Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

2.8.2012 o 9:41 hod.

Ing.

Pavol Zajac

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

20.9.2012 17:30 - 17:45 hod.

Pavol Zajac
Takže... (Ruch v sále. Smiech.), navrhujem uznesenie:
Národná rada vyjadruje nespokojnosť s odpoveďou na interpeláciu č. 172, teda podľa tlače 172 číslo, odpoveď číslo 12.
Skryt prepis
 

20.9.2012 17:30 - 17:45 hod.

Pavol Zajac
Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, podľa § 130 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku, že vyjadrujem nespokojnosť s odpoveďou na moju interpeláciu uvedenú v parlamentnej tlači č. 172 číslo 12.
Dajte, prosím, hlasovať.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 20.9.2012 15:20 - 15:36 hod.

Pavol Zajac Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pani ministerka, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k odpovedi na moju interpeláciu na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Počiatka ako k tlači 172 č. 12.
Vo svojej interpelácii z 25. júla som sa pripojil k petícii občanov Prešovského samosprávneho kraja a pýtal som sa pána ministra dopravy na 4 pomerne jednoduché otázky. Prečítam ich: "Aké sú plánu ministerstva dopravy, resp. jej podriadenej inštitúcie Železničnej spoločnosti Slovensko ohľadne zmien grafikonu vlakovej dopravy 2012 - 2013 v Prešovskom kraji?"
Druhá otázka: "Budú sa škrtať alebo obmedzovať vlakové spojenia č. 800, 801, 932, 933 v roku 2013?"
Tretia otázka: "Aká je vyťaženosť vlakových spojení medzi Prešovom a Bratislavou, konkrétne vlakov 800, 801, 932, 933?"
Štvrtá otázka: "Prečo tretie najväčšie mesto na Slovensku nemá priame a pravidelné vlakové spojenie s hlavným mestom Slovenskej republiky cez Žilinu?"
Hneď na úvod musím povedať, že odpoveď, ktorú som takisto veľmi zložito hľadal v Národnej rade Slovenskej republiky a nenašiel som ju ani vo výbore, ani vo svojej skrinke cez podateľňu, ale našiel som ju na internetovej stránke Národnej rady, táto odpoveď ma veľmi sklamala svojím obsahom, bola veľmi slabá, chabá, povedal by som až ignorujúca ústavné právo poslanca kontrolovať vládu Slovenskej republiky. A nielen ako poslanca, ale ignorujúca aj ako občanov Prešovského kraja, ktorých zverejnený grafikon železničnej dopravy na rok 2013 veľmi pobúril a viedol k tomu, že sa občianski aktivisti spojili na čele s pánom Šmigalom - týmto sa mu chcem poďakovať za túto občiansku iniciatívu, ktorá na východe republiky nie je až taká bežná - a spísali petíciu.
Budem čítať odpoveď a pri jednotlivých vyjadreniach to okomentujem. Hneď prvá veta: "Od 9. decembra 2012 má platiť nový grafikon železničnej dopravy, o ktorom sme v posledných týždňoch intenzívne rokovali so všetkými samosprávnymi krajmi." Zastavím sa, komentár, podľa zverejnených informácií Prešovského samosprávneho kraja to intenzívne rokovanie vyzeralo tak, že úradník ministerstva prišiel na pol dňa na Prešovský samosprávny kraj a následne sa dozvedeli, dostali teda hotový grafikon, takže to je to intenzívne rokovanie.
Ďalej: "Vo veci priameho vedenia rýchlikov medzi Prešovom a Bratislavou uvádzam, že jasná, prehľadná a najmä hospodárna organizácia železničnej dopravy je možná len vtedy, ak nastavený systém má čo najmenej výnimiek a nepravidelností. Nepovažujem preto za účelné uvažovať o smerovaní časti diaľkových vlakov cez kysackú spojku do Prešova a iných do Košíc, pričom poznamenávam, že také vlaky nejazdia ani v súčasnosti." Tu sa musím zastaviť, aké vlaky nejazdia v súčasnosti z Prešova do Bratislavy? Musím vám povedať, že takéto spojenie funguje od roku 2007, preto nie je pravda, že takéto vlaky nejazdia ani v súčasnosti. V súčasnosti na trase Prešov - Zvolen - Bratislava jazdia vlaky 932, 933, 800, 801, potom sú to vlaky 934, 1931, ktoré jazdia hlavne pre študentov a v nedeľu a to vlak 1504 a 1505, ten jazdí v smere Bratislava - Prešov v nedeľu a v smere Poprad - Bratislava v piatok, teda v nedeľu.
Pokračujem ďalej v čítaní odpovedí: "Pri rozhodovaní o jednoduchom a prehľadnom koncepte diaľkovej dopravy sme posudzovali potenciál spájaných miest. Prešov má 90-tisíc obyvateľov, Košice 200-tisíc obyvateľov." Tu sa zase musím pozastaviť. Prešovský kraj je najväčší kraj v našej republike nielen svojím územím, ale aj počtom obyvateľov a Prešov ako spádová oblasť Šariša, Horného Šariša, Horného Zemplína robí ten počet obyvateľov, ktorí spádovo patria pod Prešov, aj čo sa týka vlakovej dopravy, určite jedným z najväčších v republike. "V Košiciach je k dispozícii kompletné zázemie pre prevádzkové ošetrenie moderných rýchlikových vozňov a je tu pomerne veľké rušňové depo, v Prešove sa niektoré dôležité činnosti nemôžu vykonávať vôbec." Tu sa zase musím pozastaviť a povedať, že áno je pravda, v Prešove nie je depo, ktoré je možné ošetrovať moderné, nové vlaky, ale v rýchlikoch 932 a 800 jazdia väčšinou staršie vozne a tie mohli byť, a teda aj sú dneska ošetrované v Prešove a nebol s tým od roku 2007 žiaden problém. Podotýkam, že ak by boli rýchliky riadne ošetrované aj v koncových staniciach, napr. v Bratislave, tak oni potom vydržia aj jazdu na východ a naspäť bez toho, aby museli navštíviť depo.
Ďalšia časť odpovedi, čítam: "Z toho dôvodu sme v našom koncepte potvrdili jednotné smerovanie všetkých rýchlikov z Bratislavy cez Žilinu do Košíc alebo naopak, ku ktorým sme v drvivej väčšine prípadov zabezpečili krátke prípoje na trati Kysak - Prešov s prestupovým časom do 20 minút. Dlhšie prestupové časy nastávajú len v celkovo výnimočných prípadoch."
Vážený pán minister, podľa grafikonu, ktorý bol zverejnený, tieto výnimočné prípady prestupov stanice Kysak, ktorá je vlastne spádovou oblasťou pre spomínaný celý horný Šariš, teda celý Šariš, Horný Zemplín, pre okresy Bardejov, Prešov, Sabinov, Vranov nad Topľou, mesta Giraltovce, Lipany, musím povedať, že podľa zverejneného grafikonu niektoré prestupové časy jednotlivým rýchlikom vyzerajú asi takto, pre krátkosť času naozaj len niektoré: rýchlik 441 teda začnem od z Prešova do Košíc, príchod 22.23 hod., vlak 8711, odchod rýchlika do Bratislavy 0.29 hod., rozdiel 126 minút; príchod vlaku 8075 14.23 hod., odchod Bratislava 15.28 hod., 63 minút; 14.23 odchod 16.29 hod., rozdiel 126 minút. Samozrejme, v sobotu to je. Často sa to týka prípojov, ktoré idú cez víkend. Takisto v sobotu príchod 17.35 hod., odchod 18.29 hod., rozdiel 54 minút. V sobotu takisto príchod 19.35 hod. odchod 21.20 hod., rozdiel 105 minút. Smerom príchod od Bratislavy do Kysaku, rozdiely budem už len čítať rozdiely v čase prípoja 68 minút - 10.39 hod; 13.36 hod. - prípoj v sobotu a v nedeľu - 125 minút; v sobotu príchod rýchlika z Bratislavy 19.31 hod., prípoj do Prešova 22.39 hod., rozdiel 188 minút. To len ako na príklad toho, ako sú zabezpečené prípoje rýchlikov do Bratislavy a z Bratislavy.
Ďalej čítam odpoveď: "K eventualite priamych rýchlikov medzi Bratislavou a Prešovom cez Zvolen poznamenávam, že prieskumy frekvencie cestujúcich vykonávaných Železničnou spoločnosťou Slovensko u jestvujúceho denného vlaku 932, 933 svedčia o skutočnosti, že pre diaľkovú dopravu tieto vlaky využíva pomerne zanedbateľný počet cestujúcich, ktorí len celkom výnimočne prekročí číslo 20. Ja som sa vo svojej otázke pýtal na vyťaženosť týchto vlakov, nedostal som odpoveď, tu spomínate číslo 20. Potom by som veľmi rád vedel, prečo k týmto rýchlikom sú v piatok a v nedeľu pridávané ďalšie vozne? Asi to nielen tak zo srandy, asi naozaj je záujem o tieto rýchliky. A neviem to posúdiť, podľa čoho v odpovedi je číslo 20 cestujúcich.
Pokračujem v čítaní odpovede: "Tento fakt nie je podstatný len u nočného rýchlika Poľana 800, 801, ktorého akceptovanie je logicky oprávnené práve tým, že rýchlosť tu nie je rozhodujúcim kritériom, preto sa po zvážení všetkých okolnosti opätovne zamýšľame nad jeho účelnosťou, a to i napriek nevyhnutnosti dopravovať jeho súpravu neefektívne vynaloženými technologickými jazdami z Prešova do Košíc a späť. Zdôrazňujem ale, že táto úprava bude možná najskôr pri niektorej z budúcich zmien grafikonu. Tvorba grafikonu vlakov osobnej dopravy, ktorý bude platiť od 9. 12. 2012 je ukončená a v súčasnosti prebieha konštrukcia trás vlakov nákladnej dopravy, ktoré vychádza už z ustálenej polohy rýchlikov a osobných vlakov."
Takže na závere tejto odpovedi lebo tu už je záver odpovede píšete, že tá vyťaženosť nočného rýchlika Poľana aj je, ale keďže už to je zrušené, budeme s tým zaoberať až pri tvorbe ďalšieho grafikonu. To je trošku zvláštne. Takže ak by som mal zhrnúť túto odpoveď, grafikon, ktorý je pripravený na rok 2012, 2013, pardon, musím mu vytknúť tieto zásadne veci:
- strata priameho spojenia tretieho najväčšieho mesta Prešov s hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou. Priamou súvislosťou s týmto konštatovaním je aj dostupnosť spojenia v rámci alternatívneho riešenia pre cestujúcich z Prešova a z Prešovského samosprávneho kraja.
Ďalší bod - dostupnosť a správne načasovanie prípojov k ICE a k rýchlikovým vlakom v železničnej stanici Kysak zo smeru od Prešova alebo smerom do Prešova. Podľa toho, čo som aj pred chvíľou čítal, sú tam prestupové časy 33 až 188 minút. Ďalšie, čo by som chcel vytknúť tomuto grafikonu je - zlé načasovanie príchodov vlakov a to hlavne od Lipian, Bardejova, Vranova nad Topľou do stanice Prešov. Naozaj ranné vlaky, ktorými by mali prichádzať pracujúci alebo študenti, nemôžu byť načasované tak, že napríklad, vlak do Prešova z Vranova nad Topľou príde 8.13 hod., alebo od Humenného 8.35 hod., alebo z Lipán príde 5.59 hod., z Bardejova 5.46 hod. a 7.02 hod. Ako majú študenti a žiaci prísť do školy?
Mám tu ďalšie podrobnosti, nechcem zdržiavať Národnú radu, ale ešte musím spomenúť ďalší problém, ktorým je rušenie spojov na trase Lipany - Plavec - Stará Ľubovňa - Poprad. Tam takisto vznikla petícia občanov, ktorí sú proti zrušeniu tohto spojenia.
Možno, že by sa tieto prípoje na rýchliky do Kysaku, ktorý je takým prestupovým bodom na ceste do Bratislavy a späť, lebo to sú najdôležitejšie trasy, dali riešiť možno aj autobusovými spojeniami, možno že by niekedy stačilo, ak by v Kysaku bolo strážené parkovisko s nejakou kamerou, kde by človek mohol prísť, nechať auto a kľudne potom mohol pokračovať cestou do Bratislavy a naspäť rýchlikom, a to auto by tam mohol mať aj 1-2 dni a bol by spokojný, že ho má na stráženom parkovisku, lebo ak má prísť človek z Bardejova alebo z Vranova nad Topľou do Kysaku autom tak možno, že si to veľakrát rozmyslí a povie: "Ja už tým autom idem rovno do Bratislavy."
Na záver by som chcel k tomuto grafikonu povedať a uviesť, že obce mesta Prešova a Prešovského samosprávneho kraja hovoria, že tento návrh grafikonu je pre prešovský kraj zlý, aj pre obyvateľov prešovského kraja, a neprijateľný, a preto pri podpisovaní petície proti tomuto návrhu grafikonu nielen v Prešove, ale aj v Starej Ľubovni sa vyzbieralo 10-tisíc 270 podpisov, v Starej Ľubovni 6 500 až 7-tisíc obyvateľov podpísalo túto petíciu. K tejto petícii sa pripojilo aj mestské zastupiteľstvo v Prešove na čele s primátorom mesta a zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho kraja na čele s Petrom Chudíkom.
Na záver mi dovoľte povedať, že v duchu § 130 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku vyjadrujem nespokojnosť s odpoveďou na moju interpeláciu uvedenú v parlamentnej tlači 172, a to je odpoveď na interpeláciu vo veci grafikonu vlakovej dopravy v Prešovskom samosprávnom kraji, a žiadam, aby Národná rada zaujala uznesením stanovisko o nespokojnosti s odpoveďou v súlade s § 6 toho istého paragrafu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.9.2012 11:35 - 11:37 hod.

Pavol Zajac Zobrazit prepis
Vážený pán kolega Fronc, vo svojom vystúpení ste spomenuli dva hlavné problémy tohto návrhu zákona aj na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj sme od pána štátneho tajomníka mámili informáciu trošku dlhšie, ale predsa len nám ju nakoniec prezradil, koľko prvákov na gymnáziá v posledných rokoch nastúpilo. Povedal nám zhruba číslo 18-tisíc. Na druhej strane podľa kritéria, priemer známok 2 bude takúto podmienku spĺňať asi len 11-tisíc, tak nám bolo povedané na výbore pre verejnú správu, plus budú sa musieť podrobiť skúškam, nie všetci budú chcieť ísť na gymnázia, čiže k dispozícii budú mať gymnázia skoro len polovičku žiakov oproti minulosti a potom nastane ten druhý problém, ktorý pán Fronc zvýraznil, o otváraní prvých tried budú rozhodovať zastupiteľstvá a VÚC-ky. Ja si veľmi vážim komunálnu a regionálnu politiku a rozhodovanie poslancov v regiónoch, ale v určitých mestách budú musieť sa VÚC-ky rozhodnúť, či otvoria prvú triedu gymnázia svojho, to znamená vúckarského, alebo cirkevného a aj pán minister tu v prvom čítaní povedal, že cirkevné gymnázia sú veľakrát kvalitnejšie a dokazujú to aj na olympiádach celoštátnych, medzinárodných. Rozhodne sa VÚC-ka pre otvorenie prvej triedy cirkevného gymnázia, na úkor vlastného? Obávam sa, že nie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

13.9.2012 14:10 - 14:12 hod.

Pavol Zajac Zobrazit prepis
Stavebné povolenie ste zanechali na týchto úsekoch diaľnic a rýchlostných ciest, konkrétne ste ich spomínali, je ich 129 v roku 2010. Ja vám takisto darujem stav prípravy diaľnic a rýchlostných ciest z januára 2011, kde si to kľudne môžete naštudovať a môžeme si o tom ešte spolu podebatovať.
Ale doplňujúca otázka: Pán premiér, chcem sa vás spýtať, čo hovoríte na to, že za ministrovania Jána Figeľa boli na D1 spustené do prevádzky, do výstavby štyri úseky diaľnice D1, ďalšie tri úseky - boli ukončené súťaže za 60 % štátnej expertízy, čiastky boli zhruba v 60 percentách tejto expertízy, pritom PPP projekty na týchto úsekoch mali byť stavané zhruba nad štátnu expertízu. Európska únia, keďže tieto úseky sú stavané z európskych fondov, nám preplatí 65 až 72 percent. Takže v konečnom dôsledku výsledná cena pre Slovensko, ktorú zaplatí za tieto úseky, a občania Slovenska, bude pätinová alebo štvrtinová, podľa toho ktorého prípadu oproti cenám stavebných prác, ktoré mali byť stavané cez PPP projekty.
Som veľmi rád, že tieto úseky diaľnice v serióznej súťaži stavajú seriózne stavebné slovenské firmy, ktoré sú lídrami na trhu stavebnom. A mimochodom, tie isté stavebné firmy boli aj v konzorciu, ktoré malo stavať cez PPP projekty.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2012 11:00 - 11:02 hod.

Pavol Zajac Zobrazit prepis
Vážený pán kolega Brocka, celý čas ste hovorili vlastne o zamestnanosti. Zamestnanosť je tou istotou, ktorú ľudia očakávajú od všetkých politikov na Slovensku. Včera v TA3 na obed vystupovala šéfka medzinárodnej organizácie, ktorá skúma zamestnanosť v najbližšom období. Skúma ju v celej Európskej únii. Slovensko najbližší polrok dostalo index mínus dva. To znamená, v najbližšom polroku zamestnávatelia na Slovensku očakávajú skôr prepúšťanie. Samozrejme, najhoršie dopadli regióny Banskej Bystrice, Banskobystrický kraj, kde je index mínus sedem, a Prešovský a Košický kraj, ktoré vyhodnotila táto medzinárodná nezávislá organizácia indexom mínus štyri.
V ďalšom bode ste spomínali príklad šičiek vo Vranove nad Topľou. Spomínali ste ten príklad ako tam, kde tie odbory majú zmysel a majú plniť svoju úlohu. Naozaj aj ja som sa stretol s týmito pracovníčkami a odborárkami začiatkom augusta, aj ja som im v tomto prípade radil, aby použili okupačný štrajk na to, aby zamestnávateľ nevyviezol stroje a tovar z tejto fabriky, aby sa mali kde vrátiť po dovolenke a aby im boli vyplatené mzdy. Tak isto som im radil, aby podali trestné oznámenie na zamestnávateľa, majiteľa a konateľa. Keďže sa samozrejme báli, tak som im ponúkol možnosť, že takéto trestné oznámenie podám za nich, ak s tým budú súhlasiť. Samozrejme, keďže tie odbory boli v tejto fabrike pomerne mladé, neskúsené, tak do toho nešli. A stalo sa presne to, čo som predpokladal, po dovolenke boli stroje vyvezené, tovar vyvezený a tieto pracovníčky už sa nemali kam vrátiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2012 18:33 - 18:47 hod.

Pavol Zajac Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, niekde v budove je, predpokladám, vážené kolegyne a kolegovia, chcem sa aj ja vyjadriť k tomu, čo pán minister nám predniesol, to znamená v úvode spomenul reformu verejne správy pod názvom ESO a následne k zákonu, ktorý máme pred sebou.
Keď som si prečítal vládny program vlády Roberta Fica, musím úprimne povedať a na výbore pre verejnú správu, na prvom zasadnutí som to povedal aj pánovi ministrovi, že reforma verejnej správy, ktorú nazval ESO, sa mi ako jedno z mála vecí vlády Roberta Fica pozdáva. Už vtedy som ale povedal, že ho bude čakať ťažký boj s úradníkmi a úradmi, ktoré bude chcieť takto reformovať a po prezentácii na výbore pre verejnú správu, ktorú predniesol minulý týždeň - program ESO, tak k tomu, že bude musieť bojovať s tými "úradníckymi šimľami", pridávam ešte to, že bude veľmi dôležité, ako sa zvládne internetizácia spoločnosti, to znamená softvérové IT-čkové programy, ktoré vytvoria databázy a prepoja všetky úrady v republike. Ak sa mu toto podarí, tak táto reforma verejnej správy pod názvom ESO môže byť úspešná a prospešná pre túto spoločnosť. Myslím si, že aj to, že vláda pozostáva z jednej strany, veľmi výrazne môže napomôcť tomu, že ak sa premiér s ministrom vnútra rozhodnú pre to, tak sa to naozaj podarí. (Oslovenie predkladateľa zákona: Pochválil som vás, keď ste tu neboli.)
Dobre, teraz idem k samotnému návrhu zákona, ktorý máme pred sebou. Ten už tak veľmi chváliť nebudem, budem stručný, taký heslovitý. Hneď začína tento zákon tým, že zrušujú sa krajské školské úrady, stavebné, vojenské a pod. Tak hneď na začiatku treba povedať, tak ako aj predchádzajúci rečníci, že to nie je rušenie, je to presúvanie, a to už či to budeme nazývať že "škatule, škatule, hejbejte se" alebo nejako inak, ale je to o tom, ale v poriadku. Očakával som, že keď sa pristúpi ku rušeniu alebo presúvaniu alebo integrácii krajských úradov, tak som očakával, že sa posúdia kompetencie úradov, ktoré sú na VÚC-kach, samosprávnych krajoch. Naozaj vykonávajú sa tam činnosti, ktoré nie sú tie isté a kompetencie, ktoré sú aj na krajských úradoch, ale sú veľmi podobné tým, aké sú na krajských školských úradoch, a preto som si myslel, že keď sa raz budú rušiť krajské úrady, tak dôjde k nejakému zlúčeniu s tými orgánmi, ktoré sú dneska na VÚC-kach a tie sa zlúčia. Mohol by som uviesť príklady, ale pre krátkosť času tak nebudem robiť, ale, alebo predsa. Určité kompetencie sú na úrade dopravy na VÚC-ke, ďalšie kompetencie majú obvodné úrady dopravy a ďalšie kompetencie doteraz mali krajské dopravné úrady. No naozaj ten bežný občan aj ten, ktorý sa vyzná veľakrát v tom, ako naša byrokracia v štáte funguje, niekedy v tom má chaos a ja som zažil novinárov, ktorí pracujú s týmito úradmi a prišli a povedali mi, idú sa pýtať na nejakú cestu a úrad povie, ale my máme na starosti dvojky a trojky a potom idú na kraj a ten má na starosti jedničky a VÚC-karský úrad dopravy má na starosti, neberte ma doslovne, ale vlakovú dopravu napríklad. Takže som si myslel, že dôjde k takejto integrácii tých úradov, ktoré sú na krajskej úrovni a na samosprávnych krajoch.
V návrhu zákona sa hovorí, že tieto krajské úrady sa presunú pod obvodné úrady v sídle krajských miest, nebudú rozpočtové, ale preddavkové organizácie, tam ste nám sám na výbore pre verejnú správu povedali, že tam vidíte priestor na to, aby sa znížil počet pracovníkov, ktorí majú na starosti obslužné, personálne, mzdové, majetkové, možno obstarávania. Áno, tam ho vidím asi aj ja. Ale vzniknú osobitné organizačné útvary, každý z tých krajských úradov, ktorý prejde pod obvodný úrad a rozhoduje aj v druhostupňovom odvolacom konaní, musí si vytvoriť aj osobitný organizačný útvar, ktorý nebude podliehať vedúcemu pracovníkovi tohto príslušného prvostupňového oddelenia. Tam sa obávam, že pomaly budeme musieť nejakých pracovníkov prijať, ale možno mi to vyvrátite.
Organizačne budú spadať tieto obvodné úrady, tak ako aj dneska, pod ministra vnútra. Takže minister vnútra bude mať pod sebou celú štátnu správu, ale kompetenčne a vecne budú tieto jednotlivé oddelenia spadať pod ministrov, ktorí vecne budú náležať k tomu-ktorému oddeleniu. No naozaj už tu jeden predrečník spomenul, že bude to vytvárať taký tlak na úradníkov, že sa budú musieť rozhodovať, či majú počúvať nejaké vzdialené ministerstvo, alebo prednostu, ktorý rozhoduje o ich každodennom fungovaní, živote, výplatách, prémiách. Niektorí pracovníci, ktorí si spomínajú na takéto riadenie, mi o tom rozprávali, že to bolo pomerne dosť náročné, až zmätočné.
Takisto vedúceho oddelenia vymenuje prednosta obvodného úradu na návrh ministra príslušného. Ale ten prednosta obvodného úradu vždy bude spadať pod ministra vnútra, takže tá centralizácia pod ministerstvom vnútra je pomerne dosť veľká.
V tabuľke, ktorá je súčasťou dôvodovej správy, sú podrobne rozpísané personálne a aj nákladové položky, aké úspory prinesie tento konkrétny zákon, nie ten zákon, zákon, tá predstava "ESA", ktorý ste nám predstavili, ale tento konkrétny zákon. No musím povedať, že v týchto obslužných činnostiach, predpokladám, že sú to obslužné činnosti, sa usporí 199 pracovníkov na celom Slovensku. Kolega Beblavý hovoril o úspore 6 mil., ja vidím v tabuľkách a ja verím číslam, ktoré vidím pred sebou na budúci rok 3,2 mil., v ďalších rokoch 2014 a '15 3,6 mil. Túto čiastku nepovažujem pri tom, čo sa bude musieť udiať v celej republike, za nejakú markantnú a obávam sa, veľmi vážne sa obávam, aj som vám to na výbore povedal, aby úspora v jednotlivých krajských úradoch, kde sa prepustia pracovníci na obslužných činnostiach, neznamenalo to, že na ministerstve vnútra, predpokladám že tam budú tieto obslužné činnosti vykonávať, sa budú musieť prijať ďalší pracovníci. Takže či úspora 199 pracovníkov v jednotlivých krajských úradoch, či naozaj bude aj celková úspora, napr. na ministerstve vnútra. Podľa mojich informácií v Bratislave na ministerstvách a na úradoch je nedostatok pracovníkov aj ich mzdy sú na inej úrovni, vyššej ako v jednotlivých krajoch. Takže aby nakoniec úspora 199 pracovníkov v krajoch, nepriniesla nárast na ministerstve vnútra o nejaké číslo a keď si to dáme krát vyššiu mzdu, nakoniec nedosiahneme žiadnu úsporu.
Keď som už pri tom znižovaní pracovníkov na jednotlivých úradoch, tak musím povedať, z tabuľky znova prečítam - krajské stavebné úrady, počet zamestnancov úspora 44, krajské školské úrady 0, územné vojenské správy 32, obvodné úrady v jednotlivých okresoch 115 a katastrálne úrady 8. Tu by som sa rád spýtal pána ministra, keďže v tomto zákone sa hovorí aj o tom, že sa rušia rozpočtové organizácie, napr. aj krajské hasičské a záchranné plus krajské policajné riaditeľstva, akým presunom alebo aj úsporami a prepúšťaniam, povedzme to rovno, nastane na týchto útvaroch? Lebo toto v tabuľke nikde nevidím, lebo predpokladám, že keď všetky tieto organizácie sa stanú nie rozpočtovými, ale preddavkovými, tak to logicky znamená, že musí dôjsť k tomu, že tam bude menej tých, ktorí majú na starosti rozpočet, mzdy, majetok, personálne veci. Takže aj to by som rád spýtal, aká úspora nastane tam, alebo nenastane?
Pri tejto centralizácii a pri prepúšťaní, ktoré nastane aj na krajských úradoch, bolo tu už viackrát spomenuté, či nenastanú také malé politické čistky. Naozaj tu bol spomínaný bývalý vedúci úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai, ktorý povedal, a ja sa s tým stotožňujem, že základný problém na našich úradoch sú stranícke čistky na úradoch po každých voľbách. Pevne verím, že k tomu nedôjde, že naozaj budú prepúšťaní len ľudia, ktorí tam plnia len tie obslužné činnosti, pretože z posledného obdobia našťastie nie je to pod ministerstvom vnútra tie úrady, dostávam informácie z regiónov, že k takýmto politickým čistkám dochádza. Naozaj sú prepúšťaní ľudia, ktorí majú príslušné vysokoškolské vzdelanie, pracujú na tých úradoch 20 rokov, vôbec neboli prednostami ani riaditeľmi a cez to všetko boli v poslednej dobe prepustení, samozrejme, z organizačných dôvodov, nikto to nenazve politické čistky. Takže budeme to veľmi prísne sledovať a budeme to potom náležite kontrolovať, tak ako sa na správnu opozíciu patrí. Už budem končiť pán minister.
Ešte by som sa chcel vyjadriť predsa len k tej reforme verejnej správy ESO, ktorú som na začiatku pochválil, ale veľmi, keď som pred dvoma týždňami počul na tlačovke, že sa ide ESO-m usporiť do roku 2016 700 mil. eura a obidvaja s pánom premiérom ste naozaj povedali, že sa nebudú pomaly ani prepúšťať žiadni ľudia, tak som veľmi čakal na výbore pre verejnú správu, kde sa to ide udiať. No aj na výbore pre verejnú správu ste, samozrejme, sa veľmi bránili tomu, aby ste povedali, že sa budú prepúšťať úradníci, k čomu nevyhnutne, samozrejme, dôjde. Ak to dôjde v tej oblasti, ktorú ste naznačovali na výbore tak v tom vás podporíme. Zatiaľ ešte takýto návrh na stole nie je. Ja pevne verím, že sa vám to podarí s ESO-m, ale tento návrh zákona, ktorý máme pred sebou ja osobne nepodporím. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2012 15:36 - 15:37 hod.

Pavol Zajac Zobrazit prepis
Aj ja rád by som podporil tento pozmeňujúci návrh, pretože aj spolu s kolegom Martinom Chrenom sme tento pozmeňujúci návrh na výbore pre verejnú správu predložili a plne s ním súhlasíme. Nielen ja, ale aj moji kolegovia v KDH, v klube KDH. Jedna poznámka k vášmu úvodu. Chcel by som vám povedať, pán kolega, že občan, ktorý žije v zahraničí, tých troch občanov, čo ste našli, ktorí sa ozvali, že sa ich nebudú týkať poplatky, tak toho občana, ktorý žije v zahraničí, si môžete škrtnúť. Ten sa mi medzitým ozval, lebo zistil, že podľa tohto návrhu, podľa čl. I bodu 9 písm. c) sa dvíha poplatok za overenie zahraničnej listiny, verejnej listiny zo 6,50 na 10 eur. Takže, aj tohto zahraničného občana sa to bude týkať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.8.2012 10:12 - 10:14 hod.

Pavol Zajac Zobrazit prepis
Vážený pán kolega, vo svojom vystúpení ste spomenuli index podnikateľského prostredia, ktorý je najhorší za posledných desať rokov. Nie je to žiadne imaginárne číslo, znamená menej zákazok, menej objednávok pre podnikateľov a živnostníkov. Na to má obrovský vplyv ohlásený konsolidačný balík vlády Roberta Fica. Vyššie odvody a dane, ktoré tam boli ohlásené, znamenajú aj to, že nastala nižšia spotreba domácností. Živnostníci, podnikatelia majú menej objednávok.
Toľko vzývaný hospodársky rast, ktorý ste spomínali v programovom vyhlásení, nenastane. Bude mať za následok vyššiu nezamestnanosť. To znamená, takéto istoty občania tejto republiky od vás nečakali. Vyššia nezamestnanosť znamená menej výberu odvodov a daní do Sociálnej poisťovne, do prvého a druhého piliera, menej odvodov do zdravotnej poisťovne, menej peňazí do zdravotníctva. Myslíte si, že tých 500 mil., ktoré chýbajú v rozpočte, sú len chybou daňovej správy? Ja nemám dôvod obhajovať to, čo sa stalo na daňovej správe, ale myslím si, že občania, podnikatelia čítajú noviny, pozerajú médiá, a keď im je ohlásené, že budú platiť na odvodoch a daniach viac, znamená, že sa stiahnu do seba, nemíňajú a pre tento štát to je problém. Takže takéto istoty občania od vás nečakali.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.8.2012 9:41 - 9:57 hod.

Pavol Zajac Zobrazit prepis
Pani kolegyňa Vaľová, v úvode svojho vystúpenia ste sa dotkli aj padákov odstupného a odchodného manažérov štátnych podnikov. Neviem, ako to súvisí so sociálnym poistením, ale keďže ste to spomenuli, tak vám musím povedať, že KDH - a ja osobne tiež som za to - vyzvalo premiéra Fica, aby zverejnil odchodné, odstupné všetkých štátnych manažérov v štátnych akciových spoločnostiach, aby zverejnil za všetkých vlád Dzurindu, Fica aj pani Radičovej. Dodneska sa tak nestalo. A takisto aby sa zverejnil aj hospodársky výsledok, aký títo manažéri dosiahli.
V druhom svojom, v druhej časti svojho vystúpenia ste znova použili vyjadrenie "štátne peniaze", "súkromné peniaze". Tak musím vám povedať, aj vy ste kedysi podnikali, možno ako živnostníčka, ja som podnikal ako živnostník 18 rokov. Zamestnával som ľudí, odvádzal som odvody. Musím vám povedať, a skúste si na to spomenúť, živnostník najprv musí zákazku alebo objednávku zohnať, potom ju spolu so svojimi zamestnancami realizuje, potom má problém, aby dostal zaplatené, a potom na konci mesiaca vyplatí svojim zamestnancom mzdy, strhne im 12 % na odvody, doplatí 38 % ako zamestnávateľ a ešte im strhne daň a odvedie. Tak aké sú to štátne peniaze? Sú to štátne peniaze preto, že volení zástupcovia ľudu, poslanci, kedysi sa dohodli, že takto sa bude riešiť sociálne, zdravotné poistenie. Ale najprv tie peniaze musí ten podnikateľ, zamestnávateľ, zohnať, zarobiť a tak ich môže odviesť.
Ďakujem.
Skryt prepis