Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť tento návrh zákona veľmi stručne. Skôr ako poviem, je to posledný návrh zákona, ktorý predkladám v tomto volebnom období, či budem v nejakom ďalšom volebnom období predkladať nejaký návrh zákona, neviem, to je veľkou lotériou, ale aj veľkou neznámou. Každopádne mi bolo cťou štyri roky tu byť a mať možnosť predkladať nejaké návrhy zákonov. Snažil som sa predkladať návrhy zákonov, ktoré majú zmysel.
Tento, veľmi stručne, predkladám ho na základe odporučenia aj môjho právneho zástupcu, ktorému ďakujem za spoluprácu počas tohto volebného obdobia. On sa s ňou stretával počas svojej právnickej praxe a to je doručenie a fikcia doručenia. Upravujeme to tak, že to zrovnoprávňujeme, ako to majú fyzické osoby, resp. právnické osoby a fyzické osoby podnikatelia, čo je taký určitý paradox, že tuná za kratší koniec ťahajú fyzické osoby nepodnikatelia s tou fikciou doručenia, čiže tento návrh to zrovnoprávňuje, aby to mali, lebo je to o niečo výhodnejšie z pohľadu toho doručenia pre podnikateľov oproti fyzickým osobám.
Tento návrh, tento relikt určitého nedopatrenia budem diplomaticky sa pokúšať napraviť. Či sa nám to podarí, neviem, atmosféra v parlamente už zjavne na to nie je, každopádne sme to predložili a prípadne, koho by to zaujímalo, tak prosím o podporu.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predstavil náš návrh, ktorý predkladáme spolu s pánom Mariánom Radošovským a v zásade upravuje mierne nedostatky návrhu, ktorý tu bol schválený nedávno a ktorý sa stal medzitým aj pilotným prvkom, myslím, že druhého balíčka, kto by si pamätal všetky tie balíčky, a to je znížená DPH na základné potraviny pri procese a tom relatívne hektickom a tajomnom procese, kde my sme sa na poslednú chvíľu dozvedeli, že čo vlastne medzi základné potraviny bude zaradené, sa stala chyba. No pri robote sa stane, nepreceňujem to, my s kolegom navrhujeme tieto chyby odstrániť.
Povestný jeseter sa dostal medzi potraviny, na ktoré je znížená DPH, čo, si myslíme, že nie celkom zodpovedá reáliám slovenským. To je len taký highlight z toho celého, čiže upravíme aj tieto skutočnosti, upravujeme aj skutočnosť, že do výberu poslancov SMER-u sa nedostalo mrazené mäso. Nieže by sme boli s kolegom priaznivci mrazeného mäsa, ale vzhľadom na technológiu alebo aj systém spracovania paradoxne tým, že by toto mäso bolo vylúčené z toho, tak dôjde ani nielen k špekuláciám nejakým fiškálnym, ale môže dôjsť - a na to sme aj upozorňovali - aj k parametrom, ktoré by v konečnom dôsledku mohli ohroziť aj zdravie našich občanov. Čiže aj túto skutočnosť upravujeme.
Zjednodušene sa dá povedať, že je to korekcia návrhu, ktorý predložili vládni poslanci, SMER, však kľudne nech ho ďalej predstavujú ako vec, ktorou zachránili tento svet, a to nevadí. My sme si len dovolili s kolegom malé drobné úpravy, ktoré len tento návrh, ktorý bol potrebný a dôležitý, urobia, urobia naozaj dobrým, lebo teraz len je a ešte stále mu veľa chýba k tomu, aby bol dobrým a zodpovedným.
Takže nebudem zaťažovať výčtom tých, tých jednotlivých potravín a tých nuansí, systémovo ide o to, že upraviť to tak, aby, aby to bolo lepšie, ako je to aktuálne.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že v tomto smere nás ešte čaká kus roboty, lebo tak podvedome pociťujem, že naozaj sa tu vytvoril štát v štáte a tí ľudia si to užívajú, hej. Proste oni vedia, čo vedia, a vedia, že čo iní im nemôžu. A niektorí viac, niektorí menej, ale celkom si v tom hovejú. Podľa mňa to nie je správne. Naozaj to nie je správne, lebo sekundárnym dôsledkom môže byť potom to, že ten štát vyzerá, ako vyzerá, že vám niekto ukradne 24 hektárov lesa pod oknami parlamentu, a ešte vám príde, že to je úplne legálne, a zvyknete si. To sa nedá. Naozaj takto sa ďalej s týmto robiť nedá a verím, že sa tu vytvorí atmosféra, že, obrazne to poviem, že aspoň fotiť ich budeme môcť, hej. Lebo viete, každý je nositeľom nejakej práce, hej, a každý by si mal za svoju prácu prebrať aj zodpovednosť. A nehovorím len o trestných sudcoch, ktorí sa boja dať fotiť, lebo najväčších gaunerov dávajú do basy, tam by som to možno chápal, ale keď niekto rozhoduje nejaký obchodný spor, a proste prvé, čo povie pri vstupe do pojednávacej miestnosti, že zakazuje vyhotovovať obrazové záznamy, tak proste to je celé súdnictvo a tá spravodlivosť je postavená na tom, že žiadna fotka. Viete, to je naozaj. Tam nás ešte čaká, čaká kus roboty.
Čo k tomu povedať? Držím, držím, ako som už povedal, tým, ktorí tam pôjdu, palce, aby sme poskytli trošku iný obraz. Prosím vás, veď teraz, veď teraz, už keď niekto nedrží fazónu, tak sa objavuje v plnej nahote. Teraz sa sem-tam zjavujú videá bývalého muža číslo jedna slovenského súdnictva a niekedy ste na pochybách, či je to muž číslo jeden, alebo je to vrátnik číslo dva z toho ministerstva, viete, alebo z toho...
Takže naozaj máme, máme čo robiť, aby sme si dali pozor, že kto v slovenskom súdnictve akú úlohu zohráva.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, taká zvláštna situácia, že ja sa snažím len tak zľahka o personálne, a skôr teda že k tomu statusu ústavného sudcu. Personálne, aj ja si dám záväzok, a keďže najväčší bijec neprešiel sitom "ad hominem" vášho výboru (povedané so smiechom) a ja som vždycky len vrátil, hej, čiže aj ja budem si dávať pozor na niektoré vyjadrenia, ktoré sú ad hominem, či jak sa to povie, pokiaľ sa nebudú mňa. Keď sa budú týkať mňa, tak vrátim, to, to už, myslím, že ste si aj vyskúšali. Aj vzhľadom k tomu, že z tých kandidátov sú dvaja ľudia, ktorých poznám, lebo som tu s nimi štyri roky takto posedával, mi to trošku, ma vrhá do takej zvláštnej... (reakcia z pléna), posedával, niektorí pracovali, zvláštnej situácie a nie celkom mi príde vhodné ich takto hodnotiť.
Ja len by som chcel vyslať možno taký apel. Mne sa zdá, že sudcovia si v tejto krajine vytvorili štát v štáte. Prokuratúra si vytvorila v tejto krajine štát v štáte. Viete, my aspoň keď sme politici, nám aspoň trošku, s prepáčením, lepí pred voľbami, hej, trošku musíme dávať pozor. Len, prosím vás pekne, sudcov ani fotiť nemôžte. Nám môžu pomaly fotiť, čo máme v hrnci, a sudcom nemôžu, ani ich nemôžu fotiť, hej, a pritom rozhodujú, viete, niektorý sudca rozhoduje možno ďaleko viac ako 80 % poslancov, ktorí tu sú, hej, z nejakého pohľadu významu, hej, o niečom. Čiže mne to príde trošku neproporčné. Ako filozoficky mi to príde neproporčné a ja som proste nebol, sú takí ľudia, ktorí poznajú strašne veľa policajtov, prokurátorov, ja nepoznám, dokonca, kým som nebol v politike, nikoho, ani policajta, ani prokurátora, ani sudcu. Teraz ako som v politike, tak možno dvoch-troch, lebo už ma žalujú a neviem čo, ale som zhrozený.
A ja som zhrozený, lebo vy keď si vytvoríte štát v štáte a trvá to 25 rokov, tak vás to poznačí. Vás poznačí tá societa a tá vlastne vaša, tá arogancia a to, že sa vám nikto v zásade nič nemôže okrem disciplinárnych senátov, ktoré tu, do nich nikto nechce robiť, tak potom to môže skončiť aj s niečím takým, čoho som bol ja svedkom napríklad pri vynášaní rozsudku o Pečnianskom súde... (reakcia z pléna), lese, pardon. A ja poviem, som bol zhrozený. Sudkyňa ponižovala, ona normálne ponižovala právnu zástupkyňu Lesoochranárskeho združenia VLK, normálne nemiestnymi narážkami, že z východu a u vás na východe a čo vy tam na východe. Vážení, to bolo na súde. Tá sudkyňa ponižovala zástupkyňu, normálne ju zhadzovala, zástupkyňu prokuratúry. Ja som bol zhrozený ľudsky z toho, nie procesne. Predpokladám, že procesne, a nebudem ho ani hodnotiť, na to má asi právo, že ona to tak vyhodnotila, ale ľudsky, ľudsky to vnímam ako niečo hrozné.
A ten apel u mňa je v tom, že podľa mňa tí sudcovia by mali byť créme de la créme, hej. Proste to by mali vidieť, že proste ide až okolo nich až taký odor, hej, že proste ide sudca, hej, tak sa dvere otvoria pomaly samé, hej. To mi chýba, hej, že proste príbehu nejakej, fantastický príbeh proste cnostného muža alebo cnostnej ženy z pohľadu toho, že ten príbeh je dokonalý, hej.
A práve naopak, ja sa stretávam s ľuďmi absolútnej arogancie, neschopnosti, nulovej sociálnej empatie, hej, proste zhrozený som z toho. Takže ja neviem kto bude ústavným sudcom. Len ja by som poprosil, že naozaj, že nech ten, kto bude, nech aspoň má základné predpoklady, a potom, keď už nech sa ním stane, že neberte ľuďom vieru v spravodlivosť, že čomu tí ľudia majú potom veriť, keď sa tu ničomu nedá veriť. Potom ten štát zlyhá ako celok. Čiže nebudem a svrbí na jazyk a poviem otvorene, svrbí ma jazyk špeciálne pri jednom našom kolegovi, ktorý je tu, o ktorom by som možno vedel dlho rozprávať, a previazať to s mojou obľúbenou témou pôsobenia nejakých nebankových skupín a nejakých, ale vyhnem sa tomu pre túto chvíľu. Možno mi bude do budúcna stačiť nejaká deklarácia, že lebo chyba sa môže stať. Ja pripúšťam, ale problém je, keď sa tá istá chyba stane druhýkrát, hej. Čiže ak aj niekto úzko spolupracuje s ľuďmi, ktorí sú síce právnici, hej, ale nie sú to cnostní muži, tak môžete povedať, že áno, pri robote, ale ten kontakt je maximálne profesionálny, že neprechádza do ľudskej roviny. Lebo nie je povinnosťou sa, ku mne domov nie som si povinný pozvať nikoho, hej. Nikto mi nemôže, odo mňa žiadať, aby som si ja niekoho pozval. Ja si pozvem toho, koho chcem, hej. A to je veľmi dôležité. A toho, koho si pozvem, tým vlastne dávam jasný signál, že s kým sa chcem stretávať, s kým sa kamarátim, čo môže mať, môže mať určitú výpovednú hodnotu. Môže mať určitú výpovednú hodnotu.
Tu sú ľudia, ktorí sa živia parazitovaním na biede iných ľudí. Spravili si z toho veľmi vplyvnú a silnú a bohatú živnosť a činnosť. Tu sa nám premávajú ako ctihodní občania. Bol by som rád, keby niektorý z vás, ktorí ašpirujete na posty ľudí, ktorí by mali predstavovať créme de la créme, to najlepšie z najlepších, aby k nim mali len a len nevyhnutný profesionálny kontakt.
Tá zodpovednosť je veľká. Dúfam, že sa jej, vážení kolegovia zo SMER-u, zhostíte, vedomí si toho, že to je zodpovednosť veľká. Naozaj by bolo dobré, aby sme sa, lebo viete, my už zisťujeme, že kto všetko je poslancom, my už zisťujeme, že kto všetko je to a hento, kto všetko učí na vysokých školách, to by jeden nepovedal, kto všetko tam učí, hej. (Povedané so smiechom a reakcia z pléna.) Ale, ale, prosím vás, pozor. Pokiaľ budú niektorí ľudia učiť na vysokých školách, tak za moje deti idem to určite povedať teraz, moje deti do takých škôl chodiť nebudú a odporúčal by som to aj iným deťom. A odporúčal by som určitým školám, aby, nie sme na tom personálne tak zle, aby niekto musel učiť tam, kde učí.
Ale teraz som stratil tú myšlienku a tým naozaj skončím a už mi to ušlo, že čo. Teraz sa ospravedlňujem pre túto chvíľu. Už ten štvrtý týždeň sa podpisuje naozaj, naozaj na úrovni vnímania, za čo sa ospravedlňujem. Držím palce, nech to nie sú ľudia, ktorí sú vám afinitní, alebo jak sa to povie, preto, lebo ste s nimi v klube, ale že nech sú to ľudia, ja neviem, možno aj tí ľudia, ktorí sú vám afinitní, majú tie predpoklady, hej. To nechcem teraz hodnotiť, jak som to uviedol, ale to nie je ten základný parameter tej vašej voľby.
Nech naozaj parametrom tej vašej voľby je to, že to bude ústavný sudca, hej. To je, že ako keď vkročil, to je, to je. Viete, že, hovorí sa, že keď vkročí prezident, keď príde odzadu, tak všetci vedia, že to proste s ním príde aj nejaká aura, že s ním príde, že aby sme aj my mali pocit z tých ľudí, že vkročil do miestnosti ústavný sudca. To by sme mali. Naozaj, že by to bol cnostný príbeh niekoho, kto si to naozaj zaslúžil, a je to vrcholom jeho kariéry.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja som včera hovoril v procesnej, teraz sa pokúsim k vecnej a ja sa sústredím na jeden bod a pokúsim sa na ňom povedať, že ja tam, necítim sa komfortne pri tom bode.
Ale, prosím vás, ešte k niečomu takému sa pokúsim povedať. Povedzte mi, pán minister, a teraz rečnícka otázka, však nemusíte, lebo vy neodpovedáte, ale že ktoré parlamenty v Európe alebo na svete teraz zasadajú a prijímajú antiteroristickú legislatívu. Povedzte mi teraz aspoň jeden. Viete, že teraz ako my, hej, že, lebo tá situácia sa tak zmenila, že všetci sa zbadali tak, jak sme my zbadali, a teraz tie štáty zasadajú v skrátenom, menia ústavu, ix zákonov naraz. Povedzte mi jeden jediný. (Reakcia ministra.) Predminulý týždeň, hej, dobre, čiže Francúzi. A kto ešte? (Reakcia ministra.) No, viete a to je presne to, že nastanú tu, potom sú tu dve možnosti, hej, dve možnosti sú.
Ak, lebo my sme však, teraz sme vystavení pod taký teror, my sme tiež určitým spôsobom vystavení pod taký teror, že rýchlo, rýchlo, lebo, hej, ale je podľa mňa legitímna otázka, ak nastala taká hrozná situácia, tak podľa mňa aj Česi by mali zasadať, aj Maďari aj, aj Rumuni, aj neviem kto všetko by mali si upravovať svoje legislatívy, aby sa teda zaradili do tej vlny toho aktuálneho trendu, hej. Ak to nerobia teraz takto ako my, zrýchlene. Oni asi nemajú voľby, to je druhá vec. Ale aj to môže byť problémom.
Potom je, to môže byť tak, že oni to už dávno mali, tak potom prečo sme to my nemali, hej. Alebo, ak to už dávno nemali, to znamená majú to, čo majú, je postačujúce, hej, a my ideme, my ideme robiť určitú nadprácu len kvôli tomu, že máme voľby.
A ja vám niečo poviem, ja som si dal tú robotu, som si včera pozrel, keď spadli dvojičky v 2001., 11. 9. 2001 spadli dvojičky, bola, neviem to pomeriavať, ale podľa mňa to bola tiež z pohľadu toho, že čo sa udialo s tým svetom, no určite takisto významné, ak nie viac, ako Paríž. A ja som si pozrel dve schôdze nasledujúce po páde dvojičiek, bola schôdza 17. 10. 2001 a 27. 11. 2001. Viete, čo predkladal pán Fico? Pán Fico predkladal po páde dvojičiek zákon o preukázaní pôvodu majetku. Viete, pán Fico nebol vo vláde, to treba korektne uznať, ale, ale viete, že ak, ak niekto cítil proste, že to má v sebe, že chráni a nás chráni dňom i nocou... (Reakcia ministra.) Ale to s tým nemá nič súvislé, to je jedno. Dobre.
Prosím vás pekne, ešte raz, čiže keď spadli dvojičky, premiér Fico predkladal zákona o preukazovaní pôvodu majetku (ruch v sále), nedával návrh zákona na sprísnenie ústavy, Trestného zákona, nedával ani deklaráciu za odsúdenie terorizmu aspoň, nie, pán Fico predkladal zákon o preukazovaní pôvodu majetku. (Reakcia z pléna.) To už ja nekomentujem, ale to je fakt. Bol (reakcia z pléna), bol Madrid, bol, bolo ix ďalších vecí, kde vlastne sme, ak sme to mali zle, lebo my teraz hovoríme, že to, čo máme, nie je dostačujúce, hej, tak tých možností, kedy sme to naše nedostačujúce mohli upraviť, bolo viac, kde sa nás to malo zobudiť. Dobre, keď nás nezobudili dvojičky, tak nás mohol zobudiť Madrid. Nie, proste nás niečo mohlo zobudiť. Keď už nám nezáleží na Rusoch, hej, keď spadne ruské lietadlo, to pomaly napíšu len vo Vihorlatských novinách. Ale viete, že keď, keď, dobre, keď iba Paríž je pre nás signálom. Viete, to je tá úprimnosť, ja neviem, či to tu niekoho zaujíma, lebo keď z posúdenia tej základnej logiky, lebo ak je niečo zlé, tak to treba urobiť bez..., ideálne by to bolo urobiť bez popudu, ale dobre, keď potrebujeme popud, hej, tak, tak, viete, tých popudov už bolo dávno viac predtým.
Či popudom pre SMER je 130 mŕtvych ľudí v Paríži? Keby ich bolo 120, tak nič? Viete, že čo je to merítkom, že kedy sa SMER zobudí ak, ak my hovoríme, že, že... Čo bolo tým popudom? Popudom boli voľby! Viete, to je ten cynizmus, popudom v tomto prípade nie je 130 obetí v Paríži, popudom je to, že je to téma a že sú voľby. Keby nebolo v marci voľby, tak tu hovoríme o zákone, ja neviem o čom, o nejakom záhradkárskom napriek Parížu, lebo v 2001. poslanec Robert Fico po páde dvojičiek predložil zákon o preukazovaní pôvodu majetku. (Reakcia ministra.) To je fakt, to som si nevymyslel.
Keď hovoríme o tom, ešte jednu poznámku si dovolím, moja večná téma a ja sa, viete, lebo keď sa niekto konzistentný, ak teraz je Robert Fico a Robert Kaliňák bojovníkom proti terorizmu, tak skúsme dohľadať, či aj dozadu bol. U mňa si môžete byť istí, že ja budem bojovníkom proti terorizmu, to, čo robí štát našim ľuďom ohľadom nebankoviek, dlhodobo, konzistentne, hej, hej, a neriešime. Viete, že my, my riešime, áno, vyhodnocujeme, vy, vy nepoctivo, hej, ale, ale to, že tu je vnútroštátny teror voči našim občanom, sa tvárite, že to neexistuje. Chvalabohu, že to... (Reakcia ministra.) Dobre, tak vy, konkrétne vy možno ste na to senzitívnejší, to som si dovolil len spomenúť.
A skončím, prosím vás, s jednou takou poznámkou. To, čo som hovoril, že si vyberiem z tých návrhov, čiže ak to vyhodnotím ako nepoctivé, predvolebné, a keby vám na tom záležalo, mohli ste už dávno veci upraviť, ale dobre.
Teraz, keď je predložené okrem zmien ústavy, sa zmenia aj, aj iné zákony a zákon o SIS. A to chcem dať ľuďom do pozornosti. Prosím vás, menia paragraf č. 17 a paragraf č. 17 v zásade znamená to, že vy keď..., dneska už má kameru každý a všade, hej, a teraz sa do zákona o SIS dostáva ustanovenie, že vy ten záznam z tej vašej kamery musíte im dať, keď vás o to požiadajú, a týmto..., a potom tam je, že ak tento účel, jak je to na účel ochrany bezpečnosti štátu. No povedzte, to je všetko v zásade, hej. Čiže, prísne vzaté, každá kamera, tu kolega Šuca si dá kameru na svoju záhradu, že či mu nechodí diviak ryť zemiaky, a keď príde žiadosť SIS, prísne vzaté, a si v tej žiadosti zdôvodnia alebo tam cez ten plot mohol prísť aj nejaký afganský terorista, ja neviem, toto ma zaujíma, to neviem, či mi odpoviete teda. (Reakcia ministra.) Hej? Lebo zoberte si jednu vec. Teraz z každej kamery, dneska máte, hovorím, že dneska je kamera všade, hej, a z tejto kamery, vás môže SIS-ka požiadať, že im máte dať záznam. Nehovorí sa, že aký veľký, hovorí sa len, že ak je to pre potreby štátu. Čiže čo im ho máte odovzdávať dávať stále, týždeň-dva? A aké sú pokuty? A čo keď, čo keď napríklad niekto povie, že nedá ten záznam, hej? Čo, je nejaká pokuta? Alebo čo keď povie, že sa mu to vymazalo, čo ho budú pokutovať za to, že nedal ten záznam? A čo keď napríklad niekto... Viete, my sme videli, ja som to zbežne prečítal, to sa nedá ani čítať, tá Gorila II, ale ja mám pocit, že SIS-ka sa zaoberá ďaleko inakšími problémami ako ochranou bezpečnosti štátu.
A teraz si predstavte, že vy dáte nástroj ľuďom zo SIS-ky, ktorí si vypýtajú záznam z kamery nejakej predajne pneuservisu, lebo ten iný SIS-kár má tiež pneuservis a až tak mu nejde, hej, no tak si vypýtajú záznam a zistia, že kto tam chodí, a potom oslovia tých ľudí, že majú lepšiu cenu. Trošku hyperbolizujem, trošku to preháňam, ale chcem upozorniť na tú absurditu.
Vážení občania, ak ste s tým komfortní, pre mňa, za mňa, mne zase chýba tá komparácia, mne zase chýba tá komparácia. Chcete mi povedať, pán minister, že v slušných, nehovorme a nebudeme hovoriť, že neslušné, ale vôbec ich nebudem menovať, ale v slušných krajinách západnej Európy je úplným štandardom, že akýkoľvek záznam akejkoľvek kamery si môže tajná služba vyžiadať a jediným dôvodom je len to, že či je alebo nie je ohrozený štát. Lebo mne to príde, proste mne to príde trošku ako taká nadpráca, neviem, ale som pripravený počúvať, som pripravený počúvať, kde poviete mi tri-štyri slušné krajiny v rámci Európy, a poviete, že áno. Ale potom by ma zaujímalo, že ako oni upravujú to, že niekto odmietne vydať ten záznam, lebo sú pre neho tam osobné veci dajme tomu alebo z pohľadu konkurenčného boja, hej, medzi firmami, hej, lebo tie záznam sa zvyknú niekde objaviť, zvyknú sa niekde stratiť a sú významné častokrát pre podnikanie, čiže dávam to do pozornosti, ako to chcete upraviť. Doteraz upozorňujem vážených, že doteraz to tam nebolo, hej, ten bod 17 sa podstatnou mierou rozširuje. Doteraz bod 17 hovoril niečo v tom zmysle, že keď si to natočili, tak to použili v zmysle príslušných paragrafov, hej, to znamená, keď si to vyhotovili, tak si to použili. Teraz hovoria, že nebudú oni míňať elektriku, ale od každého, hej, kto má nejakú kameru a sníma verejný priestor, čo je ergo z pohľadu, kde môže, teda z právneho hľadiska (reakcia ministra), to je skoro všetko, pán minister, kde vstúpi, ja neviem, jak sa to judikuje, ale kde môže vstúpiť verejnosť, čiže tým pádom je to verejný priestor. Čiže ak vám do firmy môže vstúpiť verejnosť, tak je to podľa mňa verejný priestor. No dobre, rád si to nechám vysvetliť.
Čiže pre túto chvíľu naozaj toto je podľa mňa vec, ktorá sa, rádovo mení parametre, hej, a to sa bojím, že či to tam neni zakopané kvôli tomu, že v tej hystérii, lebo my sme tu v hystérii, hej, my sme tu v hystérii, hej, tu škriekajú zovšadiaľ, otvoríte chladničku, zapnete televízor, tak v tej hystérii sa proste pomaly prepašuje do zákonov niečo, čo je podľa mňa zásadného významu, čo je podľa mňa zásadného významu. Na túto skutočnosť som chcel upozorniť, neviem, či sa mi to podarilo, ale skúsiť som to skúsil.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel kolegu v dobrom upozorniť, že v prípade, že bude takto blokovať schôdzu, je možné, že premiér zvolá mimoriadnu tlačovku a oznámi na nej, že kvôli poslancovi Zajacovi Slovensko stráca drahocenné minúty v boji proti teroristom a kým parlament nečinne čaká a kvôli pánovi Zajacovi tak teroristi obsadzujú naše územie. V tej hystérii, v ktorej sme, sa nedá vylúčiť ani takáto alternatíva, ale iné som chcel povedať.Prosím vás, dovoľte mi ako poľnohospodárovi sa zamyslieť, hej, nad tým, či ak teraz vznikla nejaká situácia, na základe ktorej my tu máme legislatívnu smršť, hej. Teraz vlastne len povedzte mi, poraďte mi, kde v ktorom inom parlamente v Európe majú obdobnú situáciu. To znamená, že aj tam majú legislatívnu smršť po udalostiach vo Francúzsku, hej? Neznamená to náhodou to, napríklad že my sme niečo podcenili, že my sme to nemali a pritom sme to mohli mať, keď iné štáty nemajú ako nevyhnutné teraz v skrátenom lámať ústavu, 15 zákonov naraz po Francúzsku? To znamená, že oni už dávno mali to, čo my potrebujeme? Viete, ja som sa v tomto nikdy nepasoval, ale takáto nejaká základná logika ma zaujíma, hej. Čiže povedzte mi jeden štát v Európe, ktorý sa takto zbláznil, ako sme sa zbláznili my, hej, a mení to z gruntu. Ak taký nie je, tak potom je namieste otázka, ako to chránili doteraz, keď iní to už mali dávno vysporiadané. Alebo nechránite to náhodou o niečo viac ako ostatní len kvôli tomu marketingovému odkazu? Akože dalo by sa o tom rozprávať dlhšie, do dvoch minút to do toho nevojde. Ale koho by tu zaujímala nejaká logika, však?

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem potvrdiť slová pána Galka. V sobotu stáli na tom parkovisku, ja som si to všimol, ja som vtedy prechádzal cez Stupavu, naozaj pred tým parkoviskom, pred tým supermarketom policajti a blikala tam tá húkačka. Aj som hovoril manželke, že ktovie, čo sa tam stalo. (Smiech v sále.) Ale dlhšie sa smejte, lebo to bolo tak vtipné, že ja sa večer budem smiať, lebo mne to dôjde až večer. Ale, viete, takto to poviem, vybudovali svoju politickú kariéru fašisti na nenávisti, komunisti na závisti a naši kaviároví socialisti v tom našli tretiu emóciu, na ktorej sa dá postaviť slušná politická kariéra. A to je strach. To je podsúvanie strachu medzi obyvateľstvom. A ja si viem predstaviť takú chuderu babku v Smižanoch alebo v Tesárskych Mlyňanoch, alebo v pekelných neviem Ďarmotách, alebo v Slovenských Ďarmotách, ako sa pozerá na tú televíziu a vidí tam toho hrdinského Roberta, jedného alebo druhého, vidím tam proste ten výraz v očiach, ako všetkých ochráni. Aj vtedy aj ja by som asi uveril, že je to naozaj tak, len sa bojím, že vám to zachutí, že popritom to pôjde ako cunami, že popritom sa zmätú iné veci. Toho sa trošku bojím. A bojím sa a mám aj strach, keď vidím, aký mentálny trust ste sem dokázali doniesť a koľko z toho mentálneho trustu sem príde po voľbách a budete všetko ešte obhajovať toto, čo sa udialo na emócii strachu. Naozaj vy ste vytvorili emóciu strachu, zachutilo vám to, agentúry sa už zjednocujú na tom, že to funguje. A bojím sa, že vám to zachutí.

Ďakujem pekne. Stručne povedané, to by naozaj chcelo, pokiaľ by sme žili v krajine, kde platia určité pravidlá a politickí lídri ich aj vnútorne v sebe majú. Niektoré veci sa nedajú naučiť. Ale keď to človek pozorne počúva, tak by sa to možno opakovaním tvrdým dalo. Všimnite si, že u nás to nikto nezvládol, nikto nezvládol to štátničenie, hej, ako dopadli politickí lídri. Slota je v staničnej krčme. Mečiar páli marhuľovicu niekde na lazoch, hej. Jedine ešte pán Dzurinda ešte niekde, myslím, konzultuje. A dopadne tak aj váš premiér. Je teda aj môj, ale teda on je príslušný ku vám, lebo nie je schopný štátnického pohľadu, proste len a len k sebe, len a len k svojim. Toto bola krásna téma, kde sme mohli vyhľadať signál, že je dobré, sme takí, akí sme, ale pokiaľ ide o túto krajinu, že sme schopní si aj sadnúť za jeden stôl a vyslať ten signál nie rozpačitý, ale jasný, z Úradu vlády. Pozrite sa, lenže vy to neurobíte, proste máte tú malosť v sebe. To chýba. Presne aj tak dopadne premiér Robert Fico, že nie je štátnikom. Proste to nie je liga Adenauer, de Gaulle, Churchill, žiaľ, ešte to proste ani nebude. Skončí možno ako Mečiar, bude hrať niekde, štepiť stromčeky, neviem, ako to bude robiť, to je jedno. Ale proste všímate si to? Toto krásne mohlo dopadnúť. Toto mohla byť téma. Však čo by sa vám stalo, koľko z tej glorioly by vám spadlo, keby ste zavolali predsedov parlamentných strán na Úrad vlády a povedali: „Poďme prijať nejaké stanovisko k tomu.“ A vyriešením tohto znova ako tigre a levy by sme sa pustili do seba v predvolebnej kampani. Ale pre túto veľkú vec proste to máme v sebe.“ No, vidíte, nemáte to v sebe. Znova je to len takýto hrozný boj.

Ďakujem pekne. V tomto ja som spravodlivý, ale myslím si, že pán Galko to povedal, že toto predával aj pán Baška. Ja mám niekedy pocit, že každý minister v zásade možno v každom rezorte (Povedané s úsmevom.), ale špeciálne v obrane, prvé urobí, keď nastúpi, na druhý deň sa ide pozrieť do skladu, čo tam zostalo. Viete, už aj kolega povedal, že aj trenírky predávali. Viete, naozaj, ja by som samopaly nepredal, hej. A nepredal by som ich už vôbec za 14 eur za kus, lebo ten samopal nemá náhradné použitie. Nemôžete to dať ako stĺpik do plôtika, hej, s tým, že proste s tým môžete len zabíjať, hej. A ak už sme sa ulakomili na tých 14 eur, tak potom sme to mali radšej dať do šrotovníka. Ale ja by som to nedal do šrotovníka, ja by som to natrel olejom a nechal by som to niekde v sklade, lebo jeden človek nikdy nevie, čo bude, hej. Naozaj, ktovie, do čoho my ideme, kam ideme, a tie samopaly jesť nepýtajú. Keby ste ich dobre natreli olejom, dobre zavreli, prosím vás, tých 90-tisíc samopalov, to je jedna malá hala. To nikto ani nemusel vedieť, že to niekde je, ale bolo by to ako úložka, hej. Niekto sa ulakomil na 14 eur, ale, hovorím, keby to bol stĺpik do plôtika, ale sa zabíja tým, tými deväťdesiatimi tisícmi za Galka. A nevieme, koľkými tisícami za Bašku a koľkými tisícami za pána Glváča a neviem ďalšieho to bolo. Každý, kto mohol niečo predať, tak to urobil. Boli to aj trenírky, aj ponožky, ale hlavne zbrane, hej, a sa tak niekde zabíja, proste niekde sa tým zabíja. A mi pripadá paradoxný ten náš najväčší príspevok v boji proti terorizmu, že sme vyzbrojili proste 90-tisíc magorov, lebo to si normálna armáda nekúpi. Kto si kúpi vyradený samopal, ako bolo povedané, starý, ale, predpokladám, funkčný. To si nekúpi americká ani nemecká armáda. To si kúpia len a len magori. Čiže tuná hľadajme tiež a buďme spravodliví aj k sebe, ako chceme bojovať proti terorizmu, keď toto sme schopní urobiť, ani sme sa nad tým nezamysleli.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, teraz sme v procesnom konaní a potom budeme vecne hovoriť o tomto návrhu. Čiže dovolím si obťažovať dvakrát. Pokúsim sa teda jedenkrát aj druhýkrát povedať niečo nové k tejto téme s tým, akože som tu bol.
Teraz sa vyjadrím k tej procesnej záležitosti.

Ja nechcem, aby to vyznelo ako nejaké rúhanie, ale ten SMER má nejakého fakt komunistického Boha, lebo keď je zle, tak im niekoho zošle a vráti ich na orbitu proste naozaj v tej zostupnej špirále, v ktorej boli, čo jeden nedúfal, prišlo to. Prišla utečenecká kríza a zareagovali presne v zmysle príručiek, ako aj, by som povedal, učňovského politického marketingu a vytvorili naozaj hystériu. To chcem povedať, že tu sa vytvorila určitým spôsobom hystéria. A pomôžte mi, kolegovia, lebo som tu nebol, niektorí z vás tu boli v roku 2001, keď padli dvojičky. Keď padli dvojičky, to tiež bol teroristický útok. Ja nechcem zrovnávať počet obetí alebo niečo podobné, ale proste tiež to bol špinavý teroristický útok. Povedzte mi, objasnite mi tú politickú atmosféru vtedy. Ja som bol vtedy niekde v Číne, ja som sa o politiku vtedy moc nezaujímal. Tak mi povedzte, či bola tu tiež taká hystéria. Vtedy vládla, myslím, SDKÚ a proste koalícia. Tu bola tiež taká hystéria, také peklo, proste z každého hrnca vybehol premiér a rozprával o teroristoch? Viete, na porovnanie poviem, naozaj proste to tak prišlo, komunistický Boh to zoslal našim smerákom. A oni sa tohto chopili. Vyvolávame úplne hystériu ohľadom tohto a ideme to lámať. Kolega už tu namietal k tej procesnej záležitosti, k tomu len krátko sa vyjadrím. Ja si dovolím tvrdiť, ja som čítal pekný článok jedného analytika, ale v zásade sa dá povedať, že svet už, to už veľakrát sa povedalo, ale teraz to pokojne môžeme povedať, nikdy nebude taký, aký bol. Tá pravda o americkom rozpočte sa potvrdzuje všade, lebo jedna jediná položka amerického rozpočtu neustále rastie. A to je rozpočet ministerstva spravodlivosti, ergo väzenstvo neustále rastie. Ploty sú tam čoraz vyššie. Čiže proste tá doba sa naozaj týmto spôsobom mení, lenže, vážení, nad týmto typom boja tejto špinavej vojny osamelého vlka, ktorý si zoženie kalašnikov, sa nedá v zásade vyhrať. Viete, to nie je, že máte nastúpenú divíziu ja neviem niekde na nejakom úbočí, v nejakom priesmyku a teraz, viete, tú divíziu buď letecky alebo pozemne zničíte. Proste to je špinavá vojna osamelých vlkov, nad ktorou sa v zásade nedá vyhrať. Na tým už sa zamýšľajú iní múdri, my tu to nebudeme riešiť. A ja to nechcem nejako analyzovať, ako sa dá možno zmeniť to riziko. Ale v zásade vyhrať sa nad tou vojnou nedá. A keď proste z tohto my urobíme hystériu v našom parlamente len kvôli volebnému výsledku, len kvôli tomu, že chcete zapichnúť vlajku s tým, ako ste zachránili tento svet, pričom nezáleží vám na tom, čo zlomíte na kolene, tak potom možno sa stane to, čo tu niektorí kolegovia právnici namietali, že niečo je tam brutálne, niečo tam je soft, niečo tam plus-mínus môže byť. Možno to tak aj je, že ste to tak nastavali. Ale teraz asi nebude debata o tom, čo je čo. Teraz bude debata len o tom všetkom alebo o ničom s heslom Ber alebo neber. My chránime túto krajinu, republiku, všetko s tým spojené. A iba vy jediní to viete robiť. Otázka stojí, koľko sme ochotní obetovať. Dobre, pristúpime na vašu hru. Teraz budeme hlasovať za prijatie protiteroristických zákonov. Ale keby ste boli korektní, vážení. Na ústavu nás potrebujete. A vy pracujete systémom, že nás dokopete do kúta. Tak sa vám to môže niekedy vrátiť. Vy ste si prijali novelu rokovacieho poriadku sami. Ináč to bolo úplne najčarovnejšie z čarovných vecí, čo sa tu stalo, že na interpeláciách ste nedodržiavali rokovací poriadok. Tak ste si odhlasovali rokovací poriadok, ktorý ste prezentovali tým, že ho treba dodržiavať. A zahlasovali ste si zaň sami. To je, ako keby si Barcelona povedala, že ona bude hrať futbal podľa ich pravidiel a v Ličartovciach a Baník Prievidza sa im musia len a len prispôsobiť. Vy ste mali tú silu toto zlomiť, ale vy ste hovorili o tom, ako tá hra bude prebiehať. Aj napriek tomu ste to na hulváta dali. A presne to chcete od nás proste. Vy ste neurobili to tak, že, áno, to je tak veľká téma, ako z hrušky dole kamarát-nekamarát. Bude vyvolané jednanie na Úrade vlády, nie tuná na výbore niekde k tomu. Prosím vás, po tých výboroch to všetko chodí. Na Úrade vlády alebo u prezidenta za účasti predstaviteľov relevantných, nie mimoparlamentných to tak bude. Prosím vás, premiér Fico chodí s tými mimoparlamentnými diskutovať o bezpečnostnej situácii. Bolo by bolo tam vyvolané jednanie s predsedami relevantných parlamentných politických strán. A to už je tá veľkosť aj toho človeka. A vtedy by sa prijalo spoločné komuniké. A vtedy by sa nám o niečo ľahšie robilo. Teraz ste nás nahnali do kúta, dali ste nám nožík pod krk a povedali ste, aby sme hlasovali, inak ten náš mediálny priestor je tak brutálny, že normálne nás natriete na stenu. Lebo kto môže zápasiť s mediálnym priestorom. No nezahlasujte. Ak by tam hlúposť bola, nezahlasujete za návrh, si podpíšete ortieľ smrti. Takáto je tu hystéria teraz vytvorená. Toto má mrzí. Mňa by zaujímalo, že keď už ideme lámať všetko, čo sa dá lámať, prečo nikto sem s tým neprišiel. Pán minister si pozerá na Facebooku dovolenky alebo niečo. On to vydrží. Všetci to tu už nejako vydržíme.

Mňa by zaujímala komparácia, či sme zase na čele nejakého procesu, lebo ja by som sa bál, keby Slovensko bolo na čele nejakého procesu, lebo to nikdy nedopadne dobre. Ja by som bol rád, keby tieto návrhy alebo väčšina z nich zodpovedala, by som povedal, moderným európskym legislatívam. To znamená, keby niekto prišiel a povedal, vážení, tieto parametre, ktoré my tu navrhujeme, v zásade to kopírujú. Keď sa dozvieme, že to, čo vy tu predkladáte, ja to neviem, a rád si to vypočujem, keď niekto príde a povie, že my sme v tomto pilotní, my sme tí, ktorí to celému svetu ukážeme, tak ma premkne hrôza, naozaj ma premkne hrôza, lebo to tu naozaj nikdy nedopadne dobre. Takže tá komparácia tých opatrení mi chýba. Ja neviem, ktorí z vás mi ju budete vedieť dať, povedať. Viete, kto by tu čo čítal? Tu viete čítať jedine po česky niektorí, kto by čítal, ako to majú upravené v Anglicku, v Nemecku, Maďarsku alebo Poľsku, proste v krajinách, kde tiež majú parlamenty, ktoré možnože sú o niečo funkčnejšie? Mňa by toto zaujímalo pre túto chvíľu.

A, prosím vás, ešte, a tým skončím, k tomu, čo kde sme my alebo čo akože predstavujeme a čo v skutočnosti sme. Dobre, my sme sa teraz do máp a análov Európy zapísali ako jedni z najväčších a najtvrdších bojovníkov proti ilegálnemu prisťahovalectvu, proti pomaly terorizmu. Tak sa to prezentuje. Nuž ja vám poviem aký je náš príspevok k tomuto boju proti terorizmu. Prosím vás, neviem, 90-tisíc samopalov AK akých sme predali ako vyradenky. Prosím vás, betónový stĺpik na vinič má náhradné použitie. Aj železničný podval môžete náhradne využiť. Povedzte mi, aké je náhradné využitie samopalu AK-40? Úlohou a zmyslom samopalu AK-40 je totiž zabíjať. Kto kúpi 90-tisíc starých zhrdzavených samopalov AK-40? Kúpi to americká armáda, aby vyzbrojila svojich elitných SEAL alebo výsadkárov? Kúpia to nejaké normálne vojská? Nekúpia ich. Kúpia to len všelijakí magori. My sme ich predali, áno, tento štát všetko predá, my sme všetko predali. Sem keď príde vojna, my nafasujeme vidly. Len ja ich toľko nemám u mňa na salaši, aby som ich každému dal. Viete, to je presne to. My sme všetko, čo sa dalo predať, predali, 90-tisíc samopalov zmizlo. Môžete, kolegovia, pravdepodobne mi hovoriť, že procesne to bolo úplne v poriadku. Ale predať samopaly, ktoré nemajú náhradné využitie, za cenu 14 eur za kus, to potom ich lepšie bolo spáliť, lebo s 90-tisíc samopalmi narobíte takú paseku, že môžete prijať zákony a keď sa na vás mrzko pozrie nejaký poslanec, tak toho môžete zavrieť na dva mesiace do basy. A nepomôžete si potom. A my sme 90-tisíc takýchto samopalov do obehu pustili. My sme sa preslávili, prosím vás, nejakou výzbrojovňou v Partizánskom. Viete, že o nás píše Wall Street Journal alebo niektoré svetové médiu písalo o nás v súvislosti s tým, že niekde v Partizánskom sa chodia dovyzbrojovať. A povedzte mi, čo robí tá SIS-ka, VOS-ka za pol miliardu slovenských korún, neviem, koľko toho vlastne majú, teda za 1,5 mld. slovenských korún. Ja predpokladám, že z toho Francúzska či Belgicka prišli do Partizánskeho kupovať tie samopaly. Viete, povedzte mi, ako to bolo, či to bolo ako s tým Paškovým cétečkom, ako v Belize zistili, že my potrebujeme cétečko. A, viete, ako vedia niekde v Belgicku alebo vo Francúzsku, že keď pôjdeš do Partizánskeho, Partizánske nie je Paríž, viete, to nie je Londýn, to nie je mekka turizmu, proste ako zistíte, že zájdete do Partizánskeho, tam v jednom rodinnom dome sa vyzbrojíte normálne ako v Armyshope. A kde bolo vtedy VOS či SIS? Viete, my keď si nájdeme nejaké materiály zo SIS-ky, to je ako od klebetných báb na trhu, celá Gorila II. Prosím vás, ak sa za 1,5 mld. korún siskári rozprávajú a trávia svoj pracovný čas proste takými klebetami, ako to bolo na Gorile II, tak im zoberte všetky peniaze. V tom prepise Gorily II našli ste niečo o bezpečnosti, našli ste niečo o nejakom plnení si úloh, za čo to teda dostávajú, našli ste to tam okrem tých krčmových rečí „kto s kým kedy kde ako“. Za to ich platíme. A v Partizánskom máme Armyshop celoeurópsky. To je náš príspevok v boji proti terorizmu. Prosím vás, z východnej hranice máte Heathrow. My keď sme tam boli vtedy s výborom pre obranu a bezpečnosť, mňa napadla tá otázka, že drony ako teda riešia. Všetci nám tam prezentovali, ako po zemi neprejde ani myš. Tam sú lietadlá hore-dole a vrtuľníky. A zistíte to iba vtedy, keď to spadne. Aký je príspevok Slovenska pre bezpečnosť Európy, keď svoju východnú hranicu chráni tak, že tam má takú letovú prevádzku? Aký je príspevok Slovenska, keď je spadnutý vrtuľník. Nemohol v tom spadnutom vrtuľníku byť nejaký diverzný materiál? Nemohol tam byť nejaký rádioaktívny materiál? Však z Ukrajiny je vrtuľník nejaký polovojenský, ako je možné, že niekto dva dni v dnešnej dobe o tom vie. Na Marse nájdu krátery za pol dňa. A tuná dva dni hľadali na východe vrtuľník. Ale minister sa tu s tým jeho šarmom povestným postaví a povie, ako to všetko majú pod kontrolou. Predpokladám, že hľadanie toho vrtuľníka pôjde do takého pol milióna. Ale choďte sa pochváliť, tak pochváľte sa, že hľadáte v zastavaných oblastiach, nie na Sahare, dva dni vrtuľník. Veď tam boli ľudia. Tí ľudia možno potrebovali pomoc, možno žili. Veď to by jeden neuveril, že existuje na Slovensku kraj, že na svete existuje krajina, kde dva dni hľadajú vrtuľník. Však keď je to niekde v Borneu alebo podobne, tak to našli hneď.To je ten náš príspevok. Toho ja sa bojím, že keď tu skutočne začne byť problém, tak zhysterčíte načisto a vtedy len uvidíme zač je toho lakeť. Viete, toho sa ja bojím? Viete, chvalabohu, sme mimo akejkoľvek trasy, mimo zásadných, by som povedal, problémov. Ale keď to raz sem príde, tak nebude čím a nebude s kým to riešiť, lebo sa to všetko popredalo, vidlami ťažko to riešiť, lebo to všetko utečie v tejto krajine krčmových hrdinov. Tu nebude nikto. A prví potom vzlietnu tí najväčší frajeri z heliportov. Tí budú potom prví, ktorí budú utekať. To sú tí, ktorí sa bijú do hrude. Otvoríte chladničku, vyskočí na vás jeden alebo druhý Robert s tým, ako vás chráni. Takto nás chránia. A tretí s takým menom sa chystá tiež chrániť nás. Ale jemu treba uznať k dobru, že svoju agendu týkajúcu sa iných zákonov, musím uznať korektne, aj vy ste zvládli. Ja naozaj pozorne počúvam, čo hovoria kolegovia. A predsa nežeňte nás do hystérie, nežeňte nás do kúta, nedávajte nám nožík pod krk, aby sme za to zahlasovali, lebo že inak uvidíme, čo bude. Poďme naozaj rozumne posúdiť, čo je hard, čo je soft, čo je zbytočné, hej, aby sme sa nezbláznili z toho, proste pod čo sme vlastne v tej histórii, v tom amoku, v tom šialenstve len kvôli volebnému výsledku boli sme sa ochotní podpísať. Ďakujem pekne.