Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tí, ktorí ste tu počas tejto témy, chcem na začiatku povedať, že sa budem držať naozaj toho, k čomu bola zvolaná schôdza, a to je teda pre pripomenutie všetkým, ktorí ste tu, "Postup špeciálneho prokurátora Slovenskej republiky pri vyšetrovaní kauzy Gorila".
Niektorí poslanci, ktorí vystupovali predo mnou, tak spomínali veci ako napríklad, že pán špeciálny prokurátor niektoré iné kauzy zametal pod koberec a tak ďalej. Pán poslanec Lipšic spomínal, že nejakým spôsobom zahladil nelegálne financovanie politickej strany SMER, kde vystupoval nejaký pán Blaško a pán Flašík. Ale tu musím povedať, že veď predsa organizácia, ktorá dohliada nad financovaním politických strán v jednotlivých krajinách, nás vyškrtla z tejto monitorovacej procedúry, je to organizácia GRECO, ktorá na základe zákonov, ktoré boli prijaté tu v parlamente, vyslovila to presvedčenie, že súčasné zákony o financovaní politických strán sú naozaj transparentné a postačujúce.
Pán poslanec Matovič spomínal, že akým spôsobom má politická strana SMER a akým spôsobom si uzurpuje politická strana SMER vo všetkých smeroch alebo na veľmi dôležitých pozíciách svoju moc. Ja len pripomeniem, že napríklad Úrad pre verejné obstarávanie, nie je naša nominantka, ale túto vybrala ešte bývalá predsedkyňa vlády pani Radičová. A takisto predseda NKÚ nebol navrhnutý politickou stranou SMER - sociálna demokracia, ako sa to snaží opozícia určitým spôsobom na nás hodiť.
Ja chcem len pripomenúť, že okrem zákonodarnej moci má Národná rada Slovenskej republiky aj kreačnú moc a tiež kreuje niektoré orgány a volí do týchto orgánov aj tých ľudí, ktorí tam sú navrhnutí.
Pán poslanec Beblavý, ktorý tu nie je, spomínal, a zasa to nie je téma dnešnej schôdze, že by mala byť vytvorená určitá inšpekčná služba ozbrojených zborov Slovenskej republiky, tak ako je to napríklad v Českej republike. Ja len chcem pripomenúť, že to bolo práve za vlády Ivety Radičovej, kedy bola zrušená Vojenská prokuratúra, ktorá práve dohliadala na zákonnosť a postupy ozbrojených zložiek, čiže policajtov, vojakov a ďalších súčastí.
Dovoľte mi teraz vrátiť sa teda k tej téme, pre ktorú bola zvolaná dnešná schôdza, a to je "Postup špeciálneho prokurátora Slovenskej republiky pri vyšetrovaní kauzy Gorila".
Ja začnem tak troška chronologicky a vrátim sa do roku 2005, kedy teda na konci roku 2005 sa začali v bezpečnostnom prostredí, čiže spravodajských služieb, polície, ale aj v politickom prostredí, objavovať rôzne anonymné listinné materiály, ktoré neboli takej dĺžky, ako je celý ten tzv. spis Gorila, boli to 3- až 20-listové stránky, listové materiály, ktoré sa neskôr ukázali, že popisujú udalosti zhrnuté, čiže neskôr zhrnuté do spisu Gorila. V tom čase boli určite, bol koniec roka 2005, boli s týmito listinnými materiálmi určite oboznamovaní aj politici, ktorí boli v druhej Dzurindovej vláde. Ale nikto vtedy - hovorím o konci roka 2005 - nepodal oznámenia na políciu, resp. na prokuratúru, aby táto polícia a prokuratúra konala.
Poďme k začiatku roku 2006. A tu už zo strany Slovenskej informačnej služby boli doručené niektorým ústavným činiteľom, hovorím vysokým ústavným činiteľom, či už to bol minister vnútra Pado za SDKÚ, či to bol vtedajší predseda vlády Mikuláš Dzurinda, ale aj napríklad predseda Národnej rady Pavol Hrušovský, obaja sú v súčasnosti stále poslancami tejto snemovne, sú poslancami Národnej rady. Dostali tie informácie, ktoré boli naozaj veľmi obsahovo blízke niektorým čiastkovým tvrdeniam práve z anonymného spisu Gorila. Mali všeobecný charakter a hlavne neobsahovali žiadnu zmienku o tom, že boli vytvorené na základe zistení z ITP úkonov, čiže z odposluchov, ktoré boli nasadené SIS v konkrétnej veci a v tom období s krycím názvom Gorila.
Poďme do roku 2009. Vtedy bola prvá vláda Roberta Fica a 24. júna 2009 pri výsluchu svedka Toma Nicholsona vo vyšetrovanej veci korupcie, korupcie poslancov na Odbore boja proti korupcii Bratislava, odovzdal pán Nicholson vyšetrovateľovi anonymný písomný materiál a ten materiál už mal viac ako tých 3 až 20, presne o počte 106 listov. A to bolo také prvé odovzdanie "spisu Gorila" orgánom činných v trestnom konaní.
Niektoré tie listy, ktoré sa preverovali na polícii z tohto spisu, súviseli práve s vyšetrovanou vecou korupcie poslancov. A po ďalšom preverení, čiže o mesiac, po ďalšom preverení a dôkladnej analýze celých týchto 106 listov začali operatívne preverovať, polícia operatívne preverovať ďalšie dovtedy nepreverené tvrdenia. A jednalo sa o deväť vybraných samostatných skutkov.
Čiže tu chcem len povedať, že v žiadnom prípade sa nešlo niekde na verejnosť, nerobili sa z toho rôzne tlačové konferencie, ale polícia naozaj vtedy a vyšetrovatelia konali.
Poďme do roku 2010. Jeseň 2010, konkrétne 12. október, už tak spomínaný pán Holúbek. V tom čase bol už ministrom vnútra pán Daniel Lipšic. Peter Holúbek podal a doručil na ministerstvo vnútra podanie, ktoré adresoval a pôvodne ho chcel adresovať a adresoval ho riaditeľovi, vtedajšiemu riaditeľovi Slovenskej informačnej služby, bolo podané na ministerstvo vnútra na preverovanie na Úrad boja proti korupcii. Hovorím o dátume 12. október 2010.
Presne o dva týždne 26. októbra 2010 podal trestné oznámenie, teraz to už bolo trestné oznámenie, novinár Tom Nicholson na vtedajšom tiež Úrade boja proti korupcii a opäť odovzdal pri vypočutí listinný materiál. Tentokrát ten listinný materiál nemal 106 strán, ale mal 112 listov, ktorý bol tiež označovaný ako Gorila.
Vyšetrovanie oboch týchto vecí bolo vedené pod jedným spisom na Úrade boja proti korupcii od 12. októbra 2010. Čiže vyšetrovatelia už od 12. októbra 2010 disponovali celým 112-listovým materiálom, materiálom Gorila, a vyšetrovatelia sa napriek tomu nevenovali vyšetrovaniu jeho obsahu, čiže to, čo bolo napísané v týchto 112 listoch, ale vyšetrovalo sa konanie príslušníkov Slovenskej informačnej služby v súvislosti s ukončením úkonov ITP, čiže odpočúvania v auguste 2006 v byte na Vazovovej ulici v Bratislave.
Takže je tu otázka, prečo sa vyšetrovatelia vtedy už od toho októbra 2010 nevenovali vyšetrovaniu jeho obsahu, ale venovali sa vyšetrovaniu konaniu príslušníkov Slovenskej informačnej služby.
Až 9. januára 2012 vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic, vtedy, pripomínam, že vláda bola už v demisii, vytvoril špecializovaný tím na vyšetrovanie kauzy Gorila.
Keď si zoberiete tieto dva dátumy: 12. október 2010 a 9. január 2012, tak ubehol viac ako rok, viac ako rok a štvrť, kedy sa prípad a obsah toho spisu Gorila vôbec neprešetroval. Začal sa prešetrovať až vtedy, keď sa zverejnil v médiách a na internete spis s názvom Gorila.
Chcem povedať ešte jednu vec k dnešnej schôdzi, keď bola zvolaná, že čo sme sa na tejto schôdzi dozvedeli, dozvedeli viac, čo by nám mohol povedať dozorujúci, v tomto prípade špeciálny prokurátor.
Ja si myslím, že naviac sme sa nedozvedeli nič. Ak by bola aj zo strany opozície, ktorá naozaj, samozrejme, spoločne s nami chce, aby bol tento prípad došetrený, ak by mala naozaj reálny záujem toto vyšetriť, sú tu právnici bývalí ministri, dobre viete, že špeciálny prokurátor, dozorujúci prokurátor nemôže podávať podrobné informácie v týchto živých veciach. Ak sú naozaj takéto pochybnosti, tie pochybnosti sú tu už dosť dlhú dobu, teraz vlastne sedíme tretíkrát, tretíkrát rokuje parlament o kauze Gorila, tak už by možno niekto dal, neviem, kto z pléna tu dal či už trestné oznámenie na dozorujúceho špeciálneho prokurátora, alebo dal podnet a požiadal generálneho prokurátora o prešetrenie postupu dozorujúceho špeciálneho prokurátora v tejto veci. Neviem, či sa tak k dnešnému dňu stalo, ale počuli ste, špeciálny prokurátor, ak sú pochybnosti, môžete voči dozorujúcemu prokurátorovi konať, konať takto.
Ja len spomeniem to, čo hovoril aj Rišo Vašečka, presne spomínal, že nie je to to pravé orechové, hej. Niektoré veci sme sa na výbore dozvedeli, ktoré sú teda mimo vyšetrovania, myslím tým iné veci, ktoré nie sú živé. A práve preto živé veci nie sú to práve orechové, o ktorom by sme sa mali my nejakým spôsobom dozvedieť ďalšie podrobnosti.
Na záver chcem povedať, a čítali ste určite každý ten spis alebo knihu Gorila, že o čom je, o čom je táto Gorila, táto kauza Gorila. Je o veľkej, veľkej privatizácii počas druhej Dzurindovej vlády, o privatizačných rozhodnutiach, ktoré sprevádzali túto privatizáciu, a, samozrejme, o delení provízii. Vtedy bol SMER v opozícii, v týchto rokoch 2005, 2006, a určite v žiadnom prípade nebude politická strana SMER brániť vyšetrovaniu tejto kauzy, ktorá je kauzou hlavne privatizácie.
Ďakujem veľmi pekne.