Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o autorskom práve a ktorým sa mení zákon o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnožením audiovizuálnych diel, sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2013.
Predkladaným návrhom zákona sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica o lehote ochrany autorského práva. V súčasnosti práva výkonného umelca trvajú 50 rokov od podania umeleckého výkonu. Táto lehota ochrany zostáva zachovaná, predlžuje sa však v prípade, ak bol umelecký výkon zaznamenaný na zvukový záznam. Ochrana práv výkonného umelca sa predlžuje na 70 rokov od vydania alebo od prvého verejného prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu, ak bol umelecký výkon takto zaznamenaný. Dôvodom tejto úpravy je to, že výkonní umelci vo všeobecnosti začínajú kariéru v mladosti a súčasná lehota ochrany 50 rokov uplatniteľná na zaznamenaných umeleckých výkonov často nechráni ich výkony ani počas celej dĺžky ich života. Okrem toho výkonní umelci nie sú často schopní zabrániť nevhodnému použitiu svojich výkonov, ku ktorému môže dôjsť ešte počas ich života, alebo také použitie obmedziť.
Tiež sa predlžuje lehota ochrany práv výrobcov zvukových záznamov. Aj naďalej platí, že práva výrobcov zvukových záznamov trvajú 50 rokov od vyhotovenia zvukového záznamu. Ak bol však zvukový záznam vydaný, resp. ak došlo k verejnému prenosu takéhoto zvukového záznamu, ochrana sa predlžuje na 70 rokov.
V súvislosti s predĺžením lehoty ochrany sa zavádza nové právo výkonného umelca, a to právo na dodatočnú odmenu. Toto povinné kolektívne spravované právo prináleží výkonnému umelcovi za každý celý kalendárny rok, ktorý nasleduje po 50. roku odo dňa prvého oprávneného vydania alebo od prvého oprávneného verejného prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu.
Navrhovaná právna úprava rieši problémy uzatvárania licenčných zmlúv, ktoré priniesla prax, s osobitným zreteľom na povinnosť ich uzatvárania v písomnej forme (pod sankciou absolútnej neplatnosti), čo nezodpovedá aktuálnym požiadavkám na uzatváranie licenčných zmlúv v digitálnej ére.
Odstraňuje sa povinná písomná forma licenčných zmlúv (s výnimkou výhradnej licencie, hromadnej licenčnej zmluvy, kolektívnej licenčnej zmluvy).
Popri zmenách týkajúcich sa uzatvárania licenčných zmlúv sa zavádza osobitný koncept ponuky licencie smerujúci voči neurčitým osobám, a prijatia tejto ponuky konaním, z ktorého možno vyvodiť súhlas s podmienkami licencie aj bez vyrozumenia autora. Tým je umožnené využívanie tzv. verejných licencií a taktiež sú umožnené špecifické spôsoby uzatvárania zmlúv.
Predkladaným návrhom zákona sa v plnom rozsahu transponuje ustanovenie čl. 5 bodu 2 písm. c) Smernice Európskeho parlamentu o harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti.
Navrhovaná právna úprava stanovuje spôsob riešenia prípadov, keď medzi organizáciou kolektívnej správy a používateľom, resp. právnickou osobou združujúcou používateľov nedôjde k dohode na uzavretí licenčnej zmluvy. Autorský zákon v takom prípade umožňuje, aby obsah takejto zmluvy určil súd. Návrh má za cieľ odstrániť výkladové nejasnosti a problémy aplikácie v doterajšej právnej úpravy v praxi. Navrhované ustanovenie upravuje lehotu na podanie žaloby, špecifikuje, za akých podmienok môže používateľ používať predmety ochrany, upravuje spôsoby nakladania s peňažnými prostriedkami používateľa za použitie predmetov ochrany počas súdneho sporu.
Čo sa týka osobitného práva k databáze, navrhovaná právna úprava v súvislosti s obsahom databázy dopĺňa odkaz na definíciu databázy, keďže tieto ustanovenia v praxi spôsobovali aplikačné a výkladové problémy. Obsahom databázy môžu byť jednak predmety chránené autorským právom, ale aj predmety, na ktoré sa ochrana autorského práva nevzťahuje (napríklad texty právnych predpisov, úradné rozhodnutia, denné správy). Ak sú však tieto predmety súčasťou databázy, vzťahuje sa na ne ochrana osobitného práva k databáze, a teda nie je možné vykonať extrakciu alebo znovu použitie podstatnej časti databázy, ktorú tvoria tieto predmety.
Navrhovaná právna úprava dopĺňa demonštratívny výpočet diel, ktoré sa považujú za súborné diela, a to z dôvodov odstránenia výkladových problémov v praxi. Súborným dielom môžu byť aj noviny, ak spĺňajú pojmové znaky diela.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, páni poslanci, za korektnú debatu. Najprv mi dovoľte sa venovať otázke, ktorú opätovne zmienili pán poslanec Abrhan a pán poslanec Viskupič.
Určite na ministerstve nemáme záujem spôsobovať nejaké právne problémy. Len teda zopakujem, že ten výnos bol predložený zatiaľ len na informáciu a bude ešte predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Právnici na ministerstve majú trochu iný názor ako vy. Ja laicky tiež vidím trošku rozdiel, ak jednoducho dostane dotáciu osoba, ktorá je absolútnym vlastníkom nejakej národnej kultúrnej pamiatky, a ak je dotácia poskytnutá na bytový dom, kde vlastník bytu je jeden z mnohých. A je to možno na ďalšiu právnu debatu. Ja budem dbať na to, aby v MPK sa povedzme aj s inými pripomienkujúcimi subjektmi táto otázka ešte raz prebrala. Nemám žiadny záujem tuná si spôsobovať nejaké, nejaké prípadné problémy, ale pozícia ministerstva kultúry je taká, akú zatiaľ ja hovorím.
K pripomienkam pána poslanca a aj k návrhom pána poslanca Krajcera. Už v úvodnom slove som sa snažil vysvetliť otázku, že vynechanie slov "na danú výzvu" alebo "všetkých" nespôsobí to, o čom sa domnieva pán poslanec Krajcer. Pretože naozaj podľa znenia zákona sa, ak sa aj vypustia slová "na danú výzvu", tak z výpočtu tých požadovaných náležitosti je jasné, že tá výzva sa nespomína, pretože ide o výpočet náležitostí výzvy uvedených v návrhu zákona. A v bode 4 sa nám javia tieto slová aj nadbytočné a mätúce.
Čo sa týka vypustenia slová "všetkých", ktoré sa teda vzťahuje na to, či sa informačná povinnosť týka všetkých žiadostí, je tam opäť vymenované. Týka sa informačná povinnosť aj schválených žiadostí, aj neschválených žiadostí.
Je už, povedal by som, na naozaj otázku ten návrh, ktorý sa týka toho dátumu, je faktom, že ako uvádza pán poslanec Krajcer, v § 4 ods. 1 je zmienka o tom, že na základe, "žiadosť sa predkladá ministerstvu na základe ministerstvom zverejnenej výzvy na webovom sídle ministerstva najneskôr do 10. novembra príslušného rozpočtového roka, na ktorý sa dotácia požaduje". Rovnako však sa v platnom znení zákona v § 6 ods. 1 písm. c) uvádza ustanovenie, že "ministerstvo zverejňuje výzvu spravidla dva mesiace pred termínom uzávierky k termínu predkladania žiadostí".
Ja sa domnievam, že toto znenie je vyhovujúce.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi nevracať sa k úvodnému slovu, ako som hovoril v prvom čítaní, vzhľadom na to, že zainteresovaní poslanci vedia, že ide o návrh zákona, ktorý predovšetkým precizuje tie ustanovenia zákona o dotáciách, ktoré sú pre žiadateľov o poskytnutie dotácií nejednoznačné a v aplikačnej praxi spôsobujú problémy. Čiže jeho cieľom je vytvorenie jednoduchých a jasných pravidiel pre podávanie žiadostí o dotáciu, pre rozhodovanie o týchto žiadostiach, aj pre informovanie o ich vybavení.
Dovoľte mi skôr venovať sa niektorým otázkam a pripomienkam, ktoré padli pri rokovaní o tomto návrhu zákona v gesčnom výbore. Padla tam otázka, predpokladám, že skôr takého štylistického charakteru, na pojem "obnova zrúcaniny", či je správny, alebo nie je správny. Dovolím si uviesť, že je tu istým problémom skutočnosť, že pojem "zrúcanina" nie je súčasťou nášho právneho poriadku, bude definovaný až v novom katastrálnom zákone, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť od 1. 1. 2014.
Preto po diskusii vo výboroch podporujeme pozmeňovací návrh pána poslanca Senka, v ktorom sa uvádza, že ide o obnovu národnej kultúrnej pamiatky, ktorá sa nachádza v presne vymedzenom stave, v znehodnotenom vplyvom času, a výraz "zrúcanina" sa zavedie ako legislatívna skratka.
Ďalej bola vznesená pripomienka, prečo sa v bode 6 vypúšťajú slová "na danú výzvu". Znenie bodu 6 vstupuje do § 6 ods. 1 písm. c) zákona, ktoré uvádza: "Ministerstvo kultúry zverejňuje na svojom webovom sídle výzvu na predkladanie žiadosti, ktorá obsahuje najmä" a potom sa v deviatich bodoch vypočítavajú náležitosti výzvy, menovite ide o 1. účel poskytnutia dotácie, 2. formulár žiadosti a tak ďalej atď. až po 9. bod návrh zmluvy.
Z uvedeného výpočtu je teda zrejmé, že v ôsmich z deviatich bodov sa správne výzva nespomína, pretože z predvetia vyplýva, že ide o výpočet náležitostí výzvy. Naopak, v bode 4 sú tieto slová nadbytočné a mätúce, preto sa navrhujú aj z tohto bodu vypustiť.
Ďalej bola vznesená otázka pánom poslancom Abrhanom, ktorá sa netýkala samotného návrhu, ale výnosu, ktorý s ním súvisí, prečo vo výnose majú vlastníci bytov výnimku. Len pre informáciu, novela výnosu bude ešte predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Pri aplikácii platného znenia výnosu správcovia bytového domu podľa nášho názoru oprávnene namietali nemožnosť akceptácie záväzku vrátenia dotácie, pretože dotácia v programe Obnovme si svoj dom... (Reakcia z pléna.)
Áno, áno, práve vás zmieňujem, pán poslanec, hovorím o tej vašej pripomienke, či tam nedochádza k diskriminácii medzi vlastníkmi bytov a inými vlastníkmi národnej kultúrnej pamiatky.
Čiže dotácia v programe Obnovme si svoj dom sa poskytuje na obnovu nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, napríklad aj bytového domu. Pri bytovom dome je oprávneným žiadateľom o dotáciu správca a tento nie je vlastníkom domu. Vlastník domu v tomto prípade ani neexistuje, pretože podľa zákona o vlastníctve bytov sú jednotlivé byty a nebytové priestory v bytovom dome vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ak v takomto bytovom dome jeden vlastník bytu predá byt, nie je spravodlivé požadovať, aby sa z tohto dôvodu vrátila dotácia poskytnutá na obnovu celého bytového domu.
Pri predaji celého domu, ak na jeho obnovu bola poskytnutá dotácia, mala táto obnova, a tým aj dotácia určite vplyv na zvýšenie trhovej ceny domu. Preto je správne, aby pôvodný vlastník dotáciu vrátil, ak sa rozhodne dom predať.
Iná situácia, ako som spomínal, je pri predaji jediného bytu. Vlastníci bytov si na obnovu domu väčšinou čerpajú úver z banky, ktorý potom splácajú prostredníctvom vyššej tvorby fondu opráv a údržby. Prípadná dotácia, ak ide o dom, ktorý je nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou, sa na cene jednotlivého bytu ani nemusí prejaviť. Čiže preto sú tí vlastníci bytov z toho vyňatí, pretože tá dotácia ide na celý dom. Tu sa jedná tým pádom alebo žiadalo by sa vrátenie dotácie, keby sa predával celý bytový dom. Takže to je vysvetlenie. A hovorím, ide o výnos samotný, toto nejde o návrh zákona.
Ďalej bola vznesená otázka, žeby z návrhu zákona vypadla možnosť, žeby ministerstvo nezverejňovalo výsledky všetkých žiadostí, čo by sa teda údajne mohlo zdať podľa § 6 ods. 1 a iného znenia písmena d). Tu by som rád uviedol, v bode 7 návrhu zákona uvádzame, že ministerstvo zverejňuje
a) zoznam schválených žiadostí s uvedením čísla a názvu programu, názvu projektu a tak ďalej a
b) zoznam neschválených žiadostí s uvedením identifikácie žiadateľa a tak ďalej.
Znamená to, že v prvom zozname sa uvedú schválené žiadosti a v druhom zozname sa uvedú neschválené žiadosti. A znamená to tiež, že v týchto zoznamoch sa uvádzajú všetky žiadosti, pretože tam nie je uvedené, že v zoznamoch sa uvádzajú len vybrané alebo niektoré žiadosti.
Doplnenie slová "všetkých" do použitých výrazov v zozname schválených žiadostí a zoznamu neschválených žiadostí i z hľadiska výrazového aj legislatívneho bolo nadbytočné.
Hovorilo sa aj o doplnení povinnosti zverejňovať výšku zdrojov na všetky programy. Takáto požiadavka je už obsiahnutá v platnom znení zákona, a to takto:
"Podľa § 6 ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle
1. schválený rozpočet na dotácie podľa ich účelu na daný rozpočtový rok", to je v odseku 1 písmeno b), "a účely dotácie", to sú prakticky programy,
"2. náležitosťou zverejňovanej výzvy je podľa odseku 1 písmena c) bod štyri aj disponibilný objem finančných prostriedkov, čím je prakticky opätovne zabezpečené, že pri každej výzve, ktorá sa dáva na konkrétny program, sa uvádza aj výška finančných prostriedkov na to vyčlenená v štátnom rozpočte."
Toľko na úvod. Ďakujem, pani podpredsedníčka, môžete požiadať pána spravodajcu.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, na záver tohto dňa dúfam niečo krátke a nekonfliktné. Cieľom predloženého návrhu zákona je úprava ustanovení, ktoré sú pre žiadateľov o poskytnutie dotácie nejednoznačné a v aplikačnej praxi spôsobujú problémy. Navrhovanými zmenami sa upresňuje okruh oprávnených žiadateľov o poskytnutie dotácie v programe Obnovme si svoj dom, kde sa za oprávnených žiadateľov navrhuje ustanoviť vlastníkov národných kultúrnych pamiatok a správcov. Pri obnove bytového domu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, sa navrhuje medzi oprávnených žiadateľov uviesť aj spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a pri obnove hradných zrúcanín, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami, sa navrhuje medzi oprávnených žiadateľov zaradiť aj občianske združenia, neziskové organizácie a nadácie so sídlom na území Slovenskej republiky. Ďalšími navrhovanými zmenami sa zákon o poskytovaní dotácií dopĺňa o rozsah osobných údajov žiadateľa, ktoré sa uvádzajú v žiadosti a evidujú v informačnom systéme ministerstva a tiež o rozsah osobných údajov, ktoré sa zverejňujú na webovom sídle ministerstva pri informovaní o vybavení žiadosti. V záujme zabezpečenia jednoznačnosti postupu pri predkladaní žiadostí o poskytnutie dotácie, ich posudzovaní a vyhodnocovaní sa predloženým návrhom zákona precizujú niektoré ďalšie ustanovenia zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec, ja si rovnako myslím, že náboženské vysielanie je veľmi dôležité. A kde inde ho môžeme mať? Jedine vo verejnoprávnych médiách. Že? Komerčné médiá nikdy takýto priestor nevytvoria, česť výnimkám, lebo máme aj dnes už aj televízne a rozhlasové stanice, ktoré sú, čo sa týka programovej služby, orientované na náboženské vysielanie, ale celoštátne určite len verejnoprávne.
Ale predsa len vám musím odpovedať, keďže vy ste tú otázku formulovali veľmi silno. A je tu tá posledná veta: Prečo sa náboženské vysielanie zanedbáva? Ja to musím zopakovať, ja si nepamätám, že by sa niekedy nejaký generálny riaditeľ krátko po svojom nástupe stretol s vrcholnými predstaviteľmi cirkvi, aby s nimi predebatoval ich predstavy a požiadavky. To považujem za veľmi významný signál zo strany súčasného vedenia RTVS. Takisto si nepamätám, že by tak rýchlo po nástupe nového vedenia dokázala pripraviť unikátnu sériu programov, ktoré majú aj svoju duchovnú rovinu.
A ak máte o to taký záujem, naozaj formulujte túto otázku vy ako poslanec priamo manažmentu RTVS a určite vám povedia, lebo mne to povedali, že budúci rok bude ešte viac týchto programov a vysielaní náboženských, najmä čo sa týka Slovenského rozhlasu, ako je to v tohtoročnej štruktúre. A až potom možno formulujte tak silne a sugestívne otázku, v ktorej by vyznievalo priam, že práve teraz po nástupe nového vedenia prichádza k útlmu náboženského vysielania.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, pri všetkej úcte, kladiete mi otázku, akoby ste sa domnievali, že riadim RTVS. Nedovolím si to povedať, že by to bolo z nejakej nevedomosti, možno ste pozabudli na to, že tieto kompetencie nemám a bližší vzťah k RTVS v zmysle kontroly jej programu a riadenia máte vy, pretože kontrolným orgánom je Rada RTVS, ktorá je volená parlamentom. Ale napriek tomu ja som si tie tvrdenia alebo domnienky, ktoré máte v otázke, preveril a môžem vás uistiť, že redakcia náboženskej publicistiky zostáva zachovaná v rámci sekcie programových služieb Slovenského rozhlasu v odbore vlastnej tvorby, celkový počet a štruktúra sa žiadnym spôsobom neredukuje. Naopak, RTVS v budúcom roku pripravuje naviac mimoriadne cykly nad rámec súčasného rozsahu náboženského vysielania. Generálny riaditeľ RTVS sa krátko po tom, ako sa stal generálnym riaditeľom, stretol aj s cirkevnými autoritami aj s arcibiskupom Zvolenským na tému obohatenia náboženského vysielania a celkového pohľadu na jeho priestor a obsahu vysielania RTVS . Všetky náboženské formáty, ktoré sa vysielajú v súčasnosti, sa aj budú vysielať, nedochádza k redukcii oproti minulosti. A týka sa to aj vami zmieneného formátu Klub osudov, ktorý zostáva zachovaný. To znamená, tie informácie, ktoré ste formulovali vo svojej otázke, sú skôr nejaké chodbové reči a nezakladajú sa na pravde.
A možno ma táto vaša otázka tak trochu udivuje aj v tom zmysle, že ju kladiete v čase, keď prvýkrát v histórii RTVS vysiela v týchto dňoch sériu adventných koncertov každý deň o 8.00 hodine na dvojke, ktoré majú charitatívny, kultúrny, regionálny a v čase adventu aj svoj duchovný význam.
Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ako prvú vec by som chcel uviesť, keďže prejavili vo svojich vystúpeniach páni poslanci Matovič, Krajcer a svojím spôsobom aj Viskupič starostlivosť o voličov strany SMER, starajte sa o svojich voličov, špeciálne SDKÚ to veľmi potrebuje.
Špeciálne pánovi Matovičovi by som chcel povedať, že ak mi ukáže alebo povie, že volil stranu SMER, potom ho môže úprimne mrzieť, či sme alebo nie sme dostatočne sociálne demokratickí.
A teraz k veci.
Pán poslanec Hudacký, ale aj pán poslanec Matovič hovorili o tom, že systém je nastavený nespravodlivo v tom zmysle, že nezohľadňuje, či sa niekoho týka, či môže prostredníctvom terestriálneho signálu sledovať vysielanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Okrem iného, samozrejme, dnes je možné sledovať vysielanie verejnoprávneho vysielateľa nielen prostredníctvom terestriálneho signálu, aj cez satelit, ale dokonca aj cez iné zariadenia, ako je televízny prijímač. Ale to nie je to podstatné, je to otázka pohľadu na verejnoprávne vysielanie. A ja zastávam názor, že verejnoprávne vysielanie sa týka každého, bez ohľadu dokonca na to, či osobne ho pozerá alebo počúva, pretože verejnoprávne vysielanie je jedným z dôležitých nástrojov demokracie, z dôležitých nástrojov utvárania si názoru v diskusii relevantných názorov. A najlepšia pôda na stretávanie sa relevantných názorov na mnohé problémy je práve priestor verejnoprávnych médií. Samozrejme, pokrytie terestriálnym signálom je dôležité, dnes sa blíži k 96 %, RTVS má uzavretú zmluvu, ktorá bola ešte za predchádzajúcej riaditeľky uzavretá s Towercomom, na základe ktorej by sa v budúcom roku malo toto pokrytie dostať na úroveň 98 až 100 %.
Ďalšia vec, zmienená pani poslankyňou Vášáryovou, týka sa zmluvy so štátom. Ak si ktokoľvek preštuduje mechanizmus uzatvárania zmluvy so štátom obsiahnutý v zákone, nemôže sa domnievať, že by štát, resp. ministerstvo kultúry mohlo ovplyvňovať tvorbu v RTVS.
K pánovi poslancovi Štefancovi a aj k pánovi Matovičovi. Nie je pravdou, že všetci platia alebo že platí 100 % ľudí. Po prvé, platia domácnosti, čo sa týka ako keby fyzických osôb, po ďalšie, množstvo domácností je oslobodených úplne alebo polovične, ale práve ak by boli verejnoprávne médiá platené výlučne zo štátneho rozpočtu, vtedy platia všetci 100 %, pretože tieto verejné zdroje sú 100-percentným vlastníctvom všetkých. Takže je to úplne naopak, ako tvrdíte.
A napokon k pánovi poslancovi Krajcerovi. Strana SMER sa nedopustila žiadneho podvodu, akokoľvek a koľkokrát to budete tvrdiť, pretože, po prvé, nič opätovne nezavádzame, ale to ponechávame. A tento pre vás možno sémantický alebo lingvistický rozdiel je podstatný, ale podstatné je to, že nezavádzame, ale ponechávame. A, po ďalšie, naši voliči veľmi dobre vedia, že váš návrh sme nielen kritizovali, ale sme aj proti nemu hlasovali. Takže určite naše správanie a tento návrh nepovažujú za podvod. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pani podpredsedníčka, čiže po niekoľký raz aj v pléne, aj teda pred poslancami, najmä výboru pre kultúru a médiá.
Návrh zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou ponecháva v platnosti existujúci systém financovania verejnoprávneho vysielateľa založený na úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a príspevku zo štátneho rozpočtu poskytovaného na základe zmluvy so štátom.
Navrhovaná právna úprava sa predkladá s cieľom zachovať nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa, ktorá by bola do veľkej miery ohrozená v prípade, ak by jediným, hlavným, rozhodujúcim príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska bol príspevok zo štátneho rozpočtu. Navyše Rozhlas a televízia Slovenska v zmysle zákona poskytuje službu verejnosti v oblasti vysielania, ktorá je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti, a preto by mala byť verejnosťou taktiež financovaná. Je dôležité zachovať vzájomnú väzbu medzi divákmi a poslucháčmi Rozhlasu a televízie Slovenska a Rozhlasom a televíziou Slovenska, ktorá sa vytvára práve tým, že samotní poslucháči a diváci sa prostredníctvom platenia úhrady priamo podieľajú na financovaní tejto služby im určenej.
V návrhu je obsiahnuté aj to, aby vyberateľom a zároveň príjemcom úhrady bol Rozhlas a televízia Slovenska, nakoľko existencia spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je zriadená za účelom výberu úhrady iba pre jedného verejného právneho vysielateľa, nie je opodstatnená.
Návrh zákona ustanovuje sadzbu úhrady, ktorá je pre fyzickú osobu stanovená na 4,64 eura. Sadzba úhrady platiteľa, ktorý je zamestnávateľom, sa odvíja od počtu jeho zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi reagovať na dve vystúpenia v rozprave.
Najprv by som zareagoval na vystúpenie pána poslanca Hlinu, ktoré svojím spôsobom ide naozaj teda nad rámec alebo mimo tohto transpozičného návrhu zákona, ale, samozrejme, súvisí to s tým v tom zmysle, že ide o zákon o vysielaní a retransmisii.
Kvitujem vašu aktivitu alebo váš postoj, ale replikoval som vám už na vami spomínanej diskusii, že rýchle a jednoduché riešenia, samozrejme, možné sú, ale nemusia byť vždy najúčinnejšie. Čiže môj postoj má istú logiku od tej výzvy na verejnú diskusiu k nejakej užšej expertnejšej diskusii až po teda nejaké pracovné rokovania so zainteresovanými. Výsledkom by malo byť možno len nielen jedno riešenie, povedzme, zavedenie druhej opony, ale vôbec celkové zamyslenie sa nad tým, čo môže ovplyvňovať obsah vysielania, nielen súkromných vysielateľov, ale aj, samozrejme, verejnoprávneho vysielateľa.
Váš návrh by mohol znamenať, keďže aj vládny legislatívny proces má svoj nejaký priebeh a svoje nejaké nevyhnutnosti, že by sme možno nemuseli na jednej strane stihnúť transpozíciu, ktorú by sme mali urobiť do konca roka, a mohli by sme na druhej strane jednoducho nevystihnúť v zákone to, k čomu by som rád dospel po nejakej vzájomnej dohode aj s vysielateľmi.
Čo sa týka tej opony, tú je možné urobiť aj vyhláškou. My máme v zákone zmocňovacie ustanovenie na to. Čiže to sa dá stihnúť tak, aby to od 1. januára bolo. Ide o to, aká tá opona bude, niečo ste aj naznačili. A naozaj by som to nechcel silou-mocou unáhliť, pretože, poviem to veľmi jednoducho, o čo bude väčšia ústretovosť v zmysle sebareflexie vysielateľov, o to môže byť možno menej prísna regulácia a naopak. Čiže ja mám k tomu takýto postoj, a preto by som s vaším návrhom nesúhlasil a ani nestiahnem tento návrh zákona.
A ešte k tej časovej opone, čo ste spomínali. Ja by som trošku aj možno obránil pána predsedu Rady pre vysielanie a retransmisiu. Tie časové opony, to je najnovší trend zavádzania. To nie je nejaká vec, ktorá tu vždy bola. V poslednom čase tie opony v niektorých štátoch pribúdajú. Takže dovoľte aj jemu byť možno prekvapeným tým istým, povedal by som, zistením, ktoré urobil po tom, čo si urobil najnovší prehľad.
K návrhu pána poslanca Viskupiča. By som možno mohol tiež v tomto prípade sa skryť za konštatovanie, že ten návrh ide nad rámec návrhu vládneho zákona, ale nechcem to urobiť, pretože on svojím spôsobom má svoje rácio. Viem si v konečnom dôsledku predstaviť aj takúto nejakú úpravu vo vzťahu medzi retransmittermi a vysielateľmi. Ale neviem v tejto chvíli na toto kývnuť, lebo mi chýba nejaká taká širšia diskusia s týmito subjektmi. Predsa len možno v dôsledku toho by sa mohli ocitnúť tiež programy niektorých vysielateľov v balíku retransmitterov bez toho, aby to museli vedieť. Jednoducho považujem to za tak citlivú otázku, že chcem tiež k tomuto debatu, odbornú. A viem si predstaviť budúci rok aj otvorenie zákona č. 308/2000 Z. z. v tomto zmysle. Ale v tejto chvíli nie som schopný na to kývnuť takýmto spôsobom. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysielaní a retransmisii, je odstránenie sporných bodov medzi súčasným znením zákona a kodifikovaným znením európskej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Konkrétne ide o ustanovenie týkajúce sa jurisdikcie zákazu vysielania telenákupu na lieky, ktoré podliehajú povoleniu na uvedenie na trh, a vysielania telenákupu na zdravotné výkony, ako aj podpory európskych diel v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie. Slovenská republika sa v priebehu rokovaní s Komisiou zaviazala, že sporné okruhy odstráni novelou zákona o vysielaní a retransmisii, ktorú predloží do legislatívneho procesu do konca roku 2012.
V oblasti jurisdikcie je potrebné odstrániť rozpor smernice Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii, ktorý musí riešiť 20 členských štátov Európskej únie, ktoré sú súčasne aj zmluvnou stranou dohovoru. V zmysle zásady prednosti európskeho práva rieši väčšina týchto štátov uvedený rozpor vypustením odkazu na dohovor z vnútroštátnej právnej úpravy jurisdikcie. Navrhovaný zákon predkladá rovnaké riešenie.
Zároveň sa v súlade s ustanoveniami smernice navrhuje obmedzenie vysielania telenákupu na lieky a zdravotné výkony, konkrétne ide o lieky, na ktoré sa vyžaduje povolenie na uvedenie na trh v zmysle zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a zákaz vysielania telenákupu na zdravotný výkon, ktorým je v zmysle zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Návrh sa zaoberá aj otázkou podpory európskych diel v audiovizuálnych mediálnych službách na požiadanie. V zmysle smernice majú členské štáty zabezpečiť, aby audiovizuálne mediálne služby na požiadanie podporovali tvorbu európskych diel a prístup k nim. V podmienkach Slovenskej republiky sa ako najvhodnejší spôsob podpory európskych diel v ponuke audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie javí zákonom ustanoviť ich podiel v katalógu programov za kalendárny mesiac. Navrhuje sa preto, aby boli poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie povinní vyhradiť európskym dielam najmenej 20 % z celkového času programov ponúkaných v katalógu programov za kalendárny mesiac, pričom na účely výpočtu tohto podielu sa do celkového času nezapočítavajú spravodajstvo, športové podujatia a zábavné hry, aby sa zabezpečila podpora audiovizuálnych diel európskej produkcie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie. Ďakujem, pán predseda.