Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

28. 5. 2015 o 15:21 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 28. 5. 2015 15:21 - 16:17 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, resp. už predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, ja chcem na úvod povedať, že odovzdám všetky posolstvá, ktoré odzneli v tých 7 faktických poznámkach na vystúpenie môjho predrečníka Juraja Miškova, pre mňa boli tie posolstvá dve.
Po prvé. A som veľmi rád, že nikto v sále nepoprel tú tézu č. 1, že prapôvod všetkých problémov spojených so slovíčkom privatizácia sa píše v roku 1947/48, kedy komunisti znárodnili všetko, čo sa znárodniť dalo, a kedy bola vlastne vyškrtnutá vôbec z právneho poriadku terminológia súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a všetko bolo každého a súčasne nikoho nič. Tí, ktorí už sme boli dospelí pred rokom ’89, tak si pamätáme, že všetci sme boli rovnakí, všetci sme používali tú istú zubnú kefku, tú istú zubnú pastu Erilex, všetci sme jazdili tú istú škodovku, stovku alebo stopäťku, tí bohatší žigulák a tak to proste bolo. Čiže tam treba niekde hľadať úplne prapôvod problémov dnešných so slovíčkom privatizácia. Opakujem ešte raz, som rád, že nikto v tejto snemovni túto tézu nepoprel.
A druhý odkaz, posolstvo, ktoré z tých faktických poznámok si ja odnášam, aj keď boli ešte na adresu môjho predrečníka Juraja Miškova, bol ten, ako keby tu začali také mierne ataky z toho pozicionovania sa niekde do stredu, že ani ľavica, ani pravica, to nie je, Martin, iba o ideológii, aj keď ty si na záver úplne krásne povedal, že toto už ani na Slovensku nie je hlavnou deliacou čiarou, tie deliace čiary alebo, alebo diagonály vedú úplne po iných hodnotách a po iných úrovniach, že toto už nie je hlavná deliaca čiara, ja len chcem dopovedať jednu vec k tejto téze, že tu nejde o žiadne pozicionovanie sa SMER-u do stredu, tu ide o to, že to, či je niekto dobrý alebo zlý politik, alebo, presnejšie povedané, či je dobrým alebo zlým politikom, o tom nerozhoduje farba modrá alebo červená, pre mňa o tom rozhodujú dve veci. Tá prvá je kompetentnosť a tá druhá je čistý štít. To znamená, nekradnúť a nebáť sa, a to prvé vedieť ako, to je tá kompetentnosť vedieť ako.
A teraz vyjadrím názor, veď ja ho teraz vyjadrím. A teraz ak dovolíte z toho premostím k prvej téze, ktorú uvediem v mojom vystúpení, a tá téza znie, že slovenský parlament dospel do bodu, kedy suma vulgárnosti a kompetentnosti je konštantná. Čo táto veta znamená pre tých, ktorí možno celkom majú problém aj s logikou, aj takí sú v tejto miestnosti, téza, že suma kompetentnosti a vulgárnosti v tomto parlamente je konštantná, znamená, že čím je menej kompetentnosti vo vyjadreniach mnohých, ktorí v tejto miestnosti sedia, členov vlády nevynímajúc, tým je viacej vulgárnosti, lebo suma je konštantná. To znamená 100. A opačne. Čím je viac tej kompetentnosti, tak spravidla tej vulgárnosti je výrazne, ale výrazne menej. Pokúsim sa zotrvať v mojom vystúpení v tej druhej polohe.
Poďme teda k téme, ktorú práve prerokovávame, a tu sa chcem pristaviť práve pri tom, čo včera prezentoval pán minister pôdohospodárstva, pán Jahnátek, keď poučoval poslancov v snemovni, a to poviem s plnou vážnosťou, v zátvorke, ktorí aj tak vo veľkej miere, nehovorím, že všetci, nechcem paušalizovať, ale vo veľkej miere majú pomerne nízke ekonomické vedomie alebo nízku úroveň znalostí ekonómie, to je proste holý fakt a minister Jahnátek ide túto snemovňu poučovať o zabezpečovacích finančných operáciách, ktoré sa volajú hedging. Tak toto už naozaj dosahovalo také najvyššie, najvyššie úrovne kabaretu. No aby toho nebolo málo, ja mu za chvíľočku vysvetlím, pánovi ministrovi Jahnátkovi, čo je hedging a prečo ho nebolo možné urobiť pri predaji SPP, a že vôbec nie je pravda, že Ivan Mikloš okradol Slovenskú republiku o 7 mld. slovenských korún, lebo nezahedgoval túto transakciu. O chvíľočku to vysvetlím a verím, že pán minister Jahnátek mňa niekde v kuloároch s porozumením počúva, pretože niekedy nestačí počúvať, treba počúvať aj s porozumením.
A aby toho nebolo málo, tak vzápätí po ministrovi Jahnátkovi vystúpi premiér a povedal, dúfam, že ho pomerne presne odcitujem: "Dámy a páni, po mojej ľavici"- rozumej poslanci SMER - sociálna demokracia - "ja sa vám ospravedlňujem", voľne citujem premiéra Fica, "že sedíte v tejto miestnosti a že musíte počúvať tieto žvásty týchto pánov, ktorí sedia po mojej pravici a všetci sú to hlupáci". To slovíčko, tá citácia bola pomerne voľná, ale to posledné slovíčko bolo úplne - terminus technikus - presné.
A ja úprimne poviem, že ja si vyprosím - aby premiér, lebo on je aj mojím premiérom, aj keď som z iného politického tábora, ale stále som občan Slovenskej republiky, tu žijem, tu mám trvalý pobyt, tu sa zúčastňujem volebných aktov - a ja si vyprosím, aby ma premiér Slovenskej republiky označil za hlupáka. Ja som vica versa tento postup, to znamená z mojich úst na jeho adresu, za päťročný pobyt v politike nepoužil nikdy. A chcem povedať, že presne, ak niekto sa zníži k takýmto vyjadreniam, a nielenže vyjadreniam, ktoré sú urážlivé, ale dokonca vyjadreniam, ktoré paušalizujú a ktoré hádžu do jedného pytla 63 opozičných poslancov, ktorých premiér Slovenskej republiky označí za hlupákov, tak to je dôsledok, dámy a páni, skutočností, že premiér Robert Fico stráca nervy. To je nič iné, len mentálne zlyhanie, bohužiaľ.
No a teraz poďme k tomu, čo som sľúbil na úvod, a to je slovíčko hedging. Pre občerstvenie pamäte v rýchlosti uvediem, že keď sa privatizoval podnik SPP, dokumenty transakčné boli podpísané alebo predajná cena bola denominovaná v USD, v amerických dolároch. V dobe, ale keď došlo k vyplateniu alebo k finančnej realizácii tejto transakcie, tak pokles, kurz slovenská koruna, kurz slovenskej koruny voči americkému doláru posilnil, teda ako keby Slovenská republika dostala nižší korunový ekvivalent k tej zakontrahovanej, fixnej dolárovej ceny, a na túto tému dodnes aj v odbornej verejnosti na Slovensku kolujú teda fámy, čo všetko ministerstvo financií ako agent štátu v tejto transakcii mohlo, malo urobiť a neurobilo, a teda, či ten nešťastník Ivan Mikloš okradol Slovenskú republiku o spomínaných 7 mld. slovenských korún, alebo nie. Tak chcem uviesť šesť argumentov, ktoré tieto bohapusté lži vyvrátia.
Po prvé. Hedgovacia operácia, alebo ak chcete, zaisťovacia operácia je operáciou špekulatívneho typu. Ani orgány štátu, ani agent štátu, v tomto prípade ministerstvo financií, ani Národná banka Slovenska nemôže robiť špekulatívne obchody. Prečo je hedging špekulatívnym obchodom? No preto, lebo mohlo sa kľudne stať, že tie trhy medzi zakontrahovaním ceny v amerických dolároch a vyplatením tej ceny mohli sa vyvíjať úplne opačne. Pripusťme modelovú situáciu, že minister Mikloš by bol išiel do finančných špekulatívnych obchodov, zahedgoval by túto cenu. A ja sa pýtam, no neukameňovali by ste ho, keby sa ukázalo o tri mesiace, že tie trhy sa pohli opačným smerom? To znamená, že koruna neposilnila, ale oslabila. To znamená, keby Mikloš nebol hedgoval, tak by sme dostali práve naopak, väčší korunový ekvivalent zakontrahovanej dolárovej ceny.
Tretí dôvod, prečo každý, kto tvrdí, že týmto nehedgovaním Slovenská republika inkasovala škody hospodárske alebo finančné škody, tvrdím, že nie. Ten argument je nasledovný. Všetci si dobre pamätáte, keď v médiách zaznela téza, že pravdepodobne automobilka Peugeot PSA Citroen, vstúpi na slovenský trh. Podotýkam, pravdepodobne, ešte boli na mraky ďaleko, proste to, čo Mikuláš Dzurinda nazval, že signing a closing. Signing je, keď sa podpíšu nejaké dohody, dôjde len k podpisu dohôd. Ešte ďaleko bolo od tohto okamihu, to bol len prvý tzv. rumor, kedy Bloomberg alebo Reuter zverejnil, že francúzska automobilka uvažuje o vstupe na slovenský trh. Viete, čo sa stalo do 48 hodín? Posilnila slovenská koruna. A to myslím, že dáva logiku každému aj tomu, kto z ekonómie vie pomerne málo alebo takmer vôbec nič. Prečo to hovorím? Akonáhle bola na svete informácia, že do SPP vstupujú strategickí investori, a to bola, myslím, že transakcia, opravte ma, nebol som vtedy v politike, 3 alebo 4 mld. amerických dolárov, nech je tam 120, 140 mld. korún, čo bolo predané SPP. Teraz si predstavte, že strategický investor s takýmto obrovským balíkom, podotýkam, amerických dolárov, vstúpi na takýto maličký slovenský devízový trh, čo sa stane so slovenskou korunou. No jasné, že posilní. A posilní nie o 20 halierov voči euru, ako to bolo v prípade spomínanej automobilky Peugeot PSA Citroen, ale posilní rádovo o 20 až 30 % výmenný kurz SKK verzus USD. Tým chcem povedať, že vstupom strategického investora do SPP, samotným týmto aktom došlo k posilneniu slovenskej koruny. To nie je o tom, že toto mohlo ministerstvo predvídať, a keď to nepredvídalo, tak sa mohlo zaistiť, mohlo uzatvoriť hedgovacie operácie, holý nezmysel z úst ministra Jahnátka.
Nechcem robiť teraz prednášky o tom, čo sú to opcie, ale v rýchlosti, máme dva typy opcií. Máte tzv. call a put option, to je kúpna opcia a predajná opcia. Obidve tieto opcie môžete zároveň aj kúpiť, aj predať. Čiže môžete si kúpiť kúpnu opciu, ale môžete predať kúpnu opciu. Môžete si kúpiť predajnú opciu a môžete predať predajnú opciu. Áno, čiže máme štyri možnosti.
Jediné, čo by mohol, a to by ale nemohol byť agent štátu, ministerstvo financií, mohla to urobiť obrovská investičná banka Solomon Brothers alebo podobní, alebo GP Morgen, v takomto prípade byť agentom štátu, mohli si kúpiť put opciu. Put opcia by znamenala, že štát má právo predať americké doláre. Čiže podpíšete transakčný dokument o vstupe strategického investora do SPP, modelovo poviem, na sumu 4 mld. amerických dolárov a v dobe, keď vám to ten kupujúci vyplatí, tak vy máte právo na okamžikovom trhu, o tri mesiace, ten spotový trh, môžete tie americké doláre predať. Preto hovorím, že put opcia znamená právo predať americký dolár. Samozrejme, že sa budete rozhodovať podľa toho, kde bude vtedy, o tri mesiace, ten spotový trh. Či bude vyššie alebo nižšie. Tak buď to právo môžete využiť, alebo ho aj nemusíte využiť, preto slovíčko opcia. To znamená, mám právo, nie však povinnosť, to je opcia. Toto mohla urobiť veľká svetová investičná banka. Ale pýtam sa opäť, čo by ste povedali, páni politici zo SMER-u, páni ekonómovia zo SMER-u, keby sa za tie tri mesiace tie trhy vyvinuli presne naopak, to znamená, že slovenská koruna by neposilnila, ale, naopak, oslabila. Ukameňovali by ste Mikloša, na čo robil hedgovaciu, zabezpečovaciu operáciu. Ukameňovali by ste ho všetci. A pýtam sa ešte ďalej, prečo ste neukameňovali vtedajšieho guvernéra Národnej banky Slovenska, a je jedno, už si nepamätám, či to bol Marián Jusko alebo či už bol vtedy Ivan Šramko. Ale viete, kde skončili tie americké doláre? Na účte devízových rezerv Národnej banky Slovenska. Prečo Národná banka Slovenska nerobila hedgovaciu, zabezpečovaciu operáciu? Tam skončili tie americké doláre.
A posledný, šiesty argument, ktorým chcem vyvrátiť všetkých tých insitných ekonómov, ospravedlňujem sa za výraz, ale jemnejší som nenašiel, aj keď všetka česť insitným maliarom, myslím, že z Kovačice, ktorí robia geniálne umenie. V tomto prípade insitný znamená neznalý veci, neinformovaný, proste amatér, ale cítite ten rozdiel, stále neskĺzavam do nadávok typu "ste všetci hlupáci, tu sedí 83 hlupákov", stále do tejto úrovne nechcem skĺznuť a nikdy neskĺznem, preto hovorím o insitnom ekonómovi Ľubomírovi Počiatkovi, pardon, Jahnátkovi, keď vyhlasuje to, čo vyhlásil včera v rozprave.
A ten šiesty argument, čím to, o čo to chcem oprieť, je ten, že vo svete financií a finančných trhov existuje niečo, čo sa volá non realized profit alebo non realized loss, čiže po slovensky, nerealizovaná strata alebo nerealizovaný zisk. A teraz veľmi zrozumiteľne, čo to znamená na prípade nehedgovania 4 mld. amerických dolárov pri predaji SPP.
Predstavte si veľmi jednoduchú situáciu, že ten poslanec Bublavý má v banke uložených 100 eur na termínovanom účte. (Reakcia z pléna.) To som povedal schválne, aby ste prestali vyrušovať. A môže to mať aj pán poslanec Mikuš. Má uložených 100 eur na termíňaku v banke. On sa bude dennodenne zaujímať o to, aká je tá kúpyschopná sila jeho úspor, ale vyjadrená v dolárovom ekvivalente. A čo zistí každý deň vzhľadom k tomu, že devízové trhy sú volatívne? Tak v istom okamihu zistí, že dnes má ten dolárový ekvivalent hodnotu 80 amerických dolárov, zajtra 78, pozajtra 83 a tak ďalej, podľa toho, ako sa bude, ako bude volatívny, ako bude plávať cross rate alebo výmenný kurz USD/EUR. Prečo hovorím o nerealizovanej strate alebo o nerealizovanom zisku? Hovorím o tom preto, pretože ten modelový príklad, pán poslanec Bublavý, by strácal na vývoji krížového pomeru USD/EUR len vtedy, keby z tých eurových úspor chcel vycestovať do Spojených štátov amerických na dovolenku. Vtedy by ho ten výmenný kurz jó sakramentsky zaujímal, pretože by mal naňho úplne priamy bezprostredný dopad, či ho tá dovolenka vyjde lacnejšie alebo drahšie. Čím bude euro silnejšie, tým bude pán poslanec dovolenkovať na Floride lacnejšie. Čím bude to euro viac oslabovať, tým vás tá dovolenka na Floride vyjde drahšie. Tomu opäť, predpokladám, rozumie aj neekonóm.
A poďme k tým výrazom non realized profit a non realized loss, nerealizovaný zisk, nerealizovaná strata. Ak pán poslanec Bublavý v živote nikdy nevycestuje do dolárovej oblasti na dovolenku, tak jeho tento kurz a tá nerealizovaná strata nemusí celý život vôbec zaujímať. Nemusí vôbec čítať noviny, ako sa vyvíja krížový pomer amerického dolára voči euru. Prečo? Pretože plat berie v eurách, potraviny si nakupuje v eurách, auto si kúpi v eurách, čiže jeho výmenný pomer eura voči doláru, ale vôbec, ale vôbec nezaujíma. A nehovorím to vôbec teraz ironicky, presne sa to týka aj farmára, ktorý žije v Midweste, niekde na Strednom západe Spojených štátov amerických, v Nevade, v Nebraske a v týchto okolitých štátoch, schválne to hovorím ako príklad, pretože tam žijúci ľudia počas celého života neopustia Spojené štáty americké. To je tak. (Reakcia z pléna.) Niekedy ani svoj vlastný štát, tú Nebrasku alebo to Idaho, alebo podobne. Rovnako tohto amerického farmára v Midweste, tam ako pána poslanca Bublavého, celý život nemusí zaujímať, či americký dolár voči euru je silnejší alebo slabší.
Toto sú, dámy a páni, zrozumiteľnou formou vysvetlené definície non realized loss. A keď sa niečo stalo v prípade 4 mld. amerických dolárov pri predaji SPP, to, čo vyčítate dodnes Miklošovi, tak to je presne non realized loss, to je tá nerealizovaná strata, pretože tie americké doláre končia na účte devízových rezerv Národnej banky Slovenska alebo na účte štátnych finančných aktív a znova agentúra Ardal atď. pre riadenie dlhu, to má všetko uložené v NBS-ke, tí z vás, ktorí ešte pamätajú éru pred vstupom Slovenska do eurozóny, tak vedia, že dva roky pred vstupom do eurozóny už bol náš kurz fixne, bol tzv. peging, bol fixne viazaný na euro. Boli sme súčasťou ERM, toho mechanizmu výmenných kurzov rímska dvojka. Ale predtým, dámy a páni, na čo bol naviazaný kurz slovenskej koruny? Od 8. februára 1993, keď doletel Klaus, povedal Mečiarovi: "Končíme, pán kolega." No málo ľudí v sále si pamätá, že sme tu mali 6 týždňov menovú úniu, že od 1. januára ’93, keď došlo k rozdeleniu Česko-Slovenska, do 8. februára ’93 sme mali necelých 6 týždňov menovú úniu. To znamená, v dvoch suverénnych štátoch obiehala tá istá mena, ktorá sa volala československá koruna. Až počnúc 8. februárom ’93 došlo k menovej odluke. Obiehali síce ešte vizuálne rovnaké bankovky, čiže zelená stokoruna, z jednej strany Karlov most v Prahe, v pozadí Hradčany, z druhej strane tie dve dámy s tým obilím prehodením cez ruku, zelená stokoruna, ale tá česká mala český kolok a tá slovenská mala slovenský kolok. A od polnoci, myslím že z 8. na 9. februára sa začali vymieňať vo výmennom kurze 1 k 1,1. Inými slovami, slovenská koruna bolo o 10 % slabšia ako česká koruna. Menová odkula.
Takže preto o tom hovorím, že od tohto bodu do vstupu Slovenska do ERM II, do mechanizmu výmenných kurzov, na čo bol naviazaný slovenský koruny. Na tzv. menový kôš. Čo tvorilo ten menový kôš? Zo 60 % americký dolár, zo 40 % nemecká marka. To bol menový kôš, na ktorý bola fixovaná slovenská koruna. Prečo takéto pomerné zastúpenie USD 60 %, nemecká marka 40? No preto, lebo to približne zodpovedalo menovej štruktúre slovenského exportu. Koľko nášho exportu išlo do dolárovej a koľko nášho percent nášho exportu išlo do oblasti, vtedy ešte nebolo zavedené euro ani v Spolkovej republike Nemecko, preto nemecká marka.
Hovorím o tom preto ešte raz, že nech už nikdy nikto viac nezopakuje tézu, že na predaji SPP Ivan Mikloš okradol Slovenskú republiky nehedgovaním alebo nezaistením kurzových rizík o 7 mld. slovenských korún. Myslím, že to bolo, tu to niekto spomínal 230 mil. eur v dnešnom vyjadrení. A ten, kto také vety tvrdí, opakujem, tak sa radí v mojich očiach do skupiny insitných ekonómov, ktorí vôbec, ale vôbec nerozumejú finančným trhom. Ale hlavná vec, že platí tá téza, že suma vulgárnosti a kompetentnosti je konštantná. To znamená, čím menej niektorí politici o danej téme vedia, tým sú menej kompetentní, ale o to viac zlacnie odvaha, o to viac sú vulgárni a včera sa dozviem z úst premiéra, že aj ja patrím do kategórie hlupákov. Toto doslova povedal, tu sedia hlupáci z opozície. Toto si naozaj, aj keď na diaľku, viem, že si plní neodkladné povinnosti v zahraničí, ale toto si vyprosím. Alebo s úsmevom na tvári to prijímam, ale ako dôsledok alebo jasný preukaz toho, že premiér stráca, stráca trpezlivosť a stráca kontrolu nad sebou samým.
Tak poďme teda ďalej sa držať len a len faktov. Ja chcem pripomenúť jeden, ktorý tu čiastočne už odznel z úst mojich predrečníkov, keď sme konštatovali... Som rád, že pán minister Jahnátek došiel a verím, že si môžeme podiskutovať, ako funguje trh s opciami a s hedgingom.
Tu bolo povedané niečo o tom, že pred privatizáciou Slovenské elektrárne produkovali, ale brutálnu stratu. Niekto z opozičných lavíc na premiéra, ktorý tu stál na mojom mieste, premiér Fico vykríkol, ale veď boli v rukách SDĽ. A premiér povedal: "Nevadí, ale premiér bol Dzurinda". (Povedané so smiechom.) Tak, dámy a páni, SDĽ-ka mala pod kontrolou Slovenské elektrárne, darmo sa minister Žiga mračí. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Ale hovorím predtým, než boli predané Slovenské elektrárne, vo vláde bola a vtedy sa dokonca šéf Slovenských elektrární volal Košovan. Súhlasíte so mnou, pán minister Žiga? Volal sa Košovan. Vyhľadajte si to v orsr.sk, v Obchodom registri a ešte vám pripomeniem jednu vec, keby ste zbabelo neutiekol, že toto bola, ak sa nemýlim, opravte ma, páni, ktorí ste vtedy sedeli vo vládnym laviciach alebo v koaličných laviciach, že to bol jeden z dôvodov, prečo vtedy takého nižšieho vzrastu predseda Národnej rady, volal sa Migaš, hlasoval za vyslovenie nedôvery vtedajšiemu premiérovi Mikulášovi Dzurindovi napriek tomu, že boli spolu v jednej vládnej zostave. Jozef Migaš, dúfam, že som trafil aj krstné meno, hlasoval... (Reakcia z pléna.) Prosím? Hlasoval, ďakujem pekne, hlasoval za vyslovenie nedôvery vtedajšiemu premiérovi Mikulášovi Dzurindovi. A tu bude zbabelo zo sály utekajúci minister Žiga vykrikovať, že ja klamem, že elektrárne neboli nikdy pod kontrolou SDĽ. No boli, dámy a páni, a ten SDĽ-ák, ten socialista, ten ľavičiar sa volal Košovan, tak to bolo. Prečo o tom hovorím? Keď produkovali brutálne straty v stovkách miliónov korún, tak vtedy kontrola Slovenské elektrárne politická strana, z ktorej vzišiel dnešný premiér Robert Fico. A volala sa Strana demokratickej ľavice. Chcel pán premiér fakty, tu sú holé fakty. Tak.
Chcem teda hovoriť o národnoštátnom záujme, lebo to je opäť slovo tak sprofanované, tak zdevalvované. Nastáva tu v tejto snemovni tak silná inflácia slov, že po prvé tie slová používame tak často, že častokrát už ani nemáme zhodu na definícii obsahu tých slov. Čiže my síce hovoríme nominálne o tom istom, volá sa to národnoštátny záujem, ale obsah toho, ako hovoria Nemci toho begriffu, to je nejaký begriff, to je nejaký pojem terminus technikus, tak ten inhalt, ten obsah každý si už pod tým predstavuje niečo úplne iné. A to je začiatok konca akejkoľvek racionálnej diskusie, keď sa nezhodneme na úvod diskusie na tom, že budeme prisudzovať rovnakým pojmom rovnaký obsah. Vtedy môžme začať hrať šachovú partiu alebo futbalové stretnutie a budeme hrať férovo podľa nejakých dohodnutých pravidiel. Tak ako teda vyzerajú tie národnoštátne záujmy, tak ako ich inflačne, tento pojem, začal v posledných rokoch často používať nielen premiér, ale vidíme, že si to osvojili aj členovia jeho vlády.
Pán minister Jahnátek, poďme trošku sa pobaviť o slovíčku o termíne financial close. Už tu bolo povedané o tom, že, a podotýkam, pozor, to, čo teraz poviem, sa netýka len privatizácie, to sa týka akejkoľvek veľkej finančnej operácie, kedy dochádza k prevzatiu jednej spoločnosti iným strategickým investorom. To vôbec alebo vôbec zďaleka nemusí byť len prípad privatizácie. Deje sa tak na trhu dennodenne v stovkách a v tisícoch prípadov. Stačí sledovať Bloomberg a Reuters, kedy uvidíte ako na trhu nastávajú dennodenne obrovské či už fúzie, alebo prevzatia. Tie prevzatia môžu byť priateľské alebo nepriateľské, hostile alebo non hostile, kedy jedna veľká firma, žralok, pohltí menšiu nepriateľských spôsobom, to znamená, nepotrebuje na to jej súhlas. Alebo naopak, kedy dochádza, a privatizácia by mala byť výsledkom priateľského prevzatia, že strategický investor po podpise memoranda, po podpise, to je ten signing, tých základných dokumentov vstupuje do jedného zo slovenských podnikov. Takže máme tuná tú prvé fázu signing, prichádza druhá fáza financial closing alebo financial close. A to je presne ten kľúčový bod, pán minister Jahnátek sa to tu snažil, podľa môjho názoru veľmi neúspešne, brániť tú jeho tézu, ako chránil národnoštátne záujmy.
Dámy a páni, v ten deň, keď mala vláda Roberta Fica 1 rokovať o nulovom variante, ja si ten deň pamätám, z ministerstva hospodárstva vtedy vedeného pánom ministrom Jahnátkom bol doručený na úrad vlády materiál, ktorý sa práve nazýval finančné uzavretie... ddd... ddd..., čiže privatizácie Slovenských elektrární a bol to nulový variant. Taliani nebudú doplácať nič Slovenskej republike a opačne, Slovenská republika nebude doplácať nič Talianom. Ten materiál nepadol z neba, ja predpokladám, že ani pán minister Jahnátek si ho nevycucal z prsta, ale že ho oprel práve o účtovné závierky po tom, čo si strategický investor, ale aj štát urobil v podniku rovné, nie krivé, ale rovné zrkadlo, ako naozaj vyzerá tá hodnota, objektívna hodnota toho podniku. Na základe týchto analýz a teraz je úplne jedno, ktoré poradnícke firmy s akými názvami tie analýzy robili, ale verím, že ten materiál aj samotný pán minister, vtedajší minister hospodárstva Jahnátek o niečo oprel. A predložil do vlády materiál nulová varianta. Nikto neplatí nikomu nič. Čuduj sa svete, na druhý deň, keď zasadla vláda, o tomto materiáli sa nielenže nerokovalo a bol stiahnutý z webovej stránky úradu vlády. Ako keby nikdy taký materiál nevznikol.
Áno, musím potvrdiť, že hlavný dôvod nebol to, čo to spomínal v takom neúspešnom pokuse o obhajobu pán minister Jahnátek, že lebo dobehol pán Muňko, vtedajší, čo bol, štátny tajomník, s nejakým obrovským odhalením historickým o nejakých sporoch s Maďarmi o Nagymaros a neviem, a že to mal byť dôvod. Prosím vás pekne (povedané so smiechom), ako neklamte nás tu, lebo to je ešte horšie, ako keď mi Robert Fico z tohto pultu vynadá do hlupákov. Toto je ešte horšie, čo robíte. Keď nekompetentné a neodborné zistenia, lebo tá kompetentnosť tu naozaj chýba a chýba výrazne, nahradíte vedomým klamstvom, o ktorom vy sám viete, že to je klamstvo, a ešte ho idete predávať tej druhej strane toho diskusného krúžku alebo tej šachovej partie, že to bol ten dôvod. Tu vám Juraj Miškov odcitoval z vtedajšej dennej tlače, ktorá sa volá Pravda, presný výrok, ktorý hovoril o tom, že s vami navrhovaným nulovým variantom nesúhlasil váš koaličný vtedajší partner, ktorý sa volal Ján Slota. To bol ten pravý dôvod, prečo ste stiahli nulový variant. Ak ste, pán minister Jahnátek, vy sám osobne neboli stotožnený, identifikovaný s obsahom, s vecnou správnosťou nulového variantu, čiže Taliani neplatia nám a my neplatíme žiaden doplatok im, tak ja sa pýtam, ak ste s tým neboli vy vnútorne stotožnený, prečo ste ho ako minister, ako figúra, ktorá má najvyššiu politickú zodpovednosť za rezort, predložili na rokovanie vlády, takýto materiál. On tam pár hodín visel. Keď pôjdete dnes na webové stránky úradu vlády, tak to nájdete, sa dá na to urobiť double click, takú kolonku, že materiály na rokovanie vlády. On tam visel ten materiál, podotýkam, s nulovým doplatkom. A viete, čo je na tom najsmutnejšie? Nielenže tu teraz klamete a nechcete priznať pravdu, že preto ste ho stiahli, lebo Jano Slota, už to nebudem ďalej rozoberať. A na tom je najkrajšie to, že keď ste ten materiál predložili, predpokladám, že ste ho nepredkladali proti vlastnej vôli. Veď to je jasný, číry dôkaz toho, že kúpna cena za predaj 66 % Slovenských elektrární bol na O. K., bola férovou cenou, tak sa to odborne v literatúre nazýva, že to bola fair price, to bola férová cena. Ak by nebola férovou cenou, tak nemôžte nikdy predložiť materiál s nulovým doplatkom. Nie?
Ak ste boli presvedčení o tom, že tie, o tom, že tie elektrárne boli predané pod cenu, a nediskutujem, ešte raz, aby ste ma dobre pochopili, teraz o tom, že mali sa predať, nemali sa predať, či sa malo predať 49 % alebo 66 %, ešte raz, nejdem do tejto diskusie, nebol som vtedy v politike. Ja len konštatujem, že áno, je holou pravdou, pán minister Jahnátek, to je, myslím, prvá kapitola alebo druhá učebnice Samuelsona Nordhausa, prečítajte si tú učebnicu, základný katechizmus, tak ako je kolegov z KDH Biblia, tak to je základný katechizmus ekonómie, Samuelson Nordhaus. On napísal aj Macroeconomics, a tuším aj Mikroeconomics, základný traktát o ekonómii, o makroekonómii. V jedných z prvým kapitol sa dozviete, že cena sa vo voľnej trhovej ekonomike - open market economy - zafixuje tam, kde sa stretne ponuka s dopytom. Tam, kde sa krosujú tie dve priamky, nie? Predávajúci chce predať za čo najvyššiu cenu a kupujúci chce kúpiť za čo najnižšiu cenu. A tam, kde sa tie dve krivky pretnú, to je tá takzvaná vyrovnaná cena. Vybalansovaná, alebo ak chcete, rovnovážna presnejšie, rovnovážna cena. Čiže viete, dneska diskutovať s odstupom 10 rokov o tom, či to bolo pod cenu alebo za férovú cenu alebo nebodaj nad cenu, táto diskusia je ale úplne, úplne jalovou diskusiou, podotýkam. Úplne jalovou diskusiou.
Viem, že vám Juraj Miškov, pán kolega Jahnátek, nechal v šuplíkoch, ale po vás už tam potom prišli ďalší ministri hospodárstva, ale vraj na rezorte v šuplíku ostal materiál, ktorý hovoril o doplatku zo strany Talianov voči Slovenskej republike vo výške 229 mil. eur. Pýtam sa, prečo jeden, druhý minister, dneska už tretí, aj keď povedal Peter Kažimír, že je májovým ministrom, že by tam najradšej zotrval v tom rezorte len mesiac, to hovorím teraz v dobrom, prečo jeden, druhý alebo tretí minister, tak jak sa po sebe striedali, nevytiahli zo šuplíka tento materiál. A ak nám tu včera premiér Fico tvrdil, že elektrárne boli predané pod cenu, prečo ste ten materiál o tom doplatku 229 mil. eur nevytiahli a prečo ste si tento nárok voči Enelu neuplatili. Lebo súdne spory, som včera počul. Je tam množstvo, niekoľko desiatok súdnych sporov. Ale oni budú, bohužiaľ, len pribúdať, tie súdne spory, najnovší bude určite arbitráž vedená zo strany Enelu za manéver, ktorý sa udial s Vodným dielom Gabčíkovo.
Druhý kľúčový bod, keď sme u národnoštátnych záujmov sa volá, aké sú ekonomické dôvody. Lebo, viete, na trhu nikto nič neurobí bez motivácie. Niekto kupuje potraviny, lebo je hladný, aby som bol znova zrozumiteľný, áno. Niekto kupuje auto, lebo nevládze alebo nechce chodiť mestskou hromadnou dopravou. Ale každý hráč na trhu, či je to fyzická osoba, domácnosť, firma alebo štát koná, lebo má nejaké ekonomické záujmy, má nejaké ekonomické motivácie. A ja sa chcem teraz opýtať, pán minister Jahnátek, lebo je mi vás osobne ľúto, ale dnes ste tu ako agent Roberta Fica. Nie? Vy ho tu teraz zastupujete ako predkladateľ. Tak sa vás chcem opýtať, pán minister Jahnátek, možno vám to stihne niekto odesemeskovať, kým dokončím tú otázku, nájdete si v esemeske odpoveď. Aké sú skutočné pohnútky ekonomickej motivácie Slovenskej republiky k tomu, aby ovládla Slovenské elektrárne? (Reakcia z pléna.) Nie jaj bože, pán minister, ešte len príde "jaj bože" o chvíľočku. Aké sú vaše skutočné, nie vaše osobné... Nesmejte sa, ja byť na vašom mieste, tak ten smiech ma veľmi rýchlo prejde! (Reakcia z pléna.) Ja musím vás komentovať, lebo vy ste tu dnes za predkladateľa, to sa sťažujte vášho šéfovi Robertovi Ficovi, mal tu sedieť on. A keď má povinnosti v zahraničí, keď má povinnosti v zahraničí, de iure ste tu jeho agentom. Nie? Ste tu jeho zástupcom. Tak udržte, prosím vás pekne, úroveň tejto debaty a nerehocte sa mi do tváre, to nie je ani... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, pán poslanec, keby ste naozaj nediskutovali a pána ministra oslovujte minister, nie agent, on vám hovorí pán poslanec. Takže dodržujme nejaké základné pravidlá.

Kollár, Jozef, poslanec NR SR
Teraz diskutujete vy so mnou, pán predseda parlamentu, ja len chcem len povedať, že agent je v pozitívnej konotácii, tak ako je ministerstvo financií agentom štátu na finančných trhoch. Viete, vy ste si to, bohužiaľ, vysvetlili vo vašej smeráckej terminológii. Tak aj slovíčko, že pán minister Jahnátek je agentom Roberta Fica je v zmysle, že je jeho zástupcom, že tu dnes sedí na mieste predkladateľa Roberta Fica. Mne je ľúto, že vy ste mysleli na niečo iné, opäť na nejaké negatívne konotácie. Ale to je agent, nie viete, ako na vysokej škole, že sme hovorili, chodíš tu jak agent s teplou vodou. Vy ste možno mali na mysli takú konotáciu. Ja mám na mysli a to som avizoval v úvode môjho vystúpenia len a len idem po odbornej linke.
Takže vrátim sa k tej otázke. Aká je tá skutočná motivácia finančná, ekonomická pohnútka, lebo celý svet je o ekonomických záujmoch, bez ekonomického záujmu sa nepohne ani lístok na strome, že štát chce ovládnuť majoritu v Slovenských elektrárňach? A pýtam sa kvôli tomu, včera to povedal opäť veľmi citujem premiér Fico: "Ak to bude možné, získame aj zvyšok Slovenských elektrární naspäť pod kontrolu štátu". To včera povedal, preto vzišla moja otázka.
Dámy a páni, dnes má Slovenská republika v tejto spoločnosti iste strategického významu 34 %. Robert Fico, aby ovládol túto spoločnosť, má dve možnosti. Buď si dokúpi ešte 17 chýbajúcich percent, aby mal 51, aby získal majoritný balík, aby mal spoločnosť pod kontrolou, ale on sa už tak silácky vyjadril aj včera to nakoniec odznelo, že ak sa bude dať, že on si kúpi vlastne celé tie Slovenské elektrárne. Ale teraz si povedzme, či je to dobré, smart, rozhodnutie múdre alebo či je to rozhodnutie hlúpe. A opäť ale slovíčko hlúpe nepoužívam v konotáciách, že všetci páni z opozície sú hlupáci, aby opäť jak s tým agentom nedošlo k nedorozumeniu, hej. Rozhodnutie múdre a hlúpe znamená, že buď vám prinesie nejaký ekonomický efekt, alebo, naopak, vám spôsobí ekonomickú stratu. A to už potom nehovoríme, ale o národno-strategických záujmoch.
Prečo tvrdím, že ovládnuť Slovenské elektrárne je rozhodnutím hlúpym? Tvrdím to hlavne preto, ale je na to kopec iných dôvodov, ja uvediem jeden jediný kľúčový dôvod. Viete veľmi dobre, že majú Slovenské elektrárne dnes na nohe obrovskú železnú guľu, ktorá sa volá dostavba III. a IV. bloku jadrovej elektrárne. Na tom by nebolo samo osebe nič zlé, keby - a teraz príde to keby - pôvodné náklady na dostavbu týchto dvoch blokov boli 2,8 mld. eur. O krátku dobu sa navýšili na 3,8 mld. eur a pár mesiacov dozadu sa navýšili na 4,6 mld. eur. Dobre počúvajte. Už sme z 2,8 vystúpali na 4,6 mld. eur, náklady na dostavbu.
A druhý dôvod, prečo rozhodnutie ovládnuť Slovenské elektrárne je hlúpym rozhodnutím, ak teraz ani nepomyslím na to, že ten pravý ekonomický motív, lebo som hovoril, že sa nič nepohne - ani lístok na strome - bez ekonomických záujmov, na trhu je to tak. A teraz abstrahujme od toho, že tým motívom je, aby na tých Slovenských elektrárňach v budúcnosti parazitovali politickí nominanti. Áno? Mám ten najlepší úprimný úmysel od toho abstrahovať, že nejde o to, ovládnuť všetky tendre na rekonštrukciu turbín v Gabčíkove a nabaliť sa na tom, predávať elektrickú energiu z Gabčíkova cez sprostredkovateľov a nabaliť sa na tom, nabaliť sa na dostavbe III. a IV. bloku jadrovej elektrárne. Naozaj teraz pre tento prípad, pre túto chvíľu abstrahujme od týchto zlých úmyslov a stále hľadajme poctivo odpoveď na otázku, aký je skutočný ekonomický záujem vlády Roberta Fica ovládnuť Slovenské elektrárne.
Vy ste tu hovorili včera, pán minister Jahnátek, niečo o sekundárnom a terciálnom vyrovnávaní, a že aký máme na Slovensku geniálny mix. Vecne s vami, vecne s vami súhlasím. A pýtajme sa ale ďalej. Aká je dnes okamžiková spotová cena elektrickej energie, tej surovej energie na vstupe pred príplatkami za distribúciu a tak ďalej? Porovnajte si to s vašimi nákladmi na dostavbu III. a IV. bloku a ja vám garantujem, že Jadrová elektráreň Mochovce nedosiahne break even, to je ten okamih, keď sa vám už vrátia investované prostriedky a keď sa už dostávate z červených čísiel do čiernych, do plusu, nedosiahne tento bod zlomu nikdy pri súčasných cenách elektrickej energie. Nikdy, podčiarkujem, nikdy.
A prečo to hovorím. Máte všetci v dobrej, čerstvej pamäti, keď sme tu na pokyn, myslím, že vtedy, neviem, či už bol pán Pellegrini predsedom parlamentu, alebo ešte jeho predchodca Paška. Pamätáte si na to, že prišiel z vlády taká domáca úloha pre parlament, že rýchlo schváľte kontrolu NKÚ v Slovenských elektrárňach. Pamätáte si? Lebo to bol jediný spôsob ako tam dostať ten NKÚ. Tak sa to rýchlo dalo na finančný výbor, bum, bum, bum, schválené, vyleteli ruky hore tých siedmich poslancov SMER-u vo finančnom výbore, prišlo sa do pléna, ruky hore a NKÚ nacupital do Slovenských elektrární. Čiže to bolo také priame zadanie, domáca úloha z vlády adresovaná parlamentu. A ja som vtedy, keď sa o tomto uznesení hlasovalo v pléne, podal doplňujúci návrh, aby NKÚ, keď otvorí dvere do Slovenských elektrární, pozrelo sa aj okrem toho, čo mu zadá pravdepodobne premiér Fico, aby sa pozrelo NKÚ na ďalšie dve kľúčové veci.
Tá prvá bola práve financial closing, čiže finančné uzatvorenie celého prípadu, to bola prvá vec. Pán minister, a teraz mi je úplne jedno, ktorá vláda za to môže, ale sme desať rokov od privatizácie Slovenských elektrární. Uplynulo desať rokov. Ja nepoznám vyspelú civilizovanú krajinu, ktorá niečo predávala súkromného strategickému investorovi a desať rokov od signingu, od podpísania dokumentov, nemá to B, ten financial closing. Ja takú krajinu skutočne nepoznám. Civilizovanú, podotýkam. Takže nehrajme sa tu teraz na to, že mohla to urobiť Radičovej vláda, vládla 21 mesiacov, vy ste vládli sedem, štyri a tri je sedem, kým budú voľby v marci budúci rok, tak osem rokov. Už aj keby sme toto zobrali do úvahy, tak osem rokov ku dvom. A toto nie je podstatné, podstatné je, že desať rokov od privatizácie nemáte urobené finančné uzavretie prípadu.
Teraz mali kontrolóri NKÚ a ja si to uznesenie pamätám, tam bol dokonca dôvetok, že, poviem to teraz ľudovo, zrozumiteľne, že Kažimír dá prachy NKÚ, aby si NKÚ, z nejakej rezervy, aby si NKÚ mohlo najať poradcov, či to bude PricewaterhouseCoopers alebo KP&J, alebo Deloitte Touche, alebo kohokoľvek chcete, Wood alebo Fight and Keys, lebo na to, povedzme si úprimne, nedosahuje knowledge, nedosahuje tá odborná znalosť kontrolórov NKÚ, ale minister dá peniažky z rezervy, aby si chlapci z NKÚ mohli externého poradcu najať, aby, keď otvoria dvere do Slovenských elektrární, sa mohli pozrieť s porozumením na to, čo tam nájdu. A vtedy ste mohli využiť tú jedinečnú príležitosť, nielenže tam NKÚ ide do Slovenských elektrární, ale že si tam ťahá za pravú ruku v tom kufríku aj tých poradcov, ktorí tomu skutočne rozumejú, a mohli ste dotiahnuť financial closing konečne do konca. Toto bol, toto bol obsah môjho pozmeňujúceho, doplňujúceho návrhu k uzneseniu. Ja som nehlasoval proti uzneseniu preto, že som nechcel, aby NKÚ sa išlo pozrieť do kuchyne Slovenských elektrární.
A druhú vec, ktorú som ešte vtedy navrhol, aby sa NKÚ pozrelo na ekonomickú primeranosť nákladov na dostavbu a prevádzku III. a IV. bloku jadrovej elektrárne. Hovorím o tom preto, pán minister Jahnátek, pretože všetci veľmi dobre vieme, priznávam, že teraz je to v polohe tušenia, nejakého feelingu, ktorý ešte nevieme oprieť o úplne hard facta, ale pravdou je, že pri výstavbe III. a IV. bloku sa odlievajú ale nehorázne veľké peniaze.
A teraz opäť neskĺznime po povrchu niekde zase k tej debate, no vidíte, nemal Dzurinda predávať Slovenské elektrárne. (Povedané so smiechom.) A proste vychádzajme zo statusu quo, ktorý tu je. Je tu dnes proste takýto stav, že majú Taliani 66 %, to je pre mňa nemenná, nateraz nemenná konštanta, a preto ma zaujíma, či náklady na dostavbu III. a IV. bloku sú alebo nie sú ekonomicky primerané, či sa odlievajú tie peniažky bokom, a netvrďme teda, že do Ríma Talianom, ale však je tu aj dosť veľa slovenských supov, ktorí sú tam takto nasatí (povedané so smiechom) a ktorí, však viete, do balíka 4,8 mld., prosím vás, to je číslo, ktoré si nikto v tejto sále nevie predstaviť ani ho prepočítať veľmi rýchlo na počet rohlíkov, na počet krabicového mlieka a na čokoľvek. Proste to je neuveriteľne veľká suma. Len pre krátkosť času, príjmy štátneho rozpočtu sú približne 15, necelých 15 mld. eur, aby sme vedeli, že 4,8, to je tretina príjmov štátneho rozpočtu. Chce mi niekto tvrdiť, že pri takto astronomicky veľkom čísle sa neudeje malá domov? A opäť, žiaden zlý úmysel za tým nehľadajte. Ani ja ho tam nehľadám. A nediskutujem o tom, či skončia vo vreckách priaznivcov SMER-u alebo tých zlých Talianov. Ešte raz. Je to jedno, ja len chcem, aby daňoví poplatníci na Slovensku mali istotu, že peniaze vynaložené na dostavbu III. a IV. bloku sú ekonomicky primerané. Ekonomicky primerané budú vtedy, keď to bude cena férová, ako som o tom pred chvíľou hovoril, to znamená, na danom mieste v danom čase adekvátna cena. Lebo aj v čase sa to vyvíja. Inak bola nakalkulovaná, nakalkulovaný objem investovaný do dostavby pred desiatimi rokmi alebo kedy, pätnástimi, dvadsiatimi, keď sa to začalo vôbec len uvažovať, a inak vyzerajú tie ceny dnes. Takže preto hovorím, na danom trhu a v danom čase adekvátna primeraná cena.
A posledná, tretia poznámka, keď hovoríme o národnoštátnych záujmoch, čiže tu som chcel vyargumentovať, že z môjho pohľadu je snaha ovládnuť Slovenské elektrárne hlúpym rozhodnutím. To je z môjho pohľadu. Ak teda majú mať naďalej Slovenské elektrárne na nohách zavesenú obrovskú, veľkú, ťažkú guľu, ktorá sa volá dostavba III. a IV. bloku.
A posledná tretia vec, keď sme pri definícii obsahu národnoštátneho záujmu, a ako ho obhajuje táto vláda, tak sa chcem opýtať, pán minister Jahnátek, a teda za čo si chcete kúpiť tú kontrolu v Slovenských elektrárňach. Čiže ešte budem tolerantnejší a pripusťme, že to ovládnutie alebo získanie kontroly je správnym rozhodnutím, nie hlúpym, ale správnym, pripusťme v čisto teoretickej rovine, tak vzniká tá posledná tretia otázka, a za čo to chcete kúpiť. Čím to chcete zaplatiť ten obrovský účet? No, a tu sme na koreni veci, že presne takto obhajoba alebo chránenie národnoštátnych záujmov nikdy nesmie vyzerať.
Vtedajší minister Pavlis vyhlásil v odpovedi na otázku, on tiež povedal, že však ja si kúpim tie Slovenské elektrárne. (Povedané so smiechom.) A Dobšinský sa pýta v Dialógoch Slovenského rozhlasu: "Pán minister, a z čoho to zaplatíte?" A on povedal, citujem: "Mám na to Telekom". (Povedané so smiechom.) Čiže ja som myslel, že mi vtedy exploduje také to staré rádio, čo mám z Mexikoplatzu z Viedne tam spred 25 rokov, veď vtedy sa dali kúpiť také tie prvé stereorádiá, lebo v tom komunizme sme všetci mali ten Erilex a rovnakú pastu zubnú, rovnakú kefku, rovnakú škodovku, nie, prišla revolúcia, tak všetci išli kupovať Alvoradu na Mexikoplatz, kávu, a prípadne nejakú hi-fi techniku. A ja mám dodnes takéto 25-ročné jedno rádio na dvore pri krbe a tam v sobotu zvyknem tie dialógy Dobšinského v Slovenskom rozhlase počúvať, Sobotné dialógy, a zrazu počúvam, že Jahnátek na otázku, a za čo si kúpite Slovenské elektrárne, odpovedá: "Mám na to Telecom."
Potom - Dobšinský už ma asi nebude mať rád, že mu robím takú reklamu, ale nemôžem za to, že to bolo opäť v Dialógoch Slovenského rozhlasu o pár týždňov neskôr - dostal tú istú otázku Robert Fico, že, pán premiér, ale viete, keď vstúpite do Slovenských elektrární, za čo si to kúpite, veď štátny rozpočet napätý. Vtedy prišla iná odpoveď od premiéra: "Máme na to bankový odvod." (Povedané so smiechom.) Čiže minister Pavlis mal na to Telekom, premiér má na to bankový odvod alebo peniaze z osobitného odvodu bánk, ktoré sú deponované na účte štátnych finančných aktív. To mi druhýkrát skoro explodovalo to staručké rádio z Mexikoplatzu.
A jediný, ktorý má aspoň posledné zbytky zdravého ekonomického úsudku, je Peter Kažimír. Tu povedal pred chvíľou predrečník Mikuláš Dzurinda: "A preto si ho vážim." Pamätáte si tú vetu? Alebo: "Má moju úctu", niečo, ńiečo v tom zmysle povedal na adresu Petra Kažimíra. A ja musím potvrdiť, že tiež toto platí, a poviem prečo. (Reakcia z pléna.) Áno, ale poviem prečo. Pretože na otázku, ako chce naložiť s 900 mil. eur ako výťažku z predaja 49 % v Telekome, povedal: "Na splatenie hrubého verejného dlhu." A preto hovorím, že má v tomto konkrétnom, lebo Julo bude zase ma ukrižovávať a ukameňovávať, že som povedal niečo pozitívne na adresu vládnej zostavy. Ale nie, teraz úplne vážne. Za toto má Peter Kažimír moju úctu. Len mu strašne drukujem a strašne mu držím palce, aby tento sľub dodržal a naplnil. Byť na jeho mieste, byť ministrom financií vo vláde, kde sú okolo mňa táto zostava, aké príklady som uviedol, že jeden... (povedané so smiechom), že povie, že mám na to Telekom, to znamená, chcem si kúpiť elektrárne. To nie je angličák, pán minister Jahnátek, veď je to nie hračka, že kúpim si elektrárne, mám na to Telekom. Keď sme boli malé deti, sme sa hrali guličky, nie? A najväčší frajer bol ten, ktorý okrem tých hlinených guličiek mal aj takú jednu, myslím, sklenenú, buď kovovú, ale boli aj sklenené, a keď bola ešte farebná sklenená, tak to už bol úplne že zázrak, tá sa vymieňala za desať tých hlinených guličiek, sme ich tak dávali do jamky. No a títo páni vo vláde si myslia, že to je jak s tými guličkami. Nie? Mám Telekom, predám Telekom, kúpim si za to elektrárne. Potom možno predám elektrárne, kúpim si za to, ja neviem čo, s čím prídete o pol roka. No, ale, pán minister Jahnátek... (Reakcia z pléna.) Nie vážnejšie, ale to je tak! Pán kolega, vetu alebo odpoveď na otázku, za čo si chcete kúpiť podiel Slovenskej republiky v elektrárňach, tak odpoveď, že mám na to Telekom, to nebola moja odpoveď. To bola odpoveď vtedajšieho ministra hospodárstva Pavlisa. Takže tam sa začína karikatúra, alebo ak chcete skabaretnenie tejto debaty. Ja som ho, ja som ho nezačal. Tam, tam to začalo vtedy. Mám na to Telekom, nie? A takto ale rozumný hospodár, ktorý chráni národnoštátne záujmy, tak ako nám to hovoril včera premiér, dneska pán minister Jahnátek, takto sa rozumný hospodár nespráva.
Takže naozaj drukujem Petrovi Kažimírovi, že má tie posledné zbytky zdravého úsudku, len zároveň mi ho je ľúto, lebo keď má okolo seba ľudí, ktorí sa takto pozerajú na ochranu národnoštátnych záujmov... Však tak to dopadlo aj s SPP, nie? Veď toto bola typická reprivatizácia. To, čo bolo v problémoch, to, čo bolo stratové, to bola matka, tak tam štát ovládol stomi percentami, to, čo bolo ziskové, to, čo bolo múdre, čo nosilo a bude nosiť forever, na večné veky, amen, bude nosiť obrovský profit, to sú tie dve dcéry, to je ten Tranzit a to je tá Distribúcia a tie skončili v rukách finančne spriaznenej skupiny. Nie? Takto vyzerá ochrana národnoštátnych záujmov?
Pán kolega chcel vážnu diskusiu tu ju má, som premostil od sklenených a hlinených guľôčok, som premostil k vážnym témam, ale k ultravážnym témam, ultravážnym témam. A naozaj zdieľam názor, že ste privatizéri, nie vy osobne, ale predseda vlády je privatizérom, môže tu používať mantry aké chce. A teraz znova objektívne. To nehovorím kvôli obhajobe ani Mikuláša Dzurindu. Konštatujem, že Robert Fico je privatizér a navyše babrácky privatizér, pretože tak ako reprivatizoval SPP, na to, pán kolega, budú doplácať aj vaše vnúčatá, aj moje vnúčatá. To je holý fakt. To, čo nosí zisk, skončilo v rukách finančnej skupiny, to je tá Distribúcia a Tranzit. A tá matka nad tým, ktorá nosí stratu, lebo sa musia dotovať cena plynu pre domácnosti, toto zobral pod kontrolu Robert Fico. Keď predával, keď privatizoval 49% podiel Slovenskej republiky v Telekome, prebehla súťaž? Skúste mi odpovedať ako v digitálnom svete. Áno alebo nie? Prebehla súťaž? Jediná správna odpoveď, keď pôjdete do Milionára, tam, kde točia tým kolom, tak vám ju uznajú tú odpoveď ako správnu. I nie, neprebehla súťaž. 49% podiel Slovenskej republiky v spoločnosti Slovak Telekom získal bez súťaže jeden jediný záujemca, ktorý sa volá Deutsche Telekom. Nie, však nacupital na Slovensko CO, alebo ak chcete, vorstandforsitzender Deutsche Telekom. Prišiel tu, veľká tlačová konferencia. Ja na jeho mieste som tiež vysmiaty. Mne sa to raz tiež tak podarilo. Nekupoval som Telekom, ale hľadal som miestnosti, kde by sme mohli v podnájme mať jednu pobočku na východnom Slovensku, ešte keď som robil, nemôžem menovať inštitúciu, aby som nerobil reklamu, to je u politikov zakázané. A tiež sa stala takáto vec, že sa nám podaril dobrý obchod. Lebo vtedajší primátor vtedajšieho veľkého východoslovenského mesta nám to prenajal za cenu, ktorá mu, jemu ako primátorovi mesta nezarobila ani na zaplatenie dane z nehnuteľností. Lebo to mesto bolo tak na hunte. Bolo niekoľko málo hodín pred krachom. A nepôjdem do podrobností a do detailov. Čiže chcem povedať, že poznám ten pocit človeka zo súkromnej sféry, zo súkromného biznisu, keď sa mu podarí dobrý obchod. Toto sa podarilo chlapcom z Deutsche Telekom. To znamená, že ste privatizovali ten 49% podiel babrácky a navyše bez súťaže. (Reakcia z pléna.) Toto je tá definícia pojmu ochrana národnoštátneho záujmu. Už sa prebral aj pán poslanec Čaplovič, práve prichádza medzi nás. (Povedané so smiechom.)
Takže ďakujem veľmi pekne. Ja viem, že sa to ťažko počúva, tomu rozumiem. Ale toto je pravda a budem rád, keď ktokoľvek z vás pôjde za tento pult a tie faktá, ktoré som tu uviedol, a tie konštatovania vyvráti, budem vám aplaudovať a budem sa tešiť z toho, že sa konečne vaša definícia a moja definícia obsahu pojmu národnoštátny záujem začína približovať, že začíname hrať podľa rovnakých pravidiel, že máme rovnaký obsah tých istých pojmov.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27. 5. 2015 11:13 - 11:31 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Takže ak dovolíte, budem pokračovať. Kvôli premosteniu toho, čo odznelo pred hlasovaním, hovoril som niečo o tom, ako vyzerá definícia nezávislosti centrálnej banky. Tá by mala znamenať a tak to aj v praxi vyspelých krajín býva, že nezávislosť centrálnej bankovej inštitúcie alebo ceduľovej banky, monetárnej banky, spočíva v tom, že v svojich rozhodnutiach je nezávislá od vlády. To znamená, výkon tej svojej menovej politiky, ktorú zabezpečuje, a hlavne v tomto prípade zo zákona, má hlavný cieľ sledovať cenovú stabilitu, tak pri svojich rozhodnutiach je nezávislá od lokálnej federálnej vlády. Toto je nezávislosť centrálnej banky. Tam však v žiadnom prípade, podčiarkujem, neznamená táto nezávislosť, že centrálna banka ústami guvernéra nemá alebo nekomentuje zásadné makroekonomické dianie v krajine. Keď si pozriete na históriu amerického FED-u alebo Bank of Japan alebo Bank of England alebo ďalších ceduľových bánk, tak zistíte, že slávni guvernéri slávnych centrálnych bánk vždy sa k zásadným dianiam v makroekonomike alebo v ekonomike krajiny vy-jad-ro-va-li. Vždy to tak bolo.
A toto mi trošku chýba na pôsobení Národnej banky Slovenska, ako keby sme opäť mali taký sklon nejaký dať hlavu do piesku a len si, preboha, nevyrobiť nepriateľov, tak radšej ostaneme ticho.
Hovorím o tom preto, lebo keď vystala kauza Váhostav, tak ak si dobre pamätáte, sľuboval som a ten sľub som dodržal, že sa obrátim listom na guvernéra Európskej centrálnej banky Maria Draghiho. Ten list odišiel, kde ho žiadam nielen o stanovisko, čo si Európska centrálna banka myslí, hovorím o použití zdrojov z osobitného odvodu bánk, peňazí teda, ktoré ležia na účte štátnych finančných aktív, o použití týchto peňazí na iný účel, na aký pôvodne boli a sú akumulované od komerčných bánk. A ten pôvodný účel bol, a toto je názor Európskej centrálnej banky, že tieto peniaze majú byť použité na budúce systémové zlyhanie bánk. Na nič iné. Nepleťte si to, prosím vás pekne, so zdrojmi alebo s finančnými prostriedkami, ktoré sú z jednorazového odvodu bánk. To je niečo úplne iné. Ten už je, myslím, vypnutý, jednorazový odvod. Teraz hovoríme o tom osobitnom odvode, ktorý sa periodicky opakuje. A vieme veľmi dobre, že na účte štátnych finančných aktív v tomto fonde je k dnešnému dňu suma približne 500 mil. eur. Súčasne vieme, že keď dosiahne hodnotu 750 mil. eur, tak sa miera odvodu zníži, myslím, že na polovicu, a keď tá suma dosiahne hodnotu 1,45 % celkových aktív bankového sektora na Slovensku, tak sa osobitný bankový odvod vypína. Takto je nastavený zákon.
Hovorím o tom preto, lebo stali sa tu dve veci, ktoré sa nikdy stať nemali. Tá úplne prvá bezprostredná reakcia po prijatí tejto legislatívnej normy, že tieto peniaze budú použité v konečnom dôsledku na záchranu Váhostavu, tak tá prvá reakcia NBS-ky bola, že neprebehol tento legislatívny proces, alebo táto norma neprešla, myslím, že to bola novela Obchodného zákonníka, neprešla cez štandardný legislatívny proces, neprešla cez medzirezortné pripomienkové konanie, išlo to v skrátenom legislatívnom procese, a že preto NBS-ka sa k tomu nevyjadrila. Až potom, keď prišlo stanovisko Európskej centrálnej banky z Frankfurtu nad Mohanom, kde bolo jasne uvedené, že ECB-čka v minulosti v prípade iných členských krajín eurozóny reagovala, ak bola požiadaná o konzultáciu, tak reagovala aj v skrátených legislatívnych konaniach, tak až potom v druhom kroku Národná banka Slovenska trošku posunula svoj názor a vyjadrila sa tak veľmi, tak vágne, tak, že však áno, že však tie peniaze by mali byť použité v budúcnosti na riešenie systémových zlyhaní bánk. Ale to bolo, opakujem, až chronologicky potom, čo z Frankfurtu prišla veta z ECB-čky, že ECB-čka je ready sa zúčastniť konzultácií aj v prípade, že legislatívna norma je prijímaná v skrátenom legislatívnom konaní. Inými slovami, ECB-čka je schopná reagovať esi possible proste.
Len problém bol ten, že legislatívec, ktorým v tomto prípade bolo ministerstvo spravodlivosti, pán Borec, ani ministerstvo financií Európsku centrálnu banku o žiadnu konzultáciu ani len sa neunúvali požiadať. Urobili tak až ex post, neskôr. Toto je ten problém.
Druhý problém je, hovoril o tom čiastočne môj predrečník, preto to skrátim do troch-štyroch viet, kolega Beblavý, je veľmi nebezpečnou situáciou, keď peniaze z osobitného odvodu bánk sú používané na, prostredníctvom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky na skupovanie pohľadávok drobných veriteľov Váhostavu. Je pravdou, že Slovenská záručná a rozvojová banka by do takejto transakcie v živote nikdy nešla, ak by do toho nebola donútená zákonom. Po druhé, táto transakcia nemá nič spoločné s trhovo obvyklou transakciou. A po tretie, všetci dobre vieme, všetci aktéri, ktorí tento mechanizmus v jednu noc vymysleli, to si pamätáte, na druhý deň bola, potom o druhej mal pokračovať parlament, pán Pellegrini posunul schôdzu parlamentu o hodinu na 15.00 hodinu, lebo sa čakalo na tlačovú konferenciu Roberta Fica, že oznámi po tých dlhých nočných rokovaniach, to bolo to slávne memorandum, ktoré spísali spolu s bankami, veriteľmi teda, teraz hovorím o klasických komerčných bankách, ktoré sú veriteľskými bankami v prípade Váhostavu, zástupcovia Váhostavu. Boli tam zástupcovia tých drobných živnostníkov, drobných veriteľov nezabezpečených a proste vzniklo nejaké memorandum a celá krajina čakala na tlačovú konferenciu. Až po jej uskutočnení, čo je tiež výsmech demokracie, sa mohlo pokračovať v rokovaní parlamentu. Čiže parlament prispôsobuje svoje rokovania podľa toho, či už je po tlačovke premiéra alebo pred tlačovkou premiéra, lebo 83 poslancov za stranu SMER – sociálna demokracia prirodzene nevie, ako sa v tejto veci zachovať, čaká sa na tlačovú konferenciu premiéra.
Dobre. Ale poďme ďalej. Ďalšia vec, ktorá znamená otvorenie Pandorinej skrinky, je v tom, že z peňazí z účtu štátnych finančných aktív, z peňazí osobitného odvodu bánk dôjde k navýšeniu základného imania Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. To znamená, že dopredu sa predpokladá, že ak SZRB vykúpi za 50 % nominálnej hodnoty tieto pohľadávky drobných nezabezpečených veriteľov Váhostavu, že SZRB už si tie peniaze v plnej výške nevydobyje od Váhostavu naspäť nikdy. Ako keby sa to a priori predpokladalo, a preto je potrebné urobiť ten puffer, ten vankúš v podobe navýšenia základného imania SZRB.
A tu je, pán guvernér, druhé nebezpečenstvo Pandorinej skrinky, že ak SZRB nevydobyje tie peniaze naspäť od Váhostavu, tak si bude musieť vyoprávkovať tie pohľadávky, ktoré nakúpi teraz od drobných nezabezpečených veriteľov. Vyoprávkovanie znamená, že to budú takzvané long-long provisions, alebo teda opravné položky na non-performace, na úvery, ktoré nie sú výkonné, ktoré proste sa nesplácajú, alebo pohľadávky, ktoré nie sú dobytné. A vytvorí si ich tak, že na ťarchu zníženia základného imania. Čiže v princípe platí, keď to poviem teraz ľudovou rečou, tie peniaze, ktoré použije agent štátu, čiže ministerstvo financií z účtu štátnych finančných aktív, ktoré sú tam akumulované z osobitného odvodu bánk, tie peniaze, ktoré použijeme na navýšenie základného imania Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, budú skonzumované v prípade, že sa naspäť peniaze nevrátia z Váhostavu do SZRB.
Toto je naozaj veľmi nebezpečný prípad. A preto ja som aj cez, prostredníctvom médií vyzval pána guvernéra, nech sa k tomu vyjadrí, ako na túto transakciu nazerá Národná banka Slovenska. To znamená, že predsa len zo zákona akési povinnosti v oblasti bankového dohľadu NBS-ka má, aj po vstupe Slovenska do bankovej únie, kedy veľká časť kompetencií prechádza na Európsku centrálnu banku, pokiaľ ide o bankový dohľad. Chcem sa opýtať aj národných dohliadacích autorít, v tomto prípade NBS-ky, ako na túto transakciu nazerá.
No a nakoniec, posledné nebezpečenstvo, ktoré z tohto celého pramení, spočíva, spočíva v tom, mňa naozaj zamrazilo, keď som počul vyjadrenie premiéra Roberta Fica, a teraz ho budem voľne parafrázovať, diskutovalo sa o odkúpení ďalších 17-ch % podielov alebo akcií v Slovenských elektrárňach. To znamená, k tým 34-om %, ktoré dnes Slovenská republika má, dokúpením 17-ch % by Slovensko získalo majoritu alebo kontrolný balík v Slovenských elektrárňach. A vznikla otázka, že odkiaľ na to vláda zoberie peniaze, na kúpu spomínaných 17 %, a odpoveď bola: no veď máme aj peniaze na tom účte osobitného odvodu bánk. Čiže, pozor, to už nebolo len také prebreptnutie v médiách. Myslím, že tá veta odznela u Dobšinského, v dialógoch Slovenského rozhlasu, keď bol premiér. Toto je naozaj veľmi, veľmi nebezpečný počin, čo i len uvažovať nad tým, že tie peniaze už raz budú spotrebované cez ten vymyslený mechanizmus, alebo ľudovo povedané, na záchranu Váhostavu.
A sú tu úvahy ďalšie, veď nič sa nedeje, minister financií hovorí: však to neovplyvní ani deficit, ani hrubý verejný dlh. Dokonca povedal vetu, že to je len 50 alebo 60 mil. eur a na tom účte osobitného odvodu bánk je 500 mil. eur. Chce vyvolať zdanie, že to je len zlomok, to je nejakých 10 % súčasných naakumulovaných peňazí. A súčasne odznela veta, a to bolo druhýkrát zamrazenie po celom tele, keď povedal, že ale veď sa nemení čisté bohatstvo štátu, že štát vlastne len vymení tých 50 alebo 60 mil. eur z účtu štátnych finančných aktív, vymení za navýšenie základného imania v Slovenskej záručnej rozvojovej banke, ktorá je tak či tak pod kontrolou štátu.
Opäť to poviem zjednodušene, jeden typ aktíva štát vymieňa za iný typ aktíva. Áno, z hľadiska rýdzo teoretického sa nič nemení, na čistom bohatstve štátu by sa nemalo meniť nič. Ak definujeme čisté bohatstvo štátu tiež ako nejakú bilanciu, ako nejakú súvahu, kde máme aktíva, pasíva, kde máme dokonca aj nacenené nejaké prírodné zdroje a všetko, čo k tomu patrí, tak čiste teoreticky sa nemení nič. Ale každé to aktívum, každý ten typ toho aktíva má predsa diametrálne odlišnú bonitu. Alebo ak chcete, tú schopnosť vymeniť to aktívum na keš. Zatiaľ čo peniaze na účte štátnych finančných aktív je čistý keš, to je čistá hotovosť, to sú hotovostné peniaze uložené na účte. Čiže ak nám v budúcnosti tie banky nebudú zlyhávať, tak sú to čisté peniaze, kešové. Na strane druhej tá výmena, ten transfer za iný typ aktíva v podobe navýšeného základného imania SZRB, asi sa zhodneme všetci, že to nemá likvidnú kvalitu hotovostných peňazí. Obzvlášť po tom, čo Slovenská záručná rozvojová banka vstúpi do takejto rizikovej operácie skupovania pohľadávok nezabezpečených drobných veriteľov Váhostavu.
Takže toto celé sa nikdy nemalo udiať. Mne je len trochu ľúto, ja tomu rozumiem, že keď vláda by bola bývala chcela, tak to pretlačí, aj sa tak stalo, aj to pretlačila. Tým chcem povedať, že keby bol kričal všetkými desiatimi guvernér NBS Jozef Makúch, že nie, nie, pozor, to je nebezpečné a to sa nerobí, aj tak by to bola vláda urobila. Ale keď prestane Národná banka – ako som povedal, aj centrálne bankovníctvo je personifikované, keď v BNB banke niečo v Spojených štátoch amerických povedal, tak sa malo za to, že to je v princípe názor amerického Fedu – a toto, tento hnací priestor mi príde v prípade Národnej banky Slovenska nie že málo využívaný, ale takmer vôbec nevyužívaný.
O to viac sa potom otvárajú tie stavidlá, otvára sa ten hrací priestor pre premiéra, ktorý potom neváha v druhom kroku dokonca, a verím, že to, ešte raz zopakujem, nebolo také prerieknutie sa, neváha ísť ešte ďalej a povie, že – no, začo si kúpite tých 17 % Slovenských elektrární? – no však máme peniaze v osobitnom odvode bánk, nie?
Prosím vás pekne, odtiaľ je len malý krôčik k tomu, že môžme povedať, v istom okamihu povie vláda, čokoľvek bude chcieť v štáte riešiť – zvýšenie platov zdravotných sestier, učiteľov, kohokoľvek, 13., 14., 15. dôchodky, však použijeme peniaze z osobitného účtu bánk. Ako nerobme si z týchto peňazí, naozaj si nerobme nejakú pokladničku. To bolo v takej rozprávke nejakej, že oslík zatras sa, nie? Keď ste mu pokrútili chvostom, tak z neho vypadávali mince. Toto si ide urobiť vládna strana v princípe z účtu osobitného odvodu bánk.
Národná banka Slovenska v prvej fáze hlava do piesku, v druhej fáze, aby som bol objektívny, potom odznela konštatačná veta, že tie by sa mali použiť len na budúce zlyhania, systémové zlyhania bankového sektora. Ale v prvej fáze ste povedali, pán guvernér, že, no, bolo to v skrátenom legislatívnom konaní, takže neboli ste v rámci MPK ani oslovený, alebo nemali ste teda možnosť sa zapojiť do medzirezortného pripomienkového konania. Opakujem ešte raz, ECB-ečka jasne povedala, či skrátené alebo štandardné konanie, my sme vo Frankfurte ready, ale sme neboli zo strany Slovenskej republiky nikým o konzultáciu požiadaní. Ani predkladateľom, ministerstvom spravodlivosti, ani ministrom financií. Toto bola skutočnosť.
No a predpokladám, že neostanete ticho aj smerom do budúcna, ak tie pokusy, a ony prídu, tie pokusy, používať na ďalšie a ďalšie účely tieto peniaze. Opakujem, jeden taký nad rámec Váhostavu pokus už odznel, na kúpu Slovenských elektrární, to si môžte vyhľadať potom v Storine, v tom prehľade tlače, kde bola prepísaná do textovej podoby tá relácia, v ktorej to premiér uviedol. Voči tomuto by sa mala naozaj razantne Národná banka Slovenska ohradiť.
Ja súhlasím s tým, že ECB-ečka nemá legislatívne kompetencie zabrzdiť tento proces alebo proste modifikovať rozhodnutie tej lokálnej federálnej vlády, tej slovenskej vlády. Tomu rozumiem, že takéto kompetencie ECB-ečka nemá, ale je tu povinnosť zo strany slovenských legislatívcov tou konzultáciou s ECB-ečkou prejsť. Ak tam Európska centrálna banka vyjadrí názor, že no, no, no way, tie peniažky nemôžte použiť, tak opäť v civilizovanej krajine aj bez toho, aby ECB-ečka tieto kompetencie mala, jednoducho vláda nepôjde voči menovej autorite. Veď aj členmi eurozóny sme sa stali dobrovoľne, nie? Po tom, čo sme splnili všetky kritériá na vstup do eurozóny, tak prišlo v istom okamihu politické rozhodnutie a bolo to naše slobodné rozhodnutie po splnení kritérií, že ideme do eurozóny. Tak asi má sa samo sebou, že v takomto prípade bez nejakých veľkých diskusií by ten názor Európskej centrálnej banky akceptovaný mal byť.
Takže chcem len apelovať, že nezávislosť centrálnej banky, ako som povedal, si ctím a vážim, nevnímam ju ale tak, že vždy a za každých okolností má dať Európska centrálna banka, pardon, Národná banka Slovenska hlavu do piesku s odôvodnením, že my sme nezávislá inštitúcia. To neznamená, že ste inštitúcia bez názoru, to sú dve úplne rozdielne veci. A chcem apelovať na to, že aj keď nie je vo vašej moci zmeniť legislatívne rozhodnutie akejkoľvek vlády, teraz to bol Váhostav, v budúcnosti sa môže tá Pandorina skrinka, už je otvorená, budú prichádzať možno ďalšie a ďalšie nápady, na čo všetko sa dajú tie peniaze použiť, tak toto považujem za kľúčovú úlohu Národnej banky Slovenska, aby jej hlas bol vždy a za každých okolností počuť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27. 5. 2015 10:56 - 10:59 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, dámy a páni, využívam túto vzácnu chvíľu diskutovať takto s guvernérom Národnej banky Slovenska, ktorého osobne viac ako dvadsať rokov poznám. A naozaj, v ostatnom čase priestor na diskusiu s ním je pomerne vzácnou udalosťou. Potvrdí to možno aj kolega, podpredseda Národnej rady Ján Figeľ, ako bolo prekerne ťažko sa porozprávať s guvernérom Národnej banky Slovenska na finančnom výbore na tému quantitative easing, na tému kvantitatívneho uvoľňovania Európskej centrálnej banky. Pingpongovali sme si tam vtedy s finančným výborom, teda finančný výbor na strane jednej a guvernér na strane druhej. Najskôr to bolo, že zle bola nazvaná téma, myslím, že vtedy zástupcovia KDH chceli vyvolať túto debatu. Téma bola nazvaná vtedy, že tlačenie peňazí, alebo nejak podobne. Guvernér namietal, že to sa odborne volá inak. Viem, že sa uskutočnil aj obed medzi guvernérom a pánom kolegom Jánom Figeľom na túto tému. Veď, že sa uskutočnil, ono sa to nenazýva poslanecký prieskum, Ivan Švejna si pamätá, boli sme v Národnej banke Slovenska, opäť vedení úprimnou snahou diskutovať o kvantitatívnom uvoľňovaní Európskej centrálnej banky. Skončilo to takým, mne to tak trošku pripomínalo obdobie spred roka ´89, že slávnostný obed, a po ňom sme sa dozvedeli, že protokoly zo zasadnutia Rady guvernérov Európskej centrálnej banky sú, myslím, tridsať rokov v prísne utajenom režime.
Ale my sme nechceli, pán guvernér, vedieť o tom, kto čo na týchto mítingoch vo Frankfurte nad Mohanom hovorí, ktorý guvernér, ktorej národnej centrálnej banky členských štátov eurozóny, ako hlasuje. Toto nás nezajímalo ako témy. My sme chceli počuť názor guvernéra Národnej banky Slovenska. Nič viac a nič menej.
A tak to už vo svete centrálneho bankovníctva chodí. To centrálne bankovníctvo je veľmi personifikované. To znamená, názor guvernéra je spravidla teda aj názorom inštitúcie, ktorá má obrovskú, spravidla má obrovskú reputáciu v každej civilizovanej krajine. Nič z toho sa nám nepodarilo, až nakoniec teda predsa len pán guvernér na finančný prišiel a na tú tému sme mali možnosť sa chvíľu, chvíľu rozprávať.
Ale tá, tá nekultúra, alebo tá nízka miera kultúry pokračovala ďalej, keď bola vo finančnom výbore prediskutovávaná táto správa o hospodárení Národnej banky Slovenska. Tak na ten bod bol vyslaný NBS-kou dokonca ani nie guvernér, ani nie viceguvernér, ale oprav ma, Jozef, riaditeľ odboru alebo sekcie, alebo ako sa to volá, čiže tretia úroveň, tretí level pod guvernérom. A toto mi už naozaj príde ako málo dôstojné, pretože nezávislosť centrálnej banky si ctím a stále si ju budem ctiť. Tak to má byť, to je správne. Len opäť v tej karpatskej demokracii slovenského typu sa táto nezávislosť častokrát, obsah toho pojmu interpretuje úplne inak. (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20. 5. 2015 18:46 - 18:48 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. No v angličtine si to veľmi rád rozdám s pánom podpredsedom vlády Vážnym kedykoľvek, aj teraz, po skončení rokovania dnešného dňa. Keď som pri tom slovíčku reused, to znamená znovu použité, tak vám ten list zajtra ráno donesiem. Ja som Waltera Deffaa nenazval eurokomisárom, som ho nazval generálnym riaditeľom DG REGIO generálneho direktoriátu a to "znovu použitie" sa týka, že nemôžu byť znovu použité na strategické osi, v ktorých došlo k systémovému zlyhaniu. Takto som to presne povedal, prehrajte si zvukový záznam. Nemôžu byť peniaze z korekcií znova použité na strategické osi, v ktorých došlo k systémovému zlyhaniu. Zajtra vám ten príslušný odstavec listu spomínaného pána donesiem.
Druhý váš problém jazykový o commitmente a o decommitmente a záväzku a nezáväzku a prepadnutiu, veď to je presne to, za čo sa vy schovávate. Ja tomu rozumiem, čo sú eurofondy, že to je záväzok Európskej únie voči Slovenskej republike, to je ten commitment, ale pre Slovenskú republiku je to príležitosť. Ja som hovoril o tom, že keď nevyužijeme eurofondy, je to strata prí-le-ži-tos-tí pre krajinu, o tom som hovoril. Veď presne, ako hovoríte, v každom, aj v obchodnom vzťahu platí, že keď je to pre niekoho commitment, tak pre niekoho je to option, nie? Niekto má povinnosť niečo plniť a druhý má možnosť, či to využije alebo nie. A ja hovorím o tom, že keď to nevyužijeme, tak som používal slovíčko o prepadnutí preto, aby tomu rozumeli všetci, aj médiá, aj občania, aj odborná verejnosť, aj laická verejnosť. Tu ste sa presne demaskovali na tomto bode, keď ste ma začali poúčať o slovenskom význame anglického slova commitment a decommitment, lebo tomu nebude rozumieť 120 poslancov zo 150 v tejto sále, a už vôbec nie laická verejnosť na Slovensku. Preto som používal slovíčko prepadnuté eurofondy, ako strata príležitostí pre krajinu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20. 5. 2015 18:37 - 18:39 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Veľmi ďakujem všetkým za faktické poznámky. Nemám priestor reagovať na každého z vás. Chápem predsedu klubu OĽaNO pána Vašečku s pedagogickou poznámkou, lebo sa to týkalo jeho dvoch poslancov, ale nech to pravidlo platí pre každého. Viete, kto má záujem, sedí, počúva, kto nemá, ide do bufetu a to by malo platiť, pán Vašečka, pre smerákov, aj pre pravičiarov, aj pre mňa, mňa ste počuli niekedy rušiť vystupujúceho? V živote ste ma nemohli počuť, že vyrušujem vystupujúceho. Ale rozumiem tomu, ako gazda, ktorý má nejaký klub, potrebujete ho chrániť, toto je v poriadku, na to sa nehnevám a spoluprácu našu do budúcna to v žiadnom prípade neovplyvní.
No ale teraz k tomu, čo, Jožka Mikloška nebudem komentovať, amen, či čo to tam rozprával o tých omšiach, ale celkom to bolo milé a vtipné a ja ho mám preto a vždy ho budem mať rád ako človeka, ale to, čo hovorila kolegyňa zo SMER-u slečna, či pani Svetlana, pomôžte, (reakcia z pléna) Pavlovičová, ďakujem pekne, nepočujem vás často prehovoriť v tomto pléne, tak som si nazapamätal vaše priezvisko, ale všetko to, čo ste hovorili, ja vám len chcem pripomenúť, koľko rokov ste vy boli zodpovednou osobou za eurofondy na Prešovskej VÚC-ke? Dvanásť rokov, alebo osem, alebo koľko? Takže udivuje ma tá vaša poznámka, že za nečerpanie eurofondov, za korekcie nemôže vláda Slovenskej republiky, nemôže za to premiér Robert Fico, nemôžu za to šéfovia riadiacich orgánov, za to môžu príjemcovia. To sú tí malí sústružníci, čo chcú sústruh z eurofondov za 20-tis. eur? To nemyslíte vážne, čo ste povedali v tej svojej poznámke. Obzvlášť, ak ste niekoľko rokov mali na starosti eurofondy v Prešovskej VÚC-ke, tak túto poznámku ste nemohli celkom úprimne myslieť vážne. Skutočne je to tak a ste dáma, tak nechcem ísť do ďalších argumentov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20. 5. 2015 17:17 - 18:24 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis

50.
Takže, ak dovolíte, vážený pán, pani predsedajúca, dámy a páni, vážený pán predkladateľ podpredseda vlády, vrátim sa k tomu bodu, kde som skončil, to bol komentár k objemu neplatených žiadostí o platbu a objem nepreplatených súhrnných žiadostí o platbu dosiahol hrozivých 990 mil. eur, z toho 661 mil. eur rezultuje zo siedmich zablokovaných operačných programov, ktoré sú zablokované aj k dnešnému dňu.
Keď som sa obrátil listom na pani Majerovú na ministerstve financií, či sa nezapodieva aj domáci slovenský audit kvalifikovanými odhadmi, ako dopadne miera nečerpania eurofondov k ultimu tohto roka, ako dopadne objem korekcií ku koncu tohto roka, dostal som odpoveď, že takéto údaje nemá ministerstvo financií k dispozícii. Kto z vás niekedy riadil súkromnú firmu v súkromnom biznise, tak vie, že každý zodpovedný šéf zodpovednej súkromnej firmy pomaly na mesačnej báze, tí lepší na týždennej báze majú urobenú predikciu, ako skončí pre danú spoločnosť, pre obchodnú spoločnosť hospodársky rok k 31. 12. A tú svoju predikciu refrešujú vlastne každý mesiac, opakujem, tie lepšie spoločnosti každý týždeň. Naše ministerstvo financií ešte dnes nepovažuje za potrebné na konci mája zapodievať sa aspoň kvalifikovanými odhadmi, ako to celé dopadne k ultimu tohto roka. Pokiaľ ide o dosiahnutý progres v negociáciách o odblokovaní siedmich zablokovaných operačných programov, pokiaľ ide o mieru nevyčerpania eurofondov, pokiaľ ide o mieru korekcií, absolútne nikto v tejto krajine zo zodpovedných nemá záujem ani o túto predikciu.
A poviem vám prečo, pán minister Vážny. Dôvod je celkom prozaický a v tomto vás aj celkom človečensky chápem, pretože všetkým bude vyhovovať, všetkým zodpovedným, aby sa tieto údaje dostali na stôl po parlamentných voľbách 2016. To je úplne normálne, stačí to len priznať.
Takže, dámy a páni, zlyhanie Roberta Fica pri finančnom riadení eurofondov znamená pre krajinu dve veci. Po prvé, znamená pre krajinu stratu príležitostí a po druhé, spôsobuje Slovensku neodvrátiteľné ekonomické škody.
Prečo som dal ekonomickým škodám prívlastok neodvrátiteľné? Je to z toho dôvodu, že v oblasti eurofondov čerpanie pre krajinu nepozná právo na reparát. Žiadna členská krajina nemá možnosť opravy. Nemá druhú šancu, ak chcete, a toto tvrdenie podložím troma vecami.
Po prvé, to, čo nevyčerpáme do 31. decembra tohto roku, to Slovensku definitívne prepadne. Ja chápem, že v správe pán minister Vážny uvádza finančné nástroje, to budú tie nevyčerpané eurofondy, ktoré by sa mali použiť na projekt JESSICA na napumpovanie fondu rozvoja bývania alebo na finančné nástroje, myslím, že kedysi bola aj úvaha o nadopumpovaní Slovenského investičného holdingu, ak sa nemýlim. Len nebuďme snílkovia, buďme realisti, stojme obidvoma nohami pevne na zemi a povedzme si celkom úprimne, že potrebujeme do konca tohto roku vyčerpať sumu približne 3,5 mld. eur. Nechcite nám nikto z vás nahovoriť, že túto sumu dokážete vyčerpať napríklad v tom spomínanom fonde rozvoja bývania.
Druhé, druhý argument, prečo tvrdím, že zlyhanie Roberta Fica v oblasti čerpania eurofondov spôsobuje krajine neodvrátiteľné ekonomické škody, je ten, že aj tie projekty, ktoré do 31. decembra tohto roku nebudú sfinalizované, odovzdané, skolaudované, prestrihnutá páska, tak u tých projektov budú musieť majitelia tých projektov vrátiť aj tie peniaze, ktoré už doposiaľ na daný projekt vyčerpali.
Poviem príklad. Vy ste použili včera na finančnom výbore taký príklad sústružníka, ktorý chce 50-tisícový sústruh z eurofondov, čo znamená nenávratnú pomoc zo štrukturálnych fondov. Ak, pripusťme, že niekto robí takýto relatívne malý projekt modelovo za 300-tis. eur a pripusťme, že už vyčerpal 180-tis. eur, ak ten projekt nedokončí do 31. decembra, tak nielenže nedostane zaplatený ten zvyšok 120-tis. eur, ale bude musieť vrátiť aj tých 180-tis. eur, čiže inými slovami, citujem ministra Vážneho: "dokončí si ten projekt, ale za svoje".
Na tom by, dámy a páni, nebolo absolútne nič zlé, pokiaľ by tým, kto na to doplatí, bola súkromná osoba. Obchodná spoločnosť vstúpila so žiadosťou do europrojektu, nedokázala ho dokončiť do konca programovacieho obdobia, tak ho dokončí, ale za svoje.
Ja sa pýtam ale, čo urobíte v prípade, ak tým aunerom, ak tým vlastníkom toho projektu je subjekt verejnej správy? Čo v takomto prípade? Za čo to dokončí, nielen za čo to dokončí, ale bude musieť vrátiť aj tie prostriedky, ktoré už vyčerpal subjekt verejnej správy? Typický príklad - slovenský štatistický úrad, 22 mil. eur. Čo urobila pani Benkovičová, šéfka slovenského štatistického úradu? Urobila jednu možnože chybu a určite nebolo to príjemné ani premiérovi Robertovi Ficovi, zavesila na oficiálnu stránku slovenského štatistického úradu súbor 16-tich projektov z operačného programu Informatizácia spoločnosti v celkovej sume 430 eur, chcela ukázať, že nielen my sme zlí na štatistickom úrade, aj ostatní majú problémy, a uviedla tam dole, pod tú tabuľku excelovskú, takú vážnu vetu, miera korekcií plošne uplatňovaná nad všetkými 16-timi projektami je vo výške 25 %.
A teraz ja sa pýtam dve otázky, pán minister Vážny, 25 % zo 430 mil. je približne 110 mil. eur. Tak som teda hľadal objem korekcií v OPIS-e, v operačnom programe Informatizácie spoločnosti z oficiálnych dát, z oficiálnych štatistík ministerstva financií na základe uznesenia, ktoré som navrhol a ktoré bolo schválené aj poslancami SMER-u v októbri minulý rok a tam som našiel, že celkový objem korekcií, to sú tie údaje tuto priamo podo mnou v strede, ktoré vidíte, je k dnešnému dňu vo výške 293 mil., to sú korekcie voči zdrojom Európskej únie, aj korekcie voči zdrojom zo štátneho rozpočtu. Čiže zaokrúhlime si to na sumu 300 mil. eur, ale keď tam budete hľadať položkovité členenie podľa operačných programov, tak sa dozviete, že v OPIS-e sú korekcie len vo výške 2,3 mil. eur; 1,9 voči zdrojom EÚ a nejakých 300-tis. voči zdrojom štátneho rozpočtu. Čiže niečo málo cez 2 mil. eur.
Ja sa teda pýtam, odkiaľ došla pani Benkovičová k záveru, že v 16. projektoch operačného programu Informatizácia spoločnosti majú byť korekcie plošné 25 %, a to je vo výške 110 mil. eur, keď ten istý údaj v oficiálnych štatistikách ministerstva financií figuruje vo výške 2,3 mil. eur? Aký je rozdiel medzi stovkou a dvojkou? Päťdesiatnásobný. Kde sa nám zrodil takýto brutálny rozdiel?
A ja vám odpoviem na to, pán minister Vážny. Ten rozdiel spočíva v tom, v dvoch veciach. Po prvé, to, čo uvádza štatistický úrad na svojej stránke, tie 25-percentné plošné korekcie v OPIS-e a tých 110 mil. eur, to sú korekcie, ktoré ešte neboli notifikované zo strany Európskej komisie. To bola len marketingová chabá snaha pani Benkovičovej ukázať, že ja 22 miliónov? Však aj druhí, pozrite sa, 16 projektov, však aj ostatní majú prúser, nielen ja. A celý prúser sa volá 110 mil. eur korekcií. Na mňa v štatistickom úrade pripadá 22 miliónov. Chcela toto marketingovo dosiahnuť. Bola to chabá snaha.
No len, bolo by to naozaj komické, keby to nebolo tragické. Keď toto mal vysvetlil Robert Fico v Dialógoch Slovenského rozhlasu u Dobšinského, tak povedal: "Viete, kvôli čomu to je? Domáce pravidlá auditu na Slovensku sú prísnejšie, ako tie bruselské. To je ten dôvod, viete. To my sme len takí prísnejší, jak v tom Bruseli, no tak, tak preto to tak je." No jasné, laická verejnosť zaťapuškala a povedala hurá, premiér nám to teraz tak vysvetlil. Nieže sme zlí, že my sme pochybili na Slovensku, my sme naopak prísnejší, my sme konzervatívnejší. My podnikáme s eurofondami obozretnejšie, ako kážu bruselské pravidlá.
No a teraz, ako dopadla tá kauza štatistického úradu? Dopadla tak, že pani Benkovičová nemôže zaplatiť 22 mil. eur, lebo to sú peniaze, ktoré už dostal zhotoviteľ projektu, bol to nejaký IT projekt na štatistike. Ten zhotoviteľ tie peniaze dostal, len Brusel nám ich nepreplatil. Tak teraz, čo s nimi? No nemôže štatistický úrad vyhlásiť, preboha, konkurz sám na seba, nie? Kto nám bude spočítavať výsledky parlamentných volieb v marci 2016? No tak štatistický úrad nemá vo vlastnej rozpočtovej kapitole len tak navyše 22 mil., z čoho by to uhradil. Čo urobí? Požiada - a myslím, že už aj požiadal - Ministerstvo financií o splátkový kalendár.
No len nedajme sa opäť učičíkať, tak ako sa to snaží Robert Fico urobiť voči laickej verejnosti. Nielenže sme nedokázali využiť 22 mil. eur zo zdrojov Európskej únie, ale navyše ich formou splátkového kalendára dostane pani Benkovičová zo zdrojov štátneho rozpočtu. A to sú tie peniaze, o ktorých kolega Hlina hovoril vo faktických na niektorých mojich predrečníkov, ktoré mohli byť použité na zvýšenie platov učiteľov, zdravotných sestier a tak ďalej a tak ďalej. Toto nemal odvahu priznať premiér Fico v Sobotných dialógoch u Dobšinského, ale naopak sa tváril v domnení, že eurofondom na Slovensku takmer nikto nerozumie, že to len tie naše slovenské pravidlá sú prísnejšie.
A druhé, ešte smutnejšie konštatovanie je to, že existujú na Slovensku, prosím vás, projekty, ktoré prapôvodne boli požadované a začali sa realizovať ako projekty kryté z nenávratnej pomoci zo štrukturálnych alebo kohéznych fondov a potom, čo ste zistili, že po takomto prúseri, ktorý nastal, nemá absolútne najmenšiu šancu, že to Brusel preplatí, tak ste ani o to preplatenie nepožiadali. To znamená, ak vidíte údaje tuto podo mnou na tomto grafe, to je ten narastajúci objem korekcií, tak tam nenájdete úplne všetky zlyhania. A toto nie je ešte zďaleka to pravé, nie krivé, ale rovné zrkadlo, ako vyzerá objem finančných korekcií v prípade eurofondov na Slovensku.
Pretože vy už keď máte ten ciťák, že toto vám Brusel nepreplatí, tak to ani neputuje do rúk pani Majerovej na ministerstve financií, neputuje to vôbec do Bruselu, jednoducho sa to neobjaví v tom prvom grafe a to sú nepreplatené žiadosti o platbu. Vy to ani do toho Bruselu už pre istotu nepošlete. No však to zaplatí subjekt, v tomto prípade štatistický úrad z vlastných zdrojov, z vlastnej kapitoly. A ten subjekt peniaze nemá. Konkurz na seba vyhlásiť nemôže, no tak požiada o peniažky ministra Kažimíra. Ani on nemá takéto peniaze naporúdzi zajtra, no tak si pripravíme splátkový kalendár, rozbalíme to do niekoľkátich rokov. No ale zaplatia to, pán Vážny, aj vaše deti, aj vaši vnuci zo svojich daní, keď raz budú dospelí a budú zarábať peniaze. To je proste holá pravda, to je tak.
No a posledný argument, prečo tvrdím, že zlyhanie Roberta Fica v oblasti eurofondov znamená nevyužitie potencionálu pre krajinu a súčasne znamená neodvrátiteľné ekonomické škody, hovorím preto neodvrátiteľné, a to je ten tretí argument, to je ten, že po roku 2020 sa Slovenská republika stane čistým platcom. Čiže tak, ako máme dnes tú netto pozíciu, aj dnes platíme do Európskej únie, ale keď si zoberieme brutto príjmy, brutto platby a urobíme netto pozíciu, tak dnes sme čistý prijímateľ. Po roku 2020 budeme čistým platcom. O to je to konštatovanie a všetky konštatovania v mojom vystúpení sú o to alarmujúcejšie.
To, čo vidíte na tom grafe po mojej pravici, to sú tie zablokované žiadosti o platbu. Tam si treba uvedomiť, lebo bola neskonalá polemika, dokonca na finančnom výbore, čo som bol šokovaný, že členovia finančného výboru v tom nemajú jasno, aký má toto dopad na štátny rozpočet? Až nakoniec sme sa dopátrali aj oficiálneho stanoviska ministerstva financií, ktoré jasne potvrdilo, že zablokované žiadosti o platbu spôsobujú nelikviditu programových účtov jednotlivých operačných programov a to má priamy negatívny dopad na hotovostné toky štátneho rozpočtu.
Inými slovami, ak si zoberiete cash flow hotovostné toky, tak dnes štátnemu rozpočtu chýba 990 mil. eur. To je objem nepreplatených súhrnných žiadostí o platbu, podčiarkujem ešte raz, s priamym dopadom na hotovostný schodok štátneho rozpočtu. Tá suma 990 mil. eur nie je uhrádzaná do príjmov jednotlivých kapitol a v princípe platí, že má potenciál sa táto suma znižovať, ale len v prípade, že dôjde k progresu v negociácii riadiacich orgánov, pokiaľ ide o odblokovanie spomínaných siedmich operačných programov.
Ja sa chcem opýtať, pán minister Vážny, skúste potom vo svojej reakcii povedať plénu, povedať poslancom, ako vy odhadujete spomínaný progres? Kedy očakávate, ktoré operačné programy budú odblokované? Hovorím o tých piatich kľúčových, tie dva sme sa zhodli, že sú zablokované čiastočne. Hovorím o tých piatich kľúčových. A to je opäť ten problém, že na Slovensku sú tie pašalíky rozdané tak, že máme, myslím, 12 alebo 13 operačných programov, nad nimi je 13 riadiacich orgánov, no a každý si chce utrhnúť to svoje. A už zďaleka neplatí len to, čo za vlády Roberta Fica I., kedy jedného dňa, ako som spomínal, sa premiér zobudil a zistil, že máme operačných programov osem a z toho šesť je pod kontrolou Slovenskej národnej strany alebo ministrov za SNS. Tak sa rýchlo vyrobili ďalšie tri nové operačné programy. Čuduj sa svete, všetky tie tri nové skončili v kompetencii ministrov za SMER - sociálnu demokraciu.
No ale dnes je situácia podobná. Nedajme sa pomýliť tým, že máme vládu jednej strany, vládu SMER-u, pretože aj vnútri tejto jednej strany, jedinečnej strany, sa nachádzajú záujmové skupiny. Povráva sa tu, že košická skupina, bratislavská skupina, taká skupina. Čiže opäť, Slovensko sa nepohne, a tu chcem varovať, ani pre obdobie rokov 2014 - 2020 sa nepohne dopredu s problémom neefektívneho čerpania alebo, ak chcete, neschopnosti vyčerpať eurofondy až dovtedy, kým nebude celý proces finančného riadenia eurofondov sústredený, zcentralizovaný do jedného jediného bodu. Nech tam pracuje dvanásť riadiacich orgánov, pretože každý operačný program má nad sebou strechu, riadiaci orgán, ale nech sú tie riadiace orgány zcentralizované do jedného bodu. Vtedy bude riadenie, finančné riadenie eurofondov plne profesionálne a vtedy bude aj minimalizovaný priestor pre korupciu alebo, ak chcete, pre uspokojovanie ekonomických záujmov rôznych záujmových skupín, ktoré, podčiarkujem, existujú aj v single party, aj v jednej strane SMER. Čiže to nebol len problém toho triumvirátu Fico, Slota, Mečiar.
Keď sa pozrieme na korekcie, ktoré sú tu podo mnou, to je tá výška zhruba 293 mil. eur, tak treba rovnako skonštatovať, že toto sú peniaze, ktoré sú pre Slovenskú republiku nenávratne stratené. A to je druhé klamstvo Roberta Fica, ak tvrdil, opäť v historických Dialógoch Slovenského rozhlasu u pána Dobšinského, keď povedal: "Aké prepadnutia? Aké korekcie? Všetky peniaze sú", citujem Roberta Fica, "na jednej kope. Slovensko nič nestratí, Slovensko o nič nepríde, všetko je na jednej kope." No nie je to tak. Tie korekcie, je priamo uvedená veta v liste Waltera Deffaau z leta minulého roka, ktorá hovorí o tom, že nemôžete tie peniaze použiť na tie operačné osi, v ktorých došlo v minulosti k systémovému zlyhaniu. To je proste jednoducho nemožné. To je holý fakt.
A na strane druhej ešte platí navyše, že tieto korekcie, opakujem opäť, majú priamy negatívny dopad na hotovostné toky, na hotovostný schodok štátneho rozpočtu. Opäť holý fakt. Len ja rozumiem tomu, že premiér sa opäť spolieha, že poslucháči Sobotných dialógov, nazvime to, 90% z nich je laická verejnosť a tá sa zavádza pomerne rýchlo a pomerne jednoducho a pomerne s ľahkosťou. Niektorý z českých filozofov povedal "s lehkostí bytí", hej? Proste on to tak, tak povie elegantne. (Reakcia z pléna.) Áno, ja budem veľmi sa tešiť na pani primátorku Humenného pani Vaľovú, keď vo faktickej na moje vystúpenie povie, v čom som zavádzal a povie, v čom som hovoril fakticky nepravdu. Vidíte, akú ja mám, vidíte, akú ja mám ťažkú situáciu oproti vám? Alebo oproti premiérovi Ficovi, že ja vôbec nezavádzam. A hovoriť pravdu je niekedy brutálne ťažké, pani primátorka, brutálne ťažké. Ja som tiež východniar ako vy, ale hovoriť pravdu je niekedy veľmi ťažké, pretože pravda bolí.
A preto s tou neuveriteľnou lehkostí bytí sa ľahko skonštatuje, citujem premiéra Fica: "Aké prepadnutie? Čoho prepadnutie? Aká Benkovičová? Aký štatistický úrad? Akých 22 miliónov? My máme len prísnejšie pravidlá na Slovensku, ako má Brusel. Nič sa nestalo. A čo nám prepadne? Aké korekcie? Peniažky sú na jednej kope a to sú naše slovenské peniaze. Nikto o nich nepríde, oni sú na jednej kope." A preto som dnes dal cez médiá verejnú výzvu ministrovi Vážnemu. Počúvajte dobre, to hovorím aj vám teraz, pani primátorka. Ak nastane pravda, ak sa stane to, čo hovorí 15-stranová správa pána podpredsedu vlády, že za programové obdobie 2007 až 2013 Slovenská republika príde len o dvesto sedemdesiat, myslím, tri mil. eur, je tak, pán minister Vážny? Toto uvádzate v správe. Ak to takto dopadne, tak ja dávam do sazky celý môj osobný majetok. (Reakcia z pléna.) Do stávky, do stávky. Do stávky, aby nedošlo k nedorozumeniu, ktorý je promile, zlomkom majetku pána podpredsedu vlády. Ak je férový človek, nech tú stávku prijme. Ak si stojí za tým, čo napísal do tej svojej 15-stranovej správy, že Slovensko príde za programové obdobie sedem až trinásť o 273 mil. eur, tak uzatvorme túto stávku. Ja som pripravený tú stávku uzatvoriť.
Takže, pani primátorka, nechcem a je aj neinteligentné, aj nie celkom kóšer voči dáme diskutovať takto s vami z pléna. Opakujem, prihláste sa vo faktickej a povedzte jeden jediný fakt z môjho vystúpenia, v ktorom som klamal a zavádzal. Budete to mať veľmi zložité, dopredu upozorňujem, pretože všetky dáta, všetky open-sources dáta z otvorených zdrojov, ktoré som uvádzal, sú buď zo zdroja ministerstva financií alebo zo zdroja Európskej komisie. Toto je holý fakt.
Takže ešte raz teda zopakujem a vrátim sa k meritu veci. Peniaze, ktoré predstavujú korekcie, sú pre Slovensko definitívne stratené a navyše budú tieto korekcie, ak budú uplatňované voči subjektu verejnej správy, bude ich musieť dotknutý subjekt uhradiť z vlastnej kapitoly, teda zo štátneho rozpočtu a teda z daní nás všetkých. Takže to, čo sa nám tu snaží pomenovať pán minister Vážny v predloženej správe, to je naozaj len karikatúra efektívneho finančného riadenia eurofondov. To je naozaj karikatúra toho, ako by skutočne efektívne riadenie eurofondov malo vyzerať.
A čo je pre mňa poburujúce, že takéto zlyhanie dokáže nie Robert Fico, lebo vyslal ten svoj ľudský štít, na čelo ktorého postavil pána podpredsedu Vážneho, ktorý nemá vôbec nič spoločné s politickou zodpovednosťou za prúser z rokov sedem až trinásť. A keď nejakú má, tú zodpovednosť, tak len za rezort dopravy, keďže bol vtedy ministrom dopravy. Tak ešte aj táto správa sa snaží totálne zlyhanie predať ako úspech. V tej správe sa dočítate, že programové obdobie 7 až 13 dopadne presne tak, teraz parafrázujem texty tejto správy vašej, že dopadne presne tak, ako programové obdobie 2004 až 2006. Čiže Slovenská republika vyčerpá 100 %. Toto je tam v tej správe napísané. Zatiaľ čo tvrdenia, za ktorými si stojím, že nám prepadnú eurofondy, otázka už je len, či to bude miliarda, alebo 2 mld. eur, tie tvrdenia sú hneď v úvode tejto správy uvedené ako nepodložené, ako bohapusté špekulácie.
Ja sa teda pýtam, pán minister Vážny, vy ste opreli svoje tvrdenie, že vyčerpáme všetko, tak ako, tak úspešne, ako v rokoch 4 až 6, 2006? Ja sa pýtam, vy ste to svoje tvrdenie opreli o čo? O extrapoláciu grafov. Zobrali ste si tú rastúcu dynamiku, ja neviem, v roku 2012, 2013 a nejak ste sa tak spoľahli, že rovnaký priebeh bude mať tá krivka aj roku 2015. Tak o túto extrapoláciu toho grafu ste to opreli, plus ste tam doplnili to zatepľovanie budov, Jessicu a neviem, čo všetko, finančné nástroje a došli ste k poznaniu, že vyčerpáme všetko. A teraz moja otázka znie: chcete tvrdiť, že Slovenská republika vyčerpá aj tie peniaze, ktoré sú už dnes zaúčtované na korekciách? To je 293 mil. eur. No 244 voči zdrojom Európskej únie a 40 neviem koľko 3 mil. voči zdrojom štátneho rozpočtu, všetky čísla mám v hlave, takže môžeme kľudne takto diskutovať ďalej. Preto hovorím o celkových sumárnych korekciách, že aj tento priestor dokážeme na Slovensku vyčerpať? To nemyslíte snáď vážne, aj keď nosíte to slovíčko vo svojom priezvisku.
Skúste si potom pozrieť ešte raz ten list Waltera Deffaau, ktorý 30. júla použil také anglické slovo, že "can not be reused". Vám to poviem po slovensky, tieto peniaze nemôžu byť znova použité, to je to re-used, reused, nemôžu byť znovu použité na tie prioritné osi, v ktorých došlo k systémovému zlyhaniu. A keď na jednej strane, a teraz vám hovorím svoje úprimné argumenty, ktorými podkladám svoje tvrdenie, ak na jednej strane hovoríte nielen vy, ale aj pani Majerová na ministerstve financií, že nedisponujú predikciou, ako budú definitívne Bruselom potvrdené notifikované objemy korekcií, že kedy budú odblokované a či vôbec, a v akej miere bude odblokovaných tých sedem operačných programov, že týmito informáciami nedisponujú. Tak ja sa pýtam, z čoho potom vychádza to vaše tvrdenie, že výsledok bude happy, že budeme všetci spokojní a že vyčerpáme všetky eurofondy? A keby aj tie peniaze ostali na jednej kope, o ktorej tak hovorí zahmlievajúco premiér Robert Fico, tak aj tak tá kopa nevyužitých prostriedkov je neuveriteľne veľká, veľká, veľká, vy to viete. Môžeme sa tu sporiť, či sú to 3 mld., 3,5. Vo svojej správe uvádzate, že ku koncu apríla máme čerpanie v úrovni 8 miliárd. Už len to keď si pomerujete k sume 11,5 mld., čo je celkovo nárokovateľná naša suma, alebo záväzok, ako sa to zmluvne volá z Národného strategického referenčného rámca, tak už tu máte gab medzi osmičkou a jedenásť a polkou, už tu máte gab 3,5 mld. eur.
A teraz prichádzam na záver k tomu poslednému grafu, ktorý vidíte z môjho pohľadu po ľavej ruke. Minister Kažimír si naplánoval do štátneho rozpočtu len na tento rok, že do príjmov rozpočtu získa peniažky z Európskej únie v sume 3 272 mil. eur. Zaokrúhlime to pre krátkosť času 3,3 mld. eur. Aké je čerpanie na hotovostnej báze, na hotovostnom princípe k dnešnému dňu? To čerpanie je vo výške 344 miliónov. Podčiarkujem, na hotovostnom princípe.
To je, pán minister Vážny, to, čo Brusel Európska komisia nazýva paid, paid in, to sú už zaplatené, to sú peniažky v cashi a tie sa počítajú, viete, čo je v hotovosti doma, to sa počíta, lebo vy tu máte opäť iný údaj. Vy hovoríte vo svojej správe o tom, že tohto roku ste vyčerpali z celkového nárokovateľného balíka 11,5 mld., ste tohto roku vyčerpali, opravte ma, 516 mil. eur, tvrdíte a dokonca nie v správe, to ste upresnili ex post po zasadnutí finančného výboru, keď som sa vás na to pýtal, zatiaľ čo na hotovostnom princípe vykazuje ministerstvo financií, to je to, čo už je zaúčtované na príjmovej stránke rozpočtu, 344 mil. z celoročného plánu 3,3 miliardy. Preto hovorím, že tá miera čerpania, a to sa dostávame už ku ultimu mája, je niekde na úrovni 10-11 %. Opäť ďalší z kuchyne tvrdých, vodotesných argumentov, že máme problém. A ten problém je skutočne veľký.
No a keď sme hovorili o spomínanom, spomínanom štatistickom úrade, tak tu máme ešte jednu perličku, hovoril o nej môj predrečník kolega Paľo Zajac o modernizácii železničnej trate Váhovce, Trenčianska Teplá na rýchlosť, (reakcia z pléna) Zlatovce, pardon Váhovce, Zlatovce na rýchlosť 160 km/h a tak ďalej, 245 mil., alebo 243. Prosím vás pekne, teraz sa mi dostala do ruky, a všetci to budete v sále počuť prvýkrát, zmluva uzatvorená medzi Slovenskou republikou zastúpenou ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, oprávnený k podpisu Ing. Ján Počiatek a Železnicami Slovenskej republiky v skratke ŽSR, oprávnený k podpisu alebo štatutárny orgán Ing. Dušan Ševčík, generálny riaditeľ. Viete, čo hovorí tá zmluva? V čl. I hovorí o tom, že zmluvné strany, čiže zjednoduším, Počiatek so železnicami alebo ministerstvo dopravy so železnicami sa dohodlo na mimoriadnom ukončení zmluvy. Zmluva sa končí dňom nadobudnutia účinnosti tejto dohody.
A teraz, o čo ide v tej zmluve? V tej zmluve sa hráme o 95 mil. eur, 95 mil. eur na všetky schválené žiadosti o platbu podľa zmluvy za, v období 12. august 2013 do podpisu tejto dohody, na základe ktorých bol prijímateľom, prijímateľovi, to sú tie železnice, poskytnutý finančný príspevok vo výške 94 909-tis. a tak ďalej, čiže 95 mil. eur, sa hľadí ako na zrušené bez nároku na náhradu škody. Potrebujete ďalšie dôkazy o tom, že sme v prúseri celá krajina? Deväťdesiatpäť mil. eur podpísal pán minister Počiatek a pán Ing. Dušan Ševčík, bez náhrady škody. A pozor, toto, aby som bol ešte presný, pán kolega Zajac, to sa ani netýka tých, Zlatovce to boli? Trenčianska Teplá. To sa týka železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov. No to len, a už tu je na papieri zmluva bez náhrady škody. (Reakcia z pléna.) No len, no len teraz, no len teraz mi odpovedzte niekto na moju úprimnú otázku, 95 mil. v čudu. To znamená, projekt, ktorý mal byť financovaný z nenávratnej pomoci zo štrukturálnych fondov, vyfučal ako bublina. Počiatek sa dohodol, že nedá Ševčíkovi 95 mil. ako prijímateľovi, to sú železnice. A čo s tým teraz, pán minister? Kto to zaplatí? Vy ste boli minister dopravy, takže ten rezort poznáte dôverne a detailne. Kto tých 95 mil. eur zaplatí?
Už by som sa opakoval ako gramofón. Zaplatí to štátny rozpočet. Lebo prečo, lebo kapitola rezortu dopravy nemá zvyšných 95 mil., ktoré zajtra takto položí Počiatek na stôl. Tak to zaplatí štátny rozpočet. Tie peniaze 95 mil. nemá ani Kažimír, tak si podpíšu 5-ročný splátkový kalendár. A zase ideme a ideme ďalej, karavána ide ďalej, vlci či psy štekajú a bude, budú sa všetci zodpovední tešiť na okamih, že už bude po parlamentných voľbách, po 5. marci 2016. Potom začnú takéto zmluvy ešte len vyplavovať pomaličky, to more vyplaví jedného dňa tú špinu na breh. To je proste tak.
A úplne nad tým celým stojí moje pobúrenie, nad tým, že nikto na Slovensku za toto nenesie zodpovednosť, ani hmotnú, ani trestnoprávnu. My sme o hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov hovorili už v roku 2010. Potom jeden z našich kolegov, vtedajších vládnych poslancov dokonca pripravil paragrafované znenie zákona o hmotnej zodpovednosti. Teraz, aby som bol presný, nie som právnik, ústavných alebo verejných činiteľov. Samozrejme, že nikdy to neuzrelo svetlo sveta, ale ja sa pýtam aj na druhú vec a tá je ešte kľúčovejšia, a to je zodpovednosť trestnoprávna.
Veď naozaj my tu diskutujeme o cétečku v Piešťanskej nemocnici, predražené, nepredražené, kde sa bavíme o 1 mil. eur toho rozdielu a tu sa bavíme o stá miliónoch. Ja som teraz ukázal jednu jedinú zmluvu za 95 mil. eur. Na zvýšenie miezd zdravotných sestier na Slovensku, bol som vtedy predsedom finančného výboru, sme hľadali 50 mil. eur, to je ročný objem na zvýšenie miezd zdravotných sestier a nakoniec sme ich nechali tezaurované, uložené vo VPS-ke, to je tá kapitola Všeobecnej pokladničnej správy, tam bolo tých 50 mil. eur, keď sme odchádzali z vlády. To len, aby ste si vedeli porovnať.
Čiže takýto jeden kostlivček za 95 mil. eur znamená dostatok zdrojov na dva roky na zvýšenie miezd zdravotných sestier. Bodka. A stále sa tu budeme presviedčať o tom, mňa naozaj akože išlo roztrhnúť, keď som počul to vystúpenie ministra Vážneho, ako je všetko v pohodičke, všetko vyčerpané na 100 %, keď tak maximálne tých 273 mil. bude prúser, a koľko urobila výziev jedna vláda, koľko výziev urobila druhá vláda, koľko je zakontrahovaných, tvrdíte 104 či 107 %, čiže my sme jak v komunizme, hej, tam sa tiež plány tak plnili na 120 %, na 130 %, ale veď toto, k tomuto keby sa teraz postavil, k tomuto rečníckemu pultu, predpokladám, že je v tejto budove Národnej rady minister dopravy Počiatek, aby nám došiel túto dohodu o zrušení bez náhrady vo výške 95 mil. medzi poskytovateľom ministerstvom dopravy cez eurofondy a prijímateľom Železnice Slovenskej republiky, keby toto nám došiel k rečníckemu pultu pán minister Ján Počiatek vysvetliť. A nielen okolnosti zase, kto za to môže, a tí a hentí za to môžu, ale čo s tým chcem robiť? Kto to zaplatí, pán minister Vážny, kto a z čoho to zaplatí? Toto sú problémy, (povedané so smiechom) tak sa to múdro volá v ekonómii, neefektívneho finančného riadenia eurofondov na Slovensku.
No a potom, keďže zhodli sme sa na tom, veľká väčšina, predpokladám, že naozaj situácia je vážna, tak potom sa dočkáme toho, že príde jedného dňa, to bolo minulý týždeň, kolega Viskupič tam bol na tom európskom výbore, prednesie podpredseda vlády Vážny správu o čerpaní eurofondov, ktorá je v rozsahu 1,5 strany. To, čo vidíte tu dole, to nech vás nemýli, to sú už moje rukou písané poznámky, hej? Jeden a pol A4, bavíme sa o programovacom období 20007 až 2013, bavíme sa o objeme 11,5 mld. eur a správa o využití prostriedkov má rozsah 1,5 strany, kde sa opäť konštatuje, ako je všetko kóšer, ako je všetko v poriadku, ako. Keď som sa pýtal na to ministra Vážneho na finančnom výbore, že to nemôže myslieť vážne, toto, to je sranda, nie? Tak odpoveď som dostal, že on by bol aj išiel in deep, hlbšie do detailu, aleže európsky výbor mu povedal, že to tak stačí na 1,5 strany a predpokladám, že to nepovedala tajomníčka výboru, predpokladám, že to povedal neomarxista Ľuboš Blaha, nie? No lebo však kto za európsky výbor má kompetenciu sa vyjadrovať? Kto má vyššiu kompetenciu sa vyjadrovať, ako predseda výboru? Tak to na Slovensku, prosím vás pekne, preto, ak hovorím, že čerpanie alebo finančné riadenie eurofondov na Slovensku je karikatúrou skutočne efektívneho riadenia, tak podkladám to napríklad aj týmto zážitkom. Jeden a pol stranová správa na európskom výbore. Nielen o možnosti pre krajinu za 11,5 mld. eur, ale aj o prúseri a o probléme, v ktorom sa v súčasnosti nachádzame.
Vo vašej správe sa, pán minister, chválite tým, že zaviedli ste ex ante kontroly verejného obstarávania, ako vás za toto všetko pochválila Corina Cretu alebo Creta v prvom páde, myslím, že neviem, či dobre skloňujem to priezvisko, keď v marci cestovala po Slovensku. No ale ste zabudli pani Corinu Cretu informovať o tom, aké obrovské sumy máme na štatistickom úrade, kostlivčeka za 22 mil., Váhovce, Trenčianska Teplá 245 mil., či 243 miliónov. Tu máme ďalšiu zmluvu bez náhrady za 95 miliónov. Predpokladám, že o tomto ste s pani Corinou Cretou, Cretu nehovorili.
No, takže veľa sa hovorí a je to aj mediálne už taká sprofanovaná veta o chaotickom manažmente procesu koordinácie čerpania eurofondov. Ja uvediem sedem konkrétnych rýchlych príkladov, prečo podporujem toto tvrdenie, že ten manažment je naozaj chaotický.
Prvý dôvod. Boli tu hlúpe politické rozhodnutia a tých nebolo málo. Už o jednom z nich som hovoril, to prebudenie premiéra, osem operačných programov, všetky pod kontrolou SNS alebo šesť z nich, teda aby som bol presný. Šesť z tých ôsmich, treba niečo robiť, tak sa robilo, ale boli to i ďalšie,ďalšie rozhodnutia napríklad, že zmena centrálneho koordinačného orgánu z úradu vlády na ministerstvo dopravy, potom z ministerstva dopravy naspäť na úrad vlády, potom z úradu vlády naspäť na ministerstvo a takto to proste pendlovalo hore-dole. Prosím vás pekne, s týmto pendlujú aj úradníci a keď nependlujú, tak je to ešte o to horšie. Pretože, keď to presuniete z dopravy na úrad vlády, tak tam prídu noví úradníci a tí znova potrebujú nejaký čas na zaškolenie, aby sa ponorili do tej témy, aby vedeli profesionálne pracovať.
Druhý argument, prečo hovoríme o chaotickom manažmente eurofondov, zrušenie ministerstva pre výstavbu a regionálny rozvoj za prvej Ficovej vlády.
Pán minister Vážny, urobili ste to zákonom z januára 2010. Pripomínam, že to bol gestor celého operačného programu. To ministerstvo, ktoré ste zrušili pre výstavbu a regionálny rozvoj, bolo gestorom celého operačného programu regionálneho rozvoja. Vy ste ho zrušili. (Reakcia z pléna.) Aj celého, áno, národného strategického referenčného rámca, ktorého ste tiež potrebovali (povedané so smiechom) zrušiť. (Reakcie z pléna.) Áno, áno. No veď, no lebo 8 a 6, nie? Lebo 6 z 8 operačných programov ovládali ministri za Slovenskú národnú stranu.
Tretí argument. Zrušenie ministerstva životného prostredia. Čiže v tej dvojke ste zrušili ministerstvo pre výstavbu a regionálny rozvoj, ale v tej trojke, hovorím, tých argumentov bude sedem. Budú sa veľmi ťažko počúvať, pán minister, a ospravedlňujem sa, keď niekoho zdržiavam, ale toto je naozaj brutus ťažká téma a s veľmi robustným, negatívnym dopadom na Slovensko. Takže zrušenie ministerstva životného prostredia, ktoré bolo riadiacim orgánom pre operačný program Životné prostredie, tým istým zákonom z januára 2010, presun kompetencií na ministerstvo pôdohospodárstva a životného prostredia a regionálneho rozvoja, lebo ministerstvo pre regionálny rozvoj ste zrušili tým istým zákonom (povedané so smiechom). Následné obnovenie, počúvajte ďalej, toto je naozaj, to je komiks, toto by nenapísal alebo nenakreslil ani Shooty do svojej karikatúry. To je naozaj komiks. Následne ste obnovili rezort k 1. novembru, takto, bol obnovený rezort k 1. novembru 2010 a znova to bolo presunuté kompetenčne naspäť, a to znamenalo nový riadiaci orgán, nové sprostredkovateľské orgány, keď zlyhali traja ministri životného prostredia za SNS. Všetci si to pamätáte. Premiér Fico vtedy odobral to ministerstvo jednému, druhému, tretiemu, myslím, že končil, nepamätám si všetky mená, Chrbet, neviem kto, podľa mňa posledný bol Medveď, ten rektor bývalej nejakej univerzity, myslím, z Banskej Bystrice, ak sa nemýlim, hej? Čiže bol, prosím? (Reakcia z pléna.) No, čiže bol jeden minister, druhý, tretí a potom Robert Fico povedal, tí SNS-áci, to sú ale zlodeji. Už nebudeme dávať štvrtého, my zrušíme celé ministerstvo. Naozaj, nehnevajte sa na mňa, vy za tieto konkrétne rozhodnutia nenesiete zodpovednosť, pán minister Vážny. Ale toto by nevymyslel ani Shooty vo svojej karikatúre. No a nakoniec ste teda ten rezort ministerstva životného prostredia odobrali SNS-ákom s tým, že ste ho celý zrušili. Opäť s katastrofálnym dopadom na čerpanie eurofondov, alebo lepšie povedané nečerpanie.
Štvrtý zo siedmich argumentov. Nedostatočne, ja viem, že sa ťažko počúva páni, ale hold, jak som sľúbil, že niekedy tá hodina pravdy musí prísť. Nedostatočné administratívne kapacity, lebo zhodneme sa na tom, že kvalitné čerpanie naozaj potrebuje stabilný počet úradníkov a navyše, a v tomto prípade im fandím, aj keď som brutálny zástanca šetrenia, ale títo ľudia musia byť dobre zaplatení. Ak nebudú dobre zaplatení, nebudú profesionálnym manažmentom a nebudú proste schopní plniť úlohy. Toto sa na Slovensku podceňuje naprieč všetkými vládami, naprieč všetkými vládami. Ľudia po roku, po dvoch spravidla odídu na lepšie platené miesta, spravidla do súkromnej sféry, ale čo je úplne zlé, a toto nazývam slovenská eurofondová mafia. Poviem vám jednu vlastnú skúsenosť, keď som jedného dňa navštívil jeden nemenovaný rezort a dotyčný pán mi hovorí, že keby si vo svojom okolí poznal niekoho, kto chce eurofondy, vieš, je ich veľa, potrebujeme proste dynamizovať to čerpanie, alebo ako vy to nazývate, zrýchľovať, tak tu máš, na túto firmu sa obráť. Viete, kto bol na tej vizitke? To isté priezvisko, ako mal ten pán, za ktorým som bol, len tam bola za priezviskom, že čiarka a ml., čiže to bol ten istý Ján Novák mladší. Čiže pracovník ministerstva má dospelého syna a ten dospelý syn má firmu, ktorá poskytuje poradenstvo pri čerpaní, teda pri projektoch financovaných z eurofondov.
A tu budem teraz naozaj veľmi objektívny, ale súčasne veľmi neúprosný. Táto slovenská eurofondová mafia pracuje častokrát aj mimo, a to hovorím objektívne, mimo dosahu a vplyvu najvyšších politických predstaviteľov, či už sú to ministri, premiér, alebo ktokoľvek iný. To sa naozaj za tie roky, sa vytvorila taká chobotnica, tých chápadiel má strašne veľa a ono to funguje. Mali sme tu tie Star EU a neviem ktoré, a Komjatice a neviem čo, neviem čo, ale ono to naozaj funguje toto. A opakujem ešte raz, a bude to fungovať dovtedy, kým totálne neprekopete systém finančného riadenia eurofondov a aby som bol dôsledný, ja mám na záver päť takýchto bodov, ktoré je nutné urobiť, poviem. Už nebudú mať dopad na roky 2007 - 2013, ale urobte ich, pán minister, teraz sa prihováram aj premiérovi Ficovi, urobte ich, lebo v rovnakom probléme bude Slovensko aj v rokoch 2014 - 2020.
Takže piaty argument chaotického manažmentu riadenia eurofondov je nestabilná a nekvalitná legislatíva najmä v oblasti verejného obstarávania. Tu sme sa na finančnom výbore s ministrom Vážnym zhodli. Sú to nedostatočné kontroly pri procesoch verejného obstarávania, preto ste aj zaviedli to ex ante teraz, kontrolovanie, čo spôsobuje potom následné korekcie, ktoré vidíte tuná podo mnou, v tej sume približujúcej sa k 300 mil. eur a tie potom musia byť následne vykryté zo štátneho rozpočtu.
Keď ale hovoríme o nestabilnej a nekvalitnej legislatíve, tak ja som opäť žasol, keď som počul aj z úst pána ministra Vážneho argument, že no, máme ten zlý zákon o verejnom obstarávaní a niektoré europrojekty sa realizovali podľa tohto zákona platného, schváleného, prijatého v Národnej rade, od dňa x-y bol účinný a potom prišli audítori z Bruselu a povedali, že nie, že to vám vyhodíme, to vám vyhodíme, lebo váš zákon o verejnom obstarávaní nie je v súlade s európskymi predpismi. Ale ja sa teraz pýtam, keď z tých deviatich rokov ste pri vláde sedem z nich, z tých deviatich rokoch ste sedem rokov pri vláde, kto nám zmení, a to súhlasím s tým vaším konštatovaním, jak ste popísali empiricky ten stav, ale kto vám zmení ten zákon o verejnom obstarávaní? Poliaci? Česi? Maďari? Však si ho musíme zmeniť my sami, nie? Nikto iný tú prácu za nás neurobí.
Šiesty argument podporujúci tézu o chaotickom manažmente eurofondov znie nasledovne. Na Slovensku máme príliš veľký počet riadiacich orgánov a následne, pozor, s tým je spojený aj príliš veľký počet sprostredkovateľských orgánov. Častokrát politické rozhodnutia, kedy každé ministerstvo na Slovensku musí mať, keď už nie svoj samostatný operačný program, tak minimálne sa chce podieľať aspoň čiastočne na niektorom z iných operačných programov. To je, bohužiaľ, (povedané so smiechom) tak a tá téza je nevyvrátiteľná, to je proste tak, ako som povedal, eurofondy na Slovensku sú jednou z posledných možností veľkej korupcie a tie pašalíky sa porozdávajú medzi tie rezorty a tie rezorty a riadiace orgány proste, ktoré na nich pracujú pre jednotlivé operačné programy, si neplnia tie svoje domáce úlohy a starajú sa len o to, aby tých kompetencií a peňazí na rozdávanie z eurofondov mali čo najviac. A tie záujmové skupiny, hovoril som, v pozadí existujú nielen medzi stranami, naprieč stranami, ako to bolo v tom triumviráte Mečiar - Slota - Fico, existujú tie záujmové a ekonomické skupiny aj vnútri jednej jedinečnej strany SMER - sociálna demokracia.
Siedma, siedmy a posledný argument, ktorý hovorí o chaotickom manažmente finančného riadenia eurofondov, je obrovská papierová administratíva, zložitosť procesov. Menia sa každú chvíľu proste tieto pravidlá. Tí koneční prijímatelia si musia naozaj potom najímať tie častokrát spriaznené subjekty, hovorili sme o tom Star EÚ a Komjatice, nebudem to rozoberať ďalej.
No, takže konštatujem dve veci. Po prvé, neschopnosť vlády v oblasti čerpania eurofondov spôsobuje nielen stratu príležitostí pre krajinu, to je holý fakt, ale je naozaj pre krajinu ekonomickou katastrofou a úplne najhoršie je, keď o tej neschopnosti vláda mlčí. Nebyť toho schváleného prijatého uznesenia vo finančnom výbore v októbri minulý rok, tak dodnes, ako som hovoril, pod tú pokrievku do toho hrnca nevidíme, aký je skutočný stav.
A keďže za mnou teraz sa odohráva taká príjemná zábava, veselá, chcem povedať nakoniec, že ak sa nás budúce generácie, ktoré prídu po nás, opýtajú, oco alebo dedo alebo pradedo, čo to boli tie eurofondy, tak ja som si pripravil odpoveď pre mojich vnukov. Ak sa dožijem, tak možno pravnukov, že, bohužiaľ, detičky a vnuci a pravnuci, vám ostalo už len jedno konštatovanie, že príbeh eurofondov na Slovensku bol po prvé, príbehom obrovskej korupcie a po druhé, príbehom stratených príležitostí pre krajinu. A tie generácie, ktoré prídu po nás, sa naozaj za toto budú môcť poďakovať len a len osobe, ktorá nesie politickú zodpovednosť, najvyššiu zodpovednosť, ak chcete strešnú zodpovednosť, to nie je tá osoba po mojej ľavej ruke. V rokoch 2007 - 2013 minister dopravy ak nejakú zodpovednosť niesol jednou dvanástinou, jedenástinou, štrnástinou za operačný program Dopravy ako vtedajší minister dopravy, ale tou jedinou zodpovednou osobou s najvyššou strešnou politickou zodpovednosťou je premiér Robert Fico.
No a keďže som sľúbil, pán minister Vážny, a verím, že ma teraz bude chvíľu počúvať aj pán minister financií, ktorý mal záväzok, ktorý mu uložila vláda Slovenskej republiky, ak sa nemýlim, do 15. mája predložiť správu o finančných nástrojoch, o finančnom riadení eurofondov, ale to sa týkalo 2014 - 2020, ďalšieho sedemročného programového obdobia, tak chcem uviesť vlastne päť kľúčových vecí, ktoré je potrebné čo najskôr implementovať a ktoré by sme si mali na Slovensku čo najskôr osvojiť, aby to naozaj, aby sme nemuseli opakovať aj v roku 2020 to, čo hovoríme dnes.
Po prvé je potrebné naozaj scentralizovať celý systém finančného riadenia, čiastočne som už vo vystúpení o tom hovoril, takže sa nebudem opakovať, dostať do jedného bodu všetkých dnes, neviem, koľko ich je, 12, 13 riadiacich orgánov, všetkých ich dostať do jedného bodu, celé to scentralizovať. Sú krajiny, ktoré to takto majú urobené a v tých krajinách to, čuduj sa svete, funguje. Dostanete tým hneď dve veci. Po prvé, zabránite tomu, aby tie eurofondy boli nástrojom tých pašalíkov a uspokojovania ekonomických záujmov rôznych záujmových skupín, lebo už to nebude - zrušíme také ministerstvo, vytvoríme onaké, potom vytvoríme ešte tretie a potom obnovíme to prvé, čo sme zrušili. Proste toto všetko nebude fungovať. Nebude možné, alebo bude minimálny priestor na uspokojovanie ekonomických záujmov ekonomických skupín. Bude to scentralizované do jedného jediného bodu a súčasne vyriešite aj druhú vec, a to je to, že sa podstatne zvýši tá profesionálna úroveň proste tých, toho celého aparátu, ktorý bude pod týmto jedným jediným bodom.
Prosím vás, nemýľte si to centralizovanie finančného systému riadenia eurofondov s dnešnou CKO, s dnešnou centrálnou koordinačnou jednotkou. Neviem, či vy tomu šéfujete, či... (Reakcia z pléna.) Jaj, vidíte, (povedané so smiechom) tá odpoveď je, že so - so, aj - aj. Metodicky. Nie, metodicky áno, metodicky áno, ale myslím, že tam je ešte jedna dôležitá figúra a tá sa volá pán Federič, nie? Či sa mýlim?
Páni, kto, kto šéfuje dnes centrálnej koordinačnej jednotke pre eurofondy na, lebo to je pod úradom vlády. Kto to je? A pán Vážny hovorí, že metodicky on a inak? Kto ešte? (Reakcia z pléna: Ja myslím, že pán Vážny má zodpovednosť za všetkých.) Preto som ho ľudsky naozaj poľutoval. Pamätáte si ešte, pred hlasovaním, keď vstúpil do miestnosti, že ľudsky mi ho je ľúto, že robí takýto ochranný štít premiérovi.
No takže nemýľme si to s CKO, nemýľme si tú centralizáciu finančného riadenia s centrálnou koordinačnou jednotkou. Mne sa jedná o to, aby riadiace orgány nie tak, ako je tomu dnes, boli rozsypané spravidla po jednotlivých rezortoch, ale aby všetky riadiace orgány boli scentralizované do jedného bodu a potom aspoň už nebude treba, Martin Poliačik, nikomu telefonovať a nikoho sa pýtať, potom tú figúru, ktorá je zodpovedná, vieme presne pomenovať. Tá má nohy a ruky, je z kostí a mäsa a je to úplne jasne identifikovateľná osoba, ktorá za to môže. Dnes, (reakcia z pléna), no čo môžeme teraz, akú politickú zodpovednosť adresovať podpredsedovi vlády pánovi Vážnemu? No žiadnu v princípe. Robertovi Ficovi? No ten sa tu neunúval vôbec prísť, keď už nechcel tu správu predniesť, no tak mohol prísť si aspoň vypočuť názory poslancov.
No druhé opatrenie, ktoré bolo by vhodné čo najskôr si osvojiť, je, lebo veľa sa hovorí zbyrokratizované procesy, už to nejdem rozobrať do detailov, je potrebné pokročiť výrazne, dosiahnuť výrazný pokrok v maximálnej elektronizácii a štandardizácii celého toho procesu. Aby každý, kto si bude na Slovensku nárokovať euro, alebo žiadať o eurofond, aby úplne presne vedel, čo - kedy - kde - na koho sa obrátiť, aby nepotreboval nad sebou alebo okolo seba niekoľko desiatok firiem Star EU a podobné a Komjatice a neviem, čo všetko s tým spojené. Proste potrebujeme tie procesy štandardizovať, elektronizovať, aby bolo úplne každému jasné, na čo má nárok, čo môže urobiť, na koho sa obrátiť, dokedy má dostať posúdenie, odpoveď atď. To je nežiaduce ale, dámy a páni, lebo to opäť minimalizuje priestor pre korupciu, že? Tak niežeby to páni za mnou, chcel som povedať dámy, ale ešte je tam jedna dáma, niežeby to dáma a páni za mnou nevedeli, ale opakujem, nie je na tom dostatočný, ani nie politický, ale ekonomický záujem, lebo to minimalizuje priestor pre korupciu.
Tretí kľúčový bod toho päťbodového plánu je, hovoril som o tom, odborná stabilita, dostatočné finančné ohodnotenie aparátu, otvorené konkurzy aj pre odborníkov z praxe, prísna kontrola konfliktu záujmov, to je ten otec a syn, čo som hovoril pred chvíľou, ten príbeh smutný, a prepojenie rôzne medzi riadiacimi pracovníkmi a politickými stranami a lobistami.
Štvrtý bod hovorí o profesionalizácii a účinnej kontrole procesov, hovorím teraz, pán minister Vážny, o tých spomínaných verejných obstarávaniach, že ten zákon nie je celkom dobrý, a že sú tu nekonečné spory, napádania neúspešných kandidátov, ale pozor, tento zákon vám napáda aj Brusel, aj Európska komisia, preto aj dokonca tie výberové konania, kde sa druhý, tretí v poradí neodvolal a neriešil to súdnou cestou a prebehli teda podľa nášho zákona o verejnom obstarávaní kóšer, aj tie boli napadnuté bruselským auditom a fondy neboli preplatené. Ale ešte raz sa pýtam, a kto nám ten zákon o verejnom obstarávaní zmení? Poliaci? Česi nám ho prídu zmeniť? Maďari? Nie, musíme si ho zmeniť my sami. Vládnete, ste tam sedem rokov z deviatich, dosť času na to, aby sme to zmenili. Takže nekecajme tu dva dni o kazítkach, ako Brixi s Martvoňom, riešme radšej veci, neriešením ktorých prichádza krajina o rozvojový potenciál a generácie po nás si vešajú na chrbát obrovský batoh záväzkov.
A v rámci toho štvrtého bodu ešte uvediem, čiastočne som to spomínal, hmotnú zodpovednosť dotknutých osôb a čo je veľmi dôležité, trestnoprávnu zodpovednosť. Sedí tu právnik Miro Kadúc. Verím, že potvrdí, čo hovorím. Dnešná legislatíva síce umožňuje riadiacemu orgánu, ak odhalí figúru, osobu, ktorá niečo spackala a vďaka tomuto nezákonnému konaniu sme prišli o eurofondy. Tak súčasná legislatíva umožňuje, aby pracovníci riadiaceho orgánu dali trestné oznámenie, aby sa vyvodili aj dôsledky v oblasti, v rovine trestnoprávnej, ale nemajú to riadiace orgány v platnej legislatíve ako povinnosť, majú to tam uvedené len ako možnosť. Načo by túto možnosť niekto využil, načo by si ľudia kompetentní v riadiacich orgánoch robili nepriateľov, veď to proste, na čo to je dobré? Veď treba odvládnuť štyri roky, zobrať batoh nie záväzkov, tie dáme tým deťom, vnúčatám, pravnúčatám. Zobrať batoh eur, korupčných, a ideme na dovolenku, nie?
Teda ešte raz hovorím, berme túto tému brutálne vážne, lebo to je, pán kolega Vážny, ak nám prepadne jedna miliarda, tak to je tisíc cétečiek, tisíc cétečiek. Dobre počítam? Miliarda má 3, 6, 9, núl, ak nám prepadne miliarda a v cétečku sme hovorili rozdiel medzi milión a 1,600 mil., niekde tam sme sa, rozdiel medzi 600-tis. a 1,600 mil., no tak je to tisíc cétečiek. Uvedomme si robustnosť toho rozmeru. Nezľahčujme to a nesnažme sa to vybaviť na výbore pre európske záležitosti jeden a pol stránkovým dokumentom. Alebo teda tým, premiérou toho optimizmu, ktorú uvádzate v tej vašej predloženej 15-stranovej správe.
Posledný piaty bod hovorí o tom, čomu sa múdro hovorí best practises transfer, to znamená výmena tých najlepších skúseností, predovšetkým v dvoch oblastiach, po prvé, s krajinami, kde miera čerpania eurofondov sa pohybuje nad 90 % a vyššie. Tie krajiny som tu už menoval: Estónsko, Litva, Dánsko, Švédsko a ďalší a ďalší. Prečo sa takéto skúsenosti nevymieňajú? Ale nie po tom, čo vám zriadi na návrh eurokomisárky, keď bude pri Európskej komisii zriadená Task fours, proste nejaká pracovná skupina. My stále len čakáme, že čo nám tak padne z neba, že kto to za nás urobí, ale prečo tu best practises transfer, prečo sa nesnažíte vymieňať najlepšie skúsenosti, najlepšiu prax s krajinami, a tam by som urobil normálne, že čiaru tými, ktorí sú v čerpaní eurofondov nad 90 %. Čiže nevylamujme otvorené dvere, neobjavujme to, čo už dávno objavili pred nami iní, len opäť, na to by musela byť politická a hlavne ekonomická vôľa.
No a druhý smer, ktorým by sme mohli využiť tento transfer, najlepšie skúsenosti, je potom využívanie odborníkov európskej, priamo Európskej komisie na túto tému, lenže to by bol opäť taký trošku, taká úloha toho "dog watch", toho zlého dozerajúceho psa, ktorý by, či chceme alebo nechceme, pozeral aj prsty tým ľuďom v našich riadiacich orgánoch. To je opäť niečo, na čo chýba vôľa a odvaha.
Nakoniec, takže toto bolo päť bodov, pán minister Vážny, ktoré by bolo vhodné, keby ste si niektoré z nich, a ja budem rád, keď si ich osvojíte, či už vy alebo pán minister Kažimír, ktorý myslím, že má priamo záväzok daný uznesením vlády, pokiaľ ide o tie finančné nástroje riadenia eurofondov pre roky 2014 až 2020.
Na záver mi dovoľte, v túto chvíľu končím, ale ešte mám jednu povinnosť, ukladá mi ju zákon o rokovacom poriadku a procedúra. Všetci máte v laviciach návrh uznesenia rozdaný, ja ho teda musím, tak ho prečítam, nie je dlhý, má jeden a pol strany, to uznesenie. Len chcem povedať na úvod, prečo som toto uznesenie navrhol. Teraz ma bude určite aj pani Mezenská počúvať, aj pán Fecko. Toto uznesenie som navrhol kvôli tomu, že uznesenie, ktoré máte zo strany predkladateľa v laviciach, tak hovorí len o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie tú 15-stranovú správu podpredsedu vlády a ministra Vážneho. To je celé. Aj Martin tomu tak porozumel, Fecko. Kľudne debaťte ďalej, ale pri káve tam pod balkónom v parlamentnom bufete, lebo potom ma to, Martin, demotivuje vôbec používať hlasivky. No čiže, ak nechceme ostať pri tom uznesení flagrantnom, naozaj hodnom karikatúry Shootyho, že Národná rada berie na vedomie túto správu, tak skúsme, a tu úprimne žiadam, áno, aj kolegyne a kolegov zo strany SMER - sociálna demokracia o podporu tohto uznesenia.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 20. mája 2015 k Správe o stave implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období 2007 - 2013 (tlač 1553).
Národná rada Slovenskej republiky žiada
A. vládu Slovenskej republiky o:
Predloženie Správy vlády Slovenskej republiky o stave implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období 2007 až 2013, ktorá bude obsahovať najmä tieto informácie. Hovorím o tom preto, lebo tá správa, ktorú ste predložili, tie informácie neobsahuje.
Informácie o predpokladanej miere a výške prepadnutia resp. nevyčerpania finančných prostriedkov z dôvodu ukončenia lehoty n+2, ktorá uplynie 31. decembra 2015. To sú tie predikcie.
To je to, čo som žiadal aj pani Majerovú, aj pána Kažimíra z rezortu ministerstva financií a nedostal som dodnes tieto predpoklady. Potom chceme informácie o výške korekcií za jednotlivé operačné programy, a hlavne informácie o dôvodoch pre udelenie korekcií, podrobný rozpis prípadov udelenia korekcií v zmysle rozhodnutia Komisie odcitujem ho C/2013 č. 9527 zo dňa 19. 12. 2013 a prílohy tohto uznesenia. Kto to uznesenie pozná, veľmi rýchlo pochopí, prečo ho v tomto texte požadujeme, tieto informácie. Boli by sme prekvapení, aké všetky dôvody pre udeľovanie korekcií voči Slovenskej republike sú a budú.
Po tretie, aby tá správa vlády obsahovala informácie o dôvodoch pre blokovanie, resp. čiastočné blokovanie siedmich operačných programov zo strany Európskej komisie, informácie o dosiahnutom procese, pardon, o dosiahnutom progrese pri negociáciách jednotlivých riadiacich orgánov zodpovedných za jednotlivé operačné programy s cieľom dosiahnutia odblokovania siedmich operačných programov.
Termín všetkých týchto úloh pod bodom A do 30 dní od schválenia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Jednou vetou, prečo chceme poznať progres pri negociácii o odblokovaní, pretože pán minister, ktorý sedí za mnou, Kažimír, v liste každý mesiac nás uisťuje o tom, že objem korekcií bude klesať súbežne s tým, ako bude dosahovaný progres odblokovávania jednotlivých operačných programov. Tu sa kuknite na ten graf, klesá to, či stúpa? Čiže zase tí slovenskí úradníci copy place in, copy place in, čiže skopírujem, vložím, skopírujem, vložím. Tú vetu o tom, že objem korekcií bude klesať, nájdete v každom jednom liste, potvrdí kolega Zajac, v každom jednom liste ministra financií, ktorý je sprievodným listom dát o nepreplatených žiadostiach o platbu a o korekciách, to nájdete každý mesiac v liste ministerstva financií.
Preto chceme vedieť, ako pokračujú rokovania o odblokovávaní, kedy tie programy budú odblokované, aspoň vaša predikcia, keď ju nemáte vy, tak sa obráťte na riadiace orgány. Kto s kým kedy v Bruseli rokoval, aká je nádej, aká je šanca, či budú vôbec odblokované, kedy budú odblokované, v akom rozsahu budú odblokované a podobne. Nič z toho vo vašej predloženej, dnes predloženej správe čitateľ nenájde.
Po druhé, aby vláda predložila Akčný plán vlády Slovenskej republiky na minimalizáciu objemu nevyčerpaných finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ a minimalizáciu objemu korekcií s cieľom zamedzenia ekonomických škôd pre Slovenskú republiku. Termín opäť do 30 dní od schválenia uznesenia Národnou radou Slovenskej republiky.
Po tretie, pravidelné informovanie o kľúčových parametroch čerpania prostriedkov z rozpočtu EÚ za obdobie 2007 až 2013 na každej riadnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, podčiarkujem, na každej riadnej schôdzi. Aby sme už nemuseli do budúcna tu hrať takú hru, ktorú sa pokúsil, aj keď v tom klipe s tým traktorom bol celkom úspešný pán Peter Pellegrini, aby sme tieto hry už tu ďalej nehrali, že ja navrhnem doplniť program rokovania 51. schôdze o túto tému, eurofondy, zjednoduším, 83 rúk sa zdvihne proti. Ubehne desať dní, nič významné sa neudeje ani v Bruseli, ani v Bratislave, posadí sa hore Peter Pellegrini a povie: "Navrhujem zaradiť termínovaný bod budúci týždeň o 14.00 hodine 20. mája." Však nerobme si tu zo seba hlupákov všetci. Ak chceme prestať si, ja nechcem si robiť hlupáka z nikoho, naozaj z nikoho, ani z vládnych poslancov, z ministrov už vôbec nie, ani z Roberta Fica, ale uráža ma, ak si hlupáka zo mňa robia oni, tá druhá strana.
Ak chceme tomu, pán minister Vážny, zabrániť, tak majte odvahu dvihnúť ruku za toto uznesenie a v tom prípade by ste nemuseli s nami hrať túto nekonečnú neuveriteľnú hru, kto na názor, na návrh koho, z iniciatívy koho, kto čo predloží, a kto čo komu schváli, jednoducho odvoláte sa, to, čo robí Peter Kažimír. Od októbra minulého roka sa každý mesiac odvolá v sprievodnom liste, na základe uznesenia výboru pre financie a rozpočet, to bolo to uznesenie, ktoré som navrhol 7. októbra a ktoré aj poslanci SMER-u na výbore schválili, posielam vám informácie o nepreplatených žiadostiach o platbu, informácie o korekciách. A funguje to od októbra hladko, pekne, dostávame tie dáta, kolega Zajac potvrdí z finančného výboru, prečo nemôže, ak máme problém, mať Národná rada na každom riadnom rokovaní, tak ako je každý štvrtok hodina otázok a interpelácie, prečo nemôžeme mať informácie o stave čerpania eurofondov? A preto termín tohto tretieho bodu je priebežne, lebo malo by to byť opakovane na každej schôdzi Národnej rady. No a potom nasleduje:
B. Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o zriadenie Komisie NR SR pri výbore pre financie a rozpočet pre krízový monitoring čerpania finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ, termín: ihneď. To by znamenalo v praxi - po schválení tohto uznesenia.
Končím, posledná veta, ospravedlňujem sa, bol som brutálne dlhý, ale téma je robustná, dopady pre nás a pre budúce generácie sú neuveriteľne veľké. Niekedy je potrebné aj edukovať trošku ľudí a vzdelávať ich v danej téme a žiadam aj kolegov zo strany SMER - sociálna demokracia, aj mojich kolegov z opozície o podporu predloženého uznesenia.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20. 5. 2015 16:30 - 17:01 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážená pani predkladateľka, chcem pozdraviť aj členov vlády, ale neviem koho, lebo teraz tu nesedí úplne, (reakcia z pléna) ospravedlňujem sa pánovi ministrovi Žigovi, áno, áno, áno, úctivo sa ospravedlňujem ešte raz.
A ešte raz sa ospravedlňujem kvôli tomu, že som nečakal, že kolega Švejna tak razantne utne svoj prejav, koniec, ani faktické poznámky, ani žiadna k tomu diskusia ďalšia, to ma trošku prekvapilo, takže ešte raz "mea culpa".
Takže, dámy a páni, najskôr si na úvod povedzme, ako sme sa dostali do dnešného bodu, to, že vôbec dnes máme tú česť prerokovávať tak závažnú tému. A teraz hovorím možno ani nie tak k vám, čo ste tu prítomní v sále, ale hovorím k občanom Slovenska a k médiám na balkóne, aby nám bolo všetkým jasné, že keď niekto povie vetu, že Slovensko v súčasnosti potrebuje dočerpať sumu niekde radovo medzi 3 až 4 mld. eur, teraz nediskutujem o tom, čo z toho sa ešte podarí do konca roka, tú sumu som si nevymyslel ja, tú sumu nájdete v správe o krajine, v správe o Slovensku, to je interný dokument Európskej komisie. Interný dokument znamená, že to nie je oficiálne stanovisko Európskej komisie, to sú dokumenty, ktoré si vymieňajú medzi sebou jednotlivé odborné útvary v Bruseli, tak tam sa spomína suma medzi 3 až 4 mld. eur.
A teraz, aby sme presne vedeli, čo tá suma napríklad znamená v ekvivalentnom vyjadrení v iných tovaroch a službách. Za 4 mld. eur by Slovensko mohlo napríklad postaviť 11 univerzitných nemocníc. V zátvorke mám napísané, že á 350 mil. eur. Teraz nediskutujem, či toľko má stáť jedna univerzitná nemocnica, ale za toľko ju chce stavať pán minister zdravotníctva. Za 4 mld. eur by Slovensko napríklad mohlo postaviť 3 obchvaty Bratislavy. Opäť v zátvorke á 1,3 mld. eur. Toľko je štátna expertíza na obchvat Bratislavy. Za túto sumu by Slovensko mohlo dokončiť diaľnicu z Bratislavy do Košíc, ktorá mala byť hotová v roku 2010, alebo napríklad, a to je úplne kľúčové na záver, o rovných 100 eur mesačne zvýšiť hrubú mesačnú mzdu 360-tis. pracovníkom vo verejnej správe na obdobie 10 rokov. Takže ešte raz, o 100 eur mesačne 360-tis. ľuďom vo verejnej správe na obdobie 10 rokov. Tak to bolo zopár takých ekvivalentov, takých porovnaní, čo všetko môže krajina, ako je Slovensko, urobiť za 4 mld. eur. Opakujem ešte raz, teraz nepolemizujem o tom, aká časť tejto sumy sa podarí vláde Roberta Fica do konca tohto roku vyčerpať.
Povedzme si na úvod teraz, čo predchádzalo tomu, že sme sa dostali do dnešného bodu a že sme si takpovediac vynútili to historické oznámenie predsedu parlamentu Petra Pellegriniho z minulého týždňa, keď oznámil, že na jeho vlastnú iniciatívu zaraďuje do programu 51. schôdze Národnej rady bod o čerpaní eurofondov. To nie je výsledok iniciatívy Petra Pellegriniho, myslím, že celkom neúspešne sa to snažil zahrať a bol neúspešný v tejto hre aj ako herec. Čo tomu všetko predchádzalo? Už 5. mája 2015 som na zasadnutí výboru pre financie a rozpočet navrhol uznesenie, aby vláda Slovenskej republiky priniesla správu o čerpaní eurofondov na finančný výbor. Nechcel som ťahať túto správu na plénum Národnej rady. Je to veľmi robustná téma, je to veľmi komplikovaná téma a keďže sme sa chceli baviť s kolegami o vecných argumentoch, tak by nám úplne bola bývala postačovala táto správa na finančnom výbore. S úsmevom na tvári všetci členovia finančného výboru za stranu SMER - sociálna demokracia tento návrh uznesenia zamietli.
Urobil som druhý pokus, a síce, navrhol som na tom istom výbore pre financie a rozpočet 5. mája, aby bolo schválené uznesenie, ktorým by bola zriadená komisia pre krízový manažment eurofondov pri výbore pre financie a rozpočet. Opäť to nebol pokus ťahať túto tému pod, alebo pred balkón, pred médiá, ani do pléna Národnej rady.
Prečo som navrhoval zriadenie tejto krízovej monitorovacej komisie pri finančnom výbore parlamentu? Dôvod bol úplne prostý. Mnohí z vás, ktorí sedeli v tomto parlamente v uplynulom volebnom období, si budú pamätať zlyhanie finančnej správy. Budem stručný, Mikloš Mikulčík, kľakol na kolená informačný systém na finančnej správe. Mnohí z vás, ktorí boli poslancami v uplynulom volebnom období, si rovnako budú pamätať, že som sa stal vtedy predsedom monitorovacieho výboru pre kolaps finančnej správy, dostal som do ruky dekrét od vtedajšieho prezidenta Gašparoviča, ktorý mi udelil v prítomnosti Ivety Radičovej a bol som vtedy v jednej skupine v koaličnom zoskupení poslancov vlády Ivety Radičovej. Ale išlo mi o vec. Tak som bol predsedom tohto minitorovacieho výboru.
Presne taký istý a robustnejší problém je v oblasti čerpania eurofondov, preto som navrhol zriadenie krízovej monitorovacej komisie pri finančnom výbore parlamentu. Opäť tento druhý návrh, tento druhý krok bol poslancami za stranu SMER - sociálna demokracia s úsmevom na tvári odmietnutý. Bola v tom čistá politika, ale túto výzvu, túto hodenú rukavicu som zodvihol a preto som navrhol, keď sme schvaľovali program tejto 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, doplnenie bodu programu práve o spomínanú správu vlády o čerpaní eurofondov. To bolo, myslím, v uplynulý týždeň v utorok, keď začínala táto schôdza. Všetci sediaci po mojej ľavej ruke, teda z môjho pohľadu 80, neviem koľko prítomných pánov poslancov za SMER tento návrh na doplnenie bodu programu zamietlo. Tak potom neostávalo nič iné, len sme sa dali dokopy, iniciatíva prvá vzišla v spojitosti s klubom KDH a s klubom poslancov za MOST - HÍD. Trvalo nám niekoľko málo hodín a vyzbieral som 62 podpisov poslancov opozície.
Prosím vás pekne, to je viac, ako sa podpísalo pod návrh kandidáta na predsedu NKÚ Maroša Žilinku. Šesťdesiatdva podpisov, tu sú, môžete si ich spočítať a skontrolovať.
Prečo o tom hovorím? Až toto bol ten kľúčový, ten moment, ktorý rozpohyboval aj predsedu Národnej rady Petra Pellegriniho a povedal si, no nedáme tej opozícii nejakú veľkú mediálnu šancu, nebudeme predsa hovoriť o eurofondoch v parlamente na návrh opozície, na základe zvolania mimoriadnej schôdze parlamentu, veď to zahráme tak šikovne mediálne, že to my, vládna strana ústami predsedu Petra Pellegriniho, my navrhneme ten bod do programu.
Ja sa pýtam, čo sa udialo za niekoľko málo dní, za 10 dní, keď som v utorok minulý týždeň navrhoval doplnenie bodu programu? Všetci ste to zamietli. Uplynulo 10 dní a Peter Pellegrini to navrhol nakoniec sám. Veď tá hodina pravdy, tá hodina H vždy jedného dňa príde skôr alebo neskôr. Takže toto boli 3 kľúčové kroky, ktoré predchádzali vôbec skutočnosti, že dnes stojíme tu, alebo sedíme v tejto sále a môžeme o tejto téme vecne diskutovať.
Dámy a páni, chcem povedať, že situácia v čerpaní eurofondov na Slovensku je skutočne katastrofálna. Môže hovoriť pán podpredseda vlády pán minister Vážny, čo chce vo svojej správe o tom, keď tu premietal pred chvíľočkou v úvodnom slove grafy o zazmluvnení, o kontrahovaní, o počte výziev, koľko bolo výziev urobených za tej, za onej vlády, holé čísla hovoria ale niečo úplne iné. To, že tá situácia je vážna, to vie opozícia, to vie tých 62 kolegov, ktorí podpísali návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze. To, že situácia je vážna, to vedia aj členovia vlády Roberta Fica a to, že situácia je vážna, to vie aj samotný premiér Robert Fico. O to viac ma udivuje, dámy a páni zo SMER-u - sociálnej demokracie, že ste tak arogantným spôsobom zamietli ten môj pokus č. 1, 2 a 3, čiže diskutovať o tom na finančnom výbore, to ste nepovažovali za nutné, dnes sme tu nemuseli dva dni hovoriť o eurofondoch v pléne pred médiami, zriadiť krízový monitorovací výbor, aj to ste odmietli, zaradiť tento bod do programu 51. schôdze, aj to ste odmietli, až keď ste videli 62 podpisov, vtedy ste sa rozpohybovali. To ma naozaj, naozaj mrzí.
Druhý moment, ktorý ma vyrušuje, je ten, že premiér Robert Fico veľmi správne cítiac, že politickú zodpovednosť za katastrofálnu situáciu v čerpaní eurofondov, o čom budem o chvíľočku hovoriť, nesie len a len on. Strešnú, on je vrchol pyramídy, strešnú politickú zodpovednosť má premiér Robert Fico. Je obdivuhodné, akým spôsobom strčil hlavu do piesku a vystrčil pred seba taký ochranný štít, na čelo ktorého postavil vicepremiéra, podpredsedu vlády pána ministra Vážneho. Ten bol včera vo finančnom výbore odprezentovať správu vlády o čerpaní eurofondov. Nebudem hovoriť celé názvy toho dokumentu, to bola správa o implementácii štrukturálny fondov a kohézneho fondu na obdobie rokov 2007 až 2013, a ten istý podpredseda vlády minister Vážny prezentoval túto správu aj dnes v pléne.
Mne je vás, a som rád, že ste prišli do sály, pán podpredseda vlády, mne je vás človečensky, osobne naozaj úprimne veľmi, veľmi ľúto. Poviem vám prečo. Strešnú politickú zodpovednosť za katastrofálnu situáciu čerpania eurofondov z obdobia 2007 až 2013, nenesie pán podpredseda vlády Vážny. Ak nejakú politickú zodpovednosť alebo nejakú časť tejto politickej zodpovednosti nesie, tak to je tak, tipoval by som, v objeme 1/12, alebo koľko bolo operačných programov v období prvej Ficovej vlády. Vtedy bol pán minister Vážny ministrom dopravy a ak niesol za niečo politickú zodpovednosť, tak to bolo za čerpanie finančných prostriedkov z operačného programu Doprava. Nič viac a nič menej.
Preto mi to nedáva ani tú elementárnu logiku, prečo sa stal teraz a prevzal na seba tú nevďačnú úlohu osobného ochranného štítu premiéra Fica. Ja som očakával, že dnes príde naozaj túto správu do pléna predniesť Robert Fico. Preto som aj môj príspevok do rozpravy k tomuto bodu nazval Zlyhanie a klamstvá Roberta Fica v čerpaní eurofondov, a túto tézu, toto tvrdenie sa pokúsim doložiť na faktoch, ktoré vo svojom vystúpení teraz uvediem.
Dovoľte mi na úvod odcitovať jeden výrok, ktorý Robert Fico povedal už 23. apríla 2009, to znamená pred šiestimi rokmi, keď povedal, citujem: "Schopnosť vyčerpať eurofondy je pre mňa dôležitejšie ako vnútrokoaličné vzťahy." Vtedy mal nejaké problémy s koaličnými partnermi Vladimírom Mečiarom a Jánom Slotom a povedal túto historickú vetu, že nadradí nad problémy s koaličnými partnermi čerpanie eurofondov.
Druhý výrok povedal v lete 2012 po tom, čo opäť prevzal moc, tentokrát už sám bez koaličných partnerov a povedal, citujem: "Chcem prinútiť každého ministra, že mi vlastnou krvou podpíše, že minie prostriedky v rámci európskych fondov."
A teraz už ten tretí výrok, nemám zapísaný, tak ho budem voľne parafrázovať, to bola replika ministra Richtera, keď povedal premiérovi: "Ja budem potrebovať tej krvi dopumpovať." Obrazne chcel povedať, že on ešte je schopný a má kapacitu absorpčnú, vyčerpať viac ako, ako je potenciál, ako máme pridelené prostriedky z Európskej únie.
Tak sa teda pozrime, aká je skutočnosť po týchto veľkých, megalomanských vyhláseniach o vlastnej krvi a o tom, že nadradíme čerpanie eurofondov aj koaličným vzťahom vnútri koalície Fico, Slota, Mečiar. Vláda v tomto zložení, v tomto triumviráte hneď po nástupe k moci zrušila národný strategický referenčný rámec, ktorý vyrokovala na sklonku druhého obdobia vláda Mikuláša Dzurindu. Odôvodnenie bolo také celkom uveriteľné na prvé počutie, že sa pokúsi vláda Roberta Fica I. urobiť realokáciu, to znamená presun použitia prostriedkov medzi operačnými programami a bolo by to celkom legitímne, opakujem, to isté urobila aj vláda po nástupe, vláda Ivety Radičovej, bolo by to celkom legitímne, keby na tomto kroku nebolo Slovensko stratilo celý rok 2007.
Čo sa udialo v skutočnosti po vzniku vlády Roberta Fica v koalícii Fico, Slota, Mečiar, bolo na Slovensku, počúvajte dobre, osem operačných programov. Jedného dňa ráno sa pán premiér Fico zobudil a zistil katastrofálnu skutočnosť pre SMER, že šesť z týchto ôsmich operačných programov je pod kontrolou ministrov za Slovenskú národnú stranu. To sú holé nespochybniteľné fakta, poprosím potom pána podpredsedu Vážneho, aby ich v reakcii na moje vystúpenie vyvrátil, budem sa veľmi tešiť na vecnú diskusiu. Čiže šesť z ôsmich operačných programov v rukách ministrov za Slovenskú národnú stranu. Bolo potrebné teda zhodiť zo stola národný strategický, referenčný rámec a bolo potrebné vytvoriť tri nové operačné programy k tým ôsmim a pozrime sa na to, aké tri nové operačné programy vznikli.
Bol to OPIS, operačný program informatizácie spoločnosti. Kto ho gestoroval? Kto bol na čele riadiaceho orgánu? Vtedajší minister financií Jano Počiatek. Vznikol ďalší operačný program Zdravotníctvo. Kto ho gestoroval? Vterajší minister zdravotníctva pán Valentovič. Vznikol ďalší operačný problém, ktorý sa volal Konkurencia a hospodársky rast. Kto ho gestoroval? Vtedajší minister hospodárstva pán Ľubomír Jahnátek. Čiže vznikli k tým stavajúcim ôsmim tri nové operačné programy. Čuduj sa svete, všetky tri aditívne pridané operačné programy pod gesciou ministrov za stranu SMER - sociálna demokracia. Opäť, ešte raz podotýkam, v snahe a súc vedení len snahou pre objektivitu, bolo by to všetko legitímne, pokiaľ by dôsledkom tohto kroku nebol fakt, že za dvanásť mesiacov roka 2007 Slovensko nezakontrahovalo a nevyčerpalo ani jeden jediný cent. Ak sa budete niekto pozerať na štatistiku miery, to, čo hovorí kolega Počiatek, kolega Vážny, ak chcete čerpať, tak tomu musí predchádzať kontraktácia. Vy ste ani nezakontrahovali, ani nevyčerpali, ani jeden jediný cent za celý rok 2007. Tu sa niekde začína odvíjať klbko tej spomínanej tragédie v čerpaní eurofondov.
Pán minister Vážny, ale aj ďalší moji predrečníci išli po tej linke, ktorá mne osobne nie je celkom blízka, naša vláda, vaša vláda, čo urobili jedni, druhí, ale keď už ste hodili tú rukavicu, pán minister Vážny, tak ja ju opäť zodvihnem a chcem vám povedať, že počas tých siedmich rokov, to je obdobie 2007 až 2013, to je 84 mesiacov, 7 krát 12 je 84, 63 mesiacov z tých 84 bola pri moci vláda Roberta Fica, 21 mesiacov bola pri moci vláda Ivety Radičovej.
A teraz to kľúčové. Nie je podstatné, kto je ako dlho pri moci, podstatné je, čo za to obdobie, keď vládne, dokáže urobiť. Tak ak chcete, aj kontra, teda objem zakontrahovaný, aj objem čerpaný, tak prepočítané dáta s presnosťou na priemerný mesiac, priemerné tempo zazmluvnenia eurofondov počas vlády Ivety Radičovej, to je prepočítané na jeden mesiac, bolo o 26 % vyššie ako priemerné mesačné tempo zazmluvnenia za 63 mesiacov vlády Roberta Fica. Priemerné tempo čerpania eurofondov bolo za to isté obdobie, pán minister Vážny, o 94 % vyššie, priemerné mesačné tempo, lebo chceme zohľadniť to, že jedna skupina vládla 63 mesiacov a druhá skupina vládla 21 mesiacov, tak priemerné mesačné tempo čerpania bolo o 94 % vyššie, ako priemerné mesačné tempo čerpania za vlády Roberta Fica.
A teraz, ak dovolíte, veľa údajov, ktoré odzneli z úst mojich predrečníkov, boli údaje tri, štyri, päť, niektoré aj pol roka, šesť mesiacov staré. Ja vám dám, pán minister Vážny, k dispozícii údaje, ktoré sú aktualizované na dennej báze. To znamená, že doslova ten dokument, je to oficiálny dokument Európskej komisie, ktorý má názov, že je to percentuálne čerpanie fondov, ale paid in, to znamená tých fondov na kešovej, na hotovostnej báze, ktoré už boli preplatené v pomere k potenciálu alebo v pomere k tomu, čo bolo v príslušnej krajine pridelené na tých sedem rokov. A tieto údaje nesú názov, že This data is refreshed every twenty four hours, tieto dáta sú refrešované, upgradované každých 24 hodín.
Takže, dámy a páni, údaje, ktoré vám teraz uvediem, sú staré 24 hodín, sú zo včerajšieho popoludnia, tie údaje. Slovenská republika je v čerpaní eurofondov, ale aby sme sa rozumeli, pán minister Vážny, to nie sú tie eurofondy, ktoré ste podali na národnú audítovaciu jednotku, aby ich odobrila, ani na certifikačný orgán, ktoré sú niekde v pipe-line, ktoré niekde čakajú na schválenie v Bruseli, to sú eurofondy, ktoré na kešovom, hotovostnom princípe už má vo vrecku minister Peter Kažimír, už sú na príjmovej strane štátneho rozpočtu. Tak miera čerpania Slovenskej republiky je 62 %. Viete, aký je priemer Európskej únie? Osemdesiatdva percent, čiže o 20 percentuálnych bodov vyšší. Viete, kto lídruje tento rebríček? Estónsko, ktoré má mieru čerpania k včerajšiemu popoludniu na úrovni 95 %. Týchto premiantov, týchto lídrov je tu hneď niekoľko. Na druhom mieste je Portugalsko, 94 %. Na treťom mieste je Litva, 94 %. Na štvrtom mieste Fínsko, 93 %. Pokračuje Švédsko a Poľsko, 93 a 91 %. Dánsko 90 %, a čuduj sa svete, Helénska republika, po slovensky Grécko, má mieru čerpania eurofondov na úrovni 90 %. O čom sa chceme ešte ďalej baviť? To Slovensko, to úbohé Slovensko 62 %.
Prečo toto spomínam, pán minister Vážny? Hovorím to kvôli tomu, že nájdete v tej skupine premiantov, ktorí lídrujú tento rebríček, nielen silné, vyspelé, staré, členské štáty, ako je Švédsko, Fínsko, Dánsko a ďalších a nájdete na čele tohto rebríčka nové, členské krajiny, Litvu, Estónsko a ďalších. Estónsko dokonca ako absolútny líder so spomínanou sumou alebo mierou čerpania 95 %. Hovorím o tom preto, lebo v daných neoptimálnych podmienkach, a to budem s vami súhlasiť, celkom vzácne, že áno, podmienky čerpania eurofondov nie sú optimálne, je tam veľa byrokracie, ale pozor, nielen domácej byrokracie, ale aj byrokracie na strane Európskej komisie, ale viete, v čom je problém? Že tú istú mieru byrokracie, tú istú mieru prekážok, administratívnych, takých, onakých, predsa má aj Fínsko, aj Estónsko, aj Litva, aj ďalšie krajiny. Ja sa pýtam, ako je možné, že tieto krajiny dokážu v daných, neoptimálnych podmienkach dosahovať 95-percentné miery čerpania eurofondov? Čo sa stalo? Čo je za tým? A teraz neriešim, čo urobila jedna vláda alebo druhá vláda, toto je holý fakt. Opakujem, dáta staré 24 hodín. Rád vám ich odovzdám, alebo vám môžem preposlať potom link, lebo viem, že aj na mnohých vašich poradách pracujete s údajmi, ktoré sú niekoľko mesiacov staré. Takže skúsme pracovať s dátami, ktoré majú 24 hodín.
Celý ten príbeh nešťastný, a dnes musíme hovoriť naozaj o ekonomickej katastrofe v čerpaní eurofondov, odštartovala v princípe už Európska komisia v lete minulý rok, keď si spomínate na ten dnes už slávny list Waltera Deffaau, generálneho riaditeľa DG Regio, to znamená generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku, kedy nám oznámil, že Slovensko má suspendované, pozastavené čerpanie eurofondov. To oznámenie prišlo po tom, čo v novembri 2013 bol zahájený európsky audit z domáceho slovenského auditu a audítori európski došli s konštatovaním, že národný, domáci, slovenský audit čerpania eurofondov je nedôveryhodný. To netvrdíme my, v opozícii, to skonštatoval európsky audit, že máme nedôveryhodný domáci, slovenský audit. Tak bolo rozhodnuté o suspendovaní všetkých platieb z európskeho fondu regionálneho rozvoja.
To bolo pre mňa kľúčové, aj keď kritické, veľmi kritické poznanie, že som 7. októbra 2014, to sa bavíme o období spred siedmich mesiacov, presadil tentokrát a ďakujem všetkým poslancom za stranu SMER - sociálna demokracia na finančnom výbore, ktorí tiež hlasovali za toto uznesenie, presne má číslo 349, presadil som uznesenie, ktoré zaväzuje ministra Petra Kažimíra, aby na mesačných intervaloch predkladal finančnému výboru informácie o objeme neuhradených žiadostí o platbu, neuhradených súhrnných žiadostí o platbu, neuhradených korekciách čerpaní eurofondov. Nebyť schválenia tohto uznesenia, o ktorom sa potom dozvedel, že dnes možno aj minister Peter Kažimír ľutuje, že dal semafor zelený, že dal zelenú poslancom za SMER vo finančnom výbore, aby toto uznesenie prijali, nebyť tohto uznesenia, tak dnes ani celkom presne nemáme tú pokrievku na hrnci odokrytú a celkom nevieme nahliadnuť do toho hrnca, aká polievka sa tam varí.
Takže ešte raz, úprimne ďakujem aj poslancom za stranu SMER, že za tento návrh uznesenia 7. októbra 2014 hlasovali. Vďaka tomu, môžete vidieť teraz výsledok na týchto troch uvedených grafoch, ktoré o chvíľočku okomentujem.
Takže, ak sa nemýlim, tu po mojej pravej ruke máte prvý graf, ktorý hovorí o vývoji nepreplatených žiadostí o platbu a nepreplatených súhrnných žiadostí o platbu. Nájdete tam dve zistenia. To prvé zistenie hovorí o tom, že z mesiaca na mesiac nám brutálne tieto čísla narastajú. Narastá nám aj objem nepreplatených žiadostí o platbu, narastá nám aj objem nepreplatených súhrnných žiadostí o platbu, ktorý dosiahol už katastrofálne číslo k 22. aprílu - 990 mil. eur.
Z tých 990 mil. eur, a to nie je môj údaj, to je oficiálny údaj Ministerstva financií Slovenskej republiky, 661 mil. eur pripadá na sedem zablokovaných operačných programov. Čiže ak budete hľadať rozdiel medzi číslami 661 a 990, je tam istý ten gap, tá medzera. To sú normálne, štandardné žiadosti o platbu, kde má, myslím, Brusel dva mesiace na to, aby rozhodol o ich preplatení alebo nepreplatení. Pripusťme, že všetky budú preplatené. Ale to, čo je pod tým, tých 661 mil. eur, to sú zablokované nepreplatené žiadosti o platbu, ktoré rezultujú priamo z dôvodov zablokovaných siedmich operačných programov. To sme si vyjasnili včera na finančnom výbore. Ministerstvo financií vo svojom liste hovorí, že je zablokovaných sedem operákov k dnešnému dňu, minister Vážny hovorí, že päť. Potom došlo k tomu rozriešeniu toho rébusu, že dva operačné programy sú čiastočne zablokované, na tom sme sa zhodli.
Druhé zistenie je, že medzimesačne nám tento objem nepreplatených žiadostí o platbu katastrofálne narastá. Čo na tom, že v liste ministra financií Petra Kažimíra každý mesiac, keďže musí tieto dáta predkladať finančnému výboru, sa dočítame, že objem zablokovaných alebo nepreplatených žiadostí o platbu bude postupne klesať tak, ako bude postupne sa dariť odblokovávať jednotlivé operačné programy, toľko z listu ministra Petra Kažimíra.
Tak sa pozrite na tú prvú tabuľu po mojej pravej ruke, ako nám to klesá. Pozrite sa na vývoj toho stĺpcového grafu. Klesá, či narastá? Myslím, že exaktný, len taký letmý pohľad bez znalosti ekonomiky jasne hovorí o tom, že nám to narastá a že nám to narastá lineárne.
Tretie zistenie, som stále u údajov, ktoré hovoria o nepreplatených žiadostiach o platbu, hovorí o tom, že najväčší objem nepreplatených žiadostí práve vďaka zablokovaným siedmim operačným programom máme v oblasti troch operačných programov, a to je výskum a vývoj 302 mil., informatizácia spoločnosti 243 mil. a vzdelávanie 65 mil. eur. Toto konštatovanie je veľmi smutným konštatovaním pre krajinu obzvlášť preto, že všetko sú to operačné programy, ktoré sú pre malú krajinu, otvorenú ekonomiku, akou je Slovensko, pre krajinu s relatívne nízkou konkurencieschopnosťou ekonomiky sú veľmi kľúčové, veda, výskum, vzdelávanie a informatizácia. Takže máme najväčší objem zablokovaných platieb práve v najkľúčovejších operačných programoch.
A keď sa pozrieme na mieru čerpania, lebo úplne jedna vec sú zablokované platby a diametrálne inou témou sú, je miera čerpania, lepšie povedané miera nečerpania eurofondov, tak tie najnižšie miery čerpania máme opäť v operačných programoch, ktoré sú pre slovenskú ekonomiku kľúčové, a to je konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Tam bola miera čerpania ešte na konci uplynulého roka 52 %, operačný program Vzdelávanie 61 %. Čiže tam, kde hovoríme o vsádzaní investícií na mladú generáciu, Slovensko potrebuje kapitál a Slovensko potrebuje talenty. Odkiaľ tie talenty vezmeme, ak nedokážeme čerpať eurofondy práve v operačnom programe Vzdelávanie, tam máme mieru čerpania, to je december 2014 - 61 %, teraz je o trošku, o trošku vyššia.
Hovorím o tom preto, lebo v roku 2009 v apríli bola na Slovensku, bola taká celkom médiami opomenutá konferencia, ktorá sa volala "Vedomostná spoločnosť HI-TECH Slovensko". A na tejto konferencii vystúpil vtedajší eurokomisár zo Slovinska, myslím, že Janez Potočnik, ktorý úplne jasne konštatoval, že Slovensko nevyužilo úplne svoj vedecký potenciál a že Európska únia sa už v roku 2002 zaviazala, že práve na oblasť vedy a výskumu do roku 2010 použije 3 % hrubého domáceho produktu. Viete, aký podiel HDP na investíciách do vedy a výskumu má Slovensko? Nula celá štyridsaťšesť percenta, čiže asi 1/10 toho, čo bol pôvodný záväzok Európskej únie dosiahnuť do roku 2010.
Ale posledná veta, neviem, či bude hlasovanie, pán predsedajúci, alebo nie. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Bude, nech sa páči, teda poslednú vetu.

Kollár, Jozef, poslanec NR SR
Posledná veta pred hlasovaním. Na strane druhej, práve rezort školstva na ministerstve školstva, ktoré gestoruje práve obidva operačné programy, narástol počet pracovníkov v eurofondoch o 200 ľudí. Čiže ministerstvo, rezort ministerstva školstva o 200 ľudí na problematiku čerpania eurofondov viac, napriek tomu patrí operačný program Vzdelávanie ale aj Veda a výskum k tým, ktoré zaostávajú v miere čerpania najviac.
Ak teda bude hlasovanie...
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 7. 5. 2015 11:05 - 11:07 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. No, pán predseda Blaha, to, čo ste teraz predviedli, jasne dokumentuje, že ste nepochopili, ale absolútne nič z toho, čo som sa vám snažil bez negatívnych emócií vysvetliť.
Ešte raz, nie je dôležité, kto koľko minút diskutuje, dôležité je, čo povie. Viete, niekto vie aj za minútu povedať úplne kľúčovú vec a niekto môže hovoriť 10 hodín a nepovie nič.
A viete, čo sa ale stáva na európskom výbore? Viete, čo sa stáva? A ten smiech vás prejde. Ja vám viem vymenovať štyroch členov európskeho výboru za stranu SMER - sociálna demokracia, ktorí za tri roky ešte na výbore ne-pre-ho-vo-ri-li. A to je holý fakt.
Takže my sa tu teraz nebavme o tom, či zvolať výbory cez obedňajšiu prestávku, vy ste teraz povedali, nebudem predsa komplikovať život cezpoľným poslancom mimo bratislavským, že? Ale viete, komu komplikujete život? Päť a pol miliónom Slovákov, pretože takto amatérsky, bohapusto, nekompetentne potom vyzerá diskusia na európskom výbore. Tak ju nezužujte na to, že kto koľko minút hovorí. Opakujem, sú členovia výboru za stranu SMER - sociálna demokracia, ktorí ešte neprehovorili na tomto výbore. A toto je, pán kolega, vizitka a toto je smutné konštatovanie pre budúcnosť Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 7. 5. 2015 10:42 - 10:58 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán predkladateľ, myslím, že po dlhej dobe sa tak stáva, že výbor pre európske záležitosti predkladá plénu Národnej rady správu o činnosti výboru pre európske záležitosti, čo treba uvítať. Na strane druhej ale musím, nedá mi, aby som nepredniesol pár kritických poznámok, keďže som bol členom tohto výboru pre európske záležitosti aj počas vlády Ivety Radičovej a rovnako je tomu tak aj teraz za opozíciu. Pán predseda Blaha už asi vie presne, kam bude smerovať moja kritika.
Chcem povedať, že vo všetkých vyspelých krajinách, členských krajinách Európskej únie, fungujú európske výbory, poviem to ľudovo, ako malé parlamenty. Už je to dané aj zo zákona. Pokiaľ si pozrieme zmluvu o fungovaní Európskej únie, tak skutočne tieto výbory pre európske záležitosti sú takým malým parlamentom, samozrejme, fokusovaným na tieto európske témy. Bohužiaľ, na Slovensku je prax úplne iná. Ja sa snažím, teraz sa vynasnažím vám trošku popísať a priblížiť, ako taký výbor pre európske záležitosti funguje pri Národnej rade Slovenskej republiky, teda pri slovenskom parlamente.
Platí, v rokovacom poriadku je to, myslím, exaktne zapísané, alebo ak nie, tak je to určite platný úzus, ktorý všetci dodržiavame, že výbory nemôžu nikdy zasadať počas rokovania pléna. Čiže spravidla sa koncentruje zasadnutie výborov cez obedňajšie prestávky medzi 12. a 14. hodinou.
Prečo to spomínam? Zdanlivo na prvý pohľad by sa mohlo javiť, že úplne nepodstatná vec, veď je úplne jedno, kedy zasadne výbor. Ale toto je práve kľúčový bod, od ktorého sa potom odvíja ten brutálny formalizmus pri zasadnutí takéhoto kľúčového výboru. Možno by to vedela potvrdiť aj kolegyňa Mezenská, ktorú tu vidím a ktorá je tiež členkou európskeho výboru.
Tak teda ako vyzerá taká reálna prax, ako funguje takýto Výbor pre európske záležitosti pri Národnej rade? Stretávame sa tak ako napríklad včera o 12. hodine. Je takmer zvykom, že málokedy, to je výnimočný prípad, keď sa výboru zúčastní priamo člen vlády, priamo minister. Vo veľkej väčšine prípadov sa nechá alternovať svojím štátnym tajomníkom, čo už je samo osebe niečo, čo by malo byť naopak veľkou výnimkou a nie pravidlom. A potom, keď aj ten štátny tajomník príde na rokovanie výboru, kde si príde vypýtať mandát, s ktorým má ísť na rokovanie príslušnej rady, v prípade premiéra Rady EÚ, tak pán predseda Blaha začne rokovanie vetou: "Páni poslanci, máme málo času, lebo o 14. začína hodina otázok," napríklad, "poďme veľmi rýchlo, žiadne dlhé príspevky do diskusie. Musím byť rýchly, viete, a pán štátny tajomník sa ponáhľa., o chvíľu mu začína zasadnutie vlády." Toto bol konkrétny príklad zo včerajška. A takto v praxi funguje, lepšie povedané, nefunguje výbor pre európske záležitosti.
Ja som bol zdesený, keď som si túto našu prax komparoval s praxou, ktorá funguje v Snemovni lordov v Londýne. Pozrite si, ako funguje Committee for European Affairs, pozrite si, koľko táto committee má subcommittees, koľko má podvýborov alebo rôznych pracovných skupín, ktoré pracujú pod Výborom pre európske záležitosti, a zistíte s hrôzou, kto z vás má o to záujem, sa môže dokonca prihlásiť na odber, to, čo niekedy prezident Gašparovič povedal, že máme nový denník na Slovensku, ktorý sa volá RSS, takže si môžete ťuknúť, aj takýto RSS na Snemovňu lordov a konkrétne na Committee for European Affairs a budú vám chodiť úplne pravidelne všetky dokumenty, oficiálne dokumenty, ktoré či už Výbor pre európske záležitosti pri Snemovni lordov v Londýne, alebo rôzne podvýbory alebo komisie produkujú tieto materiály. Je tam napríklad vytvorená špeciálna komisia, ktorá sa venuje len european stability mechanism čiže európskemu stabilizačnému mechanizmu alebo, ak chcete ľudovo, trvalému eurovalu. A mnohé a mnohé ďalšie subkomisie, ktoré produkujú kvantá veľmi inšpiratívnych, veľmi kompetentných materiálov. Toto nie je prípad Výboru pre európske záležitosti pri Národnej rade Slovenskej republiky.
Vrelo odporúčam aj kolegovi poslancovi Blahovi, predsedovi tohto výboru, aby si ťukol na pravidelný odber týchto outputov, týchto výstupov, týchto materiálov, ktoré vznikajú v Londýne.
Ja sa musím niekedy hanbiť, keď sa stretnem v Paríži na stálom zastúpení Národnej rady Slovenskej republiky pri OECD. Keď som sa stretával v minulosti ako predseda finančného výboru na stretnutiach finančných výborov členských krajín Európskej únie, zhodou okolností aj s príslušným pánom z Londýna, a keď som sa bavil s ním o tom, ako sa oni zapodievajú, ako hĺbkovo analyzujú veľmi, veľmi, podotýkam, kompetentne analyzujú všetky výstupy, ktoré chodia z Európskej komisie a z Európskeho parlamentu, no tak ruku na srdce, dámy a páni, pripadal som si naozaj ako taký úbohý malý štatista z bezvýznamného štátu. Podotýkam, teraz nehovorím o veľkosti krajiny, pretože kvalitatívne rádovo na inej úrovni pracujú aj výbory pre európske záležitosti vo Fínsku a v ďalších veľkostne teda počtom obyvateľov porovnateľných krajinách, ako je Slovenská republika.
Veľmi dobre si pamätáte diskusiu tak rok a pol, dva roky dozadu, keď som tu v tejto snemovni navrhoval, aby vznikol aj pri Národnej rade Slovenskej republiky podvýbor, nazvime to, ako chceme, myslím, zákon o rokovacom poriadku hovorí o nejakých komisiách, nech vznikne komisia aj pri výbore pre financie a rozpočet, ktorá by sa špeciálne fokusovala len na záležitosti finančné, ktoré majú relevanciu na európske témy. Či už je to EFSF, alebo ESM, čiže dočasný, trvalý euroval, či je to fiskokompakt čiže európska fiškálna zmluva a ďalšie a ďalšie kľúčové veci, podotýkam, ktoré v mnohých prípadoch, a to už je za nami, sme toho boli svedkom v minulosti, vytvárajú a predeterminujú vlastne v miliardových sumách eur aj podmienky a verejné financie na Slovensku, ktoré budú ovplyvňovať život nových generácií, ktoré prídu po nás.
Vtedy som počúval obrovskú kritiku, a musím objektívne povedať ,áno, aj z ľavej, aj z pravej strany, aj zo strany vtedajšieho ministra Mikloša, že to predsa nie je možné, aby plénum Národnej rady rokovalo o kľúčových veciach, keď v Európe horia trhy a treba rýchlo v radoch hodín rozhodnúť o dôležitých veciach, že to predsa nie je možné, pretože plénum, rokovanie pléna Národnej rady je verejne otvorené, na balkóne sú médiá, vrátane vtedy aj Reutera, aj japonskej televízie, kohokoľvek, a že keby sme o prijatí kľúčových rozhodnutí hlasovali v pléne Národnej rady a rokovali, diskutovali v pléne, takže okamžite by tá informácia unikla do médií a finančné trhy by sa stihli prispôsobiť skôr, ako je prijaté kľúčové rozhodnutie v danej veci, v merite danej veci. Toto bol hlavný argument.
Uplynulo pár mesiacov a nemecký Ústavný súd v Karlsruhe rozhodol, že časť, teraz nebudem vás zaťažovať a okrádať o váš drahocenný čas, že veľká časť kompetencií, ktoré tiež dovtedy pri nemeckých obidvoch komorách Bundestagu a Bundesrate mal Výbor pre európske záležitosti, obrovská časť týchto kompetencií, podotýkam, rozhodnutím Ústavného súdu v Karlsruhe bola prenesená z európskeho výboru do pléna obidvoch komôr nemeckého parlamentu.
Tak ja sa teda pýtam pri všetkých týchto iniciatívach a pokusoch, opakujem, nie dielčie veci, nejaká smernica Európskej komisie alebo nariadenie Európskeho parlamentu týkajúce sa, ja neviem, lekárničky v aute alebo čohokoľvek, ja nehovorím, že o týchto veciam má rozhodovať plénum Národnej rady, ale o tých kľúčových veciach častokrát tam, kde ide o peniaze až v prvom rade a kde sa nehrá o jednotky miliónov eur, kde sa hrá o miliardy eur, v prípade Slovenska to je naša porcia napríklad v týchto mechanizmoch, aby sa o týchto zásadných veciach rokovalo v pléne Národnej rady. Bolo to, opakujem, odmietané častokrát aj zľava, aj sprava a výsledok je taký, že veď tu máme predsa aj my nejaký zákon o vzťahoch Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej komisie, tak sa nejak ten zákon približne volá, a ten predsa jasne rozhoduje, hovorí o tom, o ktorých kompetenčných veciach má rokovať iba Výbor pre európske záležitosti, a nie plénum Národnej rady Slovenskej republiky. A tým bola akákoľvek ďalšia iniciatíva zabitá, zadusená a tvárime sa, že je všetko v poriadku.
Ja tvrdím, že tá dennodenná prax a ten režim, ten mód, modus vivendi, v ktorom funguje náš výbor pre európske záležitosti, je len karikatúrou skutočného výboru pre európske záležitosti.
A predpokladám, čo je úplne prirodzené a legitímne súčasne, že pán predseda Blaha teraz v replike na moje vystúpenie bude všetko obhajovať, jak je to všetko super, jak je to všetko fajn, jak je to všetko proste tak, jako má byť. Iste, ja na vašom mieste by som robil to isté, súc zodpovedný a nesúc tú obrovskú váhu zodpovednosti za tento výbor, akú nesiete vy, tak by som urobil asi to isté v tejto slovnej prestrelke. Ale predpokladám a očakávam, že aj niektorí ďalší členovia európskeho výboru z opozície prídu za tento rečnícky pult a povedia reálne vlastné autentické skúsenosti, ako náš výbor pre európske záležitosti funguje. Bohapustý formalizmus. Rokujeme častokrát pod časovým stresom. Keď som navrhoval, že niektoré výbory by mali mať program rokovania, niektoré témy, pardon, európskeho výboru by mali mať program rokovania taký, ktorému sa hovorí open end. To znamená, rokujme, až kým tú vec neprerokujeme, až kým sa každý člen európskeho výboru nevyjadrí a nepovie všetko, čo k danej téme považuje za nutné povedať. Naozaj s otvoreným koncom, open end. Ja som takýto európsky výbor nezažil.
Viete, aká bola argumentácia zo strany pána predsedu Blahu? "No, viete, pán Kollár, ale mnoho poslancov je cezpoľných, rozumej mimobratislavských, ja predsa nebudem zvolávať európske výbory medzi dvoma rokovaniami pléna Národnej rady, nebudem tu predsa ťahať z Košíc a z Prešova, z Banskej Bystrice neviem odkiaľ členov európskeho výboru do Bratislavy." Neviem, asi si to všetci vysvetľujete potom tak, že medzi dvoma rokovaniami pléna Národnej rady máme všetci tri týždne platenú dovolenku, nie?
Toto je, naozaj, nehnevajte sa, pán kolega Blaha, na mňa, pán predseda výboru, toto je argument, ktorý je na hlinených nohách, ktorý je na vode a ktorý mňa osobne častokrát už uráža. Tak potom buď beriete tú prácu iba ako karikatúru skutočného výboru pre európske záležitosti, alebo naozaj nemáte, nehovorím vy osobne, ale mnohí ďalší členovia tohto výboru za stranu SMER - sociálna demokracia nemáte čo kompetentné k danej téme povedať. Tak preto vždy zvoláte ten výbor medzi 12. a 14., lebo nemôže zasadať počas rokovania pléna, čo by mi ešte samo osebe neprekážalo. Niekedy povedať menej je viac, ako povedať veľa a prázdnych rečí. A možno by sme to častokrát aj stihli medzi 12. a 14. hodinou za predpokladu, za predpokladu, že by na ten výbor v prevažnej zdrvujúcej väčšine prípadov prišli a boli prítomní členovia vlády, nie štátni tajomníci, že by sa tí štátni tajomníci neponáhľali o 30 minút na zasadnutie vlády, ako sa stalo včera, aby aspoň oni mali ten čas 120 minút tam byť prítomní medzi 12. a 14. hodinou, že by ste minimalizovali počet prípadov, kedy sa výbor má rozhodnúť prijať nejaké uznesenie v merite veci častokrát aj ex post, to znamená, že ECOFIN alebo Eurogroup, Rada EÚ pre ekonomické, finančné otázky, už zasadla a my ex post rokujeme na európskom výbore, dostávame vlastne informáciu on ministra ex post, čiže môžme nič iné, len ju zobrať na vedomie. Pritom opakujem, zákon o vzťahu, ktorý rieši vzťah Národnej rady a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie hovorí jasne o tom, že príslušní členovia vlády, premiéra nevynímajúc, naopak, si majú prísť do európskeho výboru vypýtať mandát, podčiarkujem, pred odchodom na európsky samit alebo na príslušnú radu pre danú oblasť, kde chodia jednotlivé rezortní ministri.
Takže minulosť nezmeníme, môžme ju len valuovať, môžme ju hodnotiť a pri troške dobrej vôle môžme sa z nej poučiť. Ale chcem naozaj, teraz použijem slová ministra zahraničných vecí Lajčáka, ktorý tu pred chvíľou povedal, chcem vás povzbudiť, pán predseda Blaha, aby ste čo najskôr, ale dramaticky zmenili prístup k práci a k organizácii činnosti Výboru pre európske záležitosti. Ak má mať čo len trochu, sa má priblížiť kvalita práce nášho európskeho výboru kvalite práce, nie že som čítal v novinách, ale o ktorej viem z prvej ruky, z empirických, proste prvých skúseností, ktoré mám, ako fungujú takéto výbory, ako som povedal, vo Veľkej Británii, aby niekto neoponoval, že to je veľká krajina a má sa k čomu vyjadriť, ale povedal som aj príklad toho Fínska, ktorá je podobne veľkou krajinou ako Slovensko a funguje na kvalitatívne rádovo inej úrovni, tak vás chcem povzbudiť, pán kolega Blaha, aby ste čo najskôr prehodili kormidlo, prehodili výhybku a naozaj nerobili karikatúru Výboru pre európske záležitosti, ale aby tento výbor, ak to má byť malý, v úvodzovkách, malý parlament pre témy alebo pre záležitosti Európskej únie, aby naozaj fungoval tak, ako fungovať má, a potom v takomto prípade viem si predstaviť, že aj náš Výbor pre európske záležitosti dokáže hájiť verejný záujem Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. Momentálne je mi z toho smutno, ale momentálne tomu tak nie je.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 5. 5. 2015 13:07 - 13:08 hod.

Jozef Kollár Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Predmetný návrh máme, pán predseda, aj v písomnej podobe.
V zmysle § 128 zákona o rokovacom poriadku žiadam o doplnenie programu schôdze o bod správa vlády Slovenskej republiky o stave čerpania eurofondov za obdobie 2007 – 2013, o predpokladanej miere a výške prepadnutia, resp. nevyčerpania finančných prostriedkov z dôvodu ukončenia lehoty n + 2, ktorá sa končí 31. decembra tohto roka, o výške korekcií za jednotlivé operačné programy, o dôvodoch pre stále pretrvávajúce blokovanie siedmich operačných programov a o výške nepreplatených žiadostí o platbu, ktoré k aprílu tohto roka podľa informácií ministerstva financií dosahujú hodnotu 990 mil. eur, čiže 1 mld. eur, v termíne predloženie správy premiérom Robertom Ficom, v termíne do 15 dní.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis