Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, ja som bol aj, aj stále chcem aj zostať na čele toho, že by sme tu mali zvýšiť účasť v tomto pléne, ale aj po týchto skúsenostiach budeme musieť zapracovať aj do tej nejakej našej aj džentlmenskej dohody možno aj nejaké výnimky, že trebárs na vystúpenia nad 30 minút sa to až tak striktne požadovať nebude. Viete, niekedy to, Američania doteraz na to neprišli,...
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, ja som bol aj, aj stále chcem aj zostať na čele toho, že by sme tu mali zvýšiť účasť v tomto pléne, ale aj po týchto skúsenostiach budeme musieť zapracovať aj do tej nejakej našej aj džentlmenskej dohody možno aj nejaké výnimky, že trebárs na vystúpenia nad 30 minút sa to až tak striktne požadovať nebude. Viete, niekedy to, Američania doteraz na to neprišli, že ako tí Severní Kórejci vymyli hlavu tým americkým pilotom, ktorí spadli nad Severnou Kóreou. To bolo fakt, doteraz na to nikto neprišiel, že ako sa to podarilo. Niekedy mám pocit, že tu, tu ja naozaj, ja vždycky hľadám na veciach, že niečo dobré, že niečo pozitívne, tu som našiel zatiaľ jedinú vec, že si trénujem schopnosť sebaovládania, naozaj. A už dosahujem maximálnych úrovní, neviem, či sa dá ísť ešte ďalej. Hej, už ani pán Mikloško, Jožo, to nevydržal. Že niekedy naozaj, si človek už aj vlasy trhá, keď už stýkrát počuje to isté, neviem, neviem, dám na zváženie, ale skúsim meritórne k tomu, o čom, o čom je vec.
Viete, na to, aby to malo význam, bolo by dobré si zadefinovať na začiatok, že z akej axiómy budeme vychádzať, že či si myslíme o sebe, že my sme tí najgeniálnejší na svete. Tuná kolega pán Kaník by si zaslúžil, už som to hovoril, nobelovku za ekonómiu, mier a ešte aj literatúru. A všetci ostatní sú nezodpovední, ja neviem, nezaujíma ich budúcnosť, nebavia ich deti a proste sú ľahkovážni avanturisti. Toto je jedna poloha, že buď si to myslíme, alebo si to nemyslíme. Ak si myslíme to prvé, tak nemá význam, aby som tu rečnil, kľudne skončím a ušetríme si čas. A pokiaľ si to nemyslíme, tak prípadne vydržte, skúsim niečo k tomu povedať a skúsim povedať niečo, čo tu ešte neodznelo, aby ste si netrhali vlasy, lebo naozaj tu už odznelo to isté, ale v stých podaniach, naozaj to je ťažká rehoľa byť poslancom, keď toto vlastne, vlastne toto je nejakým spôsobom, tak uznám, že ja som tak unavený. Možno keby som vagóny vykladal, tak nie som tak unavený, ako z toho, keď musím toto počúvať, a chcem to počuť.
No, ja spomeniem jedno z mála hodnotných vystúpení, treba povedať, že aj bolo tu aj hodnotné vystúpenie pána Beblavého, ktorý nezaujato, objektívne vyanalyzoval, ako to kde je, hej. A povedal nám, že tak ako to kde je, že nikde to nie je tak ako u nás. To znamená, nikde neplatia toľko ako u nás, ale on to zakončil, resumé z toho bolo celkovo: Áno, je to síce tak, ale pre nás to slúži ako ochrana pred nezodpovednými politikmi. Čiže to bolo, to bolo skrátene, zjednodušene celý výstup, čiže inde to nie je, u nás je to preto, lebo je to ochrana pred nezodpovednými politikmi. Takže toľko sebakritiky, čo zaznelo, lebo vlastne on robil sebakritiku na seba, lebo to prebiehalo v tom období, keď oni boli vo vláde, čiže oni sami seba sa, samých seba sa báli, že akí sú nezodpovední a zbojníci, čiže preto to tak prijali. Ale ja s touto formuláciou naozaj, čestné slovo, nemôžem súhlasiť, absolútne nesúhlasím, lebo to môžeme dôjsť do extrému, že niekto tu príde potom a povie: Áno, my sme tu nezodpovední politici, všetci tu budeme kradnúť, hej, tak ani štátny rozpočet nám nedajte a dajte ho pre istotu nejakej firme. Hexa, Penta, Sixta, to je jedno. Aj políciu, však my sme tu nezodpovední, nedávajte políciu politikom, ale dajte ju niekomu, ja neviem, z portfólia firiem pána Lorenca. Viete, toto je ako absurdný príklad, ale mne sa to k tomu blíži, čiže to, že my máme 9 percent ako inde na svete, je preto, lebo my sme nezodpovední. Nemôžem sa nikdy, pri najlepšej vôli sa s touto argumentáciou nestotožním. A to bol hodnotný príspevok v tejto diskusii.
Že, vážení, keď sme sa pýtali, že ako to dopadne s dôchodkami u nás, teda v Európe a u nás. Poviem krátko, nie som ani Nostradamus, ale som priemerný analytik a prežil som veľa času v Číne, a preto ma to čiastočne oprávňuje a legitimizuje mať na to taký názor, ktorý si môžeme zobjektivizovať v určitom čase a priestore. A tuná ľudia, ktorí naozaj vedia, že euro je euro aj ráno aj večer, pokiaľ strhnú klapky politiky, tam mi povedia, že či áno, alebo nie.
Čo sa týka tej Číny, prečo ju spomínam, Čína, čínsky komunizmus porazil európsky socializmus. Keď to trošku preženiem, my sme mali možnosť, teraz už nemáme právo im konkurovať, už len čisto formálne. A toto má obrovský vplyv okrem iného aj na dôchodkový systém Európskej únie, ktorý sa zrúti. To, čo sa tu všetko hovorí, on sa zrúti tak či tak, pokiaľ Európska únia neskočí so socializmom, pokiaľ sa v Európskej únii nezačnú rodiť deti a pokiaľ sa Európska únia nezadefinuje smerom k Číne.
Slovensko okrem týchto úloh ešte má svoju ďalšiu vnútornú, ktorú si svojou geniálnou sociálnou politikou vytvorilo, a to má problém rómskych osád, má ešte navyše, k tomu. Mimochodom, sa spýtam, ste neprejavili nejaký enormný záujem o ten môj návrh, že by sme spravili výjazdové zasadnutie parlamentu v Letanovciach, šestnásť nás bolo za, dám to aj nabudúce. Skúste zvážiť, že či nás nebude viacej, lebo skôr či neskôr by sme to výjazdové zasadnutie parlamentu tam spraviť mali, čím skôr, tým lepšie.
Slovensko musí mať menej socializmu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, ja by som vás chcela poprosiť, tak ako všetkých ostatných, skrátené legislatívne konanie.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Áno, áno, to je k tomu určite.
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Dobre. Počúvame. Takže poprosím vás.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Slovensko musí mať menej socializmu, a tu teda pánovi ministrovi poviem, aj v Zákonníku práce aj v sociálnych službách musí, ináč sa nepohneme. Stále si myslím, ja som to už dávno, pred dvoma rokmi písal, že najlepší dôchodok je dobre vychované dieťa, opakujem, najlepší dôchodok je dobre vychované dieťa. A ak urobiť nejaký dôchodkový systém, tak rodičovský dôchodkový systém.
To, že my teraz znížime odvod z deviatich na štyroch, nič sa nestane, žiadna tragédia sa nekoná z tohto globálneho kontextu, to, čo, z toho nášho kontextu, áno, sa bude len konať to, že prestaneme byť exotmi v Európskej únii, ktorí tu svietime, že aký máme odvod, a prestaneme byť aj určitým sociálnym laboratóriom. Platiť 9 percent je luxus, tu ešte nezaznelo, a ja to hovorím, platiť 9 percent je luxus do druhého dôchodkového piliera. Vedia to krajiny Európy, Poliaci to zistili o niečo neskôr, ale zistili, aj iné krajiny to zistili. Len nám to trvá dlho. To, že je to luxus, mi pripomína, ja mám strašne rád film, to Dedičstvo, a mi to pripomína, ako tam ten Bolek Polívka hovorí, že: "Dělaj machry a hajzly mají na chodbě." Viete, to je, tiež mi niekedy pripadá, že ako sa tu my pasujeme, že čo všetko, hej, a tu vzadu nie je nič, ale tu sa bijeme do pŕs pomaly, že by sme mali ísť za príklad do všetkých štatistík ekonomických, že by sme mali v Davose prednášať ešte, ja neviem, úplne vo VIP, nosná téma, že Davos by mal byť venovaný nám, že čo my tu všetko dokážeme, ako si dokážeme pravdupovediac klamať. Na to, aby v Čile sa niečo také zaviedlo, potrebovali chuntu vojenskú a Pinocheta, u nás stačí jeden legendárny herec a Ľudovít Kaník. (Potlesk.) Je mi aj ľúto, a to chcem povedať, že naozaj tá demagógia hrozná, ktorá tu zaznieva, zle vplýva na ľudí. Nám sa podarilo celou touto diskusiou urobiť z veľa ľudí egoistov. Babka vo Svidníku, alebo staršia pani vo Svidníku, ktorá život prežila v pokoji a v kľude, sa z nej zrazu stane, po tejto argumentácii, egoista, lebo prijíma celú tú filozofiu toho, že to sú jej peniaze. Naozaj, hrozné, čo to vie spôsobiť, že, že takto to na tých ľudí vníma, dokonca aj zo Števa Kuffu, ktorého si fakt vážim, že tiež vnímam ho, nie je tu, tak nebudem dlhšie hovoriť, že, že naozaj tá rétorika, opatrne s ňou, že čo sú vaše peniaze, čo sú naše peniaze. Bismarck, Bismarck tu bol spomenutý do dnešného dňa iba raz, iba pán Frešo ho spomenul dvakrát, solidarita, neviem, jak to niekto počítal, alebo nepočítal, koľkokrát tu bola spomenutá a či vôbec. Vaše peniaze, naše peniaze, krádež. Ak by sa toto prejednávalo v iných parlamentoch, kde si ctia demokratické tradície, tak Bismarck by tam bol v každej druhej vete a solidarita v každej vete. Koľko. Dobre, my na Slovensku sme z toho urobili vzburu, ja to tak mám taký výraz, že vzburu egoizmu, ale tá vzbura egoizmu skončí len v pohári vody. Tá rétorika, vaše peniaze, naše peniaze, je to naozaj nekorektné, to takto zjednodušiť, lebo to sú neni, prísne vzaté, vaše peniaze, sú to peniaze, ktorými sa podieľate na systéme dôchodkového zabezpečenia, ktorý sa vyvíjal určité obdobie. To hádam aj pán Kaník uzná. Ono, prísne vzaté, vaše, naše, aj z Vysokých Tatier je kúsok mojich, hej, aj z Dunaja je kúsok môjho, to nemôžeme takto, čo si to teraz niekto vymeria, že koľko z tých Vysokých Tatier je mojich, a ja si to pôjdem oplotiť?
Ale to trošku hyperbolizujem, ale naozaj, že nepripúšťajme túto extrémnu, extrémnu komunikáciu typu - moje peniaze, vaše peniaze. A nedodáme, nehovoríme o generácii. Dôchodky, ktoré vyplácajú teraz, nechcem sa dotknúť pána Kaníka, či má rodičov, alebo nemá, ale jeho rodičom teraz tak vyplácajú preto, že tu bol určitý systém dôchodkového zabezpečenia na princípe solidarity. Nemôžete to otočiť zo dňa na deň. Nemôžete to skrútiť zo dňa na deň. Ja som za zodpovedné riešenia, som proti nezodpovedným riešeniam. Som posledný proletár v tejto sále. To už pán Kaník bude pod tlakom okolností proletár, ja ešte nie. To vám hovorím, lebo skutočný gazda, podnikateľ, nemôže byť proletárom, nemôže byť komunistom, ale takisto nemôže ani súhlasiť s tým, aby sa stal opačný extrém. Aby sme my tu vytvárali podnikateľské nebo, podnikateľské nebo určitým skupinám, kde štát im zabezpečuje výnosy, zabezpečuje im servis, agendu, takto to proste nefunguje, to je druhý, opačný extrém, ktorému my sa tu blížime. A ja budem naozaj do poslednej chvíle, poslednej chvíle bojovať proti tomu, aby to tak platilo, aby štát bil bandu s veľkými firmami, a týmto spolu vytvorili takúto koalíciu, to proste nefunguje, to zničí tú krajinu, to nemôže fungovať. Určite nie. Posledný, posledný budem ten, ktorý by na to pristúpil. Nikdy sa s tým nezmierim.
Tak viete, ono, tak aj poviem, že tak ako bol, zjednodušujem trošku, aj komunizmus ideológiou takých kaviarenských povaľačov častokrát. Lebo skutočný gazda, skutočný podnikateľ nikdy nemôže uveriť idei komunizmu. Nikdy. Ale takýto povaľači, viete, že toto, hento, ale viete, kam sme to dopadli. A teraz ja tiež identifikujem, že tento druhý extrém, ktorý sa tu vytvára, nielen u nás, ale aj v Európe, to znamená, že dochádza k tejto synergii a k tomuto spojenectvu štátu a silných finančných skupín, že tiež na čele hrdo a silne a hlasno stoja tiež tí istí kaviarenskí povaľači. Lebo povedal som to v mojej faktickej poznámke, nedovolím si zatiaľ na nikoho v tejto sále ukázať, že on je tým kaviarenským povaľačom. Ale identifikujem iné hlasy, ktoré tu sa dobýjajú, hej, a z nich by som kľudne do tejto kategórie zopár zaradil.
Pokiaľ by sme to dopustili, že, že si firmy kúpia štát, to bude zlé, ale to nechcem teda moc filozofovať, len chcem povedať, že pamätajte, vážení, že a bojte sa kaviarenských povaľačov, lebo tí naozaj toho už napáchali dosť, ale chytajú druhý dych. Niekto by mal možno snahu až tendenciu urobiť z tohto až takú revolúciu. Že proste tá rétorika, jeden a pol milióna ľudí, kradnú vám peniaze. Priemerný, priemerný revolucionár by pri takomto nastavení, to znamená jeden a pol milióna ľudí, obrovské kvantum ľudí, a teda kradnú, priemerný revolucionár by z toho spravil revolúciu. Už by stál na barikáde a tisíce ľudí za ním, ale tu nikto nestojí za nikým. A teraz že v čom a prečo? Viete prečo? Preto, lebo pán Kaník nemá to presvedčenie, nemá ten hlas, nemá tú vôľu, nemá tú charizmu, nemá preto, lebo mu chýba základný atribút, kolega, chýba vám základný atribút, a to je spravodlivosť. Kľúčový, na ten ste zabudli. (Potlesk.)
Netrápme sa už, ja len krátko poviem, pre mňa je dôležité, celé toto je o ničom, pre mňa je dôležité, tie poplatky. Naozaj, tie sú pre mňa kľúčové, aj na to už bolo dosť povedané, na tému poplatkov, oceňujem pána Mihála, že sa tomu venoval zodpovedne a dôsledne, tak ako on vie, hej, že, že to, proste nám to tu všetkým vysvetlil. Naozaj, tie poplatky sú kľúčové. Pán Kaník sa nepostaví do čela tých, nepostaví do čela tých, ktorí budú proti tomu, aby sa zvyšovali poplatky. Bude to takou skúškou pravdy, ja som zvedavý, aj SDKÚ ako sa zachová. Neexistuje najmenší dôvod, najmenší dôvod neexistuje na to, aby sa zvýšili poplatky. Neexistuje. Peniaze nie sú bučiace kravy v kravíne, ktoré potrebujú jesť. To znamená, že ak aj budú tie odvody nižšie, na ich správu nepotrebujete viac peňazí, určite nie. Určite. A to už by som aj ocenil odvahu niekoho, kto by sem prišiel a začne to obhajovať. To by som ešte tu chvíľu vydržal sa na to pozerať.
Ešte chcem povedať, že môžete mať, ja to zvyknem hovoriť, môžete mať zmluvu s tisíckami strán, môže vážiť 5 kíl, ale neochráni vás pred zlým úmyslom. Ja netvrdím, že DSS-ky ho majú. Ale ja vyhodnocujem mierne nekorektné správanie v niektorých veciach. Poviem. DSS-ky vedeli, že niektorí ľudia sú u nich poistení absolútne zbytočne. Absolútne zbytočne. Keby boli korektné, tak povedia, vážení, ďakujeme vám za dôveru, veríme teda, že ste pánovi Lasicovi uverili, ale prepáčte, pre vás to nemá až taký význam. To by bolo korektné. To by bol správca dôchodkov, to by bol správca vašej budúcnosti. Nič také nezaznelo. Ak je aj, a druhá vec. Druhá nekorektnosť, ktorú vyhodnocujem, už týždeň a pol tu hrúzime, chrlíme síru, že čo všetko idete spôsobiť, nie ja, ale vy, že, tým, že sa zníži ten odvod. Ak sú správcovia tých dôchodkov, tých fondov s tým stotožnení, ja som nepočul nič. Ja som fakt nepočul žiadnu tlačovú správu, žiadne vyhlásenie, niečo, že, že čo sa tu ide diať. DSS-ky si kúpili ticho za poplatky. Vymenili blaho sporiteľa za poplatky? Ako tomu máme rozumieť? A práve kvôli tejto, by som povedal, nekorektnosti a nekonzistentnosti je potrebné, ja som to hovoril už aj pred tým, je potrebné a naozaj potrebné, lebo keď je niečo potrebné urobiť, tak je potrebné urobiť to, že tie peniaze majú byť chránené a chránené v čo najväčšej možnej miere a pred možným personálnym zlyhaním. Zákon pozná skutočnosť, zoberte si to, čo mi pán Kaník vyčítal, či som ho čítal. Dal som si tú robotu, čítal som ho. Samotný zákon hovorí o tom, o tej možnosti, ktorá pripúšťa, že existuje, že peniaze sa môžu zdefraudovať, a hovorí, že ak sa tak stane protizákonne, tak za škody zodpovedá štát. Čiže čo sa stane? Keby sa náhodou stalo, nikto nehrúzi, ale môže sa stať všetko, ja a na Slovensku špeciálne, nevylučujem nič, tak stoja tí ľudia, ktorým sa stratia tie dôchodky, budú stáť pred úradom vlády, pred Sociálnou poisťovňou, pred ministerstvom, pred parlamentom, tam budú stáť a budú chcieť poplatky. A ja, keď mňa tu už niekto zvolil, tak mi dal aj nejakú možnosť niečo navrhnúť, alebo dať nejaký návrh, a to apelujem aj na vás, keď štát má prebrať zodpovednosť za to, tak by si mal vytvoriť systém, čo najviac, ktorý čo najviac ochráni to, aby takýto stav nenastal. Nehovorme to, akože stane sa to. Systém práce, pripravme sa na najhoršie, dúfajme v najlepšie, je funkčný. Ja s ním pracujem dlho, odporúčam. Pripravte sa aj na najhoršiu možnú alternatívu tak, aby ste ju vedeli prežiť, ale dúfajte, že bude dobre. Ale nenechajte sa prekvapiť, že vás niečo položí, že s tým ste nerátali. Preto úplne logicky bez toho, aby som ja niečo prejudikoval, že čo sa môže stať, je nevyhnutné do zákona znova novelizáciou zapracovať to, že aby bolo chránené pred možným personálnym zlyhaním. Pomôžte mi, poraďte mi, ja, zatiaľ čo mne napadlo, pán Kaník možno ma doplní, možno nie. Ak niekto má v sebe tú ambíciu, že chce spravovať dôchodky a budúcnosť a kľudnú starobu jeden a pol milióna ľudí, tak by mal niečo strpieť. Previerka NBÚ a kontrola zdravotného stavu. To je to minimum, čo môžeme urobiť, a apelujem na to.
Takže ja to nakoniec už teraz skončím, rekapitulujem, čiže zmenou z deviatich na štyri percentá, vážení, sa nič nestane. Situácia sa len štandardizuje, prestaneme svietiť ako exoti v Európe, ktorí majú luxus, "dělaj machry, ale hajzl mají na chodbě", to sa celé stane. Nič sa iné nestane. Pozmeňovák, aby poplatky zostali v pôvodnej výške, verím, že sa zjaví. Verím. Verím, že ho predložíte. Zachránite si tým tvár, ale zachránite aj tvár exekutíve, ktorá môže povedať pri prípadnej výčitke nejakých ľudí, ktorí, že teraz sa nedodržala dohoda, viete, prišlo to z parlamentu, nevieme to odkontrolovať. Pomôžete si navzájom. Verím, že ten pozmeňovák príde. A ten posledný pozmeňovák na možné personálne zlyhanie, apelujem, prosím vás, dajte, lebo vy máte tú silu, keby náhodou nie, tak skúsim ja na ďalšiu schôdzu, ale pre seba, lebo keď tu nebude vôľa, ale pre seba, to znamená, že urobím to, že aby som ja mal vnútorne pocit, urobil som, čo som mohol.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
