povedať, že máme ďalšieho maturanta v rodine. Ale on celé štyri roky sa učil z počítača. To bolo strašné! Aj mne, aj to liezlo na nervy. Ja sa pýtam, lebo ja som mal stále taký pocit, že pozeráš do toho počítača, že čo tam robíš, čo stále čumíš do toho počítača. A on hovorí, že sa učí. Tak to bolo pre mňa také šokujúce. Tá kniha je vždy potrebná, vždycky je dôležitá, zvlášť učebnica, aby sa deti učili z tých učebníc. Však samozrejme aj tie počítače. Ale uvidíme jaká generácia z tých mladých ľudí bude rásť. Možno budú tridsiatnici, štyridsiatnici v stredne dospelom veku a to budú vyčerpaní ľudia. Z čoho? Pretože to sú aj prebdené noci koľkokrát pri tých počítačoch.
Viete, aj s tým učením, je ťažko sa učiť z toho počítača, keď vám reklamy vybehujú kadejaké, všelijaké, a tie decká to samozrejme láka otvárať to. A možno trojnásobok toho času pri tom vzdelávaní strávia ako pri samotných učebniciach. Učebnice sú veľmi dôležité. Rovnako aj učebnice pre vysoké školy a skriptá, hej. Toto je tiež, aj pri vysokoškolských študentoch máme nedostatok tých učebníc. Naozaj, na to sa treba pozrieť a aby minimálne teda na tých stredných školách, aby sme tie učebnice, pán minister, mali, lebo je to úplne akútny nedostatok.
Keď tie maturity som spomínal, je to teraz také aktuálne. Šesť detí nám maturovalo a šesť detí stále po novom. Ja furt sa dozvedám, aký je nový spôsob maturovania. Toto by malo skončiť. Naozaj nastaviť tie parametre. A keď je toto pre naozaj aj pre tú verejnú diskusiu, možno aj tú odbornú diskusiu, nastaviť tie parametre tak, aby aspoň zo stredne dlhého hľadiska to bolo napasované, a keď aj možno príde aj ďalšia vláda a iný minister, aby to bolo kompatibilné a mohlo to pokračovať. Aj tí študenti, aby zhruba vedeli, ako budú maturovať. V našich časoch, ja keď som maturoval, to už je, pánimoji, no viac než 30 rokov, teraz rozmýšľam, možno aj 35 rokov, už som starý, no, a keď som maturoval, ja som vedel, že moji spolužiaci, starší o rok, maturovali, my sme sa pýtali, ako maturovali. Keď som bol aj prvák na strednej škole, druhák, tretiak, vedel som, že tie maturity, aké sú, čo obsahujú, hej, a zhruba, čo má čaká. Vedel som to, hej. Dnešní študenti stredných škôl a veľakrát tí absolventi tých stredných škôl, veľakrát nevedia. Aj keď oni im potom povedia, že je tá reforma, oni sa aj pripravujú, je to dosť aj stresujúce pre tie deti. A myslím si, že toto by bolo dobré, keby sa to zastabilizovalo.
Kolegyňka Žitňanská, keď tuná spomínala, celkom sa mi páčil tento návrh, aby aj v priebehu štúdia na strednej škole mohol ten študent naozaj prejsť do tej školy, ak sa rozhodne, ak si vybral, ja neviem, odbornú školu, ja neviem, poľnohospodársku strednú, alebo, ja neviem, strojárinu alebo stavebnú a chce ísť na gymnázium, aby to bolo umožnené. Naopak, z gymnázia, keď sa rozhodne, aby to dieťa to mohlo nejak takto prestúpiť. Myslím si, že tá flexibilnosť by tu mala byť. A keď som dával pozor, pán minister, v úvode ste tak hovorili, že aby bola taká tá voľnosť a taká tá sloboda v tej škole a v tom vzdelávaní naozaj bola. Dať ten priestor týmto mladým ľuďom. V takom veku, myslím si, 15-, 16-, 17-ročný chlapec, či dievčina, hľadá seba samého. Veľakrát je to tak, dneska tá psychická zrelosť prichádza akoby neskôr. Myslím si, že my sme boli generácia, keď sme už maturovali, vedeli sme, čo chceme, hej. Ja už som to vedel na základnej škole, ale aj tak síce nie som tým, čím som chcel byť, nevyšlo mi to tak, ale vedel som, čo chcem, hej. A to je také dôležité. Ale dneska sú maturanti, ktorí maturujú, a oni nevedia, čo vlastne chcú ako študovať. A teraz, keď si pozriete aj tie prihlášky, tým, že sa môže dať, ja neviem, aj 5, aj 10 prihlášok, nie je to obmedzené, čo je dobré, hej, veď však nech si to tak dajú, ale sú diametrálne odlišujúce sa tie, by som povedal, študijné zamerania, hej. Tak je to zjavné aj z toho, že potom taký absolvent školy, mladý človek v podstate stále nevie, že čo by chcel študovať.
Ja som si poznačil, pán minister, takú vetu z toho vášho materiálu, z istej štúdie, ktorá tam je napísaná: "Slovenské školstvo patrí z objemu finančných prostriedkov na žiaka medzi najefektívnejšie na svete." To je veľmi zaujímavý poznatok. Verím, že tomu tak je, najefektívnejšie na svete. Možno tu naozaj zamyslieť sa, ale ja som sa nad tým zamyslel, že zamyslieť sa nad tým, aby aj tá efektivita objemu tých peňazí, aby to padlo naozaj na tú úrodnú pôdu. Neviem, v akom štádiu to je, ale tá informácia taká bola, že pán premiér je v Bruseli a v podstate intervenuje o to, aby z prostriedkov Európskej únie, myslím, že v objeme 40 mil. alebo 41 mil. eur z rozpočtovej kapitoly školstvo mohlo prejsť do rozpočtovej kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ja by som sa tak skôr prikláňal, aby to... Pán minister mi hovorí, že je to inak. Ale ak to tak je, tak ja sa prihováram viac za to školstvo, lebo áno, aj tie úrady práce, aj keď sa to zdá, že to nesúvisí, ale veľmi úzko to súvisí, lebo tie prostriedky mali byť použité v podstate na ďalšie vzdelávanie, na rekvalifikácie, na zamestnávanie absolventov škôl a pre tú aktivačnú činnosť. No tak, aby sme tak, poviem to tak, neprejedli tie peniaze a neminuli ich tak neefektívne, radšej naozaj nech je to naozaj na vzdelávanie.
Zlá škola je tá, keď absolvent sa nezamestná, sa nezamestná, končí zase na úrade práce, aby sa rekvalifikoval. Tak to, naozaj na to sa treba pozrieť, pán minister. Možnože niektorí sa tak možno aj urazia, ale či máme opodstatnenosť niektorých profesií a profesijných zameraní.
Tu je, aby sme sa neučili len pre známky, padla tu dneska taká veta, alebo včera, už teraz ani nepamätám si to, ale asi dneska. Ale ja hovorím, aby sa študenti na vysokých školách neučili len pre vysokoškolské diplomy. A im je to jedno, aká je to škola. Prepáčte, budem taký celkom konkrétny, letí sociálna práca, no tak to všetci sú na sociálnej práci, či externá forma štúdia alebo denná forma štúdia. Ja sa pýtam, pán minister, koľko tých sociálnych pracovníkov tu reálne potrebujeme? A sa pýtam, kde sú, keď nie sú v praxi? A všetci nemôžu robiť na úradoch. Všetci by chceli mať kancelársku prácu. A to jednoducho nejde. A to naozaj treba prehodnotiť, že či tieto. Áno, ktosi by to zase mohol brať, že to je také zasahovanie do akademickej pôdy, do tej slobody, lebo sme veľmi citliví ako na to, ale niekedy aj tá regulácia asi by tu bola naozaj namieste, aby ma zas niekto nechytil za slovo. Samozrejme, tú slobodu nechať tej akademickej pôde, ale produkovať absolventov škôl takých, ktorých naozaj tento náš trh nepotrebuje, trh práce, mám na mysli, tak je to nelogické. Sú to neefektívne vyhodené peniaze.
Ďalšia vec je tiež taká, keď absolventi škôl, ktorí skončia vysokoškolské vzdelanie, a oni idú pracovať do zahraničia. Bolo by to, pán minister, v poriadku, pardon (Vystupujúci si odkašľal.), do tej miery, ak, ja poviem, lesný inžinier skončí vo Zvolene vysokú školu alebo poľnohospodársky inžinier skončí v Nitre, ide pracovať, ja neviem, už do Škótska alebo do Nemecka alebo do Fínska a pracuje v danom odbore. Tak to by som tak bral, hej. To by som povedal, že je to v poriadku, že sa zamestnal vo svojej kvalifikácii, špecializácii. No ale on ide do bufetu predávať gofry, alebo, ja neviem, hotdogy, alebo proste ide robiť. No to sú neefektívne vynaložené prostriedky nás všetkých, nás všetkých, hej.
V Maďarsku to trošku ináč zrobili, tak zaviazali, to, samozrejme, naráža to aj na tie rôzne ako polemiky, hej, ale je to spravodlivé: keď ja som ťa financoval, mám na mysli teraz štát, hej, takto to hovoríme, a keď som ja ťa teda financoval, ty si povinný to aj vrátiť tejto spoločnosti, tomuto štátu. Ako? Vo forme svojej práce. Ty si povinný, máš povinnosť. To nie je tak, že však ja, dobre, školu si zrobím, lebo je zadarmo a je bezplatné to školstvo. Zadarmo nie je nič, ale je bezplatné denné štúdium stále. A ja teraz jednoducho skončím školu a idem do zahraničia a moja kvalifikácia padá. Ja keď tak päť rokov alebo desať rokov budem v zahraničí a mimo svojej odbornosti, tak tú kvalifikáciu stratím.
Pán minister, vo vašej správe je 22 systémových krokov pre rozvoj regionálneho školstva a 22 systémových krokov pre rozvoj vysokého školstva, spolu je to 44 bodov, hej. Ja vám držím palce, aby sa aj naplnili tie systémové kroky. Aj keď som si dovolil tam niektoré tie veci komentovať a pripomienkovať, možno aj pri tom doktorandskom štúdiu, ale už tú snahu vysoko ako oceňujem.
Rovnako správa spomína stravovanie našich detí. A ja to poviem, našich detí, to jest aj vysokoškolákov, hej, to je od materských škôl cez základné školy, stredné školy, vysoké školy. No to stravovanie je biedne, ak je toto, naozaj sú to pravdivé veci, predpokladám, že sú, však to pracovali odborníci na tom. Škôlky sú v poriadku - 99 stravníkov, 99 % stravníkov máme v škôlkach. Ale v základných školách už je to 60. Či 66? Pozriem sa to, koľko, 66 %, hej. Tak je vidieť, že aký je tam pokles. A v tých základných školách naozaj, tak ako tam to správne, myslím si, že to písali naozaj učitelia aj odborníci, že tam ešte v podstate je ďalší rozmer, že to menu, ktoré sa podá, však sám som chodil do školskej jedálne, aj my sme boli takí, že to prvé jedlo sme vynechali, tú polievku, sme, a myslím si, že to funguje aj ďalej, aj teraz, hej. Ale tá nutričná strava, tá výživa, ktorá je tam ako nastavená, tak je na celú tu porciu, hej. A toto sa vynecháva, čo samozrejme má aj negatívny dopad na tých našich žiakov a tých študentov. Stredné školy sú to, pozrite sa, už len 30 %, 30 %, tak to je strašný pokles. Je to človek, ktorý je v období adolescencie, rozvoja, plný vitality. Pán minister bol športovec, ja tiež, a my sme zjedli všetko, čo nezjedlo nás, hej, na tej strednej škole. A tuná 70 % študentov stredných škôl sa nestravuje. Čiže veľmi zlá vizitka, naozaj na to sa treba pozrieť. Aj zamerať, aby aj táto vec sa zlepšila.
A potom aj správne je to poznamenané v tej správe, aby tam neboli tie bufety a tie automaty, ktoré ponúkajú, v úvodzovkách, jako nejakú stravu alebo nejaký nápoj, ale, ale veľakrát je to, je to hrozná, tá strava, hej, a naše deti, aby nevyrastali na hamburgeroch a Coca-Cole. A radšej nech športujú a nech si dajú trošku tej slaninky s chlebíkom, to je také zdravšie, zdravší spôsob života. Tak mi to, tak som si to tak dovolil ako spomenúť, ale tá strava naozaj nie je, veľakrát v tých automatoch není ani kvalitná. Lebo ako to môže byť kvalitné, keď to tam ten automat, to tam je, to není ani v chladničke, ani v ničom to nie je. Tak myslím si, že je to správne.
Ale dovolím si tu mať malú pripomienku, aby to, pán minister, nebolo len obmedzenie, ale ja by som to zakázal v tých školách úplne, hej. Tak by som bol, vidíte, prísnejší ako vy. Ja by som to neobmedzoval, ale ja by som to úplne zakázal, vylúčil. A ak chceš sa stravovať, máš tam stravovanie na tej strednej škole, máš kvalitnú stravu, môžeš sa tam stravovať. Vidíte, jaký som ja prísny, ja som aj jako otec taký prísny.
Školské rady. Možno ten systém voľby tých riaditeľov, či už na základných školách alebo na tých stredných školách. Stredné školy, tak boli by to župani, ktorí by menovali tých riaditeľov, a na základných školách bol by to teda napríklad Dušan Bublavý ako starosta obce, by vymenoval si riaditeľa v základnej škole. Áno, môže tu byť dvojaký pohľad tak, ako sa to tu rôznilo, podľa toho, kto vystupoval. Ale dovolím si povedať, že tá školská rada má svoje opodstatnenie, aj keď sám mám výhrady voči tomu. Odkedy existuje školská samospráva, ja som stále v tých školských radách bol. Musíte uznať, pri takom počte tých detí, tak som aj prirodzene bol tak. A veľakrát som bol aj predsedom školskej rady. A to rôzne zastúpenie, ktoré tam tá školská rada má, je dobré, ja to vnímam ako dobré. A dovolím si povedať, že to rozhodnutie kolektívne je lepšie, aj keď sú tu možné riziká, ktoré tuná kolegyňka Janka Vaľová spomínala, že sú to manažéri, alebo proste takí, tí, ktorí ako tú školu financujú alebo čosi také. No nech tam by boli aj takíto ľudia. Ale zase na druhej strane, áno, môže to byť riziko také, kde je riaditeľ odvolaný preto, že si neplní povinnosti a je porušenie zákona a je vyhlásená nová voľba riaditeľa, a tá školská rada cez to všetko toho riaditeľa opäť ako tam zvolí. Možnože keby to bolo také percentuálne vyčíslenie, že koľkokrát sa to stalo a kde, v jakých týchto mestách, obciach. Myslím si, že to riziko je tu oveľa menšie. Ako ja sa skôr obávam toho, že potom ten starosta, ktorý bude ako rozhodovať, no ťažko je veľakrát sa ubrániť tým osobným veciam. A taký starosta obce ako tuná Dušan, hej, pozná všetkých a všetci jeho poznajú, no tak skús ma nezvoliť, hej, keď sme kamaráti, hej, tak ti to budem vyčítať celý život tam v tej obci. Není to jednoduché aj potom pre tých samotných starostov, teda vymenovať, nie zvoliť, ale vymenovať, nie je to potom tá pozícia pre tých starostov a primátorov miest, myslím si, že nie je to také jednoduché. Skôr by som to naozaj nechal na tie školské rady, ktoré by skôr mohli vstupovať tuná do toho.
Tiež je v tej správe, tam cez 11 % spomenutých tých zdravotne postihnutých v školách. Áno, to je tak zhruba okolo tých 12 percent. No ono možno sa zdá to číslo také vysoké, ja som sa sám nad tým zamyslel, lebo tu vznikla tiež taká polemika okolo toho, tak mi dovoľte len niekoľkými vetami tuná k tomu ako povedať. Ono je to takto v našich časoch, keď sme chodili my do školy, možnože sme boli disgrafici, diskalkuliju sme mali ako, pardon, za výraz, som to trošku zmotal, sme mali rôzne poruchy, hej, ale sme nevedeli, nikto to nediagnostikoval. Dneska psychológovia vedia to ako určiť, hej, a je to dobré, že to určíme a vieme, že takýto žiak alebo študent má takýto problém. A je to hlavne dobré pre tú rodinu, pre toho rodiča, pre samotného žiaka, ale aj pre pedagóga. A dá sa taký trojuholník, taký tím vytvoriť a špeciálne sa aj venovať takémuto študentovi, takémuto žiakovi. To postihnutie, aspoň teda dúfam, že to dobre chápem, že to sa netýka len detí, ktorí sú vozičkári, telesne postihnutí, ale to sú tie rôzne problémy, ktoré sú tuná. No a tí školskí psychológovia však nech voľačo robia aj na tých školách, čo aj robia a je aj vidieť. Tak preto to percento, si myslím, že je aj také vyššie.
Vzdelávanie teda súvisí veľmi úzko s tou výchovou. A neviem si to predstaviť, že by sme budúcu generáciu my len vzdelávali a sme len zameraní, len na to, na to perfektné, na ten perfekcionalizmus. Ja budem trošku taký skromnejší, vidíte, pán minister, a ja to tak poviem, že nie je všetko len byť vynikajúcim a byť perfektným. Môžeš skončiť s červeným diplomom, môžeš zmaturovať na čisté jednotky a neuchytíš sa v tom reálnom živote. Ten odraz nemusí byť taký. A naopak, hej, tu jak kolega spomínal, aj ten priemerný študent a priemerný žiak naozaj môže byť vynikajúci, môže byť aj úspešný, môže byť úspešný podnikateľ, manažér, dokonca politik, alebo podobne, vie sa presadiť ako vo svojom živote. Ale chcem spomenúť tú výchovu preto, lebo tá je veľmi dôležitá. Akoby možno v poslednom období ako zaostávala. Dneska hrajú prím deti v škole. Ony vedia , že si môžu dovoliť oveľa viac ako učiteľ. Učitelia sú tí, ktorí sú zastrašovaní, koľkokrát samotnými rodičmi. Kedysi to neexistovalo. My sme sa báli domov prísť, keď sme čosi vyparatili v škole, že čo otec doma, hej, čo mama. Dneska sa príde rodič sťažovať, dneska dieťa opľuje toho učiteľa v škole. Dneska toho učiteľa zažalujeme, podáme žalobu. Toto tuná chýba. Potom v podstate, aby som ja mohol učiť v triede, a to veľakrát tu inak vyzerá, v tejto rokovacej sále, tak ja ako učiteľ, keď vchádzam do tej triedy, ja musím mať poriadok, hej. A to nemôže byť tak rušno a teraz, že tuná žiaci by behali, skákali. Tu v tom pléne to je všelijaké, aj vykrikujeme, aj všeličo iné, ale v triede a v škole jednoducho to nie je možné. Ja keď mám tam takého jedného narušiteľa a, nedajbože, keď mám dvoch alebo troch, tak to je veľký, veľký problém potom aj učiť a potiahnuť celú tú, celú tú, naozaj tú triedu. Tak pozrieť sa , pán minister, aj na to, aby aj tú ochranu mali, aj samotní tí pedagógovia. Dneska to naozaj potrebujú. Nemalé sú prípady, kedy sú aj fyzické ataky zo strany študentov, žiakov na pedagógov, čiže dneska nie je jednoduché učiť v školách.
K málotriedkam. Viedla sa tuná teraz taká polemika, či málotriedky áno, alebo nie. No ale v tej správe je napísané, že je 110 takýchto škôl, pán minister, však? A to sú tak všade. A jedna škola, ktorá má viac ako 1000 žiakov. V Lendaku nemáme viac ako 1000? A ktorá je to škola? (Hlasy v sále.) A stredná škola. No tak tie málotriedky. No samozrejme treba mať na to aj finančné zdroje a prostriedky, ale zamyslel som sa nad takouto cestou, čo by bola možná cesta, to je alternatívna cesta. A ja si viem predstaviť, že rodičia detí na základných školách žijúcich na periférii, na lazoch, aby vzdelávali a vychovávali tie deti doma. Je to, je to taký fenomén, ktorý v zahraničí ako funguje. Viem si to predstaviť aj na Slovensku, aby samotní rodičia vzdelávali tieto deti, idú raz za čas na to preskúšanie. A tak isto aj ich viedli, aj vychovávali. A to by tiež mohla byť, v úvodzovkách, tiež jedna z tých málotriedok, kedy v podstate ten samotný rodič, hej, vzdeláva to dieťa ako doma.
Aby nebola dvojkoľajnosť vo výchove, rodina čosi vedie, vychováva tie deti jedným smerom a škola iným. V minulosti bol to veľmi častý zjav, ale aj teraz sú tuná také hrozby. Veľakrát sa to podarilo tak aj odraziť. Nebudem celkom konkrétny, lebo by som vyvolal asi tým veľkú polemiku, ale mám konkrétne veci ako na mysli. Na to, pán minister, dbajte, aby naozaj ste nás rodičov nedostávali do rozporu so školou. V zahraničí to funguje veľakrát, hej, kde rodičia s tou výchovou a smerovaním svojich detí už v škôlkach, dokonca na základných školách nesúhlasia, aj protestujú, hej. A dokonca sú trestaní a dokonca aj väzením a podobne a sankciami, čo by bolo veľmi, veľmi zlé, keby sa čosi stalo. Aj u nás, aby sa to dialo, boli tuná tieto snahy, dúfam, že sa toho nedožijeme.
Pán Mikloško spomenul, že len 10 % profesorov má titul doktor vied, to bola pre mňa taká zaujímavá informácia. Možno aj pre tých akademikov, pre tých akademikov, že by sa kdesi posunuli a neuspokojili sa s tým ďalším vzdelávaním a zostali len pri tom PaedDr., ale aby naozaj tu kvalifikáciu si vzdeláva, si rozširovali. Spomenul tiež, že to vzdelávanie, alebo tá výchova začína pred tým narodením, keď je tá mamička tehotná. Áno, je to tak, to prenatálne obdobie je veľmi dôležité pre každého človeka do tých troch rokoch. Áno, mnohé veci sú tak zafixované. Ale ešte pred tým, než sa to dieťa narodí, je vychovávané a je vzdelávané. To dieťa pozná hlas svojho otca, matky, svojich súrodencov. Ono nie je to také samozrejmé, že to dieťa do dvoch rokov, alebo do roka dokonca, sú deti aj také, ktoré do roka dokážu ako rozprávať, hej. A to je zo zdravého rodinného prostredia, keď to je tak, naozaj tie deti sú také. Ale to by chcelo potom vzdelávať a vychovávať samozrejme aj tých rodičov samotných, aby to vedeli predovšetkým a aby možno tak podľa toho aj postupovali.
Nie, ešte si pozerám (Smiech v sále.), Martin, ešte vydrž. Nechcem ísť celkom tak podľa tých poznámok, hej, tak išiel som tak voľne, vidíte, tak ešte si tak prejdem, len mi to prepáčte.
Hej, ten strategický cieľ ďalšieho rozvoja regionálneho školstva je definovaný dvomi slovami: výborní absolventi. Hej, aby sme tu nepostavili len takú métu. Ja som tak aj zapochyboval, aby toto nebolo jediným alebo teda tým prioritným cieľom, že výborný absolvent, ale na to vynikajúce, na ten perfekcionalizmus sa postaviť. Svet je farebný, nie je čiernobiely. A ja napríklad, ja som tak možno tak viac konzervatívny alebo čosi také. Ale teraz vyťahujeme tu nejakú elitu žiakov už na základnej škole, že akí sú vynikajúci a ako keby tí ostatní boli už nejaký priemer alebo podpriemer. A veľakrát v tom uplatnení v živote a vlastne z osobnej skúsenosti môžem to aj potvrdiť, myslím, že aj pán minister, vy takisto, není to stále tak, že ten perfektný aj perfektne sa uplatňuje vo svojej reálnej praxi a vo svojom živote, ale aj tí priemerní.
Zlepšenie kvality externého vzdelávania. To je tiež jedna z vecí, ktoré naozaj sú veľmi ako potrebné, veľmi dôležité. Ono to externé vzdelávanie, naozaj vo všeobecnosti ten úpadok v tom vzdelávaní bol za posledné tie roky. A v tom externom vzdelávaní sú niektoré stredné školy, nebudem to menovať, ale keď mi povedia, že oni tam spievajú?! To nie je len športový krúžok pre všeličo, ako kolegyňka Vaľová to spomínala. Ja by som sa prihlásil do takého krúžku, lebo je to veľmi príťažlivé, že športový krúžok pre všeličo. Takže tam môžete sa asi naplno uplatniť. Ale zlepšenie kvality externého vzdelávania, naozaj je to potrebné, lebo potom, či už tá maturitná skúška alebo vysokoškolský diplom je rovnocenný s tým študentom, ktorý je na dennom štúdiu, rovnako aj na tom externom. Tak byť rovnako spravodlivý aj pri jednej, aj pri druhej forme vzdelávania.
Ty nevtipkuj a nevykrikuj (Vyslovené s pobavením.)! Vidíš, to je toto, Martin, presne. Ako ty môžeš, hej, potom učiť v takej škole, keď tí študenti takto to reagujú? Ale teraz si bol ešte celkom slušný, ale veľakrát naozaj so slušnosťou to má veľmi ďaleko. Ale my chceme od našich detí, aby sa tak správali, aby boli, akí super. My chceme na jednej strane, aby mali ten ľudský rozmer, aby boli naozaj aj trocha ľudskí. A na druhej strane furt sedia, celý čas len pri tých počítačoch. No tak už nebuď ako taký počítač, už nastavený! Len to. Lebo chceme všetko perfektne: to, to, to. Mamy, veď vy to dobre poznáte, hej, jak to vyžadujete. Ja som mal mamičku tiež učiteľku, hej, a tak sa to tiež tak aj odrazí, aj na nás. A to všetko tak by sme chceli. A potom chceme, no, však už nebuď taký, ale buď aj trošku ľudský. No tak, aby sme boli aj ľudskí. No dobre.
Hej, tie štatistiky, ktoré sa tuná uvádzajú, mohli by to byť veľmi zavádzajúce, ako kolega Mamojka to spomínal, že 47 ľudí zo 100. Ja som tými faktickými nereagoval, tak to zhrňujem do tej rozpravy. Tak mi to odpustite, za chvíľu skončím. Takže 47 zo 100 ľudí má vysokoškolské vzdelanie. To nie je obraz kvality, dovolím si povedať. U nás je to len 17. Ja si myslím, že tá kvalita úplne inde rozhoduje. Už som to aj spomínal, to nemôže byť len v tom vzdelaní. Ja si rovnako vážim robotníka, či má montérky. Dodo to tu spomínal, hej, kolega to odoponoval, že ani tie montérky nebude mať kto vyrobiť. No tak bude robiť v kraťasoch, alebo ako bude pracovať. Takže rovnako, aby sme tu mali kvalifikovaných robotníkov, aj samozrejme stredoškolsky vzdelaných a vysokoškolsky vzdelaných absolventov.
"Škola pre všetkých, ktorí budú mať o ňu záujem." To je pekná veta. S ňou aj skončím. Naozaj, aby bolo umožnené slobodne študovať v tejto krajine každému, kto o školu prejaví tento záujem, aby to bola aj tá univerzita tretieho veku, aby som ja mohol študovať v ktoromkoľvek čase v ktorejkoľvek chvíli. Človek je vzdelávateľný tvor počas svojho celého života, počas celej svojej ontogenézy. A jednoducho jednak aj vzdelávateľný, aj vychovávateľný.
Kolegovia, ďakujem vám za pozornosť. A pánu ministrovi držím palce, aby sa mu podarilo tam naplniť aj tie body, opatrenia, ktoré tam sú.
Ďakujem.