Vážené kolegyne, kolegovia, drahí hostia, drahé zdravotné sestry na balkóne, v túto neskorú rannú už hodinu (jedna dvadsaťštyri), je to hodina, keď mnohé zdravotné sestry aj mnohí lekári majú nočnú službu. Tak pre nich je to asi také normálne, pre poslancov Národnej rady vystupovať o 1.24 hodine je to trošku náročnejšie, ale preto hneď na úvod musím povedať, že drvivá väčšina lekárov, zdravotných sestier, zdravotných pracovníkov na Slovensku...
Vážené kolegyne, kolegovia, drahí hostia, drahé zdravotné sestry na balkóne, v túto neskorú rannú už hodinu (jedna dvadsaťštyri), je to hodina, keď mnohé zdravotné sestry aj mnohí lekári majú nočnú službu. Tak pre nich je to asi také normálne, pre poslancov Národnej rady vystupovať o 1.24 hodine je to trošku náročnejšie, ale preto hneď na úvod musím povedať, že drvivá väčšina lekárov, zdravotných sestier, zdravotných pracovníkov na Slovensku vykonáva svoju prácu, nieže prácu, ale povolanie, lebo ja si myslím, že je to povolanie a to tak väčšina z nich aj berie ako povolanie, veľmi zodpovedne, obetavo, a preto im patrí naša vďaka a úcta. A tejto debaty je veľa okolo zdravotných sestier, ktoré sú momentálne vo výpovediach. Zdravotné sestry mnohí poznáme, máme ich mnohí v rodinách, ako známe, niektorí sme boli ich pacienti, poznáme ich ako veľmi obetavé ženy a zodpovedné, preto patrí toto poďakovanie zdravotným sestrám všetkým, aj tým, ktoré nedali výpovede, aj tým, ktoré sú vo výpovediach, ktoré podali hromadné výpovede ako akt zúfalstva, keď chceli poukázať na stav nášho zdravotníctva, na to, koľko sa rozkradne v našom zdravotníctve, pričom chceli tými výpoveďami aj poukázať na to neúspešné rokovanie s ministerstvom zdravotníctva, na to, ako bol schválený zákon o odmeňovaní zdravotných sestier, že neboli zapracované ich oprávnené požiadavky do tohto zákona. A tie sestry tým nežiadali až tak veľa, aj tých 0,03 %, ktoré žiadali za odpracované roky, to nebolo až tak veľa, aby sa to nedalo zapracovať do tohto návrhu zákona. Aj preto sme v prvom čítaní ten zákon podporili, pričom v druhom čítaní sme povedali, že keď tieto požiadavky doň nebudú zapracované, tak opozícia aj klub KDH nebude zaň hlasovať. A pán prezident preto nám ten zákon vrátil na opätovné prerokovanie. Ale SMER chcel ukázať silu a prevalcoval to a nebol ochotný zapracovať tieto požiadavky, nebol ochotný rokovať so zdravotnými sestrami, s ich komorou. Preto tie výpovede prišli od zdravotných sestier a nebolo to jednoduché pre jednotlivé zdravotné sestry podať výpovede, to je veľmi vážny akt. Pre tých kolegov a kolegyne, čo možno sa čudujú, prečo učitelia štrajkujú a zdravotné sestry dávali výpovede, zdravotné sestry podľa zákona nemôžu štrajkovať, hovorím. Tak to je povedané len pre tých kolegov, ktorí by o tom nevedeli.
A čo nasledovalo, keď zdravotné sestry dali tieto hromadné výpovede v Prešove, v Žiline, v Trnave, ale v ďalších nemocniciach? Pán minister Čislák o tom nerokoval a podal na ne trestné oznámenie. Musel sa síce najprv pýtať svojej hovorkyne, za čo vlastne podáva to trestné oznámenie, podal ale na ne trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy, keď povedali, že môže byť ohrozená zdravotná starostlivosť až 1 mil. občanov Slovenska. A on s nimi nerokoval, on na ne dal trestné oznámenie. Takto si vláda strany SMER predstavuje rokovania, zastraší, poníži, vydiera. Takto si predstavujú rokovanie? Takto funguje sociálnodemokratická vládna strany SMER? Viete, viacerí vládni poslanci za mnou boli a hovorili, no čo už majú tí riaditelia robiť, že čo by som robil ja vo firme, ak by ti robotníci dali výpovede. Veď potom musia v tých nemocniciach prijať nové zdravotné sestry, sa snažiť, lebo čo už im iné zostáva robiť? No v prvom rade v každom serióznom podniku vrátane nemocnice ak vám podá, ako to bolo v prešovskej nemocnici, 40 % zdravotných sestier, dámy a páni, je ich 40 %, výpovede, tak je tam asi krízová situácia, asi je nevyhnutné rokovať s tými sestrami s tým, že o čo im ide, aké majú požiadavky, a nie ich vydierať a drzo im niečo odkazovať a, pán minister, trestné oznámenia na ne dávať.
A preto aj vystupujem na tejto schôdzi, pretože najvážnejšia situácia je v prešovskej nemocnici. A v tomto kraji žijem, z tohto kraja pochádzam. Pre vašu informáciu, táto nemocnica je koncovou nemocnicou, spádovou nemocnicou pre 700-tisíc pacientov, táto nemocnica zamestnáva zhruba 2-tisíc ľudí, patrí ku najväčším zamestnávateľom v kraji, a preto keďže včera pán minister zľahčoval situáciu s tým, že pod túto nemocnicu akože patrí len Prešovský a Sabinovský okres, áno, sú aj ďalšie nemocnice v našom kraji, ale toto je koncová nemocnica, keď tie okresné, VÚC-karské a ďalšie nemocnice už majú ťažké prípady, posielajú ich do prešovskej nemocnice, a preto keďže tam dala výpovede drvivá väčšina vysoko špecializovaných sestier z tých, ktoré tam dali výpovede na kľúčových oddeleniach, kde sa operuje, a ďalších kardiooddeleniach, tak to je krízová situácia tam, kde bolo rokovať, a nie pánom ministrom Čislákom na ne dávať trestné oznámenie.
Dámy a páni, kým ďalej budem hovoriť o prešovskej nemocnici, lebo budem sa venovať vo svojom vystúpení len jej zo spomínaných nemocníc, nedá mi, aby som v tejto súvislosti nevyslovil také to verejné poďakovanie pánovi biskupovi Lachovi, predsedovi Rady Konferencie biskupov Slovenska, ktorý má u nich oblasť zdravotníctva na starosti, žije v Prešovskom kraji, tam sa stretáva s lekármi, so zdravotnými sestrami, na komisii pri KBS-ke sa stretáva s jednotlivými nemocničnými kaplánmi, ktorí pôsobia po celom Slovensku, a pozná skutočnú situáciu, aká je v našich nemocniciach na Slovensku – nie to, čo nám pán minister Čislák s predsedom výboru Rašim tu maľovali dneska naružovo –, oni poznajú tú situáciu, a preto jeho vyjadrenie, ktoré pán kolega Matovič tu čítal, bolo na základe skutočného poznania stavu nášho zdravotníctva, pričom keď hovoril o tých skupinách oficiálnych aj neoficiálnych, ktoré ovládajú naše zdravotníctvo, tak on vedel, o čom hovorí, keď hovoril o zdravotných sestrách s tým, v akej zúfalej situácii sú, keď cez to všetko podali výpovede, a nemyslite si, že tie, čo nedali výpovede, sú spokojné, lebo nie sú spokojné, pán minister Čislák povedal, že odstúpi, ak zdravotná sestra bude mať nižší plat podľa nového zákona, ako ho mala predtým. A zdravotné sestry aj nám ukazovali, že o 100 aj o150 eur budú mať podľa nového zákona nižšie platy, pričom pán minister Čislák ich odkazuje na kolektívne vyjednávania s riaditeľmi nemocníc. Ale platnosť kolektívnej zmluvy konkrétne v prešovskej nemocnici sa končí v apríli po voľbách. Takže má pravdu kolega Novotný, keď hovorí, že jasne pre SMER znie úkol vydržať v tomto ešte 3 týždne do volieb a potom s tým nech sa deje, čo sa deje, pán minister Čislák predsa nekandiduje za SMER, pán minister Čislák to musí doklepať ešte 3 týždne vo funkcii, odvolávali sme ho za posledný rok dvakrát, ten by ešte vydržal vo funkcii ministerskej, aj keby sme dvakrát ho do volieb odvolávali, on by to ustál, úkol znel jasne vydržať do 5. marca a zastrašiť tie sestry, konkrétne v prešovskej nemocnici, kde pán riaditeľ Čuha robil námestníka za prvej vlády Roberta Fica pani Pažinkovej, dneska šéfke Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pán poslanec Raši a minister Čislák ak dali tie sestry výpovede, okamžite do tej nemocnice nabehli, košická klika predsa si prešovskú nemocnicu nenechá ujsť. Bolo treba vtedy vydržať. Aj včera na zdravotníckom výbore zaznelo, že zdravotná starostlivosť je tam zabezpečená. Predstavte si 40 % zdravotných sestier z 865 tých sestier, budem presný, podá výpoveď, je ich 395 a minister zdravotníctva podá trestné oznámenie na ne za šírenie poplašnej správy. Niektoré tie sestry stiahli svoje výpovede, z nich 304 včera to bolo, dneska 302 z nich ešte je vo výpovediach. Avšak zdravotná starostlivosť podľa pána ministra je tam zabezpečená.
Viete, ja nie som ani lekár, ani nepracujem v zdravotníctve, ale mne tu niečo nesedí. Tam v Prešove na oddelení koronárnej jednotky zo 158 zdravotných sestier robia tri tie sestry, arytmologická jednotka z jej 12 zdravotných sestier tam má teraz jednu zdravotnú sestru. Tak čo tam urobili? Spojili tieto oddelenia. Perinatologické centrum pre patologických novorodencov tam má z 28 zdravotných sestier 7. Oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny, čo je tam veľmi dôležité oddelenie, ich z 27 má osem. Chirurgia, lôžkové oddelenie ich tam zo 40 má osem. Zdá sa vám to normálne? Tých 304 sestier, ktoré sú vo výpovediach im tam nechýba? Samozrejme, tá nemocnica funguje v obmedzenom režime, keď pacientov, ako kolega Hlina spomínal, operácie sa odďaľujú, niektoré prípady sa odtiaľ posielajú do Košíc. A, samozrejme, pri takomto minimálnom zabezpečení zdravotnej starostlivosti tam môže dôjsť ku zlyhaniam, aj ku fatálnym zlyhaniam. A sú indície a prípady, ktoré svedčia o tom, že už tam k nim došlo. Aj dneska TV MARKÍZA v Televíznych novinách poukázala v tejto súvislosti na úmrtie detského pacienta. Áno, kolegovia lekári aj pán Novotný povedal, môže sa to stať aj pri zabezpečení plného stavu, aj keď je poskytnutá komplexná zdravotná starostlivosť, môžu sa stať aj fatálne zlyhania. Ale ten predpoklad, že sa tam ide s takýmito minimálnymi stavmi, je veľmi vysoký. A na tých oddeleniach sa pracuje pod obrovským stresom. A k tomu sa pridáva stres, ktorý vytvára vedenie tejto nemocnice. Toto vedenie, keď sestry z tej nemocnice odišli na PN-ky, robilo čo? Pozývalo ich esemeskami, naháňalo ich cez starostov obcí, aby sa dostavili na príslušnú mimoriadnu schôdzu. V tom momente tie sestry boli na PN-kách.
Čo robí to vedenie prešovskej nemocnice ďalej? Organizuje podpisovú akciu o tom, že si tí pracovníci v nemocnici, ktorí sú tam dneska, neprajú, aby sa tie sestry vrátili naspäť do nemocnice. Keď som sa na to pýtal na zdravotníckom výbore, jej pán riaditeľ povedal: „My to neorganizujeme, my neorganizujeme ani to, že počas PN-ky sú tie sestry bombardované esemeskami, návštevami starostov, aby sa dostavili do nemocnice.“ Kto to organizuje? Vážne je niekto taký naivný, že si myslí, že to organizujú lekári, ktorým chýbajú tie sestry, ktorí nemôžu bez nich operovať, pretože tam nemajú adekvátne špecializované sestry? Sú donútení, samozrejme, vedením napriek tomu operovať. Aj preto včera som bol na zdravotníckom výbore a moji kolegovia z opozície žiadali na ňom o poslanecký prieskum aj v prešovskej nemocnici, pretože len tam na mieste činu sa dajú niektoré tie veci preveriť. Máme o tom informácie od zdravotných sestier, od lekárov, od občanov, od pacientov, ale poslanecký prieskum je štandardnou formou a tento mal sa uskutočniť čo najrýchlejšie.
Aby ste si nemysleli, že si vymýšľam, tak vám prečítam verejne dostupný list jedného lekára z prešovskej nemocnice. Musím dopredu povedať, že vôbec toho lekára nepoznám, ten lekár má iniciály S.S., nebudem čítať radšej jeho celé meno, ale je to verejne dostupné, takže preto si to dovolím prečítať. Je asi tri týždne starý tento list, tá situácia teda dnes je ešte horšia. Ten nadpis znie: „Čo ďalej – alebo nielen výpovede. Ten text potom pokračuje takto: „V týchto dňoch v prešovskej nemocnici je situácia, ktorá ešte nikdy v jej histórii nenastala, neúspešné rokovania Odborového združenia zdravotných sestier a pôrodných asistentiek s ministrom zdravotníctva vyústili až do prijatia novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, čo pre zdravotné sestry v štátnych nemocniciach znamená koniec garancie platobných podmienok vyplývajúcich zo zrušeného zákona, napadnutého terajším poradcom premiéra pre zdravotníctvo,“ to je to, čo som hovoril, že zdravotným sestrám podľa nového zákona hrozia v štátnych nemocniciach nižšie mzdy, než aké mali doteraz, „namiesto toho minister odporučil zdravotným sestrám, že si ich majú zachovať alebo vyrokovať v kolektívnych zmluvách. Tento stav vyústil až do posledného možného riešenia podania výpovedí tých sestier, ktoré s takýmto riešením nesúhlasili. Od prvého dňa podania tých výpovedí tam sa postupne zhoršovala atmosféra na jednotlivých oddeleniach, dochádzalo často k slovným i iným spôsobom nátlaku na zdravotné sestry vo výpovediach, ktorý sa ubúdajúcim časom smerom k uplatneniu výpovednej lehoty začal stupňovať. Táto stresová situácia sa vyhrotila až do takej miery, že jednotlivé sestry tam prestali zvládať bežné pracovné situácie a pod hrozbou možnej chyby pri svojej práci sa rozhodli z práce odísť. Keďže ich vedúci pracovníci im odmietali nárok na dovolenku, riešili situáciu odchodmi na PN-ky, ktoré sa z týchto dôvodov stali hromadnými. Tento stav ochromil nemocnicu ako celok a pre kompetentných bol jasnou správou, že situácia je vážna a je nutné začať seriózny dialóg, aby sa tá situácia v ich nemocnici v čo najkratšom čase znormalizovala. Namiesto rokovania a upokojenia ale ten krízový režim pokračuje a zodpovední poskytovatelia zdravotnej starostlivosti prehlasujú, že sú schopní zachovať dostupnú a bezpečnú zdravotnú starostlivosť až po odchode všetkých zdravotných sestier, ktoré sú u nich vo výpovediach. Ako by to malo byť? To nevieme. Od odchodu asi tretiny sestier vo výpovediach sa tam medziľudské vzťahy premenili na priam osobnú nenávisť vedúcich pracovníkov, primárov a vedúcich sestier niektorých oddelení voči sestrám vo výpovediach. Niektorí tam denne telefonujú, posielajú esemesky, alebo iným spôsobom kontaktujú zdravotné sestry na PN s odkazom, že ich už na svojich oddeleniach nechcú, že zlyhali, lebo odišli od lôžok pacienta, sú pre nich hyeny,“ pardon, ale citujem, „sliepky. A to, čo tu ďalej pokračuje, radšej neprečítam. Pokračujem ďalej v tomto citovaní: „Uvádzam len veci, ktoré som sám počul, ale tých prívlastkov je oveľa viac. To zažívajú sestry dennodenne ako ďalší spôsob nátlaku, aby sa vzdali, aby pokorne prišli naspäť a stiahli výpovede, aby prestali bojovať o to, čo majú. Potom si z nich zrejme niektoré vyberú a niekam zaradia, lebo ich terajší vedúci pracovníci už predsa nechcú. Každému súdnemu človeku musí byť smutno z toho, čo sa teraz v prešovskej nemocnici deje, a to nielen lekárom, zdravotným sestrám, ošetrovateľom, ale i bežným pacientom, pretože pri tomto stave naozaj nemajú záruku, že budú kvalitne ošetrení, že niekto v strese neurobí chybu. Nech sa tento stav skončí akokoľvek, to nebude pre nikoho víťazstvom, lebo zanechá za sebou zničené medziľudské vzťahy v kolektívoch, vzájomné priateľstvá, ktoré sa zmenili na nenávisť, horkosť bežných ľudí, ktorí sa domnievali, že demokraciu u nás už nemožno ohroziť. Prosím všetkých, ktorých sa tento stav týka, aby začali hľadať a našli rozumné riešenia, riešenie tejto situácie, bez ohrozenia zdravia a života ktoréhokoľvek pacienta, lebo sa to teraz ešte dá urobiť, ale o chvíľu môže byť na to neskoro.“ Na konci tu je uvedené, že je to zo dňa 16. 1. 2016, a sú uvedené iniciály lekára S. S.
Dámy a páni, už som to povedal vo svojej faktickej poznámke, tá situácia je dnes ešte horšia, dve tie sestry, ktoré včera sa vrátili naspäť do prešovskej nemocnice, museli podstúpiť tortúru odprosenia toho s tým, že čo si to dovolili. A dostal som aj pred chvíľou na Facebook odkaz od ďalších zdravotných sestier, čo všetko im tam bolo povedané s tým, čo si to teda dovolili, a teda ten, kto ich prijímal naspäť, povedal, že najradšej by im teda dal jednu po papuli za to, čo vystrájajú. Takto ďaleko dospela situácia v prešovskej nemocnici, pričom podľa pána ministra tam je všetko v poriadku, zdravotná starostlivosť zabezpečená. Ak som mu spomenul a naznačil včera, že došlo pritom aj k niekoľkým fatálnym prípadom, tak na mňa vyskočil s tým, že sa mám obrátiť v danej veci na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Nuž ale bývalej pani riaditeľke prešovskej nemocnice, ktorá je šéfka Úradu pre dohľad, pán terajší riaditeľ tejto nemocnice jej robil námestníka. Takže to ona ho bude vyšetrovať? Preto som sa pýtal a vlastne neustále aj dnes sa pýtam aj ministra Čisláka, aj pána predsedu výboru Rašiho na to, ako chcú zabezpečiť zdravotnú starostlivosť na Slovensku v tých troch alebo štyroch nemocniciach, kde chýba vyše päťsto vysoko špecializovaných zdravotných sestier. Veď tie zdravotné sestry majú ponuky ísť robiť do zahraničia. A z nich každá jedna, ktorá odíde do zahraničia, nám na Slovensku bude chýbať. Nové zdravotné sestry na úrade práce nenájdeme a bude trvať roky, kým získajú špecializáciu a kým budú mať určitú prax a odbornosť, aby mohli poskytovať takú zdravotnú starostlivosť, akú ju poskytujú tieto teraz. Sú to zdravotné sestry s vysokoškolským vzdelaním, s praxou, odbornosťou. A mne bude veľmi ľúto a nám všetkým by malo byť ľúto, keď budú odchádzať do zahraničia. A drvivá väčšina z týchto sestier nemá svoju prioritu odísť zo Slovenska, má rada svoje povolanie. Sú to obetavé zdravotné sestry, ktoré chcú doma pracovať, pričom tie ich požiadavky neboli také finančne neúnosné pre náš štát, aby sa s nimi nedalo dohodnúť, len treba bolo s nimi rokovať, ale všetko v tejto krajine momentálne, keď tu máme jednu vládu a stranu, závisí od jedného muža, od predsedu vlády Roberta Fica. A ten im minulý týždeň dal nádej, povedal, že sa môžu vrátiť na svoje miesta za tých podmienok, za akých pracovali. (A tie sestry to prijali. Povedali, že tak urobia.) A už v pondelok to neplatilo, do prešovskej nemocnice nemôže sa vrátiť 304 zdravotných sestier, ale sa im odkazuje, že ich môže byť takto len 188. Tam tým chcú medzi nich vraziť klin s tým, že ktoré tam prvé prídu naspäť a odprosia, tak tie prijmú, pokoria, pričom tým zvyšným ukážu: „Vidíte, toto už nikdy viacej, vážené sestry, nerobte.“ Pokoriť, vydierať ich chceme? Ako tak chce naplniť svoje slovo premiér Robert Fico, od ktorého rozhodnutia dnes závisí všetko. Ak by chcel ten problém vyriešiť, mohol byť vyriešený jedným telefonátom. Alebo nemôže rozkázať ministrovi Čislákovi a ten rozkázať riaditeľom nemocníc, lebo košická klika si takto rozdelila sféru vplyvu a prešovská nemocnica patrí do sféry vplyvu košickej kliky aj po jej odchode z druhej najvyššej ústavnej pozície v tomto štáte? Čo sme to takto za krajinu? Ľudovít Ódor vypočítal, že sa tu stráca na zdravotníctvo štvrtina peňazí (viac ako jedna miliarda.) Tak v akej to krajine žijeme? Korupcia zožiera našu spoločnosť a v zdravotníctve je to úplne perfídne, keď si pacienti naozaj musia nosiť toaletný papier a ďalšie zdravotné pomôcky do nemocníc a na cétečkách a ďalších veciach sa tu rozkrádajú milióny, stá milióny. Preto keď hovorím o prešovskej nemocnici, som to povedal včera na zdravotníckom výbore, povedal som to už aj dneska vo faktickej poznámke, tá situácia je tak zlá, tie medziľudské vzťahy sa tým, že to vedenie ich dlhodobo neriešilo, skôr ich svojimi zásahmi zhoršovalo a prilievalo tak olej do ohňa, tá situácia je zrelá na to, že by vedenie prešovskej nemocnice mohlo byť okamžite odvolané, inak sa tá situácia tam ani nedá riešiť, a premiér Robert Fico nech naplní svoj sľub, ktorý dal verejne tým sestrám, že sa môžu vrátiť na svoje pozície za tých podmienok, za akých tam pracovali.
Situácia u nás nie je taká, že by bol nadbytok na Slovensku špecializovaných zdravotných sestier, ktoré naozaj tu potrebujeme, a ony majú ponuky na odchod do zahraničia a mne aj nám v KDH bude veľmi ľúto ak budú musieť opustiť túto krajinu, pretože ak to urobia, budú nám všetkým chýbať. Všetci sme buď pacienti alebo potenciálni pacienti a zdravotníctvo teda je to, na čom by nám malo záležať.
Takže vyzývam premiéra Roberta Fica, aby dodržal svoj sľub, ktorý dal minulý týždeň tým sestrám, aby sa mohli vrátiť do nemocníc za tých podmienok, za akých tam pracovali, k lôžkam pacientov. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
