Videokanál poslanca

Akoby nie, však toľko toho bolo povedaného. Viete, to, že proste boli na výboroch, teda ja som poslanec a neviem, či je povinnosťou poslanca sledovať, kde je kto, kde má byť a kde mám naháňať nejakého kandidáta, a teraz to nepochopte zle, že teda bohviečo myslím, ale že nejako procedurálne, ale ja neviem, aký výraz sa na to hodí, hej, však tu niekto chce byť týmto parlamentom zvolený a ten, kto ho má voliť, má naháňať toho, že kedy kde vystupuje, aby si ho pozrel, v zásade mi to naozaj nesedí.
Jozef, ty máš takú, strašne teda potrebuješ na všetko reagovať, však to je úplne v pohode a čuduješ sa, že iný názor, nuž ja mám v občianskom napísané Alojz Hlina, ty máš v občianskom napísané Jozef Viskupič. Vieš, to je, určite je to aj tým. Takže to je v poriadku.
Pán Šebej, nemyslel som, samozrejme, že to je také, už len také možno aj dosť formálne, hej, to zhliadnutie, lebo ja som hovoril, vy ste tu myslím neboli, keď som mal to moje prvé vystúpenie v rozprave, áno, že proste je to fakt formalizované, ale je to, má to v sebe takú tú, ja neviem, ako to nazvať, znova vidíte, pomôžte mi, ja nemám tú slovnú zásobu takú ako tuná títo géniovia niektorí, že taká noblesa je to, patrí to k tomu parlamentu, že to má takú tú štábnu kultúru, hej, že teda je to taká, proste má to také dekórum nejaké aspoň.
Pán kolega Martvoň, ja neviem, ako prebiehali tie diskusie, však ale ja ich rešpektujem v zásade áno, však keby sme mali voliť tak, že budeme voliť tu, tak nezvolíme nikoho pokiaľ v tom poriadok nebude, ja toto nespochybňujem, však ja som to hovoril. Ja len hovorím, že mi chýba to dekórum, tak ako mi chýbalo dekórum, že v tejto sále nebola vlajka, som rád, že už tu konečne je a dúfam, že keď ho raz budú búrať, tak iba vtedy odtiaľto odíde, tak tak mi proste vadí, normálne mi to vadí, však ma pochopte, ďakujem, že mi to vadí. Ďakujem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, aj k tejto nominácii dovoľme, dovoľte mi teda niečo povedať. Som rád, že pán kolega Beblavý cítil, teda podľa mňa je človek, ktorý jedno cítil, on v demokratickej tradícii cíti, má také vnútorné pnutie, že o týchto ľuďoch treba niečo povedať, a povedal nám, kto sú páni Horváth a Ódor, bez toho, aby to mal so mnou, nedajbože, dohodnuté, hej, čiže to vnútorné pnutie mal, že je to asi nedopovedané, že to treba povedať. Ja mu ďakujem, ale musím povedať, že mne to nestačí, teda absolútne nestačí, ale malú poznámku poviem, tá poznámka, znova teda, že plus aj mínus, tá poznámka o tej etnicite bola v zásade zbytočná, pripomína mi to ten príbeh amerického a ruského zbormajstra, kde ruský hovorí, že: "My máme, my nie sme žiadni rasisti, my máme v zbore dvanásť Židov." A ten americký vraví: "My ani nevieme, koľko ich tam máme." Čiže to bolo podľa mňa zbytočné, ale nevadí, stalo sa.
Znova hovorím, že som sa prihlásil do tejto rozpravy písomne predtým, ako prebehol tuná tento, ako pán minister povedal "brainstorming" a bol to fakt otvorený "fight", takže uvidíme (Smiech.), ako sa hovorí, nemáte čo povedať proti, uvidíme. Pán Beblavý cítil teda, že treba niečo povedať. Som rád, že aj pán Sulík tiež povedal, že ho pozná, to tiež môže mať určitú váhu, hej, keď teda ho pozná, tak je to o niečo lepšie. Ja hovorím, áno, sme radi, že teda je to zodpovedná nominácia, vychádza to z toho tak, tak sem s ním. Alebo s jedným aj s druhým, nech sa prídu predstaviť na tých 5 minút, ja rád spoznám, nemám možno až takú česť sa denno-denne stretávať, teda mimo rokovaní schôdze, samozrejme, s múdrymi ľuďmi, keď som už ten sedliak, takže rád sa spoznám s ďalším múdrym, vzdelaným mužom, bude to pre mňa cťou. Takže aj pred touto voľbou, keď pôjdeme teda hlasovať, dám znova procedurálny, keď to už možno niekoho bude otravovať, špeciálne asi pána Kolesíka, znova dám ten procedurálny návrh, aby sme, aby páni, ktorých budeme voliť, budeme chcieť byť zodpovední, aby sa nám prišli nakrátko, zdôrazňujem nakrátko, predstaviť. Ďakujem pekne.

Súvisí to s tým. No dobre. Čiže znova len poviem, zopakujem, aby sa nezabudlo, ten návrh dám a nechám to naozaj na vás, vážení, môžte tu na mňa sršať síru, liať vodu, hej, nechám to na vás, na vašom rozhodnutí, ako sa k tomu postavíte. Ďakujem.

Pán predrečník, asi znova spravil tú istú chybu, že bol v inom parlamente, lebo tuná kolega Matovič nesúhlasil v zásade s tým, čo som ja hovoril, čo bolo takým nóvom aj pre toto plénum. Čo je v zásade dobré a logické, že sú rôzne názory. Ja len zopakujem, aby sa nezabudlo, keď príde táto voľba, ja dám ten procedurálny návrh, že teda tento, ak už, znova len záleží na vás a ja som to povedal, keď chcete, znova to zopakujem. Nebudem tu ani apelovať ani na deti, ani na vnukov a ja neviem patetické nebo, hviezdy. Je to len na vás, či vám to tak stačí, alebo nie. Za seba hovorím, mne to nestačí, hej, a možno je to zvláštne, možno to vyznie komické, aj silnejšie výrazy, zdá sa, tu používajú.
Mám takú obavu, že tragédiou tohto návrhu je, že ho nenapadlo niekoho iného, ale nevadí, predsa len proste urobím to, čo urobím a ja viem, že keď budem búchať topánkou po stole, tak niekto si sakramentsky na tom zgustne. Ale znova je asi pravdou to, že možno sa niekto zamyslí, že či náhodou by to nestálo za tú zmenu a že či by nemali o tom uvažovať. A to, že sú na výboroch, sú na výboroch. Však to je logické, že sú na výboroch, ja len hovorím o elementárnom, o elementárnej slušnosti, o elementárnej štábnej kultúre, že niekto, za koho odo mňa sa očakáva, už to je jedno čo. A, nedajbože, keď sa čaká odo mňa, že mám byť za, hej, aby som ho poznal, aby som ho videl. Lebo áno, pán Kolesík, máte pravdu, ja môžem ísť na výbor, ale ergo to neznamená, že zrovna vtedy ja mám čas, hej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

No priznám sa, neviem, ako reagovať, lebo mám pocit, že sme sedeli v inej sále, že ja som bol teleportovaný na nejaký iný parlament, to čo som hovoril, som hovoril iným poslancom a títo poslanci počúvali niekoho iného, lebo to absolútne nesedí s tým, čo som ja hovoril. Ale len zopár drobných poznámok, ja neviem, že volí sa v pléne, nevolí sa v klube. Parlament má aj také, by som povedal, také možno pre niekoho zvláštne veci, akože aj vlajka je tu potrebná, aj nejaká úcta k priestoru, proste to sú nejaké tradície toho parlamentarizmu možno dlhšie, takže neviem, že, samozrejme, možno že nájsť tú čistú logiku, ja tu mám študovať životopis. Ja si ho preštudujem, ale hovorím mám taký pocit, že sme sa asi nepočúvali navzájom, lebo argumentačne sa ani neviem poriadne k tomu vyjadriť, že či personálna agentúra. Nehovorím, že toto je personálna agentúra, však ja len hovorím, že keď rešpektujem dohody, aj tie čo boli, to znamená je to len o zodpovednosti toho nominujúceho, ak je to politicky dohodnuté, nie je problém, však to prejde. Ale ak sa tu postaví nejaká oštara a potom zistíme, že nevie pomaly z úst povedať ani dve súvislé slová, tak potom ten, kto ho nominoval, možno mu aj prejde, tak ten preberie zaňho zodpovednosť. Ja netvrdím, že to tak je, ale je to úcta k parlamentu, že človek, ktorý chce byť zvolený v parlamente, a to je aj úcta k nemu, že keď ho volí, tak má možnosť prísť pred, predsa mne to tak sedí, vnútorne to tak cítim. Samozrejme, môžete tu nájsť nejaké argumenty typu, ja neviem čo, ale však to je päť minút, päť minút, tu nikto nehovorí o personálnej agentúre, o ničom. Tu hovorí o krátkom predstavení sa a ja budem rešpektovať dohodu. Aj u nás v klube, keď bude nejaká dohoda, že sme sa dohodli, áno, ale to je elementárna slušnosť, to je štábna kultúra, že teda sa tu nejakým spôsobom vráti a že tu bude. To znamená, že bude tu niekto, za koho ja mám hlasovať. Mne hovoríte, že mám hlasovať za niekoho, koho som v živote nevidel, v živote som ho nepočul a odo mňa sa očakáva, že hlasujte. No nie, u mňa to tak nefunguje. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, asi je pravdou, že vystúpiť v rozprave k takémuto bodu sa bude zdať zvláštne, aj som rozmýšľal, či vystúpim, alebo nie, ale nedá mi.
Hlasujeme tu o schvaľovaní určitých personálnych nominácií. Ja rešpektujem, že prebehli politické jednania, dohody, to rešpektujem, ale aj tak mi to príde zvláštne hlasovať za niekoho, koho som v živote nevidel. Minulý týždeň sme hlasovali do dozornej rady fondu a zistili sme, že okrem pána Lišáka, Krála sme schválili aj pána Végha, ktorý, my sme potom zistili o niečo neskôr , že je postavou v spise Gorila, čo teda ergo neznamená hneď nejaké k. o. kritérium ale je to minimálne politicky zvláštne, že v jeden deň odsúhlasíme to, aby minister vnútra predniesol správy o vyšetrovanie spisu Gorila a o štyri hodiny neskôr na základe nominácií schválime do ako predsedu Dozornej rady človeka, ktorý v spise figuruje.
Naozaj mi to príde zvláštne, akceptovať tento parlamentný úzus, i keď, zdá sa, funguje dlho. Prebehnú politické dohody a personálne nominácie sa normálne schvália v pléne. Ja s tým mám problém. Čo sa týka tej minulej nominácie, ja som ju ignoroval. Dohody sa nemusia meniť, dohody môžu zostať, čo je dohodnuté, je dohodnuté, ale poslanci by mohli vedieť o kom hlasujú obzvlášť, ak ho vôbec nepoznajú. Neviem, čo by sa stalo, neviem, či by z niekoho odbudlo, ak by sa nakrátko prišiel predstaviť do pléna a povedal: "Volám sa Ferko Mrkvička a som odtiaľto a chcem pre vás a pre túto krajinu urobiť toto." Celé by to mohlo trvať 5 minút. Ktovie, možno by sme zistili, že kto koho vlastne nominoval.
Teraz odbočím čiastočne, vystupoval tu minulý týždeň pán Šefčovič. Ja neviem, kto jeho nominoval, ale v tomto prípade to dopadlo dobre, naozaj pán Šefčovič je podľa mňa človek na svojom mieste a určite nám nerobí hanbu. To je ten dobrý stav. Môže sa však stať, že niektorá nominácia bude absurdná, poznáme z histórie, spomeniem takú slávnu Ľuptákovú svokru. Ona sa síce asi nevolila v parlamente, ale niektoré nominácie, ktoré sa volia v parlamente môžu byť teoreticky na úrovni Ľuptákovej svokry. Teoreticky môžu. Viete a v prípade, že by sme sa na niečom takomto dohodli a nastala by taká smutno-smiešna situácia a predstavila sa by sa taká pitoreskná nominácia v parlamente a la Ľuptáková svokra. Bolo by to aj vizitkou nominujúcich, lebo nominujúci preberá zodpovednosť. Ja nehovorím, že to tak je, ale teoreticky to tak môže byť. Môže sa stať, že sem príde nejaký totálny tĺk s politickou nomináciou, predstaví sa nám a hlasovaním prejde, lebo je to dohodnuté. Každopádne však tento mechanizmus, predstavenie sa kandidáta pred poslancami, bude pre nominujúcich pôsobiť filtračne. Čiže nominácie budú zodpovednejšie a poslanci budú mať lepší pocit alebo až dá sa povedať možno lepšie čistejšie svedomie, čiže to som chcel a dávam na zváženie, či sa tento dlho asi dlhoročný parlamentný úzus nemôže meniť.
A poviem vám aj môj ďalší postup, čo sa týka hlasovania o personálnych nomináciách v parlamente. Pri tejto voľbe dám procedurálny návrh, aby pred hlasovaním, aby sa prišiel kandidát predstaviť plénu. Ak neprejde, tak budem túto voľbu, ale aj ďalšiu dnešnú prípadne, ak bude ešte o niekom hlasovať, budem ignorovať mojim tichým protestom, a to tak, že nebudem hlasovať. Avšak pri ďalšej voľbe okrem tých dnešných, sa pokúsim teda dať znova procedurálny návrh, aby kandidát prišiel sa predstaviť plénu. Keď to neprejde, tak okrem toho, že tú voľbu budem ignorovať ju doplním o ďalší prvok, ktorý nie je až taký originálny a bol už použitý v OSN Nikitom Chruščovom, ktorý okrem toho, že bol komunista a bol aj sedliak hrubých spôsobov, Nikita Chruščov búchal topánkou v OSN o stôl a ja budem počas celej voľby búchať topánkou o moju poslaneckú ľavicu a dám si novú topánku. Chruščov protestoval proti nejakému Filipíncovi, že vytýkal Rusom, že majú v područí štáty strednej a východnej Európy. Doba sa zmenila a maximálne, čo ja mám s Chruščovom spoločné, je to, že som tiež sedliak a tu podľa niektorých mešťanostov, len nie sú tu, z Považskej Bystrice by som dojiť ovce a variť guláš. To jediné mám spoločné s Nikitom Chruščovom. Nie som ani komunista a protestovať budem preto, že ma nebaví, keď niekto zo mňa robí hlasovaciu figúrku.
Nemôžem zodpovedne hlasovať za niekoho, koho som v živote nevidel. Čo keď náhodou, keď ho uvidím, zistím a spoznám v ňom človeka, ktorý na mňa ako psychopat trúbil, keď skočila zelená, ja som o milisekundu neskôr zaradil? Čo keď v ňom spoznám človeka, ktorý končí, chodí venčiť psa pred náš dom a nikdy si kôpku svojho psa neodprace? A čo keď a čo keď? A môžme pokračovať. Samozrejme, trochu preháňam, ale v zásade je to tak. Ako môžem za niekoho hlasovať, koho som v živote nevidel, nepoznám. Vážení poslanci kolegovia, ak máte pocit, že je to takto v pohode a v poriadku takto voliť, a to, že kandidát by sa prišiel na krátko predstaviť je zbytočná len strata času. Tak môžem povedať len to, že nepoviem nič. Nebudem vám to vyčítať ani tu apelovať na nebo hviezdy, deti, vnukov, nepoviem nič. Len budem zvedavý, ako sa zachováte, ak by ma chcel predsedajúci za to, že budem búchať topánkou o moju lavicu, vyviesť zo sály.
Takže zrekapitulujem môj postup pre dnešné hlasovanie. Dám procedurálny návrh, aby sa kandidát prišiel predstaviť pred plénum, v prípade, že nie, tak voľbu ignorujem a tie ďalšie mimo dnešné voľby zvolím ten postup, ktorý som avizoval. Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach je dosť nudný bod a je ťažko niečo k nemu povedať, ale niečo skúsim.
Existuje taká tenká, veľmi tenká hranica, medzi daňou z úspechu a progresívnou daňou. Veľmi tenká. Malú odbočku spravím, ale nemám je komu povedať, ale predsa len ju poviem. Že nič v zlom pre kolegov z SaS, možno tá ich konštrukcia je mimo chápania bežných smrteľníkov a možno aj mimo mojej mentálnej kapacity alebo tá ich šachová partia je na úrovni Kasparova. Ale je totižto absolútnym paradoxom až absurditou, keď tuná absolútni liberáli a vyznávači absolútnej slobody dajú návrh do parlamentu, ktorý je čistým zákonom, kde je úplne jasná daň z úspechu. Návrh z SaS, že strana, ktorá dosiahne nad desať percent dostane menej od štátu, je daň z úspechu ako vyšitá. A ak by ste v nejakom náučnom slovníku hľadali, že čo je daň z úspechu, tak kľudne tam môžte dať tento návrh. Áno, aj vládny SMER to pokúša, zdaniť, dodaniť všetko, čo sa hýbe. A niektoré návrhy z konsolidačného balíčka pre mňa sú na takej tej tenkej hrane, tenkej hrane medzi daňou z úspechu a progresívnou daňou. Už len dodám, že zdaňovať úspech je nebezpečné i keď lákavé. Samozrejme, neúspešní zdaňovaniu úspešných veľmi intenzívne tlieskajú, ale úspešní toto vnímajú, ako sa hovorí, s takými veľkými rozpakmi. Niektorí úspešní prestanú chcieť byť úspešnými, respektíve budú chcieť byť úspešnými v inom prostredí, v prostredí, kde sa úspech nezdaňuje.
Existujú také rady múdrych, rady múdrych starých obchodníkov. Áno, je ich viac a tá najcennejšia je, že zadarmo je najdrahšie. Ale sú aj iné a poviem jednu a je taká úsmevná, že ak chcete byť úspešní, čo pre niekoho znamená zarobiť peniaze, ale to nemusí znamenať to, takže musíte sa snažiť ráno skoro vstávať, neskoro chodiť spať. A znova snažiť sa pracovať od svitu do mrku a hlavne, vážení, hlavne musíte ťažiť ropu. Toto ponaučenie má v sebe taký kus trpkej pravdy. Nemôžme porovnávať odvetvia hospodárstva v regulovaných odvetviach s odvetviami bežného podnikania. Podnikanie v regulovaných odvetviach je pre mňa totižto ľahšie a ziskovejšie.
Ak sa na tomto zhodneme, tak potom bez výčitiek svedomia môžme zahlasovať o osobitnom odvode pre toto podnikateľské prostredie. Ja som jeden z posledných, ak nie posledný, ktorý by bol stúpencom dane z úspechu, dane z nenávisti alebo dane zo závisti, ale v tomto návrhu nemám problém zahlasovať za, ale, ale. Ale mám malý problém. Problém je v tom, že v tom návrhu zákona v § 12 ods. 4 sa píše: "Tieto aktíva sú účelovo viazané na podporu rozvojových programov vlády." Z toho mám strach. Samozrejme, menší strach, ako keby bol vo vláde Slota. Veď si to len predstavte, čo všetko by sa mohlo skrývať pod takouto formuláciou pre prípadných ministrov zo SNS. Predstavte si, čo ešte pre nich by mohli byť rozvojové projekty. No strach pomyslieť. Aj v tejto mocenskej konštelácii však mám obavu, síce menšiu, ale mám, čo by podľa tejto našej súčasnej vlády mohol byť ešte rozvojový projekt. Nevylučujem, že sa môžu snažiť, ale môže to znovu dopadnúť zle alebo tak, ako to spomínal kolega Beblavý, že: "Chceli sme to najlepšie a dopadlo to tak ako vždy." Citát, myslím, Černomyrdina.
Ak voláme po konštruktívnej opozícii, tak bude sa snažiť dať konštruktívny návrh, a to doplnenie do § 12 ods. 4 niekde s nasledovným textom: "O použití takto vybraných prostriedkov rozhodne komisia zložená zo zástupcov vlády a zástupcov podnikov, ktorých sa tento osobitný odvod týka. Podmienky rozhodovania budú upravené samostatným štatútom."
A ešte sa mi tam žiada doplniť textáciu: "Poverený minister o použití prostriedkov informuje Národnú radu Slovenskej republiky." Ja si myslím, že s takto formulovaným návrhom by nemal byť zásadný problém s ním súhlasiť, a keď tak len politický. Vecný nemôže byť.
A dovoľte mi ešte niečo povedať. Pani Žitňanská, Žitňanská Lucia urobila pred pár dňami peknú analýzu: má dať - dal. K nej len poviem, že poraziť rešpektovaného súpera je výzva, poraziť ho čestne je veľká výzva, poraziť ho malou lsťou je možné a pripúšťa sa. Minulý týždeň bol film Trója. Ten príbeh o trójskom koňovi je dobrý. Tuná však po analýze pani Žitňanskej je, zdá sa, urobená taká malá lesť a lesť na občanov. Vláda a banky, sa zdá, sa dohodli, povymieňali šuplíky, čo malo byť doma, je doma, čo malo byť vo fonde, je v rukách štátu a všetko sedí. Ešte aby to vyzeralo, že sa bojuje treba dať zopár bojových vyhlásení pre tlač, banky o tom, ako trpia a bojujú, a vláda o tom, ako bojuje za občana. Mám obavu, že aj v tomto zákone o regulovaní, o tom osobitnom odvode sa pustí, ako sa hovorí, že pustia chlp, ale výmenou za niečo. Možno telefónni operátori tu budú ako Sovietsky zväz dočasne a naveky a na to, aby pomíňali všetky tie zisky, čo majú, budú púšťať vianočnú reklamu už od augusta. Benzín, nafta bude stáť pomaly najviac v celej Európe a takto môžme pokračovať.
Ja budem korektný, lebo iba tak sa dá a bude dať pomôcť tejto krajine. Nebudem tu teraz vyskladávať konštrukciu populárnu, povestnú konštrukciu: lebo Fico, lebo SMER, lebo medveď. Budem však veľmi pozorne vyhodnocovať, či boj s monopolmi je boj s monopolmi, či hrdinstvo je skutočné hrdinstvo. Každopádne po zapracovaní môjho návrhu a zistení, či tam nie sú zakopané míny a či neprebehlo započítavanie súvahy má dať - dal nejako ináč, nemám problém zahlasovať za tento zákon. Ďakujem vám pekne.

Takže ešte raz. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ja sa chcem spýtať tuná predsedu správnej rady, nie som právnik, prípadne ma opravte, ale z tej bežnej vedomosti, čo mám, sa hovorí, a teda myslím, aj takto zákon hovorí, že keď sa dozviete o tom, že bol spáchaný nejaký trestný čin, je vašou povinnosťou to nejakým spôsobom riešiť a oznámiť. A ja sa chcem spýtať, pri tom skúmaní, tej pamäti nášho národa neblahej častokrát, ste určite natrafili na niektoré skutočnosti, ktoré poukazujú alebo nasvedčujú tomu, že mohol byť spáchaný nejaký trestný čin. Až by som si vsadil, čo nerobím, že v tom období tých štyridsiatich rokov hlbokého komunizmu tuto veľa takého nastalo, a teda tá moja otázka znie, že či tej, pri tej vašej práci, pokiaľ ste takéto niečo zistili, či ste si konali občiansku povinnosť a podali ste nejaké návrhy na na šetrenie, na vyšetrovanie? Či boli, alebo neboli, aby to potvrdil aj nezávislý orgán. Ďakujem pekne.

Dobrý deň prajem. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte aj mne len krátko, ono pán predseda to tu spomínal aj druhý dôležitý problém, a to je ten zvuk pri reklame. Nuž naozaj, ja vám poviem aj u nás doma, že my máme s tým veľký problém, lebo pozeráme nejaký film, potom prepne tá reklama, začne to revať, moja žena povie: "Stíš to!", ja neviem, kde je ovládač, viete, potom to je hrozné a máme pokazený večer. Čiže ja viem, že sa to už niekde riešilo, že je nejaký zákon, ktorý to myslím upravoval niekedy dávno, neviem, prečo sa to nedodržiava a že ako sa dopracovať k tomu, aby sa to dodržalo, ak je to už len v tom. Ja si dovolím tvrdiť, že je to kontraproduktívne možno aj pre tých zadávateľov reklamy, lebo tým, že to takto zvýšia tú hladinu toho zvuku, ja si myslím, že viaceré rodiny reagujú tak ako u nás, že to buď vypnú, alebo prepnú, alebo úplne stíšia, takže možno by sme mali, keby som si ja zadával, tak ja by som možno trval na tom, že nech nezvyšujú, ale tak to mi už nenáleží hodnotiť. Každopádne to vyrušuje a vyrušuje to veľkým spôsobom, čiže otázka stojí, že či je to v tom, že sa nedodržiava to, čo sa má dodržiavať, alebo je problém v tom, že existujúca úprava právna je nedostatočná na to, aby sa to dodržiavalo. Toto je takým kľúčovým momentom.
A potom ja sa pripájam k apelu mojich predrečníkov, ktorí tu hovorili o tom, že ten fenomén "15-ky" je silný na Slovensku a naozaj až zvrátený, a ja sa pripájam o to silnejšie, že Igor Matovič má ešte malé dcéry, ale ja mám dcéry v puberte, čiže v najrizikovejšom veku a naozaj to vnímam silne a nechcem teda a ja nemám ani dosah na to, aby som to vedel až tak skontrolovať, že tie stupidity a tie úplné zvrátenosti niekedy, čo idú v televízii, keď ony prídu zo školy, až rozum stojí. Takže znova teda pripájam sa úplne všetkými desiatimi a otázka bude stáť teda, že či bude postačovať ten apel na existujúceho ministra, nech tú - myslím tú vyhlášku z 2007 - zmení alebo potom by sme si to zobrali my ako poslanci, lebo nič väčšie ako parlament neexistuje, lebo ak niekto musí niečo počúvať, tak musí počúvať parlament, tak by sme sa potom k tomu trebárs postavili aj my. Ja určite, lebo naozaj mi záleží na tom, aby moje dcéry hlúposti nepozerali.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo. Som rád, že mi vyšlo skoro posledné, iba pán Figeľ má asi z moci úradnej predbehol a diskusiu uzavrie. Ja zopakujem kratučko, čo som povedal včera. Je dobré, že sú tu zastúpení členovia strán, ktorí problémy v Európe spôsobili, teda čiastočne SMER, SDKÚ, KDH, MOST. Som rád, že svojou prítomnosťou vyjadrujú... (Smiech a hlasy z pléna.) Čo som povedal zle? Chcem povedať, že som rád, že svojou prítomnosťou vyjadrujú to, že sú, resp. chcú byť zodpovední a problému sa stavajú čelom. Budem rád, keď svojím hlasovaním vyjadria svoj postoj k navrhovanému riešeniu, ktoré aj oni spôsobili. A tým zopakujem to, čo som povedal, neviem, v čom som sa pomýlil, oni, tým myslím politici SMER-u, SDKÚ, KDH a MOST - HÍD. Ja som túto situáciu nespôsobil, ja som chlebíčky do Bruselu jesť nechodil. Zahlasujte, prijmite zodpovednosť! Ja sa zdržím, tak ako som avizoval.
Ďakujem.