Videokanál poslanca

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predkladanému návrhu zákona.
V prvom rade chcem povedať za seba, ale aj za mojich kolegov z KDH, funkciu vicepremiéra pre strategické investície považujeme v súčasnej dobe za absolútne zbytočnú funkciu. V čase konsolidácie verejných financií táto funkcia je vymyslená kvôli jednému človeku, kvôli jednej finančnej skupine, ktorá stojí za stranou SMER. Jeden z akcionárov SMER-u potreboval mať vo vláde svojho človeka. Tak ako ďalší akcionári SMER-u majú svojich ľudí vo vláde, tak aj táto finančná skupina potrebovala mať jedného človeka. Tak preto pán Vážny sa stal vicepremiérom. Toľko na úvod.
Centrálna koordinačná jednotka bola na vláde, na ministerstve jednom, druhom, teraz naspäť na vláde pod vicepremiérom Vážnym. Myslím si, že tieto presuny centrálnej koordinačnej jednotke určite neprospievajú. Tí ľudia, ktorí tam robia, možno by potrebovali personálne posilniť a z môjho pohľadu je vlastne jedno, kto ich riadi. Ak kvalitne a dobre pracuje táto centrálna koordinačná jednotka, tak je jedno, na ktorom ministerstve to je. Vedel by som si to predstaviť pod Úradom vlády, priamo pod premiérom. Áno, tak to už bolo. Ale vytvárať novú funkciu vicepremiéra kvôli riadeniu centrálnej koordinačnej jednotky sa mi zdá zbytočné a zbytočne drahé.
Teraz mi dovoľte, aby som sa vyjadril aj k osobe pána vicepremiéra Vážneho, ktorý má riadiť eurofondy, centrálnu koordinačnú jednotku. Pán minister Vážny mohol v minulosti za prvej vlády Roberta Fica preukázať, aký obrovský záujem má na čerpaní eurofondov. To znamená, ak by R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou 46 kilometrov bol staval z eurofondov, najlepšie pripravený projekt na stavanie z eurofondov bola R1. Nie, pán minister Vážny rozhodol o tom, aj celá vláda ,samozrejme, že sa to stavalo pomocou PPP projektu. Severná časť D1, tej D1 o prepojení Bratislavy a Košíc, o ktorej sa už 20 rokov na Slovensku hovorí, tak D1 medzi Žilinou a Prešovom pán minister Vážny podpísal tretí balík PPP projektov, kde sa malo stavať nie z eurofondov, ale združenie súkromných investorov a bánk. Bol to najlepší kšeft pre súkromné firmy a pre banky v celej Európe.
Dámy a páni, zopakujem tie čísla tu ešte raz, aby si to niektorí všimli a zapamätali. Za R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou platíme už dneska v tomto roku 130 mil. eur. A budeme tak platiť 30 rokov. A teraz ma počúvajte dobre, medzi Žilinou a Prešovom sa za tieto úseky, ktoré už boli podpísané pánom Vážnym, malo platiť zhruba 670 mil. ročne, plus tých 130 za R1, to je 800 mil. ročne. Táto krajina mala 30 rokov platiť. Všetci ministri financií, ktorí by tu prišli, ďalších 30 rokov museli by nájsť 800 mil. ročne.
Vyjadrenie pána ministra Kažimíra spred dvoch-troch týždňov je, že táto krajina nemá na viac, aby vyčlenila na PPP projekty, ako 260 mil. eur. Z toho 130 už dneska platíme. To znamená, aj podľa vyjadrenia pána ministra Kažimíra máme dneska cca voľných 130 mil. na prípadné možné PPP projekty.
Tak tu niečo nesedí. Prvá vláda Roberta Fica, kde bol aj pán minister Počiatek, aj pán minister Vážny, ktorý bol ministrom dopravy, aj pán súčasný minister Kažimír bol v tejto vláde ako štátny tajomník, chcela podpísať PPP projekty alebo podpísala PPP projekty za 800 mil. ročne? Dneska hovoríme, že nemáme na viac ako na 260 mil. Tu sa nebavíme o stotisícoch. Tu sa bavíme o miliónoch eur ročne.
Áno, prišla vláda Ivety Radičovej a pán minister Figeľ ten PPP projekt zastavil medzi Žilinou a Prešovom. A spustil súťaže, kde sa vysúťažilo a z európskych fondov sa dneska stavajú štyri úseky medzi Žilinou a Prešovom.
Ešte sa vrátim k R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou. Pre vašu informáciu, tá stavba mala stáť zhruba 400 mil. eur. Ak by sa stavala z európskych fondov, vyšla by nás zhruba na 15 až 20 % nákladov Slovenskej republiky, to znamená 80 alebo 100 mil. rozložené na 3 roky výstavby. Výstavbu sme mohli mať za sebou. A nemuseli sme platiť 130 mil. ročne krát 30 rokov.
Vrátim sa ešte k tej D1 medzi Žilinou a Prešovom. Pán minister, aj včera som si prečítal, ako vaše ministerstvo, predpokladám, že vy, ste slávnostne oznámili prešovskému županovi Petrovi Chudíkovi, že občania sa môžu tešiť už o 2 roky na spojenie Ružomberka a Prešova. Dúfam, že to citujem správne. No, úžasnú vec ste mu oznámili. Vlastne ste mu povedali, že tie úseky, ktoré pán minister Figeľ, pozastavil PPP projekt, spustil a pripravil súťaže z eurofondov a ešte tie súťaže uzatvoril a tie úseky sa dneska stavajú, že tie úseky, ktoré pán minister Figeľ pripravil, spustil do výstavby, o 2 roky budú dokončené. Tak toto ste oznámili pánovi Chudíkovi. Pochválili ste sa prácou pána Figeľa. Dobre, ale dneska to budete dokončovať vy, tak kľudne sa tým môžte pochváliť.
Prečo odrazu ale z úst ministerstva alebo pána ministra už málo počujeme o prepojení Bratislavy a Košíc. Odrazu aj vo včerajšom vyjadrení sme sa dopočuli, že prepojenie Bratislavy a Prešova bude v roku 2018. Dúfam, že znova to dobre citujem. Tak som si to prečítal v tlači včera, v tlačovej správe ministerstva. Prepojenie Bratislavy a Prešova. Nuž ja vám poviem, dámy a páni, prečo. Na D1 medzi Bratislavou a Košicami je úsek západo-južný obchvat Prešova D1. Neviem, či už vláda schválila zmenený plán výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Minule som bol presvedčený, že už je schválený. Potom ma pán minister poučil, že ešte nie. Dobre. Ale minimálne videl som materiály ministerstva, ktoré sú na webe, kde sa píše o tom, že západo-južný obchvat Prešova D1, ktorý je, samozrejme, strategický preto, aby sme mohli prepojiť Bratislavu a Košice, o ktorom už 20 rokov hovoríme na Slovensku, takže tento úsek bude zaradený do výstavby niekedy po roku 2014. Niekedy po roku 2014, môže byť aj v roku 2015,16,17, je to náročný úsek. Bude sa stavať minimálne, minimálne 3 roky. To znamená, asi preto pán minister o prepojení Bratislavy a Košíc nehovorí.
A chcem sa tu zásadne spýtať. Hovoríme o inej diaľnici D1, ako bola tá diaľnica D1, o ktorej premiér Robert Fico v roku 2007 spolu v ministrom Vážnym povedali, že v roku 2010 bude D1 v Košiciach? Mimo tunelov, aby som bol korektný. Teraz hovoríme o inej D1, keď už nemáme odvahu ani zadefinovať, kedy D1 bude v Košiciach?
Pán minister, boli ste ministrom aj prvej vlády Roberta Fica. Premiér bol premiérom aj vtedy, pán minister Vážny bol ministrom dopravy, dneska je vicepremiérom pre strategické investície. Tak ja sa vás pýtam, kedy tá D1 bude v Košiciach? Odrazu veľa hovoríme o R2, tam rozostávame 15-20 kilometrov, a o ďalších rýchlostných cestách. Ja som za to, aby sa stavali aj ďalšie rýchlostné cesty a diaľnice, ale táto strategická chrbtová kosť diaľnic medzi Bratislavou a Košicami, akosi sme upustili od tejto priority?
Takisto ste včera povedali pánovi Chudíkovi, že urýchli sa R4. Ako sa urýchli, keď ste pozastavili projektovú prípravu na R4 v modrom variante, ktorý je jednoznačne výhodnejší pre celý tento región? Už vôbec nebudem hovoriť o tom, že chcete organizovať olympijské hry a R4 je strategické prepojenie Poľska a Slovenska, východného Slovenska. A chceme, aby teoreticky tu bola olympiáda s Poliakmi, a vy pozastavíte prípravu tejto R4. Kedy sa bude stavať? Kedy sa dokončí? O 15 rokov po tej plánovanej olympiáde?
Naspäť k ministrovi, vicepremiérovi Vážnemu. Všetky jeho činnosti v prvej vláde Roberta Fica, jeho postoj k eurofondom pri R1, pri D1 ho diskvalifikujú k tomu, nemá dôveru, aby mohol riadiť eurofondy. Ideme do ďalšieho programového obdobia Európskej únie, kde je veľmi dôležité, ako sa nastavia jednotlivé operačné programy. Aj ako člen výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, kolegovia to môžu potvrdiť, veľa o tejto príprave nevieme. A sme sa o to už párkrát zaujímali, mali sme špeciálny výbor k tomu, nedozvedeli sme sa nič. Vláda Slovenskej republiky pohŕda poslancami Národnej rady? Myslím si, že minimálne by sme mali byť informovaní. Predpokladám, že aj vládni poslanci SMER-u, aj ich by zaujímalo, ako sa pripravuje ďalšie programové obdobie Európskej únie. Aké sú, budú pripravené zdroje pre Slovensko, koľko operačných programov budeme mať. Nič sme sa na tom výbore nedozvedeli, keď sme sa vás, pána minister, pýtali. Áno, dneska už sa toho zbavíte. Vládni poslanci vám tento návrh zákona schvália. Od 1. apríla alebo od 1. mája to prejde pod vicepremiéra Vážneho, ale našu dôveru nemá a nemôže mať. Vo svojom vystúpení som sa to snažil poukázať. Sú tu pádne dôkazy na to, že my to takto podporiť nemôžme.
Ešte by ma zaujímalo čisto filozoficky, prečo sa ministerstvo a vládni poslanci bránia tomu, keď predpokladám, že legislatívny odbor sa vyjadril k tomu, že nie od 1. apríla, ale od 1. mája. Neviem, či sa legislatívny odbor neobával toho, či pán prezident Slovenskej republiky bude mať 15 dní na to, aby stihol do 1. apríla podpísať tento zákon. Ale keďže vieme podľa zákona o verejnom obstarávaní, keď v skrátenom legislatívnom konaní ste pánovi premiérovi dali 2-3 dni na to, aby to podpísal, a on vám veľmi rýchle vyhovel. Tak asi aj táto obava legislatívneho odboru je asi naozaj zbytočná. Pán prezident sa cíti súčasťou SMER-u a podpíše vám všetko, čo len chcete, ale nechcite to od opozičných poslancov. Ja a moji kolegovia z KDH toto nepodporíme.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali. Začnem od konca.
Pán kolega Sulík, naša koalícia neschválila všetko. No preto som sa toľkokrát aj včera, aj dneska obracal na kolegov zo SMER-u. Nieže by som ich tu počítal, koľkí sú. Ale oni dneska vládnu sami, osemdesiattrojka, môžu to rozhodnúť.
Pán kolega Bublavý, ja som vo svojom vystúpení aj včera, aj dneska spomínal iba jedného voleného funkcionára pána Magalu a som presvedčený, že keď je teraz zvolený, tak má byť na tom mieste, ale podľa tejto zásady by sa mal vzdať výsluhového alebo starobného, alebo obidvoch dôchodkov.
Pán kolega Jasaň, no prečo som dal aj ten procedurálny návrh? Ja viem, prečo som ho dal. Pán Robert Fico, keby vedel o takomto návrhu, ktorý mu môže usporiť až 100 mil., tak jednoznačne na klube SMER-u musí povedať, že treba za to dvihnúť ruky. A v druhom čítaní to môžme vylepšiť, možno, a pozrieť sa aj na tie výsluhové dôchodky. Sto percent o tom nevie, o tomto návrhu zákona. Preto som vám to toľko pripomínal. Volajte mu, informujte ho. Aj ministra Kažimíra, ktorý povymetáva všetky kúty, a 100 mil. necháva tak.
Pán kolega Mihál, áno, máte pravdu. Pri zamestnávaní štát nemá veľa možností na to, ako priamo zamestnávať. Štát vytvára, vy to veľmi dobre, samozrejme, viete, že štát iba vytvára podmienky, aby, a nastavuje pravidlá, daňové, odvodové, aby hospodárstvo mohlo rásť a mohli sa vytvárať pracovné miesta. Ale tuto pri zamestnávaní štátnych a verejných úradníkov má šancu zamestnávať priamo a týmto návrhom môže toto, nezamestnanosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda, vážený pán spolunavrhovateľ, pán spravodajca, vážení páni, včera som bol prerušený v rozprave k návrhu zákona o súbehu, o nemožnosti súbehu poberania starobného dôchodku a práce v štátnej a verejnej správe. Dovoľte mi, aby som krátko zrekapituloval svoje včerajšie vystúpenie.
V prvom rade chcem povedať to, že jednoduchí ľudia, ktorí ma zastavujú na uliciach a stretávajú, mi hovoria a vidia to so zdravým gazdovským rozumom, že v tejto republike, v ktorej máme cez 400-tisíc nezamestnaných a máme zadlženosť už viac ako 50 % HDP, keď minister financií oznamuje podľa poslednej daňovej prognózy, že 360 mil. naviac bude chýbať vo výberu daní, že nie je možné, aby ďalej takto tento štát hospodáril.
A toto je návrh mojich kolegov z KDH, za ktorým si stojím aj ja, aj voliči KDH, aj v mojom najbližšom okolí, ktorí tento zákon plne podporujú. V regiónoch, kde je nezamestnanosť cez 20 % a mladí ľudia, vysokoškolsky vzdelaní ľudia si nemôžu nájsť prácu v súkromnom sektore, nemajú šancu ani v štátnej a verejnej správe si nájsť túto prácu, pretože v nej pracujú úradníci, učitelia, ktorí zároveň poberajú starobný dôchodok.
Tento návrh zákona som pracovne nazval "Jeden príjem od štátu stačí". Vážení kolegovia, naozaj jeden príjem od štátu pre jedného občana stačí. Naozaj nie je možné, aby niektorí štátni úradníci brali starobný dôchodok, plat v štátnej správe a na druhej strane vysokoškolsky vzdelaní mladí ľudia boli evidovaní na úradoch práce a tam nemajú ani šancu dostať podporu v nezamestnanosti, lebo nemajú odrobené roky, ako sa hovorí, a poberajú podporu v hmotnej núdzi. Samozrejme, v takejto situácii nemôžu reálne existovať, odchádzajú do zahraničia, väčšinou sa nám už nevracajú z toho zahraničia a robia tam práce, ktoré nie sú dôstojné ich vzdelaniu, a my očakávame na Slovensku, že nám bude rásť demografický vývoj, že si mladí ľudia budú zakladať rodiny. Ako? Bez toho, aby mali zamestnanie?
Preto som aj poprosil včera pána spravodajcu a dal som procedurálny návrh, aby oboznámil premiéra Roberta Fica o tom, že takýto návrh zákona tu je. Že KDH navrhuje takúto konsolidáciu verejných financií. Naozaj, naozaj sa mi veľmi páči, že navrhovatelia v tomto návrhu zákona dávajú na slobodný výber týchto štátnych úradníkov starobných dôchodcov, aby si mohli vybrať, či zostanú naďalej pracovať a nebudú poberať dôchodok, alebo odídu z tohto miesta, a tým uvoľnia miesto pre nových pracovníkov.
Na jednej strane by sa tým konsolidovali verejné financie v Sociálnej poisťovni, ktorá vypláca tieto dôchodky, a na druhej strane by sa mohla aspoň čiastočne znížiť nezamestnanosť, ktorá nám rastie a rastie a dosahuje neúmerných čísiel. Sú regióny, kde je nezamestnanosť cez 25 %.
A preto som poukázal na to, že tento návrh sa mi páči viac, ako toľkokrát spomínaný ten spred roka a pol v Zákonníku práce. Pretože, v skratke, pred rokom a pol bolo navrhované, že musí, teraz je navrhované, že môže, slobodný výber každého jedného, ktorého sa to týka. To sa mi páči, tento slobodný výber viac.
Preto som prekvapený, že kolega Matovič toľkokrát poukazoval na rozdielnosť hlasovania jednotlivcov v klube KDH pred rokom a pol. Je trošku zvláštne, že klub OĽaNO, ktorý on vytvoril, má vlastne v svojej podstate tieto nezávislé osobnosti, u ktorých očakáva hlasovanie podľa svojho vedomia a svedomia, čo je správne. A rozdielnosť hlasovania aj pri najzávažnejších témach je v klube OĽaNO rôzna. Keď sa tak stane ale u inej politickej strany, napríklad pred rokom a pol, odrazu je to taký problém, že v niekoľkých faktických poznámkach a vo svojom vystúpení to niekoľkokrát zdôrazňuje.
Naozaj ten návrh je dnes iný, aký bol pred rokom a pol. Naozaj tá sloboda rozhodovania jednotlivcov sa nám aj v KDH naozaj páči. Ale nie je možné naďalej spravovať túto krajinu týmto štýlom. Mrzí ma, že tu nie je viacej poslancov zo SMER-u... (Reakcia spravodajcu.) Pán spravodajca, nechajte ma hovoriť, nedopovedal som ešte ani túto vetu.
Nepáči sa mi väčšia účasť poslancov zo SMER-u preto, lebo zodpovednosť za vládu tejto krajiny má dnes SMER; 83 poslancov SMER-u o čom rozhodne, tak táto krajina bude spravovaná. Chceli sme, minister vnútra chcel spustiť reformu verejnej správy ESO, už tu máme výsledky. Jednotlivé úrady prešli pod obvodné úrady, neni prepustený ani jeden človek, ľudia sú v tých istých budovách, v akých boli, neusporí sa v štátnom rozpočte nič. Máme tu zákon o verejnom obstarávaní a ten pripúšťa, aby mohol vyhrávať druhý, tretí, štvrtý v poradí, tak ako na diaľnici Hubová - Ivachnová. Troch najlacnejších vylúčime, dáme zákazku štvrtému v poradí, ktorý je o 20 mil. drahší.
Kde chcete konsolidovať verejné financie? Takouto správou krajiny asi ťažko. V sociálnej oblasti sú tu návrhy od opozície, všetky odmietate. Príďte vy s návrhom v sociálnej oblasti, kde by sa dalo aspoň čiastočne usporiť verejné financie.
Minulý týždeň zákon o aktivačných prácach, chceli sme s kolegom navrhnúť, aby zmysluplne mohli aktivační pracovníci vykonávať tieto práce. Bol odmietnutý. Príďte vy s podobným návrhom, ako sa dá táto krajina lepšie spravovať. Nie je možné mať 430-tisíc nezamestnaných, 183-tisíc z toho ľudí v hmotnej núdzi, na úradoch len štátnych úradníkov 127-tisíc, ďalších v regionálnom vysokom školstve skoro ďalších 120-tisíc. Nikde sa neprijímajú žiadne opatrenia, a my chceme konsolidovať. Ako?
Pán minister povedal, že povymetá všetky kúty na ministerstvách. Tu vám navrhujeme návrh zákona, kde nie že povymetáme kúty, ale pri možnosti, ako som aj včera spomínal, navrhovateľka spomínala, ak by z tých 20-tisíc starobných dôchodcov 15-tisíc zostalo robiť na svojich miestach, a aj si naozaj myslím, že väčšina z nich asi zostane robiť na tých miestach v štátnej správe, pretože plat v štátnej správe je vždycky viac ako dôchodok, a časť keby odišla, dajme tomu 5-tisíc, do dôchodku a uvoľnila by miesta pre nezamestnaných, tým by sa znížila nezamestnanosť, tak vyčíslila pani navrhovateľka, a to sú reálne čísla, ak niekto si myslí, že nie, nech sa tu postaví a nech oponuje. Včera som povedal, očakával som oponentúru od poslancov zo SMER-u. Až na pár faktických poznámok som nepočul nič. Vyčíslila to na 86 mil. Tejto krajine nechýbajú desiatky miliónov?
Takže jeden príjem od štátu stačí. A prosím, informujte o tom premiéra, informujte ministra financií.
Dovoľte mi, aby som na pár príkladoch ukázal, ako to funguje na niektorých ministerstvách. Nie je tomu ani dva týždne, keď som sa tu nechtiac dostal do drobného sporu s ministrom vnútra, keď som mu povedal, že na samotnom ministerstve vnútra robí 280 ľudí, ktorí poberajú starobný alebo výsluhový dôchodok a zároveň, samozrejme, poberajú plat, a 8 ľudí, ktorí poberajú starobný, výsluhový plus plat. Naozaj som tieto informácie mal spred roka a vlastne sa ani netýkali ministrovania pána ministra Kaliňáka, ale títo ľudia, predpokladám, že tam robia aj naďalej. A keď mi môj asistent doniesol odpoveď z ministerstva vnútra spred roka, tak som to tu naozaj korigoval. Vážení kolegovia, tých ľudí na ministerstve vnútra, na služobnom úrade ministerstva vnútra, áno, pán Kaliňák mi hneď povedal, že pod to spadajú aj obvodné úrady. Dobre, ministerstvo vnútra spolu s obvodnými úradmi bez polície, bez hasičov, aby bolo všetkým jasné, 212 poberovateľov výsluhových dôchodkov, 139 poberateľov starobného dôchodku, a teraz ma počúvajte dobre, 17 poberovateľov výsluhového, zároveň starobného a ľudí, ktorí poberajú aj plat na tomto ministerstve. Zdá sa vám to normálne, keď zadlženosť krajiny je cez 50 %, keď minister financií hovorí, že povymetá všetky kúty a bude hľadať každé euro?
Poviem vám príklad ešte z ministerstva obrany. Toto je čerstvá informácia. K 1. 1. 2013 174 zamestnancov poberá výsluhový dôchodok, 27 zamestnancov starobný a 2 zamestnanci výsluhový, starobný a, samozrejme, plat. To je, samozrejme, bez armády, to je len pod ministerstvom obrany.
Ak by vás to zaujímalo, máme takýto údaj aj z ministerstva sociálnych vecí a rodiny, kde 6 zamestnancov poberá výsluhový, 16 zamestnancov starobný a tam nie je ani jeden zamestnanec, ktorý by poberal aj výsluhový, aj starobný, aj plat. To je, samozrejme, bez úradov práce, bez Sociálnej poisťovne.
To sú konkrétne príklady, ktoré moja kolegyňa Monika Gibalová zhrnula do čísla 20-tisíc starobných dôchodcov v štátnej a verejnej službe. Ale ešte v tom nemala ani zahrnuté výsluhových dôchodcov, ktorých je tiež niekoľko tisíc, povedal by som, že aj niekoľko desiatok tisíc, tých v tomto návrhu zákona nerieši, bude podávať pozmeňujúci návrh k zákonu o výsluhových dôchodkoch, ktoré prešlo prvým čítaním, v druhom čítaní podá takýto pozmeňujúci návrh a veľmi rád sa k tomu pripojím.
Už včera som povedal, toto nie je debata o tom, že medzigeneračné problémy medzi mladšími a staršími, to nie je o medzigeneračnej solidarite so staršími, ktorá je spomínaná, to je obojstranná záležitosť, to má byť aj medzigeneračná solidarita aj starších ku mladším. Ale o to vôbec nejde. Tu ide naozaj o dobro tejto krajiny, o riešenia, ktoré dokážeme alebo nedokážeme ponúkať. Aj ako opozičná strana, aj včera som povedal, že niektorí tu hovorili, že prečo my pomáhame riešiť situáciu vláde Roberta Fica? Pretože nám záleží na tejto krajine, máme radi túto krajinu.
A budem pomaly končiť jedným príkladom, ktorý som v tomto pléne už povedal. Niekedy na začiatku volebného obdobia sme volili šéfa NBÚ a už vtedy som sa tu postavil a som povedal, že naozaj verejný funkcionár v štátnej službe by nemal zároveň poberať starobný alebo výsluhový dôchodok. To nebolo o tom, že mám niečo proti pánovi Magalovi. Ale bolo to o tom, že aj na výbore, keď som túto otázku položil, či pán Magala poberá výsluhový alebo starobný dôchodok, tak pán Kaliňák najprv reagoval, veď vlastne on nepoberá, a ešte to nestihol dohovoriť a pán Magala mu ukázal, že poberá, samozrejme, v jeho veku poberá.
Je to normálne v tejto krajine? Už vtedy sa mi dostalo odpovede od pána Jarjabka a mi povedal, že nemám rád starých ľudí. Povedal mi, že som seniorský rasista. Páni a dámy, a máme, aj ja osobne, aj mi všetci v KDH máme radi ľudí, ctíme si život od počatia až po prirodzenú smrť, ale máme aj radi túto krajinu a pre dobro tejto krajiny je tento návrh zákona. Naozaj nám teraz nezáleží na tom, že teraz vládne vláda Roberta Fica. Naozaj je potrebné konsolidovať verejné financie a tento návrh zákona v sebe skrýva také čaro, že na jednej strane aspoň čiastočne môže riešiť situáciu v regiónoch, kde je nezamestnanosť aj cez 20 %, takže znížila by sa aspoň čiastočne nezamestnanosť. A na druhej strane, ak by tí ľudia zostali robiť v štátnej službe a nebrali by dôchodok, tak výrazne by konsolidovali pomery v Sociálnej poisťovni. Tieto, toto riešenie my ponúkame a zodpovednosť za krajinu má strana SMER.
Preto, pán spravodajca, som sa obracal na poslancov SMER-u, aby skúsili zvážiť tento návrh a podporili ho.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, keď pán minister dneska mal úvodné slovo k predkladanému návrhu zákona, tak začal tým, že mu záleží na tom, alebo celej vláde záleží na tom, aby sa eurofondy, európske peniaze mohli použiť na rozvoj našich regiónov. A toto skrátené legislatívne konanie a tento návrh zákona má zabezpečiť to, aby sa urýchlil tento proces, aby tieto peniaze boli vyčerpané, aby teda neprepadli.
S týmto dôvodom by som plne súhlasil. Ale veľmi mi v tom chýba to, že o ktorých eurofondoch, o ktorých operačných programoch sa bavíme. Hádam nie o ROP-ke? O ROP-ke, Regionálny operačný program, ktorý bol vyčerpaný a prečerpaný za prvej vlády Roberta Fica. Do dneska je tá prečerpanosť na úrovni 80, 120 mil.? A je kopu starostov, ktorí cez tento operačný program realizovali nejaké rekonštrukcie a museli si zobrať úvery a do dneska nie je to vyriešené a hľadajú sa peniaze na to, aby sa táto prečerpanosť vyriešila.
Takže veľmi mi v tom chýba konkrétnosť a poukázanie na to, o ktoré operačné programy ide, o ktoré naše regióny by mohli prísť tým, že sa napríklad novela zákona o verejnom obstarávaní, teraz zákon o verejnom obstarávaní, ktorý je v normálnom legislatívnom konaní a bude prijatý zhuba o mesiac, čo by sa stratilo, ktoré regióny a o aké operačné programy by boli prišli?
Možno keby sme to dostali konkrétne, možnože by sme sa k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu stavali inak, ako sa staviame, opozícia. Lebo už pri, keď sme preberali v prvom čítaní zákon o verejnom obstarávaní, už vtedy som povedal, a opakujem to tu znova: "Najnižšia cena je najlepšie protikorupčné opatrenie." A povedal som, že ak by vláda, pán minister prišli zo zákonom, ktorý by sprísňoval kritériá pre tých, ktorí sú víťazmi súťaže; v niektorých krajinách okolitých som počul o takých kritériách, že keď víťaz súťaže nepodpíše zmluvu, keď nenastúpi na stavbu, dokonca môžu obstarávatelia zadať tak kritériá, že napríklad - budem hovoriť o stavbách - že rozdelia stavbu na niekoľko etáp, a keď víťaz súťaže nesplní niektorú z týchto etáp, okamžite s ním je rozviazaná zmluva a môže nastúpiť druhý, tretí v poradí. Takto, keby to bolo sprísnené, takto by som si to vedel predstaviť aj podporiť.
Ale o čo tu ide? V dôvodovej správe sa hovorí o tom, aby mohol nastúpiť aj druhý, tretí v poradí. Mám si to predstaviť tak, a teraz použijem dva príklady z minulosti, jeden z prvej vlády Roberta Fica a jeden z posledných týždňov. Prvý príklad je známy výber na dodávateľa elektronického mýta za prvej vlády Roberta Fica, keď najnižšie ponuky boli vyradené zo súťaže a vyhrala najvyššia cena? Takto si predstavujeme aj tento návrh zákona? Alebo z posledných týždňov, určite ste v médiách postrehli, keď na diaľnici D1 na úseku Hubová - Ivachnová podľa zverejnených informácií budú traja s najnižšími cenami vyradení zo súťaže a vyhrá ten štvrtý? Lebo je blízky strane SMER?
Najnižšia cena je najlepšie protikorupčné opatrenie. Ak vyhrá v súťaži tretí, štvrtý, konkrétne, ak budeme hovoriť o tej Hubovej - Ivachnovej, ak vyhrá Váhostav, konzorcium, tak rozdiel oproti najnižšej cene, pán minister, je rozdiel 20 mil. eur. Oproti druhému, ktorým sú Inžinierske stavby, je rozdiel 12 mil. eur. Samozrejme, keď vyhrá štvrtý v poradí a ten má cenu oproti prvému o 20, oproti druhému 12 mil., tak čo si máme myslieť? Ten rozdiel pôjde kde? Tak isto ako pri tom elektronickom mýte. O niekoľko miliárd drahší projekt vyhral.
Pán minister, ak to myslí s protikorupčnou témou táto vláda vážne, tak najnižšia cena pri dodržaní všetkých kritérií, ktoré si obstarávateľ zadefinuje, je najlepšie protikorupčné opatrenie. A nielen najlepšie protikorupčné, ale je to aj najlepšie pre verejné financie. Nedajme sa pomýliť tým, že keď to ide z eurofondov, tak je nám jedno, za jakú cenu obstaráme. Veď predsa pri každom projekte z eurofondov je aj spoluúčasť alebo obce, alebo štátu. Tá spoluúčasť začína minimálne na čiastke 5 % a väčšinou je vyššia. Pri veľkých infraštruktúrnych projektoch je to 15 - 20 %? Je nám jedno, z akej čiastky bude alebo 5, alebo 15 %? Našim verejným financiám, keď ideme konsolidovať, keď minister financií hovorí, že po všetkých ministerstvách, po všetkých kútoch hľadá čiastky na to, aby sa mohli nájsť financie, pretože podľa daňovej prognózy 360 mil. už nám bude chýbať. A možnože to bude ešte horšie. Opozícia sa z toho neteší. Pre dobro tejto krajiny by bolo lepšie, aby výber daní bol čo najvyšší. Ale situácia reálna je taká. Takto budeme takýmto verejným obstarávaním prispievať ku konsolidácii verejných financií? Asi nie.
A pán kolega Mihál dokonca poukázal na jeden prípad, ja tiež teraz neviem povedať, či sa jedná o túto zákazku D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, či kvôli tomu sa teraz musí do 18. februára prijať v skrátenom legislatívnom konaní tento zákon, alebo sú ešte za tým možno nejaké ďalšie zákazky. Samozrejme, v tej rýchlosti, v akej ste nám to predložili, niečo tušíme, nejaké informácie máme. Ľudia, ktorí robia verejné obstarávanie, sami hovoria, že aj to, čo ste predložili v skrátenom legislatívnom konaní, je pomerne dosť zložité a už nám hovorili o prípadoch, ako sa bude dať robiť kartel, ako sa bude dať manipulovať.
Preto ani ja, ani kolegovia z KDH toto nemôžme podporiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.

Zajtra.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani navrhovateľka, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som hneď na začiatok povedal, že tento návrh zákona plne podporujem, presadzujem už ten návrh a túto myšlienku už dávnejšie. A v poslednom období sa stretávam s veľa občanmi na ulici, jednoduchými občanmi, ale aj na iných podujatiach a všetci mi hovoria hlavne na východnom Slovensku, že tento návrh zákona musí prejsť v tejto Národnej rade, preto ma veľmi mrzí, že zo strany vládnej strany SMER k tomuto návrhu zákona nikto nevystúpil, zaznelo iba niekoľko faktických poznámok. Prečo mi to tí jednoduchí ľudia hovoria na ulici, že to musí prejsť? Možno aj obyčajní ľudia, prečo mi to hovoria, pretože používajú zdravý gazdovský rozum, naozaj v okresoch, kde je nezamestnanosť cez 20 %, tí ľudia vidia, že ich deti, vnuci, ktorí končia vysoké, stredné školy, vysoké školy, veľakrát s červeným diplomom, nemôžu nájsť prácu. V súkromnom sektore máme hospodársku krízu, oni vyštudovali dajme tomu pedagogickú školu, filozofickú školu, chceli by učiť na strednej škole, základnej škole alebo pracovať v štátnej správe - nemajú šancu nájsť miesto. Odchádzajú do zahraničia robiť aupairky do Írska, Anglicka, Rakúska.
Všetci chceme, aby demografický vývoj na Slovensku bol lepší, ako to je možné, títo mladí ľudia vzdelaní ľudia odchádzajú do sveta, dievčatá už tam väčšinou zostávajú, vydajú sa tam, nevracajú sa, tento štát do ich vzdelania investoval nemalé prostriedky. My chceme, aby si zakladali rodiny tu na Slovensku. Ako to je možné, keď tu nemajú prácu? Takže ľudia používajú zdravý gazdovský rozum a poslanci v Národnej rade to nedokážu? Vládna strana SMER to nedokáže. Máme skoro 15 % nezamestnanosť v kraji ako prešovský, košický, banskobystrický, k 20 % priemerná nezamestnanosť. Štát, čo sa týka konsolidácie finančných prostriedkov, minister financií - aj minulý týždeň daňová prognóza 360 miliónov znova bude chýbať - povedal: "Povymetám všetky kúty."
A ja s ním súhlasím, nech povymetá všetky kúty! A toto je návrh zákona, ktorý rieši na jednej strane nezamestnanosť, na druhej strane konsoliduje verejné financie, pomáha aj Sociálnej poisťovni v tom, aby sa tam usporili nejaké finančné prostriedky, a z vládnej strany SMER nikto sa ani nepostaví a nepovie k tomu ani poriadne 4 vety. Vie vôbec premiér Fico, že návrh tohto zákona je v pléne Národnej rady? Informuje ho vôbec niekto, že tu opoziční poslanci navrhujú zákony, ktoré možno nie sú úplne populistické, pretože, samozrejme, píšu nám maily niektorí starobní dôchodcovia, ktorí pracujú v štátnej správe píšu nám, že robíme nedobre, sú niektorí poradcovia, PR poradcovia, ktorí hovoria: "Vy, opozičná strana KDH idete taký návrh zákona, vy idete pomáhať SMER-u, idete pomáhať Ficovi, Kažimírovi?" A my hovoríme, že je to zodpovedné takto sa správať. Tento zákon by sa mal volať správne: Jeden príjem od štátu stačí!
Pán spravodajca, dávam procedurálny návrh, aby ste vy ako spravodajca informovali premiéra Fica, že takýto návrh zákona je v pléne Národnej rady. Takisto ako minulý týždeň, keď som tu s kolegom Hudackým navrhoval zákon o aktivačných prácach, aby mohli prevádzať aj štátne podniky, aby zmysluplnú prácu mohli robiť títo aktivační pracovníci. Znova sme vám pomáhali v tom, odmietli ste to! Skúste premiéra informovať o tom, že takéto návrhy zákona tu sú, keď ich nepredkladajú vládni poslanci, keď ich nepredkladá vláda, keď takýto návrh zákona, ako povedal kolega Brocka, nepredkladá minister sociálnych vecí Richter, tak ich predkladajú poslanci za KDH.
Pán kolega Matovič už odišiel, môžme sa tu hodiny a hodiny baviť o tom, čo bolo, keby bolo pred rokom a pol. Dneska žijeme tu a teraz, kríza je maximálna v týchto mesiacoch, nezamestnanosť nám stúpa. Tak budeme sa tu hodiny, hovoriť o tom, že čo bolo pred rokom a pol? Mimochodom, tak isto si myslím, že tento návrh je oveľa lepší. Dáva slobodu, tým ľuďom, ktorý dosiahnú starobný dôchodok, aby sa mohli slobodne rozhodnúť zostaneš pracovať, si potrebný, si nenahraditeľný, áno zostaneš pracovať, dobre, budeš mať jeden príjem od štátu, to je plat a nebudeš poberať starobný dôchodok. Pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, pred chvíľou tu ešte bol, určite by sa potešil. Určite by sa potešil. Alebo zostaneš, teda zoberieš ten starobný dôchodok, uvoľníš miesto v štátnej správe, môžu naňho nastúpiť mladí, vzdelaní ľudia. 424 priemerný dôchodok v štátnej správe - asi to nie sú najnižšie platy v štátnej správe týchto ľudí. Asi títo ľudia v tej štátnej správe pracujú už dlhé roky, majú príslušné vzdelanie, to znamená, majú aj tabuľkovo, dalo by sa povedať, maximálne platy. Tu sa nebavíme o ľuďoch, ktorí by museli odísť do starobného dôchodku a dostali 200-eurový dôchodok.
Páni a dámy, my máme takých starobných dôchodcov, ktorí dostanú 190-eurový starobný dôchodok. Ale to nie sú ľudia, ktorí pracovali celý život v štátnej alebo vo verejnej správe. To sú ženy, ktoré pracovali za minimálnu mzdu pomaly posledných 20 rokov, robili upratovačky v nemocniciach alebo nejaké práčky, zodrali sa tam, ale keďže ich príjem bol taký, aký bol, tak aj ich starobný dôchodok je nízky. Ale my sa tu nebavíme o takýchto starobných dôchodkoch, my sa tu bavíme o nadpriemerných starobných dôchodkoch. A pani kolegyňa Nachtmannová už tu, samozrejme, nie je, hovorila, že kto bude učiť na tých školách, kto tam bude robiť tých garantov na tých vysokých školách. Ja vám garantujem jedno, že keď môj priateľ riaditeľ gymnázia vypíše konkurz na uvoľnené miesto učiteľky alebo teda učiteľa, prihlási sa mu 18 vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí a má problém vybrať. Vy sa nebojte, kto tam bude pracovať! Pani kolegyňa navrhovateľka použila tu viacero, teda viacero, jeden graf, kde ukázala viacero možností, ak by teda odišlo, jeden som si zapísal, teda ak by z tých 20-tisíc starobných dôchodcov zostalo 15-tisíc, to znamená 15-tisíc, ak by zostalo pracovať v štátnej správe a len 5-tisíc by odišlo do starobného dôchodku, to znamená 5-tisíc nových pracovných miest, tak by čiastka, ktorú takto by štát získal a Sociálna poisťovňa, bola 86 mil. To takéto čiastky v tomto štáte nechýbajú? Jeden príjem od štátu stačí. Náš štát, to nie je o tom, že to je medzigeneračná nejaká diskusia, až pomaly vojna, či niekto je za tých starých alebo mladých. To je o tom, že tento štát na to nemá! Tento štát nemá na to, aby na jednej strane platil dôchodok a zároveň plat v štátnej správe a na druhej strane mladému človeku podporu v nezamestnanosti, ale viackrát je to sociálna dávka. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Pani ministerka, veľmi sa teším z toho, že bude mať Prešov novú, nový pavilón, novú nemocnicu, ktorá bola spustená ešte za vlády Ivana Uhliarika.
Ale poďme ku tým záväzkom a pohľadávkam. Pani ministerka, vy ste povedali 19. júna 2012, citujem: "Je poľutovaniahodné, že v čase, keď nemocnica hospodárila so stratou viac ako 1,3 mil. eur..." Vy ste povedali, že nemocnica hospodárila (Oponujúci hlas ministerky zdravotníctva.) so stratou 1,3 mil. eur. Vy ste poskytli denníku SME informáciu o zadlženosti nemocníc, všetkých, na Slovensku. Mimochodom k 31.11. ten dlh vystúpal na čiastku, všetkých nemocníc, 320 mil. eur, kde je napísané, že Fakultná nemocnica v Prešove má dlh 53,4 milióna. Keď som vás správne počúval, časť toho tvorí ten europrojekt, ktorý sa robí, ale aj tak ste povedali, že to zadlženie, keď som vás správne sledoval, je 22 mil. eur. To znamená, z 1,3 na 22 mil. eur. To je obrovské zadlženie za pol, za necelý polrok. Za necelý polrok, lebo ten údaj je k 31.11.
Pani ministerka, čo za kšefty sa robia v tej prešovskej nemocnici, keď ten dlh takto narastá? Platí priama úmera, že čím ďalej od Bratislavy na východ, tým väčšie kšefty?

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi reagovať na vystupujúcich v rozprave a na vystupujúcich s faktickými poznámkami.
V prvom rade chcem povedať, áno, pán kolega Kuffa, zamestnanosť je veľmi dôležitá. Aj z môjho pohľadu zamestnanosť je problém číslo jeden na Slovensku. Medziročne nám nezamestnanosť stúpla o 1 percento. Nezamestnanosť na Slovensku sa blíži k 15 percentám. Nie sme naivní predkladatelia, aby sme nevedeli, že naším návrhom o rozšírení aktivačných prác na štátne podniky vyriešime na Slovensku zamestnanosť. Takúto ambíciu sme vôbec nemali. Naozaj, ambíciou je nájsť zmysluplnú prácu pre ľudí v hmotnej núdzi, ktorí majú záujem pracovať na aktivačnej činnosti, aby, aby získali pracovné návyky, ktoré už veľakrát ani nemajú. Takže to bolo zmyslom predkladanej novely zákona.
Mimochodom, na septembrovej schôdzi minulého roku sme predkladali návrh o službách zamestnanosti o podpore znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a tam sme navrhovali opatrenia, ako by boli refundované poistné, sociálne a zdravotné tým, ktorí by zamestnali takýchto ľudí. A tam sme riešili ten súkromný sektor, štátny sektor, všetkých rovnako.
Pri týchto aktivačných prácach nás, samozrejme, pri príprave napadlo, že tieto aktivačné práce by mohli byť robené aj v súkromnom sektore. To je aj reakcia na pána kolegu Cicoňa. Naozaj, štátnym lesom patrí polovica výmery lesov v Slovenskej republike, ale je to milión hektárov. Myslím si, že je to dosť veľké územie na to, aby sa tam našla práca pre aktivačných pracovníkov. Ale vráťme sa naspäť k tomu súkromnému sektoru. To je, či by to boli urbári, alebo by to boli súkromné DSS-ky, alebo súkromné firmy. Viem si to predstaviť. Ale predstavte si, že by sme my ako opoziční poslanci s takýmto návrhom prišli. Okamžite by prišla reakcia, a to sme zatiaľ nevedeli ani my vyriešiť, že takýmto spôsobom by sa zakrývala čierna práca, zamestnávanie načierno. A to je veľký problém, ako to legislatívne vyriešiť. Preto sme od aktivačných prác v súkromnom sektore zatiaľ upustili a do nášho návrhu novely zákona sme to nedali.
Dneska môžu aktivačné práce robiť obce a VÚC-ky. Nie je tu pán kolega Blanár, ale VÚC-ky naozaj sa podieľajú na aktivačných prácach iba piatimi percentami. A možnože je to aj preto, že na sociálne práce nemôžu byť použití títo aktivační pracovníci. Preto v tejto novele navrhujeme aj to, rozširujeme možnosť zamestnávať aj na sociálne práce. To sú tie DSS-ky, ktoré patria pod VÚC-ky. Áno, raz táto snemovňa, tento štát príde na to, že budeme zamestnávať ľudí v hmotnej núdzi aj v súkromnom sektore. Ale zatiaľ poďme z tejto úrovne obce, VÚC-ky. Poďme na štátne podniky. Tam má štát predsa priamy vplyv.
Ja nie som naivný, aby som si myslel, že štátni manažéri budú s radosťou zamestnávať tisícky, desaťtisíce ľudí, aktivačných pracovníkov, aby ich mohli zamestnať. Ale kde má mať štát vplyv, keď nie v štátnych podnikoch? Kde môže minister jedným príkazom povedať: Zamestnáte toľko a toľko ľudí! Ja nie som naivný, aby som si myslel že milión hektárov štátnych lesov vyčistia aktivační pracovníci, každý jeden konárik. Ale poďme sa pozrieť do tých lesov, poďme sa pozrieť k riekam, k potokom. Starostovia naozaj majú dneska právny problém pracovať na týchto jednotlivých segmentoch: potoky, rieky, odvodňovacie kanály, nepatria im. Ale štátny podnik to má v svojom majetku.
Takže ak štát má záujem riešiť, aby ľudia v hmotnej núdzi mohli pracovať na aktivačných prácach, a nechceme to, aby ich robilo 1 180 v Jarovniciach alebo v Žehre.
Pán kolega Novotný, naozaj sme si tú reportáž neobjednali, takúto moc ešte nemáme, ani neviem o tej reportáži. O reportáži v Markíze v Jarovniciach viem. Naozaj je naivné si myslieť, že ten starosta zvládne toľkých aktivačných pracovníkov. Preto to rozširujeme o štátne podniky. Ak to prejde, ak sa to ujme časom, poďme sa pozrieť aj na zákon, aby mohli robiť aj v súkromnom sektore. Viem si to predstaviť, ale bude treba vyriešiť pomerne dosť striktne zakrývanie čiernej práce. Naozaj, pán kolega Novotný to presne povedal. Dostatok práce pre ľudí v hmotnej núdzi a nerozlišujem ich, či sú marginalizovaní, alebo nie sú marginalizovaní. Zákon má platiť pre každého.
A tak isto, bolo tú málo spomínané tie priehradzky, hrádzky v lesoch, odrážky, zvádzanie vody v lesoch. To má zmysel.
Ešte sa vrátim k tým nelegálnym skládkam. Poďme sa pozrieť k riekam, k potokom, koľko nelegálnych skládok tam je. Kto to má čistiť? Niekedy, keď idete autom, skúste sa pozrieť po našej krajine. Niekedy netreba ani zísť, ani vystúpiť z auta. Stačí sa pozerať, ako naša krajina vyzerá, ako vyzerajú tie odvodňovacie kanály, ako sú zarastené tie rieky, myslím tie brehy rieky. Ja viem, že ich všetky nemôžeme vyrúbať a použiť na biomasu, ani z toho lesa každý konárik vyniesť, ale tak, ako to vyzerá dneska, určite to, pán kolega Mičovský, nie je v poriadku. Prejdeme cez hranice do Rakúska, odrazu všetci pozeráme: všetko vyčistené, vykosené. Tá krajina hneď inak vyzerá. Nechceli by sme, aby naša krajina vyzerala podobne?
Bola tu spomínaná pánom Kuffom spodná hranica 16 hodín. Naozaj som presvedčený o tom, že ak má zmysel, aby ten pracovník sa aktivoval, aby získal pracovné návyky, 16 hodín týždenne minimálna hranica je určite potrebná. Málo som zvýrazňoval, že podľa tohto zákona o aktivačných prácach jednotlivé subjekty berú určité percentá aj na koordinátora, aj na určité drobné pracovné prostriedky, ktoré môžu použiť. Takže nemôže byť to, že obec, VÚC-ka, štátny podnik dostane na koordinátora, dostane na drobné pracovné prostriedky a pracovník na aktivačných prácach príde na hodinu alebo na dve, tri hodiny a potom si donesie potvrdenku od lekára. Nie, 16 hodín si myslím, že to je minimálne minimum.
Konzultoval som tento návrh zákona aj so starostami obcí, hlavne na východnom Slovensku, ktorí majú množstvo týchto ľudí v hmotnej núdzi. Naozaj by privítali takúto novelu zákona. Konzultoval som to aj s lesníkmi. Aj tí si to vedia predstaviť, že na drobné práce by takýchto aktivačných pracovníkov vedeli využiť.
Ja nemám predstavu, že toto vyrieši hospodárenie štátnych lesov. V žiadnom prípade nie, ono ich to nezachráni. Ale na druhej strane tento štát vydáva milióny eur na to, že v jednej obci je 1 180, v ďalšej 300, 150. Ani tým 150 osobám ten starosta nenájde dostatok práce každý deň. Takže konzultoval som to na tejto úrovni.
Médiá, redaktori, alebo aj na chodbe som začul protiargument, lebo som čakal, že tu niekto z vládnucej strany povie nejaké protiargumenty, tak takýto cvrkot na chodbách povedal, že zároveň je v pléne zákon o službách zamestnanosti z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Áno, je. Ale ja, keď som pripravoval tento návrh novely, toho paragrafu 52, som to vtedy ešte netušil, že do pléna príde takýto návrh.
Pán spravodajca povedal, môj návrh zákona prišiel 6. novembra. Ja nemôžem zato, že v decembri sme prijímali zákon o obnoviteľných zdrojoch tri dni a tridsať zákonov sa presunulo na januárovú schôdzu. A podotýkam, tento § 52 o aktivačných prácach vládny návrh zákona nerieši. Nerieši. Takže ja to iba rozširujem o štátne podniky. Ak tu bude dobrá vôľa od poslancov vládnucej strany, môže to byť schválené. V druhom čítaní, ak bude záujem, môžeme to vylepšiť. Samozrejme, ak vládna strana a jej poslanci tento návrh novely zákona zmietnu zo stola, na čo sme už v tomto pléne zvyknutí, tak túto novelu v druhom čítaní zákona o službách zamestnanosti predložím ako pozmeňujúci návrh do vládneho návrhu zákona a som zvedavý, ako sa potom k tomu postavia.
Takže zamestnanosť v Slovenskej republike táto novela nevyrieši. Ale môže napomôcť k tomu, aby chudobní ľudia, ľudia v hmotnej núdzi mohli nájsť zmysluplnú prácu a o podporu tohto návrhu zákona vás pekne prosím.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol návrh novely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, konkrétne novelu § 52, príspevok na aktivačnú činnosť formou menších služieb pre obec, samosprávny kraj alebo štátny podnik. Musím sa ospravedlniť, že som minútku meškal, ale zo Slovenskej televízie ma ohľadom tohto zákona práve volali. (Potlesk.)
Predložený návrh zákona mení a dopĺňa spomenutý zákon o službách zamestnanosti a predkladám ho spolu s kolegom Jánom Hudackým. Zámerom predloženej novely je rozšíriť možnosť aktivovať poberateľov dávky v hmotnej núdzi pri tvorbe, ochrane a zlepšovaní životného prostredia, ako aj pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm aj prostredníctvom vykonávania menších služieb pre podniky vo vlastníctve štátu. V súčasnosti tieto práce môžu nezamestnaní robiť iba pre samosprávu, to znamená pre obce a VÚC-ky.
Vážené kolegyne, kolegovia, každý rok naša krajina zažije menšie alebo väčšie povodne. Aj udalosti z posledných dní na juhovýchode Slovenska ukázali, že vznikajú povodne aj po jedno-, dvojdňových dažďoch. Veľakrát sa to stáva preto, že naše rieky, potoky, ale hlavne odvodňovacie kanály, ale aj závlahové kanály nie sú vyčistené. Čistenie a vysádzanie štátnych a vojenských lesov, čistenie povodí riek alebo odstraňovanie následkov živelných pohrôm sa budú môcť vykonávať aj v rámci aktivačných služieb.
V súčasnosti môže dlhodobo nezamestnaný občan, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, získať príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj vo výške 63 eur mesačne. Aktivačná činnosť formou menších služieb pre obec alebo samosprávny kraj má podporovať udržiavanie pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je poberateľom dávok v hmotnej núdzi. V roku 2012 poberalo na Slovensku aktivačný príspevok v priemere 62-tisíc ľudí. Podľa štatistiky ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo najviac poberateľov v Prešovskom kraji, teda v oblasti s najvyššou nezamestnanosťou. Po ňom nasledujú kraje Banskobystrický a Košický. V hmotnej núdzi sme mali ku koncu roka 2012 183-tisíc občanov Slovenska. A na dávkach v hmotnej núdzi bolo vyplatených 270 miliónov eur. Ešte raz podotýkam, 183-tisíc ľudí bolo v hmotnej núdzi v našej republike k 31. decembru. Z tejto armády chudobných a nezamestnaných len jedna tretina pracovala na aktivačných prácach. Väčšina ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, chce pracovať na aktivačných prácach. Ale starostovia obcí, tam, kde ich je príliš veľa, tam, kde je v niektorých obciach viac ako 100, máme prípad v Jarovniciach, kde je 1 180 ľudí na aktivačných prácach, títo starostovia obcí nemajú šancu takéto množstvá ľudí ani manažovať, ani pre nich nemajú dostatok práce.
V súčasnosti Slovenská republika vlastní 20 štátnych podnikov. Predpokladáme, že nie všetky štátne podniky budú tieto aktivačné práce využívať, ale mali sme na mysli pri predkladaní hlavne štátne a vojenské lesy, Slovenský vodohospodársky podnik a jeho odštepné závody a povodia alebo štátny podnik Hydromeliorácie. Na základe návrhu a podnetov starostov, hlavne z obcí východného Slovenska, sme sa rozhodli predložiť do parlamentu návrh, ktorý by aj štátne podniky vtiahol do hľadania práce pre nezamestnaných. V obciach, kde je väčšina, väčšia skupina ľudí na aktivačných prácach, niekedy viac ako sto, je starostovi ťažké pre nich nájsť dostatok práce.
Vážené kolegyne a kolegovia, viacerí ste v pondelok mohli v televízii Markíza v hlavných správach vidieť príspevok o tom, ako redaktor navštívil obec Jarovnice v okrese Sabinov. V tejto obci je 4 850 obyvateľov. Na aktivačných prácach v tejto obci pracuje 1 181 občanov. Táto obec by mala byť najčistejšou obcou v našej republike. Mala by to byť ukážková obec. 1 181 ľudí tam pracuje na aktivačných prácach. Je možné, aby starosta takejto obce dokázal manažovať, riadiť a zabezpečiť každý deň týmto ľuďom prácu? Ja si myslím, že nie. Za aktivačný príspevok musia pritom tamojší nezamestnaní každý deň odpracovať tri hodiny. Štát im v tejto obci doslova vyhodí na aktivačné práce mesačne viac ako 79-tisíc eur plus plat pre zamestnávanie minimálne 10 až 15 koordinátorov aktivačných prác.
Naproti tomu v našich lesoch, potokoch, riekach, odvodňovacích kanáloch, ktoré sú majetkami štátnych podnikov, je tej práce dostatok. Choďte sa niekedy pozrieť k odvodňovacím kanálom, potokom, riekam, ako to tam vyzerá. Poviem vám tak, že v minulosti, keď v jednotlivých obciach ľudia ešte chovali dobytok, tak ľudia sa predháňali v tom, aby mohli chodiť kosiť odvodňovacie a závlahové kanály. Ja si to dobre pamätám. Dneska sa tam choďte pozrieť. V tých odvodňovacích kanáloch rastú stromy. Nie sú schopné pri väčších dažďoch odviesť túto vodu. A potom sa tá voda vzdúva, vylieva sa na naše polia, poisťovne vyplácajú poistky poľnohospodárom a všetci sa čudujeme, prišli záplavy, zalialo polia. To isté sa deje pri potokoch. Starostovia obcí neustále bombardujú štátny podnik Povodie, príslušný, a ten im neustále odpovedá: Nemáme dosť financií, nemáme dosť ľudí, možno na budúci rok. A potom prídu dažde a z potokov sa vybreží voda a zaleje obydlia. Pritom máme tu armádu 183-tisíc ľudí v hmotnej núdzi, ktorí by, väčšina z nich, teda úprimne chcú pracovať na aktivačných prácach, lebo to je pre nich jediný možný príjem. V Bratislave sa zdá, že 63 eur, ktoré dostane človek v hmotnej núdzi, je príliš málo. Ale ten človek poberá aj ďalšie dávky v hmotnej núdzi. A keď sa zamestná na aktivačných prácach on, zamestná sa manželka, odrazu je to pre nich príjem skoro 130 eur. To už nie je tak málo, aby mali záujem pracovať. Ale musíme im tú prácu dať! Musíme si túto krajinu dokázať zveľadiť. Potom prichádzajú, samozrejme, výhovorky a kolotoč výhovoriek, kto je zodpovedný za záplavy a kto je zodpovedný za tie zanesené a zarastené rieky a potoky. Totiž na majetku štátu, štátnych podnikov starostovia, aj keby chceli, nemôžu vykonávať aktivačné práce. Obec nemá právo zasahovať do majetku štátnych podnikov. A tí sa zase vyhovárajú, že na to nemajú dostatok ľudí. A potom príde veľká voda a vinníka niet.
Náš návrh novely zákona o službách zamestnanosti taktiež rozširuje rozsah aktivačných prác aj pre obec o pomoc pri mimoriadnych udalostiach a odstraňovaní ich následkov pre samosprávny kraj aj pri starostlivosti o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, rozvoj a poskytovanie sociálnych služieb a ďalších činností v sociálnej oblasti.
Na chvíľočku sa zastavím pri VÚC-čkách. VÚC-čka veľmi málo využívajú aktivačné práce. Je to preto, že napríklad v zariadeniach, ako sú DSS-ky doteraz podľa zákona nebolo možné používať aktivačných pracovníkov. Naša novela alebo návrh novely zavádza povinnosť pre získanie aktivačného príspevku vykonávať aktivačnú činnosť v rozsahu najmenej 16 hodín týždenne. Touto zmenou novely zákona určujeme nie maximálny, ale minimálny rozsah prác pre získanie aktivačného príspevku. Nie je možné, aby aktivačný príspevok jednotliví pracovníci brali za jednu odpracovanú hodinu. A ďalšíkrát si donesie maródku, ospravedlnenku. Nie je to možné. Zdá sa nám, že 16 hodín týždenne je minimálne množstvo hodín, ktoré aktivačný pracovník musí odpracovať. Návrh na základe podnetov hlavne starostov a aplikačnej praxe ruší časové obmedzenie. Doteraz bolo časové obmedzenie 2 x 6 mesiacov. Takže, keď toto zrušíme, aktivačnú činnosť bude možné vykonávať bez časového ohraničenia, ktoré sa ukázalo ako prekážka pre obce pri zabezpečovaní aktivačnej činnosti.
Vplyv návrhu zákona na štátny rozpočet a rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov sa uvádza v doložke o posúdení vplyvov. Očakáva sa pozitívny vplyv na životné prostredie. V tomto mieste chcem vysvetliť. Ministerstvo financií nám dalo posúdenie, že návrh novely zákona bude mať vplyv na štátny rozpočet. Ja hovorím, že nebude. Ja hovorím, že keď štát určí čiastku na aktivačné práce, my ju našou novelou chceme len lepšie prerozdeliť. My chceme, aby v obci, kde je na aktivačných prácach 150 pracovníkov napríklad, aby tam nebolo 150 pracovníkov, lebo to starosta nezvláda, ale napríklad len 50 a ďalších 50 aby pracovalo v lese a ďalších 50 na vyčistení odvodňovacích kanálov. Takže podľa môjho názoru štát, keď určí určitú čiastku na aktivačné práce, nemusí ju navyšovať, keď teda nechce, aby viac ľudí robilo na aktivačných prácach.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem za pozornosť.