Vážení prítomní, vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som sa aj ja zapojila do rozpravy a diskusie o vyslovenej nedôvere ministerke zdravotníctva. Ja viem, že o vyslovení, pardon.
Ja viem, že je zvykom už porovnávať vlastne tie moje prejavy s tým prejavom, ktorý možno novinári nazvali "legendárny". Legendárny možno preto, že on naozaj vzplanul pod vplyvom emócie, ktorú tu v takej istej podobe cítim a zažívam aj dnes. Aj dnes mi búši srdce a ja neviem, na koľko toto moje srdce búši a vibruje pod vplyvom toho, že som unavená, lebo tu rokujeme vo večerných hodinách, na koľko mi toto moje srdce búši preto, že mám trému, nie som zvyknutá takto verejne vystupovať pred toľkým obecenstvom, alebo mi moje srdce búši preto, že sa nezhoduje, opakovane sa nezhoduje s tým, akým spôsobom je riadené nielen ministerstvo zdravotníctva a táto oblasť, ale ako je riadená celá spoločnosť.
Ako iste viete, ja som iniciovala a spustila som petíciu na vyslovenie nedôvery celej vláde, pretože aj toto dnešné podujatie a toto dnešné odvolávanie, resp. vyslovenie nedôvery vláde, á, nedôvery ministerke zdravotníctva, považujem iba za takú súčasť alebo taký výsek toho, s čím nevyjadrujem spokojnosť nielen ja, ale aj občania, ktorí čoraz vo väčšej miere reagujú na to, čo sa v tejto krajine deje. Aj táto dnešná akcia, toto rokovanie je len odleskom ďaleko hlbších a širších nedostatkov, ktorými naša spoločnosť aj riadenie žije. Je to len prejav ďaleko širších súvislostí a nedostatkov, na ktoré v tomto parlamente narážame. Či už je to nekoncepčnosť, alebo je to nesystémovosť riadenia, nekontinuálnosť, nekonzistentnosť, ľahkovážnosť a neľudskosť v prístupe pri tvorbe spoločenských noriem a pravidiel, podľa ktorých sa ako ľudia v našej krajine máme riadiť.
Veľmi ma mrzí, že biorytmus a tep tohto parlamentu a vlády neusmerňujú a neurčujú ľudské potreby, spoločenské potreby, spoločenská objednávka, ale že biorytmus a tep činnosti parlamentu, legislatívnej činnosti, ako aj činnosti vlády je určovaný uzávierkami a dohodami vlády, politikov s rôznymi lobistickými a záujmovými, finančnými skupinami.
Opakovane aj v tomto prípade je to ukážka toho, ako tento parlament a celá legislatívna činnosť sa podriaďuje nie tomu, čo potrebujú ľudia, dokonca ani nie určenému plánu legislatívnych úloh, ale tomu, kedy, ako a v akom rozsahu je dojednaná tá-ktorá lukratívna biznismenská zákazka, objednávka.
Keď sa to prejavilo v energetickej oblasti, tak som si povedala, no, veď viete, veľmi to mnou pohlo, ide o stámilióny, ide o stámilióny, ktoré sú prihrávané tým, ktorí sa topia v miliónoch, na úkor tých, ktorí bojujú o holé prežitie a zo dňa na deň to majú čoraz horšie a horšie. Dnes si ale hovorím, áno, ide o stámilióny, ale v princípe nejde o také hodnoty, akými sú ľudské životy. To, že stratíme stámiliónové čiastky, a to, že mi táto sociálna vláda nevie zodpovedať, ako mám rozumieť tomuto prístupu solidarizácie spoločnosti, mi dnes, ako sledujem túto rozpravu, až tak nevadí, ak si uvedomím, že kvôli nekompatibilite vykonaných uzávierok biznismenských dohôd v takej oblasti, ako je zabezpečovanie zdravotníckej služby, tentokrát ide o stratu ľudských životov. Na zlyhanie vlády na objednávku, na to, ako je nastavený parlament, dnes doplácajú ľudia svojimi životmi. A s týmto sa, vážení poslanci SMER-u, vážená pani ministerka, ja naozaj nedokážem vyrovnať.
Prosím vás pekne, povedzte mi, dajte mi recept, ako sa mám s týmto zmieriť? Čo mám ja v tejto situácii ako poslanec, ktorému to nie je jedno, že v tejto krajine sa strácajú stámiliónové čiastky, že sa prihadzujú tým, ktorí sa topia v miliónoch, na úkor tých, ktorým sa zbedačuje a stále zhoršuje ich život, ako sa ja mám s tým zmieriť, že vďaka nekompatibilite uzávierok rôznych lukratívnych biznismenských dohôd dnes ľudia prichádzajú o ľudské životy?
Pani ministerka, vysvetlite mi to, lebo ja tomu nerozumiem. A v tomto ja už vidím naozaj systémovú vadu. Pretože to nie je prvýkrát, kedy je iniciované mimoriadne rokovanie parlamentu o vyslovení nedôvery jednotlivým ministrom, či to bol segment Vojenského spravodajstva, alebo to bola justícia, posledne to bola energetika, dnes je to zdravotníctvo. Toto už je systémová vada. A ja stále budem apelovať, podčiarkovať a zdôrazňovať potrebu znovunavrátenia správneho riadenia parlamentu.
Parlament nie je obchodná komora. Vláda nesmie byť slúžkou vplyvu a moci finančných a rôznych záujmových, lobistických skupín. Korupcia nie je pracovnou metódou. Politika nie je obchodom.
Dôrazne vás vyzývam, aby ste sa nad príčinou toho celého kolotoča odvolávaní a nespokojnosti ľudí so súčasným riadením štátu, aby ste sa nad týmto zamysleli a otočili riadenie parlamentu na tú formu a ten obsah, akú si zaslúži. Parlament má primárne slúžiť spoločenských záujmom, má slúžiť záujmom a potrebám našich občanov, našich ľudí. Dokedy tomu tak nebude, ja si myslím, že nebudeme ako poslanci, ako parlament a ako vláda požívať žiaden občiansky rešpekt ani autoritu.
Možno v prípade stratových miliónov, ktoré budú smerovať lobistickým skupinám, prichádza rozpočet o rozvojové možnosti a impulzy do malého, stredného a mikropodnikania. V prípade tejto kauzy dochádza v prípade jednej rodiny o stratu mamy, možno dobrej manželky, dcéry, kolegyne alebo aj dobrej priateľky.
Tak ako to povedal pán Galko, pani ministerka, vo vašom prednese a prejave bolo všetko. Boli čísla, boli grafy, boli výsledky doterajšej činnosti, ale to najdôležitejšie, čo by vyvrátilo akúkoľvek moju pochybnosť a čo by ma ukľudnilo, že naozaj ste človekom na správnom mieste, to najdôležitejšie vo vašom prejave chýbalo - a to je ľútosť, empatia a cit pre zodpovednosť.
Ďakujem.
