Videokanál poslanca

Vážený pán minister, na úvod svojho vystúpenia ste hovorili, že nie ministerstvo, nie vy, ale Generálna prokuratúra namieta ústavnosť tohto zákona. Tak ak je úprimný zámer vás, ale aj strany SMER, tak aj hovorím za KDH, my hlasy na takýto ústavný zákon, počul som aj od Obyčajných ľudí, že aj oni by pridali hlasy na takýto ústavný zákon, ak k tomu dáte hlasy strany SMER, pridajú sa aj ďalší z ďalších strán, nemáme problém dať, takýto ústavný zákon prijať. Naozaj, ak je ten záujem úprimný, prijmime napríklad aj ústavný zákon. K ďalším veciam sa vyjadrím v rozprave.

Ďakujem za odpoveď. Tak len pre krátku rekapituláciu, nechcem to tu naťahovať. Môžeme niekedy na dlhšej diskusii sa stretnúť. Minister Figeľ za vlády Ivety Radičovej na D1 toľko sľubovanej roky a roky všetkými vládami, že sa prepojí Bratislava a Košice, spustil výstavbu, ktorá bude hradená z eurofondov na štyroch úsekoch D1. Zostali úseky pri Višňovom, kde je súťaž rozbehnutá, ďalší úsek pri Ružomberku, kde je súťaž už asi trištvrte roka rozbehnutá, kde potrebujete len dokončiť súťaže a stavať. Zostáva problematický úsek pri Hubovej, environmentálny. A zostane úsek Prešov-západ – Prešov-juh, ktorý NDS-ka mala v pláne ako výstavbu v roku 2014. Naozaj v roku 2007 premiér Fico prisľúbil, že v roku 2010 budú Košice a Bratislava prepojené D1. Dneska vy tu hovoríte, že obchvat Prešova D1 sa začne stavať v roku 2015. To znamená, dostavia sa cca v roku 2019? Nemyslíte si, že by sa mal premiér Fico ospravedlniť občanom za to, keď v roku 2007 prisľúbil, že Bratislava a Košice budú spojené diaľnicou D1? Ďakujem.

Ďakujem, pán Kuffa, za vaše pripomienky. Len chcem povedať, že krajské úrady práce alebo ako ste to povedali, nemáme, ani sa nejdú tým pádom nemôžu sa ani presúvať. A ten audit výkonu kompetencie verejnej správy. Naozaj nielen v štátnej správe, aj tie VÚC-ky, aj tie obce mali sa posúdiť aké kompetencie a za koľko. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ako pán minister si to viete zariadiť, že keď tento zákon príde na rokovanie, tak je 18.40 hod., aj pred mesiacom to tak bolo, dobre, je nás tu trošku viacej ako minule.
Pán minister, pokúsim sa byť stručnejší ako pred mesiacom a povedať iba tie hlavné veci. Veľmi dobre viete, že reformu verejnej správy ja osobne, ale i ďalší poslanci z klubu KDH podporujeme. Naozaj, keď pôjdete do tej skutočnej reformy, to znamená 88-tisíc úradníkov alebo štátnych zamestnancov, ktorých štát dneska má na ministerstvách a miestnej štátnej správe ,sám ste povedali pracuje 30-35, 35-tisíc aj s ministerstvami. Ak pôjdete do rušenia pridružených a podriadených organizácií na ministerstvách ústavov, kde robí 50-tisíc ľudí a tam usporíte financie, tak to budeme podporovať. Pripadá mi to ako v tom filme, myslím, Pelíšky alebo Pupendo, keď za starého režimu ich volali k voľbám: "Poďte voliť," a oni povedali: "Prídeme, až keď budú voľby, až keď bude možnosť voľby." Tak aj my podporíme reformu verejnej správy, ak bude reformou verejnej správy.
Mimochodom, keď hovoríme o reforme verejnej správy, na budúci rok ste nám prezentovali na výbore pre verejnú správu, že sa usporí v štátnom rozpočte 50 mil. eur. V návrhu štátneho rozpočtu som nič také nevidel, na výbore nám bolo povedané, že to je tá úspora na mzdách zamestnancov mínus 5 %, ale keď ste nám prezentovali ESO reformu verejnej správy, tak to trošku inak bolo vysvetľované, že tá úspora bude vyzerať trošku inak, že sa pôjde do rušenia tých pridružených, podriadených ústavov a tam sa bude sporiť a nie tým, že sa povie že mínus 5 %. Takýmto spôsobom to robila aj vláda Ivety Radičovej, keď navrhla po svojom nástupe mínus 10 % na mzdové prostriedky, a tak sa aj udialo. Dobre.
Minule som vám hovoril, idem teraz k tým krajským úradom, to nepovažujem za tú reformu, sám hovoríte, že to je taký prípravný krok. Minule, keď som začal rozpravu, tak som hovoril o tom, že som čakal, keď sa budú rušiť alebo presúvať tie krajské úrady, že sa posúdia kompetencie VÚC-iek a obcí, či by nebolo vhodné niektoré kompetencie zlúčiť. Chcel by som vám pripomenúť hlasovanie Národnej rady Slovenskej republiky z 8. decembra 2011, keď hlasmi všetkých prítomných poslancov, 147, schválili uznesenie, kde žiadajú o vykonanie kompletného auditu verejnej správy. Súvisí to s tým, čo som minule hovoril o tých VÚC-ach, všetci poslanci povedali a myslím si, že to chcete aj vy, aj dnešní poslanci, aby sme vedeli aké kompetencie a koľko nás to stojí, sú v štátnej správe, VÚC-kach, čo vykonávajú obce, a možno by sme dneska pristupovali ku krajským úradom alebo aj ku miestnej štátnej správe trošku inak.
Následne vláda Iveta Radičovej 22. februára 2012 prijala unesenie, kde požaduje predložiť audit výkonu kompetencie verejnej správy. 22. februára vláda Ivety Radičovej, končila 4. apríla, dobre hovorím, ja si myslím, že áno. Následne vláda Roberta Fica 19. septembra 2012 presunula tento termín na 31. júla 2013. Takže ideme do reformy verejnej správy, ideme rušiť, presúvať krajské úrady, ale audit nemáme. Možno keby sme ho mali, určite by sa nám lepšie dneska rozhodovalo. Dobre, ku krajským úradom - podľa mňa je to nie rušenie, ale presunutie krajských úradov. Naozaj tí ľudia tam budú robiť, kde aj robia dneska na 95 %, podľa mňa v tých istých budovách. Vymenia sa nejaké tabule na fasáde, obslužné činnosti im budú stiahnuté podľa tabuľky, ktorú sme dostali, 200 ľudí bude prepustených. Vždycky si myslím, že budú plus ďalší, ktorí budú z krajských hasičských riaditeľstiev, minule ste povedali, že nie, počkáme si. Vzniknú centrá podpory v každom krajskom meste alebo jednotky podpory, centrá podpory, ktoré budú túto obslužnú činnosť vykonávať. Ja by som sa vás chcel spýtať, či tých 200 ľudí, ktorí budú prepustení alebo aj viac, či majú šancu nájsť si prácu v týchto centrách podpory? Napr. má sa usporiť 3,2 mil. tým, že sa prepustia títo ľudia, ale centrá podpory nás tiež budú niečo stáť, to tam som zatiaľ nevidel vyčíslené. Takže veľkú ani finančnú úsporu tento krok podľa mňa nemá, plus, aj minule som spomínal, organizačne budú všetci patriť pod obvodný úrad, to znamená pod ministra vnútra, vecne pod príslušného ministra. Naozaj nechcem tu robiť žartíky a zneužívať to, čo sa šíri po chodbách Národnej rady alebo aj v tlači, že policajti budú riadiť špeciálne školy, naozaj ich vecne budú riadiť asi príslušní ministri, takže asi ten minister školstva, napríklad. Takže myslím si, že aj keby ste to urobili dneska, že obslužnú činnosť zoberiete týmto úradom a urobíte nejaké centrá podpory, tak vlastne je to to isté z môjho pohľadu. Takže nevidím veľký dôvod na ten humbug so zrušením krajských úradov, naozaj myslím si, že ak príde tá reforma, to znamená od roku 2014, aj tie kontaktné a obslužné miesta občana alebo tie integrované obslužné miesta, tak prepojenie databáz, naozaj rušenie pridružených a podriadených organizácii tam môže dôjsť k značnej úspore pre tento štát. V tom vám budeme držať prsty, ale tento zákon ani ja osobne, ani KDH nepodporíme. Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k predkladanej novele zákona. V prvom rade chcem povedať, že pri svojom stretávaní sa s občanmi dostávam bežne otázku, prečo verejní funkcionári nenesú viac zodpovednosti, aj hmotnej zodpovednosti za svoje rozhodnutia. Ďalej veľakrát dostávam otázku, prečo občania sa nemôžu domôcť náhrady škody voči štátnym, voči rozhodnutiam verejných funkcionárov a štátnych funkcionárov.
Totiž ľudia sa to pýtajú preto, lebo v súkromnej sfére je bežné, že občan je zamestnávateľom donútený podpísať hmotnú zodpovednosť. Veľakrát sa proti takejto hmotnej zodpovednosti aj poistí, hlavne keď sa jedná o nejakú vysokú funkciu a svojimi rozhodnutiami rozhoduje o veľkých sumách. Je bežné, že v predstavenstvách akciových spoločností aj v štátnych akciových spoločnostiach sú členovia predstavenstva poistení proti zlým rozhodnutiam na vysoké finančné čiastky.
Preto by som chcel sa vyjadriť, že takto predkladaná novela zákona oslabuje vyvodzovanie osobnej zodpovednosti za škodu voči verejným činiteľom. Zároveň, ak štát poškodí občana, tento sa po novele ťažšie domôže náhrady škody od štátu. Už v súčasnosti je pritom úspešných len 1,7 % žiadostí o nápravu škody podľa tohto zákona. Zároveň za sedem rokov od účinnosti zákona požadovaná výška odškodnenia predstavovala milióny eur, ale štátom vyplatená náhrada škody bola iba niečo vo výške 190-tisíc eur.
Preto som spolu s kolegami Martinom Chrenom, Igorom Hraškom a Ivanom Štefancom na výbore pre verejnú správu predložil pozmeňujúce návrhy. Jeden z nich predložil Martin Chren pred chvíľou. Ďalší za chvíľu prečítam ja. Takisto aj pozmeňujúce návrhy, ktoré predložila kolegyňa Lucia Žitňanská, boli v tom zmysle, ako sme predkladali aj my na výbore, takže podporujem, samozrejme, aj jej pozmeňujúce návrhy. Takisto ten návrh, ktorý Martin Chren predložil, tak tam som podpísaný ako predkladateľ, tak takisto ho podporujem. Som veľmi rád, že sme sa takto na výbore aj zhodli naprieč politickým spektrom tak, ako to Martin povedal. Z technicko-organizačných dôvodov tento pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam, dávam aj osobitne. Takže dovoľte, aby som ho prečítal:
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca, Martina Chrena, Igora Hraška, Ivana Štefanca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač č. 193).
1. Navrhujeme, aby bod 9 návrhu zákona znel nasledovne:
9. V § 17 ods. 4 znie:
"(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť vyššia ako maximálna výška náhrady poskytovaná osobám za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie:
"8a) Zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriadení rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie:
V pôvodnom návrhu zákona § 17 ods. 4 limituje výšku náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej štátom - a to maximálnou výškou sumy, ktorú možno vyplatiť osobám poškodeným trestnými činmi podľa zákona č. 15/2006 Z. z. o odškodnení osôb a poškodených násilnými, osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Podľa ustanovenia 6, teda § 6 zákona o odškodnení osôb poškodených násilnými trestnými činmi celková suma odškodnenia poskytovaná podľa tohto zákona nesmie presiahnuť 50-násobok minimálnej mzdy. To znamená, maximálna nemajetková ujma vo výške 16 360 eur.
Nami navrhovaná zmena, pozmeňujúci návrh, navrhuje, keďže v slovenskom právnom poriadku existuje aj iný zákon, ktorý upravuje odškodnenie nemajetkovej ujmy, a to podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri určovaní výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Tento, to bodovanie môže byť až do výšky 8-tisíc bodov, pričom toto hodnotenie podľa § 9 a 10 za určitých okolností sa môže zvýšiť až na dvojnásobok. Keďže výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2012 za jeden bod určuje čiastku 15,72 eur, maximálna výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré môže priznať tento zákon, ktorý navrhujeme uplatniť, je 251 520 eur. Je to maximálna výška podľa príslušného lekárskeho posudku a bodového ohodnotenia. Samozrejme, táto maximálna výška je tým stropom. Zdá sa nám naozaj podľa pôvodného návrhu maximálna výška 16 360 eur príliš nízka pri možnej nemajetkovej ujme.
Len na dokreslenie, k čomu môže dôjsť. Samozrejme, sú to extrémne prípady, ale zdá sa mi vhodné, aby som ich tu spomenul. Štát, resp. orgány verejnej moci môžu občanovi spôsobiť závažnú nemajetkovú ujmu, napr. aj v nasledovných prípadoch: nezákonné alebo veľmi dlho trvajúce pozbavenie osobnej slobody, napr. mnohoročné neoprávnené väznenie osoby, tzv. justičný omyl alebo mučenie, alebo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie zo strany štátnych orgánov, napr. polície, vážne zranenia v dôsledku nezákonného zákroku polície, napr. použitie nevhodných a neprimeraných donucovacích prostriedkov alebo nezákonné zverejnenie informácií, ktoré drasticky zasahujú do práva na súkromie, napr.
nezákonné zverejnenie citlivých osobných údajov, že osoba trpí smrteľnou chorobou alebo že je nakazená vírusom HIV, alebo nezákonné odtajnenie totožnosti a bydliska utajeného svedka, čo spôsobí jeho ohrozenie na živote, alebo mnoho rokov trvajúce prieťahy v konaní majúce za následok intenzívnu právnu neistotu občana. Naozaj všetky tieto prípady môžu občanovi spôsobiť dlhotrvajúce nielen fyzické, ale aj duševné ťažkosti, ktoré ako vyhodnotiť čiastkou 16-tisíc eur sa nám zdalo málo, a keďže v našom právnom poriadku máme aj iné ohodnotenie, tak ho navrhujeme. Takže ešte raz zopakujem:
Preto navrhujeme, aby bola maximálna výška náhrady nemajetkovej ujmy stanovená podľa maximálnej výšky náhrady poskytovanej osobám za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ide o maximálnu sumu 251 520 eur, ktorá by mala byť dostatočnou kompenzáciou nemajetkovej ujmy aj pri závažných porušeniach základných práv zo strany štátu.
Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán kolega Novotný, za vaše vystúpenie, ale musím vám naozaj povedať, že starostovia, poslanci za KDH sa na mňa obrátili so svojimi pripomienkami k tomuto zákonu, a ja v druhom čítaní ich určite predložím. Pevne verím, že aj spolu, ale naozaj si myslím, že sa na mňa obrátili preto, že nenašli v Košiciach dostatočný priestor na diskusiu a debatu o tomto návrhu zákona. Naozaj by som bol tiež radšej, aby sa to vyriešilo viacej v Košiciach ako tu v pléne Národnej rady. Naozaj sa na mňa obrátili aj s požiadavkami ohľadom prerozdelenia kompetencií medzi mestom a mestskými časťami, to by bol teda naozaj taký podstatný návrh, teda podstatná zmena v tomto návrhu, ktorú som tam nenašiel. Preto, myslím si, že váš procedurálny návrh, aby tento zákon bol vrátený na prepracovanie, poslanci za KDH podporia.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Prekvapuje ma, že sa nikto neprihlásil do rozpravy. Takže naozaj len krátko. Naozaj som hlboko presvedčený, že otázka zamestnanosti, hlavne v regiónoch východného a stredného Slovenska, je alarmujúca. Tie percentá nezamestnanosti, okolo 19 percent, sú otrasné. Ja sa s tým ako aj opozičný poslanec stretávam pri každej návšteve regiónu. Ľudia sa na mňa obracajú, skoro dennodenne niekoľko žiadostí o pomoc pri nájdení si zamestnania. Predpokladám, že aj moji kolegovia z vládnej strany SMER sa s týmto stretávajú. Naozaj, je najvyšší čas, aby sme niečo s tým robili. Preto by som chcel veľmi poprosiť aj kolegov z vládnej strany SMER, aby tento návrh zákona podporili. Ja viem, že týmto, touto novelou sa nevyrieši nezamestnanosť na Slovensku, ale ak si aj vďaka tejto novele nájde prácu niekoľko sto-, chcel by som veriť, že niekoľkotisíc ľudí, budem veľmi rád a veľmi šťastný a vláde a vládnej strane SMER to tak isto pomôže v tom, aby naplnila svoj vládny program.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som predniesol návrh zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti, konkrétne jeho paragraf č. 50, ktorý pojednáva o príspevku pre zamestnávateľov, ktorí zamestnajú znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Tento, táto novelizácia tohto paragrafu, túto novelizáciu som sa rozhodol aj s kolegom Hudackým predniesť preto, lebo na Slovensku máme skoro 400 tisíc nezamestnaných. Z nich 281 tisíc je znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Jedná sa hlavne o dlhodobo nezamestnaných, ktorých máme na Slovensku 216 tisíc. Ďalej v tejto kategórii sú absolventi, ďalej sú to osoby, nezamestnaní nad 50 rokov, plus sú tam ďalšie kategórie. Nezamestnanosť v kraji Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom dosahuje cifry okolo 19 percent. Všetky tieto alarmujúce čísla ma presvedčili o tom, že štát je povinný v takejto dobe, ktorá, ktorú niektorí nazývajú krízovou, v hospodárstve robiť opatrenia na zvýšenie zamestnanosti. Naozaj tento problém, problém zamestnanosti, alebo keď sa na to dívame z opačnej strany, nezamestnanosti, je najvážnejším problémom Slovenska. Naozaj, toľko očakávaný hospodársky rast, aj keby nastal o nejaké mizivé promile a nenastane zníženie nezamestnanosti, tento hospodársky rast bude nezdravý. Naozaj, hospodársky rast by mal prinášať zníženie nezamestnanosti, a preto som sa rozhodol predložiť túto novelu. Doterajší § č. 50, ktorý prispieval zamestnávateľom a podporoval ich v tom, aby zamestnávali týchto znevýhodnených, mal paušálny charakter. To znamená, zamestnávatelia dostávali rovnakú čiastku od štátu, ktorá bola rozdelená na štrnásť oblastí, aj časových, a nezáležalo na tom, ako zamestnávateľ, akú mzdu zamestnávateľ vyplácal zamestnancovi. Preto v navrhovanej novele navrhujeme, aby príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie zjednodušil pravidlá a prispieval k tvorbe nových pracovných miest aj možno s vyššou pridanou hodnotou. Keď umelo netlačí zamestnávateľov k tvorbe pracovných miest len s nízkymi mzdami. Dovoľte, aby som sa v tejto chvíli zastavil a povedal ako to funguje v praxi. Myslím si, že žiaden zamestnanec nepríde ku svojmu zamestnávateľovi a nepovie: "Vieš čo, ja chcem u teba pracovať, ale len za minimálnu mzdu." Myslím si, že keď sa to tak deje, deje sa to preto, že na tom trhu, pracovnom trhu, ten zamestnávateľ využíva tú, alebo niekedy aj zneužíva situáciu, že nedá zamestnancovi vyššiu mzdu. Ale rozumní zamestnávatelia predsa vytvárajú také podmienky a kritériá pre svojich zamestnancov, aby boli motivovaní k čím väčším výkonom. Deje sa to hlavne vo výrobe a službách, kde zamestnávateľ nastaví podmienky tak, aby zamestnanec mohol, aj keď nastúpi s tou nižšou mzdou, postupne svojou prácou a snažením dosiahnuť to, že časom bude mať aj vyššiu mzdu. Takže preto navrhujeme, aby poskytovaný príspevok bol percentuálne závislý na výške mzdy zamestnanca, takže bude v plnej výške hradený, alebo refundované zamestnávateľovi, výška poistného na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Dnes je to 35,2 percent z hrubej mzdy zamestnanca. Maximálna výška príspevku v nami navrhovanej novele je stanovená na úrovni výšky poistného na zdravotné a sociálne poistenie z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky plateného zamestnávateľom za zamestnanca. Pri priemernej mzde zamestnanca Slovenskej republiky za 1. a 3. štvrťrok 2011 je to 765 eur. To znamená, maximálna výška príspevku nami navrhovaného je 269 eur mesačne. Ďalej navrhujeme dĺžku poberania príspevku. Táto dĺžka poberania príspevku bola doteraz stanovená v štrnástich odsekoch zákona a nebola, nevytvárala stabilitu pre možné zamestnávanie. Návrh zákona zohľadňuje výšku nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch, respektíve okresoch. Odstupňovaním dĺžky poberania príspevku po dobu jeden, dvoch alebo troch rokov. V okresoch, kde je počet nezamestnaných menší, alebo až priemer nezamestnanosti v Slovenskej republike, navrhujeme, aby zamestnávateľ dostával príspevok 12 mesiacov. V okresoch s nezamestnanosťou vyššou ako je priemer v Slovenskej republike až po 1,5-násobok priemeru, by zamestnávateľ poberal príspevok 24 mesiacov. Zamestnávatelia z okresov, kde nezamestnanosť dosahuje viac ako 1,5-násobok priemeru Slovenskej republiky, dnes je to zhruba 20 percent, sa navrhuje, aby zamestnávateľ poberal príspevok na novovytvorené miesto až 36 mesiacov. V súčasnosti sa to týka zhruba štrnástich okresov prevažne z východného a stredného Slovenska. Uvedená úprava vytvára stabilitu zamestnania, hlavne v regiónoch s nadpriemernou a vysokou mierou nezamestnanosti. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Vážený pán kolega Matovič, vo svojom vystúpení ste prezentovali teóriu, že starostovia si pomocou aktivačných prác kupujú svojich voličov, tak musím vám povedať, že táto predstava je nereálna a nezmyselná. Súvisí to asi s tým, že nestačí raz za rok sa vybrať na výlet po rómskych osadách. Viacerí z poslancov žijú v okresoch, kde je nezamestnanosť cez 20 %. Rómsky problém žijú dennodenne, sociálne odkázaní občania tvoria väčšinu z okresu, a preto vám musím povedať, že je drvivá väčšina starostov takých, ktorí pomocou aktivačných prác urobia kopu dobrej práce v obci. Zveľaďujú túto obec. Ak budete mať záujem, niekedy bez kamier sa môžme v našom okrese vybrať, ja vás zoznámim s tými starostami a ukážu vám výsledky práce aktivačných pracovníkov.
Áno, v aktivačných prácach je treba niečo robiť s tými aktivačnými prácami, a preto aj tento návrh beriem ako, ako plus. Ja by som si vedel aj predstaviť, aby aktivačné práce boli rozšírené aj na štátne podniky, už som sa tu niekoľkokrát k tomu vyjadroval.
Ale chcel som vám ešte povedať, čo ste to hovorili, že štát nemôže kontrolovať aktivačné práce? Štát možno nestíha kontrolovať všetky aktivačné práce vo všetkých obciach, ale úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na okresných úradoch chodia kontrolovať tieto aktivačné práce. A to, čo ste pomenovali v tej teórii, ako sa to deje s podpisovaním, sa deje z mojich skúseností skôr výnimočne. A naozaj úrad práce chodí na tieto kontroly a vykonáva ich.
Ďakujem.

Dobre. (Smiech v sále.) Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie písomné odpovede na interpelácie poslancov podľa tlače 172.