Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

24.9.2015 o 10:13 hod.

PhDr.

Štefan Kuffa

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 24.9.2015 10:13 - 10:31 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis

48.
Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu.
Ja už som taký tradičný a myslím si, že zákon o vyvlastňovaní, respektíve s týmto spojené veci máme tu už tretíkrát a vo veľmi krátkom období. Ja s týmto návrhom zákona zásadne nesúhlasím. Ja som ani tú kartičku nevytiahol, ja som hlasoval proti. Vždycky budem hlasovať proti, pretože jednoducho nemôže platiť zásada taká, že ten, ktorý má väčší kapitál, a tak ja ešte použijem na to štát, aby som vyvlastnil toho, ktorý má ten kapitál menší.
Áno, to je aj tu, že či tie tety predali alebo nepredali tú pôdu. Pokiaľ tí developeri, nemám ani s týmto nejaký zásadný problém, pokiaľ ju neukradli alebo podvodom nezískali ako tú pôdu, ale ju nadobudli tým, že sú normálne kúpno-predajné zmluvy a získali tú pôdu, prosím, môže to byť. Ale tuná mi jednoducho, aj keď bol tuná, však bol tu, bol tu pán minister pôdohospodárstva, bol tu pred prázdninami minister hospodárstva. Dneska tu máme pána ministra dopravy. Nemá dneska takú tuná príjemnú úlohu, ale musí to prežiť.
Ono na jednej strane, keď sme tu mali takú hystériu, bolo to, je to už rok a pol dozadu. Bolo to pred eurovoľbami, si to veľmi dobre pamätáme. Mali sme tuná v laviciach parlamentu zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, kedy nás zachvátila hystéria, že poľnohospodársku pôdu si nedáme a zahraniční investori alebo zo zahraničia ľudia jednoducho aby nevykúpili túto slovenskú pôdu. A na druhej strane vzápätí nato asi po roku, a to pán minister hospodárstva, ktorý tuná bol, tak v podstate predložil zákon o vyvlastňovaní, kde poľnohospodársku pôdu investor, ktorý má kapitál, jednoducho štát na tom ešte participuje tým, že mu pomáha, vyvlastní dokonca tú pôdu, aby tých 250 hektárov mohol si kúpiť ten zahraničný investor.
Pozrite sa, ja viem, že nie je jednoduché byť vo vláde a niesť zodpovednosť za túto krajinu. Oveľa ľahšie je, samozrejme, kritizovať. Ja si viem predstaviť možno v individuálnych prípadoch, a to je konkrétne tuná ten investor, ktorý je tuná v Nitre, ten Land Rover, že by sa možno niektoré tie zákony, poviem tak, účelovo nejak prijali. Ale nemôže to byť prijatý zákon, ktorý jednoducho oberá ma o vlastnícke práva a vyvlastňuje ma. Toto sme mali tuná aj v minulosti, kedy sa vyvlastňovalo. A toto nie je verejný záujem, podčiarkujem, toto nie je verejný záujem, ale to je investičný záujem konkrétneho súkromníka, investora. A v tom je zásadný rozdiel. To nie je železnica, to nie je diaľnica, to nie je rýchlostná komunikácia, ale to je investícia konkrétneho investora. Preto sa s tým nedá súhlasiť.
To, že by tu prišiel ten investor a možno táto fabrika tuná bola, s tým nejak nemám zásadne problém. Ale spôsob, ako v podstate, by som povedal, v danom prípade nadbiehame, to sa mi nepáči.
Hneď v úvode návrhu zákona, ktorý máme v laviciach, tak tu je ten bod 2. Kolega to tu tak spomínal, ale mám to aj ja tuná tak zaznamenané. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využitie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny.
V zásade ja by som nemal s tým až nejaký veľký problém, na rozdiel od kolegu, že to územné rozhodnutie by sa nevyžadovalo, lebo ono to konanie by aj mohlo prebiehať, ale nevyžaduje sa územné rozhodnutie. Tak je to tuná napísané, uvedené. Ale ak by to nebolo sprevádzané tým vyvlastňovaním. S tým vyvlastňovaním neviem sa stotožniť. To mi musíte odpustiť aj prežiť to. Ja nemôžem hlasovať za takýto návrh zákona, ani v tomto prípade nebudem hlasovať za.
Ten spomínaný register pôdy, ktorý mal chrániť tú poľnohospodársku pôdu, kolega to tu tak spomínal. Mňa to tiež ako tak napadlo. Tak na jednej strane chránime tú pôdu, ale my ju nechránime tú pôdu. My v podstate, my sme nieže obmedzili, ale takmer zabrzdili alebo zastavili v podstate pohyby pri poľnohospodárskej pôde. Teda tu sa nedá ani kúpiť tá pôda poriadne, by som povedal, tak slobodne, a rovnako ani predať. Tie obmedzenia, ktoré sú cez ten register, to všetko, čo musíte, to sú tak veľakrát komplikované administratívne prekážky, že mnohí ľudia nevedia si s tým poradiť. A bežní, jednoduchí ľudia, ktorí túto pôdu majú, keď ju aj chcú predať, dokonca keď ju chcú aj darovať tú pôdu, tak ju nemôžu, lebo musia ísť cez tento register. Je to veľmi, veľmi komplikovaný zákon a v podstate ten trh s pôdou v našej krajine sa zastavil.
A tí zahraniční kapitalisti, keď ich tak môžem úsmevne nazvať, a možno pred ktorými sme mali takú hystériu pred rokom a pol, tú poľnohospodársku pôdu dávno majú tuná, či sú to Francúzi, Holanďania, Belgičania. Jednoducho túto pôdu tuná majú. Navyše, ak oni majú tie peniaze, a majú ich a majú ten kapitál, oni sa nebudú tam s nejakým pol hektárom alebo nejakými dvadsiatimi vlastníkmi na nejakej takej remenici, úzkom pásiku pôdy, s tým sa nebudú vôbec naťahovať, ale jednoducho kúpia celé poľnohospodárske družstvo. Jednoducho na právnické osoby sa to nevzťahuje a sila kapitálu je tu jednoducho veľmi silná a to pretlačí.
Pán minister, keby ste trošku len dávali pozor, takú len chvíľočku, tak v tej tlači tuná, 1782, myslím si, že hneď na tej druhej strane je taká tlačová chyba, lebo tuná neni správne uvedené to číslo tlače. Tu je 1573 namiesto toho čísla. To je taká tlačová chyba, tak myslím si, že toto by sa mohlo opraviť.
Dotknem sa tuná trochu ešte toho stavebného zákona, ktorý sme, ono to tak súvisí aj s tým, čo máme teraz ako na stole, ktorý sme tuná mali včera a pán minister ho stiahol. No úprimne povedané, bol som aj ja rád, že pán minister stiahol tento návrh zákona. Ja som mu za to aj úprimne poďakoval a keď som mu tlieskal, vôbec nie ironicky, ale naozaj úprimne, lebo ja si pamätám, pred prázdninami ako povedal, že keď stavebný zákon budeme torpédovať a ho budeme jednoducho, bude veľa tých pripomienok, tak je pripravený návrh zákona stiahnuť a vtedy to povedal, a to som si veľmi dobre zapamätal, že predkladá a má ambíciu predložiť zákon, ktorý by mal podporu širokospektrálnu, teda podľa možností tohto celého pléna.
Preto, pán minister, aj chcem vám poďakovať za to, že ten návrh zákona ste stiahli. Ale dovolím si povedať, keď vás mám tuná, na štvrť ucha keď ma budete počúvať: Stavebný zákon vtedy bude dobrý, ak stavebníci u nás na Slovensku nebudú mať problémy s tým, aby si mohli postaviť a zabezpečiť svoje vlastné bývanie. Moja predstava je asi taká, že prídem na stavebný úrad, úradník mi predloží formulár na jednej A4, vyplním ho podľa predtlače, zdokumentujem všetky tieto veci, dostanem štempel, podpis a možno do 15 dní mám rozhodnutie o tom, že je stavba povolená.
Dnes v zmysle stavebného zákona, ktorý je zo ´76. roku, a som sa dozvedel včera, že je tak, myslím, že je starší ako pán minister dopravy tento zákon. Naozaj je skostnatelý, je zastaralý. A dnes úradníci na stavebných úradoch, keď si oni ešte vymýšľajú ďalšie veci a robia si, čo chcú, a vy idete na stavebný úrad, aby ste si postavili dom, zabezpečili vlastné bývanie, neotravujete s tým štátnych úradníkov, neotravujete štát, štát aby sa, staraj sa, zabezpeč mi bývanie. Chcete si postaviť vlastný dom na vlastnom pozemku za vlastné peniaze a narážate na celú radu byrokracie. A prejde polrok, trištvrte roka, dokonca niekedy si dovolím povedať až rok a vy stále nemáte stavebné povolenie.
A to, pán minister, že ste mali lehotu osem rokov na legalizáciu čiernych stavieb, ja s tým nesúhlasím, kolegovia, ktorí tuná hovorili, že aká je to dlhá doba. Ja si dovolím povedať, že možnože v našej krajine, na Slovensku, dokonca tá lehota, dovolím si povedať, že odhadnúť si to, že je aj krátka. Lebo tu je toľko čiernych stavieb, že my keby sme mali odstraňovať čierne stavby, my by sme polovicu krajiny museli zbúrať, keby sme to mysleli úplne vážne. A to nie je možné, nie je možné. A mnohí chudobní, jednoduchí ľudia, a máme tu takéto komunity, ktoré žijú na hranici biedy, no tak stavajú si tie jednoduché príbytky. A to by sme museli všetko zbúrať. Veď nebudeme vyrábať bezdomovcov! Myslím si, že tam to už sa aj na tieto komunity nejak tak aj pamätalo. Ale aj tá osemročná lehota na dodatočnú legalizáciu tých stavieb, si dovolím povedať, že aj tá bola taká hraničná, či by sme to všetko zvládli do tohto obdobia zlegalizovať.
Veľakrát je to tak, že tí samotní investori a zvlášť ako bežní, jednoduchí ľudia nejdú do čiernej stavby preto, lebo tú čiernu stavbu jednoducho si povie, hej, načierno postavím a odignorujem tie úrady. Ale veľakrát je to preto, že sú tak horliví úradníci na tých stavebných úradoch, že robia také prekážky a sú takmer neprekonateľné. Je to individuálne, samozrejme, lebo celé je to o ľuďoch, hej, má to samospráva, má to v rukách. Sú takmer neprekonateľné, no a prasknú im nervy a jednoducho postaví si ten dom, hotovo, robte, čo chcete.
Myslím si, že pri individuálnej bytovej výstavbe, ak máš vlastný pozemok, máš na to peniaze, máš chuť alebo máš remeselnícku zručnosť, dokonca ja si viem, pán minister, predstaviť aj takú vec, aby tieto domy, zadať parametre takéhoto domu. Ja sa tak zopakujem. To som možno pred troma rokmi rozprával, ale je to, stále je to aktuálne. Ja neviem, zadať možno 150 štvorcových metrov alebo do 200 metrov štvorcových, jednoducho zjednodušiť tú legislatívu. Ja si viem dokonca predstaviť, aby bez stavebných povolení boli stavané domy na bývanie.
Nehovorím o investíciách možno na podnikateľské účely a tak, ale na bývanie, aby tuná bola len ohlasovacia povinnosť. Zjednodušiť tú legislatívu, ale podmienka je, ja nemôžem postaviť načierno na štátnom pozemku, na cudzom alebo teraz Slovenský pozemkový fond spravuje ako tie pozemky nevlastných vlastníkov, tak nemôžem postaviť si dom na pozemku neznámeho vlastníka, ale ak máš vlastný pozemok, máš vlastné finančné prostriedky, aby si mohol si postaviť tento dom.
Nedá mi, aby som nespomenul tuná, veď naša krajina a zvlášť východné Slovensko a sever Slovenska, ja tiež mám starých rodičov, mal som teda, už sú vo večnosti, ale bývali v drevenici a našim ľuďom táto kultúra je blízka. Dnes je to módny hit, stavať drevenice. A ja si viem predstaviť, že keď ty si postavíš drevený dom alebo staviaš si drevený dom, tak jakú projektovú dokumentáciu komplikovanú? Veď keď to boli zruční majstri tesári, jednoducho naozaj tuná nejaký len jednoduchý náčrt, ako to chceš, aby to vyzeralo. Ak je to prízemný dom s využitím podkrovia a je to drevený dom, aby neboli tu komplikácie pri tých stavebných pozemkoch.
Kolegovia tu tiež spomínali, možno je to obchádzanie stavebného zákona, ale ja si myslím, že v návrhu zákona, ktorý dával pán minister, tak to bolo tak cielene povedané, že ak nie je tá, je nadefinovaná stavba, tam bolo to, myslím, § 7, ak si to dobre pamätám, že definícia stavby. Ja napríklad som s tým nemal problém toto akceptovať. To nebolo tam náhodou a tuná, áno, jak pán minister to povedal, kolegovia prišli s hasákom a už sme to deštruovali, ten návrh zákona. Naopak, ja si myslím, že aj to, že to bolo nadefinované, tá definícia tej stavby, alebo keď to neni pevne ako tá plocha spojená so zemou, teda neni ten základ a tak. Prečo by to tak nemohlo byť? Ak má vlastnú studňu, neni pripojený na tie inžinierske siete, má veternú elektráru alebo dneska fotovoltaické články. Naozaj sú náhradné veci, septik má vlastný. Prečo by to tak nemohlo byť?
My nerozmýšľame, ako vychádzať našim občanom v ústrety, ale ako komplikovať. A ak je tu nejaký návrh zákona, no tak potom sme tu takí horlivci, že zase už len to ideme fakt zabetónovať a zaklincovať a všetko na kopytách ako rozniesť a namiesto, aby sme sa zamysleli nad tým, ako zjednodušiť veci, a ja ak by som bol teda kritický, prepáčte mi to, pán minister, tak myslím, že tam bolo 145 paragrafov, keď si to dobre pamätám, v návrhu stavebného zákona? Tak ja by som vás pochválil ešte viac, keby tam bolo len 75 paragrafov. To by bolo ešte lepšie, ešte lepšie. Nekomplikovať tie veci. My sme tak zakomplikovaní, hej, veľakrát aj zakomplexovaní, že je to úplne trápne.
A stavebný zákon, aj preto chcem poďakovať pánovi ministrovi, je veľmi vážnym dokumentom. To sa netýka len poslancov Národnej rady, ale týka sa to aj pána ministra, týka sa to našich priateľov, známych, týka sa to všetkých občanov tejto krajiny. Vieme veľmi dobre, vieme veľmi dobre, aké sú aj komplikované vzťahy, ako sa veľakrát aj susedia udávajú. Tuná len sa signalizovalo, že ide nový stavebný zákon a koľko udaní bolo na úradoch, kde stavby možno stoja už aj možno 10 rokov alebo aj 15 rokov a susedia sa začali ako udávať. Ja si myslím, že tá lehota 8 rokov, ktorá bola daná, tak nestihlo by sa mnohé stavby naozaj zlegalizovať. A také jednoduché stavby, konštrukcie, ktoré veľakrát sú ako doplnkové stavby v obciach a mestách, čo bežne ako ľudia si dokážu postaviť sami so svojimi skúsenosťami remeselnými, tak myslím si, že tam naozaj treba byť veľmi tolerantný. Aby sme neboli takí striktní a všetko len deštruovali, teraz všetko búrali.
Prepáčte mi, ak som trošku možno sa dotkol aj tých vecí, ktoré, pán minister v podstate včera to predkladal, som bol prihlásený do rozpravy, keďže som sa nedostal, ale súvisí to aj s týmto návrhom zákona, ktorý máme tuná teraz v týchto laviciach.
A ešte raz tak na záver zopakujem: Kým tu budem v tej Národnej rade, tak ten môj postoj bude stále jednoznačný ako v tom, že keď tuná bude akýkoľvek, v akejkoľvek forme návrh zákona, ktorý v podstate jedného zvýhodňuje pred druhým, teda mám na mysli teraz konkrétne tento zákon o vyvlastňovaní, ja nikdy nebudem hlasovať za takýto návrh zákona, ktorý spochybňuje vlastnícke práva. Vlastnícke práva majú byť nedotknuteľné, zaručuje to Ústava Slovenskej republiky a ja poviem, mi to tak možno prepáčite, tie vlastnícke práva majú byť takmer posvätné. Nemá to byť nejaká mamona, nemá to byť nejaký ten tvoj bôžik, ale vlastnícke práva sa jednoducho musia rešpektovať. Ani zákon nemá byť ten, ktorý spochybňuje vlastnícke práva, nakoľko ja považujem za najvyšší zákon tejto krajiny, je ústava a tá to nespochybňuje.
Myslím si, že máme tu návrhy zákona, myslím si, lebo zatiaľ Ústavný súd nerozhodol, ktoré sme prijali v tomto pléne Národnej rady, a ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. A jeden z nich je ten, ktorý som spomínal, to je zákon o nadobudnutí poľnohospodárskej pôdy. Prečo? Lebo ťa jednoducho obmedzuje v tvojich vlastníckych právach. Ty slobodne nemôžeš predať a nadobudnúť pozemok. Dokonca ty ho slobodne nemôžeš darovať, komu ho chceš, resp. dar prijať. Je to veľmi komplikované cez ten register. Ľudia sú jednoduchí a tí ľudia naozaj frflú a nadávajú na nás všetkých, že aký návrh zákona sme prijali.
Ďakujem za pozornosť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 16:05 - 16:07 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis

60.
Tak ja trošku v tom humore budem pokračovať. Vieš, ono ten rap neni hovorené slovo, lebo aj ten rap má svoju melódiu, aj každá reč má svoju melódiu. Ten, kto má hudobný sluch, tak to počuje. Kto ho nemá a je hluchý jak poleno, tak potom to jednoducho nevidia ako v tom. Ale ja som pripravený, nielen pripravený, ale aj zahlasujem za tento návrh zákona. Nech tuná odznievajú v našich rádiách slovenské piesne.
Ja si spomínam na časy, keď sme boli mladí a keď sme boli deti, my sme poznali naspamäť tie slovenské pesničky a tie hity, ktoré v rádii boli. Dnešná mládež to nepozná. Áno, boli, my sme žili síce dobu aj takú, kedy Beatles veľmi letel v 60. rokoch, tak..., aj v 70., aj tomu sme sa tešili, ale tie slovenské pesničky, myslím si, že, že aj dnes, aj v dnešnej dobe tak je to super. Ja tento návrh zákona podporím.
Ten stavebný zákon, ktorý si tu tak medzi rečou ako spomenul, ja si myslím, že pán minister dobre urobil, že ho stiahol včera, ten stavebný zákon, a ja si tak pamätám, on dodržal to chlapské slovo. Ja som mu zatlieskal včera nie ironicky, ale naozaj úprimne, že stiahol tento návrh zákona. A on pred prázdninami povedal, ak tuná nedôjde ku všeobecnému konsenzu napriek politickým spektrom, je pripravený tento návrh zákona stiahnuť. A to povedal pri prvom čítaní. Myslím si, že na stavebnom zákone, Dodo, ešte by sme mali naozaj všetci spoločne popracovať a nielen tu priamo v pléne Národnej rady, ale ešte predtým, než ten stavebný zákon tu príde. Stavebný zákon je veľmi vážnym dokumentom. Mi prepáčte, že hovorím o stavebnom zákone, ale to reagujem na predrečníka a naozaj tuná v našej krajine, keď si chcem postaviť dom, za trištvrte roka neni som schopný vybaviť stavebné povolenie. Samé problémy sú, samé.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 10:16 - 10:18 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Až tak na záver aj na úvod aj poviem na záver rozpravy, ale na úvod, ja v tomto prvom čítaní tento návrh zákona – podporím – o športe a uvidíme, že to bude v tom druhom čítaní.
V každom prípade podporuje tento šport a v druhom čítaní sa môžu ešte vylepšiť tie, tento návrh zákona. Ale tak, pán kolega, ako si spomenul, že športovci sú naozaj potrební aj pre to zdravie tej spoločnosti. To jak sa hovorí, v zdravom tele zdravý duch, a keď naozaj otužuješ to svoje telo, tak otužuješ aj toho svojho ducha. A ten, kto športoval aj je športovcom, tak môže tak rekapitulovať, pokiaľ spoločensky neskôr neprepadol rôznym formám závislosti. Aj to sa stáva. Ale obyčajne sú to ľudia, ktorí sú aj v živote húževnatí. Ľudia, ktorí aj študujú a zároveň aj športujú, tak musia byť takí aj vo svojom živote, aj počas toho štúdia takí priebojnejší.
Aby sme sa nebáli tuná investovať do toho športu, lebo myslím si, že to je tá najlepšia prevencia, o ktorej som rozprával, a keď my investujeme do športovísk a vytvárame podmienky pre mladých ľudí, o to menej musíme potom buď na prevenciu dávať, alebo na riešenie rôznych foriem tých závislostí. Žiaľ, musím skonštatovať, že v poslednom období veľmi veľa mladých ľudí aj v mojom a v našom okolí prepadáva rôznym formám závislostí. To sú tragédie nielen tých konkrétnych ľudí, ale aj mnohých rodín, kde si nevedia pomôcť s takýmto človekom.
A keď si tak humorne povedal, že ten štadión, ktorý bol aký veľmi drahý, a čo sa mohlo všetko vybudovať a NHL sa mohla hrať aj v Kežmarku, tak ma to tak napadlo. Ja som odtiaľ, Kežmarčan, nemohla. Lebo náš zimný štadión je rozobratý, funkčný, ktorý bol, takmer do šrúbky. Zaslúžil sa o to predchádzajúci primátor. Je nefunkčný... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 9:31 - 9:33 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis
Ja len tak krátko zareagujem, možno, pán kolega, ani nie tak na vás, ale bolo to také podnetné a inšpirujúce a už sa to tu tak opakuje, že ten výnos z tých lotérií a hazardu, v podstate financujeme ten šport.
Viete, ono to tak súvisí dnes aj možno s tou migráciou a nevieme zaujať krajný postoj, že čo v podstate, že ako čo robiť. Hovorím, že to sme pomýlení už tak úplne totálne, spoločensky, povedal by som, lebo to akoby - ste to aj zhodnotili - aj všade vo svete, ste to aj potvrdili, že hazard je vnímané ako čosi negatívne. A zlými prostriedkami ja idem robiť dobro? Hej, to je taká filozofická otázka, tak nastolená, hej, keď čosi zlé robím a zahladím to tak, že to vyfinancujeme šport, resp. keby to bolo školstvo, zdravotníctvo a tak. Nezaretušujem to!
A tu je ten problém, si myslím, ktorý vo všeobecnosti je ako v tej spoločnosti, však v podstate túto vec odstrániť, nebáť sa dať zafinancovať, pán minister, to naozaj z verejných zdrojov, zo štátneho rozpočtu, zafinancovať ten šport, aby ten šport nebol závislý od tých hazardných hier, a tie hazardné hry, pán kolega, spokojne to zakážme. Ten Peter Kažimír tu pred dvoma rokmi, chudák bol s tými hazardnými hrami už asi na trikrát tu, jak bola taká jak lotéria. On už keď tu bol druhý- alebo tretíkrát, tak povedal, že už do konca volebného obdobia tento zákon o hazarde neotvorí. Zatiaľ ho neotvoril, ale naozaj zamyslieť sa – aj toto plénum Národnej rady – nad tým, aby sme ten hazard podľa možnosti tak vytlačili, vyselektovali, aby tuná nebol, a netváriť sa, že aké, hej, mnohí ľudia sú takí, že ten hazard je nakoniec prospešný, lebo, lebo dotujeme z toho šport.
No, keď my by sme ten hazard tuná nemali, nemali by sme tuná kopec závislých ľudí. Mladí ľudia nech športujú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 9:19 - 9:21 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. No v mnohých kolektívnych športoch tá členská základňa je síce veľmi dôležitá aj potrebná a možno aj ten počet klubov, keď chceme niektorý ten šport viac ako rozvíjať, ale súhlasím s tým, aby toto nebolo celkom tým striktným kritériom, lebo veľakrát máme naozaj veľmi skvelých športovcov, aj talenty a to môžu byť malé obce, dediny na Slovensku a môžu to byť naozaj vynikajúci športovci. Tak ako si to, pán kolega, spomenul, mohlo by do tých kritérií byť zahrnuté aj to kritérium tej úspešnosti možno na tých medzinárodných úrovniach a podobne. A rovnako súhlasím aj s tým prideľovaním tých titulov, ktoré tuná boli, majster športu, zaslúžilý majster športu, aby ten etický rozmer, ktorý tu je nevyhnutne potrebný pri tom športe, aby každý takýto športovec spĺňal toto kritérium. A ja si viem dokonca aj predstaviť, že by taký titul bol aj neskôr odňatý, ak stratí toto kritérium etické, lebo ak človek, stáva sa to, môže sa to stať, aj prepadne rôznym druhom závislosti a tak. Myslím si, že takýto človek nie je vhodným príkladom pre tých ďalších nastupujúcich športovcov a pre tú generáciu. Mladý človek je ten, ktorý má tendenciu kopírovať a máme rôzne vzory, či v kultúre, športe a podobne, a veľakrát tí mladí sú takí nadšení, že sú schopní nasledovať toho, možno ten svoj idol aj v tom zlom. Tam, kde prepadávajú ako eticky a morálne ako títo ľudia, tak tieto tituly aby tuná neboli.
Rovnako s tým financovaním, pán kolega, ktorý ste spomenul, že by to bolo nejako fixne nastavené na ten štátny rozpočet, aj tento rozmer si viem nastaviť, lebo si myslím, že to financovanie športu je tou najväčšou prevenciou proti závislosti, drogám a toho, čo všetko dnes vymýšľame. Športovať iste.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2015 9:33 - 9:35 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja sa dotknem, pán kolega, rodiny, ktorú si spomenul. Mám tiež veľkú rodinu, však vieš o tom. A ten prepočet, ktorý si urobil tak narýchlo od toho rečníckeho pultu, tak som sa tak len usmial, hej. Však aj ty to vieš veľmi dobre, že zarobiť v našej krajine 1 700 eur, aby otec rodiny zarobil, a ten prepočet, ktorý si robil, aby to vyšlo okolo tých, si to rátal 500 eur na jedného člena rodiny, to nie je ani možné. Rodina je tá, ktorá v podstate vo všeobecnosti a dlhodobo, a to nielen teraz, ale aj v minulom čase, tak musela vyžiť s oveľa, s oveľa menej peňazí. Ona je aj zároveň takou ekonomickou jednotkou a v tých rodinách je to tak nastavené. Ono je oveľa ťažšie zase prežiť človeku, ktorý je samotný, aj keď má v prepočte zase vyšší ten príjem ako v tej rodine, ktorá má síce nižší príjem, keď prepočítame na jedného člena rodiny. Hovorím to aj za seba a museli sme vyžiť, hej, s oveľa menej peňazí. My sme deväťčlenná rodina v podstate, hej, a tak myslím si, že ti to nemusím rozprávať, že ako je ťažko podstate v takej veľkej rodine fungovať. Rodina je zároveň taká najzraniteľnejšia a myslím si, že tá investícia do rodiny je vždy najlepšou, lebo aj spoločnosť, keď docení tú hodnotu tej rodiny, myslím si, že vždycky sa to vráti naspäť. Ak vychováš statočných ľudí, hej, ktorí sú schopní postarať sa raz v starobe o teba samotného ako otca rodiny, matku rodiny, ale takisto to by bolo málo, ale aby boli ochotní podeliť sa o to dobro, a starať sa aj o tých ďalších, ktorí sú v núdzi. Aj prispievať do toho sociálneho systému.
K dôchodkom len krátko, už nestihnem. Síce sú nízke, ale sú pravidelne, furt nabehnú na účty a toto málo docenia ľudia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2015 9:19 - 9:21 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis
Áno, to je veľakrát tá hystéria. Bojíme sa niečoho. Bojíme sa niečoho neznámeho. Ale ešte tak dodám. Tvoj domov je tam, kde ťa prijímajú. A odmietanie tu je tým najhorším, čo môže byť. Ten, kto to nezažil, tak v podstate to ani nepochopí, o čom hovorím. Možno to tu spomenul aj kolega Dodo Hlina a možno aj ďalší kolega. Ale to odmietanie môžeš zažiť doma vo svojej krajine, doma vo svojom byte, vo svojom dome od svojich najbližších rodinných príslušníkov.To, čo sa deje dneska s migrantmi, no naozaj sú to zvrátenosti, lebo je to obrovský jeden veľký biznis, prevádzači zarábajú na migrácii viac ako narkomafie, ktoré na drogách zarábajú. Zrobili si z toho hnusný biznis. Nehľadíme na to ľudské utrpenie, na to, koľko ľudí už pri tejto migrácii naozaj zahynulo. Prečo je to tak? Je to pre náš egoizmus. Aj tá dodávka sa našla odstavená na diaľnici na ceste v Rakúsku, myslím, že tam bolo tých 78 utečencov, ktorí tam boli. Je to čosi strašné. Zomreli udusením. To je ten egoizmus, o ktorom som hovoril.
Táto migrácia, si dovolím povedať, je migráciou preto, lebo je to predovšetkým kríza morálnych hodnôt, stratili sme zmysel nielen pre dodržiavanie zákonov, ale predovšetkým pre ich tvorbu. Aké my zákony veľakrát prijímame, aj v rámci Európskej únie? Sú proti človeku, proti ľudskosti, ani nie je možné ich dodržiavať. To je strašné, lebo sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.9.2015 8:55 - 9:15 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis
Dobré ráno. Vážení páni poslanci, vážené panie kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov k tejto téme migrantov a migrácie povedať. Ja osobne som dumal celé prázdniny nad tým, aby človek naozaj sa s plnou vážnosťou zamýšľal nad tým, čo sa to tu deje. V podstate aj v našej krajine aj v kontexte Európy, ale vôbec, celkovo vo svete človeka všeličo napadá. Samozrejme, človek si aj vypočuje aj počúva stále názory ľudí. Často nás priam zachvacuje až hystéria ohľadne tej migrácie, ktorá sa deje.
Osobne sa domnievam, že zásadný problém tu je predovšetkým v rozdielnom chápaní ľudských práv, ktoré sa predovšetkým odvíjajú od kultúrnych, historických a náboženských princípov. Európa je, dá sa povedať, v euroatlantickom chápaní ľudských práv. Ale ak by sme tie ľudské práva, možno aj tú Listinu ľudských práv chceli vzťahovať úplne globálne na celý svet, nie je to možné. A to vieme veľmi dobre, pretože sú tuná naozaj veľakrát až priepastné rozdiely v kultúre, možno v tradícii a veľakrát hlavne kvôli tomu dochádza k neporozumeniu a nepochopeniu.
Keď si spomínam ešte aj na júnovú schôdzu, na ktorej sme hlasovali o tom, či tie kvóty majú alebo nemajú byť, tak táto Národná rada sa v podstate, dá sa povedať, jednohlasne zhodla na tom, že nemajú byť. Tiež som nad tým uvažoval a rozmýšľal a položil som si otázku, či je tuná vojna v Európe alebo tá vojna sa začala, lebo tie kvóty mi nabudili no naozaj spomienku, to, čo som mal možnosť počuť od starých rodičov, keď rozprávali. A v druhej svetovej vojne keď išiel front zo západu na východ, prišli nemeckí vojaci, v našom meste boli a jednoducho potrebovali byť ubytovaní, prišli so samopalmi a určili kvóty, povedali: „Desať nemeckých vojakov bude ubytovaných vo vašej rodine.“ Naspäť o niekoľko rokov keď išiel front, sa vracal späť z východu na západ, prišli sovietski vojaci, tiež zamierili pušky a samopaly a povedali: „Toľko a toľko ľudí musíte prijať.“ Ak má byť tá pomoc účinná a naozaj aj úprimná, myslím si, že kvóty by tuná nemali byť.
Ale treba aj ľudí motivovať a správne im podávať tie veci, aby boli ochotní pomáhať, lebo to, čo sa vynucuje, je veľmi málo účinné. A rovnako aj teraz Európska únia by si chcela vynucovať to, kde aké kvóty budú. Neviem si dostatočne predstaviť tú skutočnosť, ak vy máte predstavu o svojej budúcnosti, ak ste tým migrantom a chcete žiť v tej konkrétnej krajine, ktorú ste si možno vybrali, vytipovali, či už je to Nemecko alebo by to boli Spojené štáty severoamerické, možno tak trošku zachádzam ďalej, alebo ktorákoľvek krajina, či by to bolo Slovensko, Rakúsko alebo ktorákoľvek európska krajina, že ktosi vás nanúti že pôjdete do Švédska alebo do Nórska, alebo ja neviem do Litvy, alebo neviem kde. Myslím si, že nikomu by sa to nepáčilo.
A taká hystéria nás zachvacuje. Či sú to ekonomickí migranti alebo sú to migranti, ktorí utekajú pred vojnou, tiež som si položil otázku, naši ľudia ešte v Česko-slovenskej republike v čase totality boli prevažne akými migrantmi, boli to len politickí väzni alebo len politicky prenasledovaní ľudia, nebola to drvivá väčšina práve ekonomických migrantov? Mnohí ľudia práve išli za tým, možno tou vidinou blahobytu a možno šťastia. Ale tam mnohí išli aj s vidinou iného rozmeru slobody, ktorú sme za tou železnou oponou videli, a jednoducho boli ochotní alebo riskovali aj svoje životy.
Dnes na hraniciach čo a ako sa to deje? Áno, včera to bolo spomenuté, sme pohoršení, možno kolegom, ktorý tuná vystupoval, nad tým, že sa tuná použili vodné delá a slzotvorný plyn. Ale nie tak dávno boli to chlapci, poviem, chlapci ale vo veku od 18 do 20 rokov, chlapci nasadení na hranice aj tu v susednej obci v Devíne, v Devínskej Novej Vsi. A jednoducho mali ostré náboje a na toho, kto chcel narušiť hranicu či už z jednej alebo z druhej strany, strieľalo sa ostrými. Koľko ľudí tak bolo zastrelených na hraniciach? A koľko zastrelili sme aj my svojich vlastných ľudí?
Myslím si, že dnešnému svetu a možno aj dnešnej Európe naozaj chýba taký zdravý úsudok. My sme ho úplne, úplne stratili. Prepáčte mi to. To hovorím však aj za seba. Stratili sme ten reálny pohľad. My tuná sme toľko riešení tuná navrhovali, čo všetko by sa malo urobiť, ale nie sme schopní akcie žiadnej, nevieme pohnúť vecami dopredu. Mám taký pocit toľkokrát, a možno aj tá Európska únia a štáty Európskej únie, bezmocne sa pozeráme na ten prízrak, ktorý sa tuná deje.
Aj tí migranti, tí utečenci, ktorí sa možno tuná tlačia, kolega to tu včera rozprával, a tak sa rozohňoval, vraj musia dodržiavať zákony. Ale ich nepoznajú. Nech si ich naštudujú? Koľko našich ľudí v našej krajine a v Európe nepozná zákony vlastnej krajiny? Ale my to žiadame možno od ľudí. Keď povieme, že možnože sú to učitelia, inžinieri medzi tými utečencami, nie je to tak. To nie sú samí intelektuáli. Neverím tomu, že nimi sú. Sú tam veľakrát jednoduchí obyčajní ľudia. A oni sú naučení žiť v inej krajine, s inými zákonmi, s inou tradíciou, s inou kultúrou. A jednoducho vždy sa tuná budeme zrážať a budeme sa zrážať práve na tomto probléme. Ja som sa zamýšľal tiež nad tou vecou, prečo je to tak. Môžem sa mýliť, to sú moje úvahy. Ja tak poviem, tým aj vyjadrím sa k tomu, prečo tomuto tak je.
My samotní Európania odmietli sme mnohých ľudí, keď mnohým ľuďom sme nedovolili sa narodiť. Sú to milióny ľudí. My máme zákony a včera sa tak rozohňoval možno tuná kolega, že treba ich dodržiavať. V súlade so zákonom máme právo zabiť nenarodené dieťa. Je to práve preto, lebo to je v zákone. Máme na to právo. A toto je tá náhrada, pretože aj samotní Belgičania sa vyjadrili, že chýba im niekoľko tisíc pracovných miest na ich pracovnom trhu. Včera kolega Mikloško to hovoril, ako to bude vyzerať v roku 2020, v roku 2050, že budú mnohé pracovné miesta neobsaditeľné, lebo nemáme ich kým obsadiť, pretože predovšetkým, si dovolím povedať, Európu zachvátil egoizmus. Aký je to egoizmus, keď ja žijem, ja sa chcem mať dobre, chcem byť v blahobyte a jednoducho druhému ani nedovolím sa ani narodiť? Rovnaký postoj zaujímame aj voči týmto utečencom.
Máme sa, samozrejme, chrániť, lebo ak by boli medzi týmito ľuďmi kriminálnici, ktorí by rozvrátili naše spoločenské systémy, s tým sa súhlasiť nedá. A myslím si, že my sme stratili naozaj prehľad o týchto ľuďoch a môže byť z toho naozaj veľký chaos. S otcom, ktorý má 81 rokov, sme sa tak rozprávali. Myslím si, že môžem to prezradiť o ňom. Je onkologickým pacientom, je mojím otcom, naším otcom. A pýtal som sa tak 81-ročného muža, čo hovorí na tých utečencov. To som mu takú skúspróbu, takú otázku dal. „Zastaň sa ich chudákov.“ Veď ja sa ich naozaj aj zastávam.
Spomínam si na tie časy spred niekoľkých rokov. Je to možno len 26 rokov dozadu, čo sme to tuná mali, keď tiež sme boli utečencami. Aj v súčasnej dobe nechcem aby to bral z vás osobne ktosi, možno aj vládna strana SMER, lebo to je za tých 25 rokov. Naši ľudia cez to všetko, že sa otvorili tie hranice, sú migrantmi. Sme migrantmi akými? Ekonomickými migrantmi sme. Koľko našich ľudí z našej krajiny uteká von? Koľko našich ľudí študuje vonku? Čo je potom dobré?
Keď študujú naši mladí ľudia vonku, to som už tak aj spomínal, ak sa potom zo skúsenosťami vrátia späť, to je vynikajúce. Ale veľakrát sa nevracajú späť títo mladí ľudia. Nad tým sa treba zamyslieť. To je naozaj veľmi vážny problém.
Sem keď prídeš, čakajú ťa len samé problémy, máš problém s prácou, so zamestnaním, s bývaním, dokonca, musím teraz takto povedať, a neberte to osobne ani, hej, ale to je dlhodobý proces s úradmi a úradníkmi, prebyrokratizované všetko je, úradníci sú akoby kvázi vykladači zákonov a v podstate zaťažujú tých ľudí ešte viac, ako by ich mali zaťažovať. Je tu tisíc problémov. Myslím si, že ten egoizmus, ktorý nás akosi takto gniavi, to je tým veľkým problémom.
Včera keď som Renátu Zmajkovičovú počúval, ja som si to tak kdesi tuná poznačil, ale nebudem to hľadať v tých papieroch svojich, ona tak pekne to povedala. Myslím si, že mne sa jej tie prejavy, by som povedal, páčia, aj keď som včera možno tak na ňu nereagoval faktickou poznámkou. Ale teraz mám ten priestor. A povedala, že aj malá krajina, ako je Slovensko, môže byť tým malým mostom, ktorým sa prepoja. To môže byť aj tým malým mostom medzi východom a západom, ale medzi aj stredovýchodom a východom, ja to poviem aj, tak ale, aby to bol most, ktorý je jednoduchý, ktorý sa zrieka toho egoizmu, aby bol tým mostom dobra. Aj naša malá krajina má čo odkázať svetu.
Včera vo faktickej poznámke krátko som to len tak spomínal, na jednej strane sú tu utečenci, ktorí sa tlačia z juhu nekontrolovane, a na druhej strane ako keby sme mali silno zatlačené oči, ale aj uši s tým, že nechceme vidieť ani počuť, že v susednej krajine na východe, a máme spoločnú hranicu s ňou, a tou je Ukrajina, nie je všetko okej. Ešte aj o pohár majstrov futbal Ukrajinci keď hrajú, ako keby sa nič nestalo. Ale takmer 10-tisíc ľudí je tam mŕtvych, takmer milión utečencov je na Ukrajine. A voči nim akí sme veľkorysí? Sú to menejcenní ľudia alebo to nie sú ľudia, lebo sú to ľudia z východu? Ale veď sú to ľudia, Slovania rovnako ako aj my. Aj tú kultúru, dá sa povedať, aj to náboženstvo, aj všetky tie hodnoty máme s nimi veľmi blízke. Tak voči jedným nás zachvacuje hystéria a voči druhým sme takí tvrdí.
Aj s tými sankciami, ktoré sú uplatňované voči Rusku, spomenuté to tu bolo, ani ja nesúhlasím. Kto si urobil tu škodu? My sami sme si ju urobili tým, že sme tie sankcie urobili. A Poliaci boli tí, ktorí, teraz keď ma budú počúvať, nech sa neurazia veľmi, boli prví, ktorí boli za zavedenie tých sankcií voči Rusku. Ale zároveň boli prví, ktorí prebaľovali jablká, aby cez Bielorusko boli transportované jablká na ruský trh. No tak na jednej strane vykrikujeme o sankciách, ale na druhej strane aj ten ruský rubeľ je pri obchodovaní dobrý. Nesprávajme sa tak nepriateľsky.
A keď také nepriateľské postoje budeme zaujímať aj v Národnej rade, aj tu nás budú sledovať aj občania, ako sa my poslanci Národnej rady správame, naopak, riešiť nie mnohé, ale všetky konflikty sa dajú formou dialógu a rokovaní, tak aby dialóg išiel vždy na doraz až do vyčerpania a bol vedený neustále, lebo ty keď prestaneš viesť dialóg, začnú rinčať zbrane. A to bolo aj pred dvoma rokmi, keď som o tom rozprával, možno na tej Ukrajine a ešte sa tam nestrieľalo, hej. Ale potom po nejakom krátkom čase reálne sme zažívali to, čo sa tam dialo.
Byť utečencom a byť na úteku nie je jednoduché. Mohli by sme teraz vyberať medzi utečencami ako medzi zhnitými zemiakmi. Ale tiež som si položil otázku, kto z nás by chcel stráviť jednu noc v Sýrii, keď tuná možno mnohí rozprávali, že však sa tam pomaly nič nedeje. Kto z nás by chcel jednu noc stráviť v Iraku? Kto z nás by chcel stráviť tam jeden týždeň alebo jeden mesiac. Vyskúšajme si to. A keď je tam naozaj takýto pokoj, prosím, môžeme zaujať k tomu iný postoj, ale ak niekto mieri na niekoho puškou a ty pritom nepodáš tú pomocnú ruku, myslím si, že to je neetické a nehumánne, lenže my, by som povedal, Európania, sme už takí ľudskoprávni, že nevieme sa vpratať do kože, v súlade so zákonom, ktorý bol tuná spomínaný, spraceme zo sveta človeka, ktorý je dlhodobo chorý, nevyliečiteľne chorý.
Bavíme sa o eutanázii detí s otázkou, či ju zaviesť alebo nezaviesť v súlade s ľudskými právami. O čom to hovoríme, o čom to tá Európa hovorí? To je čosi úplne strašné. To je to zvrátené. Keď ty sa tak zvrátene budeš správať, ty nebudeš vedieť reálny postoj zaujať voči problému, ktorý nastáva, ktorý je dnes. A my ho nevieme zaujať. A to je takýto problém.
Kolega keď tuná rozprával, Ľubo Galko, nie je tuná, aj navrhol tie štyri body, ktoré SaS-ka navrhuje s tým, čo všetko by tu bolo treba urobiť. Ja som tak úsmevne na to tak reagoval otázkou, ako taká politická strana chce zvrátiť možno geopolitický priestor, ktorý tuná je, a tú hrozbu alebo tie problémy, ktoré sú tuná.
Na záver mi nedá, aby som nespomenul, lebo včera som už nejako nemohol tak reagovať, ono to tak nesúvisí s tou témou, ale len zdanlivo to s ňou nesúvisí, Dodo Hlina včera už odtiaľto odišiel nejakých pár minút pred desiatou večer, ale bola reč aj o ňom, Ľubo Galko vo svojom prejave tu, Dodo tu sedí teraz, spomenul ten zásah polície voči poslancovi Národnej rady. Ja z faktickej, už tá časomiera vtedy ma vypla, to dopoviem teraz. S tým, čo sa udialo na tej ulici, nesúhlasím. Neviem, čo Dodo povedal tým policajtom, nepýtal som sa ho na to, nerozprávali sme o tom. Ale poslanec je ústavný činiteľ. A nesúhlasím s Ľubom, nie je tuná, inak by som sa mu pozrel do očí s tým, že to je tiež len človek. No však je ním, veď ale má tiež ľudskú dôstojnosť. Ale to ja považujem za zásah polície, ktorý bol neprimerane tvrdý, lebo s ústavným činiteľom sa zaoberalo ako s nejakým zločincom. Tak pohoršujeme sa nad tým, čo sa deje, ako na hraniciach nejaká novinárka potkla nejakého utečenca, keď potom ju vyhodili, vyrazili, s tým, že je to veľká aféra alebo čo ako sa stalo, neviem, ja som to nevidel, len tak som to letmo nejako kdesi tak zachytil, ale tu poslanca Národnej rady v Európskej únie, v slobodnej krajine hodia na zem, spútajú. S tým nemôžem súhlasiť. Aj na druhej strane aj ten výrok pána prezidenta tuná bol, a súhlasím s ním, že v podstate, áno, polícia sa vťahuje do politického boja. To by nemalo tak byť, ale mali policajti reagovať inak. Je tu Národná rada Slovenskej republiky a my sme tí, ktorí majú riešiť, ak nejaký ten problém vznikne a Dodo by čosi zrobil, je tu na to mandátový a imunitný výbor, máme tak riešiť svojho vlastného kolegu. Ak pôjdeme tu inou cestou, je to veľmi zlá cesta, pričom budeme sa tváriť, že však aj poslanec je len obyčajný človek. No však je taký, samozrejme, ale je v pozícii ústavného činiteľa. Ak zbúrame všetky tie hodnoty a možno aj tú hierarchiu, aj všetko toto, čo nastane? Nastane tak anarchia. Robme to, pokračujme v tejto ceste, ale ja si myslím, že to tu nie je spôsob a nie je správna cesta.
Rovnako aj je to podobne pri tých utečencoch, na jednej strane aká nás hystéria tuná zachvacuje. Ale keď ja potrebujem naplniť si ten pracovný trh a chýbajú mi pracovné miesta, tak potiaľ sú mi tí utečenci dobrí. Ale keď už je tam pretlak, tak zavádzame kontroly na hranici a sankcie. Vtedy je už potom to problém. Dáni dávajú 2 200 eur pre mladé páry jednoducho, keď tam utečenci prídu. Oni vedia, že majú voľný trh práce, ale pozrite sa, ako sa liberálne správajú.
Tak v súlade so zákonom dáme si to do legislatívy, môžeme človeka zabiť, zavraždiť, to sú tie eutanázie. Toto je tá hrozba. To je tá hrozba, my sme sami sebe nepriateľmi. My sa vysmievame z kresťanských hodnôt a Európa je postavená na kresťanských hodnotách. My po nich šliapeme. Tak túto krajinu prídu zaujať iní ľudia. Iní ju zaujmú, to tak to bolo, prepáčte mi to, tak ma to stále tak napadá, biblicky aj v knihe Genezis, ale aj v Starom zákone, kanaánska krajina Izraelitom vždy nepatrila, ktorí ak boli verní svojmu Bohu, Boh stál na ich strane, ale ak sa začali klaňať kanaánskym bohom a bôžikom, odňal im túto krajinu a bolo tam potom babylonské zajatie, Nabuchodonozor, kráľ Kýros. A nebolo to inak. My sa nevieme, ľudia, poučiť na histórii.
A nedá mi, aby som nespomenul aj už tak možno kresťansky, nehanbím sa za to, a to je evanjelium. Včera Ľuboš možno trošku gúlil očami, keď to Jožo Mikloško spomínal. Ale, viete, aj mňa to isté napadlo. Bol to List sv. Jakuba a ja to poviem len tak úplne na záver. Ukáž mi svoje skutky a ja ti poviem, akú vieru máš. Ešte raz to zopakujem, ukáž mi svoje skutky a ja ti poviem, akú máš vieru. Aj my ak ešte sa teda ako-tak hlásime ku tým kresťanským hodnotám, ukážme svoje skutky, aby sme mohli ukázať aj svetu, že naozaj túto vieru máme. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.9.2015 21:58 - 22:00 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Chcel by som sa opýtať, pán kolega, tak v úvode si to spomenul, že migranti musia rešpektovať dodržiavanie zákonov. Veľakrát to tu dneska odznelo. Ono aj ja sa zamýšľam nad takouto vecou. To je naše zbožné prianie. Ale to, čo od nich chceme, vieme veľmi dobre zároveň, že je to nesplniteľné. Ako môžu dodržiavať naše zákony, keď oni ich vôbec nepoznajú, hej? A vôbec zákony Európskej únie. Toto je veľký problém a závažný problém, lebo potom sú tie vyhlásenia. Potom oni sa síce celkom, aj môžu sa nám alebo nemusia pozdávať možno tie štyri kroky, ktoré SaS navrhuje, ale zas na druhej strane, myslím si, že nie je tuná tá sila ani tá moc, aby strana naplnila tieto štyri body, ako zastabilizovať krajiny – Líbyu, Irak a Sýriu – tak, aby tam bol mier. Myslím, že politická strana nejaká v rámci Slovenskej republiky toto nedokáže naplniť.
Potom to riešenie sporu medzi Kurdmi a Turkami, myslím si, že takisto to, nevedia to, nevieme to dokázať ako medzinárodné spoločenstvá.
Potom dva centrálne tábory, ktoré by boli mimo Európskej únie. No, mnoho vecí takých, ktoré v podstate nie je možné ani naplniť.
To odmietnutie tých kvót, tie sme odmietli takmer jednohlasne na ešte júnovej schôdzi, myslím si, že až na jedného poslanca. Ak, ja s tým tiež nesúhlasím, lebo zase vnucovať niekomu to, že musí ako pomáhať, neviem si to ani dostatočne predstaviť. Myslím si, že ľudí treba k tomu viesť a motivovať.
A čo sa týka kolegu Hlinu, ja som nebol na Slovensku, ale ma to veľmi zamrzelo, že takto sa správame k ústavnému činiteľovi. Už akékoľvek pohnútky by boli, myslím si, že polícia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

16.9.2015 15:24 - 15:27 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
No, ja tak mám hneď v úvode poznačené. Tá bezpečnosť občanov na prvom mieste, aby bola, pán premiér, tak vysoko to doceňujem. Naozaj to má byť. Na druhej strane, aby sme sa zase nebáli tých emigrantov. Kolega Mikloško to tu spomenul, 1 500 farností, 400 rehoľných spoločenstiev. Viete, keby sme sa tak pozreli aj do vlastných radov kresťanských, tak aká hystéria nás tiež ako zachvacuje. Ja zopakujem možno jeden môj výrok, ktorý som tuná povedal v parlamente asi pred dvoma rokmi, ale to všetci prepočuli a možno málokto dával to nejak pozor, ale zopakujem ho ešte raz.
Ján Pavol II., ktorého považujem za proroka, tak prorocky raz povedal na jednom stretnutí, kde povedal: "Európa alebo bude kresťanská, alebo nebude." Ešte raz zopakujem: "Európa alebo bude kresťanská, alebo nebude." Toto povedal. S tým sa naozaj stotožňujem. A toto, keď teraz momentálne žijeme tú dobu, tak zachvacuje nás nejaký strach.
Ale aby som nebol človek taký, ktorý možno dáva nejaké vyhlásenie a že ho to nič nestojí, tak ja dám jedno vyhlásenie teraz také, ktoré ma niečo bude stáť. A teraz aj v rámci tých faktických som sa tak zamyslel. Je nás tu 150 poslancov, ak by 150 ľudí prijalo čo len jedného utečenca, tak máme tú kvótu o 50 % akoby vyššiu, ako sme dali ten prísľub alebo tú ponuku na tých 100.
Ale ja som riaditeľom hospicu a ak budú medzi tými utečencami ťažko chorí, čo môžu byť a po tých útrapných cestách, a zomierajúci ľudia, ja dávam tú ponuku, my prijmeme každého jedného utečenca. Samozrejme, máme tú kapacitu, ale keď, ja verím, že aj pomôžu nám ešte iní. Ak by bola vojna, ja som povedal, dáme ľudí aj na zem, ale toto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis