Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, vo faktickej poznámke v predchádzajúcej debate, ktorá neprebiehala tento deň, ale ešte pred víkendom, som si dovolil poznámku, že naši veľvyslanci sú politické nominácie. Pán minister sa na mňa oboril trochu zlým spôsobom, čo si myslím, že by takýto štátnik nemal, ale zrejme ho to dosť nahnevalo.
Dal som si vytiahnuť všetky nominácie, alebo teda menovania našich...
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, vo faktickej poznámke v predchádzajúcej debate, ktorá neprebiehala tento deň, ale ešte pred víkendom, som si dovolil poznámku, že naši veľvyslanci sú politické nominácie. Pán minister sa na mňa oboril trochu zlým spôsobom, čo si myslím, že by takýto štátnik nemal, ale zrejme ho to dosť nahnevalo.
Dal som si vytiahnuť všetky nominácie, alebo teda menovania našich veľvyslancov v zahraničí. Je tu zoznam od roku 2005 a netreba ísť ďalej, zastihli sme tam dve vlády Roberta Fica. A mám tuná aj veľvyslancov, ktorí boli aj za Roberta Fica za tej prvej vlády menovaní, aj za druhej vlády, teda za súčasnej vlády Roberta Fica tiež menovaní a niekde úplne inde, takže ja viem, že veľvyslancov menuje prezident, ale vždy sa to robí na návrh niekoho, pretože to nie je jeho svojvôľa.
No a za všetkých príklady, lebo chceli ste, aby som uviedol nejaký príklad, tak tuná je ich dosť. Za všetkých by som možno vyzdvihol pána Františka Kašického, ktorý bol na ministerstve obrany a pre kauzu bol odtiaľ odvolaný, ale zaujímavé, že sa potom stal stálym predstaviteľom SR v NATO v Bruseli a to bolo za prvej vlády Roberta Fica. A za druhej, za súčasnej vlády 25. marca 2013 sa stal veľvyslancom v Nórskom kráľovstve a v Islandskej republiky. Takže to si myslím, že je nádherný príklad politickej nominácie.
Nehovorím, že všetci veľvyslanci sú zlí. Stretol som sa s mnohými a naozaj robia svoju robotu, robia svoju robotu dobre, len je otázne, či naozaj niektorí z nich majú na to nejaké predpoklady. Ale však koniec koncov to už ukáže prax.
Poďme naspäť ku správe. Veľa vecí už povedali kolegovia, kolega Procházka, kolega Sulík, kolega Miškov, kolega Droba mi zobrali niektoré veci. Ja by som možno len teda na zopakovanie, pretože naozaj správa je rozsiahla, na 16 stranách sa toho nachádza veľa a ja by som len poznamenal, že vo veľa odstavcoch mi chýbajú naozaj ciele. Slovensko má svoje ambície, chce niečo robiť, chce sa zapájať, ale nie je mi jasný výsledok. Možno máme aj nejaký cieľ stanovený.
V jednom z týchto odstavcov sa píše, že: "Cieľom SR bude vytvoriť podmienky pre lepšie prepojovanie podnikateľskej sféry, výskumu, vývoja a pre posilnenie zavádzania inovácií do praxe. Priemyselná politika ju musí rešpektovať, princípy trvalej udržateľnosti, znižovania energetickej a materiálovej náročnosti, ako aj národné tradície a potenciál." Je to síce pekný cieľ, ale ako k nemu dospieť? A myslím si, že kolega Droba hovoril o tom, že hlavne tie ciele musia byť nejakým spôsobom merateľné. Vtedy budú relevantné a vtedy sa im bude uveriť.
Tieto ciele, ktoré sú tuná mnohokrát nastavené, ak teda sa nachádzajú v niektorých odstavcoch, tak sú nemerateľné. A okrem toho idú proti tomu, alebo sú teda napísané proti tomu, čo vlastne súčasná vláda robí. Kolega Droba hovoril, že nemôže vás obviňovať z toho, že sa niečo nerobí, ale, žiaľ, ste súčasťou tejto vlády, lebo ste ministrom tejto vlády, tak sa vás to týka, či chcete, alebo nie.
Dotknem sa teda niekoľkých oblastí, aby som len teda pre zopakovanie.
Treťou oblasťou zahraničného politického pôsobenia našej krajiny je ekonomická diplomacia, jednotná prezentácia Slovenskej republiky v zahraničí. Tu sa píše okrem iného: "Ekonomika potrebuje silné malé a stredné podniky, ktoré vytvárajú veľkú časť celkového počtu pracovných miest." Áno, súhlasím. Ale, žiaľ, táto vláda robí presný opak. Takže potom mi nie je jasné, že teda v akom smere chceme v rámci zahraničnej politiky teda rozvíjať túto časť. Chceme dovážať technológie, investície? Áno, investície nám treba, lebo na niektoré naozaj nemáme vlastný potenciál, ale možno by ten potenciál bol, pretože máme firmy na Slovensku, ktoré sú progresívne, ktoré dokážu inovovať, ale možno by potrebovali lepšie odbytištia svojich výrobkov. A na toto by mala byť práve zameraná tá ekonomická diplomacia. A hovorilo sa tuná o nej, áno, máme ľudí v rámci ekonomickej diplomacie, ktorí pôsobia, ale opäť nevieme spočítať, alebo teda vyčísliť ich výsledky, výsledky ich pôsobenia. Čo dosiahli, za koľko to dosiahli, akým spôsobom to dosiahli? No, akým spôsobom, to už nám je v podstate jedno. Dôležitý pre nás je výsledok. Čo priniesli pre slovenské firmy?
Ja som mal v tomto aj taký, interpeloval som ministra Malatinského, ministra hospodárstva, ktorý máte tiež tuná napísané, že budete efektívne komunikovať a spolupracovať s ministerstvom hospodárstva. Hovorili sme a pýtal som sa ho na prezentáciu slovenských, napríklad slovenských remeselníkov na svetových veľtrhoch. Odpoveď bola taká, že no my sme nedostali žiadnu požiadavku. Ale vedia vôbec remeselníci, že majú takú možnosť uchádzať sa o niečo, a vieme podmienky, za akých sa môžu uchádzať? Vedia si spočítať, či sa im to oplatí ísť sa niekde prezentovať? To snáď je úlohou ministerstva, ministerstva hospodárstva, pretože to je prioritne, samozrejme, vo vašej spolupráci, pretože takéto veľtrhy sa najčastejšie konajú v Nemecku. Aha, aj tu v tejto správe je napísané, že sa máme držať Nemecka. Tak sa držme! My máme predsa pracovitých ľudí, máme šikovných ľudí, vedia robiť výrobky, ktoré možno vedia urobiť aj v Nemecku, ale možno my vieme urobiť lepšie, kvalitnejšie, lacnejšie.
Mám takú skúsenosť, keď som bol na vysokej škole, bol som brigádovať v Nemecku, bolo to len na pár dní, no, na dva týždne necelé, a my sme za 9 dní postavili to, čo domáci z firmy, ktorá zabezpečovala systém, ktorý sme zmontovali, hovoril, že to, čo sme my urobili za tých 9 dní, by Nemcom trvalo dva mesiace, minimálne. Tak si myslím, že máme šikovné ruky na to, aby sme ich dokázali poraziť v šikovnosti. Tak prečo neprezentujeme našich remeselníkov na takýchto veľtrhoch?
Takže tie merateľné ciele mi v tejto správe naozaj chýbajú a hlavne teda výsledky, lebo máme tuná aj napísané, že chceme byť členom rady atď., chceme byť členom zoskupenia. No dobre, ale čo máme, čo tým chceme dosiahnuť?! Chceme dosiahnuť vyšší vplyv? Dobre. A k čomu ten vplyv má byť? Chceme tam mať ekonomické záujmy alebo aj vojenské záujmy, alebo iné záujmy? K čomu? Či byť len na piedestáli, že, aha, sme tu. Sme síce malinké Slovensko, ale sme tu, tak nás vnímajte. No všetci nás môžu mať v paži, aj keď sme členom. Ide o to, čo chceme dosiahnuť. A myslím si, že môžeme dosiahnuť pozitívne veci, máte dobré vyjednávacie schopnosti, tak to treba využiť. Ale musíme vedieť na čo? Čo chceme vyjednať, čo chceme získať? Veď v prvom rade nemôžme, že ideme sa otvárať svetu, tak poďte sem všetci, ku nám, zoberte si, čo vám treba, a čau, tvá Máňo. Veď aj my predsa potrebujeme niečo získať, preto sa robí diplomacia. Vy máte niečo, čo môžeme vymeniť za to, čo máme my. Ale, samozrejme, aby to nechýbalo koniec koncom nám.
V ďalšom z odstavcov sa píše o bilaterálnych vzťahoch s členskými krajinami EÚ, sa píše: "V uvedenom kontexte bude osobitný dôraz kladený na rozvoj politického dialógu s Nemeckou spolkovou republikou a ďalšími krajinami, Francúzskom" atď., politický dialóg. No politický dialóg je jasný. V každej krajine vládne niekto iný, každý má svoju vlastnú politickú reč. Len teraz ide o to, že v rámci čoho chceme spolupracovať. V rámci politiky alebo na základe politických vyjednávaní chceme dosiahnuť niečo? No povedal by som, že áno. A tuná je teda tá otázka EÚ, o ktorej hovoril už aj kolega Sulík, aj kolega Procházka. A teraz je otázka, že naozaj vstupovali sme do Európskej únie s tým, že by sa nám podmienky mohli istým spôsobom zlepšiť.
No, ja čo počúvam ľudí, to nie sú moje vlastné názory, to sú názory občanov Slovenskej republiky, že Európska únia si z nás urobila skládku odpadu. A ja s tým súhlasím, pretože boli urobené nejaké testy a zistilo sa, že v rámci Európskej únie sa ten istý výrobok predáva na západ od nás v inej kvalite, vo vyššej kvalite, ako sa predáva u nás a smerom na východ. O čo sme my horší od našich kolegov Čechov? Údajne to je tým, že máme iné chute. Prosím?! My sme nejakým menej hodnotným partnerom Európskej únie? To, že sa nejaký nápoj v Čechách predáva s cukrom a u nás náhradnými sladidlami, to je akože chuťou? A teraz chuťou koho? Horných desať, dolných desať, strednej vrstvy či? Ako sa to porovnáva? A v tomto by, si myslím, že by mala zabrať naša slovenská diplomacia a povedať konečne Európskej únii, že, prepáčte, že my sme tu síce takí malí, ale, viete, mali by ste nás brať ako rovnocenného partnera. Pretože aj my sme sa zaviazali prispievať do eurovalu, k ozdraveniu vašich bánk, lebo my sme ich mali ozdravené dávno z vlastných. To si myslím, že by mala byť väčšia úloha našej diplomacie.
K ekonomickej diplomacii ešte v rámci niektorých odstavcov už som hovoril. "S cieľom podporiť prílev z priamych zahraničných investícií, nové exportné príležitosti, rozšírenie vedecko-technickej spolupráce." No, investície nám na niečo treba, už som hovoril, že aj niektoré firmy nemajú na to, aby investovali z vlastného, ale keby sa im otvorili exportné trhy, predávali by sa lepšie ich výrobky, už by bolo na investície. Ale tie trhy treba hľadať a tie trhy treba nájsť. Na to majú slúžiť tí ekonomickí diplomati, o ktorých tuná hovoril aj kolega Droba, ktorých ale výsledky nemáme. Koľko našich firiem sa im podarilo umiestniť, etablovať na trhy, aby tam mohli exportovať, aby mohli zarábať, aby mohli produkovať a potom, samozrejme, následne aj investovať? Investovať do vývoja, investovať možno do vzdelávania svojich ľudí a ďalšie veci. To je všetko synergický efekt. Samozrejme, na tom musí niekto pracovať a teraz je otázne, či na tom pracujú ľudia experti, alebo len, ako hovoril kolega, kávičkári. Však občas niečo spravím, tak to bude vyzerať dobre, a hádam tu ešte chvíľku zostanem, však mi je tu dobre, v tejto krajine, tak ma hádam odtiaľto nestiahnu.
"Ministerstvo zahraničných vecí bude využívať mechanizmus Rady vlády SR na podporu expertov investícií na posilnenie koordinácie aktivít s ekonomickými rezortami, podnikateľskými združeniami a zväzmi pri implementácii stratégie vonkajších ekonomických vzťahov v 2014 - 2020, ako aj pri stanovovaní ročných priorít aktivít v zahraničí a ich teritoriálneho zamerania." Pekne napísané, ale čo má byť výsledkom? Bude využívať, no to len konštatovanie, bude využívať ministerstvo zahraničných, tak nech využíva, no a uvidíme, že kam to pôjde.
Zaujímavá je aj táto časť: "V súčinnosti s Ministerstvom hospodárstva SR bude ministerstvo zahraničných vecí aktívne participovať na využívaní mechanizmu zmiešaných medzivládnych a medzirezortných komisií pre hospodársku spoluprácu na podporu spoločných obchodných a investičných projektov." Ja som si myslel, že to tu už funguje tuná niekoľko rokov. Tu sa konštatuje, že ministerstvo bude aktívne participovať? To tuná už takéto veci mali fungovať dávno! A tuná by sa len už konštatovalo: Na základe súčinnosti aktívnej participácie a využívania mechanizmu zmiešaných sme dosiahli toto, toto a toto. A budeme to zveľaďovať, pretože máme nechystané takéto, takéto a takéto kroky. Toto malo byť uvedené v tejto správe. Nie konštatovať to, čo tu už malo dávno fungovať.
Zaujímavá je aj ďalšia časť: "Ministerstvo zahraničných vecí bude systematicky vyhodnocovať a upravovať sieť ekonomických diplomatov na zastupiteľských úradoch SR v zahraničí podľa potrieb podnikateľského sektora a rozpočtových možností." Tak teraz čo? To sú dve veci, ktoré mi nejak nejdú dohromady. Tak budeme, buď budeme fungovať na základe potrieb podnikateľského sektora, alebo na základe rozpočtových možností. Vieme, že rozpočtové možnosti sú tak trochu chudobné, takže vieme, kam to bude smerovať. Tak skúsme sa len sústrediť na tú jednu a že budeme postupovať podľa potrieb podnikateľského sektora. Vtedy vám to zoberiem. Pretože tie potreby naozaj tuná sú a už som o nich hovoril skôr. A táto, táto, toto slovné spojenie "že podľa rozpočtových možností" sa nachádza ešte v jednej časti, ku ktorej sa dostanem. Takže ktoré kritérium má tuná platiť? Ideme podľa potrieb podnikateľského sektora alebo podľa rozpočtových možností? Obidve dohromady nefungujú.
O niektorých častiach hovorili kolegovia, áno, sú tu aj dobré časti, to, čo sa týka rozvoja humanitárnej pomoci, s tým takisto súhlasím a myslím si, že mohli by sme aj viacej zabrať, ale v tomto sme oproti iným krajinám napríklad v popredí, takže to je veľmi dobré. Takisto sa môže len pochváliť.
Máme tu oblasť, ktorá zasahuje aj do mojej pôsobnosti, oblasti kultúrnej diplomacie. "V oblasti kultúrnej diplomacie bude SR klásť dôraz na prezentáciu slovenského umenia, kultúry v zahraničí, výročia" atď. "V závislosti od rozpočtových zdrojov budú iniciované komplexné prezentácie slovenskej kultúry vo vybraných krajinách." Takže sme tam, kde sme boli. Pretože rozpočtové možnosti alebo rozpočtové zdroje na kultúru, vieme, že sú minimálne. Takže opäť len taká fráza, ale nič konkrétne, žiadny konkrétny cieľ. Keby tu bolo napísané, že Slovenská republika plánuje na kultu..., v oblasti kultúrnej diplomacie investovať toľkoto a toľkoto, aby sa tam mohlo zúčastniť toľkoto a toľkoto kultúrnych ustanovizní, inštitúcií, súborov, kolektívov atď., a dosiahli sme toto, toto, toto, toto, vyzdvihli sme kultúrne povedomie, lebo tam o nás nevedeli, kultúru u nás nepoznali atď. To by bolo super. To by som kvitoval v tejto správe. Žiaľ, nie je to tak. A stačí, keby sme len v rámci programu, pretože je tuná napísaný aj odstavec, že bude sa spolupracovať s ministerstvom kultúry, to, samozrejme, súhlasím, pretože ministerstvo kultúry je garantom v tejto oblasti. Stačilo by, keby sa poriadne natlačil grantový systém ministerstva kultúry pre projekt, alebo teda pre oblasť grantového systému Pro Slovakia. Najhoršie na vycestovaní akéhokoľvek kultúrneho spolku sú cestovné náklady. Zaplatiť si autobus, nebodaj do tých vzdialenejších lokalít, nehovorím za more, zaplatiť si lietadlo. Ale to by sa zišlo. Pretože v takej Argentíne o našej kultúre toho veľa nevedia, ba, bola tam raz Lúčnica. Viete, ale Lúčnica nie je všetko. A okrem toho Lúčnica nás stojí ďaleko viacej, ako nás stoja bežné folklórne kolektívy, ktoré pracujú presne na takej istej špičkovej úrovni ako Lúčnica, ale nie sú od toho platení.
Mali sme reprezentáciu v Japonsku, mali sme reprezentácie v Číne, ale sú tu aj iné krajiny. Mali sme dokonca prezentáciu aj slovenských tradícií v Juhoafrickej republike, v Dubaji. To bolo skvelé. Tam sa čudovali, čo všetko dokážu naši inštrumentalisti.
Takže opäť, pokiaľ to budú naozaj konkrétne čísla uvedené, že týmto spôsobom sa chce zviditeľniť kultúra v zahraničí, na toto vyčleňujeme toľkoto a toľkoto, vtedy to budem brať.
No a konečne je tu časť venujúca sa Slovákom žijúcim v zahraničí. Je to len taký krátky odstavček, viem, že je to zložitá problematika slovenských spolkov, najmä tu v Európe je veľa, máme aj nejaké v zahraničí a včera som spomínal, či dneska, vo faktickej poznámke Argentínu. Aj s Argentínou by sme mali nadviazať diplomatické styky, ale nielen s ňou, ale aj s Chile, aj s ďalšími krajinami. Ale v Argentíne máme Slovákov, o ktorých sa zatiaľ nevieme postarať. A mali požiadavku, dať tam učiteľa, učiteľa slovenčiny. Toto treba v prvom rade zabezpečiť a to môžete hneď ako úlohu s pánom ministrom školstva, alebo teda s ministerstvom školstva, nech sa vyčlenia finančné prostriedky pre človeka, ktorý tam bude robiť učiteľa slovenského jazyka a ďalších vecí.
Preferuje sa Srbsko, áno, viem, bol som tam, boli ste tam aj vy, boli sme spolu na jednej slávnosti, mňa tam síce neprivítali, ale budiž, bol som tam ako bežný občan, nič sa nestalo, ale ja som bol s tými ľuďmi a počul som, bol som na základnej škole. Riaditeľka mi hovorila, čo by potrebovali. Potrebovali by slovenské učebnice. Potrebovali by na stredných školách slovenské učebnice, resp. učebnice v slovenskom jazyku na niektoré odbory. Potrebovali by helfnúť so svojimi kultúrnymi domami, kultúrnymi spolkami, lebo mnohokrát síce peniaze na to vyčlenené sú z rozpočtu ministerstva zahraničia v zastúpení zahraničných Slovákov pánom Furdíkom, ale dostávajú do národnostnej rady povedzme a tam sa niekde strácajú a nejdú na zmysluplné ciele. Možno by aj toto sa zišlo preveriť, pretože ja dostávam spätné väzby, že tie financie nejdú tam, kam by mali ísť, na rozvoj slovenskej kultúry, ale na niečo iné. Možno len na zalepenie očí, ale možno by sa tam dalo viacej urobiť. Ale toto by sa dalo urobiť nielen v Srbsku, ale aj v ďalších krajinách, len to Srbsko mi tak teraz napadlo, lebo tam mali stavať národný dom a kúpili budovu, ktorá bola nereštituovaná, resp. nevysporiadaná, aj keď peniaze z toho projektu sa vrátili na Slovensko, ale nevyriešila sa tým situácia s národným domom, takže opäť zlá situácia.
Takže, takisto ako kolegovia, nehodnotím túto správu veľmi pozitívne, sú tam, samozrejme, aj pozitívne body, sú tam aj svetlé body, žiaľ, tých negatívnych je tam viacej. Dúfajme do budúcnosti, že sa tá situácia zlepší. A hlavne aby sme vedeli si vedieť porovnať a pozrieť v číslach a toto boli tie merateľné ciele, ktoré sa podarilo naplniť v správe, ktorá je síce orientovaná na zahraničnú politiku, a toto ešte chceme zlepšiť, lebo tuná máme na to takéto nástroje, tuto chceme dosiahnuť toto, lebo máme na to takýchto ľudí a takéto záležitosti.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
