Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2015 o 14:23 hod.

PhDr.

Štefan Kuffa

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.9.2015 14:23 - 14:25 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis

48.
Ďakujem za slovo.
Ja by som tam možno pokračoval, kde si skončil, pán kolega, a to je v podstate naozaj, tá kríza nie je len na juhu, ale aj na východe. A ak máme byť dôslední, ja som si sám položil ako túto otázku: Ako je to možné, že sme takí, priam hystéria nás zachvacuje, keď sa tu tlačia utečenci z juhu? Ale mlčíme o tom, že na východe, v našej susednej krajine, kde máme spoločnú hranicu, je takmer milión utečencov. Je milión utečencov. Kde je tá naša veľkorysosť? Kde ja tá naša veľkorysosť?
Ja som to, aj s tými kvótami je ťažko súhlasiť. Tak ako v podstate tie štyri body, ktoré boli spomenuté, jedna z tých je tie kvóty, to sme mali na júnovej schôdzi, ťažko sa dá s tým súhlasiť, aby sme niekoho kvótovali, lebo vynútené dobro alebo nútiť niekoho k tomu, aby činil dobro a bol solidárny, je to potom málo efektívne. Je to naozaj v nás.
Ale chcem podotknúť tuná jeden rozmer, ktorý v podstate v celej Európe je aj dlhodobý. Pozrime sa na tú skutočnosť, po kresťanských hodnotách šliapeme – a dlhodobo. Dehonestujeme ich. Nemáme to za nič. Teraz, keď tu vidíme, že tuná prichádzajú ľudia z juhu, možno majú inú kultúru, iné vyznanie, iné náboženstvo, zachvacuje nás priam hystéria. Áno, určite tie ľudské práva, ktoré my poznáme a možno aj deklarácia alebo listina ľudských práv a slobôd nedá sa deklarovať úplne na celý svet a na všetky kultúry. Nie je to možné, lebo euroatlantická kultúra a ponímanie, chápanie možno aj tej demokracie a slobody v euroatlantickom kontexte je iné, ako je v iných krajinách a v inom svete. Samozrejme, vyvoláva to aj častokrát hystériu v nás.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2015 18:08 - 18:10 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis

Ďakujem aj kolegom za faktické poznámky. Áno, zmenilo sa toho veľmi veľa v našej krajine. Len ja si čosi pamätám za svoj nie tak dlhý, ale tiež aj nie tak krátky život. A ďakujem Pánu Bohu za to všetko, čo mi dal. Už teda hocikto sa nedožije aj v dnešnej dobe života po päťdesiatke, aj keď ten priemer sa zvyšuje. Ale veľakrát sa to naozaj odvíja aj od tých potravín, ale predovšetkým životného štýlu, ktorým dnes žijeme. My sme konzumná spoločnosť. A tým konzumom nie sú len možno tie potraviny, lebo aj my konzumujeme kultúru, hudbu, úplne všetko by sme skonzumovali, dokonca, prepáčte, poviem to aj tak, aj jeden druhého. Aj jeden druhého by sme skonzumovali, je taký extrémizmus.

Myslím si, že mali by sme sa v mnohých veciach, a pán kolega Radošovský Marián, ty si to tak naznačil, že ten chlieb, kedysi tak vydržal, áno, vrátiť k mnohým tradičným veciam, dorábať si aj doma vlastnú produktivitu, len dnes ľuďom sa to nechce robiť. Ja som to tu tak spomínal. A to tak aj teraz poviem. Dnešné deti si myslia, že paradajky rastú v Tescu alebo hypermarkete ani nevedia, ako vlastne to funguje. A mnohé potraviny kvalitné naozaj by sme si vedeli aj doma dopestovať. Ja si tiež tak spomínam na tých starých rodičov, keď babkina sestra napiekla na dedine ten chlebík, mali takú kachľovú pec, na kapustnom liste. My sme tetu volali ako babkina čotka, to je náš taký výraz. A keď napiekli chlebík, tak naozaj trval týždeň. Bolo tam domáce maslo. Dali sme si k tomu mlieko a ešte, keď aj mali včely na záhrade, tak bolo s medom. To bola taká lahoda, to bola delikatesa. Ale držal týždeň ten chlebík, presne aj to balenie potravín.

Ale toto súvisí aj s tým, aby boli papierové tašky, nie igelitové tašky, aby sa nebalil nakrájaný chlebík do igelitov, nestihnem to všetko povedať

A potom, samozrejme, sú aj tie mikroplesne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.7.2015 17:50 - 18:04 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov povedať. Ja ráno, keď som prišiel do rokovacej sály, som sa pozrel, čo to máme za prekvapenie na laviciach. Som si prečítal pozorne aj ten list. Chcem Martinovi poďakovať za takúto pozornosť aj to čokoládové vajíčko, ktorému sa zajtra skončí záručná lehota. Tak som sa v duchu usmial, že ja som ešte nezažil, že by sa čokoláda pokazila, samozrejme, ak ju správne skladujeme, lebo ak ju necháme vo vlhkom prostredí alebo proste nejakým takým extrémnym podmienkam, aj to sa môže stať, môže splesnieť. Ale čokoláda takmer je nepokaziteľná. A môžeme mať výhrady rôzne na to.

Dovolím si povedať, bola tu spomenutá možno aj tá hygiena, aj tie normy, ktoré máme tu v našej krajine, ja si myslím, že ich máme extrémne prísne, veľmi prísne. Pán predseda, mohli by sme s tým niečo urobiť?

Ja poviem aj taký príklad konkrétne, nebudem menovať toto, ani miesto, kde to bolo, ani to, kto to bol, z dievčenského internátu, kde v podstate mali kontrolu z hygieny. Podľa noriem máme mať 8 metrov štvorcových na jedného študenta s tým, že majú byť spoločné bunky a tak ďalej. Toto zhodou okolností bola historická budova, ktorá nedokáže celkom splniť tie parametre. A tu, myslím si, keď by sme znížili aj ten priestor na 6 metrov štvorcových na jedného študenta, vôbec nič by sa nestalo. Áno, môžeme nechať na jednej strane tých 8 metrov štvorcových, hrať sa na to, aká sme vyspelá krajina, ale pokiaľ ide o veľké mestá, ako sú Bratislava, Košice, Žilina, hlavne univerzitné mestá, kde sú univerzity, kde v podstate tí študenti majú problém sa ubytovať, ja si myslím, že je potrebné sa zamyslieť aj nad tým a znížiť tie normy.

Druhý príklad, ktorý chcem uviesť, to je príklad k tej hygiene, súvisí s potravinami. A chcem ho uviesť taký. Tiež Národná rada schválila zákon a je to veľmi prísny zákon. A to je o tom plytvaní tými potravinami, ako Martin kolega to tu aj predniesol. A 50-tisíc ton potravín my zničíme, spálime. My si chlieb nevážime. Pritom ako praktizujúci katolík ja sa snažím denne modliť, pokiaľ ide aj o Otčenáš a Chlieb náš každodenný daj nám dnes, teda chlieb je predovšetkým Božím darom, aj v tej krabici, čo je tu, sú ovsené pláštiky alebo čosi také, hej, je to chlebom, hej, určite aby sme sa nesprávali tak nezodpovedne a neplytvali potravinami a nevyhadzovali tieto potraviny.

Ja tak sa vraciam vo svojej minulosti do svojho detstva, kde som zažil svojich starých rodičov, ale aj súrodencov našich starých rodičov. Naši starí rodičia bývali už v meste, ale ich súrodenci bývali na dedinách, kde sme veľmi radi chodievali na prázdniny. A to bol gazdovský dvor. Na Doda pozerám, ten mi bude rozumieť, lebo je aj taký poľnohospodár a často to tu spomína. Ale na gazdovskom dvore alebo resp. v gazdovstve a v hospodárstve potravinami sa neplytvalo nikdy, nikdy sa nič nevyhodilo, ešte aj riad sa umyl v podstate, poobede sa poumýval, to kedysi boli také umývacie dresy na to, hej, z ktorých sa to vylialo do vedra, nevylialo sa to ani do odpadu, však tie odpady ani neboli tak napojené, a dalo sa to statkom, odnieslo sa to do maštale, či už ja neviem hovädziemu dobytku alebo prasiatkam. Keď sme boli malé deti, viedli nás k tomu, aj na roľu keď sme vybehli ja neviem, sme kosili obilie, pšenicu, no u nás väčšinou sa pestuje jačmeň a ovos, po spišsky sa tomu hovorí jarec. Sme chodili na roľu a tí starí rodičia nás stále učili k takej veľkej úcte.

My na jednej strane žijeme dobu plnú paradoxov, nadávame, sťažujeme sa, ako je ťažko, ako je zle, ako nič nefunguje v tejto krajine, a len šomreme, nadávame na všetko a na všetkých, avšak najlepšie sa nadáva na vládu Však na koho iného je to lepšie? A im to všetko chceme naložiť, lebo oni sú za to všetko zodpovední. Ale pozrime sa sami na seba, ako sa správame. Pozrime sa na tie mestské kontajnery, koľko potravín tam je vyhodených, hej. Správame sa veľmi nezodpovedne. Kde máme my úctu k tomu chlebu? V tých kontajneroch by sme našli naozaj kdečo, všetko možné aj nemožné, aj čokoládu, aj keksy, aj možno sladkosti. Sme veľmi, veľmi rozhýčkaná spoločnosť. A na druhej strane budeme len šomrať, frflať, nadávať.

Vrátim sa teda k tomu návrhu zákona a ešte aj k tej hygiene. Táto Národná rada tiež prijala jeden zo zákonov, kde v podstate z kuchyne, respektíve zariadenia verejného stravovania odpad, ktorý zostáva, ja neviem či už po hosťoch, alebo to môže byť aj zo sociálneho zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, musí sa likvidovať, spaľovať alebo musia tam byť tie šrotovačky na to šrotovanie, ako sa to volá, tie mixéry a do odpadu to musí byť napojené. A takto sa musí likvidovať tento odpad. Nemôže byť také zariadenie trebárs, že by ten odpad, ktorý tam vzniká, dával na skŕmenie. Áno, oháňame sa tu smernicami Európskej únie s tým, že proste to nám ukladá ako povinnosť smernica Európskej únie, ale myslím si, že správame sa naozaj veľmi, veľmi nerozumne a veľmi nezodpovedne.

Nedá mi, aby som nespomenul tiež možno veci blízkej minulej doby. A boli ľudia, naši starí otcovia, ktorí zažili útrapy jednak aj prvej svetovej vojny a jednak z druhej svetovej vojny. A hovorili, že bola vtedy veľmi ťažká, veľmi komplikovaná doba. Bolo to aj to medzivojnové obdobie. Ale pritom mali v úcte ten chlieb a možno mnohým väzňom, vojakom, ktorí trpeli hladom, tak skutočne aj ten odpad, ktorý možno dneska ani sviniam vlastne nedávame, im bol dobrý. Myslím si, že mali by sme sa nad tým zamyslieť.

A ja ďakujem aj predkladateľovi Martinovi Chrenovi, že prišiel sem s takýmto návrhom zákona, pretože tento zákon hoci nie je ideálny možno, tak ako to kolega Radošovský tu spomína, nemusí to byť tak, hej, môžeme ním však doplniť to, keď by bolo teda potenciálne to druhé čítanie.

Ale predovšetkým chcem doceniť tú skutočnosť, aby sme mali my úctu k chlebu. Nie je to len v podstate ten chlieb náš každodenný, je to aj tá čokoláda, aj ten keksík alebo aj možno ten džúsik, ktorý si sem dnes doniesol v tej ukážkovej krabici. Ale keď naozaj 364 dní je tá potravina dobrá a teraz aj to čokoládové vajíčko dobré, zajtra už sa to nebude dať zjesť a skonzumovať?

Keď sa tak pozrieme možno do našich komôr a do našich špájz a máme tam tie zásoby potravín, veľakrát v tých hypermarketoch sa, hej, zamýšľam nad tým, aké plné koše tam nakladáme. Ten plný kôš, ktorý tam naložíme, to je denná spotreba našej domácnosti? Dovolím si povedať, že to tak nie je a veľakrát máme aj tie potraviny, ktoré máme uložené tak po ruke gazdinky. Úprimne si tak povedzme, kto z nás doma, keď už máme potravinu, kontroluje jej exspiráciu, aká je jej záruka. A koľkokrát možno máme múku, cukor a rôzne ďalšie veci a možno veľakrát aj tie sladkosti, ktoré máme doma, a ani nás to nenapadne, že by sme kontrolovali tú záruku, pričom máme to dlhodobejšie a skonzumujeme to a tu sme, nič sa nám nestane.

Samozrejme, treba dávať na to pozor, aby sa to zase na druhej strane nezneužívalo, ak sa aj darujú tieto potraviny, tak aby naozaj boli v tej požadovanej kvalite, aby neboli splesneté alebo proste zdraviu škodlivé, aby sme týmto ľuďom neublížili, ale je to určite dobrá vec. Navyše sú to akoby jednou ranou zabité dve muchy, lebo tak uspokojíme možno núdznych a trpiacich, veľakrát to sú aj bezdomovci na uliciach, ktorí sa tam ocitajú. Nechcem povedať, že im dávame teraz nejaký odpad.

Na potraviny, na to sa nikdy nebudem pozerať ako na odpad. Aj chlieb, dokonca ten, ktorý má tiež nejakú tú svoju záruku, kolega to spomínal, koľko chleba sa spáli vo Viedni, dokáže mať dlhšiu trvanlivosť, samozrejme, keď ho uskladníte. Suchý chlieb aj keď je tvrdý, nie je závadný, ale tvrdý, ťažšie sa je. Ale my, keď sme boli na vojenčine, sme jedli aj takýto chlieb. A mal aj dva-tri týždne a jedli sme ho, tu sme. Samozrejme, ten istý chlebík môže za tri dni alebo za štyri dni splesnieť, keď ho dáte do igelitového vrecka. Tak rovnako je to aj s týmito potravinami.

Myslím si, že, samozrejme, aj ten ekologický rozmer, ktorý tu je, tiež je nezanedbateľný a tie spaľovne vytvárajú exhaláty, pričom tu spaľujeme niečo, čo sa naozaj dá efektívne zužitkovať.

Rovnako aj ešte, znova ešte tak sa vrátim späť, aj tie kuchyne, ktoré som tu tak spomenul, sú naozaj veľkým problémom pre mnohé zariadenia, či už sociálne, zdravotnícke, kde tí prevádzkovatelia majú tie skúsenosti, aby tieto potraviny bolo možné v tom druhom alebo treťom stupni naozaj ešte zužitkovať a nemuseli sa vyhodiť do kontajnera, respektíve cez ten mixér do toho odpadu alebo do spaľovne, jednak tak vznikajú náklady zbytočné navyše a naozaj je to veľakrát plytvanie tým Božím darom, tým chlebom. Vieme to veľmi dobre zužitkovať.

Samozrejme, keď sa dávajú takéto prísne zákony, veľmi ťažké je to potom aj v tej praxi. Keď sa stretávame aj možno s tými kontrolami, štátnymi úradníkmi a kontrolórmi, ktorí prídu tam na kontrolu, tí sú nekompromisní a jednoducho, hej, povedia, je to tak v zákone, bodka, hej. Nijaké to rácio tam nerozhoduje, ale my sme Národná rada, máme racionálne teda uvažovať, myslím si, že keď prijmeme takýto návrh zákona, má to svoje opodstatnenie a je to veľmi dobré, tak, ako kolega to povedal na druhej strane, aby tu ktosi nekšeftoval alebo neobchodoval v podstate s potravinami, aby mohli sa ďalej posunúť. Tak by boli dary, sú tam darovacie zmluvy.

Kolegyňa tu spomenula Potravinovú banku. Viem, že funguje celkom úspešne a veľakrát sa naozaj tie potraviny posúvajú aj do charitatívnych zariadení, ktorým to v podstate veľmi veľakrát pomôže.

Na záver ešte poviem to predovšetkým možno, Martin to tak nezvýraznil, ale ja to tak zvýrazním, že sú Božím darom tie potraviny, ktoré si máme chrániť. Ak nebudeš mať raz chlieb na stole, vtedy spoznáš jeho skutočnú hodnotu. Dneska dnešné deti nevedia, dnešná mládež nevie ani poriadne, čo je hlad, čo je smäd. Nie je u nich toto poznanie, táto skúsenosť. My sme túto skúsenosť mali, keď sme boli aj menšie deti, nechcem povedať, že nám chýbal chlieb na stole, ale viac sme boli takí.

Dnes máme opačný problém. A to je paradoxom dnešnej doby. Máme veľmi veľa obéznych ľudí, oveľa viac skonzumujeme potravín, ako ich spotrebujeme. Stáva sa to akoby takým národným športom. Za posledných 25 rokov ja si to sám všímam. A veľakrát tiež vonku pozerám a pozorujem ľudí. Teraz je letné obdobie, budeme vonku kdesi pri vode v plavkách oblečení, a tak si to všimnite, ale ja aj na ulici si to všímam. Minule som si tiež takú analýzu robil z desiatich ľudí. Koľko ľudí priamo na uliciach našich miest vidíme tak, že sú obézni a majú nadváhu? Za posledných 25 rokov od roku 1989, myslím si, ten stav veľmi výrazne narástol. V generácii predtým naozaj boli chudí, štíhli ľudia, ale, samozrejme, tým ľuďom nechýbal aj prirodzený pohyb. Dneska žijeme takú elektronickú dobu, sedíme pri počítačoch, pri televízoroch, jeme čipsy, zapíjame to kokakolou alebo všelijakými rôznymi nápojmi. Ale tú čistú vodu, obyčajný možno čaj alebo nejaké to mlieko keď si dáš, urobí ti to oveľa lepšie ako tie nápoje, ktoré robia také veľké bubliny. A veľké reklamy na to nie sú také dobré ani zďaleka, aké sú. A keď neveríš, prečítaj si etiketu, koľko má to emulgátorov. A potom koľko v podstate aj z toho chorôb je?

Toľko ja len na úvod som chcel povedať. Dúfam, že bude k tomu ešte aj druhé čítanie.

Chcem na záver úplne celkom povedať, že tento návrh zákona tu vítam, podporím ho aj hlasovaním a vyzývam vás k tomu, kolegovia, myslím si, aj keď to tu niekto povedal, naznačil, že je to pred voľbami, no však jasné, teraz čím viac sa budeme aj blížiť k voľbám, tak tým viac rôznych návrhov zákonov tu bude. Ja s tým nemám najmenší problém. Nebojím sa vôbec toho. A tu nejako takto sa označuje to, že je to nejaké politikárčenie alebo čosi také, no verím, že toto je dobrý úmysel navrhovateľov. A držím im palce. Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2015 15:36 - 15:38 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis

Ďakujem za slovo. No áno, presne aj mňa toto mrzí, že musíme prijímať zákon na to, aby tam každá štvrtá pesnička slovenská zaznela. A ty si to, pán kolega, tu spomenul, aby naozaj aj tá slovenská tvorba zaznela, ale tým aj podporujeme aj samotných tvorcov. Kolega ma tu už trocha predbehol, ja som v rozprave zabudol povedať, ale presne, nie je v tom len Rádio Devín, ale aj Rádio Regina, si myslím, že v tom vysielaní, ktoré tam je, zaznejú slovenské piesne.

A k tomu, že má politický náboj aj možno táto rozprava. No akonáhle máme deň po voľbách, tak máme zase len pred voľbami, hej, keď je to aj štyri roky do volieb, ale v podstate stále to máme pred voľbami.

K tej americkej tvorbe, chcel som ešte možno tak spomenúť aj tú anglosaskú možno hudbu. Veľakrát naozaj obsahovo je tak prízemná a tak plytká, chcem povedať, že nie všetky jej piesne sú také, hej, my sme vyrastali na Beatlese, ale mnohé dnešné. A je tak agresívna vôbec a obsahovo veľmi plytká.

K tým kvótam chcem spomenúť to, že na jednej strane aj vo mne to evokuje čosi, nejakú takú povinnosť zavedenia kvót, ale na druhej strane sú tu súkromné rádiá, ktoré majú v podstate vlastníkov v zahraničí, kde sú takisto kvóty, o ktorých my nehovoríme alebo možno ani nevieme, a majú takisto kvóty a musí zaznieť tá zahraničná hudba práve v priestore, v éteri slovenského prostredia.

A naozaj je čo povedať o tej kultúre, keď si to tu spomenul, ako ten príklad možno toho Čumila a toho Hviezdoslava. Neraz sme naozaj tak plytkí, hej, dávame priestor všelijakým hlúpostiam. A to aj kolega tu spomínal, že keď pozerá film, tak, že viac ako päť minút ho nepozerá, nesleduje, lebo už vie, ako sa skončí ten dej, alebo proste že ho to nezaujíma. Ale ja ešte dodávam, že veľakrát je to aj vekom.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.7.2015 15:05 - 15:12 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu povedať. Tá diskusia sa poriadne teda rozbehla. Ale je aj veľmi vážna, lebo médium tvoju dušu môže formovať, rovnako ju môže aj zabíjať. Myslím si, že týmto návrhom zákona, ktorý tu je, verím, pán minister mal dobrý úmysel. A ja som to tak vo faktickej už spomenul, čo všetko tu spolitizujeme. A to sme hneď vlastne v podstate s kolegom, ktorý vystupoval v rámci rozpravy, vleteli do tej úrovne politickej, kde si ja nemyslím osobne, že je tam politický rozmer a možno to nejaké spájanie s tými voľbami, lebo v podstate pri každom návrhu zákona, ktorý by tu ktokoľvek z nás dával, či je to vládny návrh, ktorý minister predkladá, alebo návrh kohokoľvek z nás poslancov, tak by sme to mohli hovoriť, že to je vytĺkanie nejakého politického kapitálu. Ja si myslím, že pán minister má tu dobrý úmysel.
Čo chcem oceniť, tak je, v tomto návrhu zákona okrem iného je tiež komerčná komunikácia, ktorá sa obmedzí, a to nielen na tabakové výrobky a cigarety, lebo tu ide aj o elektronické cigarety a tie fľaštičky. Hoci nemám takú istotu, ale sa mi zdá, že zdraviu síce škodlivé zrejme, predpokladám, veľmi nie sú, ale predsa len nabudzujú u mladých ľudí aj to, že keď ktosi fajčí elektronickú cigaretu aj na verejnosti, tak periférne nie je to veľakrát len tak vnímané a vidíme akurát toľko teda, že ten človek fajčí. Takže z tohto pohľadu hodnotím aj túto vec pozitívne s tým, že v podstate aj to obmedzenie sa vzťahuje na elektronické cigarety. Ja obyčajne som ten, kto sa fajčiarov zastáva. Ale, samozrejme, nemôžem sa zastávať fajčenia ako takého, lebo to nie je dobré. Rovnako aj alkohol v primeranom množstve môže byť na zdravie. Ak sa človek stane závislý rovnako aj od cigariet, tak je to čosi čo škodí. A veľakrát priestor, ktorý sa dáva týmto výrobkom v médiách, či už v rozhlase alebo v televízii, veľakrát naozaj veľmi silne, by som povedal, masíruje ľudí, tak ako to kolega hovoril, že keď pozerá film, že nevie, či sleduje reklamu alebo ten film. Toľko je tých vstupov reklamných.
Ja som si pozorne prečítal tento návrh zákona, aj keď možno som tak možno kritickejšie vystúpil v rámci nejakých faktických poznámok, tak chcem povedať, pán minister, že ja tento návrh zákona podporím, hoci tie kvóty aj vo mne tak vzbudzujú čosi, čo sa dáva ako čosi povinné. Ale do istej miery tiež je to aj obmedzené, ešte to zatiaľ nikto v rozprave nerozprával. Ale v podstate ak by súkromné médium chcelo vysielať tie anglosaské piesne, len čisto len tieto majú priestor po dvadsiatej štvrtej hodine do šiestej hodiny rána, môžu v kuse to dávať. To je ten § 28b. A od tej šiestej do polnoci, tak v podstate tam je ten priestor aj pre tú slovenskú tvorbu. Vychádza tak približne každá štvrtá pieseň slovenská. Nemyslím si, že naša kultúra je nejaká taká chudobná, aj keď sme to porovnávali s Francúzmi alebo francúzsky hovoriacimi krajinami, v ktorých je 500-tisíc týchto ľudí, pričom sú to kolónie zas na druhej strane. Kolega to spomínal ešte dopoludnia. A možnože ich tá tvorba nie je taká. Náš národ má 5 mil. ľudí, ale myslím si, že toho tvorivého ducha má. A bezpochyby, ja som to spomenul, nedá mi, aby som to aj teraz vynechal tu, ale ja aj ako mladý človek ešte som chodil na základnú, možno strednú školu, tak som mal veľmi rád ľudovú hudbu, hoci nebol som profesionálne nejako angažovaný v nejakom súbore. Ale dnes aj myslím si, že tá ľudová hudba, ľudová kultúra práve aj skrze deti a mládež ďalej sa posúva. Keby sme sem len tie ľudové piesne zahrnuli, tak myslím si, že máme tam čo hrať. A že sa zahrá niektorá pesnička dvakrát alebo trikrát aj za deň v rozhlase? Myslím si, že málokto z nás počúva len tú jednu rozhlasovú stanicu v priebehu jedného dňa. Tak si prepíname tie rozhlasové stanice. Je to viac-menej vecou náhody, že dvakrát si vypočujeme tú istú pieseň v tom istom dni. Myslím si, že s tým by nemal byť problém.

Čo sa týka tých kvót, tak toto je jediná vec, ktorá vo mne evokuje možno práve čosi, čo zakladá sa ako tá povinnosť. No to je veľakrát aj o tej kultúre.

Na záver už len tak pripomeniem možno tú prestrelku, ktorá tu bola s tým, či sme dodržiavali alebo nedodržiavali rokovací poriadok. Pán minister keď vystúpi v rámci rozpravy ako navrhovateľ, má právo reagovať aj na nás rečníkov. Myslím si, že vôbec nie je nič v neporiadku, ak na kohokoľvek z nás, ak uzná, reaguje. Tak to bolo aj dopoludnia. Ja s tým naozaj nemám problém. Veľakrát si tu možno také mnohé veci vyčítame.

Skôr môžem tak celkom v závere povedať, veľakrát mi vadí, keď predkladáme tu veľakrát dobre mienené návrhy zákonov, pričom spolitizujeme takmer úplne všetko. Ale o tom je aj parlament. Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2015 9:53 - 9:55 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis

Myslím si, že najhoršie je to, keď sa veci spolitizujú. A toto nie je taký politický návrh zákona ako taká prestrelka vzájomná, pán minister, čo tu bola. Ale súhlasím s vami.

A mne sa páčila tá možno poznámka, ktorú ste len tak mimochodom spomenuli, o tých amerických filmoch. Tie sú tak úplne plytké a tak deformujú našu spoločnosť. To je úplne čosi strašné. Ja keď si spomeniem ešte na staré ruské alebo sovietske filmy, tie mali pointu, mali obsah. Človek sa mohol nad tým zamýšľať ešte aj na druhý deň. Dovolím si trošku to povedať, lebo ja som nestihol tú faktickú mať predtým. Trebárs možno tú ruštinu, keď už to mám tak na jazyku, no, áno, sme sa veľakrát museli učiť, ale aj dneska anglicky a nemecky musíte sa učiť, či sa vám to páči alebo nepáči, a detí sa nepýtame, či sa to chcú učiť alebo nechcú učiť. Ale ja som vďačný zase za to, že som sa učil ruštinu, pretože skrze tento jazyk mal som možnosť poznať aj ruských klasikov. A boli to velikáni a možno aj tá povinná literatúra, ktorá bola. Nespoznal by som inak Dostojevského, Tolstého, Puškina. A naozaj som veľmi vďačný za to. Aj teraz, keď to v podstate nemusím čítať, veľmi rád siahnem po týchto knihách a prečítam si to.

Ja v zásade pán minister nemám problém s tým, keby každá štvrtá pesnička bola slovenská. A veľmi ma to prekvapilo. Dúfam, že poviem správne to číslo, keď som dával pozor, ste povedali, že ročne 1 300 piesní nových vznikne na Slovensku. Tak predsa len potvrdzujete toho tvorivého ducha Slovákov, že síce sme malý národ, ale naozaj sme veľmi tvoriví. Nemyslím si celkom, že by sme mali problém zaujať ten priestor a každá štvrtá pieseň že by naozaj odznela slovenská, v tomto naozaj nemám žiadny problém, ale tie poslucháčske návyky, ktoré ste spomenuli, sú naozaj také, ako to robíme, lebo je to celé o tom. Rovnako aj tá filmová tvorba, aj nad tým sa teda zamyslite, keď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.7.2015 9:34 - 9:36 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis

Ďakujem za slovo. Myslím si, tak ako niektorí to už spomenuli, čo nám chýba možno v tých rádiách, tak je to tvorivosť a pestrosť. Osobne tiež si nemyslím, že by nejako kvóty mohli riešiť tento problém, ja som skôr za tú možno dobrovoľnosť a za to, vlastne ten producent, ktorý to vysiela, aby nejako tak fungoval.

A trebárs je to prirovnanie tých hovoriacich 500 mil. Francúzov a 5 mil. Slovákov. Myslím si, že ten slovenský duch je naozaj tvorivý. A myslím si, že máme na nich a dokonca by sme ich mohli aj tromfnúť, dovolím si to takto povedať, lebo tú ľudovú tvorivosť, ktorú my máme, a tie ľudové piesne naozaj sú tak bohaté. A z nich mnohé nepoznáme a mnohé zapadli do zabudnutia, sú len znotované v archívoch. Ja sám sa musím priznať, možno okolo nejakých 200 ľudových piesni, si trúfam povedať, by som asi zvládol tak, že by som mohol toľko poznať. Ale to je len také zrnko.

Ale nie som tiež za tie kvóty, aby sme my nejako ich povinne zavádzali rovnako ako pri imigrantoch, rovnako aj tu pri tom hraní, aby naozaj tá sloboda aj toho podnikania aj tých súkromných rádií bola, aj keby to bolo pre RTVS, Slovenský rozhlas, tiež by som to nechal na tú tvorivosť a producentov, ktorí to pripravujú. Slovo má veľkú silu rovnako aj v tej piesni. A keď je ten obsah v tej piesni pekný, tak formuje aj tú dušu aj poteší, pohladí.

Už len na okraj, na záver poviem, ty si vyrastal na pope, my sme vyrastali na Beatlese, my sme počúvali Beatles a dodnes mám rád tieto piesne. A teraz tiež mladým ľuďom že by sme nejako kdesi čosi vnucovali, a Slovenský rozhlas mal ešte knoflík taký, že sa dal aj zvuk tam ladiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.6.2015 19:04 - 19:06 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja tiež som chcel reagovať na ten vyrovnaný rozpočet, ale ja som to pánu ministrovi už tak povedal takmer tri roky dozadu, keď prvýkrát som vystúpil k štátnemu rozpočtu. Odvtedy som tuším ani nevystúpil a mal som tiež takú poznámku, že kedy bude ten rozpočet vyrovnaný.
Myslím si, že nás to čaká do budúcna, a ja držím palce komukoľvek, kto bude vo vláde, aby ten vyrovnaný rozpočet dosiahol, tak aby sme zodpovedne správali k tým budúcim našim generáciám. Aj ten demografický vývoj, ktorý si, pán kolega, spomenul tuná, že je priaznivý. Chvalabohu, vďakabohu, lebo aj od toho sa v podstate odvíja tá stabilita Slovenskej republiky aj vôbec ekonomika ako taká, aj sociálne programy, aj to, čo si spomenul, dôchodcov, aby mal kto raz robiť na dôchodcov, aby dôchodcovia mohli skutočne dôstojne žiť. Samozrejme, boli tu aj návrhy zákonov také, aby to bolo také spravodlivejšie, lebo ja som síce za solidaritu, ale naozaj za takú spravodlivú a rovnako je tá solidarita aj v rámci Európskej únie. Tak ma to asociačne napadá aj to Grécko, ktoré si tu spomenul, ale treba sa predovšetkým zodpovedne správať, lebo človek, ktorý sa nezodpovedne správa, tak jednoducho, tak jak druhý preberá zaňho zodpovednosť. Rovnako je to v krajinách, rovnako je to v krajine, rovnako je to aj v rodinách. Treba sa správať zodpovedne. Ja som to teraz tak aj spomenul, kolega stiahol návrh zákona o jednorazovom oddlžení občanov Slovenskej republiky. No ale správajme sa všetci nezodpovedne a do budúcna, tak nás každého budú oddlžovať. Rovnako aj to Grécko, ktoré, tiež si dovolím povedať, že, myslím si, že sa správa nezodpovedne a nie je takou chudobnou krajinou, žeby sme mali nejaké tie dlhy stále len odpúšťať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.6.2015 10:39 - 10:53 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán navrhovateľ a zároveň aj spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Keď tak upieram pohľad akurát na tú Renátu, ja som tu tak zrána ju počúval, jej ten prejav, mne sa veľmi páčil. Naozaj aj ten záver, ktorý bol, aj ten list, ktorý nám adresovala, poslancom, chcem jej aj poďakovať touto formou. Aj ja sa zhodujem s tým, že život je nádherný, je najväčším darom, je božím požehnaním, tak ako to spomínala vo svojom tom texte. A nedá mi, aby som si tu teda ešte nepokračoval v tom. A včera som to tak možno spomínal takým deťom alebo mládeži, ktorí tu boli, a v tej chvíli ma to napadlo to isté, Keith Gilbert Chesterton, ktorý mal také nádherné vyjadrenie o živote a tak hovoril o svojom starom otcovi, ktorý bol anglikánskym kazateľom, kňazom alebo farárom, a on hovoril, že aj keby moja duša bola zatratená, ďakoval by som Bohu za svoj život.
A keď pozerám na kolegu Ľuboša Blahu, ktorý sa hlási ku ateizmu, Chesterton bol ten, ktorý takisto veľmi úprimne hľadal a bol úprimne hľadajúci. A ja na teba, pán kolega, sa tiež pozerám tak, že si úprimne hľadajúci, a preto si ťa vysoko aj vážim cez to všetko, že ty si ateista, ja som veriaci a snažím sa byť teda praktizujúcim katolíkom a nie stále sa mi to darí. Ale usilujem sa o to úprimne. A Chesterton bol ten, ktorý tiež prechádzal týmito kotrmelcami a hlásil sa aj k tomu, agnostikom, ale on tak hovoril, že kým agnostici pochybovali o existencii Boha, tak Chesterton bol takým agnostikom, že on pochyboval aj o existencii agnostika, hej? Ale cez to všetko zaradil sa k filozofom optimizmu a myslím si, že ten optimizmus nám dnes chýba. Aj v období, v ktorom žil, na prelome možno toho 19. a 20. storočia, nie možno, ale určite, lebo v 1936. roku zomrel, tak aj toto bolo obdobie, ktoré bolo poznačené takým skepticizmom a pesimizmom, ktoré veľakrát však aj cez literatúru, aj to spoločenské dianie vyúsťovalo do v podstate takej apatie a u mnohých jednotlivcov viedlo až k samovraždám.
Veľakrát aj my túto dobu dnes žijeme takého pesimizmu a ja tak chcem vyzvať k tomu optimizmu, aj keď veľakrát tá situácia vyzerá veľmi často priam neriešiteľná a veľmi komplikovaná. A rovnako je aj tá téma tej imigrácie.
Nedá mi, aby som nespomenul a nedotkol sa, a myslím si, že už včera aj niektorí to tak veľmi okrajovo spomenuli, ja tiež to tak okrajovo spomeniem, ale nepriaznivý demografický vývoj nielen v našej krajine, ale v celej Európskej únii. A toto nás čaká, že ten demografický vývoj sa bude musieť riešiť naozaj aj tou imigráciou, či to chceme alebo nechceme priznať. Alebo zmeníme politiku a jednoducho budeme viac otvorení pre prijatie detí a pre prijatie života. A ten život je naozaj nádherný a oplatí sa žiť, aj keď tí mladí ľudia, keď tu tak prichádzajú, ja ich tiež tak k tomu povzbudzujem, aj cez to všetko, keď človek sa stretáva s tými problémami, či je to už v politike, alebo v osobnom živote. Úsmevne im kladiem otázku, prekážky sú na čo? Prekážky sú na to, aby sme ich prekonávali. Tak je to aj v živote, tak je to rovnako aj v politike.
Tuná, ak by som sa dotkol tohto vyhlásenia, ktoré je tuná, sám za seba chcem povedať, že ďakujem za toto vyhlásenie aj tvorcom, kolegom, ktorí na tom pracovali. Ja som si to tiež pozorne prečítal. Súhlasím s ním, stotožňujem sa s ním a budem hlasovať za toto vyhlásenie.
Včera, keď som aj počúval pána premiéra, ja tiež sa stotožňujem aj s vecami, ktoré tam povedal. Nemám s tým problém sa priznať k tomu, že sa s tým stotožňujem. A trebárs to zavádzanie tých kvót, ktoré sme uviedli aj do toho nášho vyhlásenia ako tie povinné kvóty, no, je to veľkým problémom. Tie povinné kvóty dnes zavádzame pre jednotlivé členské krajiny, ak by sme to teda aj my prijali. A páčilo sa mi aj to, že pán premiér povedal, aj teda naznačil tú spoluprácu, aj tie stretnutia tej Vyšehradskej štvorky a ešte s poľskou stranou sa má stretnúť a takisto prijmú nejaký spoločný výstup, spoločné vyhlásenie. Myslím si, že to bude mať ešte väčšiu právnu silu a váhu aj v tom medzinárodnom poli, aj v rámci Európskej únie, ako keď by to bol len postoj našej krajiny a Národnej rady. Samozrejme, aj Národná rada, keď prijme toto vyhlásenie, je to istým spôsobom tiež signál a posolstvo pre celú Európsku úniu.
Ale tie kvóty, k tým sa vrátim. Len tak trochu, lebo vo mne to evokuje asi tak, že dnes zavádzame kvóty pre jednotlivé krajiny a zajtra to môže byť tak, že, páni kolegovia, že zavedieme kvóty pre jednotlivé rodiny, ktorá rodina bude musieť a koľko utečencov prijať. A to by bola len búrka nevôli.
Táto téma migrácie, žiaľ, musím aj ja skonštatovať to, že sa naozaj veľmi zneužíva. A to, čo sa udialo v tej Bratislave. Na jednej strane to, že ľudia jednoducho prejavujú svoje názory, s tým nemám problém zásadný. Ale akonáhle sa pácha násilie a pácha sa extrémizmus, a to, čo sa tam ako udialo, veď, myslím, štyri alebo päť policajných áut, ktoré boli rozmlátené, tak myslím si, že to nemá nič spoločné s demokraciou. Alebo má veľmi veľa spoločné s demokraciou, ale v tom zlom ponímaní a chápaní. Že ľudia si predstavujú demokraciu, že v demokracii si môžem robiť, čo chcem. Ale ja, keď som tú informáciu zachytil, tak som hneď tak skonštatoval, hoci som nemal presné tie informácie, hovorím, tak ja si nemyslím, že naši ľudia by boli až takíto agresívni, že to boli ľudia, ktorí prišli zo zahraničia; a boli. Boli, minimálne z tej Vyšehradskej štvorky, a boli to ľudia a chuligáni, ktorí páchali toto násilie.
Určite fašizmus a nacionalizmus, nedá sa s ním súhlasiť a v zárodku ho treba potláčať. Ja to tak, mi to nedá a poviem to, tú demokraciu aby sme naozaj svojsky nechápali. A to, že pán premiér tuná včera povedal, že sa zamýšľa teda nad tým, že by sme prijali zákon, ktorý sprísni to zhromažďovanie, ja s tým v zásade nemám problém. A ja budem hlasovať za takýto návrh zákona, pretože ak by malo mať zlo práva v našej krajine, to by bolo to posledné, čo by mohlo sa stať. Zlo nemôže mať žiadne práva. A toto, čo sa udialo v uliciach tej Bratislavy, nechcem teraz hodiť všetkých do jedného vreca, lebo mnohí ľudia tam išli možno v dobrom presvedčení, v dobrej viere, ale ten výsledok, ktorý bol, a to násilie, ktoré tu prepuklo, samozrejme, zlu nemôžme dávať priestor, pretože vidíme to, čo sa robí aj v susedných krajinách.
Pri tej imigrácii nedá mi nespomenúť, naozaj, my sa bavíme o tých ľuďoch, ktorí sa tlačia smerom z juhu na sever. Áno, ten juh je chudobný, sever je bohatý, môžem povedať bohatý, nie bohatší, ale bohatý. Samozrejme, ako tu niektorí kolegovia ste spomenuli, ja tiež rozlišujem, že je rozdiel medzi imigrantmi a medzi utečencami. Utečenci podľa môjho názoru sú tí ľudia, ktorí utekajú pred útlakom, pred vojnou, zachraňujú si holý život. A imigranti môžu byť aj tí, ktorí utekajú, a tiež je to útek za lepším životom.
V dávnej minulej dobe aj naši ľudia boli tí, ktorí utekali z Východu na Západ a nebolo to veľakrát len tá vidina toho bohatstva, mať sa lepšie. A ono ten Západ, keď sa teraz aj tak otvoril, nie je taký ideálny, a tak sa len tak usmievam, že to je ten vysnívaný Západ, o ktorom sme snívali, keď bola zdvihnutá vysoko železná opona. Je tu kopec, by som povedal, aj zla, aj mínusov, aj nedostatkov. Samozrejme, aj toho dobra. Ale to, čo sa stalo, keď sa otvorili tie hranice, tak Východ medzi Západom, to zlo tuná nás priam presiaklo alebo nás prepadlo a my sme to nedokázali zvládnuť. Tak rovnako aj jak aj mnohí z nás a mnohí z ľudí v našej krajine nedokázali sme zvládnuť bohatstvo a možno nárast bohatstva aj ako jednotlivci, možno aj ako skupiny alebo aj firmy. Lebo mať bohatstvo, mať peniaze, mať kapitál je predovšetkým mať aj tú zodpovednosť. A teda keď my sme ten bohatý sever, tak máme ten kapitál, máme peniaze, nesieme aj zodpovednosť. Nemôžme zase úplne sa zatvoriť pred tým a jednoducho odmietnuť všetkých ľudí. Bolo by to tiež čosi, s čím sa nedá súhlasiť, a bolo by to nesprávne. Treba mať aj otvorené srdce, otvorenú myseľ, ale treba byť aj dostatočne obozretný.
Samozrejme, tí ľudia, ktorí prichádzajú z toho juhu, je to naozaj veľký problém, či to už je, či sú to ľudia z Afriky alebo sú to ľudia z Malej Ázie, keby som to mohol takto povedať. Tak narážame tuná na seba jednak aj kultúrne a – nedá mi nespomenúť – aj nábožensky. Európa je stavaná na princípe kresťanskom a na kresťanských hodnotách. Či už to chceme priznať, alebo to nechceme priznať, je tomu tak. Môžeme mať na to, samozrejme, rôzne názory, ale ten kresťanský rozmer sa premietol všade. V školstve, v zdravotníctve, v sociálnej politike. A je tu vidieť, aký je aj rozdiel medzi kresťanským a moslimským svetom. Toto je veľmi markantné. Veľmi častým zjavom, a to aj bolo pôsobenie Matky Terezy, ktorá sa sama stretávala na uliciach Kalkaty, kde ľudia zomierali na uliciach a takmer prekračovali zomierajúcich ľudí, a ona ich zbierala alebo z tých ulíc, alebo priamo im takto pomáhala.
U nás v Európe, myslím si, že až k takému extrémizmu sme sa nedopracovali, aj keď je vidieť vo veľkej miere, že tá ľahostajnosť naozaj tuná je a máme tu aj tiež v nemalej miere bezdomovcov, ktorých veľakrát akoby sme nechceli vidieť alebo si nevšímali ich. Ale to nie je len u nás v našej krajine, na Slovensku, ale je to problém celej Európy. (Zaznievanie gongu, reakcia predsedajúceho.)
Ja skončím to do tej jedenástej úplne v pohode. Ešte dám priestor aj ďalším predrečníkom.
Nedá mi nespomenúť ešte a bolo to tu spomenuté, ja to tiež tak ešte zvýrazním, a to je vlastne ten konflikt a tá vojna. Ja to nazvem vojnou v susednej našej krajine, a to je Ukrajina. Bolo to tu spomenuté. Ja som to pred rokom a pol zhruba takto rozprával. Koľkí sme pripravení na to, my osobne, každý osobne, každá jedna naša rodina, ak by naozaj bol ten tlak vyvíjaný taký na tú našu krajinu, aby prichádzali utečenci z Ukrajiny? No to je to, že tá východná hranica, naša východná hranica je veľmi dobre strážená, to pán minister vnútra pán Kaliňák to tuná aj zdôraznil, ako dobre je chránená. Ale myslím si, že utečenci, ktorí by prichádzali z tých východných krajín, tak aj kultúrne, aj názorovo, aj nábožensky mali by sme oveľa bližšie ako k sebe. Toto môže byť do budúcna aj taká, prepáčte, keď to tak poviem, aj taká kultúrna vojna medzi národmi, lebo veľakrát si nerozumieme. Koľkokrát je to tak, že si nerozumieme aj my tuná v tom samotnom parlamente. Ale to možno taký ten prísny pohľad alebo aj prísny režim, ktorý máme voči východným krajinám. To je Rusko, Bielorusko, práve aj Ukrajina a máme zavedené povinné víza. Na jednej strane to je faktom a ako by sme sa takto báli. A tie rôzne formy xenofóbie, tie naozaj sa tuná veľmi často prejavujú. A odmietam tú skutočnosť, aby aj to dianie, ktoré tuná sa teraz deje a vo vzťahu k tejto migrácii, aby sa to zneužívalo na politické ciele, ale politické ciele v duchu extrémizmu, fašizmu, neonacizmu. To je to, to je to, to odmietnutie.
Myslím si, že som tu tak spomenul, lebo to je aj v tom vyhlásení toho, čo tu je od písmena a) až po i), aj tie historicko-sociálne, ekonomické špecifiká jednotlivých členských štátov zohľadňovať, teda tie kultúrne pri identifikácii opatrení. Nie je to určite ľahké a oveľa ľahšie sa možno mnohé veci kritizujú, a to sú aj tie postoje aj nás, aj politikov, aj Národnej rady, ako keď by sa čosi malo pohnúť a riešiť.
V jednej veci tuná pán kolega Brocka, ktorú spomenul. Možno to prípadné referendum vo vzťahu k tej migrácii, ktoré tu včera aj padlo aj zo strany pána premiéra. Myslím si, že nie je potrebné robiť v tejto veci referendum. Je to môj osobný názor, hej? A už, samozrejme, môžme ho mať rôzny, ale nie je potrebné tuná robiť referendum, ale je potrebné mať odvahu riešiť túto vec a zobrať aj túto zodpovednosť na svoje plecia. To nie je len mať kompetenciu, hej, ale mať aj zodpovednosť. A k tomu treba jednoducho aj tú odvahu. A ja to aj želám tým, ktorí naozaj budú rozhodovať v tejto veci a majú ten výkon moci v rukách, aby tú odvahu mali.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.6.2015 18:38 - 18:40 hod.

Štefan Kuffa Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja tento zákon považujem za nespravodlivý a ja som vám to aj, pán minister, povedal aj v tom skrátenom legislatívnom konaní, resp. v tom prvom čítaní. A myslím si, že aj teraz týmto pozmeňovákom tam ste to správne aj upresnili, pretože tých 250 ha aj tým strategickým parkom je súhrn pozemkov, ale musí byť bezprostredne sa nachádzajúcich v susedstve, tak jak to teraz v pozmeňováku bolo uvedené. Lebo tým jedným katastrálnym územím alebo tým katastrálnym územím mohla byť celá naša krajina Slovenská republika, nebolo to správne myslené. To bolo síce inak, tak ako to spravodajca povedal. Ale jedna vec je to, čo je myslené, a to, čo je v zákone uvedené. To na úvod k tomu.
Ale ja zásadne nesúhlasím ako s touto vecou, avšak ja nevnucujem ten názor kolegom tuná, ale jeden súkromný záujem potláča ten iný. Rozhodne tuná sila kapitálu plus vláda. A tu, v podstate tu si protirečia akoby ďalšie iné zákony. Na jednej strane pred rokom takmer hystéria zachvátila túto našu krajinu, keď sme prijímali tuná aj zákon na ochranu poľnohospodárskej pôdy, o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, aby sme nevypredali našu krajinu zahraničným investorom.
A teraz čo ideme robiť? Hovoríme o zahraničných investoroch, 250 ha a viac a je to poľnohospodárska pôda, veľakrát to bude poľnohospodárska pôda, lebo v intravilánoch takéto veľké kusy nebudú. Tak tu v podstate jeden zákon protirečí druhému.
Ale aj filozoficky to nesedí. A ja nesúhlasím s tým zákonom o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, lebo je diskriminujúci, považujem ho za protiústavný. Rovnako ani s týmto zákonom nesúhlasím, pretože sila kapitálu nemôže byť tá, ktorá je rozhodujúca a ktorá bude potláčať iné vlastnícke práva. Ak chceš stavať, kolegovia tu to povedali, stavaj, ale na svojom a za svoje, musíš si ten pozemok kúpiť. Ty nemôžeš na to zneužívať ešte aj štát. (Potlesk.)
Skryt prepis