Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, trochu ma prekvapuje, že vystupujem v tejto rozprave ako prvý, keď máme v pléne Národnej rade troch županov, predsedov VÚC, ale nevadí.
Najprv k tomu prečo a myslel som si, že o tom budú hovoriť predsedovia VÚC, poslanci Národnej rady, prečo vlastne ministerstvo prišlo s takýmto návrhom zákona, keď motorová, cestná daň sa už roky a roky...
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, trochu ma prekvapuje, že vystupujem v tejto rozprave ako prvý, keď máme v pléne Národnej rade troch županov, predsedov VÚC, ale nevadí.
Najprv k tomu prečo a myslel som si, že o tom budú hovoriť predsedovia VÚC, poslanci Národnej rady, prečo vlastne ministerstvo prišlo s takýmto návrhom zákona, keď motorová, cestná daň sa už roky a roky vyberá spôsobom, že to je daň, ktorú si určovali a určujú ešte dneska samosprávne kraje a vyberá sa od firiem, ktoré majú sídlo v príslušnom samosprávnom kraji a cez daňový úrad, ktorý to zadministruje, dneska im táto motorová daň príde, jednotlivým VÚC-kam. A toto spôsobuje už roky určitú nespravodlivosť, pri ktorej sa ozývajú nielen predsedovia VÚC-iek, ktoré máme v celej republike, ale aj poslanci, ale aj obyvatelia, ktorí nie sú spokojní so stavom ciest II., III. triedy a sťažujú sa na nich. Prial by som si, aby som mohol niektorých kolegov aj poslancov previesť po ceste II., III. triedy v Prešovskom kraji, ktoré dôverne poznám. Naozaj vlastním automobil, ktorý je typu SUV, ale po niektorých cestách je problém aj s týmto autom, ktoré je vhodné do terénu, prejsť. Sú kraje, ako Banskobystrický, Prešovský, Košický, ktoré majú, dúfam, že sa nemýlim, okolo 3,5-tisíc ciest, ciest druhej, tretej triedy, ale firmy, ktoré sídlia v ich krajoch a jazdia po týchto cestách, nevyprodukujú tej motorovej dane toľko, aby jednotlivé župy sa adekvátne dokázali postarať o tieto cesty. A nastáva problém, keď veľké firmy, ktoré majú celoslovenskú pôsobnosť, veľakrát zahraničné firmy, ale aj štátne firmy, energetické giganty, pološtátne firmy majú sídlo v Bratislave, v Bratislavskom kraji, ale ich autá nákladné alebo osobné niekedy aj celý rok fungujú v prevádzkach, napr. na východnom Slovensku alebo na strednom Slovensku, a tieto autá dennodenne zaťažujú cesty II., III. triedy v inom kraji, v akom platia túto motorovú daň. Naozaj bolo až také úsmevné, keď sme pred týždňom s viacerými kolegami poslancami boli vo Veľkých Kapušanoch v jednej pološtátnej nemenovanej firme a vošli sme do areálu a všetky automobily osobné, aj nákladné mali bratislavské značky. Samozrejme, oni celý rok jazdia na východe až na pár služobných ciest. Veľakrát veľké firmy stavebné majú sídlo v Bratislave, a keďže stavajú diaľnice pri Žiline alebo na východnom Slovensku, tak aj celý rok ich nákladné autá tam sú a zaťažujú a ničia cesty druhej, aj cesty druhej, tretej triedy a na to neustále sa sťažovali roky a roky nielen predsedovia VÚC-iek, nielen poslanci, ale občania, ktorí vidia, že motorová daň sa platila v Bratislave, autá zaťažovali cesty v inom kraji, na strednom alebo východnom Slovensku.
Takže tento problém tu, tu roky bol, vláda Roberta Fica, ministerstvo tento problém uchopili a snažia sa ho aj asi cez konzultácie s jednotlivými županmi riešiť, ale ja nepovažujem toto riešenie, ktoré dneska máme na stole za dobré a ani za spravodlivé, musím povedať. A vysvetlím aj prečo.
V prvom rade musím povedať, že je tu snaha o centralizáciu, to znamená, odoberieme túto právomoc samosprávnym krajom, centralizujeme ju na, na úroveň štátu, štát bude vyberať túto motorovú daň, bude vyberaná, naozaj dnes je povedané, že bude vyberaná na najnižšej úrovni Banskobystrického kraja, čo je prospešné pre autodopravcov na Slovensku, mimo Banskobystrického kraja, tí zostanú na tom, na čom sú, a tí ďalší budú mať nižšiu daň. Myslím si, že to sa dalo riešiť aj pri zachovaní právomocí samosprávnych krajov, nemuselo sa to centralizovať. Naozaj odoberanie kompetencie samosprávam, s tým nebudem súhlasiť nikdy - ani KDH -, lebo takto centralizovať moc znamená, že samosprávne kraje budú príliš závislé a odkázané na to, ako sa vláda rozhodne im tieto financie, napr. aj motorovú daň, prerozdeliť. A tá závislosť môže byť taká silná, že časom štát, vláda, vláda, teda ktorá bude, povie, že nuž načo vôbec samosprávne kraje, keď, keď vlastne aj jedinú rozhodovaciu kompetenciu v oblasti výberu daní, mimochodom, obce a mestá túto právomoc majú, obce a mestá vyberajú daň z nemovitosti, takže aj túto jednu kompetenciu, ktoré samosprávne kraje majú, odoberieme štátu, príde tu vláda, ktorá povie, že samosprávne kraje netreba. Alebo možno len tri, tak ako bolo za bývalého režimu, tri kraje. Počuli sme to z úst pána premiéra pred voľbami do VÚC-ky zhruba pred rokom a pol. To nie je niečo, čo som si práve vymyslel. Z úst pána premiéra na sneme ZMOS-u sme počuli, chceme tri kraje len po voľbách do VÚC-ky, keď SMER má dneska šiestich, šiestich predsedov VÚC, odrazu takéto vyhlásenia nepočujem. A to je dobré, že ich nepočujeme, aj keď ja osobne, aj KDH si myslíme, že samosprávnych krajov malo byť viacej, mali rešpektovať prirodzené regióny Slovenska, ale týchto 8 samosprávnych krajov, ktoré už dneska máme vyše 12 rokov, ukázalo svoj zmysel. Som presvedčený o tom, že čím na nižšiu úroveň riadenia ideme, tým viacej rozhoduje, prepáčte mi za výraz, zdravý rozum, rozumné riešenia a je menej korupcie, klientelizmu a viacej rozumných rozhodnutí. Mám na mysli úroveň štát, samosprávne kraje, obce a mestá. A preto odoberanie kompetencií samospráv, s tým teda nesúhlasím a odoberanie právomoci rozhodovať o tom, akú motorovú daň budú mať.
Čo sa týka spravodlivosti, o ktorej som hovoril, naozaj súčasný model výberu motorovej dane spôsoboval to, čo som povedal na začiatku, že tu boli kraje, ktoré mali pocit, nieže pocit, akože informácie o tom, že motorová daň sa platí inde a automobily jazdia v ich kraji. Toto už dneska by sme v prípade nákladných automobilov už mali veľmi jednoducho vyriešiť. Dneska monitorovací systém, ktorý prevádzkuje SkyToll, ktorý bol vysúťažený, ako bol vysúťažený, ale od tohto roku SkyToll monitoruje nákladné automobily cez 3,5 tony aj na cestách druhej aj tretej triedy. Dneska ak by sme si vypýtali na konci roka od tohto prevádzkovateľa, koľko automobilov prešlo a aké dĺžky po cestách II., III. triedy, tieto informácie by sme mali dostať. Nemal by s tým byť problém. Nastáva určitý problém dneska, pri osobných automobiloch do 3,5 tony, pri trocha dobrej vôli dalo by sa riešiť napríklad v daňových priznaniach aj to, ak by firmy - a to berte ako len môj momentálny nápad -, ak by firmy mali povinnosť v daňovom priznaní zaškrtnúť, prevažne v ktorých krajoch sa ich automobil v priebehu roka bude pohybovať, a buď by označili všetky kraje, alebo by označili jeden-dva kraje, dalo by sa to riešiť. Aj tieto osobné automobily. Alebo potom ísť na intenzitu dopravu, ktorá je na úsekoch ciest známa. Ona sa síce nerobí každý rok, ale sú štatistiky, ktoré hovoria o tom, aká je intenzita dopravy na jednotlivých cestách. Takže týmto spôsobom by sa dalo vypočítať každý rok, koľko autokilometrov v príslušnom kraji sa v tom roku ako prevádzkuje, a motorová daň by sa mohla na základe týchto informácii prerozdeľovať. Teraz ide sa prerozdeľovať tak, ako je navrhnuté, a teda nie je ešte ani navrhnuté v tomto návrhu zákona. V tomto návrhu zákona je zadefinované, že VÚC-kam sa odoberie právomoc rozhodovať o motorovej dani. Bude ju vyberať štát a v tomto návrhu zákona, opravte ma, keď sa mýlim, nie je ešte zadefinovaný samotný spôsob, ako sa bude táto motorová daň prerozdeľovať jednotlivým krajom. To sa má udiať až na základe vyhlášky, nariadenia 668, kde sa to má udiať prerozdelením dane z príjmu fyzických osôb, kde sa navýši koeficient jednotlivým župám. To znamená, zjednodušene povedané, vyberieme motorovú daň od firiem a prerozdelíme ju cez počet obyvateľov v príslušnom kraji a cez koeficient. Samozrejme, po mne vystúpi pán predseda Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý povie, že ani dneska to prerozdelenie na obyvateľa nie je spravodlivé a je úplne iné rozdelenie na obyvateľa v Bratislavskom kraji a v Banskobystrickom kraji, ale to takisto nie je súčasť tohto návrhu zákona, takže vyberieme motorovú dať a prerozdelíme ju cez počet obyvateľov a koeficient. Nezdá sa mi to spravodlivé.
Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, vystupujem síce pred kolegom Hraškom, ale aj ja som mu podpísal pozmeňujúci návrh, ktorý on predloží, ktorý vychádza z požiadaviek únie autodopravcov, ktorí rokovali alebo sa pokúšali rokovať s ministerstvom financií podľa mojich informácií. Ministerstvo financií odpovedalo, že ono jednalo s ČESMAD-om. Bavíme sa o výškach motorovej dane, ktorú dneska na Slovensku máme, veľmi zhruba to poviem, asi o 30 % vyššiu, ako je v susednej Českej republike, a preto súhlasím s jeho pozmeňujúcim návrhom, aby táto úroveň motorovej cestnej dane klesla na úroveň, aká je v susednej Českej republike. Samozrejme, bol by to značný výpadok podľa návrhu zákona už štátneho rozpočtu a ja poviem, ako by sa to dalo aj nahradiť. Motorová cestná daň je jediný spôsob, ako môže štát po prijatí tohto návrhu zákona ovplyvniť konkurencieschopnosť slovenských autodopravcov voči tým zahraničným. Dneska slovenský autodopravca je v tvrdom konkurenčnom boji s ďalšími, s okolitými krajinami, no a keď máme na Slovensku cenu nafty jednu z najvyšších oproti okolitým krajinám, keď motorovú daň máme o 30 % vyššiu ako v susednej Českej republike, ale keď poplatky za mýto, za prejazd aut cez diaľnice a cesty I. triedy platia všetci rovnako aj zahraniční, aj tí slovenskí, tak slovenskí autodopravca z toho vychádza, že jeho náklady sú vyššie ako toho zahraničného.
A ako nahradiť ten výpadok štátneho rozpočtu, ktorý by takto nastal? Nuž napr. spoplatnením obchvatov miest. Diaľnice, cesty prvej triedy, obchvaty miest dneska, dámy a páni, nie sú spoplatnené mýtom. Chvíľu boli, potom ich vláda Roberta Fica na jar, myslím si, že v marci zrušila. Podľa mňa nemá to logiku. Použijem príklad obchvatu Bratislavy. Naozaj kamión ide po diaľnici od Žiliny, všade platí mýto, príde ku Bratislave, obíde Bratislavu a na bratislavskom obchvate už ako mýto neplatí. Len na bratislavskom obchvate príde takto štát ročne o 8,4 mil. eur. To je to riešenie, ktoré hovorím. Slovenskému autodopravcovi znížme cestnú daň, ale za obchvaty ciest budú platiť všetci autodopravcovia aj tí zahraniční, aj slovenskí. Ale tam to je spravodlivé. Ten, kto prejde, ten tamadiaľ zaplatí, ale napr. na bratislavskom obchvate je každý druhý kamión zahraničný. To znamená, polovičku týchto príjmov by platili zahraničné kamióny a slovenskému autodopravcovi vieme pomôcť iba motorovou cestnou daňou - znížením - alebo spotrebnou daňou na palivo, na naftu. Iné opatrenia, iné páky štát nemá. Ak by teda chcel pomôcť tomu, aby slovenskí autodopravcovia boli schopní konkurovať tým zahraničným, môže nastať situácia, ja ju nechcem privolávať, že ak naše motorové dane budú vysoké, že firmy prejdú do susednej Českej republiky. Dialo sa to aj pri tom, keď jednotlivé kraje mali rôzne sadzby motorové. Zažil som situáciu, že veľká dopravná firma, oplatilo sa jej presťahovať sídlo firmy do iného kraja len preto, že za svoje kamióny potom platila nižšiu motorovú daň. Toto môže nastať, takáto situácia, že slovenský autodopravca sa rozhodne, že presťahuje firmu do susednej Českej republiky a nebude musieť ani premiestniť haly, ani kamióny. Kamióny aj tak jazdia po celej Európe. Takže preto som podpísal pozmeňujúci návrh Igora Hraška, ktorý vychádza z požiadaviek únie autodopravcov.
Takže, dámy a páni, rozumiem tomu problému, ktorý tu roky existoval, že sú kraje, ktoré majú väčší počet kilometrov ciest II. a III. triedy. Bratislavský kraj napríklad nemá také veľké množstvo kilometrov, samozrejme, intenzita dopravy v Bratislavskom kraji je oveľa, oveľa vyššia ako v iných krajoch. Firmy sídlia v Bratislave, jazdia po celom Slovensku. Tento problém, tomu rozumiem, ale toto riešenie, ktoré máme na stole, je proti samosprávnemu fungovaniu jednotlivých žúp a nepripadá mi ani spravodlivé.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis