Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Dňa 11. októbra 2012 Európska komisia schválila tretiu revíziu Regionálneho operačného programu. Vďaka tejto, v poradí tretej revízii sa podarilo znížiť deficit z nadkontrahovania v rámci opatrenia 1.1 Infraštruktúra vzdelávania Regionálneho operačného programu na úroveň necelých 66 mil. eur z európskych zdrojov. V súčasnosti sa podnikajú kroky smerujúce k spusteniu ďalšej, štvrtej revízie, ktorou by sa mal deficit z nadmerného zmluvného viazania, ktoré na doplnenie pokračovalo aj počas vášho pôsobenia, pán poslanec, vo funkcii ministra, výrazne znížiť, resp. predpokladáme, že by mohla tá nadkontrahácia byť na úrovni nula. Predpokladáme, vo februári, marci že by sa táto situácia mohla definitívne uzavrieť. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky (tzv. Zelenú správu), za rok 2011 predkladám na základe zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
Zámerom Zelenej správy je informovať o situácii, o poľnohospodárstve a potravinárstve u nás a vo svete, o medziročnom vývoji o výrobe a o trhu, o ekonomickej, finančnej situácii v podnikateľských subjektoch, o rozvoji vidieka, o regionálnom rozvoji, ale aj o postavení poľnohospodárstva a potravinárstva v hospodárstve Slovenskej republiky a tiež v rámci krajín v Európskej únii.
Dôsledky doznievajúcej hospodárskej a finančnej krízy sa prejavili v sektore pôdospodárstva. Podľa predbežných údajov Štatistického úradu za rok 2011 hrubá poľnohospodárska produkcia síce vzrástla v bežných cenách o 24,3 %, ale v stálych cenách klesla o 3,6 % oproti roku 2010.
Subjekty v poľnohospodárskej prvovýrobe podľa predbežných údajov štatistického úradu dosiahli v roku 2011 kladný výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 31,8 milióna euro.
Ekonomická výkonnosť poľnohospodárstva sa medziročne mierne oživila.
Zmenil sa trend vo vývoji výsledku hospodárenia z predchádzajúcich dvoch stratových rokov.
K pozitívnemu trendu výsledku hospodárenia prispel rýchlejší rast výnosov, 7,3 %, ako nákladov, ktorých rast bol 5 %. Zvýšené výnosy boli ovplyvnené narastajúcimi cenami poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa premietli do zvýšenia tržieb o 17,2 %, najmä zvýšenia tržieb za rastlinné výrobky, 37 %, a následne zvýšenia pridanej hodnoty 23,9 %.
K zlepšeniu výsledku hospodárenia prispeli hlavne vyššie hektárové úrody u väčšiny hlavných plodín rastlinnej produkcie. Naďalej však klesali stavy všetkých druhov hospodárskych zvierat, najmä ošípaných o 15,6 % a hydiny 12,4 %. Produkcia mlieka sa medziročne mierne zvýšila. Na základe výsledkov štatistického výberového zisťovania pracovných síl Štatistického úradu v roku 2011 pracovalo v poľnohospodárstve 51 600 osôb, čo bolo v porovnaní s predchádzajúcim menej o 4 700 osôb, čo je pokles 8,3 %.
Priemerný vek pracovníkov v poľnohospodárstve v roku 2011 činil 46 rokov. Všeobecne sa v poľnohospodárstve vzdelanostná štruktúra zlepšuje, podiel vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov v roku 2011 predstavoval 10,4 % a od roku 2000 sa s miernymi odchýlkami zvyšoval. Tento trend je vzhľadom na modernizáciu tohto odvetvia pozitívny.
Mzdový vývoj bol v poľnohospodárstve pozitívnym, nárast bol 5,3 % na úroveň 612 euro. Avšak mzdová disparita medzi poľnohospodárstvom a národným hospodárstvom pretrváva.
V rámci rastlinnej výroby bol rok 2011 z hľadiska úrody i napriek výkyvom počasia v niektorých regiónoch Slovenska pre väčšinu plodín priaznivý a prejavil sa vo zvýšení úrody z jedného hektára. U takmer všetkých plodín bol zaznamenaný rast produkcie s výnimkou kŕmnych okopanín a jabĺk, čo bolo spôsobené poklesom zberných plôch. Ceny komodít rastlinnej výroby sa zvýšili o 23,2 %, a to najmä u obilnín a olejnín.
V situácia sa v živočíšnej výrobe sa opäť zhoršila, pokles počtu kusov hovädzieho dobytka pokračoval, aj keď pomalšie ako pred rokom. Medzi ročne sa znížil počet kusov hovädzieho dobytka na vyše 463-tisíc, čo bolo menej o 4-tisíc kusov. Počet kráv klesol o 3 100 kusov. Výroba kravského mlieka na Slovensku vzrástla o 1,1 % a dosiahla vyše 928-tisíc ton.
V chove ošípaných sa situácia zhoršila, ku koncu roku 2011 sa dosiahol stav 580-tisíc kusov ošípaných, čo bolo oproti roku 2010 menej o 106-tisíc kusov.
Počet hydiny spolu dosiahol 11,4 milióna kusov, čo bolo medziročne menej až o 12,4 %. Produkcia jatočnej hydiny v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesla o 17,9 %. Chov oviec klesol o 0,7 %, stavy kôz, capov poklesli o 3,5 %. Ceny komodít živočíšnej výroby sa zvýšili o 10,8 %. Popri prudkom zvýšení cien poľnohospodárskych výrobkov o 16,7 % došlo i k nárastu cien vstupov, ktoré sa zvýšili o 11 %.
Investície v poľnohospodárstve sa medziročne zvýšili o 12,6 %. Potravinársky priemysel zahrňujúci výrobu potravín, nápojov a tabakových výrobkov dosiahol podľa predbežných štatistických údajov uvádzaných v Štatistickej správe o základných vývojových tendenciách v hospodárstve kladný výsledok pred zdanením vo výške 110,3 milióna eur.
Najvyšší výsledok hospodárenia, zisk 24,4 milióna dosiahol odbor kakaa, čokolády a cukroviniek.
Podľa výsledkov štatistického výberového zisťovania pracovných síl Štatistického úradu bolo v roku 2011 v potravinárskej výrobe zamestnaných celkom 49 600 osôb, čo je pokles medziročne 10,3 %.
Ceny výrobcov potravín, nápojov a tabaku medziročne vzrástli o 5,4 %. Obrat zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v roku 2011 sa zvýšil o 22 % v dôsledku nárastu cien vývozu o 31,5 %, ako aj dovozu o 15,5 %.
V rámci uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ dosiahli výdavky do poľnohospodárstva a potravinárstva v roku 2011 objem 809,5 milióna eur a medziročne klesli o 6,3 %. Najväčší podiel na celkových výdavkoch v roku 2011 mali platby na rozvoj vidieka.
Z prostriedkov EÚ, národných zdrojov boli v roku 2011 vyplatené priame platby do výšky 90 % priemeru krajín EÚ-pätnástky. Zo štátneho rozpočtu tam bol príspevok 10 %, upravený rozpočet na priame platby celkom pre rok 2011 v objeme 365,2 milióna eur bolo vyčerpaných v plnej výške.
V rámci regionálneho rozvoja boli v roku 2011 realizované platby prijímateľom pomoci na základe žiadosti o platbu systému predfinancovania, zálohových platieb a refundácie v celkovej sume 366,8 milióna eur.
Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkovacieho konania. Opodstatnené pripomienky boli akceptované.
Správa bola dňa 20. 8. 2012 prerokovaná na Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky, ktorá ju vzala na vedomie. Materiál bol schválený bez rozporov na rokovaní vlády dňa 5. 9. 2012. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie vzal materiál bez zásadných pripomienok na vedomie 10. 10. 2012.
Správa sa predkladá bez rozporu. Odporúčam preto, aby ju Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som si veľmi pozorne vypočul každý príspevok a musím konštatovať, že bez rozdielu na politickú príslušnosť mnohí poslanci, a teda väčšina tých poslancov pochopila, o čom ten zákon je. My sme nikdy netvrdili, že tento zákon vyrieši zvýšený podiel slovenských potravín, tento zákon rieši obchodné vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom. Čiže to je celý zmysel tohto zákona. Samozrejme, na to, aby sme vyriešili problém slovenských potravín, musíme dať ďalšie zákony, musí urobiť vláda ďalšie opatrenia spolu s ministerstvom pôdohospodárstva, ale odštartovávame proces, kde skutočne chceme ten podiel 80 % slovenských potravín dosiahnuť.
Ja by som z tej rozpravy vyjadril len k dvom diskutujúcim, a to je pán Chren, bohužiaľ, nie je tu. Musím povedať, že pán Chren znovu, keď nemá argumenty uráža dôstojnosť iných politikov obyčajne vždy, ako aj dneska premiéra Roberta Fica.
Chcem pánovi Chrenovi odkázať, že keď chce mať politickú budúcnosť, mal by sa trošku spamätať a mal by vystúpiť z tej politickej žumpy, lebo už je dneska až po uši tam namočený. Keď chce byť dôveryhodným politikom, mal by sa začať aj dôveryhodne správať. (Potlesk.)
Druhá poznámka je na adresu pána poslanca Galka, škoda, že tu nie je. Skutočne ukázal sa ako bývalý vedúci predajne, pozná terminológiu, ale obsahovo prázdne. Ja som vlastne nerozumel z toho, čo chce povedať. Jedinému, čomu som rozumel v jeho vyjadrení je Mrkvička sem, Mrkvička tam. To bolo jediné, čo ma zaujalo, takže som sa rozhodol a poprosil som kolegov, aby mi dali jednu mrkvičku a ja mu tú mrkvičku teraz darujem, aby vedel vlastne, o čom rozprával.
Takže svoj záver vystúpenia ukončím tým, že odovzdám na stôl, kde pán Galko sedí, jednu mrkvu, aby vôbec vedel, o čom rozpráva. Ďakujem. (Potlesk.)

Veľmi ťažko sa mi hľadajú slová, ako vám odpovedať, lebo neviem, či vám mám odpovedať ako poslancovi, alebo ako poľnohospodárovi. Keď vám chcem odpovedať ako poľnohospodárovi, tak si dávam otázku, ako môžete vôbec dať takúto, s prepáčením, otázku, keď vy veľmi dobre viete, že niektoré plodiny, ktoré majú byť financované z tejto pôžičky už musia byť dávno v zemi. Už vlastne ich čas, kedy mali byť vysiate, už dávno uplynul, ale pôžička, ktorá je určená pre poľnohospodárov musí prejsť určitým mechanizmom, či sa to vám, mne alebo poľnohospodárom páči, alebo nepáči, čiže musí prejsť nejakým schvaľovacím mechanizmom, ale táto pôžička bola určená, nie že tento konkrétny metrák sadiva sa má zaplatiť z tejto pôžičky, ale že táto pôžička má pomôcť kešovo poľnohospodárom na preklenutie do konca roku 2012, aby odišli do nového hodnotiaceho obdobia, do roku 2013, čo s najmenšou stratou, pokiaľ možno s vyrovnaným hospodárskym výsledkom.
Čiže, pán poslanec, nespájajte zhoršenie poveternostných podmienok s termínom poskytnutia pôžičky, lebo to sú dve veci, ktoré spolu nesúvisia. Čiže problém je, aby to dostali v tomto roku, aby to mali účtovne, v účtovnej závierke za rok 2012, to je to podstatné a to som vám stále vysvetľoval, aj keď sme tento zákon predkladali.
Druhá vec je, manipulujete veľmi často s číslami a dávate do pľacu nejakých 16-tisíc poľnohospodárskych subjektov, pritom vy veľmi dobre viete, že tá pôžička bola stanovená formou de minimis, čiže prvé obmedzenie, lebo iné je pokladané za štátnu pomoc, čo by nám cez notifikáciu v Bruseli neprešlo, a vy to viete veľmi dobre, čiže tu metiete.
Za druhé, že v čase, keď bolo na túto formu pomoci plánovaných 30 miliónov eur, ktoré vláda zabezpečila z envirofondu sme nemali ešte uzavreté výnosy z jednotlivých regiónov, čiže sme nevedeli, aké budú výťažnosti z jednotlivých oblastí, v jednotlivých hustosiatych obilninách a preto sa ani nedalo predpokladať koľko bude treba finančných prostriedkov, ale vytvorili sme dostatočný zásobník peňazí, aby bol každý uspokojený. Dneska to vyzerá, že z možných potenciálnych uchádzačov sa prihlásilo 10 %. Je to určitá pomoc, ale je tu ďalších 6 opatrení, ktoré sú v rámci tých 70 mil. euro, ktoré dúfam, že nespochybníte, a narážate, lebo to je ďalšia demagógia, ktorú púšťate do poľnohospodárskeho prostredia, že prečo neboli vyplatené VDJ-čka pre niektoré poľnohospodárske podniky, alebo prečo boli vyplatené v sume niečo cez 30 eur. Znovu je to len politická demagógia, ktorú používate, lebo, pán poslanec, všetci poľnohospodári, a teda dúfam, že aj vy ste to mal vedieť, že už na začiatku tohto programovacieho obdobia bolo povedané z komisie, v roku 2012 sa už používa systém krátenia, vzhľadom napríklad, ale... (Mávnutie rukami.) Došlo to dokonca aj písomne, lebo sme si žiadali túto informáciu potvrdiť písomne. Čiže došlo nám to aj písomne 19.7. a vy stále tu zavádzate a tvrdíte, že tých, lebo hovoríme o 300 najväčších podnikoch, ktoré jednoducho už nemajú nárok na VDJ-čku, ale keby sme boli nechali systém nastavený tak, ako ste ho vy odovzdali pri odchode z funkcií, tak dneska by týchto 300 podnikov nedostalo absolútne nič, absolútne nič. Vy ste to zanechali v stave, že nedostanú nič. (Potlesk.) My sme vyčlenili 13 miliónov eur na to, že ideme im dať bočnú podporu cez plemenárske služby a cez ÚKSÚP, aby dostali aspoň akú-takú, akú-takú náhradu za zle nastavený mechanizmus, ktorý ste vy odovzdali, ja neviem, 4. apríla, či kedy ste odišli z funkcie, ako ste zanechali na vašom ministerstve.
Čiže prosím vás, je viem, že sa to dobre hovorí do tých medií, vy rád vystupujete v médiách, ale je vám jedno, čo v tých médiách poviete, len aby to bola čo najväčšia lož a aby ste sa blysol ako hrdina. Pán poslanec, ja vám túto iniciatívu neberiem, len zároveň vám pripomínam, že myslím, že ste to bol vy, ktorý v roku 2010 pripol na slávnosti dožiniek v rámci Agrokomplexu čiernu stužku na dožinkový veniec a oficiálne ste pochoval slovenské poľnohospodárstvo.
Pán poslanec, bol ste to práve vy, ktorý za 19 rokov, za chvíľu budeme mať 20. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky, bol ste to vy, kto 6 rokov pôsobil na najvyššom poste rezortného ministra, čiže za stav poľnohospodárstva, zato, že dneska máme 46 % produkcie slovenskej len v obchodoch, zato, že nám stovky poľnohospodárskych podnikov padlo, zato, že sa nám rozbilo celé potravinárstvo, beriete minimálne tretinu zodpovednosti,lebo vy ste 6 rokov bol na čele toho rezortu. (Potlesk.) Vy neobviňujte mňa, to je, to je vaše ovocie, ktoré dneska zbiera slovenské poľnohospodárstvo a za ktoré ste určite hrdý, lebo to sa nepodarilo ani jednému ministrovi v rámci štátov Európskej únie dohnať do takého zúfalého stavu poľnohospodárstvo, aké ste ho vy odovzdal v apríli roku 2012.
Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Ako určite viete, osobitná hotovostná kompenzačná platba, ktorou by štát kompenzoval tohto roku farmárom vzniknuté straty na produkcii spôsobené suchom, poskytnutá nebola. Dôvodom neposkytnutia kompenzačnej platby bolo to, že vláda Slovenskej republiky hľadala takú formu pomoci, ktorá by nemala negatívny dopad na štátny rozpočet a nezvýšila by deficit verejných financií v roku 2012. Súčasná vláda Slovenskej republiky spolu aj s ministerstvom pôdohospodárstva hľadala v roku 2012 možnosti použiť len toľko finančných prostriedkov z programu Štátna pomoc alebo mohla poskytnúť len toľko finančných prostriedkov z programu Štátna pomoc z rozpočtovej kapitoly ministerstva, koľko ste vy ako bývalý minister pre farmárov zákonom o štátnom rozpočte v roku 2011 zabezpečili.
Dovolím si vám pripomenúť, pán poslanec, že na opatrenia štátnej pomoci ste pre rok 2012 naplánovali a zákonom o štátnom rozpočte pre rok 2012 schválili spolu 6 782 300 eur, pričom ste vôbec nemysleli na opatrenia súvisiace s krízovým manažmentom v poľnohospodárskej výrobe a na riziká, ktoré prináša hospodárenie na pôde. Z tohto dôvodu som sa snažil tohto roku pomôcť farmárom aspoň symbolickou podporou na úhradu časti poistného na poistenie nepriaznivých poveternostných udalostí v rastlinnej výrobe a na poistenie zvierat v živočíšnej výrobe. Na tento účel rezort vyčlenil spolu milión eur, viac som poskytnúť nemohol, lebo nebolo z čoho. Okrem toho vláda Slovenskej republiky na svojom výjazdovom rokovaní, ktoré sa uskutočnilo 22. 8. 2012 v obci Nové Sady, prerokovala správu o priebehu žatvy v roku 2012 a podporné opatrenia na zmiernenie nepriaznivej situácie v poľnohospodárstve.
Vládou Slovenskej republiky bolo schválených niekoľko opatrení a tieto opatrenia boli podporené aj zástupcami poľnohospodárskej samosprávy. Jedným z týchto opatrení bolo aj opatrenie zamerané na preklenutie obdobia nedostatku likvidity pred založením novej úrody v roku 2012 a '13. Týmto opatrením je pomoc de minimis vo forme zvýhodnených pôžičiek.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka nastavilo podmienky pre poskytnutie zvýhodnených pôžičiek pre farmárov na Slovensku tak, ako predpisujú príslušné právne predpisy Európskej únie.
Súčasťou takto nastaveného systému je povinnosť poskytovateľa pôžičky, ktorým je Pôdohospodárska platobná agentúra, ju zabezpečiť takým kolaterálom, aký je bežne požadovaný finančnými inštitúciami ako zábezpeka poskytnutého úveru. V príslušných európskych predpisoch sa uvádza, že pomoc de minimis sa nemôže uplatňovať na podniky v ťažkostiach. Podnik v ťažkostiach je takisto jasne zadefinovaný v legislatíve Európskej únie. Kritéria na posúdenie podniku v ťažkostiach boli uplatnené pre pôžičky tak, ako ich uplatňovalo ministerstvo aj za vášho pôsobenia ako ministra. Do dnešného dňa požiadalo Pôdohospodársku platobnú agentúru o pôžičku 41 podnikov z približne 400 podnikov, ktoré boli postihnuté suchom a ktorým sucho spôsobilo výpadok produkcie viac ako 30 % v porovnaní s priemernou úrodou v období posledných 5 rokov. Celková suma požadovaných pôžičiek predstavuje približne 5,7 mil. eur.
Poľnohospodárska platobná agentúra predpokladá, že zmluvy o pôžičke by mali byť podpísané v prvej polovici mesiaca november tohto roku a pôžičky by mohli byť vyplatené najneskôr do prvej polovice mesiaca december tohto roku.
Na záver by som chcel uviesť na správnu mieru vami prezentovanú manipuláciu s verejnou mienkou, keď ste v médiách prezentovali, že z celkového počtu 16-tisíc farmárov požiadalo o pôžičku len 40. Iste viete, že vami uvedené číslo 16-tisíc je celkovým počtom žiadateľov o jednotnú platbu na Slovensku a z tohto počtu len približne 400 bolo oprávnených prijať zvýhodnenú pôžičku. Vami uvedený počet farmárov zahŕňal aj tých pestovateľov, ktorí nepestovali hustosiate obilniny a krmoviny a ktorí sa nenachádzali v oblastiach postihnutých suchom.
Ďakujem, skončil som.

Pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Ubezpečujem vás, že odbor prístupu LEADER nebol zrušený, iba bol zlúčený s odborom rozvoja vidieka v rámci organizačných zmien na ministerstve tak, ako tomu bola v minulosti pred vašim posledným príchodom na ministerstvo.
K tomuto kroku sa pristúpilo práve z dôvodu, ktorý aj vy uvádzate vo vašej otázke, že má byť prierezovým prvkom pre budúce programové obdobie 2014 až 2020. Zároveň to vnímam ako správny krok, keďže ide o územný rozvoj vidieckych oblastí na Slovensku.
Tým, že program rozvoja vidieka vrátane iniciatívy LEADER je sústredený pod záštitou jedného útvaru, tak spolupráca pri príprave nového programu rozvoja vidieka a následne jeho implementácie, bude komunikačne prepojená, čo zabezpečí maximálnu efektivitu a flexibilitu.
V súčasnosti je pod osou 4 LEADER schválených 29 miestnych akčných skupín, ktoré pozostávajú z viac ako 500 obcí, avšak nemožno zabudnúť aj na to, že LEADER nie je len o obciach, ale ide hlavne o lokálne dobrovoľné verejno-súkromné partnerstvá, ktoré tvorí aj súkromný a občiansky sektor okrem verejného.
Zlúčenie bolo podmienené aj šetrením finančných prostriedkov rezortu, čím sa nezníži kvalita predmetnej agendy prístupu LEADER. Skončil som.

V nasledujúcom roku určite na to prostriedky nie sú vyčlenené, alebo zatiaľ nie sú v navrhovanom štátnom rozpočte. Aj keby sme mali definovanú konkrétnu sumu na rekonštrukciu závlahových systémov, musím povedať, že celý systém hydromeliorácií je v tak v dezolátnom a katastrofálnom stave, čo viete zrejme sám veľmi dobre, že je veľmi ťažké povedať aj prioritu, kde by mali ísť v súčasnosti takéto finančné prostriedky.
My v súčasnosti mapujeme funkčný majetok štátneho podniku Hydromeliorácií. Hľadáme možnosti, kde by sa prebytočný majetok mohol odpredať. Snažíme sa vysporiadať s nevýhodnými zmluvami, ktoré sú podpísané v rámci jednotlivých objektov, ktoré sú vo vlastníctve štátneho podniku Hydromeliorácií. Sám zrejme viete, že mnoho hrubokrkých podnikateľov ovláda celé areály a neumožňujú ani vstup zamestnancom štátneho podniku na vlastný majetok, čiže je tam dosť v niektorých oblastiach kritická situácia, s ktorou sa musíme vysporiadať.
Zároveň hľadáme mechanizmus, akým spôsobom by sme zabezpečili funkčnosť tam, kde je potrebné. V prvom rade si treba uvedomiť, že budeme podporovať systém závlah predovšetkým tam, kde bude priorita ovocinárstvo a zeleninárstvo, ktoré sú najháklivejšie na zavlažovacie systémy. Táto štruktúra sa momentálne spracováva v rámci strednodobej koncepcie.
Za druhé hľadáme riešenie s poľnohospodárskou samosprávou tam, kde sú, tam, kde je potenciál rýchleho sfunkčnenia závlahových systémov, aby tieto vybudované závlahové systémy po určitej rekonštrukcii prešli buď do nájomného vzťahu, alebo do vlastníctva týchto poľnohospodárskych podnikov, aby investície nutné do toho, ktoré potrebné je dať, si mohol poľnohospodársky podnik zabezpečiť, ale zároveň aby mal aj garanciu, že tento majetok bude slúžiť jeho potrebám.
Tretia skupina týchto objektov, ktoré sú v rámci hydromeliorácií sú také, ktoré už zrejme nikdy nebudú sfunkčnené. Tam bude treba hľadať riešenie
spolupráce s ministerstvom životného prostredia, lebo aj náklady na asanáciu takýchto objektov predstavujú neuveriteľnú čiastku, ktorá skôr či neskôr sa bude musieť v štátnom rozpočte na tieto účely zabezpečiť.
To je zatiaľ všetko. Skončil som.

Ďakujem pekne, pán poslanec, za otázku. Kompromisný text, press v čl. 46/3 v návrhu nariadenia o rozvoji vidieka pre nasledujúce obdobie uvádza, že investície do zavlažovacích systémov sú oprávnené, len ak ide o dotknuté územie, tzv. plán manažmentu povodia, je to rámcová smernica o vode, notifikovaný Európskou komisiou.
Vo všeobecnosti bola členskými štátmi prijatá koncepcia prepojenia podmienok pre investície do zavlažovania s podmienkami vykonávania rámcovej smernice o vode.
Avšak vzhľadom na skutočnosť, že opatrenia identifikované v plánoch manažmentu povodia nie sú identické s opatreniami programu rozvoja vidieka, plán manažmentu povodia by mal identifikovať podmienky pre všetkých poľnohospodárov týkajúcich sa svojou činnosťou na danom území a nie individuálne podmienky pre každého poľnohospodára.
V uvedenom zmysle by sa mal text nariadenia preformulovať. Európska komisia počas technických rokovaní diskutovala aj požiadavku zvýšenia efektivity využitia vody a podmienku zníženia spotreby vody v prípade investícií do modernizácie existujúcich zavlažovacích systémov.
Táto otázka zostáva otvorená, keďže požiadavku zvýšenia efektivity využitia vody o 25% a požiadavku zníženia spotreby vody o 20 %, nie je možné dosiahnuť vo všetkých členských štátoch z dôvodu rozdielnych podmienok.
Zvýšenie efektivity využitia vody a zníženie spotreby vody závisí nielen od typu závlahového systému, ale aj od typov pestovaných plodín. Okrem uvedeného z technických rokovaní vystali aj požiadavky na zvyšovanie energetickej efektivity investícií a požiadavky na podporu inštalácií na zadržiavanie vody.
V prípade investícií do nových zavlažovacích systémov Európska komisia pôvodne navrhovala, aby ich výstavba bola oprávnená len pre nové členské štáty, to jest tie ktoré nastúpili po roku 2004. Z technických rokovaní vyplynula požiadavka na zjednotenie podmienky pre všetky členské štáty.
Podľa kompromisného textu budú investície do nových zavlažovacích systémov pri rozšírení zavlažovaného územia oprávnené, ak nebudú mať vplyv na tie vody, ktorých status nedosahuje úroveň dobrý.
Druhou podmienkou je, aby analýza preukázala, že daný zavlažovací systém nebude mať výrazne negatívny dosah na životné prostredie. Uvedená podmienka by mala byť zakotvená priamo v texte nariadenia z dôvodu, že smernica o posudzovaní vplyvu na životné prostredie nevyžaduje posúdenie úplne každej investície. Otvorenou otázkou zostáva, či tieto podmienky uplatňovať na úrovni hydrologickej oblasti, alebo na úrovni poľnohospodárskeho podniku.
Slovenská republika, ako prezentovala na zasadnutí SEA a Rady ministrov zastáva názor, že uvedené podmienky by sa mali uplatňovať na úrovni hydrologickej oblasti.
Objem finančných prostriedkov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý bude možné použiť na podporu efektívneho zavlažovania v oblasti s prirodzene potenciálnou intenzívnou poľnohospodárskou výrobou, bude závisieť od definitívnych podmienok podporných mechanizmov v EÚ v oblasti rozvoja vidieka v rokoch 2014 až 2020, v oblasti investičnej rekonštrukcie, modernizácie, dostavby, a novej výstavby závlahových zariadení. V súčasnosti v tejto oblasti prebiehajú rokovania a ministerstvo sa na nich aktívne zúčastňuje. V oblasti prevádzkových nákladov na dodávky závlahovej vody jednotlivým farmárom nie je v súčasnosti možné poskytovať podporu z podporných mechanizmov v rámci rozpočtu kapitoly ministerstva ani z podporných mechanizmov Európskej únie.
Aj v rámci takto dohodnutých podmienok bude však rozhodujúci konkrétny rozsah záujmu agropodnikateľov o využitie závlah a tým aj o využitie disponibilných podporných mechanizmov. Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerokovanie návrhu zákona vo výboroch prinieslo niekoľko návrhov na vylepšenie, ktoré sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru, ale čo je pre mňa podstatné, že sa našla podpora pre tento návrh zákona v celom spektre politických strán, ktoré sú zastúpené v Národnej rade. Predložený návrh po zapracovaní pripomienok považujem za prijateľný kompromis odrážajúci potrebu zachovania štandardného podnikateľského prostredia v oblasti obchodu ako aj primeraný stupeň ochrany spotrebiteľa.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe, dovoľujem si vás opätovne požiadať o jeho prerokovanie a o jeho schválenie. Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre Regionálny operačný program pripravuje výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na základe platného harmonogramu výziev Regionálneho operačného programu na rok 2012, v zmysle ktorého je plánové vyhlásenie výzvy v rámci opatrenia 5.1 ROP zamerané na potrebu na podporu rekonštrukcie a modernizácie a budovania ciest druhej a tretej triedy v novembri 2012. V prípade projektov Košického samosprávneho kraja schválených v rámci opatrenia 5.1 ROP, ktorých implementácia v súčasnosti prebieha, neboli zo strany riadiaceho orgánu pre Regionálny operačný program zaznamenané žiadne závažné problémy a nedostatky. Ak máte, pán poslanec, konkrétnu investičnú akciu na mysli, treba ju definovať, rád vám odpoviem potom aj na nejaké konkrétne projekty, resp. dám pripraviť kvalifikovanú odpoveď. Skončil som.