Videokanál poslanca

112.

Ja chcem poďakovať v prvom rade pánu poslancovi Kadúcovi, ktorý pochopil, na čo som tu, pretože tu sa prejednávala správa o činnosti prokuratúry a podľa mňa to je niečo iné, ako rozoberať konkrétne kauzy.

Viete, nehnevajte sa, v niektorých veciach mi to príde dosť ako neseriózne, keď sa niekto pýta na konkrétne veci, o ktorých ja teda síce mám nejaký prehľad, ale nie som pripravený na to, aby som vás informoval aktuálne.

Správa o činnosti prokuratúry má ukazovať výsledky prokuratúry, vývoj, stav, tendencie kriminality a podobne, ale tá debata v tej druhej polovici sa zvrhla už, prepáčte za výraz, zvrhla už tak, že k veciam, ktorým ja nerozumiem osobne. Takže ja ako nemienim tu reagovať a nemôžem reagovať na tie konkrétne kauzy, alebo na tie výmeny, ktoré tu boli, lebo to nepovažujem za vhodné vymenovať.

Ale stručne, rýchlo k niektorým kauzám.

Dali ste mi za pravdu v dvoch veciach, síce možno niektorí nepriamo. Áno, potrebujeme trestnú zodpovednosť právnických osôb, ktorú ste mi tu, lebo kauzy, ktoré tu boli, tie veľké kauzy, hej, ktoré ešte nie sú doriešené, tak tie kauzy by sa ľahšie, rýchlejšie a operatívnejšie riešili, keby tento inštitút bol zavedený. To je za prvé, lebo to sú kauzy, ktoré sa tu spomínali, nie sú to malé kauzy.

Za druhé, dali ste mi za pravdu, že pán špeciálny prokurátor si bude zrejme musieť vypracovať správu sám, nech si obhajuje tu, pretože kauzy, ktoré ste mi zase dávali, boli na 90 % kauzy, ktoré robí špeciálny prokurátor. To len toľko k tomu.

Pokiaľ ide o pána Lipšica, áno, súhlasím s tým, že trestná zodpovednosť právnických osôb je nevyhnutná podľa mňa. Pokiaľ ide o to nedorozumenie, ktoré tu vzniklo o tej náhrade škody pri trestných stíhaniach, no pravdu mal v tom, že pokiaľ to trestné stíhanie je nezákonné alebo nedôvodné od počiatku, tak tam prichádza tá náhrada škody. A hlavne prípady, keď to trestné stíhanie spĺňa všetky atribúty začatia obvinenia a tá dôkazná situácia sa potom časom zmení. Tak ja neviem prečo, a ešte keď to je napríklad iba vo veci, tak neviem, prečo by tam mala byť nejaká náhrada škody, keď to je vo veci. Potom sa stáva to, čo sa stane, že máte trestný čin zanedbania povinnej výživy, kde zaniká trestná činnosť tým, že niekto zaplatí to výživné. Stíhali sme človeka, a to je konkrétny prípad, stíhali sme človeka, ktorý neplatil, potom zaplatil a na súd, zaviazal náhradu škody, že sme nedôvodne stíhali. Tak toto sa má diať?! Tak to ako...

Ďalej, pán Mikloško tu nie je, bohužiaľ, tak neviem, veľmi rýchlo iba.

Pokiaľ ide, ešte na reakciu pána Lipšica, áno, má pravdu, európsky verejný prokurátor, absolútne nesúhlasím s tým, čo je teraz pripravené. A to tá smernica, ak by mala v takomto stave prejsť, budeme to ľutovať všetci. Tá smernica nie je dopracovaná, tá smernica sa podľa mňa tlačí nasilu, len aby bola rýchlo prijatá, lebo to chce Lisabonská zmluva. Nie. Tá smernica, tam nie je nejaký termín, dokedy má byť prijatá, podľa mňa má byť prijatá vtedy, keď ukáže, ukáže svoju opodstatnenosť.

101-ku som vám povedal.

No, pokiaľ ide o, pán Galko, škoda, tu nie je, no tak ja si akože teda minimálne vyprosujem, aby tu bolo naznačované, že ja informujem opakovane v médiách o kauze, ktorú robí pán Čentéš. Ja som tú kauzu pánovi Čentéšovi nedal. A vzhľadom k tomu, že tam bolo opakovane prisľúbené, že tá kauza bude skončená, tie lehoty si vybral on, no tak je asi mojím právom a povinnosťou sa pýtať, prečo tá kauza, ktorú mal niekto predtým a on ju mal dokončiť, nie je skončená. To je snáď moja, to je moje právo snáď ako. A ja s tým nikdy nechodím ako na bubon, ani pána Čentéša tu nejako nedehonestujem, takže to som nepochopil celkom, čo mi to pán Galko povedal.

Ale pokiaľ ide o meno prokurátora, tak ja som ho nezverejnil a dokonca to meno som nepovedal ani pánu ministrovi obrany, keď sa bol informovať, prečo to trvá tak dlho. Takže neviem, kto ho zverejnil, ale určite ja nie, tak...

Pokiaľ ide o kauzu Grendel, ktorú mi vytýkali, no ak mu ušlo, tak tú kauzu Grendel zrušila Generálna prokuratúra. Generálny prokurátor to zrušil, celé to obvinenie, takže ako ja si pripadám, ako keby som mal mať prehľad o celej republike. No tak nie je, preboha!

Ďalej sa tu spomínali aj tie veľké kauzy v súvislosti s tým, že sa tam ako pomaly koná. Tu si totiž zvykol pomaly každý už, že niečo sa stane a vybaví vec tým, podal som podnet na Generálnu prokuratúru. No tak ako to ťažko, to už ako začína mať neúnosnú mieru. Viete, možno v mojom, neviem, či spore, ale trošku nedorozumenie s pánom ministrom zdravotníctva, ktorému som ja slušne odpísal, že to, čo bolo podané, tak to nemá atribúty, základné atribúty trestného oznámenia. Pričom som len vysvetlil tam, že pokiaľ on zistil nejaké nezrovnalosti, to bol celý podnet, pri verejnom obstarávaní, no tak má tu nejaké úrady, ktoré to majú skontrolovať, má tu na to ÚVO, prípadne NKÚ, a potom, keď zistia, majú nejaké závery, potom nech to dajú na prokuratúru.

My nebudeme robiť už pomaly tu za všetkých, ako aj za ÚVO, aj za NKÚ. Ja som potom musel ten podnet postúpiť, aby ste vedeli, išiel do Košíc, a zároveň som požiadal o spoluprácu ÚVO, čo mal spraviť pán minister. Čo je na tom zlé?! Keď ja poviem, že za desať rokov sme mali, teraz aby som neklamal, 7 alebo 9 podaní od NKÚ. Za desať rokov? Tak potom to ako táto republika je v absolútnom poriadku, hej? Ďalší nezmysel, ktorý, ja tvrdím, ale snáď z tých kontrol za desať rokov muselo niečo vyplynúť a ja verím tomu, že vyplynulo. Keď sa ozve v médiách, že toľkoto (rečník rukami naznačil rozsah), to nie je žiadna spolupráca, oni sú nám povinní posúvať tieto veci, tak potom som ešte zožal kritiku, že ja niekomu ubližujem.

Tak potom k pánu Galkovi, pán Mikloško už tu neni, škoda.

Pokiaľ ide o previerku ešte, tak pán Galko si asi pomýlil, lebo previerky pre pána prokurátora robí NBÚ a nie ja. A ja som sa osobne stretol s pánom riaditeľom NBÚ, písal som mu. Pán riaditeľ NBÚ mi odpísal, že tento pán má previerku v poriadku. Je otázka, že on sa akože vyhrážal, že on bude žalovať tých, ktorí to o ňom tvrdili, doteraz to nespravil, ja mu to nemôžem, ja som sa, hovorím, stretol s pánom riaditeľom NBÚ, písomne som ho požiadal a on mi odpísal, že tento človek má previerku v poriadku a nie sú dôvody na jej odňatie. Tak potom neviem, čo, ako, prečo ja sa mám starať o previerky.

Pán Novotný, vy ste tam, hovorím, to rozoberáme tú kauzu, sme riešili, Váhostav. Tá kauza ešte nie je doriešená, tá kauza ešte tam sa robí, ako dopredu niečo uzatvárať, to nie je mojím zvykom, pokiaľ neviem, ako tie úkony dopadnú, to sme sa aj rozprávali, keď ste boli u nás. Tam sa koná, tam sa momentálne, to vám môžem povedať, došlo do štádia, keď sa budú priberať znalci, lebo je to obrovské znalecké dokazovanie, ale tam sú úkony v desiatkach, ak nie v stovkách už porobené. Boli tam dožiadania, je tam, tieto informácie vám mohol povedať špeciálny prokurátor kľudne, to vám hovorím teraz ja, je to takto. Teraz tam bude na mieste znalecké dokazovanie.

Pokiaľ ide, že nech zbankrotuje, no to by teraz nebol dobrý krok, keby to zbankrotovalo, pretože ak sa vyplatia tie štátne peniaze, na čo ja mám svoj názor, hej, ale ak sa vyplatia, no a potom by niekto zbankrotoval, tak tie peniaze v živote neuvidíme. Tak my ako len sa modlime, aby teda tie peniaze aspoň boli k tomu, aby sa mohli vrátiť. To je môj názor, hej, zatiaľ tak, ale...

V tejto súvislosti ďalší a ďalší návrh na zmenu, a to už bude posledné, zmeňme zákon o reštrukturalizácii. Ten zákon je akože pre toho sudcu, ak si pozriete, lebo prokurátor tam mal oprávnenia, nemá už oprávnenia, pretože novelou, neviem, z ktorého to bolo roku, mu boli skoro všetky oprávnenia vzaté – a mal tam oprávnenia veľké – neviem z akého dôvodu, lebo to bolo vtedy to ťaženie proti prokuratúre, aby bola štátne zastupiteľstvo a podobne. Oprávnenie nám bolo odňaté, my tam teraz máme minimum, skoro žiadne oprávnenie. Dokonca sudca, keď schvaľuje, tak sudca nemá právo ani posudzovať ekonomickú výhodnosť alebo ekonomickú realitu toho projektu. To je čo za nezmysel? Prečo by sudca nemohol si pozrieť ten plán a pribrať si k tomu znalca, nech povie, či to je reálne možné, aby takto ten podnik mohol ďalej fungovať. To dnes nie je, prečo? A to je znovu to, ideme prijímať nové zákony. Načo ideme prijímať nové zákony? Spravme tie, ktoré máme, ale tak, aby fungovali.

To je z mojej strany asi všetko, lebo ja by som si tiež teda... Ja vám všetkým pekne ďakujem. Ďakujem za slová uznania, ďakujem vám za to, že ste brali tú správu tak, ako ste ju brali. A prajem vám príjemné dovolenky, všetko dobré a v septembri sa, dúfam, my neuvidíme... (Zasmiatie sa rečníka. Potlesk.)

Ďakujem ešte raz, všetko dobré vám prajem. (Potlesk.)

42.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vám v stručnosti uviedol Správu o stave činnosti Generálnej prokuratúry, ktorú ste všetci obdržali, a ja v tomto mojom krátkom vystúpení mienim poukázať na tie hlavné, hlavné body, ktoré ja považujem za podstatné pre vašu informovanosť.

Začal by som oblasťou personálnou. Plánovaný počet prokurátorov v roku 2014 bol 973, skutočne pracovalo vo výkone 885, čo je 90,9 %. Tento deficit spočíval v tom, že boli to funkčné miesta, ktoré boli neobsadené. Boli to prokurátorky, ktoré boli na materskej dovolenke, 59 a 21 prokurátorom zanikol služobný pomer, či už odchodom do dôchodku, alebo, bohužiaľ, aj pozastavením výkonu funkcie prokurátora z dôvodu trestného stíhania, to sú štyria ľudia, a dvom prokurátorom kvôli disciplinárnemu konaniu.

V roku 2014 v podstate nebolo možné dopĺňať jednak tieto stavy z dôvodu konania na Ústavnom súde, kde bol zákon 220 napadnutý a v podstate až od prijatia zákona 332/2014 mohli začať prebiehať výberové konania, ktoré v súčasnosti prebiehajú. Boli ukončené výberové konania na krajských prokurátorov, kde podotýkam, že takmer polovica krajských prokurátorov neprešla výberovým konaním a boli vymenovaní noví krajskí prokurátori, pretože k výberovým konaniam sa začalo pristupovať trochu iným spôsobom. Tým spôsobom, že tí, ktorí sa prihlásili, musia preukázať svoje odborné, ale aj riadiace schopnosti. A nie je to už tak, to vám garantujem, že sa prihlásil jeden a ten zázračne uspel. Dokonca som niekoľko výberových konaní, kde boli prihlásení iba po jednom a tí, ktorí boli predtým vo funkciách, zrušil, aby som deklaroval, že to myslím vážne, že do tých výberových konaní sa má prihlásiť viac ľudí, pretože verím tomu, že na prokuratúre je viac ľudí schopných viesť konkrétne krajské prokuratúry.

Teraz sa dokončujú výberové konania na námestníkov krajských prokurátorov, tie sú v podstate už takisto hotové. Budú nasledovať výberové konania na okresných prokurátorov a ich námestníkov. To, aby som zabezpečil nejakú objektivitu pri výberových konaniach, tak síce sa to stretlo s nevôľou, ale do výberových konaní alebo komisií boli delegovaní vždy aj dvaja ľudia z Generálnej prokuratúry. Z akého dôvodu? No z toho dôvodu, že ak si určitý krajský prokurátor má vyberať len ľudí z obvodu svojej pôsobnosti, no tak neverím tomu, že tie výberové konania boli stále také, ako mali byť. Boli prípady, keď výberové konania alebo výsledky boli už dopredu známe a tomuto som, ja dúfam, zabránil.

Pokiaľ ide o zaťaženosť prokurátorov, podľa mojich relevantných poznatkov dosiahla kritickú hranicu. Ja už sa odmietam pozerať na to, ako prokurátori chodia do práce po víkendoch, pretože opatrenia, ktoré boli prijaté z mojej strany, sú naozaj veľmi tvrdé a smerujú predovšetkým k tým veciam, ktoré máme ako priority, a predovšetkým aby boli znížené prieťahy v trestnom konaní, ktoré pri mojom nástupe boli neúmerné. To všetci dobre viete. A i napriek tomu konštatujem, že keď je prokuratúra poddimenzovaná, tak tieto prieťahy sa postupne darilo znižovať, a to je u vecí, ktoré boli staršie ako jeden rok, 20 % a vyššie, staršie ako 2 roky medzi 30-40 % a staršie ako 3 roky sa toto zníženie pohybuje okolo 50 %. Tvrdím, že aj tu sa dajú ešte dosiahnuť lepšie výsledky, ale iba za stavu, ak prokurátori budú mať vytvorené podmienky na to, aby mohli pracovať v normálnom stave. A už sa nedá tolerovať jedno, že tí prokurátori pracujú na hranici svojich psychických a fyzických možností.

Samozrejme, že toto doplnenie personálnych stavov bude mať za následok, a to vám tu garantujem, bude mať za následok ďalšie znižovanie prieťahov, ktoré síce sa podarilo dosť dramaticky obmedziť, ale stále sú tam, stále sú tam prieťahy, ktoré musíme odstrániť.

Len na okraj uvádzam, že v roku 2014 bolo celkom stíhaných 50 111 osôb a trestné stíhanie bolo ukončené proti 49 644. To znamená, že v podstate nápad, ktorý v priebehu roka na tú prokuratúru prišiel, myslím nový nápad, tak sa dal relatívne v pohode stihnúť, že tam je veľmi, veľmi malý rozdiel medzi vecami vybavenými a nevybavenými. Sú však aj takí prokurátori, ktorí sa zakrývajú za to, že ten stav na prokuratúre je veľmi zlý, veľmi zlé podmienky, a nerobia nič. Pretože povie, že stav na konkrétnom okrese a kraji je strašne zlý, tak radšej nerobí nič a zakryje sa za tých ostatných. No takýchto prokurátorov „odmeňujeme“ disciplinárnymi konaniami, ktorých bolo minulý rok začatých 20.

Ja totižto tvrdím, že na prokuratúre je väčšina ľudí, ktorí si svoje povinnosti plnia naozaj zodpovedne, a to aj po tých prijatých opatreniach z mojej strany. A ak ľudia pracujú v takomto návale, tak, samozrejme, sa vyskytnú aj chyby. Nie je cestou týchto ľudí, ktorí majú enormnú záťaž, len trestať. To už ako budem veľmi redukovať a človek, ktorý robí a ktorý je preťažený, ak má nejakú chybu, ktorá sa vyskytne, tak budem pristupovať úplne inak ako u tých, ktorí síce nerobia nič, ale tie chyby majú.

Preto budem za každú cenu, aj keď som počul pred rokom, že máme hľadať rezervy vo svojich radoch a nie pýtať tabuľkové miesta, tak ja tvrdím, že rezervy vo svojich radoch už nemáme a ten stav potrebujeme doplniť, aby tie výkony boli také, aby tá prokuratúra fungovala tak, ako fungovať má.

Keď už hovorím o tých prieťahoch a keď hovorím o tom, že tí ľudia sú trestaní za prieťahy, ktoré sú enormné, ťažko potom vysvetľujem tým ľuďom, ktorí sa ma pýtajú, že prečo my trestáme za prieťahy v dvoch-troch veciach, keď dochádza napríklad na súdoch nie k prieťahom, ale k premlčaniu vecí. A to nebola jedna vec, dve veci, to bolo 50 vecí naposledy a hrozia ďalšie. Tak ja sa potom pýtam, keď ja robím opatrenia a, bohužiaľ, aj formou sankcií voči prokurátorom, kedy sa začnú robiť opatrenia zo strany súdu? Pretože je to dosť tragické, keď prokurátori upozorňujú opakovane stovkami žiadostí a sťažností, že sa vo veciach nekoná, a ten sudca aj tak nič neurobí, vec sa premlčí. Pokiaľ my tam nezačneme konať, pokiaľ nedáme podnet na disciplinárne stíhanie sudcu, dokonca sme si dovolili pár sudcov stíhať za takéto veci, pretože ak niekto premlčí 52 vecí, tak ja tvrdím, že marí svoje poslanie, marí svoju úlohu verejného činiteľa. Jeho povinnosťou je dotiahnuť to trestné konanie do konca. A keď ho premlčí, tak vlastne nedotiahol.

Ja sa potom pýtam, že to nie je len to, že tie stíhania boli premlčané, ale garantujem vám, že tí ľudia, ktorí boli poškodení v týchto veciach, sa začnú domáhať svojich práv aspoň tým, že budú pýtať nejaké odškodné a tomu sa súdy nevyhnú. Tak potom som zvedavý, kto bude tieto náklady znášať.

Pokiaľ ide o moje priority, ktoré som ja stanovil pri svojom nástupe, podotýkam, že priority neznamenajú, že v ostatných veciach nekonáme. Priority boli vytypované tak, že sú to veci, v ktorých máme najväčšie, ale najväčšie problémy a v ktorých sa vyskytujú či už prieťahy, alebo zlé rozhodnutia, alebo sa zakrývame za niektoré veci, za ktoré môžeme sami, bohužiaľ.

Prioritou mojou boli trestné činy daňové. Tu sa naozaj dosiahli celkom slušné výsledky. Sám minister financií priznal, že po zlepšení v práci Daňovej kobre, po zapojení Generálnej prokuratúry sa v rozpočte v podstate ušetrilo 2,1 mld. eura. Tento údaj je veľmi široký. Pretože to sú peniaze, jednak ktoré boli identifikované ako neoprávnene uplatňované daňové odpočty, tie boli zachytené. Potom sú to peniaze, ktoré už boli vyplatené, ale boli zachytené a sú na účtoch v rámci trestného konania. A v neposlednej miere je to prevencia, pretože tí najväčší, ktorí si mýlili podnikanie s tým, že okrádajú štát, zrejme si teraz rozmyslia, či to budú robiť naďalej. Nehovorím, že sa to nedeje, ale sa to deje v oveľa menšej miere, čo priznal, opakujem, aj pán minister financií, aj pán minister vnútra. Ale v tejto oblasti sa dajú dosiahnuť ďalšie výsledky, ďalšie výsledky, aj zlepšenie práce prokurátorov, ale aj policajtov.

Ja neustále opakujem, že treba okamžite zlepšiť vzdelávanie, či už zo strany prokuratúry, sami nejaké aktivity robíme, robia sa semináre. Kvôli týmto veciam boli určení špecialisti na danú trestnú činnosť. Ale treba sa zamyslieť, aby Justičná akadémia alebo Akadémia Policajného zboru konečne začali sa zameriavať na výchovu policajtov aj v tomto smere. Dneska nestačí poznať Trestný poriadok, Trestný zákon pri týchto trestných činoch. Tam treba poznať oveľa, oveľa viac súvisiacich predpisov.

Ďalšie, čo ja vytýkam prokurátorom a, bohužiaľ, malo by sa to vytýkať aj policajtom, je inštitút tzv. odborného konzultanta. Tento sa nevyužíva skoro vôbec. Keď som kontroloval v minulosti, tak to bolo prijaté v dvoch prípadoch. Čo to znamená? Jednak sa ušetria aj ťažké peniaze, pretože je tu tendencia za každú cenu priberať v týchto konaniach, daňových či hospodárskych, znalcov. No a pokiaľ ja priberiem toho konzultanta, tak minimálne mi môže objasniť tie otázky do takej miery, že ten znalecký posudok nebudem potrebovať alebo mi aspoň zredukuje v podstatnej miere po konzultácii s ním otázky, ktoré treba znalecky skúmať. Odbudnú enormné náklady, ktoré sú na znalecké dokazovanie, ale hlavne odbudnú aj prieťahy. To, že všetci dobre viete, že prieťahy pri znaleckom dokazovaní sú obrovské, je to zdôvodnené tým, že tých znaleckých posudkov je strašne veľa. No tak je ich veľa, ale niektoré sa dajú spraviť za mesiac, ale trvajú pol roka a viac.

Ďalšia oblasť, ktorá by zlepšila výber daní alebo ktorá by túto trestnú činnosť redukovala ešte viac, je to, že treba sa zamyslieť aj nad tými, ktorí sa nám vyslovene vysmievajú do očí. No to je to, že keď má podať daňové priznanie, tak stratil daňovú dokumentáciu, zhorela mu na chate, kde ju mal uloženú, prípadne mu zhorela v aute, ktoré mal, alebo to auto vykradli. To je výsmech, pretože toto je znižovanie ich daňovej povinnosti. Pokiaľ v tejto oblasti sa takisto nezavedie trestnoprávna úprava minimálne vo forme nedbalostných trestných činov, tak to bude trvať ďalej.

Za úvahu stojí v týchto daňových veciach, a najmä pokiaľ ide o tie reťazce, implementovať medzi tieto subjekty, ktoré sa týmto „živia“, tzv. krycie firmy. Všetci viete, čo tým myslím. Pretože táto firma, keď sa zapojí do toho reťazca podvodníkov, tak je oveľa väčší predpoklad, že polícia a prokuratúra bude priamo z toho prostredia získavať veľmi rýchle operatívne informácie, ktoré sa potom dajú využiť pri finálnej fáze.

Zlatý klinec toho, čo chcem povedať, ja neviem dokedy alebo neviem, prečo doteraz nemáme zavedenú trestnú zodpovednosť právnických osôb. To naozaj nechápem, pretože hovorí sa o tom niekoľko rokov. Je dokonca pripravená úprava a tá ešte nie je v legislatívnom procese, neviem prečo. A ja mám taký pocit, že ako keby o tom, či táto úprava bude, alebo nebude prijatá, rozhodovali podnikatelia a nie my, ktorí, alebo vy, ktorí o tom máte rozhodnúť, ale nebolo vám to predložené. Dôvody typu, že keď sa táto úprava zavedie, tak je hrozba, že sa budú čistiť firmy, ja uznávam nie ako dôvod neprijatia tejto novely, ale ako dôvod prijatia. Pretože ak sa tie firmy budú čistiť legálnym spôsobom, tak to je účel vtedy zavedenia trestnej zodpovednosti. Len podotýkam, že už aj orgány Únie nás tlačia, aby sa tento inštitút zaviedol. Potom sa nám budú veľmi, veľmi lepšie objasňovať trestné činy súvisiace s pochybnými konkurzami, s pochybnými reštrukturalizáciami, s pochybnými úžerníckymi firmami a podobne. Pretože pokiaľ ja mám v rámci nejakej obrovskej firmy dokazovať konkrétnemu človeku, ktorý to zavinil, pokiaľ sa tam dopracujem, ak sa tam dopracujem, tak to trvá 5 rokov a nakoniec to ešte nie je. Pokiaľ bude zavedená trestná zodpovednosť týchto právnických osôb, tak sa bude dokazovať veľmi rýchlejšie a ja si myslím, že aj veľmi efektívnejšie.

A hovorím, táto úprava sa nebude využívať alebo sa môže využívať nielen v daňových, ale celkovo aj v hospodárskotrestných činoch a iných. Len stále neviem, čo tomu bráni, či nie je politická vôľa alebo či podnikatelia nám budú hovoriť, kedy sa to zavedie. Tak to je cesta, ktorá nevedie nikam. A čím ďalej to budeme odďaľovať, tým ďalej sa budeme tváriť, že napríklad hospodárska trestná činnosť predstavuje na celkovej 3,8 %. To je údaj, ktorý je na smiech a ktorému ani ja, ani vy neveríte. Keby to tak bolo, tak nám tu je všetkým, všetkým oveľa lepšie. Tak by sme tu mali to malé Švajčiarsko, ktoré raz niekto spomínal ešte pred niekoľkými rokmi. Takže toto nie je údaj, ktorý zodpovedá realite.

Ďalšou mojou prioritou je domáce násilie. Musím tu hneď priznať, že v tejto oblasti stojíme na jednom mieste, nedosahujeme žiadne výsledky. A prepáčte za výraz, ale dovádza ma do zúrivosti, že príčinou tohto stavu je vysoká latencia. Je to lož! Pretože vysokú latenciu si vytvárame sami. Tým, že tieto trestné činy sa dokumentujú absolútne povrchne. Pretože po prvé, poviem príklad, prvé príde dajme tomu týraná žena, však lebo aj muži sú týraní, aby ste vedeli, príde týraná žena, oznámi, tak prvé, čo sa stáva, ju niekto presvedčuje, že to je nič, to ako, to absolútne nič sa nestalo, to je poriadku. Potom maximálne sa presvedčí, že to je priestupok. Tieto veci končia na priestupok. No a už keď sa začne konať v tej veci, teda že už niekto usúdi, že by to mohlo byť, ja teraz hovorím konkrétne napríklad o týraní, tak sa začne trestné stíhanie. Samozrejme, že oznamovateľka je vypočutá procesne. Potom je na rade ten, ktorý sa toho mal dopustiť. Tam sa absolútne neskúmajú dôvody väzby, lebo týranie, to nie je jednorazový útok. To je útok, ktorý trvá, ktoré sa opakujú, tie útoky. Dôvody väzby v žiadnom prípade sa neskúmajú. Tak sa vráti, pán tvorstva sa vráti domov. A čo nastáva? Ešte väčšie peklo, ako bolo. Lebo jednak tá žena si dovolila, si dovolila oznámiť to, že sa niečo deje. A potom sa nám stáva, že tie ženy povedia, buď že klamali, alebo sťahujú tie trestné oznámenia. Keď povedia, že klamali, hrozí im trestné stíhanie. Veď to je absurdné! To je absurdné, lebo tá žena k tomu väčšinou je donútená, a to si nehovorme, že nie. Tak potom ja by som mal stíhať ju za krivé obvinenie, pretože si vymyslela to, že niekto ju doma týra. Tak toto je choré!

A potom už teda, keď sa dostane ďalšie štádium, že obviní sa, dá sa návrh na väzbu, ide sa na súd a rozhodnutie súdu je niekedy, prepáčte za výraz, čarovné, že keď ho človek číta, tak ho musí čítať trikrát, lebo ho nepochopil, z akého dôvodu tam neboli dôvody väzby. Nebudem ja tu hovoriť o konkrétnych veciach.

Tu si ale nikto neuvedomuje, že týmto prístupom my si vychovávame ďalších potencionálnych páchateľov. Pretože ak, a väčšinou v tých rodinách sú deti, tak to končí tým, že to dieťa je buď, keď je dlhodobo vystavené takémuto správaniu, tak buď minimálne je psychicky poznačené do konca života. A o čo je to horší prípad, to dieťa to berie, takéto správanie, ako normálne a potom ho produkuje aj voči ostatným na verejnosti. Potom sa čudujeme, že zbijú niekoho len tak bezdôvodne, len tak zo zábavy. Toto je následok toho, ako sa k tejto trestnej činnosti správame.

Ja ako počúvam, že treba prijať nejakú novú právnu úpravu. Načo? Keby sme využívali to, čo máme, a máme toho dosť v Trestnom zákone, v Trestnom poriadku, aj v iných zákonoch, a keď budeme využívať to, čo máme, tak ako to využívať máme, a keď sa potom ukáže, ale opakujem, keď to budeme využívať, všetky oprávnenia, ktoré nám dáva Trestný zákon, Trestný poriadok, tak potom môžme novelizovať tieto predpisy, keď budeme identifikovať tie problémy, ktoré sú tam.

Ja sa pýtam, načo nám je ďalších päť zákonov, keď ani jeden neuplatňujeme tak, ako ho máme? To je akože, to je zákon pre zákon?! No tak to asi ťažko. Tým, že prijmeme nový zákon, nevyriešime problém, ktorý existuje! To neviem, či vy viete pochopiť. Takže keď ja počujem, v tejto oblasti treba rýchlo urobiť zmenu právnej úpravy. Nie. Urobiť ju až vtedy, keď využijeme tú, ktorú máme, a tú nevyužívame ani my prokurátori, ani policajti.

Ďalšia trestná činnosť, ktorú som už tu spomínal, je hospodárska trestná činnosť. Opakujem, je mi trápne vám tu tvrdiť, že podiel páchateľov tejto trestnej činnosti je 3,8 % na celkovom počte stíhaných osôb. Neviem, či tomu niekto z vás veríte, ja tomu neverím. V tomto prípade môžem pripustiť, že tá latencia je tu, je tu naozaj v menšej miere síce, ale dá sa tolerovať, pretože chýba, nám tu absolútne chýba to vzdelávanie, tá špecializácia. U nás pomaly ja ju zavádzam a len keď na každú trestnú činnosť budete dávať špecializáciu, no tak potom neostanú prokurátori, ktorí budú mať všeobecnú. Ale ja si myslím, to je otázka pre Justičnú akadémiu a pre Policajnú akadémiu, aby sa konečne začali zaoberať aj týmto smerom. Ak to tak nebude, tak 3,8 % budeme tu vykrikovať každý rok. Je to jednoducho údaj, ktorý nezodpovedá tomu, čo sa tu deje.

Pokiaľ ide o majetkovú trestnú činnosť, ale ešte k tej hospodárskej. Tam sa, ono sa väčšinou pácha spôsobom, ktorý je vysoko sofistikovaný. Niekedy ten policajt, ale ani ten prokurátor nemá zďaleka ani také vedomosti, ako má ten, ktorý tú trestnú činnosť pácha. Takže potom to tak dopadá, ako to dopadá. Počty daktoré, alebo stíhaných máte v tabuľke, no tak tie počty ja nebudem ani komentovať, pretože tie počty, to je, to je hrôza.

Majetková trestná činnosť, tá už dlhodobo desaťročia predstavuje 50 % z celkovej trestnej činnosti. V tejto oblasti sa zrejme nepohneme ešte dlho ďalej, pretože je to, je to fakt, ktorý, ktorý v štatistikách vyskakuje už dlhodobo. To nie je ani rok, ani dva, to je, to je, pokiaľ viem, desať rokov dozadu to stále tak platí. Je to predovšetkým z dôvodu ekonomických, zlá sociálna situácia, prípadne sú aj ľudia, ktorí si radšej, ako hľadať zamestnanie, volia túto cestu, aby sa dostali, aby sa dostali k peniazom.

Rasovo motivované trestné činy. Nedávne udalosti nás presvedčili, spred dvoch týždňov, alebo nám konečne ukázali, že máme tu aj takúto trestnú činnosť, lebo sme sa tvárili, že my ju tu nemáme až v takej miere, aby sa musela riešiť. Takisto to nie je pravda. Pokiaľ sa dokumentuje skutok tak, že tam evidentne vyplýva minimálne podozrenie, že ten skutok bol spáchaný napríklad osobitného motívu, čo je hneď ako skutok extrémizmu, tak u nás je trend dokazovať od počiatku, že to tak nebolo. Nie že to tak bolo a potom to vyvrátiť počas celého prípravného konania, ale dokazovať, nie, že to tak nebolo, a najlepšie to dať na priestupok. Tak teraz sa ukázalo, že máme. Podľa štatistík máme podiel týchto páchateľov 0,17 % na celkovej trestnej činnosti. Tak to by sme si mohli gratulovať, keby to tak bolo. Ale to tak nie je.

Potom ako dosť divne vyznieva, že napríklad od roku 2014 je úprava, kde napríklad tí, ktorí majú chrániť verejný poriadok na nejakých športových podujatiach, požívajú štatút chránenej osoby. Akonáhle je trestný čin spáchaný na chránenej osobe, zvyšuje sa právna kvalifikácia a potom sa to ťažie posúva na priestupok, to sa väčšinou robí, pretože v tomto prípade už ťažko odôvodní, že keď je to v tej vyššej kvalifikovanej skutkovej podstate, tak sa už ťažko potom postupuje na priestupok. To ako ja žasnem, že to platí od roku 2014, kde boli do 140-ky paragrafu tieto, zaradené tie osoby, no ale akosi treba, aby si to niekto aj pozrel, a teraz nebudem zas hovoriť do ktorých radov, lebo zajtra budem mať výčitky, čo som to zas povedal.

Pokiaľ ide o drogovú trestnú činnosť, v tejto oblasti opätovne dochádza k miernemu poklesu stíhaných páchateľov a tento počet predstavuje 1 852 oproti stíhaným v roku 2013, kde bolo 2 084. Tento počet bude klesať, keď sa konečne zase prijme právna úprava, ktorá určí, že tie konania najmenej spoločensky nebezpečné bude posúvať do priestupku, do roviny priestupkov, tým pádom vlastne dôjde k dekriminalizácii trošku, ale sa nám vytvorí priestor, väčší priestor kapacitný, aby sa stíhali naozaj tí, ktorých treba stíhať. To sú díleri, to sú tí, ktorí sa tým živia. Lebo pokiaľ bude čiarka za to, že chytili niekoho s tromi cigaretami, taká istá ako čiarka, že niekto chytil dílera, no tak to nikde nepôjde. Čo sa bude lepšie, alebo čo budú radšej objasňovať? No tak tie čiarky s tromi cigaretami. A táto úprava je pripravená druhý rok. Neviem, čo tomu bráni, aby išla do pripomienkového konania.

Trestná činnosť v doprave, tak tu je takisto pokles o 1 730 a sú to najmä trestné činy ublíženia na zdraví. Ale trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, je ich podľa § 289, z celkového počtu 6 370 stíhaných bolo 5 489 za alkohol. Takže tá snaha, a tá snaha bola naozaj veľmi dobrá a potrebná, posunúť toto konanie do trestnej roviny sa akosi míňa účinkom. Pretože pokiaľ sa nebudú za takéto veci dávať exemplárne tresty, pretože ak niekto si dovolí ísť – naposledy koľko mal, 4 promile? – na ulicu, tak to je potenciálny vrah ako to. A potom dostane zákaz činnosti na dva roky, to je výsmech takisto. Absolútne sprísniť tresty, to hovorím už druhýkrát, a nerobí sa to, pokiaľ to tak nebude, každodenne vidíte, koľko ľudí sa pochytá tým, že sa posmelili pred jazdou.

Pokiaľ ide o kriminalitu mladistvých, tak tie čísla ostali v podstate na rovnakej úrovni, nie je tu žiadny dramatický nárast, dokonca niekde je pokles. A ja si myslím, že aj keď je vôbec, je vôbec smutné, že trestné činy páchajú mladiství, ale nie je to až na takej úrovni, aby sa museli prijímať nejaké, nejaké mimoriadne opatrenia, možno konštatovať, že je tu mierny pokles oproti roku 2014.

Ale naďalej pretrváva jeden stav, na celkovej trestnej činnosti mladistvých páchateľov sa podieľajú vyše 50-percentnou účasťou mladiství z krajov Prešov a Košice. Tak ja tvrdím teda, že to je jednak slabá prevencia, jednak to je ako slabá činnosť tých, ktorí majú v náplni práce ochranu rodiny a mládeže, a ten tretí dôvod nemôžem povedať, lebo by som porušil niekoho ústavné práva. Takže všetci ho vieme, prečo tam v týchto dvoch krajoch je asi, asi taká vysoká kriminalita mladistvých, ale to sa nedá prezentovať verejne, lebo niekto by mi mohol vyčítať, že som porušil niekoho práva. A ja si myslím, že všetci viete, čo myslím.

Pokiaľ ide o celkovú skladbu obvinených, tak už tradične sa na páchaní trestnej činnosti podieľa 85,05 % mužov, 14,95 % žien. Z tohto celkového počtu je to 6,45 % mladistvých.

Teraz by som niečo povedal o činnosti prokurátorov, ktorí v konečnom dôsledku majú svoje výsledky, a to je, to sú previerky prokurátorov, pokyny a veci, ktoré majú za následok znižovanie prieťahov v konaní aj kvalitu toho konania.

V roku 2014 prokurátori vykonávali celkom, a teraz počúvajte, 79 247 previerok trestných vecí. Je to o 8 958 viac ako v roku 2013 a o 17 953 viac ako v roku 2012. Tie previerky nie sú samoúčelné, tie previerky sú na to, aby sa, aby sa odhaľovali jednak konkrétne pochybenia vo veciach, ale aby sa odhaľovali aj tie prieťahy, ktoré, ktoré treba likvidovať.

Rovnako prokurátori v uplynulom roku vykonali, vydali 20 254 pokynov, čo je o 1 642 viac ako v roku 2013. Len na dokreslenie uvádzam, že niektorí, a to u nás niektorí chytali hrôzu, že nám klesol v roku 2014 počet obžalôb o 1 500, a vykladali to, akože to je zlý jav. To asi ťažko. To, že tento počet obžalôb v roku 2014 je stále vyšší o 3 037, ako bol v roku 2012. Čím to je? V roku 2013 v druhom polroku boli prijaté veľmi tvrdé opatrenia a, čuduj sa svete, obžaloby alebo spisy, ktoré mali byť dávno zažalované, sa zrazu začali žalovať. To znamená, že v tom období ten počet enormne stúpol. A je to logické, že čím tie prieťahy klesajú, tak tým tá obžalovateľnosť bude menšia a bude potom reálne zodpovedať nápadu, ktorý v tom roku na prokuratúru dôjde. Takže ja to prezentujem ako pozitívum, nie ako negatívum.

Pokiaľ ide o meritórne vybavovanie vecí na prokuratúre, teda tu by som chcel tento údaj, aby si ho pozreli aj niektorí na iných inštitúciách, pretože do 7 dní od nápadu vecí bolo na prokuratúre vydaných 30 735 meritórnych rozhodnutí, do 14 dní to bolo 7 139 meritórnych rozhodnutí a do 30 dní to bolo 5 607. Summa summarum, že z toho vyplýva, že 92 % vecí, ktoré napadli na prokuratúru, bolo meritórne vybavených do 30 dní. To tu v živote nebolo. Keď som nastúpil, to bol počet okolo 40 %, maximálne. Takže je to zrejme tým, že páni prokurátori sa, poniektorí, o ktorých som povedal, že stratili základné pracovné návyky, tiež zobudili a tento výsledok 90 % vecí do 30 dní nebol a ja si myslím, že je to výsledok, ktorým sa môžme pochváliť.

Pokiaľ ide o celkový nápad vecí, v roku 2014 napadlo na prokuratúru nových vecí 155 824, trestných vecí, ktoré sú rozdelené na trestné veci a podania, tých bolo 69 399, to sú údaje iba za okresné prokuratúry a krajské prokuratúry. Na Generálnu prokuratúru napadlo 562 trestných vecí a 5 959 podaní.

Tu treba ale upozorniť, že do roku 2014 boli prevedené aj neskončené veci, ktoré napadli koncom roku 2013 alebo sú náročnejšie, a tých bolo 33 762 trestných vecí a 11 870 podaní. Ak toto spočítame, tak v roku 2014 bolo v behu na prokuratúre 207 977 vecí. Takže ja si myslím, že, sa vraciam k tomu, že navýšenie počtu prokurátorov je mimoriadne, mimoriadne aktuálne.

Pokiaľ ide o oblasť netrestnú, tak prokuratúra v tejto oblasti vykonáva jednak činnosť na úseku mimosúdnom, to je dozor prokuratúry nad zachovaním zákonnosti v oblasti verejnej správy, a potom je to činnosť v oblasti mimosúdnej, pardon, občianskosúdnej. Výkon dozoru nad dodržaním zákonnosti verejnej správy, formy sú tam, je to vybavenie podnetov fyzických a právnických osôb, previerky prokurátora a využívanie vlastných poznatkov. Skladba na tomto úseku sa výrazne ešte aj zmenila, sú to predovšetkým veci stavebné, katastrálne, priestupkové, daňové, veci územnej samosprávy, najmä niektoré čarovné VZN-ká obcí, kde si často mýlia, že ak majú prenesenú štátnu správu, tak si myslia, že ony ju môžu upravovať. To ťažko. Ony aj prenesenú štátnu správu, kde majú kompetencie zo zákona vymedzené, tak ony si ju ešte upravujú tým, že si to vylepšujú. Tak to je absolútne podľa mňa choré. No ale stáva sa nám, keď takéto veci pýtame, tak nám pošlú pol spisu a my zistíme, že je to v poriadku, a potom zistíme, že pol spisu nám zatajili. Takže sú aj také veci. Tu asi zrejme fakt prichádza potom do úvahy, aj keď to naozaj nemusí byť čisté s ústavou, že títo napríklad starostovia by mali mať nejaké penzum vzdelania, mali mať, lebo to keby ste videli niektoré tie previerky, prepáčte za výraz, tak vás bolia zdravé zuby.

Pokiaľ ide o výsledky z tejto oblasti, tak bolo podaných celkom 1 591 protestov, úspešnosť je 92,5 %, a 2 101 upozornení, kde úspešnosť je 98 %. To znamená to, že zrejme v tejto oblasti sú katastrofálne stavy a nedostatky.

Činnosť v občianskosúdnej, tam sa prokurátori realizujú predovšetkým návrhmi na začatie občianskosúdneho konania podľa § 35 OSP odsek 1. Tam bolo podaných 135 návrhov. A potom vstúpiť do súdneho konania podľa § 35 ods. 2 OSP, kde prokurátori vstúpili celkom do 2 017 konaní. Ide najmä vo veciach spôsobilosti na právne úkony a veciach výchovy maloletých.

No a ďalším prostriedkom je mimoriadne dovolanie, ktoré ako je neustále terčom nejakej kritiky, je neustále označované ako protiústavný prostriedok. Je zaujímavé, že aj keď Štrasburg zrušil niektoré uznesenia, ktoré sa týkali mimoriadnych dovolaní, nikdy nepovedal, že tento inštitút ako taký je protiústavný, tieto boli zrušené z dôvodov pochybení, či už procesných, alebo skutkového stavu. Základným princípom právneho štátu je princíp právnej istoty, ale nie jediným. Pokiaľ je to rozhodnutie tak nelegálne alebo sa vyznačuje svojvôľou, tak tvrdím, že ten princíp právnej istoty musí ustúpiť princípu legality a v takých prípadoch sa podávajú mimoriadne dovolania.

Za našej éry, ja nebudem hodnotiť tie mimoriadne dovolania dozadu, pretože tam by som sa musel vyjadrovať k veciam, ku ktorým sa mi vyjadrovať nechce, ale bolo podané, alebo napadlo 1 746 podnetov, ale podaných bolo iba 155 mimoriadnych dovolaní, úspešnosť je teda 83,5 %, pričom neboli všetky ešte rozhodnuté. To znamená čo? Že my naozaj to podávanie mimoriadnych dovolaní absolútne zvažujeme tam, kde ten princíp právnej istoty musí byť prelomený princípom legality.

Na záver k tejto časti by som ešte chcel dať do úvahy vám, alebo poukázať na zákon 101/2010 o preukazovaní pôvodu majetku. Ja už som minule povedal na ústavnoprávnom výbore, že my sme národ veľmi šikovný a veľmi sa vieme rýchlo prispôsobiť tomu, ako ten zákon obísť. Posledný problém, čo sa stáva, nie je stanovený moment, ku ktorému, ak sa teda, ak tá výška toho majetku, ktorý je zrejme nadobudnutý nelegálne, dosiahne tú hranicu, tak nie je stanovený moment, ako dokedy, alebo že k určitému dňu, kedy sa to konanie začalo, takže ten majetok ako by mal zostať, ako je.

Napríklad sa stalo, že finančná polícia začne, potom dôjde podľa § 7 ods. 2 to prokurátor tam vypočuje a prídeme na súd a zistíme, že ten majetok nám zázračne klesol, a súd nám zastaví konanie, že tá výška toho rozdielu nedosahuje to, čo predpokladá zákon. Takže ako to je, to je výsmech, to je absolútny výsmech.

A tam stačí veľmi rýchlo spraviť jednu novelu, že pokiaľ budú splnené podmienky na začatie tohto konania, to znamená, že výška toho majetku bude taká, ako predpokladá zákon, no tak potom na ďalšie prevody jednoducho súd pri rozhodovaní nebude prihliadať. A aj keď došlo k tým prevodom, tak rozhodnutie súdu sa bude týkať aj tých, na ktorých ten majetok bol prevedený. Veľmi ľahké riešenie. A potom ich to prejde, aby prevádzali majetky počas toho celého procesu.

Ďalej by bolo celkom vhodné asi zaviesť tzv. koncentračnú zásadu, pretože iné dôkazy, ako sú uvedené vo vyjadrení toho subjektu, ktorý je preverovaný a ktoré mu boli v čase známe, keď ho prokurátor vyzval podľa § 7 ods. 2 na to podanie vysvetlenia, a ktoré bez vážnych dôvodov neuviedol, no tak potom nemôžu byť v ďalšom konaní na ťarchu prokurátora. To znamená, že niekto síce nemá argumenty vtedy, keď sa to konanie začne, keď podľa § 7 ods. 2 ho prokurátor vyzve, tak vtedy to nevedia zdôvodniť, ale počas toho konania toľko nových dôvodov nájde, že sa pozeráme jak. To v žiadnom prípade na tieto dodatočné vysvetlenia, ktoré mu boli známe už v čase, keď sa začalo, by sa nemalo prihliadať.

Na záver v tomto smere ja by som chcel dať na zváženie, či by nebolo vhodné pouvažovať aj o úprave, ktorá sa teraz momentálne prerokováva, alebo sa skúša zaviesť v Českej republike, a to je to, že ak hodnota toho neevidovaného majetku presiahne 255 465 euro, tak finančná správa vyzve na preukázanie pôvodu majetku. Ak toto subjekt nedokáže, ten majetok sa mu jednoducho zdaní. Tam ešte sa nedohodli na koľko, ale ja by som navrhoval, nech sa zdaní 90 % a vyššie. Ten proces je veľmi, veľmi pružnejší ako teraz tento zákon a dochádza k odčerpaniu celého toho nezákonného alebo nezákonne získaného pôvodu majetku.

No a na záver by som chcel povedať, že Úrad špeciálnej prokuratúry je súčasťou v hierarchii Generálnej prokuratúry, ktorý má vysoko autonómne postavenie, s ktorým ja osobne mám problémy. Úrad špeciálnej prokuratúry má svoju vymedzenú činnosť striktne podľa zákona, koná iba v určitých trestných činoch, o iných iba vtedy, ak súvisia s týmito trestnými činmi. Zo správy vyplýva, že nejak dramaticky sa nápad a stíhanie a neviem čo nezmenilo.

Poviem pravdu, a to mi potvrdí aj pán poslanec Kadúc, ja som to už otvoril na ústavnoprávnom výbore, že ja mám veľké výhrady k tejto správe, bohužiaľ, vypracoval si ju pán špeciálny prokurátor, tak ja tvrdím, že si za ňu aj zodpovedá. Pretože ak my v našej správe v tej časti môžme hovoriť napríklad, že pri hospodárskej trestnej činnosti, čo sú dôvodmi takej nízkej objasniteľnosti, aké navrhujeme opatrenia, aby sa to zlepšilo, no tak to by zrejme mali robiť aj na úrade špeciálneho prokurátora a povedať, že toto – ja viem čítať a viete čítať aj vy, že tam je dátum, že toľkoto bolo odstíhaných, a potom nasleduje veta, ktorá hovorí, že toľkoto bolo odstíhaných. Tak akože to ako ja nepotrebujem. Ja potrebujem to, že keď je nízka objasniteľnosť korupcie, prečo asi, aké to bude mať trendy a aké opatrenia majú byť prijaté na to, aby sa to zlepšilo. A to mi tam chýba.

A ja vám hovorím, že ja som to, teraz síce hovorím do vlastného hniezda, ale ja som to už, lebo táto správa bola v tejto podobe desať rokov dozadu, bola stále, teraz sa na to verejne poukázalo v určitých súvislostiach, vieme v ktorých, ale naozaj ako bolo moje dohováranie dvakrát, akonáhle tá správa bola predložená, povedal som, že tá správa nehovorí nič a do určitej miery je to dehonestácia aj tých ľudí, ktorí na tej prokuratúre robia, špeciálnej. To, že oni majú výsledky, oni majú výsledky, ktorými sa aj môžu pochváliť v iných oblastiach, ale štyri a polstranová správa to asi nevyrieši.

Tak ja ako mienim, neviem, či ma podporíte, ale mienim pri príprave novely dať do zákona teda, že správu za ÚŠP si bude vypracovávať sám pán špeciálny prokurátor s tým, že buď sem bude predvolaný sám, a potom neviem, či predstúpi pred toto plénum (potlesk) so štyri a pol stranami, alebo si bude musieť dať záležať, aby vám tu niečo mohol porozprávať. Takže to je jediná cesta, ako ho donútiť, nech teda sa sem postaví, pretože jeho zodpovednosť je vami originálna, vy ho volíte, vymenovanie prezidentom nepotrebuje, no tak by sa aj mal zodpovedať, a nie týmto, čo tu je, bohužiaľ. Takže ja si myslím, že toto je jediná cesta, ktorá k tomu vedie. Potom, hovorím, zrejme si nikto nedovolí predstúpiť pred parlament so správou, ktorá má štyri a pol strany. A hovorím, to, že tam napíše číslo a potom hneď napíše riadok, ktorý hovorí, že toto je takéto číslo, no to ja nepotrebujem, to ako. Toľko z mojej strany.

Možno ešte dva také problémy. Ja už strašne dlho čakám, teda 9 rokov, ako sa dohadujú niektorí páni ministri o realizácii toho, čo je v zákone, a to je detencia. Tu sa 9 rokov niekto dohaduje a problém je jedine v tom, že nemáme čo? Nemáme budovu, či jak som to? Tak to je smiešne, to je... Ja som len povedal, že tu sa budeme dohadovať dovtedy, keď sa nestane nejaká tragédia, a potom tak tie peniaze rýchlo nájdeme, ale tak ich nájdeme. Ale to už bude neskoro!

Ja sa pýtam, akým právom ľudia, ktorí síce sú psychicky narušení, ale nikdy nič zlého nespravili, majú byť v rovnakom ústave s ľuďmi, ktorí spáchali tie najťažšie trestné činy? Tá detencia je práve na to, aby títo ľudia boli oddelení. Deväť rokov budovu? Ja neviem teda, lebo pokiaľ som pochopil z komunikácie medzi pánmi ministrami, tak toto je jediný problém.

Ešte by som na záver chcel upozorniť, že treba venovať väčšiu pozornosť príprave smernice o európskom verejnom prokurátorovi. Tá smernica sa prerába každý týždeň, tam je stále niečo, tam je stále niečo iné, namiesto toho, aby sa najskôr ujasnilo, vôbec aký obsah alebo aký objem trestných činov by pod túto inštitúciu spadalo, tak sa buduje hierarchia taká, že nevieme síce, čo tam budeme robiť, zatiaľ sú to iba poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie, ale zistilo sa, že ten obsah alebo ten objem a to kvantum je tak malé, že treba tam niečo doplniť. Najnovšie sa tam už dopĺňajú aj obchodovanie s ľuďmi a nedovolená migrácia. No ja to beriem ako to, že len tam niečo dajme, aby sme niečo mali.

Vážené dámy, vážení páni, tento zákon alebo táto smernica v stave, v akom je, je v niektorých prípadoch rozporná s našou ústavou. A to sme sa dohodli aj na V4-ke generálnych prokurátorov, máme rovnaký názor. Táto smernica doteraz nevyriešila napríklad tzv. zákonného sudcu, lebo pán prokurátor európsky môže povedať, že síce konanie prebiehalo v jednom štáte, ale obžaloba je podaná do iného štátu. Tak ten sudca, ktorý dostane tú obžalobu, povie, že on nie je zákonný sudca, a skončili sme. Kadejaké výberové príslušnosti a tá smernica sa strašne naháňa, ja neviem prečo, dokonca už som počul termín, že to chce do konca roka 2016. To je nezmysel, to sa nemôže stihnúť. Tá smernica sa musí celá prerábať a tá smernica zasahuje, zasahuje dokonca v mnohých oblastiach do suverenity Slovenskej republiky. Bolo by možno dobré, keby ste boli viac informovaní o priebehu tejto smernice, aby sa aj tu na tejto pôde o nej mohlo diskutovať, pretože raz príde čas, keď sa tu bude musieť tá smernica schvaľovať.

Dámy a páni, toľko z mojej strany. Ja vám ďakujem za pozornosť. Ešte, myslím, s tým som chcel začať, správu, ktorú teraz máte z našej strany, je úplne inak koncipovaná, ako boli správy doteraz, pretože ja si myslím, že správa pre vás tu je na to, aby bola zrozumiteľná, aby bola logická, aby ste vedeli, o čom sa v tej správe číta, aby to nepochopili len právnici, ktorí sú tu, tí to chápu, ale ľudia, ktorí nemajú právne vzdelanie, dosť ťažko sa tam v tej správe niekedy orientovali. A neviem, či mi dáte za pravdu, ale myslím, že sme to teraz poňali trochu inak a tak, aby to bolo zrozumiteľné.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

 

Pán Mikloško, firma skrachuje, nechá dlhy, zakladá sa druhá. Ja neviem, čo tomu bráni, či to niekto nechce, alebo nie je tu vôľa. Toto sa upraviť dá. Veď ako tak si spravme konečne register dlžníkov alebo takýchto firiem, ktoré podnikajú týmto spôsobom. A v zákone to upravme, že pokiaľ máš tento štýl podnikania, no tak tú ďalšiu firmu nezaložíš, pokiaľ nebudeš mať vykompenzované všetky dlhy. Pokiaľ bude takýto zoznam zverejnených firiem, ktorá sa týmto živí, že neplatí, no tak zrejme budeme chrániť ďalších, ktorí by s touto firmou potom do žiadneho kontaktu nešli. Tento návrh tu už lieta možno viac rokov, treba zverejniť zoznam týchto firiem, napríklad aj v Obchodnom registri. Čo tomu bráni? To je jedna z možností.
A druhá, ja som nepovedal, že tých 0,29 %, čo je ten extrémizmus, že tak to je. Lebo to tak nie je. Pretože ja tvrdím, že je to ďaleko väčší počet. Ja hovorím, že tomu číslu neverím, aby sme si rozumeli.
Pokiaľ ide o tú novelu, tak tá novela tých čakateľov už teda tu bola. Myslím, že dokonca bolo aj hlasované o nej. Takže aj keď som za to bol kritizovaný, bohužiaľ, tvrdím, že čakateľ prokuratúry sa naučí byť prokurátorom len v tomto systéme. Pretože ja som, vlastne v zúfalstve sme zobrali niekoľko vyšších súdnych úradníkov, ktorí majú skúšky na Justičnej akadémii a na mizivé percento výnimiek sú to ľudia, ktorí na prokuratúru dostanú preukaz, sú de iure prokurátormi, de facto čakateľmi. Toto nie je pomoc. Pretože ak ja tých ľudí dám niekde, kde mám polovičné stavy, napríklad Trnava, kde mi chýba z desiatich ľudí päť, a keď tam príde takýto človek, berie plat prokurátora, musí sa učiť tú robotu prokurátora, no tak potom asi aj kolegovia naňho pozerajú trošku inak, že si prokurátor, a my ťa musíme ešte minimálne rok a pol učiť.
A to, čo som navrhoval ja ako, to nie je legalizácia drog, preboha. Ja som tam povedal, že aj to malé množstvo bude hodnotené ako protispoločenská činnosť, ale trošku v inom stupni, v inom leveli. Najprv v rovine priestupkovej a pri recidíve v rovine trestnej. Takže to nie je legalizácia drog.
Ďakujem.

Veľmi krátko tých pár vecí.
Firma skrachuje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ja by som len v krátkosti reagoval.
Pán poslanec, treba si trošku ujasniť, čo je prokuratúra, čo je polícia. Pokiaľ polícia nevyhľadá to, o čom ste hovorili, tak prokuratúra, pokiaľ sa to nedozvie z iného zdroja, tak konať nebude.
Pokiaľ máte poznatky vy ako poslanec alebo hociktorý z vás, nič vám nebráni, a dokonca ja vás osobne prijmem, čo sa stalo aj, pána predsedu som prijal, hej, a poviete mi o tom, ale zase nerád by som bol, že prokuratúra, napríklad pokiaľ ide o PPP projekty, začala konať, až keď boli podané nejaké podnety. Nie je pravda.
Po návrate zo služobky v zahraničí som dal prvý deň pokyn bez toho, aby som mal nejaký podnet, spis stiahnuť na Generálnu prokuratúru a preskúmať ho. Ten spis má jedenásť zväzkov, tak asi pochopíte, že za ten týždeň, ktorý ho tam máme, sme ho preskúmať nemohli.
Takže nie je pravda, že si nevšímam a napríklad túto vec, kde zrejme mohlo k niečomu dôjsť, hej. To len aby sme dali na pravú mieru.
Pokiaľ ide o tú reštrukturalizáciu Váhostavu, no, to tiež ako takýto proces preveriť netrvá ani deň, ani dva. A neviem, odkiaľ máte tú istotu, že sa to nerobí. To, že my to ako verejne nevykrikujeme, to je jedna vec.
A ďalšia vec. Dobre viete vy, že keď som ja zachytil správu o tom, že tam neboli vyplácané mzdy, tak dve krajské prokuratúry dostali okamžite pokyn preverovať, z akého dôvodu tie mzdy neboli vyplácané, či nedošlo k trestnému činu. Samozrejme, že máme teraz veľké problémy, lebo firmy, ktoré by nám mali dávať veci, sa nejak zdráhajú. Ja tie veci dostanem, potom to vyhodnotím. Takže takisto nie je pravdou, že nereagujeme.
Pokiaľ ide to, čo ste spomenuli prvé, teda že tá nemenovaná komunita na východe, že zrejme tam sú tie problémy a decká sú umiestňované do reedukačných centier. Lenže viete, čo vám poviem? My si najprv spravme poriadky v týchto centrách. Lebo my keď tam dáme tie decká, tak by mali tam ísť s tým, že mu tam niekto vysvetlí, že také správanie, pre ktoré tam je, asi nie je vhodné. Ale nie to, že ich tam niekto mláti, ako máme poznatky, nie to, že je tam dobitý niekto a sa to uzavrie ako priestupok. Chybou je, že - a tu sa stretnem aj s pani ombudsmankou - že pokiaľ má takéto zistenia, tak ich pustí na verejnosť pred tým, ako ich vieme my. Stane sa potom to, že tie decká sú náležite nabrífované, poučené, a keď tam prídu prokurátori sa ich pýtať, tak nepovedia nič. To bolo k tej prvej otázke.
A k tej druhej. Ja vám hovorím, máte poznatky, ja som nikoho nepovedal, že neprijmem, pokiaľ má nejaké poznatky o závažnej trestnej činnosti. Takisto projekty PPP, ten spis som stiahol bez toho, aby som potreboval od neho na to, od niekoho pokyn. To len pre vašu informáciu. To je za prvé.
A za druhé. Takisto sa bude preverovať po stránke civilnej, aj nejaké dotácie, ktoré boli dané nejakému podniku. Mňa to nezaujíma, kto ich dal. Mňa zaujíma, či to bolo v súlade, a vieme, o čom hovoríme. Takže ako v tejto veci ja by som nesúhlasil až tak, že prokuratúra, keď sa dozvie, nekoná. Prokuratúra koná. O každej veci, o ktorej sa dozvie.
Za päť mesiacov minulého roku sme si vytiahli poznatky a podnety z médií, čo nebolo módou, ale keď vidím v médiách, že sa niečo deje aj v takýchto veciach, ktoré sú otázkou charakteru, ja tie poznatky vyťažujem a dávam ich preveriť. A to, že niečo nie je behom mesiaca, nie je na nás. To snáď pochopíte, že sa nedá. Ja nepoviem za mesiac, že je to v poriadku, keď to v poriadku nebude.
A pri tom kvante vecí, neviem, či ste postrehli, podnetov došlo tento rok k nám, nie tento rok, minulý o 11 777 viac. Viete, oni potrebujú nejaký čas. A to, že my nejdeme s tým na "bubon" a nejdeme to hneď referovať niekde a že ich máme, to je snáď logické.
Stačí k tomuto toľko?
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vám v stručnosti uviedol Správu o činnosti prokuratúry za rok 2013.
Nie je mojím cieľom teraz tú správu čítať, citovať pasáže. Správu máte všetci. Myslím si, že tá správa je jasná, zrozumiteľná a údaje, ktoré o činnosti prokuratúry svedčia, sú všetky tam. Ja by som sa venoval len pár základným veciam, o ktorých si myslím, že je potrebné hovoriť.
Začal by som personálnym stavom prokuratúry, ktorý bol v roku 2013. V tomto roku bolo na prokuratúre celkom 973 funkčných miest prokurátorov. Z tohto počtu 973 nebolo vo výkone 65 prokurátorov, a to z viacerých dôvodov. Z dôvodov materských dovoleniek, ale aj z dôvodov, že niektorí majú prerušený výkon funkcie alebo pozastavený výkon funkcie. Prerušený výkon funkcie znamená, že boli pridelení na výkon do iných inštitútov, a pozastavený výkon funkcie znamená, že títo ľudia sú buď disciplinárne stíhaní, alebo sú stíhaní trestne. Okrem toho mal som v roku 2013 ďalších 26 prokurátorov, ktorí sú vo veku medzi 62 a 65 rokov. To znamená, že títo ľudia mi môžu zo dňa na deň odísť.
Summa summarum v roku 2013 zhruba 7 % prokurátorov v oblasti trestnej nevykonávalo funkciu z tých dôvodov, ktoré som uviedol. Možno sa vám zdá tento pohľad alebo toto číslo zanedbateľné. Čo však pre mňa zanedbateľné nie je a to sami uvidíte prečo. Pretože ak mi chýba 7 % prokurátorov vo výkone v trestnej oblasti a nápad nám v niektorých oblastiach stúpol o 11-tisíc vecí, tak sami viete, že tieto údaje sú potom veľmi pre mňa alarmujúce. S personálnym stavom...
Ešte len podotknem, že tento rok to je ešte horšie, pretože mám neobsadených 14 miest, 64 nie je vo výkone a ďalší prokurátori majú pozastavený výkon funkcie z dôvodu trestného stíhania alebo z dôvodu disciplinárnych opatrení.
Len pre vašu informáciu, trestne stíhaných prokurátorov je v súčasnej dobe celkom 7, z toho 2 sú stíhaní pre neúmerné prieťahy v trestnom konaní, ostatní sú stíhaní pre korupciu.
S týmto stavom alebo so stavom personálnym potom súvisí aj ďalšia oblasť, ktorá nie je moc populárna, a to sú údaje o prokurátoroch, ktorí sú buď trestne, alebo disciplinárne stíhaní. Zatiaľ čo v roku 2012 napadlo 5 vecí, kde boli prokurátori stíhaní disciplinárne, v roku 2013 to už bolo 17 vecí. Tento rok sme, už napadlo 18 vecí a to ešte nie je koniec roka. Okrem týchto 17 bolo v roku 2013 uložené ďalším 17 prokurátorom miernejšie disciplinárne opatrenie, a to napomenutie za porušovanie menej závažných skutočností.
Pokiaľ ide o samotnú činnosť prokuratúry, tak len niekoľko základných údajov z trestnej oblasti.
V roku 2013 na prokuratúre bolo zaevidovaných celkom nových 97 059 vecí a vybavených bolo 108 086 vecí. Sami vidíte, že tento nápad je enormný a prokurátori sú nadmerne zaťažení.
Pokiaľ ide, napríklad niekoľko údajov, o samotné podania, tak v roku 2013 napadlo na prokuratúru 73 580 podaní. To sú podnety a trestné oznámenia, čo predstavuje nárast oproti minulému roku o 11 777. Dokonca oproti roku 2011 to je o 13 673. Ja si myslím, že tento údaj nepotrebuje komentár. Priamo na Generálnu prokuratúru napadlo 5 454 podaní a priamo do rúk generálneho prokurátora za 5 mesiacov v roku 2013, čo som nastúpil ja, napadlo 920 vecí. Tento rok napadlo do mojich rúk 2 659 vecí. A to máme október. Takže ja si myslím, že uznáte, že tento nárast je enormný oproti predchádzajúcemu obdobiu. V roku 2013 bolo obídených celkom 57 675 osôb. Teda takisto nárast.
Pokiaľ ide o skladbu trestnej činnosti, ja tu uvediem len tie, ktoré si zaslúžia pozornosť.
Dlhodobo najväčší podiel na trestnej činnosti má trestná činnosť majetková, ktorá predstavuje 47,81 % z celkového počtu stíhaných osôb. Tu ide o nárast oproti roku 2012 o 884 osôb. Najčastejšie páchanými trestnými činmi v majetkovej trestnej činnosti sú trestné činy krádeže, sprenevery a podvodu.
Ďalšou trestnou činnosťou je trestná činnosť hospodárska, kde podľa štatistík nám vychádza, že táto trestná činnosť je zastúpená v celkovej trestnej činnosti 3 %. Tomu neverím ani ja a myslím, že neveríte tomu ani vy. Pretože keby táto trestná činnosť bola naozaj iba 3 % z celkovej, tak sa máme v tomto štáte určite lepšie. Na rozdiel od majetkovej, trestná činnosť hospodárska sa preukazuje o niekoľkonásobne ťažším spôsobom, ako je to pri majetkovej, takže pri hospodárskej trestnej činnosti je predovšetkým väčšia sofistikovanosť páchania. Táto je často páchaná cez tretie osoby, nastrčené osoby.
No a v poslednom rade dnes na odhaľovanie a stíhanie majetkovej trestnej činnosti nie je postačujúce, aby niekto poznal iba Trestný zákon a Trestný poriadok. To už je dosť málo. Pretože pri odhaľovaní a stíhaní tejto trestnej činnosti sa vyžadujú aj iné ako právnické vedomosti. A v tomto smere ja vidím osobne veľké problémy, pokiaľ ide o dostatočný počet kvalifikovaných ľudí, najmä v radoch polície. Vzdelávaniu na polícii v tomto smere sa podľa môjho názoru venuje minimálna pozornosť.
Ja nehovorím, že aj na prokuratúre ale nemáme nedostatky v tomto smere, avšak máme oproti policajtom jednu výhodu, že sme všetci právnici a minimálne vieme pri tejto trestnej činnosti, akým smerom máme viesť to dokazovanie, a minimálne vieme, v ktorých oblastiach sa dá zlepšiť činnosť tak, aby tieto trestné činy boli odhaľované.
Opakujem, neverím tomu, že trestná činnosť hospodárska tvorí iba 3 % na celkovom počte. Napriek tomu konštatujem, že v rámci hospodárskej kriminality sa podarilo dosiahnuť určité úspechy, hovorím, určité úspechy, ktoré sú síce pozitívom, ale myslím si, že aj v tejto oblasti sú medzery, a to je, pokiaľ ide o stíhanie daňových trestných činov. Tu to bolo v roku 2013 stíhaných celkom 1 062 osôb. Je to takisto nárast oproti roku 2012, ale zaujímavý počet je pri stíhaní páchateľov v tzv. Daňovej kobre.
Aby ste vedeli, Daňová kobra sa podieľa na odhaľovaní a stíhaní tých závažnejších trestných činov hospodárskych, a to sú predovšetkým veci, ktoré sú páchané organizovanými skupinami. Len pre ilustráciu uvádzam, že takýchto osôb bolo stíhaných v roku 2013 153 a spôsobili materiálnu škodu celkom 88 383 309 euro. Plus prokurátori zaistili svojimi úkonmi ďalších 25 637 000 euro, to znamená, že summa summarum okolo 100 mil. euro sa zatiaľ podarilo zachrániť pre štátny rozpočet.
Zdôrazňujem, že tu ide o údaje za rok 2013, a dovolím si tvrdiť, že už v tomto roku máme výsledky lepšie.
Na dosahovaní týchto výsledkov sa nesporne podieľa aj spolupráca zlepšená medzi prokuratúrou, políciou a finančnou správou. Ja si tu dovolím konštatovať, že táto spolupráca bola donedávna na bode mrazu. Táto spolupráca nebola takmer žiadna. Pokiaľ daňové orgány alebo orgány finančnej správy požadovali od prokuratúry nejakú spoluprácu, a teraz nemyslím spoluprácu v tom, že v konkrétnych veciach chceli poradiť, ale chceli sa dohodnúť na nejakej koncepcii, čo je treba pri týchto trestných činoch dokumentovať, akým spôsobom, bohužiaľ, opakovane boli tieto požiadavky prednášané aj Generálnej prokuratúre, odozva žiadna. Toto vám neviem vysvetliť, prečo to tak bolo, pretože ja som vtedy nebol generálny prokurátor.
Spolupráca v tzv. Daňovej kobre, to znamená prokuratúra, polícia, finančná správa, sa rapídne zlepšila, a to minimálne od septembra 2013, odkedy sú pravidelne organizované - opakujem, pravidelne - pracovné stretnutia, či už na najvyššej úrovni, teda generálny prokurátor, finančná správa, polícia. Na týchto stretnutiach sú prijímané zásadné opatrenia. Ale opatrenia prijímať a ďalej ich nerealizovať, tak to nie je cieľ. To znamená, že tieto sú okamžite prenášané na nižšie stupne prokuratúry, kde takisto boli zriadení špecialisti, ktorí sa budú venovať alebo ktorí sa venujú tejto trestnej činnosti, a potom sú, samozrejme, aj výsledky.
Opakujem, to sú výsledky iba v roku 2013, a už teraz si dovolím tvrdiť, že sú lepšie v tomto roku a do konca roka budú ešte lepšie.
V tejto veci alebo v tejto oblasti sa nám takisto podarilo dosť výrazne eliminovať veci, kde trestné stíhanie prebiehalo neúmerne dlho. Ale tieto údaje, ktoré vám teraz poviem, sa týkajú špeciálne daňovej trestnej činnosti, pretože v skrátenom konaní vám potom poviem ešte jeden údaj, a to je všeobecné.
Pri daňových trestných činoch sa nám podarilo zlikvidovať veci staršie ako 1 rok o 9,8 %, veci staršie ako 2 roky o 30 % a veci staršie ako 3 roky o 34 %. Ja si myslím, že aj to je to, alebo aj to je dôvodom, prečo sa výsledky v tejto oblasti pomaly, ale sa začínajú zlepšovať.
Treba ale zdôrazniť, že súčasne aktuálny trend už nie je zameraný predovšetkým za stíhanie tzv. dépeháčkarov, pretože v tejto oblasti nám kvalita trestnej činnosti podstatne klesla, pretože v súčasnej dobe existuje celkom dostatočný počet prostriedkov na odhalenie týchto trestných činov, napr. kontrolné výkazy. Ľudia, ktorí teraz považujú za podnikanie to, že okrádajú štát na dépeháčkach, ja ich nazvem, už teraz sú kaskadéri. Pretože niektorí ľudia to robiť budú stále a zrejme neprestanú až do doby, pokiaľ budú, stiahne.
Ďalšou vecou, ktorej sa chcem venovať a ktorá bola tiež mojou prioritou, je domáce násilie. Aj keď to je jedna z mojich priorít, výsledky, ktoré boli dosiahnuté v roku 2013, ja osobne nemôžem považovať za uspokojivé. Je to zlý stav. A tento zlý stav si často odôvodňujeme viacerými faktormi, s ktorými ja osobne súhlasím a ktoré ja osobne považujem za alibistické. Ide predovšetkým, je tu vysoká latencia. Je tu málo efektívny výkon právomocí orgánov, ktoré majú v náplni práci len to, aby sa starali o zachovanie práv, najmä tých maloletých. Sú to úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, obce, samosprávne kraje.
Ďalším dôvodom má byť malá zainteresovanosť verejnosti a občianskej spoločnosti. To je susedia, ktorí bývajú blízko tých problémových rodín, zamestnávatelia, zdravotnícki pracovníci, pedagogickí pracovníci a činnosť mimovládiek.
Ďalším dôvodom je často pomalá a neúčinná súdna ochrana v občianskom súdnom konaní, pretože § 75 a 75a Občianskeho súdneho poriadku sú využívané minimálne.
Napokon chýba rýchla a účinná, dostatočná represívna trestná spravodlivosť.
No a v nekonečnom, alebo v konečnom dôsledku je to, že táto trestná činnosť nie je oznamovaná od poškodených, predovšetkým od týraných žien, a v tej súvislosti aj detí, údajne zo strachu.
Ak sa potom ale stane to, čo sa stalo nedávno, myslím, to bol súd Ružomberok, že niekto je stíhaný za dva útoky identické proti vlastnej družke za násilie, vyjde z výkonu trestu v čase, keď je stíhaný za ďalší útok takýto istý, pani sudkyňa nevidí dôvody väzby pre takéhoto človeka. Spravil to dvakrát, vyšiel z výkonu trestu, spravil to tretíkrát, je za to stíhaný. Pani sudkyňa je povinná zo zákona skúmať dôvody väzby v každom štádiu konania. Ona to neurobila, a napriek tomu, že bola upozorňovaná prokurátorkou, ktorá tú vec realizovala, že tu hrozí reálne nebezpečenstvo. Samozrejme, že to nestačilo. Výsledok? Dvaja mŕtvi, z toho jedna poškodená, teda družka a jej mama.
Ja sa potom pýtam, aké máme my morálne právo hovoriť, že tie ženy sa boja niečo ohlasovať? Keď toto niekto vidí, čo sa stalo, keď toto niekto vidí, aký systém ochrany je nastavený pred nich, tak ja sa nečudujem, že tam je ten strach, že to neoznámia. Pretože potom volia "menšie zlo" a nechajú sa otĺkať, nechajú sa biť, pretože ak na konci vidia to, čo sa stalo v Ružomberku, tak potom neviem, kde je chyba. Ale chyba je asi v nás. Takže kdejaká latencia skrytá alebo nejaké neoznamovanie, to už je zrejme na naše tričko - orgánov činných v trestnom konaní.
Ja nemôžem vyčítam tým ženám, že neoznámia týranie, či už svoje, alebo týranie detí, pokiaľ behajú po slobode, pokiaľ bývajú v tom istom byte, ako bývajú tí poškodení, a potom sa nám stáva, že aj keď to tá žena oznámi, tak za pol roka zmení totálne výpoveď. No prečo? Pretože žije stále v domácnosti s tým, ktorý ju týra. Ak v tejto oblasti sa niečo nezmení, tak výsledky nebudú lepšie ani za päť rokov.
To ďalší príklad je, ktorý všetci poznáte, je utýraná maloletá Luknárová. Dovolím si tvrdiť jednu vec, že pokiaľ by si niekto bol plnil povinnosti, a to predovšetkým tí, ktorí sa majú starať o ochranu tých maloletých detí, tak k tomuto nemuselo dôjsť. Pretože aj toto bolo jednou z príčin, prečo ten prípad skončil tak, ako skončil, prečo je tá maloletá už nebohá. Ak by si tí sociálni pracovníci, ktorí mali nejaké vedomosti o tom, že sa tam niečo deje, tú povinnosť boli plnili, to dieťa mohlo žiť.
Potom keď sa pýtam, že aké boli vyvodené dôsledky voči tým, ktorí si tie povinnosti neplnili, tak sa na mňa pozerajú kolegovia, že ako čo chcem, lebo to doteraz nebolo. Tak ale keď niekto si neplní svoje základné povinnosti, a teraz myslím tie sociálne pracovníčky, a na konci je utýrané mŕtve dieťa, tak asi nejaká zodpovednosť by tam mala byť. Potom som, to bolo na môj pokyn, že tá zodpovednosť sa bude musieť vyvodiť. Bola podaná obžaloba na túto pani, ktorá svoje povinnosti zanedbala, uvidíme, ako rozhodne súd.
Pokiaľ ide o ochranu tých maloletých detí, jeden príklad za všetky. Je v jednom okresnom meste dovezené dieťa do nemocnice s ťažkým poranením hlavy a, čuduj sa svete, to dieťa malo štyri mesiace. V jeho tele sú stopové prvky metanfetamínu. Štvormesačné dieťa. Prvotné bolo, lebo obidvaja rodičia sú požívatelia omamných látok, obidvaja rodičia. Prvé, čo bolo, sa skúmalo, či sa tie stopové prvky nemohli dostať napríklad kojením. Nie. Lebo matka dieťa nekojila. Samozrejme, my podáme návrh na väzbu, pani sudkyňa v prvom kole nevidí dôvod väzby. To dieťa exitovalo, to dieťa zomrelo. Nevidí dôvod väzby. Dali sme sťažnosť. Súd odvolací už ten dôvod väzby videl, ale prepustil páchateľa s tým, že prijal jeho sľub, dal mu probačný dohľad a dal mu obmedzenie, ktoré má spočívať v tom, aby nepožíval omamné látky.
Ja sa pýtam, ak je niekto závislý na požívaní omamných látok, tak akú mám istotu, že to nebude robiť ďalej? Robia to, aj otecko, aj mamička. Otecko niekoľkokrát stíhaný za majetkovú a násilnú trestnú činnosť, momentálne stíhaný za drogovú trestnú činnosť. Ak má byť toto ochrana maloletých, tak ideme veľmi zlým smerom.
Pokiaľ sa týka, bolo tu, že aj to je chybou aj zdravotníckych pracovníkov, ktorí neoznamujú. No, v tomto sa zastanem zdravotníckych pracovníkov, pretože podľa mojich vedomostí len v roku 2013 títo ľudia podali vyše 200 signalizácií týmto orgánom, ktoré sa o deti majú starať. A ak mám dobrý údaj, tak tento rok to bolo už vyše 500. Ja sa pýtam, kde sú nejaké výstupy? Nikde.
Mňa nezaujíma tvrdenie, že ich je málo, to mne je jedno. Nech ten štát, teda nech ich posilní, ale oni si tie úlohy plniť budú. Lebo keď si ich plniť nebudú, tak dopadneme tak, ako sme dopadli. Hovorím, nikto mi nevysvetlí, že ako môže byť 4-mesačné dieťa intoxikované.
Ďalšou oblasťou, ktorej sa chcem venovať, máme rasovo motivovanú trestnú činnosť - extrémizmus. Tu je už tri roky situácia tzv. stabilizovaná, že tá úroveň je takisto rovnaká a nemení sa. Ani tomuto ja osobne neverím. Pretože pokiaľ bude pretrvávať tendencia taká, že pri týchto útokoch je prvoradá snaha, aby sa z toho stal priestupok, hej, a už keď to sa nedá a už keď teda je to trestný čin, tak je ďalšia snaha tváriť sa, že to nebol trestný čin rasovo motivovaný alebo trestný čin s podtónom extrémizmu. No keď sa budeme takto tváriť, že to tu nemáme, ale my to tu máme, tak potom nečakajme nejaké zlepšenie výsledkov.
Kvôli tomu som dal vypracovať rozsiahly pokyn, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2014, kde sa podrobne, až inštruktážne, spracováva postup prokurátorov pri stíhaní týchto trestných činov. Dúfam, že aspoň toto bude nejaký prínos, ak prokurátori podľa toho pôjdu. Ale, samozrejme, to nielen prokurátori, ale ak pôjde podľa toho aj polícia, tak tie výsledky sa budú musieť zlepšiť.
Pokiaľ ide o drogovú trestnú činnosť, takisto si tu chceme nahovoriť, že drogová trestná činnosť v roku 2013 mierne poklesla a bolo za ňu stíhaných 2 084 osôb. Ja sa nazdávam, že pokiaľ neprejde naša snaha dekriminalizovať niektorých ľudí, ktorí sú podľa môjho názoru nezmyselne stíhaní za pár, už som to spomínal tu aj minule, za pár cigariet, hej, ktoré, tam vybehnú policajti, študentské domovy, diskotéky a podobne, tam sa nachytajú, narobia sa čiarky a je to drogová trestná činnosť, ktorá sa pomaly porovnáva aj s tou, ktorá je ďaleko závažnejšia, hej. To znamená, že my sa budeme vybíjať na týchto, napríklad na študentoch, ktorí to možno skúsia raz a viac to robiť nebudú alebo, a potom nemáme čas sa venovať tým, ktorí nám tie drogy distribuujú. Áno, tak je to ľahšie, je to cesta ľahšia, pochytať takýchto a mať čiarky, lebo ťažšie sa dokumentujú tí, ktorí tie drogy distribuujú. A ja stále tvrdím, že to máme trošku pomýlené v tejto oblasti, pretože my stíhame nie príčiny, ale následky. Čo je trošku zvrátené.
Dlhodobo naráža, ja neviem prečo, naša snaha a moja snaha, aby sa tie najmenej závažné trestné činy drogové dostali do priestupkovej roviny. (Potlesk jedného poslanca.) Aby sa dostali do priestupkovej roviny a v prípade recidívy potom môžem toho človeka stíhať. Je zaujímavé, že tam, kde som predpokladal nejaký veľký odpor proti tomuto, tak títo účastníci pripomienkového konania sú absolútne s tým v pohode a tí, ktorí by to mali podporiť, nebudem hovoriť, ktoré ministerstvá, tak tí tam kladú prekážky, ja neviem prečo, ja ich nepochopím, tie prekážky. A práve preto sa to odďaľuje, ja som to chcel, aby to už bolo v tejto novele, ktorá už pomaly končí, už bude vo vláde. Zas to nebude. Tak ale ja verím, že to dosiahneme. Pretože až potom si môžme hovoriť, akú máme drogovú scénu.
Toto, čo sú tieto údaje, hovorím, ja vám garantujem, že z toho údaju tých 2 084 je minimálne polovica takých, čo by nemuseli byť stíhaní, ktorí mohli skončiť najprv v tej priestupkovej rovine a potom pri recidíve sa môžu stíhať.
Pokiaľ ide o trestnú činnosť v doprave, tam bolo stíhaných 8 110 osôb, čo naďalej predstavuje nárast oproti minulému obdobiu o 15,7 %. Počet osôb stúpol o 372. Najviac stíhané sú prečiny ublíženia na zdraví podľa § 157, potom marenie výkonu rozhodnutia podľa § 348, no a jeden paragraf, to je ohrozenie pod vplyvom návykovej látky, je podľa § 289.
Tu sa musím pozastaviť, že zrejme sa nám nedarí plniť ten cieľ, pre ktorý bolo toto ustanovenie zakotvené do Trestného zákona. Pretože sami dobre vidíte, dennodenne, koľko ľudí sadá za volant pod vplyvom alkoholu, a pritom tento trestný čin sa stíha iba vtedy, ak je tá hodnota nad jedno promile. Takže v tomto smere, a podotýkam, že táto skutková podstata patrí do Trestného zákona, naozaj patrí, a bolo načase, že tam bola zavedená. Ale ten cieľ, ktorý bol sledovaný, sa nám stále nepodarí dosahovať.
Tak ja si myslím, že okrem toho, že by sme tam teda mali opäť sprísniť tie tresty, bude zrejme potrebné uvažovať aj o implementácii takých trestov, ktoré týmto páchateľom začnú siahať na tie motorové vozidlá, ktorými ten trestný čin spáchali. Bohužiaľ. A pokiaľ sa nestane, že pri opakovaných trestných činoch u konkrétnych ľudí, ktorí si nedajú povedať, no tak asi to skončí tak, že sa mu môže to auto aj odňať. To stále teraz pripúšťa Trestný zákon, ten trest prepadnutia veci. Vec môže byť prepadnutá, tá, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. Na spáchanie trestného činu ten človek použil to auto asi. A keď si nedá povedať, no tak o to auto príde. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.)
To je, nech si potom zodpovedá tomu, kto to auto má. (Reakcia z pléna.) Prepadnúť a zhabať je veľký rozdiel. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán poslanec, bude príležitosť, či vo faktických, alebo v rozprave.
Pán generálny, nech sa páči.

Čižnár, Jaromír, generálny prokurátor SR
Takže myslím, že naozaj toto ustanovenie je dobré, patrí do Trestného zákona, ale budeme musieť sprísňovať tie sadzby a hlavne implementovať aj tieto tresty.
V krátkosti o kriminalite mladistvých. Je potešujúce, že kriminalita mladistvých má v poslednom období mierne klesajúci trend. Bolo stíhaných v roku 2013 4 343. Bohužiaľ, to už opakujem druhýkrát, najviac z týchto mladistvých je stíhaných v krajoch Košice a Prešov. Čiže tieto dva kraje nám tvoria cez 50 % z celkového počtu stíhaných mladistvých. Ja tu nebudem rozoberať, prečo to je tak. Všetci to vieme.
Čo je ako menej potešiteľné, tak nám stúpa u týchto páchateľov počet dievčat na páchaní trestnej činnosti, ktoré v tomto roku 2013 bol 8,8 %. Na druhej strane klesá podiel mladistvých recidivistov. A čo ma najviac teší, že klesá podiel 14-ročných páchateľov.
Pokiaľ ide o skladbu obvinených, tak trestné stíhanie bolo skončené proti 53 889 osobám, z toho muži 85,29 %, ženy 14,7 %, mladiství 6,52 %. Na druhej strane je alarmujúce, že každoročne sa zvyšuje počet recidivistov na páchaní trestnej činnosti, pretože v roku 2013 bolo 23,21 % z celkového počtu. To znamená, že 1/5 páchateľov sú recidivisti.
Takisto nám stúpa aj počet recidivistov, ktorí boli súdení podľa zásady trikrát a dosť. Zatiaľ čo to bolo v roku 2011, 2012, to boli po 2 osoby, tento rok to už bolo 6. Je to síce nárast o 300 %, ale zas až tak tragicky to nevidím, ale tento počet stúpa.
Pár údajov k rýchlosti konania na prokuratúre. Na prokuratúre je v súčasnej dobe vybavovaných, alebo veci, ktoré boli doručené s návrhom na podanie obžaloby alebo návrhom na iné konečné opatrenia, bolo vybavených 2/3 všetkých vecí do 7 dní. Ostatné boli do 30 dní. Ale čo by som chcel zdôrazniť a považujem za úspech, tak celkový počet vecí, ktoré neúmerne dlho prebiehajú, ktorých to konanie je absolútne niekedy neprípustné, sa nám podarilo znížiť za tento rok, za rok 2013, to len za rok 2013, veci staršie ako rok, pokles o 25 % (25,5 %), staršie ako 2 roky o 45 % a staršie ako 3 roky o 55 % (55,5 %). Tak ja si myslím, že toto je úspech, ktorý ako netreba komentovať.
V tejto súvislosti ale poznamenám, že pri maximálnej snahe prokurátorov, pretože dobre viete, to už som spomínal tu, že za to zníženie počtu prieťahov v konaní, bohužiaľ, môže aj to nepopulárne moje opatrenie, že za tieto veci, pokiaľ sú tie prieťahy neúmerné, sú prokurátori disciplinárne stíhaní a niektorí sú dokonca už dvaja aj trestne stíhaní za prieťahy v konaní.
Ale potom dosť ťažko môžte hovoriť kolegom, ktorých niekedy ženiem do extrému, a tie veci kontrolujeme stále, je dosť ťažko potom vysvetliť niekomu, ako je možné, že na súde sa premlčí 52 trestných vecí u jedného sudcu. 52 trestných vecí! 52 páchateľov si môže pískať, s prepáčením za výraz, a 52 poškodených, im ostali oči pre plač. Toto sa stane aj napriek tomu, že prokurátori v týchto veciach tomuto sudcovi podali skoro 300 žiadostí, aby v tých veciach konal, alebo sťažnosti na prieťahy v konaní. Ani v jednej nereagoval.
Teraz, bohužiaľ, vám musím povedať, že máme ďalšieho sudcu, kde je 17 takýchto vecí, kde hrozí premlčanie, a robíme všetko pre to zo strany prokuratúry, aby k tomu nedošlo. Ale ja si myslím, že na to sú iné orgány, ktoré by to mali zabezpečiť, aby tieto prieťahy, aby k tomuto nedochádzalo, že niekto premlčí 52 vecí a ďalšiemu 17 hrozí. Tak takýto sudca nemá čo robiť na súde, to ako. A potom ťažko hovorte kolegom, že musíte robiť tak, aby sme tie staré veci likvidovali. Keď my ich porobíme, dôjdu na súd a tam skončia premlčaním. A potom to dovedieme do absolútnej zvrátenosti, ako bol prípad na východe, že si novinár dovolí napísať o kauze, ktorá bola premlčaná. Bola premlčaná výlučne zásluhou sudcu, ale aj pána prokurátora. Tak namiesto toho, aby boli vyvodené dôsledky voči týmto dvom, novinár o tom informuje. A zvrátenosťou je, keď toho novinára niekto obviní a začne stíhať. To je nenormálne! Ako ten, ktorý informuje verejnosť o tom, toto sa stalo, tak ten je stíhaný a tí, ktorí to majú na krku, tí sa tvária, že sa nič nestalo. A to len hovorím, táto vec, ktorú spomínam, bola premlčaná už pred piatimi rokmi. Na to nikto neprišiel.
Takže prokuratúra v tejto oblasti robí, čo je v jej silách a čo sa dá. Pokiaľ sa nebudú robiť poriadky na súdoch, na to sú iní, ale takisto aj v polícii, neviem, či sa dostaneme ešte ďalej. Pretože ak ja stíham prokurátorov za prieťahy v konaní, ak sú obvinení prokurátori a majú pozastavený výkon funkcie, tak sa pýtam, koľko sudcov a koľko policajtov je stíhaných za prieťahy v konaní? Ani jeden!
Potom keď už niekto premlčí 52 vecí, tak potom stíhaný bude, no ale to už je dosť neskoro. Tá spravodlivosť už dochádza dosť neskoro a už nebude vôbec, maximálne to, že tí ľudia, ktorí boli poškodení, si teraz budú uplatňovať nároky na náhradu škody v inom konaní, čo zase zaplatí štát, a tí ľudia budú úspešní.
Potom k prieťahom, bohužiaľ, pristupuje aj práca polície. Ja som to povedal už aj vlani, nemal som veľký úspech, pretože som dostával odkazy od polície, že čo som si dovolil. No ja na tom trvám, a aj z tej správy to vyplýva, že to nie je len môj názor, ale aj názor mojich kolegov, teda že tie prieťahy sú jednak charakteru subjektívneho. A to je predovšetkým to, že policajti nerešpektujú pokyny prokurátora, ktoré dostávajú v rámci toho prípravného konania. Čo sa stane? Policajt pokyn nerešpektuje, dá prokurátorovi spis, prokurátor mu ho vráti na došetrenie. Niektorí sú takí, nechcem povedať drzí, že ten pokyn nesplní a ten spis vráti naspäť prokurátorovi. A je tam kolobeh prokurátor - policajt, si vraciame spis a roky nabiehajú. Alebo mu dáte pokyn, ktorý splní síce, ale keď ho splní, tak z toho vyjde ďalších päť vecí, ktoré neboli známe, ale ktoré treba dokazovať. On to nerobí, on splní to, čo ste mu kázali, a dá to naspäť, aby reagoval na to, že tam išlo niečo nové. Neviem.
Potom je to častokrát nielen odborná nespôsobilosť tých policajtov, a to najmä, čo som hovoril, pri týchto hospodárskych trestných činoch. On to bude valiť ako takú guľu pred sebou, pretože tomu nerozumie, tomu, čo dokumentuje, a tak to potom vyzerá.
Takisto oneskorené predkladanie spisov prokurátorom. Neverili by ste, že niekedy sa prokurátor musí domáhať predloženia spisu, ktorý potrebuje k nejakej previerke až u tých najväčších nadriadených, lebo pán vyšetrovateľ nereaguje. Takže toto sú dôvody prieťahov.
Ja nehovorím, že prieťahy nie sú aj na strane prokurátorov. Ale ako ste si mohli všimnúť, tak tie si ja vo svojej kompetencii riešim. Bohužiaľ, disciplinárkami, bohužiaľ, aj stíhaním. A práve preto tie percentá, ktoré som vám tu pred chvíľkou oboznámil, že je to 30, 40 a 50 % lepšie výsledky, to je práve preto, že zrejme niektorí sa museli zobudiť a zrejme už im nebude prechádzať, že sa nerobilo rok, dva, a nič sa mu nestalo.
A k prieťahom v konaní, potom ale to sú už faktory objektívne, nezávislé ani od nás, ani od policajtov, sú absolútne neúmerné dĺžky znaleckého dokazovania. V niektorých veciach tie znalecké posudky trvajú rok, dva. Keď máte väzobnú vec a máte čakať rok na posudok, tak to potom vedie možno aj k tomu, že sú prepúšťaní ľudia, ktorí v tej väzbe ešte mohli byť. Ale máme judikatúru Európskeho súdu, sú to prieťahy, sú nedôvodné, púšťa sa.
No a konečným fenoménom sú dožiadania o právnu pomoc z cudziny. Ja vám poviem príklad, že poslať dožiadane do Španielska alebo Talianska, tak ten spis si môžte odložiť na rok, minimálne na rok, do skrine, lebo tú právnu pomoc nedostanete. A to hovorím ten stred, rok.
Ďalší taký, ktorý súvisí s prieťahmi, ale neželaný fenomén je, a ja som len upozorňoval už, a veľmi dôrazne, aj pána policajného prezidenta, ale aj pána ministra, že si páni policajti zvykli komentovať, že "nekonáme preto, lebo nepodal trestné oznámenie". To je nie že choré, ale to je nezákonné! Pretože je taxatívne vymedzený počet trestných činov, pri ktorých je potrebný napríklad súhlas poškodeného. Taxatívne vymedzený! V ostatných veciach je policajt povinný konať ex offo. A také bludy, že keď on zahlási, že "nekonám preto, lebo nebolo podané trestné oznámenie", a pritom vie o, ja neviem, že tam vymlátil doma manžel ženu a ona nepodala trestné oznámenie, tak to nestíhame. Hovorím, upozornil som na to aj pána prezidenta policajného, ale aj pána ministra.
Ja som povedal prokurátorom, pokiaľ toto bude pokračovať, bude sa vyvodzovať, bohužiaľ, aj zodpovednosť voči týmto policajtom, a keď si nespraví tam poriadok inšpekcia alebo pán prezident, no tak to budeme robiť poriadky my. Ak sa to bude opakovať, tak ten policajt je zrelý na stíhanie takisto. Iným spôsobom sa to asi nedá dosiahnuť.
Ďalším faktorom, ktorý prispel k zníženiu tých starých vecí, je aj to, že prokurátori v prípravnom konaní vykonali previerky, a teraz počúvajte, v 63 388 veciach. Čo je o 5-tisíc viac, ako bolo rok predtým. A dokonca o 8-tisíc viac, ako bolo v roku 2011. Takže asi aj preto sa tie čísla týkajúce sa prieťahov v konaní zlepšujú.
Prokurátori v uplynulom roku vydali 18 612 pokynov. Tie pokyny sú niekedy, lebo dať pokyn, to nie je povinnosť prokurátora, to je právo prokurátora. Ale keď ten pokyn nedáte, tak to konanie, máte istotu určitú, že sa bude preťahovať ďalej a ďalej. Tie pokyny sú niekedy inštruktážne, čo, doslova čo musí spraviť, hoci je samostatný, mal by to vedieť sám.
Pokiaľ ide, súčasťou generálneho prokurátora je Úrad špeciálnej prokuratúry. Viete o tom, že tento úrad je špecifický a má svoj okruh trestných činov, ktoré stíha. Sú to tie najzávažnejšie, napríklad úkladné vraždy, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, potom sú to hospodárske trestné činy, kde je škoda vyššia ako 6,650 mil.
Tu ma zaujal iba jeden údaj, no jeden, údaj, na ktorý by som chcel vás upozorniť. V správe statočne konštatujeme, že sa teda zvýšil počet páchateľov stíhaných za korupciu. Pretože v roku 2012 to bolo 193 a teraz máme až 236. Číslo pekné, výsledky žiadne. Lebo pokiaľ, to som povedal pánu špeciálnemu prokurátorovi, bohužiaľ, pokiaľ ja mám 2/3, minimálne 2/3 z tohto stíhaných lekárov prvého kontaktu, ktorý jej vypíše za 20 euro neoprávnenú péenku, tak s týmto asi nejaké veľké výsledky v boji proti korupcii nedosiahneme. To je môj názor, ktorý sa niekomu nepáčil, ale tak to asi bude. To, že ak si myslím alebo myslíme, a to si nemyslím, ani len náznak, tu sedíme, že toto je tá korupcia, ktorú teraz v prvom rade treba potláčať, no tak sme na omyle asi všetci, ale my si to nemyslíme. Ja verím, že ani vy. (Reakcia z pléna.)
Tu neni o čom, tak... To je to isté ako s tými, čo majú dve cigarety, odstíhame, no tak budeme stíhať lekárov, ktorý zoberie 20 euro za péenku. Takže my tu darmo budeme hovoriť o boji proti korupcii, keď budeme mať gro takýchto trestných činov. To u mňa nie sú výsledky. To môj záver. Pokiaľ sa toto nezlepší, tak sa môžme na boj proti korupcii iba hrať!
Iba pár údajov ešte k stavu zákonnosti v oblasti netrestnej. V tejto oblasti pracuje 129 prokurátorov, čo je 14,2 prokurátora zo všetkých prokurátorov. V roku 2013 napadlo nových vecí 21 502, to je o 2 077 viac, ako bolo oproti roku 2012. V tejto oblasti je výkonná prokuratúrna činnosť v oblasti mimosúdnej a v oblasti občianskosúdnej. V mimosúdnej oblasti bolo vybavených 3 148 vecí, to je o 1 770 viac ako predtým rok, a z toho bolo 7 241 podnetov od fyzických a právnických osôb. Prokurátori podali 1 550 protestov, to je o 164 viac ako v roku 2012, a 2 170 upozornení, to je o 323 ako minulý rok. Vykonali prokurátori v tejto oblasti 1 338 previerok.
Čo je zarážajúci fakt, tak prokurátori podali proti všeobecne záväzným nariadeniam 633 protestov, kde je úspešnosť 97 %. To si potom viete predstaviť, akú úroveň majú tie VZN-ká. To niekedy človeka bolia zdravé zuby, keď to číta, ale, bohužiaľ, taká je úroveň. Podali sme proti VZN-kám 278 upozornení, kde je úspešnosť 98,8 %.
Pokiaľ ide o netrestnú oblasť občianskosúdnu, prokurátori podali 90 návrhov na začatie konania, čo je o 32 viac ako v minulom roku. Vstúpili do 1 956 konaní, čo je o 90 viac.
A dostávame sa k toľkokrát omieľanému mimoriadnemu dovolaniu. Ja som povedal už pri svojom nástupe, že ja nie som za to, aby toto dovolanie ostalo v pôsobnosti generálneho prokurátora v takom rozsahu, ako je teraz. Ja som povedal, že som absolútne za, aby sa tento rozsah zúžil a naozaj aby boli podané tie nové dovolania iba tam, kde je to porušenie zákona tak flagrantné, že hraničí so svojvôľou. V tomto prípade musí ustúpiť tá stabilnosť a nevynutiteľnosť súdnych rozhodnutí tomu, aby sa dosiahla náprava ochrany práv.
Európa je takisto proti nám v tomto, že máme, máme vysoký, alebo veľkú mieru ingerencie v tejto oblasti, ale nie je pravdou, čo tvrdia všetci, že aj v tejto oblasti že nemáme mať právo na nič. Lebo aj Europarlament už priznáva, že v niektorých veciach, a to je v tých, v ktorý som spomínal, kde je to porušenie práva tak flagrantné a svojvoľné, že tam iné ako tento prostriedok nebude použitý.
To, že máme tendenciu tieto veci obmedzovať, svedčí aj fakt, že sme minulý rok mali 2 035 podnetov, o 103 viac, ako to bolo v 2012, ale podali sme iba 163 týchto mimoriadnych dovolaní, čo je o 132 menej. Pretože ja odmietam robiť tútora niekomu, keď sa hádajú dva subjekty, hej. Alebo už využije všetko, no tak čo by neskúsil mimoriadne dovolanie, ktoré má zadarmo, hej. Kde aparát štátny nastupuje a vypracováva vlastne za neho podnet. Dobre, tak ako nech štát prizná túto možnosť mimoriadneho prostriedku tým, ktorých sa to týka. To nemusí byť prokuratúra. Takže... Ešte sme podali tých 163, tam skoro o 100 % menej, ako bolo rok predtým, ale mali sme úspešnosť 82,5 %.
Pokiaľ ide o ekonomické zabezpečenie prokuratúry, ja už tu nebudem plakať ani sa sťažovať, pretože je to zbytočné, ja len hovorím, že prokuratúra je dlhodobo poddimenzovaná nielen personálne, ale takisto aj finančne. Pretože ak sa vám stane, ako sa stalo nám vlani v septembri po nástupe, že sme museli riešiť behom troch dní, aby sme dostali peniaze na výplaty pre prokurátorov, tak to už je trošku tragédia. Ja neviem, kto ako plánoval tie potreby na výplaty prokurátorov. Skrátka, v septembri sme boli v stave, že keby nám ministerstvo financií neposunulo pol milióna euro, ľudia nemajú na výplaty.
Pokiaľ ide o kapitálové výdavky, tie sú dlhodobo v takom stave, že mne stačia tak maximálne na udržiavanie budov, ktoré má prokurátora vo vlastníctve, aby boli v nejakom stave prevádzky schopnom.
To už nehovorím o tovaroch a službách, kde niekoľko rokov, niekoľko rokov už trvajú tak striktné úsporné opatrenia, že už viac ja naozaj šetriť nedokážem, aby som dokázal zabezpečiť základné potreby prokurátora, pokiaľ ide o to materiálne vybavenie.
Vážené dámy, vážení páni, v stručnosti z mojej strany všetko. Ja viem, že správu, ktorú máte pred sebou, táto správa je trochu iným štýlom, ak ste si všimli, iným štýlom bola koncipovaná ako správa predošlá, aj keď v súčasnej dobe sa dopracovávajú nové kritériá pre správu, pretože ja, nestačí mi vedieť z tej správy, že ako to je. Tá správa má povedať, prečo to tak je. Máme predsa, sa vydáva Štatistická ročenka a tam si ja tie údaje môžem pozrieť, lebo to bolo duplicitné, to celá ročenka bola prenášaná do správy a potom bola vydaná ročenka. To je nezmysel. V tej ročenke si pozriem údaje, no a potom budem reagovať na to v tej správe, ako to je. Tak prečo to tak je?
Takže tu bude naša snaha, ja som povedal už minulý rok, že sa budem snažiť zmeniť, to bolo v decembri, takže vtedy sa už moc zmeniť nedalo, táto správa sa už pomaly začínala spracúvať. Ale tento rok už je to finálna podoba, má to ísť na druhý týždeň ku mne už na - po pripomienkovaní - na schválenie, takže tá správa na druhý rok by mala byť zase trocha v inom kontexte.
Ďakujem vám za pozornosť a verím, že správa, ktorú som vám predložil, vám poskytne dostatočný prehľad o tom, čo prokuratúra v roku 2013 robila, aj keď stále tvrdím, že ja zodpovedám za päť mesiacov roku 2013. Uvidíme teraz, veľa výsledkov, ktoré sú tu, už neplatia. A s radosťou konštatujem, že tie výsledky budú lepšie.
Na druhej strane naozaj sme personálne poddimenzovaní, pretože ak mne chýba 7 % prokurátorov len tých, ktorí blokujú miesta, ale nie sú vo výkone, ďalších 14, ktorých sú miesta neobsadené, a stúpa mi počet vecí rádovo o 10-15-tisíc, tak to sa nedá. A, viete, prokurátora strestať za neplnenie svojej služobnej povinnosti môžem a budem, ale len vtedy, ak tomu prokurátorovi zabezpečím dôstojné podmienky pre výkon funkcie. Pokiaľ ich mať nebude, no tak v tom asi to trestanie už dosiahne svoju hranicu a už sa jednoducho nedá, pretože tí ľudia, a väčšina ľudí už teraz, tí ľudia sú na hrane svojich fyzických aj duševných síl. Tí ľudia pracujú po sobotách, po nedeliach, nie všetci sú aj takí, ale tých si ja dám do poriadku, to vám sľubujem. Ale jednoducho teraz tvrdím, že väčšina prokurátorov sa, niektorí sa museli zobudiť a zobudili sa a pochopili, no a tí, ktorí nepochopili, tak pochopia v tých disciplinárnych konaniach, bohužiaľ. (Smiech v sále.) Inak sa nedá.
Takže ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Aj keď väčšina už tu nie je, ktorí sa ma pýtali.
Najskôr, pani poslankyňa Mezenská, ja som v tejto správe netvrdil, že všetko je v poriadku, ja som v tejto správe povedal, že nesúhlasím s tým, čo tam je uvedené v niektorých veciach, a mám v tom iný názor. A nie som optimista v niektorých pasážach, ktoré som ja prezentoval úplne naopak z môjho pohľadu. Takže len toľko by som chcel k tomu povedať.
A už som tu povedal, že túto správu som ja ako takú nerobil, túto správu som ja musel poslať do parlamentu... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pán generálny prokurátor.

Čižnár, Jaromír, generálny prokurátor SR
Pokiaľ ide o otázky pána poslanca Poliačika, bohužiaľ, tu neni. No tam boli dve trestné stíhania, hej, jedno je právoplatne skončené a to druhé prebieha od minulého roku. Je pravdou, že k tomu druhému stíhaniu došlo po piatich rokoch, odkedy mal byť spáchaný skutok.
Na informácie, ktoré boli v médiách, Generálna prokuratúra reagovala ihneď a dala pokyn preskúmať krajskej prokuratúre jednak dôvodnosť predvedenia a inšpekčnej službe dôvodnosť použitia tých donucovacích prostriedkov. Sú na svete obidve správy, ktoré konštatujú, že to bolo všetko v poriadku. Keďže po tomto, čo tu odznelo, ja cítim potrebu to preskúmať znovu, boli vydané pokyny, že spisy budú stiahnuté okamžite na Generálnu prokuratúru a budú tam preskúmané, či tieto postupy boli v poriadku. Toľko k pani Teleki.
A ak zistím, že nebolo to v poriadku, tak ako ja nemám potrebu ani vlastnosť, aby som skrýval niečo, čo sa vo vnútri prokuratúry, bohužiaľ, nezvládlo. Nehovorím, že hneď zaujímam postoj, že to bolo zlé, lebo to iba človek duševne labilný povie, však nepozná spis a hneď to povie, že je to zlé, to sa nedá, hej. Pokiaľ zistím pochybenia, to si môžte byť istí, že za tie pochybenia budú zodpovedať.
Ďalej pokiaľ ide o ešte reakcie pána Galka. Tak bolo tu niečo, policajti, prokuratúry, na to je jedna odpoveď iná, ja sa venujem boju proti trestnej činnosti a nie politike. To by som tu zdôraznil už neviem koľkýkrát, že mňa politika v podstate nezaujíma.
Pokiaľ ide o pána Lipšica, tiež tu nie je, tie problémy, ktoré on tu pomenoval, si zaslúžia veľmi širokú diskusiu. Pokiaľ ide o prípravu návrhov statusových, ja som nepovedal, že tie návrhy zákonov bude robiť len prokuratúra. Predsa keď sa niečo robí, tak to ide do medzirezortného pripomienkového konania. Takže ten návrh, ktorý vypracuje prokuratúra, prejde pripomienkovým konaním tak, ako má. A samozrejme, že na rozdiel od inej novelizácie, tak tu sa budú podstatné alebo dôvodné pripomienky aj akceptovať.
Pokiaľ ide o európskeho verejného prokurátora, takisto na pána Lipšica reagujem, som povedal, že toto je minimálne predčasné, tento inštitút je minimálne predčasný a momentálne zbytočný. Pretože vytvorením ďalšieho molocha, prepáčte za výraz, my nezlepšíme ochranu finančných záujmov Európskych spoločenstiev. V podobe, v akej teraz to nariadenie existuje, hej, je vo viacerých bodoch protiústavné. Nie som ústavný právnik, ale to už môžem povedať teraz.
A škoda, že pán Lipšic tu nie je, pretože informácia z minulého týždňa, už nielen prokurátori generálni V4 sa postavili v zásade proti, 9 štátov na poslednom zasadnutí dalo tomuto projektu tzv. žltú kartu. Takže preto verím, že... (Reakcia z pléna.) V poslednom sú 9. (Reakcie z pléna.) To nie je môj problém, bohužiaľ, lebo aj to som počul, že ale my sme nejak nestihli, teda my, vy ste nestihli. Takže... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Ale iba výbor, lebo parlament nedal stanovisko. (Reakcia z pléna.) No tak, tak to je...
Chcel by som sa aj s pánom Lipšicom stotožniť, že odklony, ktoré sú a ktoré boli často zatracované, tak tieto odklony naozaj majú svoj zmysel, naopak, ja si myslím, že sa využívajú veľmi málo. Tie odklony boli pôvodne, keď boli kreované, tak mali ambíciu odbúrať konanie pred súdom o 70 %. No tak teraz to nie je ani polovička. Lebo tieto odklony sa málo využívajú. A je to aj na strane prokuratúry, tá chyba, pretože radšej sa napíše obžaloba, ako sa má robiť dohoda o vine a treste, hej. Ale odklony sú dobrým inštitútom a budú sa využívať naďalej.
Pokiaľ ide o pokles ITP v súvislosti s ÚŠP, ÚŠP je kapitola samostatná, do ktorej ja priamo zasahovať nemôžem. To by snáď boli otázky pre pána špeciálneho prokurátora.
Pokiaľ ide o dovolanie, ktoré tu spomínal tiež pán Lipšic, názor, ktorý tlmočil, že v tejto miere, v ktorej je teraz prezentované, je postačujúce, ja nezdieľam. Pretože keby bolo postačujúce, tak nemáme problém napríklad v posledných kauzách, ako je pán B. S., pripustenie v podstate obnovy konania, hej. Pretože ja tvrdím, že to nebolo až také čisté. Nemám právny prostriedok ja ako taký, aby som do toho zasiahol. Keď dovolanie v tejto podobe, tak rozšíriť oprávnenie prokuratúry v konkrétnych okolnostiach, ktoré by mali následok potom zrušiť takéto rozhodnutia.
Takisto sa ako nemôžem vyjadriť zodpovedne k tomu, čo povedal pán Lipšic, že v ÚŠP poklesol počet osôb vzatých do väzby. No tak to ako už vôbec nie, to podávajú prokurátori ÚŠP špecializovanému trestnému súdu, to ja neovplyvním.
Pokiaľ ide o pána Hlinu, ak sa u nás dejú veci, ktoré nie sú dobré, tak ako problém treba pomenovať, hej, a buď verejne, alebo tým, že ak sú konkrétne poznatky, tak Generálna prokuratúra sa aspoň v momentálnej dobe nebráni, aby boli podané konkrétne podnety.
Viete, mňa často mrzí a, bohužiaľ, teraz hovorím do svojich radov, že sú prezentované niekedy v médiách informácie, ktoré sú evidentné a by mali byť pre prokuratúru, a mne je to jedno, či to je z médií, mne to je jedno, či to je aj podnet od niekoho iného, ale prokurátor je povinný sa tým zaoberať. To sa nedeje. Musím, bohužiaľ, ako priznať, že preberám niektorých kolegov z letargie, akože keď sa niečo dozviem, tak to je pre mňa povinnosť konať zo zákona, pre každého prokurátora. Čo ako doteraz neboli zvyknutí poniektorí, ja neviem prečo, ja musím (reakcia z pléna), ja musím ako ich teraz dostávať do normálu, že keď sa niečo dozvie, hej, čo zakladá podozrenie z nejakého protiprávneho konania, je povinný reagovať prokurátor, ale takisto aj policajt. To sa nedeje.
Posledný príklad. Dneska do rána vyrúbali tam, neviem, vyše 100 stromov na Kolibe zase. Pýtam sa na Krajskej prokuratúre v Bratislave, či tam niekto sa začal o to zaujímať. No začal sa až vtedy, keď som povedal, že okamžite budú sa o to zaujímať.
Ale na to ja tu nie som, aby som ja teraz každému hovoril konkrétne, čo má robiť. A to je to, čo som povedal, že poniektorí strácajú základné pracovné návyky, bohužiaľ.
Nemám s tým veľký úspech, nemajú ma za to radi, ale ja som tam nie od toho, aby ma mali radi, ja som tam od toho, aby tam sa začalo robiť, ako sa robiť má.
Pokiaľ ide o tú úžeru, máte absolútnu pravdu v jednom, že toto sa dostáva do obrovských a pomaly nekontrolujúcich rozmerov. Ale na druhej strane je tu § 235 Trestného zákona, keby sa minimálne ten využíval, lebo napríklad správa o ňom nehovorí nič, a ja si myslím, že to je problém, ktorý je v tejto spoločnosti, to je problém, ktorý ľudí dostáva na mizinu, lebo predsa nemôžme akceptovať, že niekto za nejakú pôžičku potom platí úrok, ktorý je vyšší ako istina. A to sa deje. A keď nemá na splatenie, tak prichádza o všetko.
Ale ja stále tvrdím, že v § 235 sú možnosti - možnosti - toto postihovať. Tak najprv keby sme láskavo využívali, teraz hovorím do svojich radov, nie vám, to, čo máme možnosť v tej 235-ke, tak už by tá situácia bola zlepšená oveľa. Ja nehovorím, že nie je tam dôvod na nejaké ešte úpravy a špecifikovať to, ale u nás sa nevyužíva ani toto.
Ja uvediem príklad, keď som bol ešte na okresnej prokuratúre IV, začal som 12 trestných stíhaní proti jednej spoločnosti, ktorá vtedy začínala a o ktorej som povedal, že sú úžerníci. No a tak Generálna prokuratúra ma vyviedla z omylu, že to tak nie je. Doteraz tvrdím, že to tak bolo.
Takže v tomto prípade s vami súhlasím a tento problém sa o chvíľu stane problémom sociálnym, pretože tu sa toleruje niečo, čo sa tolerovať jednoducho nemá a nedá. Ale opakujem, máme už teraz na to nástroj, ten sa nevyužíva, je to konkrétne § 235 Trestného zákona. Stačí k tomu?
Pán poslanec Kuffa sa ma pýtal, že ako mienim dosiahnuť to, aby niektorí ľudia získali tie základné pracovné návyky. Tam sú dve možnosti. Buď zostanú moje predstavy o tom, ako si ja predstavujem, že tá práca bude fungovať, a buď sa tomu prispôsobia. No ale potom je, keď to nepôjde, tak, bohužiaľ, je tá druhá možnosť, ktorá sa odzrkadlí tým, že budú vnútorné postihy prokurátorov nasledovať. Mne to dobre nerobí a nerobí to snáď nikomu z nás, ja si nerobím, nerobím si priateľov týmto, samozrejme, ale niekto musí pochopiť, že sa tu niečo musí zmeniť.
Ja tým, čo som uviedol, že za celý rok 2012 bolo 9 skončených disciplinárnych konaní a teraz je 19 začatých, z toho 11 za môjho pôsobenia, to ako nie je na chválu, ale, bohužiaľ, to je realita.
Pokiaľ ide o - neviem, kto sa to pýtal - prevýchovu prepustených recidivistov, toto nie je parketa prokuratúry. To je parketa orgánov, ktoré to majú v náplni práce. A tieto orgány, a keď sa niekto pýtal aj o to, že prečo je taká kriminalita mladistvých v Prešove a v Košiciach, no aj preto, že tam si tie orgány, ktoré majú na starosti, ktoré majú na starosti pôsobiť na mladistvých a maloletých, si zrejme tú úlohu neplnia. A to nielen tam. Ja tvrdím, že keby si orgány tieto úlohy plnili, tak možno nemuselo dôjsť k tomu, čo došlo, a to je maloletá utýraná Hrotáková, hej. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán generálny prokurátor, prepáčte, nechcem vám do toho veľmi vstupovať, ale o štrnástej obvykle končíme rokovanie, preto sa vás pýtam, že či neskončíte. (Povedané so smiechom.)

Čižnár, Jaromír, generálny prokurátor SR
Dobre, ja som skončil.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nie. Iba také upozornenie, hej. Takže, nech sa páči, dokončite svoju reč.

Čižnár, Jaromír, generálny prokurátor SR
Tak už som dokončil. Nie je toľko, neviem, komu som neodpovedal narýchlo, aby som nezdržoval.
Ešte v rýchlosti, pán Mikloško tu neni, tak nebudem.
Dobre, z mojej strany všetko. Ďakujem za pozornosť.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ďakujem pekne.

Čižnár, Jaromír, generálny prokurátor SR
Ďakujem za pozornosť.
Dovoľte, aby som tým, čo ste tu, zaželal pekné, požehnané sviatky, nech sa nám darí všetkým v novom roku a aby sme prežívali kľudnejšiu dobu aj vy tu, lebo niekedy to tu je dosť veselé. Ale všeobecne aby sme mali čas na robotu, aby sa nám to, čo chceme dosiahnuť, aj dosiahnuť podarilo. Nebude to naraz, ale ja verím, že sa nám to dosiahnuť podarí.
Ďakujem ešte raz. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vám v stručnosti predniesol Správu o činnosti prokuratúry za rok 2012.
Úvodom sa ospravedlňujem, že táto správa je predkladaná až v decembri, to znamená v čase, keď už sa pomaly pracuje na správe novej. Z tohto dôvodu aj niektoré konštatovania v tejto správe už stratili svoju aktuálnosť.
Chcel by som vás oboznámiť iba s takými nosnými problémami, ktoré sa v tejto správe vyskytli.
Prokuratúra Slovenskej republiky v roku 2012 plnila viacero úloh, ktoré vyplývali jednak z plánu hlavných úloh a jednak z iných zdrojov. Úlohy, ktoré boli uvedené v pláne hlavných úloh, boli všetky a včas splnené. Úlohy vyplývajúce z iných zdrojov boli splnené v prípade, že tieto záviseli iba od prokuratúry, niektoré splnené neboli a ako príklad tu uvediem prípravu tzv. statusových zákonov. Požiadal som vládu Slovenskej republiky o zrušenie tejto úlohy, pretože úloha nemôže byť plnená, pokiaľ nerozhodne Ústavný súd Slovenskej republiky o súlade niektorých ustanovení § 220, á, zákona č. 220/2011 Z. z., ktorým boli tieto statusové zákony menené. Pokiaľ Ústavný súd nerozhodne o súlade niektorých ustanovení týchto zákonov s ústavou, nie je možné vypracovať nové zákony.
Pokiaľ ide o otázky personálne, týkajúce sa prokuratúry, tak konštatujem, že v roku 2012 sa podarilo dobudovať Úrad špeciálnej prokuratúry tak, že sú v súčasnej miere a dobe naplnené všetky funkčné miesta. Toto relatívne platilo, aj pokiaľ ide o ostatné miesta na prokuratúre, avšak tento stav už momentálne neplatí. Je to zavinené tým, že takisto jedným z tých napadnutých ustanovení boli aj výberové konania na prokuratúru, kde, samozrejme, že v priebehu roka 2012, ale aj teraz dochádza k odlivu prokurátorov jednak z dôvodu odchodu do dôchodku, alebo z iných dôvodov. Tento stav sa naďalej zhoršuje a hrozí, že o chvíľu nám bude chýbať jedna generácia prokurátorov. Takže aj v tomto prípade prokuratúra nemôže konať a napĺňať stavy, pokiaľ nebude rozhodnuté Ústavným súdom.
S otázkami personálnymi súvisia aj otázky disciplinárnych konaní na Generálnej prokuratúre, ktorých bolo v roku 2012 skončených celkom deväť. Bohužiaľ, tento trend je minulosťou, pretože v roku 2013 bolo doposiaľ začatých alebo uplatnených disciplinárnych konaní celkom 19, čo je rapídny nárast oproti roku 2012. Z týchto 19 bolo začatých 11 po mojom nástupe. Tento stav neznamená, že ja sa chcem niekde ukazovať ako veľký "tvrďas", tento stav je odrazom reality, ktorá na prokuratúre panuje. Pretože ak konštatujem takýto záver, to znamená, že to len potvrdzuje moje tvrdenie, že niektorí prokurátori stratili základné pracovné návyky a to sa budú musieť, bohužiaľ, odučiť. Dokonca v budúcnosti blízkej zrejme dôjde aj k stíhaniu prokurátora jednej prokuratúry za hrubé porušenie svojich povinností, ktoré malo za následok veľmi závažné dôsledky.
Ďalšou oblasťou, ktorú by som chcel zhodnotiť, je zahraničná spolupráca a tu by som chcel predovšetkým spomenúť historicky prvé stretnutie generálnych prokurátorov V4, ktoré bolo v dňoch 25. až 29. 4. 2012 v Starej Lesnej. Jediným cieľom tohto bolo zaujať stanovisko k zriaďovaniu verejného európskeho prokurátora. Konštatujem, že generálni prokurátori V4 zaujali stanovisko, že tento inštitút v dohľadnej dobe nie je možné zriaďovať bez toho, aby vznikli obrovské problémy. Myslím si, že tento inštitút nie je až taký skvelý, ako sa prezentuje.
V súčasne navrhovanej smernici alebo nariadení je niekoľko ustanovení, ktoré sú v rozpore priamo aj s Ústavou Slovenskej republiky. Ako príklad môžem uviesť, že európsky verejný prokurátor môže prostredníctvom delegovaného prokurátora založiť príslušnosť na konanie v ktoromkoľvek štáte Európskej únie. To znamená, že ak sa rozhodne európsky generálny prokurátor stíhať čin, ktorý bol spáchaný na Slovensku, v inom štáte, tak tomu nič nebráni. Ja sa potom pýtam, kde je zachovaná alebo zachované ústavné právo na zákonného sudcu? A v tomto návrhu je viacero takýchto absolútnych nezmyslov, ktoré sa jednoducho nemôžu transformovať do nášho právneho poriadku.
Prokuratúra Slovenskej republiky sa ďalej podieľala aj na legislatívnom procese, a to predovšetkým na návrhoch zákonov, ktorých bolo 119, a potom na návrhoch ostatných všeobecne záväzných predpisov, medzinárodných dohovorov, zmlúv, stanovísk a podobne. Bolo vydaných 17 služobných predpisov. Napokon je to aj účasť prokurátorov v rôznych rekodifikačných komisiách, konzultačných orgánoch a pracovných stretnutiach.
Pokiaľ ide o samotnú činnosť v oblasti trestnej, ktorá je nosnou, tak celkom v roku 2012 bolo zaevidovaných 96 877 podaní v registroch Pv, Kv, to sú registre trestné, vybavených bolo celkom 108 266 vecí. Je to zjavný nesúlad medzi týmito dvomi číslami, ale to je spôsobené tým, že niektoré veci prechádzali aj z roku 2011 do roku 2012.
Podnetov na prokuratúru bolo podaných v 2012 61 809. Tu ide o mierny nárast. Vznesených obvinení bolo 57 041. Takisto mierny nárast. Ukončené veci boli celkom proti 54 100 osobám, z toho 46 184 muži, 7 916 ženy a 3 682 mladistvých.
Prokurátori v tomto období vykonali celkom 58 285 previerok a vydali 20 100 záväzných pokynov. Tu by som chcel upozorniť, že čím viac bolo vydaných záväzných pokynov, tým menej dochádza k vráteniu vecí na došetrenie. To znamená, že je to spôsob k skracovaniu prieťahov v prípravnom konaní.
Prokurátori v tomto období zrušili 4 068 uznesení, rozhodli o 12 220 sťažnostiach. Návrhov na väzbu bolo podaných 3 039. Návrhov na domové prehliadky 668.
Ďalším problémom v činnosti prokuratúry sú enormné prieťahy v prípravnom konaní.
Ja som si dovolil povedať na ústavnoprávnom výbore, že tieto prieťahy sú zavedené predovšetkým na strane polície, za čo som teda nezožal veľký úspech a bolo to brané, ako keby som osobne útočil na policajtov. Ja som nepovedal, že tieto prieťahy sú zaviňované úmyselne. Sú to prieťahy, ktoré spočívajú jednak v neodbornosti vyšetrovateľov a to je, bohužiaľ, vecou personálnej politiky ministerstva vnútra. Títo vyšetrovatelia okrem Trestného poriadku a Trestného zákona majú minimálne vzdelávanie v iných súvisiacich zákonoch.
Ďalším dôvodom prieťahov je často ignorovanie pokynov prokurátora. Ak prokurátor dá vyšetrovateľovi pokyn, čo je treba vo veci spraviť, a potom sa vám vráti spis, že tam polka tých pokynov nie je splnená - tak čo nasleduje? Vrátenie veci, čo znamená ďalšie prieťahy.
Okrem týchto dôvodov treba objektívne pripustiť, že na prieťahoch v konaní majú veľký podiel aj veci, kde je potreba znalecké dokazovanie. To je kapitola sama osebe. Sú tam neúmerné náklady, ale efekty sú dosahované po roku, dvoch, troch.
Posledným takým faktorom, ktorý spôsobuje prieťahy v konaní, sú dožiadania do cudziny. Nadneska dožiadanie do Talianska, Španielska alebo do zámorských štátov znamená, že s tým spisom sa nebude robiť minimálne rok alebo dva a viac.
Pokiaľ ide o obžaloby, tak v roku 2012 bolo podaných 34 835 obžalôb, čo je viac ako v roku 2011. Ostatné veci boli skončené buď odklonmi, to sú dohody o vine a treste, podmienečné nastavenie trestného stíhania a podobne, alebo iným spôsobom, to je postúpenie veci, prerušenie veci.
Pokiaľ ide o skladbu páchateľov, tak v tejto oblasti by som sa zameral najmä na dve skupiny, a to páchateľov, tzv. recidivistov, ktorých bolo v roku 2012 stíhaných 11 816, avšak, a tu to stojí za pozornosť, títo ľudia spáchali 43 689 trestných činov. To je stav, ktorý je alarmujúci, a je to nárast takmer o 1 000 osôb oproti minulému roku.
Ďalšou kategóriou sú páchatelia, ktorí boli odsúdení s použitím § 47 ods. 2 Trestného zákona, a to je tzv. zásada trikrát a dosť. Tu je potešiteľné, že v roku 2012 boli takto odsúdené len 2 osoby, ktoré sa opätovne dopustili obzvlášť závažných úmyselných trestných činov. Je to potešiteľné preto, lebo v roku 2010 to bolo 15 páchateľov a v roku 2011 to už boli iba 3 osoby.
Osobitnú kategóriu tvoria mladiství páchatelia. Tých bolo stíhaných v roku 2012 4 452. Tu by som chcel poukázať na jeden závažný fakt, a to je na regióny, kde páchajú mladiství trestnú činnosť najviac. Pokiaľ musíme konštatovať, že mladiství v rámci okresov, teda krajov Košice a Prešov sa podieľajú na celkovej trestnej činnosti mladistvých pomerom 51,6 %, to znamená, že dva kraje sa podieľajú nadpolovičnou väčšinou oproti krajom ďalším šiestim. Najmenšie problémy v tomto smere sú v krajoch Trenčín a Trnava, kde je to iba okolo 4,46 %, v Trnave 5,5 %.
Pokiaľ ide o skladbu trestných činov páchajúcich mladistvými, tak je to ako vždy, na prvom mieste sú to majetkové, je to krádež, poškodzovanie cudzej veci. No a s krádežou často súvisí aj trestný čin porušovanie domovej slobody. Rovnako sa mladiství dopúšťajú často aj trestného činu výtržníctva.
Celková skladba trestnej činnosti je dlhodobo na rovnakej úrovni, pretože takmer polovicu všetkých trestných činov tvoria trestné činy majetkové, klasické: krádež, podvod, sprenevera.
Pokiaľ ide o trestnú činnosť násilnú, tak za tú bolo stíhaných 9 210 osôb a medzi najzávažnejšie patria
- trestné činy vraždy: 554 stíhaných osôb,
- znásilnenia: 100 stíhaných osôb a
- lúpeží: 896 stíhaných osôb.
Tu ešte stojí za zmienku trestný čin porušovania domovej slobody, kde bolo stíhaných 2 710 osôb. Ublíženie na zdraví 2649 osôb.
Narastá nám počet trestných činov lúpeže, ktoré sú spáchané v peňažných ústavoch, ale najmä lúpežné prepadnutia, ktoré sú spáchané na osobách prestárlych a samostatne žijúcich. V tejto kategórii dochádza každý rok k nárastu a je to alarmujúce.
Ďalšou oblasťou je trestná činnosť drogová. Stíhaných a ukončených trestných stíhaní v roku 2012 bolo 2 115 osôb. Je to pokles o 200 osôb oproti roku 2011. Aj keď konštatujem pokles, nevidím dôvod na optimizmus, pretože pokiaľ tu nezmeníme základnú filozofiu a pokiaľ sa budeme realizovať na ľuďoch, ktorí sú prichytení s minimálnymi dávkami, ako príklad, že vyberie sa do internátov na Horský park, na diskotéky, tam sa pochytajú študenti, ktorí to možno spravili prvýkrát, možno to viac neurobia, ale ich odstíhame, pokiaľ bude brané rovnako, že za drogovým trestným činom je takýto človek, ktorému často zničíme život za jednu hlúposť, a budú stavaní na rovnakú ako trestné činy dílerov a podobne, tak k výsledku sa nikdy nedopracujeme. Pretože čo je ľahšie? Nabehnúť na tie miesta, kde sa zdržujú mladiství, hovorím, študentské domovy, miesta, kde sú nejaké zábavné podujatia, alebo naozaj odhaľovať tých, ktorí sú díleri a ktorých tu máme, máme tu veľké množstvo? A pokiaľ sa nezameriame viac na nich, tak potom týchto, ktorí sú konzumenti, nikdy neubudne, lebo nejaké zdroje musia mať a tie zdroje majú od tých dílerov.
Takže ja by som to zhrnul tak, že je to trochu pomýlené, pretože my stíhame následky a nie príčiny. Pokiaľ sa nezmení celková filozofia k tomuto prístupu, nečakajme lepšie výsledky. Nebudú.
Momentálne sa pracuje na možnosti, aby niektoré tieto delikty boli posunuté do priestupkovej roviny. Našli sme zhodu s ministerstvom vnútra, financií, neviem, z akých dôvodov sa tomu bráni ministerstvo spravodlivosti. Pretože dá sa týchto ľudí, ktorí majú nepatrné množstvá, prejednávať v prvom rade v priestupkovom konaní, zaviesť tam novú skutkovú podstatu o priestupkoch a v prípade recidívy potom to môžme stíhať ako trestný čin. To ako ja si myslím, že potom budeme mať viac času venovať sa tým, ktorým sa venovať máme.
Ďalšou je trestná činnosť hospodárska, kde máme objasnených 5,4 %. Ja osobne tomu neverím a verím, že ani väčšina z vás, že je to iba takýto podiel trestných činov na celkovej trestnej činnosti. Sú trestné činy, kde je obrovská latencia a v tejto súvislosti vznikajú štátu obrovské škody. Tieto trestné činy sú charakteristické tým, že často si vyžadujú rozsiahle dokazovanie a vyžadujú si okrem základných znalostí Trestného poriadku a Trestného zákona, ale aj iné súvisiace predpisy ekonomické, daňové a podobne. Tu sú absolútne veľké medzery a je to jednak na strane vyšetrovateľov, ale aj prokurátorov. Prokurátori sú právnici, nie sú ekonómovia.
Takže ak sa nezlepší spolupráca medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a napríklad daňovými úradmi, tak potom sa môžme, neviem, či hrať, alebo môžme "bojovať" napríklad s daňovými únikmi.
Na druhej strane tieto trestné činy sú páchané aj vďaka tomu, že títo ľudia majú svojich ľudí na orgánoch, ktoré rozhodujú o týchto veciach, napríklad na daňových úradoch.
Je pre mňa nepochopiteľné, že v minulosti bolo módou a je aj teraz módou, že napríklad pri nadmerných odpočtoch sa doručí žiadosť o nadmerný odpočet na daňový úrad, sa zaeviduje a potom zmizne. Tá žiadosť sa objaví, keď uplynie lehota tej, po uplynutí lehoty už daňové úrady akurát tak môžu vyplatiť. Doteraz sa z týchto osôb, ktoré majú v tom prsty, ani jedna nebola odstíhaná. Ja to nepochopím. Pretože keď raz príde na daňový úrad nejaká žiadosť, tak je zaevidovaná. A tá žiadosť by mala mať nejaký pohyb. A doteraz, alebo nemám vedomosť, že by tí, ktorí to majú na starosti, najmä na daňových úradoch, pátrali, kde to bolo, kto to držal a prečo to vyšlo až po tej lehote. Ja si myslím, že toto sa dá objasniť veľmi rýchlo, pokiaľ to funguje. A na druhej strane, keď sa to objasňuje, tak zrejme tam dôjde minimálne k podozreniu z trestného činu aj na strane tých pracovníkov daňových úradov. A v tomto prípade sa potom už dajú tie sumy, ktoré majú vyplácané, sa dajú zachytiť alebo podržať v trestnoprávnom konaní. Toto nikto nevyužíva.
Tu len poznamenávam, že tento rok sme mali už štyri väčšie sedenia so zástupcami polície a finančnej správy, kde sa začali prijímať prvé opatrenia a kde sú prvé výsledky, ktoré sa koniec koncov odzrkadľujú aj v zlepšenom výbere alebo v zamedzení vyplácania nadmerných odpočtov.
Ďalšia zaujímavá - pre mňa - trestná činnosť je trestná činnosť rasovo motivovaná. A tu tvrdím, že tieto trestné činy sa na celkovom počte podieľajú 0,15 %. Tomu neverím ani ja, ani vy. Pretože základný predpoklad to, aby bol ten čin kvalifikovaný ako rasovo motivovaný, musí byť na strane toho, kto to dokumentuje. Ale tu je naopak, že je niekedy až enormná snaha spraviť to tak, aby to nebol trestný čin rasovo motivovaný, aby to bol trestný čin dajme tomu výtržníctva. Ale ja sa pýtam, potom, keď idú štyria krátkovlasí a dobijú na ulici človeka, ktorý je inej pleti, a nemajú na to žiadny dôvod, tak potom nech mi niekto nehovorí, že to nebolo z rasového motívu. Takže tento údaj tých 0,15 % je absolútne podľa mňa nereálny, lebo týchto vecí je viac.
Ďalšia kategória, zaujímavá, sú trestné činy v doprave. Tu bol nárast oproti roku 2011 o 191 %. Je to, samozrejme, zavinené tým, alebo teda je to dôsledok aj toho, že bola koncipovaná skutková podstata trestného činu podľa § 289, to bolo ohrozenie pod vplyvom návykovej látky. V tomto období stúpol nárast tejto trestnej činnosti o 5 334 ľudí. A len zaujímavý môže byť pre vás fakt, že v prepočte každý deň v Slovenskej republike je prichytených 16 vodičov, ktorí jazdili pod vplyvom alkoholu prevyšujúcom 1 promile alkoholu. Takže zavedenie tejto skutkovej podstaty bolo naozaj žiaduce a dobré, ale na druhej strane tvrdím, je to málo represívne. Pretože sú ľudia, ktorí jednoducho nepochopia, že pod vplyvom alkoholu sa za volant sadať nedá. Ak to budú robiť ďalej, no tak potom nech štát z titulu svojej represívnej právomoci zabráni, aby vôbec za ten volant sadali. Inak to nedosiahneme, ten účel, ktorý by sme dosiahnuť chceli.
Prokuratúra vykonáva činnosť aj v oblasti netrestnej a v roku 2012 bolo vybavených celkom 19 425 vecí. Z toho v mimosúdnej oblasti bolo vybavených 11 378 vecí. Boli to podnety. Bolo podaných 1 386 protestov prokurátora, úspešných bolo 1 183. Upozornení bolo podaných 1 848, úspešné 1 563. Bolo vykonaných 1 409 previerok na zachovanie zákonnosti v činnosti orgánov verejnej správy.
Ďalej tu je oblasť občianskosúdna, kde prokuratúra mala 1 866 vstupov do súdneho konania a 53 návrhov na začatie občianskosúdneho konania.
No a potom tu je jedna oblasť, je to oblasť, ktorá rozdeľuje nielen odbornú verejnosť, ale aj u nás na prokuratúre, a to sú mimoriadne dovolania. Mimoriadnych dovolaní alebo podnetov na mimoriadne dovolanie bolo vybavených 1 923. Je tu konštatované, že je to úspech, čo by som ja osobne netvrdil. To je vec uhla pohľadu. A podaných bolo 295 mimoriadnych dovolaní.
Keď som po nástupe na Generálnu prokuratúru prezentoval svoj názor, že tento inštitút na prokuratúre buď nemá čo hľadať vôbec, alebo má byť do absolútnej miery okresaný, a to iba vo výnimočných prípadoch. Pretože ak sa tu tvárime, že máme právnu istotu nejakých súdnych rozhodnutí, tak neviem, kde je tá právna istota, keď po roku vám niekto zruší rozhodnutie, hej, na základe ktorého ste už vy konali, urobili ste nejaké opatrenia, a potom sa povie, že to je celé o ničom. Ak niekto považuje alebo vykrikuje, že sme prokuratúra sovietskeho typu, je to absolútne nezmysel. Ale toto je jeden z prvkov, lebo to je vlastne dozor nad súdmi. To je jeden z prvkov, ktorý podľa mňa už na prokuratúre nemá čo hľadať, alebo v maximálne okresanej miere. To môžu byť veci rodinné, to môžu byť veci, kde hrozí štátu nejaká ujma.
Ale tieto, tento inštitút je zneužívaný. Je zneužívaný tým, že pokiaľ niekto prvý stupeň, nie je to v jeho prospech, druhý stupeň, nie je to v jeho prospech, tak prečo by som neskúsil niečo, čo je stále v zákone, tak podám podnet na mimoriadne dovolanie. No, ja by som ho tiež podával, pretože to je nespoplatnené. A to je, prepáčte za výraz, taká posledná "štichpróba".
Takže netvrdím, že toto je úspech, že sme my vybavili 1 930 podnetov. Hovorím, nemám veľký úspech u niektorých kolegov, ale z tohto stanoviska neustúpim, pretože, ako som spomínal, tento inštitút už bol zrušený aj v Rusku, hej. Tak to je ten nadrezort takzvaný a za tento inštitút sme bombardovaní aj Európskou úniou. Takže ja si myslím, že dozrel čas, kedy je treba redukovať možnosť prokuratúry, hovorím, sám som proti sebe, možnosť redukovať tieto na absolútne minimálnu mieru.
Ďalšou kapitolou je činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Tento útvar prokuratúry má špecifické postavenie, aj keď pracuje podľa štandardných postupov Trestného zákona, Trestného poriadku, ale má výnimočné to, čo patrí do jeho pôsobnosti. To sú úkladné vraždy, korupčné trestné činy, organizovaná kriminalita a potom trestné činy proti majetku, kde škoda alebo neoprávnený prospech dosahuje najmenej 6 650-tisíc eur. Prokurátori ÚŠP majú skladbu trestných činov, najmä násilné trestné činy a majetkové trestné činy. A tieto majetkové sú ale špeciálne, to sú najčastejšie trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskych spoločenstiev, a trestné činy daňové. Napokon sú to trestné činy organizovaného charakteru a korupčného charakteru.
Tu si kolegovia z ÚŠP môžu gratulovať, pretože tu, naopak, títo pracujú so špecializovanými útvarmi polície, ktoré sú na diametrálne odlišnej úrovni, ako tie na nižších útvaroch, lebo sú tam ľudia, ktorí naozaj niečo prešli. Sú tam ľudia, ktorí sú odborne zdatní nielen v oblasti trestného práva, ale hlavne v iných oblastiach.
Toto boli zhruba základné tézy.
Pokiaľ ide o finančné zabezpečenie prokuratúry, dlhodobo, to nebolo iba v 2012, to bolo aj predtým a to je aj teraz, dlhodobo prokuratúra požaduje - a ja tu tvrdím, oprávnene - nejaký objem finančných prostriedkov na zabezpečenie činnosti prokuratúry, ktorý nedostávame, ktorý bol podľa mojich vedomostí v roku 2012 skresaný o nejakých 10 aj niečo miliónov. Tento rok je to isté. Potom sa musí dopĺňať rozpočtovými opatreniami každý rok, a nie jedným. Nakoniec keď sa to doplní, tak sa dostávame ku stavu, ktorý prokuratúra pýtala na začiatku roka.
Neviem, toto je boj s veternými mlynmi a každý rok sa o to snažíme. Nikto nepýta niečo, čo nepotrebuje. Ale pokiaľ ja mám kapitálové výdavky v takom rozsahu, že slúžia maximálne na prevádzku alebo na odstránenie havarijných situácií, no tak potom asi iné robiť nemôžem. Pokiaľ mám budovu takú, ako je budova Generálnej prokuratúry, ktorá absolútne nevyhovuje potrebám prokuratúry a okrem toho ešte budova pamiatkovo chránená, tak potom ja tam musím, samozrejme, dávať peniaze na údržbu tej budovy, ale ja z toho nemám žiadny efekt. Ja nemôžem dávať z lepšej na rekonštrukciu tej budovy, ale na to, aby bola v takom stave, aby som potom nemal problém s pamiatkarmi. Takže našou úlohou je, začal som už aj nejaké rokovania, aby sme túto budovu buď zamenili, alebo získali budovu úplne novú.
To je z mojej strany, ak dovolíte, všetko.