Ďakujem veľmi pekne. Takže v prvej časti svojho vystúpenia som hovoril o tom, že vláda síce sociálnymi balíčkami ľuďom na Slovensku niečo dáva, ale druhou rukou im cez zvýšenú DPH a cez ďalšie zvýšené dane im berie.
Čo mi najviac prekáža na pôsobení tejto vlády, ktorá je vládou jednej strany už tretí rok, je to, že má jasnú väčšinu v pléne Národnej rady, a tým, že je iba jedna vo vláde, mohla by prijímať určité aj reformné opatrenia v...
Ďakujem veľmi pekne. Takže v prvej časti svojho vystúpenia som hovoril o tom, že vláda síce sociálnymi balíčkami ľuďom na Slovensku niečo dáva, ale druhou rukou im cez zvýšenú DPH a cez ďalšie zvýšené dane im berie.
Čo mi najviac prekáža na pôsobení tejto vlády, ktorá je vládou jednej strany už tretí rok, je to, že má jasnú väčšinu v pléne Národnej rady, a tým, že je iba jedna vo vláde, mohla by prijímať určité aj reformné opatrenia v sociálno-ekonomickej oblasti, namiesto toho ale ide tou ľahšou cestou, že dvíha dane zamestnávateľom a občanom Slovenska. A to, čo mi možno najviac vadí, je to, že týmto štýlom svojím podsúva občanom Slovenska to, že všetko zariadi tým, že dvihne dane podnikateľom, živnostníkom, a ako keby odkazovala svojím voličom, hlavne nízkopríjmovým občanom, že nebojte sa, my sa o vás postaráme, my vám dáme vlaky zadarmo, možno vratky plynu alebo odvodová položka pri zdravotných odvodoch. Naozaj u nás pôsobí to, že nízkopríjmoví občania si nájdu na svojej výplatnej páske o možno 30 eur viac, s čím sa dá len súhlasiť, ale s čím sa nedá súhlasiť, je to, čo povedal pán minister vo svojom úvodnom vystúpení, keď povedal, že toto je jedno z opatrení na zvýšenie zamestnanosti v podnikateľskom sektore. S tým sa nedá súhlasiť preto, lebo celkové náklady práce pre zamestnávateľom týmto patrením sa neznížia, zostanú na tej istej úrovni, na ktorej boli. Plus ďalšie opatrenia, čo sa týka odvodov a daní, buď zostávajú na tej úrovni, na ktorej boli aj doteraz, alebo na budúci rok cez zákon o dani z príjmu ešte aj stúpnu.
Mala šancu táto vláda urobiť určité opatrenia, nastaviť smerovanie Slovenska, prichádzali tu a prichádzajú návrhy z opozičných lavíc, sme radi, že sa občas inšpirujete od týchto návrhov, ale zo zásadných reformných opatrení, ktoré by nastavili verejné financie smerom k tomu, že by konsolidácia nebola len na pleciach podnikateľského sektora, ktorý jediný môže vytvárať nové pracovné miesta, tak tieto opatrenia nechcete prijímať. Jedinú jednu reformu tretím rokom spomínate a tej sa budem venovať v ďalšom bode.
Chcem sa venovať, ale ešte chcem spomenúť teda to, že v posledných dňoch čítame, ako je náš rozpočet jeden zo štyroch pochválených rozpočtov, ktorý spĺňa parametre Európskej únie, takže deficit pod 3 %. Do Bruselu sme poslali rozpočet na úrovni 2 %, teraz cez pozmeňujúce návrhy má deficit rozpočet nastavený na 2,5 %. Aj to, ako povedal pán minister financií, spĺňa kritériá Európskej únie a sme za to pochválení, ale ja chcem povedať to, že dobrý rozpočet, ideálny rozpočet, je vyrovnaný rozpočet. Dobrý rozpočet, vyrovnaný rozpočet potrebuje v prvom rade Slovenská republika, občania Slovenska. Dneska sme súčasťou aj Európskej únie, musíme rozpočet posielať aj do Bruselu, ale prvoradý dobrý rozpočet potrebuje Slovensko. Naozaj Slovensko existuje 20 rokov a za 20 rokov nemalo ani raz vyrovnaný rozpočet, preto hovorím o tom dobrom rozpočte, ideálnom, vyrovnanom.
Chcem sa venovať aj čerpaniu európskych prostriedkov, eurofondov, skrátene povedané, lebo o tom ani pán minister vo svojom úvodnom vystúpení nehovoril. Znova sa ukazuje, už tretí rok pôsobenia tejto vlády, tretí rok si táto vláda plánuje na budúci rok čerpanie európskych prostriedkov vo výške 3,272 mld. A už tretím rokom si plánuje čerpanie prostriedkov na úrovni 3,1 mld. Aký je výsledok už tri roky po sebe? Čerpanie prostriedkov na úrovni cca 2 mld.
Paradoxne toto nečerpanie európskych prostriedkov napomáha štátnemu rozpočtu aj tomu v roku 2014, aj v roku 2013 a napomôže aj rozpočtu v roku 2015. Chcem poukázať na to, že v rozpočte, ktorý bol v roku 2013, jedna z najvyšších úspor, ktorú dosiahla vláda, bola na úrovni približne 240 mil. tým, že nečerpaním európskych prostriedkov vláda nemusela prispieť na spolufinancovanie vo výške 240 mil. Tak to bude aj v tomto roku, môžeme sa baviť o tom, či to bude 240 mil., 260 mil., a tak to bude aj na budúci rok, dámy a páni. V tejto chvíli, ale musím povedať, že v prvom programovom období, ktoré bolo od roku 2007 do roku 2013, a ono de facto pokračuje aj v roku 2014, čas prostriedkov budeme čerpať na základe toho, že sa vybavila výnimka v Bruseli, že budeme môcť čerpať aj v roku 2015, chcem povedať, že od roku 2007 táto vláda, teda prvá vláda Roberta Fica a táto vláda vládla 7 rokov, keď počítame aj rok 2014. Preto má plnú zodpovednosť za to, ako boli nastavené tieto eurofondy, ako pravidlá na čerpanie eurofondov. A má plnú zodpovednosť za to, aj ako v súčasnosti čerpá tieto eurofondy.
To, že nečerpáme eurofondy vo výške, v akých si naplánuje vláda, má dopad na rozvoj našich regiónov, má rozvoj na výšku HDP, naozaj lepšie čerpanie eurofondov by znamenalo viac práce pre slovenské firmy, viac možností pre občanov Slovenska zamestnať sa, v konečnom dôsledku by to prinieslo aj vyšší výber DPH a nárast HDP. Toto čerpanie alebo skôr nečerpanie je asi na takej úrovni, ako keby vám niekto ponúkol 4 eurá, ak vy mu k tomu pridáte 1 euro, a vy mu na to odpoviete, že vy tie 4 eurá nechcete.
Ďalej by som sa veľmi rád dotkol zamestnanosti vo verejnej správe, ktorá veľmi úzko súvisí s reformou ESO, ktorej sa dotkol pán minister. Pán minister povedal, že reforma ESO na budúci rok prinesie úspory vo výške tuším 208 mil. Pokúsim sa to vyvrátiť, lebo už tretím rokom počúvame o reforme ESO, o tom, ako najprv zrušíme, podľa môjho názoru zlúčime krajské úrady pod okresné úrady v sídle kraja a ako všetky úrady na úrovni okresu zlúčime do okresného úradu. Nebol prepustený ani jeden pracovník, ľudia zostali robiť vo svojich kanceláriách, a preto na tejto úrovni nemohlo dôjsť ani k žiadnym zásadným úsporám. Pán minister Kaliňák neustále hovoril o tom, že je tu priestor na zásadné systémové úspory v pridružených a podriadených organizáciách pod jednotlivými ministerstvami. Ale odvaha na tieto zásadné reformy alebo osekanie týchto príspevkových a podriadených organizácií, akosi odvaha vyprchala.
V návrhu štátneho rozpočtu sa, dámy a páni, píše, že okrem organizácií, ktoré teraz už spadajú do štátneho rozpočtu na základe ESA 2010, to znamená železnice, Národná diaľničná spoločnosť, Agentúra pre núdzové zásoby ropy, Exportno-importná banka, týchto zamestnancov pri svojom vystúpení ako si dovolím vynechať, lebo oni nám navyšujú tuším o 21-tisíc, a keďže ani predtým sme ich nemali v rozpočte a teraz nám pribudli, tak budem hovoriť bez týchto pracovníkov. Ale aj na základe toho sa píše v návrhu štátneho rozpočtu, že vo verejnej správe dôjde k poklesu zamestnanosti vo výške 3 314 osôb a to je celkom zaujímavé číslo. Naozaj ak by nám ubudlo 3 300 zamestnancov v štátnom sektore, tak boli by sme radi. Ale keď sa pozriete na tabuľku, kde dôjde k poklesu a kde dôjde k nárastu, tak, dámy a páni, musím vás informovať a pozrite si to v tabuľke č. 41, v štátnych rozpočtových organizáciách, to cca 127-tisíc ľudí, to sú tí ľudia, ktorí sú priamo zamestnancami štátu, pribudne na budúci rok 300 zamestnancov podľa návrhu, ktorý sme dostali od vás.
A viete, kde dôjde k úspore zamestnancov? V územnej samospráve. Čiže v územnej samospráve nám dôjde k úspore zhruba 3,5-tisíc zamestnancov, z toho v regionálnom školstve územnej samosprávy dôjde k úspore 750 zamestnancov, v súkromných školách regionálnych nám pribudne 400 zamestnancov. Takže celá úspora, o ktorej sa píše v návrhu štátneho rozpočtu, sa dotýka územnej samosprávy a, naopak, štátne rozpočtové organizácie, tam nám pribudne 300 zamestnancov. Je to aj na základe zákonov, ktoré boli prijaté v tejto snemovni, v tomto roku, ale nemôžem súhlasiť s tým, že nám ubudne 3 300 zamestnancov, keď v štátnych rozpočtových organizáciách nám pribudne 300.
Prečo hovorím o tej zamestnanosti v štátnych rozpočtových organizáciách? Nuž preto, lebo pri reforme ESO nám to bolo prezentované, znova to zopakujem, že možné úspory nastanú, ak by sme oddelili od štátneho rozpočtu niektoré príspevkové a podriadené organizácie, a tam by naozaj mohlo dôjsť aj ku zníženiu počtu zamestnancov, ktoré sú z verejných financií vyplácané zo štátneho rozpočtu.
Keď hovoríme o reforme ESO, dovolím si vás upozorniť na to, že čo spôsobilo, čo spôsobilo zlúčenie všetkých úradov miestnej štátnej správy pod okresné úrady, pod ministerstvo vnútra. Nuž keď si pozriete návrh štátneho rozpočtu napríklad ministerstva vnútra, tak v roku 2012 malo ministerstvo vnútra rozpočet 1 mld. eur, ale v roku 2015 bude mať ministerstvo vnútra – pán minister Kaliňák – rozpočet 2,1 mld. Toto spôsobilo to, že všetky miestne úrady štátnej správy sú dneska pod ministerstvom vnútra. A keď hovoríme o osobných výdavkoch, tak v roku 2015 aj ministerstvo vnútra bude mať nárast o 24 mil. eur. Do toho, predpokladám, ešte nie je započítaný nárast, ktorý bol dojednaný tuším že len pred týždňom, o 2,5 %. Takže ten nárast bude ešte, ešte vyšší.
Keď hovoríme o reforme ESO, tak tým, že vláda nenašla odvahu a povedzme si pravdu, také zásadné reformné opatrenia každá vláda robí v prvom alebo v druhom roku. Naozaj na budúci rok už je predvolebný rok, nemôžme očakávať takéto reformné opatrenia, hoci nám boli naznačované a pán minister Kaliňák sa veľmi rád nimi v prvých dvoch rokoch chválil.
Takže reforma ESO, ako je dneska v štátnom rozpočte definovaná. Vláda pod gestom ministra Kaliňáka ako keby zúfalo hľadala na každom jednom ministerstve, čo by mohli, akú úsporu by si mohli zadefinovať pod ESO. Ja vás nechcem zdržiavať, lebo je to reforma ESO, je rozhodená vo všetkých ministerstvách nie tak, ako pred rokom, keď sme si ju mohli nájsť na desiatich stranách rozpočtu, kde bolo pri každom ministerstve zadefinované, čoho sa tá reforma ESO bude týkať. Ale chcem vám uviesť jeden príklad toho zúfalého hľadania, ako by si vláda mohla napísať, čo skrýva pod reformou ESO. A to konkrétne pod rozpočtom ministerstva vnútra je definovaná tabuľka efektívna a spoľahlivá štátna správa, je tam definované v pôvodnom návrhu úspora vo výške 65 mil., myslím si, že aj to sa zmenilo pozmeňujúcim návrhom na branno-bezpečnostnom výbore, že tam je nárast na milión, teda 1,026 mld., takže tá úspora ani nebude 65 mil., ale 50.
Ale chcem vám povedať a poukázať na jednu položku, ktorá je skrytá pod reformu ESO a to je to, že na budúci rok nebudú voľby. V tomto roku, v roku 2014 tá čiastka bola 37 mil., toľko stáli troje voľby, ktoré boli v tomto roku, a na budúci rok je v tejto položke len 860-tisíc, to znamená, úspora 36 mil. a tá je zadefinovaná ako reforma ESO. Nuž takto sme, takto sme si ani nepredstavovali a takto nám nebola predstavovaná reforma ESO, že na budúci rok nebudú voľby a usporíme 36 mil. Mimochodom, na budúci rok bude referendum, ktoré bude stáť 6,3 mil. Ale chcel som tento príklad uviesť, aby sme si uvedomili, ako vláda skrýva zúfalo to, že tie zásadné reformy, ktoré boli prezentované, neprišli. A preto, pán minister, v tých v 208 mil. máte aj takéto veci, že na budúci rok nebudú voľby a usporíme 36 miliónov. Alebo som tam našiel položku v prezidentskej kancelárii, ktorá tiež je napísaná, že určitá úspora, ktorá tam nastane, je definovaná ako reforma ESO. Neviem, čo má s tým spoločné prezidentská kancelária.
Dámy a páni, keď si pozrieme návrh rozpočtu ministerstva vnútra, tak, tak chcem vás upozorniť na to, že pánovi ministrovi Kaliňákovi sa pomerne dobre na rozdiel od iných ministrov darilo, nazvem to, vylobovať rozpočet pre svoje ministerstvo, lebo chcem vás znova na strane 62 upozorniť na položku ochrana verejného poriadku. Ochrana verejného poriadku stúpne oproti roku 2014 o 86 mil. O 86 mil. dostane polícia, predpokladám, viac oproti roku 2014. Prečo o tom hovorím? Všetci, ktorí jazdíme po našich cestách, a určite z nás je väčšina, v poslednom čase vidíme, ako v tomto roku boli všetci policajti vyhnaní na naše cesty a merajú rýchlosť a merajú rýchlosť na miestach, kde sa dobre vyberá. A občania, ktorí tu hlavne prídu z iných krajín, sa čudujú, či žijeme v policajnom štáte. Lebo výber pokút, na ktorý som sa aj v tomto roku pýtal pána ministra, neustále stúpa a ja aj z tohto návrhu rozpočtu, aj z tejto položky mám pocit, že pán minister Kaliňák o čo viacej vyberie na pokutách pri dopravných priestupkoch, o to viacej mu pán minister Kažimír dá do rozpočtu na Policajný zbor. A občania sa oprávnene pýtajú, že ak by to naozaj bolo na ochranu verejného poriadku, ak by policajti naozaj viacej chodili do problémových častí našich obcí a miest, hlavne na východnom Slovensku, kde sú neustále dennodenné konflikty medzi neprispôsobivým obyvateľstvom a medzi občanmi, hlavne staršími dôchodcami, ak by občania mali pocit, že im polícia naozaj pomáha a chráni, tak by možno toto navýšenie som dneska nespomínal. Ale občania majú pocit, že hlavne polícia má za úlohu zamerať a vyberať. A naozaj policajtov v problémových oblastiach občania nevidia, a preto dochádza ku dennodennému napadnutiu týchto občanov.
A preto toto navýšenie o 86 mil. je mi, je mi veľmi a neviem, ako to nazvať. Divné? Lebo kto by nechcel zabezpečiť väčšiu ochranu verejného poriadku? Ale nie tým, že tu prídu občania z Maďarska alebo z Česka a hovoria, že vy tu zameriavate vodičov v každej jednej obci.
Čo sa rozpočtu ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Dovoľte mi, aby som ho tiež spomenul. Aj keď sa tam znova píše o reforme ESO, a naozaj na ministerstve dopravy došlo ku zlúčeniu viacerých dopravných úradov pod jeden úrad, čo sme ako kvitovali, a došlo tam aj k určitej úspore, myslím si, že päťdesiatich zamestnancov, ale keď pozriem na návrh štátneho rozpočtu, tak osobné výdavky sú v podstate na tom, ako boli. Ja rozumiem tomu, že došlo ku valorizácii miezd, dôjde ku valorizácii miezd, čiže aj táto čiastka, ktorú teraz tam vidíme, bude ešte vyššia. Ale pri ministerstve dopravy, nie o tom som chcel hovoriť, chcem hovoriť o len o naozaj skutočne veľkých číslach.
Naozaj ako každý rok musím spomenúť PPP projekt R1 Pribina, tri roky sme po sebe platili 130 mil., ďalších 27 rokov sme mali platiť 130 mil. každý rok. Došlo ku prefinancovaniu tohto PPP projektu a došlo tam ku úspore asi štvormiliónovej, čiže na budúci rok tento PPP projekt R1 Pribina nás bude stáť 126 mil. Ako úspora 4 mil., ktorá sa dosiahla zmenou financovania, nejakou dohodou s bankami, vítam, ale upozorňujem, aj na budúci rok zaplatíme 126 mil. eur. A ďalších 27 rokov, hocijaké vlády tu budú, hocikto bude ministrom financií, bude musieť za túto cestu toľko zaplatiť. Ja tvrdím, že za jednu splátku, za jednu ročnú splátku cez eurofondy sa dala táto cesta, tých 46 km postaviť. A spolu so mnou to tvrdia aj ďalší odborníci. Veľmi zlé rozhodnutie prvej vlády Roberta Fica nás dneska dobieha, a aj keď tam došlo ku úspore 4 mil., na budúci rok 126 mil. musíme si pripraviť za dostupnosť tejto cesty. Keď som už pri diaľniciach, tak spomeniem NDS-ku. Pán minister, ja keď som vám v minulosti rozprával tu, ako gazduje, ako, ako je financovaná NDS-ka, v jednej chvíli ste mi tak trošku odľahčene povedali, no veď NDS-ka nepatrí do verejných financií a tým pán s ňou nemáte až taký problém. Nuž podľa ESA 2010 NDS-ka, ale aj železnice, Exportno-importná banka už patria pod verejné financie. A ja si v prípade tej NDS-ky a železníc myslím, že je to tak správne. Nemôžme sa tváriť, že štátna akciová spoločnosť, 100 % štátna akciová spoločnosť, ktorá naozaj funguje hlavne z eurofondov, z dotácií od štátu, sa bude tváriť ako podnikateľský subjekt, ktorý si vie na seba zarobiť. No vie si na seba zarobiť len tým, že znova sme vymysleli elektronické mýto, na základe ktorého ona má určité príjmy. Ale vždycky sú to príjmy de facto štátu. V tomto prípade musím upozorniť na každoročné zvyšovanie sa prevádzkových nákladov tejto štátnej spoločnosti.
A v tejto chvíli musím spomenúť aj elektronické mýto, ktoré bolo znova za prvej vlády Roberta Fica vysúťažené za 850 mil. Chcem upozorniť všetkých, že na konci po tých trinástich rokoch, keď sa urobí záverečný účet, ja viem, že to možno, väčšinu kolegov to dneska netrápi, ale vás chcem upozorniť na to, že to nebude 850 mil., že to bude oveľa, oveľa viac, netrúfam si v tejto chvíli povedať, lebo to súvisí aj s niektorými legislatívnymi návrhmi tu v pléne Národnej rady. Ja len chcem poukázať na to, že za vlády Ivety Radičovej sa podarilo dohodnúť s prevádzkovateľom elektronického mýta zníženie splátok, hoci aj natiahnutie na dlhšie časové obdobie, a my sme naozaj v roku 2011, aj vy ešte v roku 2012 ste to po nás v rozpočte našli, platili zhruba 80 mil. ročne tejto spoločnosti. Už v roku 2014 v návrhu štátneho rozpočtu to vidíte, zaplatíme tejto spoločnosti 98 mil. A na budúci rok návrh štátneho rozpočtu 110 mil. zaplatíme tejto spoločnosti. Súvisí to síce s monitorovaním aj ciest II., III. triedy, súvisí aj s ďalším spoplatnením ciest I. triedy, ale je to nárast z 80 mil. za nás na 98 v tomto roku a na 110 na budúci rok! Nebudem už hovoriť tu o tom, čo sa všetko deje okolo elektronického mýta, ešte si o tom vypočujeme pri iných kauzách.
Keď tu vláda toľko hovorí o tom, ako študenti, žiaci a dôchodcovia majú bezplatnú dopravu vlakovú, tak chcem znova kolegov upozorniť, tých, ktorí si tak dôsledne nepozreli návrh štátneho rozpočtu, chcem upozorniť to, že my ročne zo štátneho rozpočtu prispievame, v roku 2014 to bolo 477 mil. na prevádzku železničnej infraštruktúry, na kompenzáciu finančných dopadov a na dopravné služby vo verejnom záujme. Spolu to je 477 mil. Tieto dopravné služby vo verejnom záujme boli navýšené v štátnom rozpočte o 13 mil. na tie bezplatné vlaky pre študentov a dôchodcov, takže na budúci rok je v štátnom rozpočte vyčlenených 490 mil. pre Železnice Slovenskej republiky ako príspevok Slovenska. Som presvedčený, že tých 13 mil. nebude stačiť, aj odborníci už sa vyjadrili, že toto bezplatné cestovanie pre žiakov, študentov a dôchodcov bude vo výške možno aj 40-45 mil.
Niekoľkokrát som z tohto miesta povedal, že ak by vláda sa rozhodla dať výraznejšie zľavy sociálne odkázaným študentom, žiakom a dôchodcom s nízkymi dôchodkami, výrazné zľavy, naozaj úplne bezplatne by to nemalo byť a určitý príspevok toho cestujúceho aspoň symbolicky by tam mal byť, tak na tom by sme sa vedeli zhodnúť. Ale dať to všetkým aj dôchodcom, nie je ich veľa, ale máme aj dôchodcov, ktorí majú vyššie dôchodky, máme študentov, žiakov, ktorí sú z rodín, ktoré nie sú sociálne odkázané!? Prečo tieto, títo študenti, žiaci, prečo títo dôchodcovia by mali cestovať bezplatne!? Spôsobí to chaos v železničnej doprave a už to spôsobuje, nechcem dlho hovoriť, ale išiel som minulý týždeň IC-čkom, piatkovým IC-čkom, ktoré bolo v minulosti preplnené študentmi, ktorí cestovali na východ, samotní sprievodcovia mi povedali, dneska cestuje zhruba len tretinou naplnené IC-čko. A to ešte nejazdia konkurenčné vlaky RegioJet-u a ďalších prepravcov. Len to, že ten študent dneska stojí pred rozhodnutím, či na východné Slovensko zaplatí 16 eur IC-čkom, ktoré nie je bezplatné, alebo pôjde bezplatným rýchlikom, spôsobuje to, že tí študenti, prirodzene, prešli do tých rýchlikov a IC-čká, ktoré boli predtým preplnené, a to bolo dobré, že boli vyťažené takto, sú dneska len tretinou naplnené. A ak nastúpi ešte konkurenčný prepravca, mám veľkú obavu, či nebudete musieť pristúpiť ku redukcii, redukcii týchto štátnych spojov železničných.
Mimochodom, keď hovorím o príspevku zo štátneho rozpočtu pre železničnú dopravu, tak ten príspevok zo štátneho rozpočtu bez eurofondov je pre železnice nielen tých 500 mil., 490, o ktorých som hovoril, ale ďalších 110 dávame aj na opravy, spolu je to 600 mil., ktoré dávame. Na cestnú dopravu zo štátneho rozpočtu bez eurofondov prispievame 420 mil.
Dámy a páni, na záver trošku aj niečo optimistické. Čo ma najprv, najprv ma to prekvapilo v návrhu štátneho rozpočtu a to bola podpora nájomných bytov, ktorú sme nenašli, ktorá v minulosti bola vo výške zhruba 20 mil. Ale potešilo ma to, že pozmeňujúcim návrhom, myslím si, že na hospodárskom výbore sa táto čiastka naspäť vrátila do štátneho rozpočtu, tých 20 mil. na podporu nájomných bytov, a táto čiastka tam je. Preto by som poprosil spravodajcu, aby bod 25 bol zo spoločnej správy vybratý na osobitné hlasovanie, lebo podporu nájomných bytov by som aj ja, aj moji kolegovia radi podporili.
K podpore nájomných bytov len toľko, vedel by som si predstaviť aj väčšiu podporu nájomných bytov, ja som presvedčený o tom, že výstavba nájomných bytov pri svojej prácnosti a potrebe rôznych materiálov by pri dôslednom plnení si všetkých daňových povinností, odvodov a odvádzaní DPH spôsobuje to, že 1 mil. do výstavby nájomných bytov by mal aj na základe určitých odborníkov vrátiť naspäť do štátneho rozpočtu možno nejakých 30-40 % cez dane, odvody a DPH. Vedel by som si predstaviť aj väčšiu podporu nájomných bytov, ale tam zase - a musím byť kritický aj ku samospráve - tam musia byť oveľa aktívnejšie tie samosprávy, kde je nezbytne väčší počet týchto nájomných bytov, a hovorím hlavne o krajských mestách a o hlavnom meste Bratislava. Naozaj v posledných rokoch sa nám trochu rozmáha to, že nájomné byty sa hlavne stavajú v mestách, obciach, kde možno nie sú až tak nevyhnutné, ale stavebné firmy, pretože nemajú prácu, vedia si to na ministerstve vybaviť, túto dotáciu zo Štátneho fondu rozvoja bývania, a stavajú sa nájomné byty aj tam, kde nie sú možno až tak potrebné. Potrebné sú naozaj v jednotlivých krajských mestách, v hlavnom meste Bratislava, ale tam musí byť oveľa súčinnejšia samospráva, oveľa aktívnejšia, musí mať pripravené pozemky, musí mať pripravené stavebné povolenia, ale to sú kompetencie samosprávy, takže týmto aj vyzývam novozvolených primátorov a starostov týchto miest, ale aj mestských častí, aby boli oveľa aktívnejší, aby dokázali zo štátneho rozpočtu cez tieto opatrenia postaviť viacej nájomných bytov, lebo sú veľmi potrebné hlavne pre mladých ľudí a pre začínajúce mladé rodiny, ktoré veľakrát hovoria, že jedným z dôvodov, prečo si nemôžu založiť rodiny, je to, že bývanie v týchto mestách, ktoré som spomínal, hlavne v Bratislave, je pre nich príliš drahé.
Dámy a páni, aj keď som končil mierne optimisticky, to, že konsolidáciu verejných financií na budúci rok ponesú občania, zamestnávatelia, živnostníci, dohodári, aj mňa, aj mojich, aj mojich kolegov v klube presvedčuje o tom, že nemôžme podporiť takýto návrh štátneho rozpočtu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
