Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, dámy a páni, je tomu asi tri týždne, keď sme spolu s pánom podpredsedom Národnej rady Jánom Figeľom a mojím kolegom Alojzom Hlinom vydali takú verejnú výzvu ministrovi spravodlivosti, ktorá sa dotýkala zákona o exekúciách alebo zákona o exekútoroch. Preto mi dovoľte, aby som sa vyjadril v tejto súvislosti aj k predkladanému návrhu zákona. V tejto verejnej výzve sme vyzvali pána ministra spravodlivosti Boreca, aby pri zákone o exekútoroch skúsil toto komplexne prehodnotiť, tak ako o tom prehodnotení veľakrát počúvame z vládnej strany, keď navrhujeme opozičné návrhy zákonov, je nám veľakrát vyčítané, že určité problémy riešime len čiastočne, možnože to budeme počuť aj pri tomto návrhu zákona. Ale hneď k tomu dodávam, je lepšie riešiť veci čiastočne, ako hovoriť, že budeme navrhovať komplexné riešenia, ktoré neprichádzajú. Je rok od toho, keď vláda Roberta Fica vládne na Slovensku. Má 83 poslancov, všetko, s čím príde do Národnej rady, s čím súhlasia ministri a vláda, prechádza. Tak ja sa pýtam, prečo tie komplexné riešenia veľakrát neprichádzajú a prečo veľakrát opoziční poslanci predkladajú podobné návrhy zákona ako kolega Kaník. Mimochodom, samozrejme, súhlasím s týmto návrhom zákona , ale naozaj si myslím, že zákon o exekútoroch, o exekúciách by mohol byť na ministerstve spravodlivosti pripravený komplexne.
A my sme vo svojej výzve poukázali na drobné riešenia, ktoré by ale okamžite mohli riešiť situáciu na Slovensku pre tých ľudí, ktorí sú exekvovaní. A tam sme spomenuli, aby tí ľudia, fyzické osoby, ktorí sú exekvovaní prvýkrát, mali poplatky voči exekútorom len polovičné. Čo je na tom zložité? Ja si myslím, že nič. Alebo v tlačovej správe sme uviedli, na Slovensku je životné minimum na hranici 195 eur. Vedia kolegyne a kolegovia v Národnej rade Slovenskej republiky o tom, že osoba aj pri tom životnom minime, ktoré je podľa mňa hranica chudoby, môže byť exekvovaná? Až 40 % z tejto čiastky môže byť exekvovaná. Takisto, ako som sa pýtal pri absolventoch, ktorým Národná rada určila, že na absolventskej praxi už nebudú dostávať 195 eur, ale len 65 eur, to znamená 126 eur, pýtam sa, ako ten človek, ktorému zoberie exekútor ešte 40 % zo životného minima a zostane zhruba 120 eur, môže vyžiť.
Dámy a páni, poviem možno po desiaty raz v pléne Národnej rady, najväčší problém na Slovensku je nezamestnanosť. A s ním súvisí veľmi úzko tá množina chudobných ľudí na Slovensku, ktorá sa neustále zväčšuje a zväčšuje.
Dámy a páni, v súvislosti s exekúciami všimli si niektorí z vás správu Sociálnej poisťovne? Nevymyslel som si to ja. Bola to správa Sociálnej poisťovne, ktorá povedala, že na Slovensku sa vedú exekúcie voči 41 000 dôchodcov. 41 000 dôchodcov. Pár rokov dozadu to bolo tuším len osemtisíc, deväťtisíc, dneska je to 41 000 dôchodcov, voči ktorým sú vedené exekúcie. A kde sú tí ďalší sociálne odkázaní ľudia, ľudia, ktorí poberajú dávky hmotnej núdze? Choďte sa pozrieť na východné Slovensko, kto stojí pred firmami, ktoré poskytujú takzvané rýchle pôžičky. Sú to tí, je to táto skupina ľudí, sociálne odkázaní ľudia, ktorí berú dávky hmotnej núdze. Dostávajú životné minimum. Prídu pred tieto subjekty a sú veľmi radi, že dostanú akýkoľvek peniaz. Raz je to 100 eur, raz je to možno 300 alebo 500 eur a nečítajú, čo je tam napísané. Darmo ich budeme možno aj vyzývať. Nečítajú, oni vidia pred tým to, že dostanú tie peniaze na ruku hneď a teraz. A, že sú tam percentá? A že sú tam poplatky? A že nastúpi exekútor? Ich to v tej situácii nezaujíma. Hranica chudoby na Slovensku sa, dámy a páni, zväčšuje. A keď už to oznámi Sociálna poisťovňa, že 41 000 dôchodcom exekútor siahne na ich dôchodky, kde to žijeme?
Dámy a páni, v tejto súvislosti si povedzme. Máme v Trestnom poriadku paragraf o úžere? Mohlo by ministerstvo spravodlivosti, ktoré by komplexne pripravilo takýto návrh zákona o exekúciách, zahrnúť do toho aj tú úžeru, ktorú máme v trestnom poriadku? Ja si myslím, že áno. Má čo do toho povedať Národná banka Slovenska, koľko percentné úroky alebo poplatky môžu poskytovať aj tieto nebankové subjekty? Keď treba k tomu prijať zákon, prijmime takýto zákon. Všetkým odporúčam, aby si prečítali na stránkach TOP 09, vládnej strany v Čechách, prijali takýto zákon o lichve. Ak neviete čo je to lichva, je to úžera. A už majú výsledky, niekoľko mesiacov platí, naozaj subjekt, ktorý poskytuje pôžičku, má povinnosť, aby ekonomickú, sociálnu situáciu týchto klientov, ktorí si prídu požičať, musel vyhodnotiť. Ak niekto berie sociálne dávky, ak niekto žije zo životného minima, ako vôbec môže dostať takýto úver? Majú tam v zákone, že sú zakázané pôžičky cez telefóny a ďalšie opatrenia, ktoré už priniesli konkrétne výsledky. A poviem vám takto, seriózne firmy, ktoré fungujú v nebankovom subjekte a fungujú v Čechách, tento zákon po niekoľkých mesiacoch účinnosti chvália. Hovoria, že nech sa trh vyčistí od tých, ktorí by mali byť sto metrov pod zemou, ako môj kolega Hlina tu povedal, alebo ktorí by ani na svetlo nemali vyliezť, pretože fungujú systémom úžerníckym, a na trhu nech zostanú len seriózne firmy. Ale človek, ktorý berie sociálne dávky, ktorý žije zo životného minima, nemôže predsa takéto úvery dostať.
Dámy a páni, na východnom Slovensku poznám ľudí, ktorí si požičali, v korunách slovenských to poviem, 60 tisíc korún a prišli o rodinné domy, a nebolo ich málo, pretože požičať si 60 tisíc korún dnes a teraz je také jednoduché. A je pravda, možno tí ľudia nežili zo životného minima. Ale ten, kto im poskytol takýto úver aj pri ich nízkom príjme, možno pri minimálnej mzde, mal jednoznačne vypočítať, že nemôže dostať takýto človek úver.
Takže bol by som veľmi rád, keby tento návrh zákona, čo sa týka exekúcií, o chvíľu niečo poviem aj k priestupkom, prešiel v tomto pléne, ale predpokladám, že aj pán kolega Kaník vie, že to nie je komplexné riešenie exekúcií a Exekučného poriadku a exekútorov na Slovensku.
A boli by sme veľmi radi, keby ministerstvo spravodlivosti čo najrýchlejšie takýto návrh zákona prijalo, pretože tá hranica chudoby sa nám rozrastá každým dňom a počet ľudí, ktorí sú exekvovaní preto, že si požičali od nebankových subjektov čiastky, každým dňom rastie.
Čo sa týka priestupkov, zase, pochádzam z východného Slovenska, priestupky sú na bežnom poriadku. Osamelí starí ľudia na dedinách sa s tým stretávajú dennodenne. Mám svokra predsedu urbariátu, dvakrát do týždňa rieši to, ako sociálne odkázaní ľudia idú a v urbariáte vyrúbu určité množstvo kubíkov dreva a veľakrát to povedia, že to urobili nezletilí. A skúste im dokázať, že to drevo, ktoré je pred ich domami, nevyrúbali dospelí, ale tí nezletilí. Je to obrovský problém na východnom Slovensku. A preto aj tento zákon o priestupkoch určite podporím. Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hneď hlásim.

Pán minister, prečítam vám názor dlhoročných pracovníkov železníc z východu:
"Taký grafikon, aký je tohto roku si nepamätám. Hotová katastrofa. Keby tak fungovala súkromná firma, už by ju zatvorili," povedal nám jeden z dlhoročných pracovníkov železníc. Doprava na Bardejov bola prakticky zlikvidovaná. Cestujúci z Lipian do Košíc musia v Prešove čakať 20 minút. Odpílili vlak medzi Plavčom a Starou Ľubovňou, na ktorom chodili žiaci do školy. Teraz prešli na autobusy, už sa sotva vrátia, povedal pracovník železníc, ktorému prekáža, že prijatý grafikon vyháňa ľudí z vlakov. Nerozumiem tomu, ako mohol byť taký nezmyselný grafikon prijatý, dodáva železničiar s tým, že prijaté novinky zlý grafikon nevylepšia.
Jedna vec je grafikon, pán minister, druhá vec je cenotvorba. V tejto súvislosti sa chcem spýtať na cenotvorbu železničnej dopravy, konkrétne na nákladnú dopravu Cargo.
"Pán minister, je pravda, že cenotvorba slovenského Carga, slovenské Cargo je také drahé, že slovenskí veľkovýrobcovia, veľké fabriky začínajú spolupracovať a prepravovať svoje tovary pomocou poľského Carga?"

Vážený pán kolega, chcem vám povedať, moje pozmeňujúce návrhy, ktoré som predkladal, dva z nich som predkladal ako návrhy zákonov, posledný o aktivačnej činnosti pre štátne podniky na poslednej schôdzi. Všetky pozmeňujúce návrhy som predkladal na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, kde bol pán štátny tajomník ministerstva sociálnych vecí. Na tom výbore sedia aj kolegovia zo SMER-u, sú siedmi. Ja som myslel a tak som sa pýtal aj pána štátneho tajomníka, že ministerstvo vie o návrhoch, ktoré sa dotýkajú ministerstva, ktoré predkladajú aj opoziční poslanci, a pán štátny tajomník mi sľúbil, že mi vyjadrenie k mojim zákonom a pozmeňovákom zašle. Aj na moju výzvu, keď som mu písal, sa tak nestalo. Takže nehovorte o tom, že tieto pozmeňujúce návrhy prvýkrát predkladáme v pléne. Keď ich raz predkladám ako návrh zákona, potom ich predkladám vo výbore, kde je štátny tajomník ministerstva sociálnych vecí, sú tam kolegovia zo SMER-u, tak nehovorte, že prvýkrát ste videli tieto návrhy a pozmeňujúce návrhy. A myslím si, že sú pomerne jednoduché a riešia meritum veci. Nie sú politické. Ak máte záujem, podporte ich.
K tomu, čo ste hovorili o celkovej situácii, áno, nezamestnanosť je celkový problém. Hospodársky rast, ktorý si napísala vláda do programu, nenastáva. Situácia v eurozóne je zlá. Ako človek, ktorý 18 rokov zamestnával, vám poviem, firmy majú lepšie a horšie obdobie. Ale v tom horšom období si dobrý zamestnávateľ neprepustí svojich zamestnancov, ale musí mať nádej, že príde to lepšie obdobie. Zvýšením daní odvodov a poplatkov táto vláda nedáva nádej podnikateľom, že bude lepšie obdobie a hospodársky rast.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa, že som vám stál za to, že ste vystúpili. Bol som rád, že konečne niekto vystúpil k tým aktivačným prácam pre štátne podniky. Ešte raz. Zmysluplnú prácu pre ľudí v hmotnej núdzi nájsť. Choďte sa pozrieť k riekam, odvodňovacím kanálom, potokom, aké divoké skládky, aký neporiadok až bordel je tam. To nie je o tom, že títo aktivační pracovníci zoberú prácu tým stabilným pracovníkom, ktorí dneska robia. Mimochodom, povodie nemá na to pracovníkov, ktorí by čistili odvodňovacie a závlahové kanály. Povodie nemá na to, aby čistilo potoky, rieky. Lesy nemajú na to, aby čistili divoké skládky, nemajú na to pracovníkov. Nájsť zmysluplnú prácu pre sociálne odkázaných občanov - či chcete, alebo nie - budete musieť k tomu pristúpiť. Obce a mestá sú schopné pojať len určitý počet ľudí.
Teraz k tým absolventom. Na jednej strane beží teraz projekt absolventov do 29 rokov, kde dostávajú zamestnávatelia zhruba 450 eur na mesiac, ale ten projekt skončí. Ten projekt je obmedzený nejakými finančnými prostriedkami a skončí. Tento zákon mám dojem, že bude pokračovať aj ďalej. Tak jednému absolventovi, ktorý nastúpi do firmy, idete vy, sociálna vláda zo životného minima dávať len 65 %, to znamená 126 eur, a druhému absolventovi, firme prispejete 450 eur. Tak aký nepomer tu je? Tento projekt, kde štát vyhodí okolo 70 mil. eur aj z prostriedkov Európskej únie, ten projekt raz skončí. Toto umelé zamestnávanie nie je možné trvale, a druhému absolventovi len 124 eur! Sociálna vláda!

Ďakujem všetkým predrečníkom. Ani raz som nepoužil slovo verejnoprospešné práce. Neviem, odkiaľ ste to nabrali, ale všimol som si vo všetkých troch vystúpeniach, že nikto z vás nenapadol to, aby zmysluplnú prácu sme našli pre aktivačných pracovníkov aj v štátnych podnikoch, v lesoch, v povodiach, v melioráciách. Ani od jedného z vás som to nepočul, ani pred mesiacom, keď som predkladal tento návrh zákona, ani teraz. To znamená, asi ste za to. Tak mi nepodsúvajte verejnoprospešné práce, ktoré som nepoužil ani raz. Ja viem, čo sú aktivačné práce. Ja som to na začiatku aj čítal, keď som hovoril, na čo majú slúžiť aktivačné práce. Majú slúžiť na to, aby si ľudia v hmotnej núdzi, aby si obnovili svoje pracovné návyky. A tých 63 eur je niekedy, v ťažkej životnej situácii, pre nich pomerne príspevok, ktorý im pomôže zvýšiť ich životný komfort.
Pýtali ste sa, pán Jasaň, pri súbehu, či by dôchodca, dôchodcovia zo štátnej a verejnej správy odišli, neodišli, a naznačovali ste, že asi skôr že by neodišli, že čo by sa stalo. No stalo by sa to, že podľa toho návrhu tohto zákona by nebrali starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa by usporila obrovské desiatky miliónov eur. Pri konsolidácii verejných financií asi, asi by sa nám zišli tieto desiatky miliónov eur. Sociálnej poisťovni by sa zišli tieto milióny eur. Takže my sme dávali na výber, aby títo pracovníci mohli si vyberať, či robia v štátnej, verejnej správe, alebo poberajú dôchodok.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, pán minister, pani spravodajkyňa, dámy a páni, rokujeme tu o zákone o službách zamestnanosti. Ten sa veľmi úzko, až bytostne dotýka najväčšieho problému, aký máme na Slovensku, a tým je nezamestnanosť. Nezamestnanosť nám medziročne stúpla o 1 %, čo znamená desaťtisíce nezamestnaných, ktorí nám pribudli na Slovensku. Živnostníci, ktorí odovzdali svoje živnosti. Pán minister, chcem vám povedať, pri týchto štatistikách, keď sa tu občas naťahujeme o desatinné miesto, nie sú v tom zahrnutí ľudia, ktorí z dôvodov toho, že prišli o miesto, odišli, alebo majú prísť o miesto, sú na péenkách. A tých nie je málo, tých nie je málo. Je ich takisto niekoľkotisíc na Slovensku. Ale nie o tom som chcel hovoriť.
Chcel som hovoriť o tom, lebo bola tu debata o tom, prečo toľko nezamestnaných na Slovensku máme. Skúsme si to povedať. Kto vytvára pracovné miesta na Slovensku? No, je to podnikateľský sektor. Samozrejme. Čo urobila vláda Roberta Fica hneď po víťazných voľbách? Odkázala celému podnikateľskému sektoru, že dvihne dane, dvihne odvody, dvihne poplatky. V preklade, budeme vám robiť zle. Je hospodárska kríza v Európe a my odkážeme podnikateľskému sektoru, teda vláda Roberta Fica odkázala podnikateľskému sektoru, že budeme vám robiť zle. A potom prišli následne v priebehu roka návrhy zákonov o tých vyšších daniach, odvodoch, poplatkoch, ktoré aj reálne začali robiť podnikateľskému sektoru zle. Na podnikateľský sektor, teda podnikateľský sektor zahŕňa v sebe aj pracovníkov. Mimochodom, tí pracovníci majú svoje rodiny, tie rodiny majú nejakú domácu spotrebu. Ak sme odkázali, ak vláda Roberta Fica odkázala podnikateľskému sektoru, že robí zle, všimli si to aj obyvatelia Slovenska a klesla domáca spotreba. Podnikatelia, ale aj obyvatelia sa začali správať racionálne. Podniky začali svoje výdavky, hľadať všetky možné spôsoby, ako ich okresať čo najviac, a jedným z tých výdavkov sú výdavky na mzdy. Tie tvoria v podnikaní jednu, jednu z najväčších položiek. Mzdy a odvody a dane. A preto prišlo k prepúšťaniu týchto pracovníkov. Mimochodom, aj vplyvom Zákonníka práce. Všetci sme mohli vidieť pred dvoma týždňami graf, ako nám stúpala nezamestnanosť v priebehu jednotlivých mesiacov a po Zákonníku práce v októbri, novembri, decembri táto krivka, ktorá postupne išla hore, samozrejme, ale táto krivka veľmi prudko v priebehu októbra, novembra a decembra stúpala.
Vláda Roberta Fica si napísala hospodársky rast do svojho programového vyhlásenia. Je tam  niekoľkokrát spomínaný tento hospodársky rast. Ako zbožné želanie je tam napísaný, ale on neprichádza sám a automaticky. Tými zlými opatreniami v daniach, odvodoch, poplatkoch, ktoré ste urobili, je to len zbožné prianie. Vláda má určité nástroje na riešenie nezamestnanosti. Áno, jedným z nich je aj zákon o službách zamestnanosti. A mne nedá, aby som na tejto pôde nespomenul napríklad aj to, štát zamestnáva zhruba 250-tisíc zamestnancov. Ak tu moja kolegyňa pani Gibalová aj s ďalšími kolegami na minulej schôdzi navrhovali zákon o nemožnosti súbehu práce v štátnom a verejnom sektore a zároveň poberania starobného a výsluhového dôchodku, skoro nikto zo strany SMER k tomu nevystúpil. Bolo to riešenie čiastočné na zvýšenie zamestnanosti. A bolo to obrovské riešenie na konsolidáciu verejných financií. Boli tu určité príklady, kde až 100 mil. eur ročne sa mohlo usporiť. Nikto zásadne zo SMER-u k tomu nevystúpil. A mne to vadilo tak, že som požiadal vtedy spravodajcu, aby informoval vládu Roberta Fica o takomto návrhu, že KDH predkladá taký návrh, ktorý má za cieľ zvýšiť zamestnanosť a konsolidovať verejné financie. Tie, ktoré minister financií momentálne hľadá po všetkých kútoch ministerstiev. Preto som verejne žiadal spravodajcu, aby informoval Roberta Fica o takomto návrhu zákona. A musím povedať, že asi to nebolo zbytočné, táto moja požiadavka, pretože, pán minister, vy ste tu asi pred polhodinou povedali, že poslanci opozície boli málo aktívni na výboroch. Tak ja vám poviem: Na výbore pre verejnú správu som predložil niekoľko pozmeňujúcich návrhov a dva návrhy boli také, ktoré som navrhoval v septembri a vo februári, ktoré sa dotýkali zákona o službách zamestnanosti. Hoci sa necítim odborníkom na sociálnu oblasť, ale tento problém č. 1 na Slovensku, nezamestnanosť, ma v podstate donútil k tomu, aby som hľadal aj ja možnosti a riešenia, ako napomôcť tomu, aby viacej ľudí sa mohlo zamestnať. V septembri som navrhol zákon o podpore znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Vo februári som navrhol to, aby aktivačné práce mohli prevádzať aj štátne podniky. A pán štátny tajomník na výbore sa najprv tváril, ako keby o nich vôbec nevedel, o týchto návrhoch. Tak som sa pýtal: Vláda Slovenskej republiky nevie o návrhoch zákona, ktoré predkladajú opoziční poslanci, ktoré sa bytostne dotýkajú príslušného ministerstva? A na to mi, samozrejme, pán štátny tajomník, ktorého som tu, mimochodom, pred chvíľou videl, povedal, že existuje stanovisko ministerstva sociálnych vecí a rodiny k týmto predkladaným zákonom. Ja som mu povedal, že ja som ich nevidel. Od poslancov SMER-u som v rozprave o nich nepočul, takže pán štátny tajomník mi povedal, že mi zašle toto stanovisko.
Pán minister, prešiel týždeň a pol, ja som to stanovisko nedostal. Možno ministerstvo nepozná mailovú adresu poslanca Národnej rady. To je ako vtip. (Reakcia z pléna.)
Pán minister, dobre viete, že hovorím o zákonoch, ktoré sa bytostne dotýkajú zamestnanosti, a aj vy ste pripravovali tento zákon o službách zamestnanosti a bolo by vhodné, aby k takémuto opozičnému návrhu v pléne Národnej rady niekto vystúpil a povedal stanovisko, alebo ministerstvo zaslalo svoje stanovisko. Takže na, v tejto rozprave predložím tri pozmeňujúce návrhy. Jeden z nich bude, bude presne ten istý, ktorý som predkladal na minulej schôdzi a bude sa dotýkať aktivačnej práce aj pre štátne podniky.
Dovoľte teraz, aby som teraz najprv okomentoval všetky tri pozmeňujúce návrhy a keďže jeden z nich je dlhý, potom to v kuse prečítam.
Začnem prvým návrhom, v ktorom navrhujem, teda ministerstvo vo svojom návrhu navrhuje, aby absolventská prax, ktorá doteraz bola platená na úrovni životného minima, aby absolventi, ktorí absolvujú túto absolventskú prax, aby dostávali len 65 % zo životného minima. Pre vašu informáciu, tí, ktorí neviete, aké je životné minimum, je to dneska 194 eur. 65 % zo životného minima je, aby som bol presný, 126 eur. Dámy a páni, ja sa pýtam, vysokoškolsky vzdelaný človek na Slovensku alebo stredoškolsky vzdelaný človek, ktorý je absolventom, má odpracovať mesačne 80 hodín za 126 eur? To si robíte srandu z tých ľudí? Vidím hore na balkóne pána prezidenta, odborového bosa pána Machyňu.
Kľud, pani spravodajkyňa!
To odbory sa zúčastňujú na rade solidarity, vyjadrovali sa k tomu zákonu? Oni majú predstavu, že absolvent vysokej alebo strednej školy má odpracovať 80 hodín za 126 eur? To keď si zaplatí cestovné, možno mu ešte zostane na obedy? Robíme z týchto absolventov vysokoškolsky vzdelaných, stredoškolsky vzdelaných, mnohí z nich majú červené diplomy, chceme ich, z nich novodobých otrokov? Ja som za to, aby bola možnosť, aby mladí ľudia sa zúčastňovali na absolventskej praxi, ale musí to byť trošku dôstojné. Nedá sa obhajovať iba tých, čo sú v odboroch, a tí, čo nie sú v odboroch, tak na tých kašleme, tí nech sú novodobí otroci. Veď to je hanba! Povieme, že 194 eur je životné minimum, a potom povieme, tebe stačí 65 %, 126. Je absolútne nedôstojné, aby mladý človek aj za štyri hodiny denne, to znamená za 20 hodín týždenne a za 80 hodín mesačne, robil za 126 eur. To už ani v Číne nerobia za takú mzdu.
Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý potom prečítam, sa dotýka aktivačnej činnosti, ktorú navrhujem rozšíriť aj pre štátne podniky. Podrobne som sa k tomu vyjadroval pred mesiacom na minulej schôdzi. Je to to isté, ktorý, predkladám to teraz ako pozmeňujúci návrh. Mimochodom, keď sa médiá zaujímali o môj návrh pred mesiacom, tak sa ma pýtali, že čo vadí poslancom SMER-u na tomto návrhu zákona. Dodneska som to nezistil ani ja. Až prišla jedna redaktorka a povedala, no, vadí im na tom to, že oni zároveň predkladajú služby zamestnanosti ako samostatný zákon. Na to som jej povedal, že za to ja nemôžem, ja som tento návrh dal ešte niekedy v októbri alebo novembri, ale že keď im to tak vadí, ja to predložím ako pozmeňujúci návrh. Teda keď to je jediná výtka k tomuto návrhu zákona.
A čo je meritum toho, čo predkladám spolu s kolegom Hudackým? No to, aby sme našli zmysluplnú prácu pre ľudí, ktorí poberajú sociálne dávky, aby sa mohli zúčastňovať na aktivačných prácach. Pani spravodajkyňa dneska sa k tomu vyjadrila. Len určité množstvo aktivačných pracovníkov sú schopné pojať mestá a obce. Naozaj, počet ako 150 aktivačných pracovníkov na nejakej obci, alebo ten exemplárny príklad z Jarovníc, 1 180 aktivačných pracovníkov v obci. To je blud! Nie je to možné, aby starosta manažoval toľko ľudí a nemá pre nich dostatok zmysluplnej práce. Preto môj návrh bol v tom, aby štátne podniky, Lesy Slovenskej republiky, povodie, meliorácie, aby mohli týchto pracovníkov zamestnať, aby mohli vyčistiť naše potoky, naše odvodňovacie a závlahové kanály, lesy, divoké skládky. Je tam roboty habadej a je to zmysluplná práca. Povedal som minule, poviem to znova. Niekedy netreba ani vystúpiť z auta, keď niekedy idete, pozrite sa, ako vyzerá naša krajina. Aké, aké sú zarastené potoky, aké sú zarastené odvodňovacie a závlahové kanály. Choďte sa pozrieť ku riekam, ako to tam vyzerá. Kopu práce je tam. My máme 185-tisíc ľudí v hmotnej núdzi a my im nemáme čo dať robiť! Obce a mestá sú schopné pojať len určitý počet týchto pracovníkov. Bol by som rád, ak by ministerstvo dokázalo, možno aj nejakou svojou vyhláškou, nariadiť, koľko percent pracovníkov z obce alebo mesta môže pracovať na aktivačných prácach. Kľudne by to mohlo byť v závislosti od, od výšky nezamestnanosti v príslušnom okrese, ale nie je možné nenájsť tým ďalším ľuďom zmysluplnú prácu. Toto je zmysel druhého pozmeňujúceho návrhu. A je tam, v tomto pozmeňujúcom návrhu aj to, aby aktivačný pracovník, ktorý zoberie 63 eur, aby odpracoval 16 hodín týždenne. Pani kolegyňa, pani primátorka, sama ste to povedali, veď nie je možné, aby niekto nastúpil na aktivačné práce, na druhý deň doniesol péenku a on tento aktivačný príspevok dostane. Samozrejme, preto, preto navrhujeme aj toto. Ale meritum druhého pozmeňujúceho návrhu je to, aby sa našla zmysluplná práca pre ľudí v hmotnej núdzi, ktorí sú ochotní pracovať na aktivačných prácach.
Tretí pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, sa dotýka príspevku na presťahovanie za prácou. Je to § 53. Tento príspevok na presťahovanie za prácou je v zákone, myslím si, že od roku 2008 a keď bol tento, tento paragraf daný do služieb zamestnanosti, počítalo sa, že tento príspevok ročne využije niekoľkotisíc ľudí. Dnes počet ľudí, ktorí dostávajú tento príspevok, je na úrovni 47, 50, 60, myslím v príslušnom roku. Je to veľmi malý počet ľudí, ktorí tento príspevok poberajú. A viem o tom, že ministerstvo uvažovalo nad tým, že úplne zruší tento príspevok. A prečo je problém? Prečo tak málo ľudí dostáva príspevok vtedy, ak si nájde prácu viac ako 80 kilometrov od svojho trvalého bydliska? Prečo tí ľudia nechcú príspevok? Tí ľudia, ktorí sa presťahujú niekedy aj 500 km z východného Slovenska, nájdu si prácu, je to dobré? No, je to dobré, že si nájdu prácu v inom regióne. A štát by im týmto príspevkom mohol prispieť napríklad na nájdenie si bývania alebo podnájmu. Ale je tam jeden veľký problém. A to je ten, že ľudia musia doložiť zmenu trvalého bydliska. A uznajte sami, že trvalé bydlisko v Bratislave znamená mať nemovitosť a to pre ľudí, pre chudobných ľudí, ktorí si nájdu prácu, predsa je skoro nemožné. Preto ten počet ľudí 47, 50 ročne, ktorí tento príspevok len dostanú. Preto v mojom pozmeňujúcom návrhu navrhujem, aby postačovalo, aby dokladovali, ak si nájdu teda túto prácu v inom regióne, aby postačovalo dokladovať prechodný pobyt. A navrhujem, aby výška toho príspevku bola 1 o000 eur. Myslím si, že to by bola vhodná čiastka. Takže to je komentár k mojim pozmeňujúcim návrhom.
A teraz mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 362.
Prvý pozmeňujúci návrh. Pani spravodajkyňa, budem žiadať samostatne hlasovať o každom bode, o každom pozmeňujúcom návrhu samostatne.
Prvý pozmeňujúci návrh. V článku I, bod 136 sa text "65 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, 13a," nahrádza textom "65 % úrovne minimálnej mzdy podľa osobitného predpisu, 48a."
Poznámka pod čiarou k odkazu 48 znie: "48a) zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde".
Predsa len ešte niečo poviem k odôvodneniu toho prvého návrhu, že som kritizoval tých 126 eur, za ktoré by mal absolvent absolvovať túto prax. A keďže vy ste tam navrhli 65 % a ja vo svojom návrhu dávam 65 % z minimálnej mzdy, myslím si, že to, čo tí absolventi robia v tých firmách, by malo sa odvíjať nie od životného minima, ale od minimálnej mzdy. Takže myslím si, že tých 65 % z minimálnej mzdy, to je dneska 219,5 eura, si určite zaslúžia.
Druhý pozmeňujúci návrh. Ten bude dlhší. V článku I, bod 140 sa nahrádza novým textom vrátane nadpisu, ktorý znie:
"§ 52 Príspevok na aktivačnú činnosť formou menších služieb pre obec, samosprávny kraj alebo štátny podnik
(1) Aktivačná činnosť formou menších služieb pre obec, samosprávny kraj alebo štátny podnik, 48, na účely tohto zákona je podpora udržiavania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi.
(2) Menšie obecné služby pre obec organizované obcou alebo rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, na účely tohto zákona je forma aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaného občana vykonaním prác, ktoré sú určené na zlepšenie ekonomických podmienok, sociálnych podmienok, kultúrnych podmienok, tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia obyvateľov obce, starostlivosť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, podporu vzdelávania, rozvoj a poskytovanie sociálnych služieb a ďalších činností v sociálnej oblasti, rozvoj a ochrana, ochranu duchovných a kultúrnych hodnôt, doplnkové vzdelávanie detí a mládeže, na rozvoj a podporu komunitnej činnosti a na pomoc pri mimoriadnych udalostiach a odstraňovaní ich následkov.
(3) Menšie služby pre samosprávny kraj organizované samosprávnym krajom alebo rozpočtovou organizáciou, alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom alebo, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je samosprávny kraj, na účely tohto zákona je forma aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaného občana vykonaním prác, ktoré sú určené na tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia, starostlivosť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva, rozvoj a poskytovanie sociálnych služieb a ďalších činností v sociálnej oblasti a na pomoc pri mimoriadnych udalostiach a odstraňovaní ich následkov.
(4) Menšie služby pre štátny podnik organizované štátnym podnikom alebo odštepným závodom, alebo organizáciou, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štátny podnik, na účely tohto zákona je forma aktivačnej činnosti dlhodobo nezamestnaného občana vykonávaním prác, ktoré sú určené na tvorbu, ochranu, udržiavanie a zlepšovanie životného prostredia a na pomoc pri mimoriadnych udalostiach a odstraňovaní ich následkov.
(5) Menšie služby pre obec, samosprávny kraj alebo štátny podnik dlhodobo nezamestnaný občan vykonáva nepretržite v rozsahu minimálne 16 hodín týždenne okrem týždňa, v ktorom sa aktivačná činnosť začala. Počas vykonávania menších obecných služieb pre obec sa uchádzač o zamestnanie nemôže zúčastňovať menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik. Počas vykonávania menších služieb pre samosprávny kraj sa uchádzač o zamestnanie nemôže zúčastňovať menších obecných služieb pre obec alebo štátny podnik. Počas vykonávania menších služieb podľa § 52 sa uchádzač o zamestnanie nemôže zúčastňovať dobrovoľníckej služby podľa § 52a.
(6) Na účely organizovania menších obecných služieb pre obec miestne príslušný úrad poskytne obci raz za mesiac o dlhodobo nezamestnaných občanoch, ktorých vedie v evidencii, tieto údaje:
a) meno, priezvisko a dátum narodenia,
b) ulicu, obec alebo mestskú časť trvalého pobytu,
c) dosiahnutý stupeň vzdelania, získané odborné zručnosti alebo druh doteraz vykonávanej práce,
d) dĺžku vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
e) informáciu o tom, či je poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
(7) Na účely organizovania menších služieb pre samosprávny kraj poskytne miestne príslušný úrad samosprávnemu kraju na základe jeho žiadosti údaje o dlhodobo nezamestnaných občanoch, ktorých vedie v evidencii v rozsahu podľa § 6. Miestne príslušný úrad podľa prvej vety je úrad v rámci územného obvodu samosprávneho kraja, na ktorého území má samosprávny kraj záujem organizovať menšie služby.
(8) Na účely organizovania menších služieb pre štátny podnik poskytne miestne príslušný úrad štátnemu podniku na základe jeho žiadosti údaje o dlhodobo nezamestnaných občanoch, ktorých vedie v evidencii v rozsahu podľa ods. 6. Miestne príslušný úrad podľa prvej vety je úrad v rámci územného obvodu štátneho podniku alebo odštepného závodu, na ktorého území má štátny podnik alebo odštepný závod záujem organizovať menšie služby.
(9) Úrad poskytne obci, samosprávnemu kraju alebo štátnemu podniku príspevok, ktorý možno použiť na úhradu časti nákladov, na osobné, ochranné pracovné prostriedky, úrazové poistenie dlhodobo nezamestnaných občanov, časti nákladov na pracovné náradie a časti ďalších nákladov, ktoré súvisia s vykonaním menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik, a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje aktivačnú činnosť.
(10) Príspevok podľa ods. 9 sa poskytne na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a obcou, samosprávnym krajom alebo štátnym podnikom na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonaním menších služieb pre obec, samosprávny kraj alebo štátny podnik, mesačne najviac vo výške 7 % počas prvých šiestich kalendárnych mesiacov a najviac vo výške 4 % počas ďalších 12 kalendárnych mesiacov a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje menšie služby pre obec, samosprávny kraj alebo štátny podnik, mesačne najviac vo výške 3 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje na jedného dlhodobo nezamestnaného občana vykonávajúceho menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj alebo štátny podnik.
(11) Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode má dlhodobo nezamestnaný občan trvalý pobyt.
(12) Dohoda uzatvorená podľa ods. 10 obsahuje:
a) osobné údaje a identifikačné údaje účastníkov dohody,
b) počet dlhodobo nezamestnaných občanov prijatých na vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik, dĺžku trvania a ich vykonávania jedným dlhodobo nezamestnaným občanom,
c) druh a rozsah vykonávaných menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik,
d) celkovú výšku, termín a dĺžku poskytovania príspevku podľa ods. 10,
e) počet zamestnancov, ktorí organizujú vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik dlhodobo nezamestnanými občanmi a týždenný rozsah odpracovaných hodín jedným zamestnancom, ktorý organizuje vykonávanie menších obecných alebo menších služieb,
f) záväzok úradu, že poskytne príspevok podľa ods. 10 mesačne najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dohodnutých dokladov,
g) záväzok obce, samosprávneho kraja alebo štátneho podniku, že oznámi úradu každé nedodržanie rozsahu hodín vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik dlhodobo nezamestnaných občanov,
h) záväzok obce, samosprávneho kraja alebo štátneho podniku, že najneskôr do 15 kalendárnych dní oznámi úradu každé skončenie pracovného pomeru zamestnanca, ktorý organizuje menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj alebo štátny podnik,
i) podmienky poskytovania príspevku,
j) spôsob kontroly plnenia dohodnutých podmienok,
k) spôsob a lehotu vrátane príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok,
l) ďalšie dohodnuté náležitosti.
(13) Ak obec, samosprávny kraj alebo štátny podnik porušil dohodu uzatvorenú s úradom podľa ods. 12 a úrad z tohto dôvodu odstúpi od tejto dohody, novú dohodu je možné uzatvoriť najskôr po uplynutí 12 mesiacov od odstúpenia úradu od predchádzajúcej dohody.
(14) Úrad uzatvára s dlhodobo nezamestnaným občanom dohodu o podmienkach vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik, ktorá obsahuje:
a) osobné údaje a identifikačné údaje účastníkov dohody,
b) druh vykonávaných menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik,
c) začiatok a dĺžku vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik,
d) záväzok úradu zabezpečiť dlhodobo nezamestnanému občanovi vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik,
e) záväzok dlhodobo nezamestnaného občana vykonávať menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj alebo štátny podnik zabezpečené úradom,
f) záväzok dlhodobo nezamestnaného občana dodržiavať vnútorné predpisy a pokyny obce, samosprávneho kraja alebo štátneho podniku a predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik, s ktorými bol preukázateľne oboznámený,
g) ďalšie dohodnuté náležitosti.
(15) Ak sa dlhodobo nezamestnaný občan nemôže zúčastniť menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik z dôvodu jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu do troch pracovných dní od nástupu na dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak dočasná pracovná neschopnosť dlhodobo nezamestnaného občana počas vykonávania menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj alebo štátny podnik trvá viac ako 30 kalendárnych dní, úrad od dohody odstúpi.
Poznámka pod čiarou: 48) Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, 49) Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Tretí pozmeňujúci návrh. Tretí pozmeňujúci návrh. V článku I sa za bod 142 vkladá nový bod 143, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 53a Príspevok na presťahovanie za prácou
(1) Príspevok na presťahovanie za prácou (ďalej len "príspevok") je náhrada časti preukázaných výdavkov súvisiacich s presťahovaním uchádzača o zamestnanie z miesta jeho trvalého pobytu v súvislosti so získaním zamestnania vo výške najviac 1 000 eur, ak miesto jeho výkonu nového zamestnania je na území Slovenskej republiky a je vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu najmenej 80 kilometrov.
(2) Výdavky súvisiace s presťahovaním za prácou sú aj preukázané výdavky na cestovanie, nájomné a na prvé platby súvisiace s užívaním bytu.
(3) Úrad poskytuje príspevok občanovi, ktorý bol uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace a ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu podľa § 36 ods. 1 písm. a), ak o tento príspevok písomne požiada. O príspevok môže občan požiadať najneskôr do 12 mesiacov od zmeny miesta trvalého alebo prechodného pobytu v súvislosti so získaním nového zamestnania.
(4) Príspevok poskytuje úrad na základe preukázania zmeny miesta trvalého alebo prechodného pobytu zamestnancom.
(5) Ak o príspevok požiadajú písomne obaja manželia, ktorí spĺňajú podmienky podľa ods. 3, úrad poskytne príspevok len jednému z manželov.
(6) Príspevok poskytuje úrad jednorazovo raz za dva roky."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Dovoľte mi, aby som odovzdal spravodajkyni tento, tieto pozmeňujúce návrhy. Ešte raz žiadam, žiadam hlasovať samostatne.
Dovoľte mi na záver povedať, od pána premiéra Roberta Fica veľmi často opozícia dostáva námietku, aby sme predložili návrhy zákonov alebo riešenia, ktoré pomôžu konsolidovať verejné financie, a ja k tomu dodávam, znižovať nezamestnanosť na Slovensku, ktorá, zopakujem, je problémom č. 1. Takéto návrhy zákonov, ktoré som aj spomínal, aj tie, ktoré som s kolegom Hudackým predkladal, ale aj návrhy k zákonu, kde kolegyňa Gibalová s ďalšími kolegami navrhovali, aby nebolo možné poberať súbeh dôchodku starobného, invalidného a zároveň pracovať aj v štátnej, aj verejnej správe. Toto sú návrhy opozície, ktoré pomáhajú riešiť reálne problémy na Slovensku. Aj tieto tri pozmeňujúce návrhy, ktoré som predkladal, dovolím si ich nazvať, že sú apolitické. Sú veľmi vecné a boli by sme veľmi radi, ak by vládna strana SMER a jej poslanci dokázali aj takéto opozičné návrhy podporiť. Preto sa na vás obraciam s touto prosbou, aby ste ich podporili.
Ďakujem za pozornosť.

Pani kolegyňa Vaľová. Ešte raz k tým viacerým mandátom. Ústava Slovenskej republiky nedovoľuje, aby bol občan volený za poslanca Európskeho parlamentu a zároveň bol poslancom národného parlamentu slovenského. Ani tvorcov ústavy nenapadlo, že sa nájde občan Slovenskej republiky, ktorý bude chcieť byť poslancom Európskeho parlamentu a zároveň predsedom VÚC. Konkrétne váš kolega pán Maňka, predseda VÚC v Banskej Bystrici. O toto tu ide, čo ste vy povedali. Ani neviete o tom, akú pravdu ste povedali, keď ste povedali, že "dennodenne sa stretávam s občanmi Humenného, dokonca aj s Rómami". No nemôžete sa s nimi dennodenne stretávať! Naozaj sa nedá sedieť v Bratislave a zároveň byť v Humennom. Naozaj sa nedá byť v Bruseli a zároveň byť županom v Banskej Bystrici a tam dennodenne sedieť. Pretože keby ste sa stretávali dennodenne, a sama ste povedali, že skúsenosti s aktivačnými prácami, prechádzam k aktivačným prácam, sú také, že aktivační teda pracovníci prídu alebo v podnapitom stave, alebo neodrobia toľko hodín, koľko by mali odrobiť. Tak ja som predkladal návrh zákona o aktivačných prácach, kde som to rozširoval aj na štátne podniky a tam som navrhoval, že aktivačný príspevok dostanú len tí, ktorí odpracujú 16 hodín týždenne. Za chvíľu vystúpim s pozmeňujúcim návrhom, aktivačné práce pre štátne podniky navrhnem znova aj s tými 16 hodinami, ktoré musí pracovník odpracovať týždenne. To sú skúsenosti starostov a ľudí, ktorí robia s aktivačnými pracovníkmi. Som zvedavý, či takýto návrh, pozmeňujúci návrh podporíte.

Pán minister, tak sme sa zasmiali a teraz vážne. NDS-ka na svojom pozemku, ako ste to sám povedali, objedná si firmu, ktorá vyrúbe stromy. A zaplatí obci 154 000 eur za čo? Za nič. Pán minister, náletové kroviny, ktoré sa tam nachádzajú, aj niektoré stromy, ktoré ste spomenuli, dokáže likvidovať NDS-ka aj vlastnými prostriedkami, vlastnými pracovníkmi, ale obci sa platí, ako sme správne počuli, za nič, pretože ten pozemok je pozemok NDS-ky. NDS-ka to realizuje a obec dostáva peniaze za nič. A aby sme to rozšírili, nejedná sa o jednu obec, podľa mojich dnešných informácií takúto podobnú čiastku dostalo 18 obcí v tomto regióne. Ja sa pýtam, za čo 18 obcí dostalo podľa mojich informácií možno až niekoľko miliónov eur za nič, v čase konsolidácie verejných financií, v čase, keď máme cesty i. triedy ako tankodrómy v celej republike, štátna firma, štátna akciová spoločnosť NDS vyplatí státisíce, možno milióny za nič? Moja doplňujúca otázka je: Koľko NDS-ka zaplatila týmto osemnástim obciam, aká je celková čiastka za nič?

Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k jednému problému alebo vlastne položil otázky k jednej problematike. Viaceré otázky už položil môj predrečník, takže ja iba k jednému.
V súčasnosti existuje register obyvateľov Slovenskej republiky, tzv. REGOB. Je to súčasťou štátneho informačného systému. Obsahuje súbor údajov obyvateľov Slovenskej republiky, na základe ktorých možno identifikovať osobu a zistiť pobyt a vzťahy k iným osobám. Tento REGOB je zdrojom platných údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky pre potreby štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných právnických osôb alebo fyzických osôb. Register obyvateľov tvorí centrálnu evidenciu obyvateľov Slovenskej republiky. Tento REGOB obsahuje údaje o občanoch s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, o občanoch, ktorí nemajú trvalý pobyt, cudzincoch prihlásených na pobyt na území Slovenskej republiky a cudzincoch, ktorým bol udelený azyl na území Slovenskej republiky.
Moja otázka zneje: Aká je budúcnosť súčasného REGOB-u po zavedení registra fyzických osôb, či zanikne, alebo tieto údaje budú aktualizované, alebo obidva tieto systémy budú existovať? Lebo zdá sa mi, že existencia obidvoch systémov by bola pre náš štát pravdepodobne neefektívna. Takže zaujímalo by ma, čo sa stane s REGOB-om.
Ďakujem za pozornosť.