Videokanál poslanca

62.
Vážený pán kolega Hlina, vy ste vo svojom vystúpení spomínali prípad Váhostavu, keď celá republika vedela o tom, že Váhostav neplatí svojim subdodávateľom, stovkám, stovkám svojim subdodávateľom. A medzitým na základe § 26 chodil do ďalších súťaží a na základe čestného prehlásenia, že nedlhuje subdodávateľom, sa mohol zúčastňovať verejného obstarávania.
Dámy a páni, pred chvíľou aj ja som musel z tejto sály vyjsť von, lebo mal som stretnutie s poškodenými subdodávateľmi, ktorým iná firma, ktorá desiatky, desiatky zákazok z verejného obstarávania, väčšinou z eurofondov, povyhrávala a takisto poškodila svojich subdodávateľov tým, že nevyplácala. A chcem poukázať na ten rôzny prístup verejnoprávnych inštitúcií. Áno, možno pod to zahrnúť, pod toto slovíčko, aj súdy, ale i ten prístup napríklad aj exekútorov. Spomínali mi prípad jednej pani, ktorej táto firma nevyplatila z verejného obstarávania čiastku vo výške 170-tisíc. Pani žije sama, má štyri deti a ona následne nevyplatila sociálne poistenie, zdravotné poistenie. Pred Vianocami, za to, že ona nevyplatila sociálne poistenie, k nej nabehol exekútor. A povedala, že jej deti nieže nemali stromček, ale nemali čo jesť na Vianoce. Čiže keď ona sa domáha svojich práv voči hlavnému dodávateľovi, tak sa ich nevie domôcť. ten dodávateľ naďalej sa zúčastňuje verejného obstarávania na základe čestného prehlásenia, ale ona keď nezaplatí sociálne poistenie, k nej nabehne exekútor a je jej ochotný zabaviť všetok jej majetok.

28.
Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali.
Najprv, pán kolega Bagačka, no, mrzí ma, že som hovoril viac ako 30 minút, ale problematika schránkových firiem je veľmi vážna. Vy ste to nazvali moje exkurzy do minulosti, ja to nazývam predražené megatendre, kauzy, ktoré sú už verejne známe, väčšinou aj dokázané. Ide o to, že či to vieme aj legislatívne ošetriť tak, aby sme sa dopátrali, kto je za tými kauzami. Nevieme sa dopátrať. Preto tu ten zákon je, preto som možno hovoril dlhšie a musel som spomenúť aj tie jednotlivé kauzy.
Nuž, ten limit. Samozrejme, dlhá debata tu môže byť. V Českej republike je 60-tisíc eur, 60-tisíc eur je v Českej republike. Sú naši starostovia o to viac skorumpovaní oproti Českej republike a primátori?
Hovoril som pomerne dlho aj o elektronickom trhovisku, ako funguje a aké čiastky za to platíme. Ak som sa mýlil v tom výpočte tej úspory, tak sa ospravedlňujem, pán Jurzyca, ale chcel by som vidieť, ako to v praxi funguje, s čím sa porovnávajú tie čiastky. Ale tie ostatné čiastky, ktoré spomínal, a výsledná čiastka, ktorú priznalo aj ministerstvo vnútra, že až 20-tisíc eur, 20 mil. nás tu bude stáť, ja tvrdím, že viacej nás to bude stáť, a ide to do súkromnej firmy.
Pán Martvoň, prečo som spomínal pani Zitu Táborskú? No ona nám chodila na výbory predkladať ten návrh zákona, vládny návrh zákona Zita Táborská nám predkladala na výbore a pripravovala to. Preto hovorím o prepojení vlády a ÚVO, pri tomto zákone sa to dokázalo.
A kolega Lipšic, ja som len chcel povedať, že zodpovednosť už viac ako tri a pol roka za riadenie tejto krajiny má SMER a vláda Roberta Fica. Oni nesú zodpovednosť aj za túto krajinu, dokopy už je to pomaly osem rokov, keď tu vládnu.

14.
Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka Národnej rady, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, sa vyjadriť k tomu, prečo vlastne riešime v Národnej rade problém schránkových firiem. Je to už všeobecne známa vec, prečo to tu je, ale myslím si, že opakovanie je matka múdrosti. Len z posledného obdobia pomenujem niekoľko káuz.
Kauza Medical Group, predražené cétečko pri verejnom obstarávaní. Kauza firmy Lemikon z prvej vlády Roberta Fica, keď nebola to kauza z verejného obstarávania, ale odkúpením pohľadávky, podľa názoru mňa, ale aj viacerých odborníkov, vymyslenej pohľadávky cez rôzne právne finty. Schránkovej firme na Cyprus odišlo z našich verejných peňazí 13 miliónov. Po niekoľkých rokoch svitá nádej, že súdy na Slovensku rozhodnú v prospech štátu, a možno nastane situácia, ja pevne verím, že nastane, že súdy rozhodnú o tom, že táto firma by mala vrátiť týchto 13 mil. naspäť.
Aj preto sme boli s kolegami z finančného výboru na poslaneckom prieskume vo firme Tipos, akciová spoločnosť, ktorá sa s firmou Lemikon už roky súdi, a pýtali sme sa, a to bola podstata poslaneckého prieskumu, akým spôsobom Tipos dostane späť na Slovensko tých 13 mil., ktoré kedysi odišlo firme Lemikon, schránkovej firme. Firme, ktorá má základné imanie 2-tisíc eur. Dvetisíc eur. Nevieme, kto je za ňou, sídli na Cypre, medzitým mala majiteľov v Lichtenštajnsku. Najnovšie má jediného majiteľa v Paname.
Viete, dával som otázku, že či je reálne od takejto firmy vymôcť naspäť týchto 13 miliónov. Nastane trápne ticho, každý hovorí, že Cyprus je ako súčasťou Európskej únie a musia tam platiť takisto všetky náležitosti, ktoré platia v Európskej únii, a bude Tipos vymáhať túto pohľadávku. Od koho bude? Od firmy, ktorá má základné imanie 2-tisíc eur, a nevieme, kto je za ňou? Som presvedčený, a aj pri ďalších kauzách som presvedčený, o tom, že sú za týmito kauzami, za týmito schránkovými firmami slovenskí občania, ktorí takto predražené tendre, špinavé kšefty, na základe ktorých tieto stámilióny od slovenských občanov takto okrádajú, tak sa ako hanbia alebo skrývajú za týmito schránkovými firmami. Preto problém schránkových firiem.
Ak by schránkové firmy tu v serióznych súťažiach ponúkali najlepšie ceny, najvýhodnejší biznis pre štát, možno by sme dneska problém schránkových firiem neriešili. Ale príklad toho Medical Groupu, predraženého cétečka, firma Lemikon, emisná kauza. Spomínate si ešte na emisnú kauzu? Firma sídliaca v garáži v Spojených štátoch, už si ani nepamätám na jej názov, 47 mil. z našich verejných peňazí. Alebo firma SkyToll, ktorá vyhrala súťaž, vyhrala súťaž na elektronické mýto. Vyhrala súťaž tak, že tri výhodnejšie ponuky boli vyčiarknuté zo súťaže. Tri ponuky boli vyčiarknuté a SkyToll, najdrahšia ponuka, vyhrala, vtedy za 860 miliónov. Dneska už vieme, že za tých 13 rokov cez miliardu eur dostane táto firma. Cez miliardu eur. A takisto majitelia, schránky v daňových rajoch, ani sa nevie, kto je za tým.
Firma Paywell, za ktorú sme odvolávali ministra Počiatka. Jeden deň vznikla pred dátumom, keď sa dalo prihlásiť do súťaže na kontrolu platieb palivovými kartami. V ďalších trinástich rokoch 130 mil. tejto firme odíde. A predstavte si, za čiastku, ktorá je niekoľkonásobne vyššia, ako takéto služby robia firmy pre banky. Niekoľkokrát som sa, teda dvakrát som interpeloval ÚVO. Čuduj sa svete, odpoveď príde, že došlo tam ku drobným pochybeniam, ale nemalo to zásadný vplyv na súťaž. A táto firma vyhrala. Jeden deň vznikla pred možnosťou prihlásiť sa a musela dokladovať tri roky referencie dozadu. Referencie, spôsobilosť tri roky dozadu. A jej koneční majitelia sídlia na Cypre. Zhodou náhod v kancelárii, kde je aj niekoľko firiem, ktoré sú pod vplyvom finančnej skupiny J&T. Som rád, že Generálna prokuratúra druhýkrát už sama začala trestné stíhanie v tejto veci. Lebo nedá sa v tejto krajine aj všetky tieto kauzy, ktoré možno budeme spomínať, sa ukazuje, že legislatíva je dodržaná, ale v konečnom dôsledku daňový poplatník Slovenska zaplatí niečo niekoľkonásobne viacej, ako je cena obvyklá. Veľmi dobre to tieto firmy vedia, ako to po právnej stránke majú robiť.
Firma Prefto, polovičný majiteľ poisťovne Dôvera. Nevedeli sme roky a roky, kto je majiteľom, skutočným konečným užívateľom výhod tejto firmy. Firma Váhostav, ktorá vo verejnom obstarávaní vyhráva zákazky na Slovensku. Kto je jej konečný užívateľ? Ak prestala platiť svojim subdodávateľom a takto ich okrádala a keď konečne teda následne chcela ísť do reštrukturalizácie, aj išla do reštrukturalizácie, a keď z toho bola veľká kauza, štát odrazu, vláda Roberta Fica odrazu vyplatila dlhy za majiteľov zo štátnych peňazí. Kto je vlastne majiteľom Váhostavu? Hovorí sa o pánom Širokom, ale bolo tam niekoľko schránok kade-tade v daňových rajoch po svete.
Dámy a páni, pred rokom vznikol Solveq Fund na Malte. Zhodou náhod práve vtedy, keď bola ukončená súťaž na všetky slovenské nákladné vagóny. Na Malte, tu mám výpis z ministerstva financií Malty, 7. 5. 2014 vznikol Solveq fond, finančný fond, ktorý znova, čudujte sa svete, vlastní dneska tretinu slovenských vagónov. Tretinu slovenských vagónov vlastní fond, ktorý vznikol pred rokom na Malte. Naozaj si niekto z vás myslí, že jeho skutočným majiteľom sú maltskí občania? Som presvedčený, že skrývajú sa aj za týmto fondom slovenskí občania.
Dámy a páni, ako sa vláda postavila k tomu uzneseniu, ktoré sme prijali na jeseň? Kolega Lipšic nás za to kritizuje, že sme takéto uznesenie prijali. Občas, keď ho počúvam, mám dojem, ako keby my, opozícia, sme mohli za tieto kauzy, ktoré tu boli spomínané. Pritom všetko sú to kauzy prvej alebo druhej vlády Roberta Fica. My sme na tento problém poukazovali. Za niektoré kauzy boli odvolávaní ministri, za niektorú kauzu bol odvolávaný premiér Robert Fico. Tlak verejnosti tu bol. A kolega Lipšic si myslí, že jedným uznesením sa to celé zvrátilo. Ja si myslím, že tá zodpovednosť je na vláde Roberta Fica a ona mala prísť s takýmto návrhom zákona, ktorý by túto problematiku riešil.
A ako sa k tomu postavila vláda Roberta Fica? Prípravu tohto návrhu zákona, ktorú máme pred sebou, pripravovalo ÚVO, Úrad pre verejné obstarávanie. Tak sa to píše aj v dôvodovej správe. A dokonca na jednotlivé výbory tento zákon bola predstavovať pani Zita Táborská, predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie. Preto si myslím, že vláda sa k príprave tohto návrhu zákona postavila veľmi alibisticky. Alibisticky, keď to hodila, jeho prípravu, na Úrad pre verejné obstarávanie. A preto zodpovednosť aj za tento návrh zákona má vláda Roberta Fica, aj pán minister spravodlivosti, ktorý tu dneska sedí a zastupuje vládu, ale na výboroch tento návrh predstavovala pani predsedníčka Zita Táborská. Nezávislý Úrad pre verejné obstarávanie.
Chcem sa spýtať, pán minister, Úrad pre verejné obstarávanie je dneska súčasťou vlády Slovenskej republiky, vlády Roberta Fica? Pretože podľa toho, ako bol pripravovaný ten zákon, ako bol predstavovaný na výboroch, tak dneska ÚVO a vláda Roberta Fica je to isté. Aj spôsob, akým bola vybratá pani predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie, nasvedčuje tomu, čo som pred chvíľou povedal. ÚVO a vláda sú dneska to isté.
Áno, toto riešenie, ktoré je predstavené v tomto návrhu zákona, register konečných užívateľov výhod, ktorý sa dotýka len firiem, ktoré sa zúčastňujú verejného obstarávania, je veľmi málo. Je veľmi alibistické riešenie, ktoré nevyrieši problém schránkových firiem a ich konečných užívateľov výhod. Je to len imitácia dôsledného preskúmavania, kto je za týmito schránkovými firmami. Je to len imitácia.
Dámy a páni, jednoduchým čestným vyhlásením firma zadefinuje, kto je konečný užívateľ výhod. V prípade, že si tam nasadí "bieleho koňa", zadefinuje nejaké meno, bude splnená formálna náležitosť. Podľa tohto návrhu zákona firma bude zaradená do registra konečných užívateľov výhod. Viete, čo mi to pripomína? V zákone o verejnom obstarávaní mi to silno pripomína, v zákone o verejnom obstarávaní už dva roky máme v § 26 povinnosť firiem, aby dokladovali, že nedlhujú svojim subdodávateľom zo zákazok, ktoré získali pri verejnom obstarávaní. A viete, ako sa to dokladuje? Dokladuje sa to jednoduchým čestným vyhlásením. Dva roky už firmy, ktoré sa zúčastňujú verejného obstarávania, jednoduchým čestným vyhlásením dokladujú, že nedlhujú svojim poddodávateľom zo zákazok z verejného obstarávania.
Chcem sa spýtať, to aj tie firmy, o ktorých sa všeobecne, všeobecne, pán minister, vie na Slovensku, že dlhovali stovkám až tisíckam svojich subdodávateľov, aj tie počas tohto obdobia sa zúčastňovali verejného obstarávania? Doložili jednoduché čestné vyhlásenie, papier, ako sa hovorí, ten bol tam založený a firma splnila náležitosti.
Tak to bude aj v tomto prípade, keď firma jednoduchým čestným vyhlásením doloží svojho konečného užívateľa výhod, formálne si splní túto povinnosť a všetko bude bežať tak, ako aj doteraz. Jeden papier navyše. Preto hovorím len o imitácii dôsledného preskúmavania konečných užívateľov výhod a o alibistickom prístupe vlády k tejto problematike. Preto nesie vláda Roberta Fica plnú zodpovednosť aj za všetky tie kauzy, ktoré som spomínal. Lebo ani do budúcnosti takýto návrh zákona, ako je predložený, to nevyrieši, aby sme takýchto podvodníkov mali vo verejnom priestore, teda v obchodovaní so štátom. A preto som povedal, že podporujeme pozmeňujúci návrh kolegyne Lucie Žitňanskej, ktorá sprísňuje postihy a rozširuje pôsobnosť aj na ďalšie obchodovanie so štátom a so samosprávami, vrátane zdravotného poistenia z verejných zdrojov.
Dámy a páni, Robert Fico sa, potrebuje hrať pred verejnosťou jedno veľké divadlo. Potrebuje tento zákon, aby teraz na začiatku leta vládni poslanci ho schválili v tejto len takej imitácii, aby sa mohol postaviť na tlačovú konferenciu a povedať: vyriešili sme schránkové firmy na Slovensku. Nezaujíma ho spomínaná smernica Európskeho parlamentu, ktorá bola v máji prijatá, ktorá je dôslednejšia. Jeho zaujímajú voľby, marec 2016. Potrebuje, aby v televíznych diskusiách mohol povedať, že problém schránkových firiem je vyriešený, a túto smernicu bude riešiť až budúca vláda. Robert Fico a jeho vlády boli priaznivci a sú spriahnutí s oligarchmi a mecenášmi. Všetky tieto kauzy, ktoré som spomínal, a nevymenoval som všetky kauzy, to dosvedčujú. Aj posledný príklad Váhostavu, keď sa rozhodol vyplatiť podlžnosti za súkromnú firmu, ktorá mala ale dostatok majetku a zdrojov na to, aby tieto podlžnosti vyplatila.
Dámy a páni, čo sa týka schránkových firiem, mohol by som v tejto chvíli skončiť. Ale keďže je otvorený zákon o verejnom obstarávaní a od 1. marca tu majú samosprávy povinnosť zúčastňovať sa pri verejnom obstarávaní, keď sa jedná o zákazku tovary, služby, práce nad tisíc eur, zúčastňovať sa verejného obstarávania cez systém elektronického trhoviska, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tejto problematike a predložil aj pozmeňujúci návrh.
Dámy a páni, tento systém elektronického trhoviska a to, že aj samospráva musí ísť cez toto elektronické trhovisko od čiastky tisíc eur, zaviedla vláda Roberta Fica. Zaviedla to vláda Roberta Fica. Od 1. marca 2015 to platí. Len niekoľko mesiacov pred tým bežala skúšobná prevádzka. Ja si myslím, že táto skúšobná prevádzka elektronického trhoviska bežala veľmi krátko, veľmi krátko. Len tri mesiace bola povinnosť pre štátne inštitúcie fungovať cez toto elektronické trhovisko a následne pomerne dosť rýchlo aj samosprávy majú túto povinnosť od čiastky tisíc eur. Toto zaviedla vláda Roberta Fica bez toho, aby elektronické trhovisko bežalo dlhšie v skúšobnej prevádzke a bolo dostatočne odskúšané.
Toto spôsobilo veľké problémy samospráve, veľké problémy. Mohol by som o tom dlho hovoriť, pretože aj na radu Roberta Fica, ktorý opozícii veľakrát odkazuje – choďte medzi ľudí, choďte do regiónov, rozprávajte sa s nimi – no, my toto robíme. My toto robíme. My máme našich starostov aj straníckych za KDH, aj primátorov. Ale ja sa stretávam v regiónoch aj so starostami iných politických strán. Ja si myslím, že na komunálnej úrovni politické tričko nie je rozhodujúce. Tí ľudia, ktorí riadia samosprávy, starostovia, primátori, sú zodpovednými správcami svojich obcí a miest. A táto povinnosť fungovať cez elektronické trhovisko od tisíc eur im spôsobuje a spôsobila veľký problém. Ale zaviedla to vláda Roberta Fica. A preto sme boli trochu prekvapení, keď vláda, ktorá to zaviedla, keď premiér Robert Fico na sneme ZMOS-u povedal, že tento limit bude navýšený. A následne všetci starostovia a primátori na Slovensku dostali list od Roberta Fica, kde im píše, kde sa zaviazal, že na májovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky zvýši limit pre povinnosť obstarávať cez elektronické trhovisko z tisíc eur na tritisíc až päťtisíc. Toto bolo v liste, ktorý išiel všetkých starostom a primátorom na Slovensku.
Tak mimochodom, ten, kto písal pánovi premiérovi tento list, sa dosť zásadne mýlil – na májovej schôdzi, dneska máme júl. Tak, ak by som chcel byť dôsledný, poviem, že pán premiér klamal všetkých starostov, primátorov. (Reakcia predkladateľa.) No pozmeňujúci návrh, pán minister, asi v máji nemohol byť predložený, len tak mimochodom. Ale to je detail z môjho pohľadu. Ja toto nezvýrazňujem, chcem len to povedať. A prečo o tom hovorím? Lebo pán kolega Petrák vie o tom, že predložíme – veď môj pozmeňujúci návrh je už rozdaný v laviciach, ja som s kolegom Petrákom rozprával o tomto navýšení limitu, veď to nie je žiadna tajnosť – kolega Petrák, keď predniesol svoj pozmeňujúci návrh, tak zároveň povedal, že poslanci za KDH, ktorí predložia pozmeňujúci návrh, že politikárčia, že vytĺkajú politický kapitál. Tak chcem odkázať aj pánovi kolegovi Petrákovi, ktorého si vážim, mimochodom, je aj zodpovedným starostom, že kto vytĺka politický kapitál? Premiér Robert Fico písal všetkým starostom a primátorom na Slovensku, že to, čo on zaviedol, ten limit tisíc eur, že ho teraz ide navýšiť. Veď keby nechcel z toho vytĺkať politický kapitál, tak to urobí, a nie takto to predáva už dopredu. Už dopredu to predával. Že starostom povedal, zviazal som vám limit na tisíc eur, ale viete čo, teraz vám to navýšim na 3-tisíc – 5-tisíc. Tak kto tu vytĺka politický kapitál?
Ja chodím do regiónov, debatujem so starostami, primátormi a na základe týchto debát a ich skúseností, praktických skúseností, aplikačnej praxe, ktorú majú s týmto zákonom, predložím pozmeňujúci návrh, kde pre samosprávy a ich podriadené organizácie navrhujeme zvýšiť tento limit, povinnosť obstarávať cez elektronické trhovisko, na 10-tisíc eur.
Dámy a páni, chvíľočku len o tom, ako funguje a koľko nás stojí elektronické trhovisko, aby ste boli v obraze. Elektronické trhovisko prevádzkuje súkromná firma. Ak by si niekto z vás myslel, že elektronické trhovisko prevádzkuje štát, tak sa mýli. Elektronické trhovisko pre štát prevádzkuje súkromná firma. Tejto firme sme my, občania Slovenska, na základe zmluvy, ktorú urobil s touto firmou minister vnútra, zaplatili za zriadenie tohto elektronického trhoviska. Platíme tejto firme každý mesiac za prevádzku. Myslím si, že je to 200-tisíc eur. Platíme tejto firme za každý zrealizovaný obchod cez elektronické trhovisko. Myslím, že je to okolo čiastky 250 eur, za každý nezrealizovaný obchod okolo 140 eur a ešte tejto firme platíme z každého obchodu, ktorý sa uskutoční cez toto elektronické trhovisko, z rozdielu čiastky, to znamená z tej usporenej čiastky, platíme určité percentá.
Dámy aj páni, aj podľa vyjadrenia ministerstva vnútra tejto firme v najbližších ôsmich rokoch zaplatíme čiastku okolo 20 miliónov. Ja som presvedčený, že na základe aj týchto čiastok, ktoré tam sú variabilné, tejto firme za najbližších osem rokov zaplatíme väčšiu čiastku. Ja si myslím, že táto čiastka bude vyššia ako 20 mil., možno až 30 miliónov. Mimochodom, keď hovoríme o tej úspore, ktorá sa deje pri elektronickom trhovisku pri každom obchode alebo mala by sa diať pri každom obchode. Aj včera som si prečítal, že elektronické trhovisko usporilo 11 mil. za niekoľko mesiacov prevádzky. Tak treba dať do pozornosti, že z akej čiastky sa vypočítava tá úspora. No tá úspora sa vypočítava z čiastky, ktorú si ten obstarávateľ zadá ako, nazvem to ako maximálnu. Ako maximálnu, alebo čiastku, ktorú si zadá, cez ktorú už nechce ísť, aby som bol presnejší, a z toho sa vypočítava úspora. Neviem si predstaviť, nech mi niekto oponuje, z akej inej čiastky sa táto úspora vypočítava. To znamená, obstarávateľ si zadá čiastku, cez ktorú nechce ísť, elektronické trhovisko mu vygeneruje určitú cenu. Samozrejme tá cena by mala byť nižšia a potom firma aj z tejto úspory berie svoje percentá.
Prečo o tom hovorím? Hovorím o tom preto, lebo ak sa hovorí, napríklad aj včera mediálne, že sa usporilo 11 mil. eur, tak sa tvárime, že ak by sa tieto verejné obstarávania robili iným spôsobom, lebo zákon o verejnom obstarávaní pozná aj iné spôsoby verejného obstarávania, tak ako, podľa toho, ako sa to prezentuje, sa tvári toto elektronické trhovisko, že ak by sme obstarávali iným spôsobom, že by sa neuskutočnila žiadna úspora, žiadna zľava? To snáď nie. Ťažšie by sa to vypočítavalo, ťažšie by sa to definovalo, ale nemôžme sa tváriť, že elektronické trhovisko je jediný spôsob, ako sa dá vo verejnom obstarávaní dosiahnuť úspora. To snáď si tu nikto nemyslí. V zásade elektronické trhovisko má svoj zmysel, ale ešte raz opakujem, náklady na to elektronické trhovisko sú podľa môjho názoru dosť vysoké. Po druhé, testovacia prevádzka mala fungovať oveľa dlhšie a čiastka, od ktorej povinne musia samosprávy obstarávať cez elektronické trhovisko, ktorú zadefinovala táto vláda na tisíc eur, je veľmi nízka a spôsobuje veľké problémy obciam.
Najväčšie problémy s tým majú malé obce. Malé obce, starostovia, ktorí nemajú žiadnych pracovníkov, ktorí mi rozprávali, ako pri tých počítačoch musia sedieť, ako musia presne definovať to, čo chcú, a keď len trošku to nezadajú dostatočne presne, potom aký je problém, keď im príde zmluva s firmou a dostanú v podstate to, čo vlastne ani nechceli. Dostanú to, čo nechceli. Veľký problém je to samozrejme pri obstarávaní služieb, keď sa môže stať, že pri nejakej oprave, rekonštrukcii im príde zmluva cez elektronické trhovisko s firmou, s ktorou už predtým mali zlé skúsenosti, ktorá už predtým im urobila niečo nekvalitne a nesplnila to načas a ktorá snažila sa od nich vylákať rôzne dodatky. Firma, s ktorou majú zlé skúsenosti. To isté napríklad pri výpočtovej technike, servis, reklamácie. Takto dostanú zmluvu a nemôžu od nej odstúpiť.
Preto navrhujeme čiastku zvýšiť na 10-tisíc eur. Mimochodom, v susednej Českej republike, kde funguje niekoľko firiem elektronického trhoviska, to znamená, môže si ten, kto ide obstarávať, vybrať cez ktoré elektronické trhovisko pôjde, myslím si, že sú tam štyri elektronické trhoviská, je čiastka pre samosprávu, odkedy musia ísť cez elektronické trhovisko, čiastka je vo výške 60-tisíc eur. V susednej Českej republike je povinnosť obstarávať cez elektronické trhovisko pre samosprávu 60-tisíc eur. V susednom Rakúsku je táto čiastka 10-tisíc eur.
Dámy a páni, naším návrhom nehovoríme, že do 10-tisíc eur samospráva nemusí ísť cez verejné obstarávanie. Nehovoríme, že samospráva nemá súťažiť. Áno, samospráva pôjde cez verejné obstarávanie, ale tých, ktorých pozve do toho verejného obstarávania, budú známi, budú poznať tieto firmy a tie medzi sebou budú súťažiť.
Po ďalšie, samospráva má aj svoje kontrolné mechanizmy. Je to kontrolór, sú to poslanci obecného, mestského zastupiteľstva, je to povinnosť zverejňovať všetky zmluvy a všetky faktúry a je tu aj zákon o povinnom zverejňovaní informácií, ktoré si každý občan môže od samosprávy vyžiadať. A verte tomu, že sa to deje. Poslanci obecného zastupiteľstva, kontrolór, občania si túto povinnosť plnia. Oni dneska, keď je to zverejňované, si môžu kedykoľvek pozrieť, aké obstarávanie ich starosta, ich primátor robí a dnes sa o to zaujímajú. Nevraviac o tom, že pri väčších mestách sú tu médiá. Ale hovorím, čiastka 10-tisíc eur, aj v porovnaní so susednými krajinami Českom, Rakúskom, je primeraná.
Dopredu upozorňujem pána spravodajcu, že nech ani neskúšajú také, že nedajú o našom pozmeňovacom návrhu hlasovať. Lebo ja viem, že najprv sa bude hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána kolegu Petráka, viem, lebo takto bol predložený. On navrhuje tento limit na 5-tisíc eur (reakcia spravodajcu)... A, pán spravodajca, nechajte mňa rozprávať teraz, a dopredu hovorím, že nielen právne, ale aj logicky sa, dať hlasovať najprv o navýšení na 5-tisíc eur a následne dať hlasovať o navýšení na 10-tisíc eur ne-vy-lu- ču-je. Nevylučuje sa to. Ak by to bolo opačne, tak by sa to logicky asi vylučovalo, ale ak sa jedná o navýšenie podľa pozmeňujúceho návrhu kolega Petráka z tisíc eur na 5-tisíc a následne dať hlasovať, dať možnosť poslancom Národnej rady podľa svojho vedomia a vedomia hlasovať a vyjadriť súhlas alebo nesúhlas s pozmeňujúcim návrhom, sa logicky nevylučuje. Takže to dopredu avizujem, že to by som teda ostro namietal.
Mohol by som hovoriť o ďalších skúsenostiach samosprávy, ktoré majú s týmto elektronickým trhoviskom, ale keďže gro návrhu zákona je o schránkových firmách a k tomu som sa už vyjadril, dovoľte mi, aby som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka limitu na povinné obstarávanie cez elektronické trhovisko pri samosprávach.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajac a Jozefa Bobíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1494, druhé čítanie.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1494, sa dopĺňajú takto:
V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 4 ods. 3 písm. a) znie:
a) na dodanie tovaru bežne dostupného na trhu, okrem potravín, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb bežne dostupných na trhu a jej predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako
1. 10 000 eur, ak ide o verejného obstarávateľa podľa § 6 ods. 1 písm. b) alebo c) alebo právnickú osobu podľa § 6 ods. 2, ktorá je úplne alebo z väčšej časti financovaná alebo kontrolovaná verejným obstarávateľom podľa § 6 ods. 1 písm. b) alebo c).
2. 1000 eur, ak ide o iného verejného obstarávateľa než podľa prvého bodu."
Toľko pozmeňujúci návrh.
Dámy a páni, ešte raz opakujem, aplikačná prax, skúsenosti, rozhovory so starostami, primátormi miest rôznych politických strán, vrátane SMER-u, musím povedať, zvýrazňujem to preto, aby poslanci za SMER, ktorí sú zároveň poslancami a primátormi, teda starostami a primátormi, aby sa mohli slobodne podľa svojho svedomia a vedomia vyjadriť aj k tomuto predloženému návrhu zákona. Žiadam vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ako som už povedal, podporujeme aj pozmeňujúci návrh kolegyne Lucie Žitňanskej. Aj kolega Miroslav Beblavý má podobný pozmeňujúci návrh ako Lucia Žitňanská, možno trochu modifikovaný, aj ten pri hlasovaní podporíme.
Ďakujem za pozornosť.