Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Najprv taká krátka časť v prejave k tomu, že prakticky sa tu tvorí stále akože nejaká pomaly aj daňová reforma miestnych daní. A to som z toho prekvapený, lebo minimálne, minimálne slušnosť by bola nejakým výborom to nechať prejsť tak, aby ostatní rozumeli o tom, o čom hlasujú. A aby sme aspoň, aspoň zanechali dojem, že to nie je tak, že je to dopredu dohodnuté a vlastne všetko to, čo je vážne, sa nakoniec urobí v druhom čítaní v pléne. Považujem to za nešťastné, považujem to nerozumné a, mimochodom, aj dehonestujúce tento parlament. Takže, pán kolega Petrák, ja by som sa k tomu tiež rád vyjadril, keby sme to mali nie tak, že teraz rozdané a o 25 minút o tom hlasovali, ale keby sme sa mohli aspoň ostatní opoziční poslanci sa s tým zoznámiť, minimálne aspoň povedať, že mám takýto zámer, chcem to predložiť v druhom čítaní. Nie nebude diskutovať o dani z motorových vozidiel alebo o dani z príjmu, ideme riešiť ešte ďalšiu a ďalšiu daň. Čiže desím sa toho, čo ďalšie vytiahne kolega Baška či kolega Blanár. Možno, že na samý záver naozaj, naozaj urobíme totálnu demontáž samosprávy. A to je práve tá druhá časť.
Hovorili ste o tom, že to je ideologicky správne, čo hovorím alebo teda resp. čo aj obhajujeme viacerí, že nie je možné samospráve zobrať jednu daň. No nielenže to je možno ideologicky správne, ale hlavne je to veľmi racionálne. Hlavne je to veľmi racionálne, lebo všetci potom, pokiaľ prejde takáto zákonná úprava, že sa odoberie táto fiškálna samostatnosť alebo sa táto fiškálna samostatnosť výrazne, výrazne obmedzí, tak nastane vlastne obdobie istej pasivity v samospráve. Každý bude čakať, do čoho ďalšieho vláda zasiahne. A vy ako dlhoročný starosta máte túto skúsenosť, ako to bolo pred fiškálnou decentralizáciou, ako sa chodievalo na rôzne ministerstvá s rôznymi demižónmi a vybavovali sa rôzne, rôzne spôsoby, ako tej alebo onej obci uľaviť. Myslím, že kolegovia, kolegovia v predchádzajúcom, v predchádzajúcom volebnom období to presne popisovali.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak pôjdem od konca. Pán Baška, ďakujem veľmi pekne za tie podporné argumenty, lebo vy ste v podstate povedali to, čo som ja povedal v rozprave, možno ste urobili iný záver, ale ste podporili všetky tie moje argumenty, ktoré hovoria, že každý má svoje problémy a nemôžeme ich vyriešiť na úkor ostatných krajov. To považujem za takéto argumentárium, to znamená, áno, všetci to zdedili v zlom stave, áno, môžeme sa baviť o tom, či intenzita je alebo nie je to hlavné kritérium. Ja tvrdím, že keby mali vybrať jedno, tak intenzita medzi neho stopercentne patrí. Ale to, čo je, to, čo je asi najdôležitejšie, je presne ten záver, prečo to riešiť na úkor jedného. V tomto s vami súhlasím, ten váš záver, že teda ako tí ostatní to teda vyriešia na úkor toho jedného, z toho vyplýva, no nevyplýva, z vašich argumentov vyplýva, že každý má tie svoje problémy, a ak nevymyslíme nový model, ktorý je pre všetkých férový a spravodlivý, tak navrhujem, aby sme o tom zákone nepokračovali, resp. ho vrátili na dopracovanie.
Kolega Viskupič, jedna drobná chyba, nie Bratislavský kraj vyberá tie dane alebo nie kraje vyberajú tie dane, vyberá ich štát, čiže tam o efektivite nemôže byť reči, treba sa obrátiť na štát, ale ich prerozdeľuje. A to že boli rôzne typy sadzieb, no boli, lebo o tom rozhodovali jednotlivé župy ako vo svojej kompetencii. To znamená, rozhodovali podľa toho, koho ľudia zvolili a komu dali dôveru, a tí o tom rozhodovali, preto bolo tých sadzieb toľko. A znova ten istý argument, čo som povedal v rozprave, keby tam boli dramatické rozdiely, tak sa húfne sťahujú všetci tí dopravcovia do iných krajov, predsa o tom je princíp trhu.
A, samozrejme, to, čo hovoril kolega Blanár, ja nespochybňujem a ja tie peniaze žičím Žiline, ja s tým nemám problém a naozaj nechcem, aby sa to stavalo Bratislava verzus Slovensko. Ale hovorím, že to bolo politické rozhodnutie z úrovne vlády, a myslím si, že keď takéto politické rozhodnutia existujú, tak je riziko dať celý daňový systém žúp do rozhodovania vlády. To je to riziko, ktoré kritizujem a o ktorom by som bol rád, keby sme diskutovali, lebo je veľké pre vás, pre všetkých takisto.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tá obedná pauza bola, samozrejme, dobrá na to, že si človek môže prehodnotiť to, čo počul v úvodnom slove pána ministra.
Takže ja musím pochváliť pána ministra za to, že teda naozaj sa teda obklopuje schopnými ľuďmi, lebo považujem to - a nemám lepší výraz, aj keď nie je úplne dobre spisovný - za mazané, postaví to tak, že všetci sú víťazi okrem Bratislavy, ktorá prehrala. Je to mazané, pán kolega Kéry to, samozrejme, pochopil po svojom a to znamená, že vlastne oznamuje, čo sa čudujete, keď všetci zvíťazili, však si zoberte z Bratislavy. To je presne to, čo si myslím, že je zlé, a poviem to otvorene, pán kolega Kéry, nevlastenecké, ak to chcete takto počuť. Je to nevlastenecké, lebo stavať hlavné mesto a jeho kraj proti zbytku Slovenska je nezodpovedné voči Slovensku samotnému a nechcem v tomto duchu viesť tú diskusiu. Takže vrátim sa naspäť na začiatok, kde sú tie najťažšie body pre ktoré tento návrh zákona treba odmietnuť, resp. dopracovať.
Ten prvý je úplne zrejmý, odoberá sa možnosť toho, že stanoví daň z motorových vozidiel alebo akúkoľvek daň samospráva. Dnes je to tak pre tých, ktorí by náhodou v tomto mali nejakú medzeru, že samospráva si určí buď daň z nebytových priestorov, resp. daň z... (reakcia z pléna), z nehnuteľnosti, ďakujem pekne za to slovo, a potom samospráva regionálna si určí z motorových vozidiel. To má, samostatným nástrojom môže robiť vlastnú daňovú politiku na svojom území a má na to právo preto, lebo jej predstavitelia sú priamo volení ľuďmi - poslankyne, poslanci župy a, samozrejme, župani - dnes o 10.00 hod. tu bolo do 20 župných poslancov z Bratislavskej župy, kde všetci okrem jedného odsúhlasili, že tento zákon odmietajú. Stáli tu na tlačovej konferencii o poschodie nižšie. Tí ľudia majú tak jasný mandát, jak vy tu, tak oni majú v rámci svojho kraja, samozrejme, mandát a v rámci tohoto mandátu napr. stanovujú výšku tejto dane. To je veľmi, veľmi dôležité. Ak sa odoberie táto právomoc ktorejkoľvek samospráve, tak sa vraciame zhruba 10, možno ešte viac rokov dozadu pred fiškálnu decentralizáciu, kedy samosprávy boli totálne závislé na vláde. A to je argument, ktorý ani sa neskúšajme nejak že spochybniť, je to jednoducho holý fakt. Je úplne jedno, čím to nahradíme, keď raz zo zákona máte právo, že vás zvolia do župného zastupiteľstva, a rozhodnete o výške dane, tak môžete tu sľúbiť ktokoľvek čokoľvek - aj váš premiér alebo aj ktokoľvek po ňom - tu môže sľúbiť čokoľvek, nie je to to isté, ako keď to rozhodujú ľudia, ktorí sú priamo v tom území zvolení.
A poviem vám v praxi, ako to skončí, aby sme to mali medzi sebou úplne jasné. V praxi to skončí tak, že zatiaľ čo - a nielen v Bratislavskom kraji, v Prešovskom kraji, v každom inom - je známe, kto je županom a kto sú župní poslanci, tak to nakoniec budú rozhodovať o tom úradníci niekde v Bratislave, ako sa tie peniaze prerozdelia. A pán kolega Zajac mňa veľmi príjemne prekvapil, ja som od neho čakal teda vystúpenie na úrovni, ale toto naozaj, naozaj bolo excelentné, lebo popísal tú hrozbu úplne presne. Tá hrozba je, že príde ďalšia a ďalšia vláda, ktorá bude od stola rozhodovať o krajoch ako o svojich vlastných lokajoch cez túto daň. A ja len pripomeniem ďalej, aby sme to mali úplne jasné, on hovoril veľmi správne, že nie zákonom sa tie pomery budú rozdeľovať, ale vyhláškou vlády. A to je úplne iný orgán ako tento. To znamená, niekde za zavretými dverami sa rozhodne, tento je náš, tento nie je náš, tomuto to dáme, tomuto to nedáme. Samozrejme, môžu kolegovia z vlády namietnuť z vládnej strany, že to sa predsa nestane. Však sa to stalo iba predvčerom v Žiline! Ste to nevideli? Predvčerom v Žiline sa to stalo. Či už sa to nikdy nestane? 17 mil. odpustíme Žiline. Mimochodom, to je taká suma, to je taká suma, na ktorú my sa budeme skladať v rámci tohto zákona, Bratislavská župa, 3 roky. To znamená, že áno, takéto rozhodnutia sa dejú, to nie je nič osobné, nič proti iným krajom. To, čo si myslím, že majú právo obyvatelia nie Bratislavského kraja, ale Slovenska, aby sa nerobili rozhodnutia, ktoré sú na úkor niekoho ďalšieho, po slovensky povedané, keď nemáte, páni, lepšie riešenie, tak nenavrhujte to, čo situáciu zhorší. To je jediná správa, ktorú vám hovorím. To, že to trvá roky, no áno, trvá to roky, lebo je to pomerne komplikované rozhodnutie. Ale to akože také veci sa dejú. Dane sú vždy, vždy ťažkou témou.
Chcel by som zareagovať úplne pri tejto príležitosti na niekoľko takých - aspoň na úvod - hlúpostí, ktoré sa okolo tohto zákona mytologizujú.
No keby bola v niektorom kraji daň z motorových vozidiel tak veľmi vysoká, že sa oplatí prehlásiť do iného kraja, tak sa to masovo deje, kolegyne, kolegovia. Ale oni sú skoro alebo pomerne približne rovnaké. To je takisto mýtus, že niekde sú extrémne vysoké dane. To je obdobná klasika. Na začiatku 90. rokov si pamätám, hrávali sme nejakú počítačovú hru, kde bolo treba habilitovať, že máme 18 rokov, a bola tam otázka, že aké sú dane, a štyri možnosti, zapamätal som si vždy tú jednu, bola to hra americká, dane sú vždy vysoké. To je fakt, s tým môžte rátať vždy, každý vám povie, že dane sú vysoké. Tak naozaj potom buďme k ľuďom úprimní, keby naozaj boli tak strašne vysoké, ja neviem, napr. v Trenčíne, no tak v Trenčíne nikto nejazdí s trenčianskou značkou a neplatí tam dane, prehlási si auto niekde inde. Inými slovami, nie je pravda, že sú v tom také obrovské rozdiely, a dôkaz máte, keď vyjdete na ulicu, vidíte všetky značky týchto nákladných automobilov. Sú tam tie autá prihlásené v každom kraji. Takže ani toto nebude skutočný problém. Čiže pre skutočný problém ani nie je to, že sa jedná o 25 mil. za štyri roky, veď to je strašne veľká suma, lebo príklad Žiliny, ale ani to, že by tie dane boli tak strašne rozdielne. To, čo je skutočný problém, a to je to, čoho sa obávam, lebo potom ten zákon sa zle volá, je v skutočnosti centralizácia, ktorá je za tým skrytá, to znamená zobrať túto jednu daň, de facto zrušiť fiškálnu decentralizáciu na úroveň vlády, rozhodovať z vládnej úrovne a v podstate, čo tým dosiahneme.
No dosiahnete tým, lebo ja za to hlasovať, samozrejme, nebudem, dosiahnete tým to, že župy, ale aj celá samospráva prestanú dlhodobo plánovať. Lebo keď niekto nemá k dispozícii nástroj, ktorým môže podoprieť svoje dlhodobé plánovanie, napr. jednu z daní, no tak potom, samozrejme, prestanú dlhodobo plánovať a robiť nejaké dlhodobejšie investície, lebo predpokladom dlhodobej investície alebo hocijakej dlhodobej stratégie dobrý vzťah s vládou. V opačnom prípade riskujú, že vláda im potom niekedy v budúcnosti na tie peniaze siahne. To je mimoriadne zlé posolstvo pre celú samosprávu, lebo na druhej strane, keď sa pozrieme do svojho okolia, hovoril som o tom doobeda, tak vidíme, že sa dobre darí tým krajinám, kde samospráva je relatívne slobodná, ľudia si ju vyberajú svojich predstaviteľov a o ten svoj región, o to svoje mesto sa ľudia starajú. Však to bol princíp, princíp normálne zavedenia samosprávy a princíp decentralizácie, že ľudia v konkrétnych mestách, v konkrétnych regiónoch vedia podstatne lepšie zhodnotiť tú situáciu ako ministerskí úradníci niekde ďaleko od nich a naviac, ktorí nie sú nijakým spôsobom volení, nijakým spôsobom volení. To je podľa mňa úplne základná, základnou alfou a omegou pri debate o tomto zákone a hlavným dôvodom, prečo to treba, treba odmietnuť ako celok. Pokiaľ by ten zákon bol myslený úprimne, že dobre, nejak to vykompenzujeme, proste že teda máme lepší mechanizmus, tak ten lepší mechanizmus dnes máme na stole v tomto zákone. Žiaden nemáme v tejto chvíli, žiaden nemáme. Treba len zobrať, treba rýchlo centralizovať a potom sa uvidí. Znova to zopakujem, čo som hovoril predtým. Pozrite sa do Dolného Rakúska, akú má mieru autonómie, alebo do Burgenlandu, jak tie krajiny vyzerajú, a pozrite sa, prepáčte mi to, na Ukrajinu, kde je obrovská miera centralizácie, kde, mimochodom, všetkých tých gubernátorov vymenúva prezident bez ohľadu na to, kto tam je šéfom. To nie je o tom, to je o princípe. Buď veríte ľuďom v území, že si dokážu zvoliť dobrú reprezentáciu, alebo veríte úradníkom, prepáčte, v Bratislave, že to rozhodnú lepšie za nich.
Ja, samozrejme, môžem mať rád úradníkov v Bratislave, dali mi kopec hlasov, za čo ďakujem, ale v skutočnosti viacej verím ľuďom v regiónoch, o tom, že vedia si svojich predstaviteľov lepšie vybrať. Skutočne to je nie o tom, že proste aby sme toto stavali proti sebe, ale aby sme dali ľuďom dôveru, že vedia svojich predstaviteľov vybrať a tí môžu robiť aj dlhodobé rozhodnutia, lebo, mimochodom, systém je stabilný aj v tej časti, v ktorá je dôležitá, napr. vo finančnom plánovaní. A vy vlastne robíte v tejto chvíli destabilizáciu tohto finančného plánovania.
To ďalšie, čo by som chcel povedať z tých praktických čísel, aby sme nežili zase v nejakých ilúziách, tak dovolil som si prerátať na hlavu inú daň, daň z príjmu fyzických osôb, ktorá zjavne s týmto problémom súvisí, o ktorom dnes debatujeme. Tak, mimochodom, v Bratislave generujeme zhruba 330 eur na hlavu dane z príjmu fyzických osôb a dostávajú práve cez túto daň župnú 55 eur ľudia, ktorí v tomto kraji už žijú. Vo všetkých ostatných krajoch sa prerozdeľuje a sme solidárni, samozrejme, ja s tým súhlasím, podstatne viacej. Od 77, 79, 82, 77 až k najvyššiemu piku v Banskej Bystrici 97 eur na hlavu dostávajú z dane z príjmu fyzických osôb. Po slovensky povedané, ukážem graf, vyzerá to zhruba takto (prezentácia grafu), nech sa páči, to znamená, toto je to, čo sa vyrobí na dani z príjmu fyzických osôb, a to je toto, čo sa prerozdeľuje.
Ja som človek, ktorý naozaj je vlastencom, a nemám problém s tým, že sme solidárni, ale s čím mám problém, je, že sa najmenej prerozdeľuje v Bratislavskom kraji, a ideme mu znova ďalej zobrať a naviac ideme zrušiť možnosť, aby občania v Bratislavskom kraji cez svojich volených zástupcov urobili nejaký typ nápravy. Preto som tak zásadne proti tomuto zákonu, nie kvôli tomu, pán minister, že mi niekto niečo berie, že nevieme šetriť, to vieme šetriť a vy na ministerstve máte naše výkazy celé roky a dobre viete, že šetriť vieme. Ale kvôli tomu, že, nieže nám, ale všetkým nástupcom beriete možnosť, aby urobili vlastné projekty a rozhodli sa v tomto území samostatne. Inak povedané, znemožňujete - a v tomto prípade nieže Bratislavskému kraju, ale všetkým župám - stať sa niekedy v budúcnosti takými bohatými, ako je Dolné Rakúsko alebo Burgenland, lebo ten základný nástroj nám týmto zákonom beriete. Preto si ja myslím, že tak zásadný zásah do samosprávy nemal ani predkladať minister financií, od ktorého, proste názory jeho odborných kolegov, si myslím, že určite, určite s veľkou časťou tých argumentov, ktoré hovorím, by súhlasili. Ale tak nech to dajú predniesť premiéra, povie, že ruší samosprávu, lebo si myslí, že rakúsky model je horší ako, ja neviem, ruský a chceme nasledovať ruský.
Skutočne by som veľmi chcel pekne poprosiť, aby sme tú debatu viedli teda naozaj na úrovni jedného po druhom, to znamená od najvážnejšieho po menej vážne alebo menej dôležité, ale aj tak dôležité. Čiže prvé je rušenie samosprávy, druhou je, že už v tejto chvíli Bratislavská župa alebo Bratislava ako taká, obyvatelia Bratislavy výrazným spôsobom solidarizujú, to znamená z 330 eur, ktoré na dani z príjmu odvedú, sa im vracia 55 eur, čo je naozaj, naozaj veľmi málo v tomto pomere, a ďalej, ak máme robiť zmenu, tak ju urobme spravodlivú pre všetkých, nie na úkor niekoho a už vôbec nie tú filozofiu, hovorím, ktorú som nazval na začiatku mazaná, ospravedlňujem sa za ten výraz, ale ktorú pán Kéry pochopil veľmi správne, že však berú v Bratislave, tak všetci ostatní buďte spokojní. To je nevlastenecké!
To, čo chcem povedať ďalej, lebo tie debaty sa vedú o tom, že ako to teda rozdelíme, či podľa kilometrov, alebo podľa čoho. Keď sem zavoláte ktorékoľvek odborníka na cesty, ktorý dbá trochu o svoju reputáciu, tak vám povie, že intenzita dopravy najviac ničí cesty. Po slovensky povedané, znova, keď mám cestu k vlastnému domu a nikto po nej nechodí, nejazdí, resp. prejdem sa po nej na bicykli alebo peši, tak ju neničím skoro vôbec oproti tomu, keď tam mám obrovskú intenzitu, to znamená premávku áut. A tuto je napr. jedna z ďalších nespravodlivostí, ktorá je v tomto zákone a vôbec v tých debatách chýba. Cesta Bratislava - Pezinok alebo cesta Bratislava - Senec nemá nikde na Slovensku konkurenciu, čo sa týka intenzity dopravy. Nemá, znamená, tak kýva kolega zo Slovenského Grobu hlavou a, samozrejme, má pravdu, lebo pozná tento kraj rovnako dobre jak ja, nemá konkurenciu, znamená, že najbližšiu cestu, ktorá má podobnú intenzitu, sme zistili niekde v Banskobystrickom kraji, a je to štyrikrát menšia. Nemá, kto máte o tom pochybnosti, nech sa páči, môžeme rovno pozrieť auto, ísť sa pozrieť, ako to vyzerá, koľko áut je v tejto chvíli na tej ceste smerom do Pezinka a do Senca. Čiže tvrdiť o tejto ceste, sa rovnako ťažko udržiava jak cesta niekde inde, kde nechodia skoro žiadne autá alebo kde ich chodí desaťkrát, päťdesiatkrát, možno stokrát menej, takisto nie je čestné.
Preto si myslím, že táto debata vôbec nemala byť v takom formáte, že naraz zasahujeme voči samospráve a naraz vedieme odbornú debatu, že ako rátať dane, ako opravovať cesty. Mala byť čestne rozdelená, a preto navrhujem, aby bolo, dva také návrhy, a pevne verím, že aspoň jeden z nich, aspoň jeden z nich si osvoja kolegovia, ktorí podporujú túto vládu.
Prvý je, nepokračovať v prerokovaní tohto zákona, pán spravodajca, a druhý je vrátiť ho na prepracovanie. Jeden alebo druhý, si myslím, že by mal prejsť a, samozrejme, sme pripravení nielen z úrovne župy, ale kľudne aj z úrovne opozície debatovať o tom férovo, čestne, ale na základe toho, že sa budeme baviť o všetkých aspektoch, ktoré som vymenoval. Kľudne som ochotný baviť sa aj o ďalších aspektoch, pán minister, kľudne aj verejne, ale bol by som veľmi rád, keby sme boli k sebe féroví a povedali všetky dopady tohto zákona, tak aby sme ľudí na Slovensku nevodili za nos.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem vám pekne za slovo, pán predsedajúci. No, k predrečníkovi pánu poslancovi Zajacovi, len toľko poviem, že úplne, úplne podpíšem celú tú časť, v ktorej hovorí o odmontovávaní samosprávy, resp. o tom, aká je to hrozba pre samosprávu vrátane všetkých tých analýz ohľadne intenzity. Jednoducho to je praktický dôkaz toho, že ani ľudia z Prešovského kraja, lebo pán poslanec je za Prešovský kraj, si nemyslia, že to je také strašné víťazstvo, tento návrh zákona, a myslím si, že to je, ďakujem za to, za to vôbec uvedenie, lebo to je presne o tom, že nie je to otázka toho, že kto kde sídli a kto odkiaľ koho zastupuje, ale v tomto prípade a v prípade tohto návrhu zákona je to otázka zdravého rozumu, či chceme mať samosprávu vôbec samosprávnou, alebo ju nechceme mať, a potom v tej ďalšej časti je to pomerne odborná diskusia, že o tom, ako rátať cestnú daň, ako narábať s dopravcami, koho všetkého do toho zahrnúť. K tomu sa tiež v rozprave vyjadrím.
Ale za to úplne prioritné považujem, že toto je hrozba, ktorá reálne hrozí, nieže ohrozuje, nieže lenže ohrozuje samosprávnosť žúp ako takých, po príliš čiernej dekáde sa na ňu siaha, ale nepriamo ohrozuje samosprávu ako takú, lebo keď to dnes zoberie sa kompetencia župám robiť si svoju vlastnú daň, zajtra sa príde s výborným nápadom, zobrať kompetenciu robiť si vlastnú daň mestám a obciam. Je to mimoriadne zlý signál, je to čistá centralizácia.
A to, čo chcem povedať, asi je také možnože viacej ľudské, je, že pripadá mi to veľmi, veľmi nešťastné, keď v takejto, povedal by som, napriek tomu, že dôležitej, ale parciálnej veci ideme zásadným spôsobom meniť pomery v krajine, čo sa týka rozloženia zodpovednosti, práv a povinností jednotlivých inštitúcii. Je to naozaj veľmi nešťastné a skutočne by sa to malo hneď zastaviť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, len taký krátky úvod o tom, o čom o 14.00 hod. budem hovoriť. Ja tam nemám nejak veľmi dlhé, ale za to bude pomerne jasné. A myslím si, že to prvé, čo ma vlastne napadlo, že veľmi pekne to pán minister uviedol, tých jasných víťazov pomenoval. Akurát, že to urobil zle, hej. Úplne jasné, pán minister, jasným víťazom v tejto chvíli na prvom mieste je vláda ako taká, ktorej sa podarilo prvýkrát od toho, čo tu máme samosprávu, urobiť výrazný recentralizačný krok, že odobrala konkrétnej samospráve možnosť určovať si výšku jednej dane. To sa nepodarilo nikomu, to si zatiaľ nikto netrúfol a je to proste presný protiklad toho, čo tu vlastne od konca 90. rokov na Slovensku máme, to znamená jasnú decentralizáciu aj čo sa týka právomocí, povinností, aj čo sa týka financií. Čiže to je prvý, akože jasne vláda víťazí, lebo sa jej posilňuje výrazným spôsobom moc. Druhým a možno víťazom, nech sa páči, pomyselným sú dopravcovia v čase úľavy, ale nepomerne menším ako vláda Slovenskej republiky.
A na stranu porazených, pán minister, a budem to naozaj zdôvodňovať veľmi presne a precízne, no v žiadnom prípade, že sedem žúp plus jedna. Osem žúp je porazených, lebo miera (reakcia z pléna), lebo miera, je to pravda, lebo miera ich schopnosti plánovať si financie klesá. Kľudne si to dajme a rozdajme v rozprave poobede, ľudia si to môžu vypočuť. Vieme dokázať, že miera ich autonómie klesá a posúvame sa od modelov decentralizovaných, napr. nech sa páči cez Dunaj sa pozrieť, ako to vyzerá v Dolnom Rakúsku, v Burgenlande, keď je riadna decentralizácia, smerom k centralistickým štátom. A tam naozaj to nefunguje. Nech sa páči, o druhej tú diskusiu môžeme urobiť.
Čo sa týka samotných čísel, ja rozhodne si nechcem, aby táto diskusia vyznela tak, že Bratislava oproti zbytku Slovenska, lebo to by bolo neférové, nečestné a nesprávne. Nesprávne nielen z pohľadu mňa ako poslanca Národnej rady, ale aj z pohľadu ako vlastenca, lebo ja si myslím, že takéto hlasy sú zlé. Preto to naozaj zdôvodním na príkladoch, jak to poškodí ostatné župy, ja neviem, napr. Trenčiansku, ktorúkoľvek ďalšiu. To znamená, o tom budem hovoriť, samozrejme, o 14.00 hod. Teším sa na tú debatu. Prajem všetkým dobrú chuť.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, že som mohol vystúpiť, a o 14.00 hod. sa vidíme. Všetko dobré.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pani predsedajúca, chcel by som dať návrh ako kvôli tomu, že dnes je 11. septembra, aby sme si uctili minútou ticha obete pádu Dvojičiek. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. "Pokiaľ sa nenastolí stav, ktorý zabezpečí zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, nie je možné rušiť doterajšie sankcie." Tento návrh podporuje okrem klubu SDKÚ – DS aj klub KDH, klub MOST – HÍD a nezaradení poslanci za SaS a stranu NOVA.
Chcel by som veľmi krátke zdôvodnenie, nebude trvať dlhšie ako 20 sekúnd. Za prvé, pán predseda, od marca nebola na pôde Národnej rady debata o Ukrajine na rozdiel od Čiech a Poľska, kde táto debata prebieha prakticky permanentne. A za druhé, včera tento návrh uznesenia som predložil na pôde eurovýboru, ale, bohužiaľ, z neho vypadlo, vypadli tie časti, ktoré sú podľa mňa dôležité pre Slovensko, a to je návrat okupovaných území a samozrejme stanovisko Slovenska k sankciám samotným. Nakoľko považujem za absolútne dôležité, aby agresor nebol odmenený okupovanými územiami, tak navrhujem, aby sme to prejednali v pléne.
Ďakujem veľmi pekne za podporu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Samozrejme, kolegyne, kolegovia, tak isto pekné poletné obdobie a dúfam, že tú prácu budeme robiť spoločne tak, aby ľudia boli na nás hrdí.
Pán predseda, chcel by som navrhnúť nový bod do programu rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, a to vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k situácii na Ukrajine. Je to možno trochu dlhšie ako tú jednu minútu, tak, poprosím, ja ho prečítam, je to, sú to štyri odstavce, aby ste mi potom umožnili čas.
"Národná rada Slovenskej republiky po a) víta prímerie na Ukrajine dohodnuté koncom minulého týždňa, vyjadruje však presvedčenie, že pokiaľ sú okupované územia suverenného štátu, nemôže dôjsť k trvalému mieru; po b) stabilnú, demokratickú a územne celistvú Ukrajinu považuje za prioritu slovenskej, európskej a zahraničnej politiky; po c) vyjadruje podporu krokom Európskej únie a doterajším sankciám voči Ruskej federácii. Pokiaľ sa nenastolí stav, ktorý zabezpečí zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, nie je možné zrušiť doterajší..." (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja by som rád opravil jedno z tých tvrdení, čo ste povedali, že do dneška rána sa snažili pretlačiť tento biznis alebo tento zákon. No, to nie je celkom pravda, lebo zákon je stále na stole a keby teraz bola ukončená rozprava, tak o ňom hlasujeme. Skrátka zákon na biznis s vodou SMER stále tlačí ďalej, len rozpráva o tom, že niekedy prinesie ústavnú zmenu, možno potom, snáď. Poctivé by bolo tento zákon stiahnuť, prepracovať a dať do takej podoby, aby sa SMER pod neho vedel podpísať. A tu je práve ten obrovský tlak lobistov, ktorý znemožňuje, aby vláda tento návrh zákona stiahla. To znamená, že nechováme sa štandardne, že vláda nestiahne návrh zákona, s ktorým nesúhlasí od dnešného rána, ale chováme sa tak, že žiada, aby ho, cez tento parlament tento zákon prešiel a potom sa, neskôr, uvidí, ako sa bude obchodovať s vodou ďalej.
A ešte k tomu samotnému jadru toho obchodu. No tak prichytili sme SMER pri úplnej klasike ako pri emisiách. Rozdať rýchlo povolenky a potom tvrdiť, že sa už nedá urobiť nič iné len obchodovať s tými subjektami, ktoré povolenky majú. Je to scenár, ktorý sa tu opakuje od prvej Ficovej vlády, cez emisie až cez obchod s drevom, až proste po obchod s vodou. To znamená, narýchlo rozdať povolenky za zlomok ceny. A to, že sme predstavili alternatívny koncept a že o ňom, jemu všetci rozumieme, tak ako napríklad v Nórsku alebo niekde inde, kde sa štát stará o svoje nerastné bohatstvo, a kde navrhujeme, že ak teda máme nejaký prebytok, tak ho v aukcii predajme, no, samozrejme, že nič podobné v zákone nie je. Narýchlo rozdané povolenky, to je celé, o čom je tento zákon. A mám veľkú obavu, že celá záležitosť ohľadne ústavy, samozrejme, padne, akonáhle sa tento zákon schváli. Takže jediné poctivé riešenie je stiahnuť návrh zákona a priniesť taký, ktorý biznis s povolenkami na vodu jednoducho zruší, a nie zavedie tak ako teraz.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel naviazať na tú časť, kde predrečník pán poslanec Mikuš hovoril o tom, že zákon treba stiahnuť, respektíve vrátiť na prepracovanie, lebo to je jediný logický postup v tejto situácii, kedy vláda zároveň podáva do parlamentu zákon, ktorý zavádza biznis s povolenkami na predaj vody do zahraničia, to je spomínaný § 17a), a stále to v zákone máme, a zároveň hovorí, že chce v ústave zabrániť vývozu vody do zahraničia, pokiaľ táto ústava alebo táto ústavná zmena prejde.
Nachádzame sa v schizofrenickej situácii preto, lebo vláda spustila ráno takú záchrannú operáciu, kedy bola prichytená pri tom, že chce urobiť biznis s vodou do zahraničia cez tieto povolenky, rýchlo ich rozdať za zlomok reálnej ceny a teraz nevie, čo s tým urobiť ďalej, lebo tlak lobistov je obrovský. A ten zabránil tomu, aby vláda urobila to najrozumnejšie, čo môže urobiť, tento zákon stiahla a prepracovala. Nikde inde si neviem predstaviť, v nejakej demokratickej krajine, že by sa prijímal zákon a doslova o pár minút alebo o pár hodín sa malo hlasovať o biznise s vodou a zároveň by tá istá vláda hovorila, že ten biznis chce zakázať. Je to naozaj situácia, ktorá môže vzniknúť len tak, že je tu obrovský tlak lobistických skupín, ktoré prikázali, aby sa nesťahoval tento zákon. V žiadnom inom štáte si neviem predstaviť, že by sme hlasovali o návrhu, ktorý chceme ústavne o mesiac alebo o pár týždňov zakázať.
Preto by som chcel aj ja apelovať na pána ministra, aby trochu takej profesionálnej cti uplatnil a jednoducho ten zákon stiahol a doniesol na stôl to, čo skutočne chcú predložiť, nielen na tlačovej konferencii, ale aj sem na pôdu parlamentu, kde by sa jasne od tohoto neseriózneho biznisu dištancovali. Jednoducho tak, aby sme, každý, vedeli, o čom hlasujeme.