Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, na hodine otázok som položil premiérovi otázku, ktorá bola ako prvá vylosovaná, na protest proti tomu, že pri predchádzajúcej schôdzi, odvolaní Roberta Fica, Robert Fico pohŕdal parlamentom a nezúčastnil sa parlamentu a vlastne porušoval ústavu, sme všetci sa zdvihli a odišli. Takže nemohol odpovedať na moju otázku.
Ja vám chcem pripomenúť, že podľa § 131 rokovacieho poriadku ods. 4: "Na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok bezprostredne neodpovedali, podajú poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní."
Ja mám 36 takto nezodpovedaných otázok, preto požadujem, aby premiér na moju otázku odpovedal do 30 dní, tak ako o tom hovorí rokovací poriadok.

Vážený pán kolega, ďakujem vám za vaše vystúpenie, kde ste poukázali na tie kauzy, kde stovky miliónov eur verejných financií sa strácajú a stúpa zadlženosť krajiny a tieto stovky miliónov eur potom chýbajú napríklad v školstve alebo v zdravotníctve. Spomínali ste slovenský plynárenský podvod, o ktorom sa tu už druhý deň bavíme, kde 40 mil. ročne sa nám stratí. Spomenuli ste Cargo, kde stovky miliónov sa nám strácajú ako v studni. Ja pripomeniem ešte mýtny tender, v tej studni skončilo takisto stovky miliónov eur.
A spomenuli ste PPP projekty. Za jeden PPP projekt medzi Nitrou a Bystricou platíme dneska 130 mil. eur a ďalších 30 rokov budeme. Každý jeden minister financií bude musieť nájsť tento zdroj. Vy ste, našťastie, ako minister dopravy zastavili druhý balík alebo tretí balík PPP projektov medzi Žilinou a Prešovom, ktorý mal stáť 670 mil. ročne. Zastavili ste túto grécku cestu a začali ste stavať z eurofondov. V poslednej dobe počúvam ministerstvo dopravy, minister dopravy chce stavať okruh Bratislavy D4 cez PPP projekt, R7 cez PPP projekt. Počúvam v posledných dňoch, že chce stavať medzi Bystricou a Ružomberkom tunel a diaľnicu cez PPP projekt. Pred niekoľkými mesiacmi minister financií povedal, že táto krajina nemá na to, aby viacej ako 260 mil. eur platila na PPP projekty.
Chcem sa spýtať pána riaditeľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, či robia analýzu a poskytujú informácie pre vládu, koľko vlastne táto krajina je schopná financovať PPP projektov.

No, vážený pán Choma, to, kto je bojovník proti korupcii, sa ukáže pri hlasovaní v druhom čítaní a v treťom čítaní. Tu je určitý posun, návrh, ako chrániť tých, čo nám hlásia korupciu. Osobná integrita, hlasovanie podľa vedomia a svedomia každého jedného poslanca. Tu sa nedá skryť za klub, pretože nám niekto povedal, že nejaký veľký vodca povedal, že tak alebo tak. Tu je tá zodpovednosť každého poslanca Národnej rady. Preto, ako aj poznámka pána Bagačku, neviem ani vôbec, čoho sa týka, o, o akom probléme hovoril. (Ruch v sále.) Máme, máme tu ÚVO, máme kontrolné mechanizmy, ak niekto niečo porušil, ak niekto niečo zdefraudoval, máme tu políciu, prokuratúru, o čom tu hovoríte? Dneska budete, alebo nie dneska, neviem, kedy sa bude hlasovať o tomto návrhu zákona, budete môcť prejaviť, ako vám záleží na boji proti korupcii svojím hlasovaním.
Čo sa týka, pán Choma, ja som nekritizoval na D3, že vyhrala najnižšia ponuka. Kritizoval som tú situáciu, keď odrazu len tri firmy sa prihlásili do takejto súťaže, čo za tým môže byť? Viete dobre, že v minulosti už podobné prípady boli a boli nazvané kartelmi a boli súdne potom odsúdené. (Ruch v sále.) Takže ja nehovorím, že toto bol kartel, ale určité podozrenia tu asi sú, keď sa ozýva Európska komisia, keď už aj pán minister Počiatek musel povedať, že takto drahá diaľnica je problém.
Ďakujem pánovi Mičovskému za tento postoj, že chcú posunúť tento návrh... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k predkladanému návrhu zákona za klub KDH.
Ale nedá mi, aby som nereagoval na pána Číža a jeho faktickú poznámku, kde poukazoval na to, že korupcia je tu od nepamäti, korupcia, nedopovedal to, ale jasné, korupcia tu dneska je a korupcia tu bude, a trošku som tam cítil taký náznak, že ona tu bola, je, bude, a čo už s tým? Ja chcem povedať za seba, za klub KDH, za mojich kolegov aj za pána navrhovateľa, že korupciu považujeme za rakovinu našej spoločnosti, za tú rakovinu, ktorá požiera stovky miliónov eur ročne v tejto spoločnosti, tie stovky, milióny eur, ktoré chýbajú napríklad v zdravotníctve alebo školstve.
Boj proti korupcii má také dve základné roviny. Jedna je, nazval by som ju morálna, dosť sa jej vo svojom vystúpení venoval pán Mičovský. Naozaj morálne povedomie spoločnosti, ale aj jednotlivcov, ktorí budú veľmi hákliví na korupciu. Toto môžme dosiahnuť len dlhodobým vzdelávaním, výchovou na školách, v rodinách. Má k tomu prispieť tretí sektor, cirkvi. Ale toto je dlhodobá záležitosť, ktorú dneska môžme vidieť úroveň, ako, ako je vnímaná korupcia v severných štátoch Európy. Veľmi radi by sme dneska boli na ich mieste, kde jednotlivé osoby ani len pomyslenie na nejakú korupciu vo svojej činnosti nepripustia, nieto, aby ešte to organizovali. V tomto máme čo doháňať tieto severné štáty Európy a má k tomu prispieť celá spoločnosť. Potom sú, je to druhá rovina a sú systémové opatrenia. A to je to, čo má robiť Národná rada Slovenskej republiky, že má prijímať také zákony, opatrenia, vyhlášky, ktoré budú túto nekalú činnosť minimálne potláčať. Minimálne potláčať na rôznych úrovniach.
Jedným z takýchto návrhov je aj návrh pána poslanca Figeľa. Je to systémové opatrenie, ktoré môže prispieť k tomu, že tí, čo oznámia korupciu, nebudú postihovaní tým, že budú následne vyhadzovaní z práce. Aby som predsa len odľahčil trošku túto tému, ale aj keď to bude satirická poznámka, ale podľa mňa, veľmi trefná, musím spomenúť jednu scénku z filmu Jáchyme, hoď ho do stroje! z roku 1974, kde v jednej situácii vedúci autoservisu, ktorého hraje Ladislav Smoljak, keď prijíma nového automechanika, tak ho upozorňuje: "Neber úplatky, neber úplatky, neber úplatky, nebo se z toho zblázníš!" Táto scénka bola veľmi populárna, keď bol stredočeský hejtman pán Rath zatknutý vtedy, keď preberal niekoľkomiliónový úplatok. To je, prv, najprv by človek povedal, že je to len ten morálny apel, ktorý tam používa vedúci autoservisu na toho automechanika, aby nebral úplatky. Ale na druhej strane, neviem, či ste si všimli, že v tom filme ten automechanik mal nad sebou kameru. A ten vedúci autoservisu mohol vidieť, ako tie úplatky preberá. A to je to systémové opatrenie. Na jednej strane naňho apeloval, aby nebral tie úplatky. Na druhej strane zariadil ten systém tak, aby mal ten automechanik aj nejakú kontrolu. V ťažkej dobe totality sa takouto drobnou scénkou satirickou aj vtedy dalo poukázať na to, že proti korupcii sa dá bojovať v dvoch úrovniach, a to aj na tej morálnej, ale aj tou systémovou. Samozrejme, aby som to dokončil, automechanik, ako to bolo za totality zvykom, úplatky bral a nakoniec ho zobrali do toho blázinca.
Ale naspäť k tým systémovým opatreniam. Naspäť k tomu, čo tu predkladá pán kolega Figeľ. Je to jedno zo systémových opatrení. Naozaj potrebujeme v Národnej rade Slovenskej republiky prijímať viaceré zákony, ktoré budú potierať korupciu. A mne v tejto chvíli nedá spomenúť ešte jedno systémové opatrenie, ktoré sme v tomto roku prijímali, a to je zákon o verejnom obstarávaní.
Dámy a páni, vo verejnom obstarávaní sa nám ročne stráca niekoľko sto miliónov eur. Hovoria to odborníci na verejné obstarávanie. A to, čo sa stráca, to je s veľkou pravdepodobnosťou čiastočne aj korupcia. Chcem povedať, povedal som tu niekoľkokrát, ale musím to tu znovu zopakovať pri téme boja proti korupcii. Vo verejnom obstarávaní najnižšia cena pri dodržaní všetkých kritérií a požiadaviek obstarávateľa, najnižšia cena je najlepším protikorupčným opatrením. Tí z vás, ktorí si mohli vyskúšať, že v spoločenstve vlastníkov bytov sa rozhodnú, že budú obstarávať napr. okná, alebo v spoločenstve vo farskom spoločenstve sa rozhodnú, že vymenia okná na kostole, si to mohli možnosť vyskúšať, ako ja som si to mal možnosť vyskúšať, že keď si zadajú kritériá a pravidlá a prihlási sa 15 firiem, ktoré chcú dodávať okná napríklad, tak dosiahnu to, že určité firmy dajú najnižšiu ponuku. A stávajú sa situácie, že tie firmy, ktoré dávajú vyššiu ponuku, prídu za tým obstarávateľom a povedia mu, ak by som to robil ja, som ochotný ti urobiť popri tých oknách kuchynskú linku alebo nejaké iné výhody. Ten, kto dá najnižšiu cenu, nikdy za vami nepríde s tým, že ešte je vám ochotný čosi dať, korumpovať.
Tak to je aj vo verejnom obstarávaní, dámy a páni. Preto som bol vyrušený pri zákone o verejnom obstarávaní, keď pri určitých situáciách bude môcť obstarávateľ vyberať nie toho najlacnejšieho, ale druhého, tretieho v poradí. Nedá mi, aby som v súvislosti s predkladateľom pánom Figeľom povedal, že je to také symbolické, že tento zákon predkladá on, lebo má na to aj určité morálne právo tým, ako pôsobil na ministerstve dopravy. Naozaj, keď zastavil PPP projekt medzi Žilinou a Prešovom na D1, kde bol, boli nenormálne predražené stavebné práce. Dámy a páni, ten PPP projekt mal nás stáť ročne 670 mil. eur! Krát 30 rokov! Ministerstvo financií pred mesiacom povedalo, že tento štát má možnosti tak okolo 260 mil., aby splácal PPP projekty. Pripomínam, že 130 mil. dneska platíme za R1 a budeme ďalších 30 rokov. Pozrite si návrh štátneho rozpočtu na rok 2014 aj v roku 2013 130 mil. platíme za R1. Kde by sme zobrali na to, aby sme platili za ďalší PPP projekt ďalších 670? Spolu 800 mil. ročne! Kde by na to zobral dneska minister Kažimír, ktorý sám tvrdí, že maximálne, čo sme schopní, je tých 260 mil. Áno, pán Figeľ zastavil tento predražený PPP projekt a jednotlivé úseky súťažil z európskych fondov tak, ako som to spomínal. Napríklad na diaľnici pri Levoči 13 združení firiem stavebných sa zúčastnilo tejto súťaže. A tieto seriózne stavebné firmy, ktoré splnili všetky kritériá, sami vygenerovali cenu, z ktorej vyšiel víťaz, napr. Váhostav na prvom úseku. Oni sami dali tú cenu, nikto ich k tomu nenútil. A povedali, aj dneska som si to prečítal v médiách, áno, tá cena je pomerne napnutá, ale sme schopní za to postaviť a ideme do toho, takto to aj postavíme. Najnižšia cena znamená to, že ten, kto podpíše zmluvu, už nemá veľký priestor na to, aby korumpoval, aby chodil niekde. Preto ma veľmi vyrušuje, keď počúvam o tom, že najlacnejšie alebo lacné diaľnice nie sú dobré. Nuž tú cenu dávajú stavebné firmy a ten, kto hovorí, že treba dať druhému, tretiemu v poradí, znamená, že chce vytvárať korupčné prostredie. (Ruch v sále.)
V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som musel spomenúť jeden príklad, ako sa obstaráva za tejto vlády, ako obstaráva minister Počiatek. Železničná trať, rekonštrukcia železničnej trate pri Trenčíne, Zlatovce - Trenčianska Teplá. Dlho sa ťahal tento tender a boli tam dvaja uchádzači. Jeden dal čiastku 200 mil., druhý dal čiastku 240 mil. Rozdiel 40 mil. eur! Dámy a páni, v slovenských korunách miliarda 200 mil. Minister Počiatek na jeseň rozhodol, v decembri rozhodol, že stavať bude druhý v poradí, ktorý je drahší o 40 mil. Nepočkal ani na uzatvorenie Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý, mimochodom, na jar, už po podpise zmluvy, keď stavebná firma, tá druhá v poradí už stala, staviala, povedalo, Úrad pre verejné obstarávanie povedal, že naspäť má tá prvá firma byť zaradená do verejného obstarávania. Čo si mám myslieť o tom, keď drahšia firma o 40 mil. ide stavať? Lacnejšia nie, seriózna medzinárodná stavebná firma aj so slovenskou účasťou. Čo si o tom mám myslieť? Nie je to to korupčné prostredie, o ktorom sa toľkokrát tu hovorí?
Predsa len ešte musím spomenúť jeden príklad, ako obstaráva súčasné ministerstvo dopravy. Ak som spomínal, ako sa obstarávalo pri diaľnici D1 pri Levoči, keď 13 uchádzačov vysúťažilo najnižšiu čiastku, teda firma Váhostav, a kilometer diaľnice vychádzal zhruba na 7 miliónov eur, súčasné ministerstvo dopravy a minister Počiatek vysúťažili na D3 diaľnicu Svrčinovec - Skalité s polovičným profilom za cenu 26 mil. za kilometer! Zaujímavé, že na tejto súťaži sa zúčastnili iba tri konzorciá. Prečo nie 10, 12, 13 ako predtým? Predtým boli schopní tieto stavebné firmy stláčať cenu, odhadovanú cenu až na 60 % z pôvodnej ceny, odrazu tá cena je vysúťažená za 90 % odhadovanej ceny a kilometer polovičného profilu vychádza 26 mil. za kilometer. Áno, ja viem, že je tam náročnejší terén, ale už aj Európska komisia nám odkazuje, že takto drahú diaľnicu nám nepreplatí! A minister Počiatek s tým má problém a musel to už aj v niektorých rozhovoroch sám priznať. Takto sa nesúťaží!
Preto vás všetkých upozorňujem, ak budete od niekoho počuť, že lacné diaľnice alebo lacné obstarávanie pri iných obstarávaniach alebo pri železniciach nie sú dobré, dávajte pozor, kto to hovorí! Dávajte pozor, keď hovorí, že treba dať druhému, tretiemu, štvrtému v poradí ako na diaľnici pri Ružomberku, pretože okamžite tam cítim korupčné prostredie. Že sa to ťažko dokazuje pri takých veľkých tendroch? Áno, raz aj na Slovensku nejaký ten hejtman Rath bude možno chytený pri tom, ako preberá niekoľkomiliónový úplatok. Možno som naivný, ale raz k tomu dôjde.
Dámy a páni, k predkladanému návrhu zákona. Naozaj chráni človeka, ktorý sa odhodlal nahlásiť korupciu. Je potrebné ho chrániť, pretože tlak zamestnávateľa následne cez rôzne spôsoby, nemusím ich tu rozoberať, môže spôsobiť to, že ho alebo vyštve z tej práce, alebo dokonca priamo vyhodí. Veľa sa tomu venoval pán Mičovský. Má s tým osobné skúsenosti. Spomínal tu prípad pána učiteľa z Košíc. Kolega Hlina tu niekoľkokrát spomínal pani, ktorá robila na vysokej škole právnickej a bola donútená odísť, lebo poukázala na podvody, to znamená, na korupciu, ktorá sa diala. Áno, pôvodne bolo v návrhu zákona aj odmeňovanie tých, ktorí, ktorí nahlásia túto korupciu. Boli pripomienky ministerstva spravodlivosti, ktoré hovorí, že nahlasovanie korupcie je dneska povinnosťou pre každého občana a tým, žeby dostávali niektorí odmenu, žeby došlo k určitej nerovnováhe. Takisto logicky, ministerstvo financií, keďže ide o štátne peniaze, ktoré by štát musel poukázať na tie odmeny a ktoré má dneska napnutý rozpočet, má s tým určitý problém. Ja som presvedčený, tak ako aj pán Mičovský tu spomínal, aj ja, že v prvom rade morálne kvality týchto ľudí rozhodli o tom, že poukázali na túto korupciu. Naozaj oni by na to poukázali, či by odmenu dostali, alebo nie. Toto morálne v nich, ten morálny základ bol tým, čo ich viedlo k tomu, a videli sme to aj na tom videu, že sa rozhodli, že nahlásia túto korupciu. Nakoniec som bol veľmi potešený, keď Národná rada v prvom čítaní skoro jednohlasne hlasovala za tento návrh zákona, a prišlo k tomu kompromisu, že pán kolega Figeľ toto odmeňovanie na pripomienky od ministerstva spravodlivosti, ministerstva financií stiahol, aby dosiahol kompromis, aby dnešnú situáciu, že dneska tí zamestnanci nie sú nijako chránení, aby sme v tejto Národnej rade schválili, aby boli schválení, aby sme vytvorili rámec, ktorí ich bude takto chrániť. Zatiaľ bez finančnej, finančného odmeňovania. Ja sám som skôr na pozícii toho, že mali by byť, mohli by byť aj odmeňovaní. Ale ak dneska snemovňa sa dohodne na tom, že bez odmeny posunieme tento zákon, schválime tento zákon, som ochotný aj ja, predpokladám, že aj pán predkladateľ, prijať tento kompromis. A bol som veľmi rád, keď nielen Národná rada v prvom čítaní, ale aj štyri výbory Národnej rady schválili tento návrh zákona. Bol som veľmi rád, že aj poslanci SMER-u sa pridali k tomu, že áno, sú ochotní takto chrániť týchto, čo budú nahlasovať korupciu. Aj gestorský výbor schválil tento návrh zákona. A bol som veľmi rád. Preto som bol, samozrejme, nemilo prekvapený, keď vláda Slovenskej republiky odmietla tento návrh zákona. Ale ja som pevne presvedčený, že Národná rada Slovenskej republiky je tá, ktorá prijíma v tejto republike zákony. Ja som presvedčený, že poslanci SMER-u si zachovajú svoju osobnú integritu, svoju osobnú statočnosť a to, čo schválili v prvom čítaní, čo schválili na výboroch, kde majú väčšinu, schvália aj v tomto druhom čítaní, následne v treťom a tento zákon, veľmi potrebný zákon bude prijatý.
Dovoľte mi, aby som končil takým heslom prvého československého prezidenta pána Masaryka, lebo to súvisí s tým, čo som hovoril pred chvíľou o osobnej statočnosti, osobnej integrite poslancov Národnej rady, ale aj celý čas som hovoril o boji proti korupcii, jeho heslo bolo: "Nebát se a nekrást!"
Ani my sa nebojme prijať takýto potrebný návrh zákona, ktorý bude pomáhať v boji proti korupcii. Ďakujem. (Ruch v sále.)

Pán Martvoň, som rád, že ste ma dobre počúvali, ale ja som povedal, že ministerstvo spravodlivosti uvažuje nad tým, že niektoré opatrenia pri nebankových subjektoch prijme a bude to dobré, že niektoré prijme. Ale tú podstatu, to RPMN, toho sa boja, nechcú, lebo toto je podstata, potom bude stačiť nebankovke to, že splní určité kritériá, ktoré určí Národná banka Slovenska, ministerstvo spravodlivosti, ale RPMN nechcú počuť, ani nebankovky, ani ministerstvo spravodlivosti, ale ani poslanci SMER-u. Bol tu návrh zákona, mohli ste sa k tomu vyjadriť, mohli ste vystúpiť, mohli ste povedať, že to som zle nastavil, že to netreba, že ten strop nemusí byť, hocičo ste mohli povedať. Boli ste ticho a ste to neschválili, teraz ste celý čas znova ticho, zase ste sa nevyjadrili ku RPMN. Vyjadrite sa k tomu, povedzte, že to navrhnete v skrátenom legislatívnom konaní, pôjdete za ministrom spravodlivosti! Veď keď hrozia obrovské ekonomické škody, je dôvod na skrátené legislatívne konanie, čo robia už rok a pol? Veď to podporíme! Tak sa k tomu vyjadrite konečne a nie kozmetické úpravy, ostrihávanie stromu, hovoriť to, že akcia môže byť zrušená, keď obchodná inšpekcia. Ale my nehovoríme, že to je zlé, len hovoríme, že poďme na podstatu. A skúste sa k tomu vyjadriť.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k navrhovanému zákonu. Myslel som si, že nebudem vystupovať, ale vidím, že je potrebné ešte vysvetľovať, aj podľa vyjadrení pána Cicoňa. Povedal to tu kolega Hlina, vysvetlím to ešte raz. Áno, tento zákon je o podomovom predaji, o tých šmejdoch, ktoré predkladatelia chcú určitým spôsobom vylepšiť, ale naozaj má to súvis s tými nebankovkami. Naozaj tí ľudia dostanú tam tie úverové zmluvy, kde sú stovky až tisícky percent RPMN. Som rád, že už druhýkrát ste to povedali správne: ročná percentuálna miera nákladov. To znamená, že koľko ten človek zaplatí za ten poskytnutý úver ročne. Nielen úver, ale aj všetky poplatky okolo toho a že to ľudia nečítajú a že sú vysoké, sám ste povedali. Ale o to išlo, keď som predkladal návrh o spotrebiteľských úveroch, o ten strop, aby sme to zadefinovali ten strop, aby tí ľudia nemohli vôbec v takej zmluve, kde sú stovky, tisícky percent, podpísať a kto by dal podpísať takúto zmluvu, stala by sa nulovou.
Ako ste sa k tomu vtedy postavili? Ako ste sa k tomu vtedy postavili, poslanci za SMER? Do roku 2010 platil taký zákon, kde ministerstvo financií raz ročne určovalo maximálny strop tohto RPMN. Do roku 2010, v marci roku 2010 to poslanci SMERU, vláda SMERU, zrušili a povedali: Hocikoľko môžte chcieť. Tak sa k tomu konečne priznajte! Aj od predkladateľov by som veľmi rád počul, ako sa k tomu postavia. Možnože sa to nedá priamo v tomto zákone, ale keby sa tu postavili a povedali, že dobre, ten tvoj návrh zákona, vylepšíme ho, určíme iný spôsob, lebo ja som tam zadefinoval určitý spôsob, ktorý vychádzal zo základnej úrokovej miery Európskej centrálnej banky. Môžme sa vrátiť, a to som hovoril pri prvom čítaní, môžme sa v pohode vrátiť k tomu, čo tu fungovalo niekoľko rokov, do roku 2010. Ministerstvo financií, pochopte ma, že ako opozičnému poslancovi zle sa mi dával taký návrh, kde by som povedal, že ministerstvo financií to má navrhnúť, keď to ministerstvo financií, poslanci za SMER to v roku 2010 zrušili. Tak som navrhol iný spôsob, ale pri prvom čítaní som povedal, som ochotný v druhom čítaní to otočiť a povedať, ministerstvo financií bude raz ročne, raz polročne vydávať tabuľku, kde podľa dĺžky úveru a výšky úveru bude táto ročná percentuálna miera nákladov zadefinovaná. Toto je to DNA, o ktorom Alojz Hlina hovorí, tam by ste vyťali ten strom, košatý strom nebankoviek, pôžičkární a šmejdov. Tam by ste to uťali, ale aj z informácií, ktoré mám z médií, aj po nejakých diskusiách tu s ministrom spravodlivosti, ktorý pripravuje nejaké licencovanie, nejaké opatrenia, aby nebankovky boli nejako kontrolované aj Národnou bankou Slovenska, ktorá; mimochodom, pán Cicoň, dneska nebankovky nie sú pod Národnou bankou Slovenska pod kontrolou; toto všetko minister spravodlivosti a jeho štátna tajomníčka pripúšťajú, že pripravia, ale ročnej percentuálnej miery nákladov sa boja. Nechcú to.
Ja vám poviem, mám informácie z nebankoviek, oni sú ochotní tieto niektoré opatrenia prijať, aj oni chápu, že medzi nimi sú zodpovednejšie firmy a menej zodpovedné firmy. Ja tomu rozumiem. Aj oni pripúšťajú, že môžu byť licencovaní a bude určitá kontrola Národnej banky Slovenska, ale ročnej percentuálnej miery nákladov sa boja všetci. V susednom Česku, toľkokrát ste to spomínali, susedné Česko. V susednom Česku je pôžička, ktorá presahuje ročnú úrokovú mieru 70 %, môže byť už považovaná za protizákonnú a neplatnú tým pádom. Na Slovensku tisíce percent! Videl som pôžičku 8-tisíc percent ročne, 16-tisíc percent. To súvisí s tým podomovým predajom, pretože tí ľudia dostanú tú zmluvu a, samozrejme, pán Cicoň, že ju nečítajú. Nemajú čas, sú v strese, ktorý je tam vyvolaný. Ale ak by existoval tento návrh zákona, tak by sa toho báli.
Dovoľte mi, aby som vám v tejto súvislosti, som vám prečítal, nikdy som si nemyslel, že tu budem citovať pána Jaroslava Pašku, europoslanca za SNS, vášho koaličného partnera v prvej vláde. SNS bol váš koaličný partner. Prečítam vám, čo v tejto súvislosti napísal v týchto dňoch. "Európska komisia nám vyčíta, že štát udržiava deravé právne prostredie, v ktorom môžu skupiny špekulantov a podvodníkov zneužívať ťažkú situáciu starších a chudobných ľudí, beztrestne ich okrádať, pripraviť aj o bývanie či o všetok majetok. Sme asi jediným štátom Únie, ktorý dlhé roky umožňuje takéto okrádanie svojich občanov. Výhovorky vládnej moci, že problém je zložitý, že na jeho riešení pracujú, ale nedá sa rýchlo vyriešiť, neobstoja. Veď keď chcela vláda viac peňazí pre seba, nemala problém v priebehu niekoľkých mesiacov zvýšiť dane, zaviesť vyššie odvody živnostníkom či uložiť ľuďom nové povinnosti spojené s poplatkami. Aj napriek stále vyšším poplatkom od občanov sa však služby štátu pre ľudí ustavične zhoršujú. Zdravotníctvo upadá. Kvalita vzdelávania klesá a sociálna starostlivosť o dôchodcov sa zhoršuje. Veľkí podvodníci behajú po slobode a sudcovia formálnymi aj procesnými chybami oslobodzujú zločincov. Európska komisia už tretí rok tlačí na slovenskú vládu, aby zlepšila ochranu obyvateľov pred úžerníckymi praktikami nebankových poskytovateľov pôžičiek. Uprostred prázdnin nám podpredsedníčka komisie Vivien Redingová, zodpovedná za agendu spravodlivosti, základných práv a občianstva, pohrozila pokutou za nečinnosť vlády pri elementárnej ochrane spotrebiteľov pred mafiánskymi praktikami nebankoviek." Toto píše váš koaličný partner z prvej vlády.
Dámy a páni, chcel by som počuť od navrhovateľov, ako sa staviate k ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorá je tým DNA, ktorá je tou podstatou, ktorá by mohla všetkých šmejdov, podvodníkov, úžerníkov vyťať raz na Slovensku, lebo sme už pomaly posledná krajina, tak ako o tom píše pán europoslanec.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, vážený pán kolega, že ste poukázali aj na procedúru, ako tento bod sa dostal na program. Naozaj, doteraz som si myslel, že všetci poslanci sme si rovní. Je schválené poradie, tak má sa dodržiavať. Doteraz ste poukázali na to, že nevieme dôvod, prečo títo dvaja mladí kolegovia sa dostali na rad práve teraz.
A ešte k tým šmejdom. Ten, kto bude chcieť v tejto republike naozaj vážne bojovať proti šmejdom, proti nebankovkám, proti obrovským úrokom, ktoré nebankovky požadujú, proti tým stovkám, tisíckam percent, ktoré požadujú po tých ľuďoch, ktorým strčia tie hrnce, ten bude musieť zadefinovať hornú hranicu. RPMN - ročná percentuálna miera nákladov. Takýto návrh zákona som tu predložil. Ako títo páni kolegovia aj celá strana SMER sa k tomu postavili? Ako? V prvom čítaní som hovoril, som ochotný aj inú formu, ako zadefinovať hornú hranicu. Skúste si ju povedať vy. Ale všetci sa toho bojíte, pretože to vyhovuje určitým ľuďom v tejto republike, to vyhovuje. Ten, kto bude chcieť bojovať proti šmejdom, bude musieť ohraničiť. A takýto návrh zákona do roku 2010 platil v tejto republike. Ministerstvo financií určovalo hornú hranicu úrokov, ktorú môže požadovať nebankový subjekt alebo pôžičkáreň. Prečo ste sa toho báli? A dneska tu kozmeticky idete upravovať tento návrh zákona. Trošku vylepšujete, áno, ale v skutočnosti nebudete riešiť to, z čoho žijú všetci tí, ktorí požadujú stovky až tisícky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, vážený pán kolega, za váš príspevok. Naozaj ste zvýraznili, že najväčší problém na Slovensku je dneska nezamestnanosť. Naozaj, najväčší problém je to.
Mala by sa tým zaoberať celá vláda, minister sociálnych vecí to nevyrieši sám. Ale čo urobila vláda Slovenskej republiky? Systémovo otrávila podnikateľské prostredie na Slovensku. Vyššie dane, vyššie odvody, horší Zákonník práce. To spôsobilo to, že firmy začali prepúšťať. Je tu väčšia nezamestnanosť a je to problém číslo jedna.
Naozaj, mali ste šancu. Bol tu návrh na licencie, paušálne dane pre živnostníkov, znížili ste. Navrhovali sme rodinné firmy, drobnú pomoc pre tie malé firmy. Nie, vy idete systémom, že vyberáte si tie firmy a kupujete si tie pracovné miesta, jednotlivo, v jednotlivých okresoch o tom rozhodujú komisie, aj to zamestnávanie do 29 rokov komisie rozhodujú. Už sa vyčerpali tie finančné prostriedky, možno ešte nejaké nájdete, ale kupujete si tie pracovné miesta. V tejto situácii nastaviť represie! Represie nikdy nevyriešia na Slovensku zamestnanosť! Môžte ich pritvrdzovať, ako chcete. Môžte na tých inšpektorov práce nasadiť ďalších inšpektorov a na nich ďalších policajtov. Nepomôže to! Ľuďom na Slovensku, podnikateľom, živnostníkom sa musí oplatiť zamestnávať. Dnes je to nastavené tak, že sa im neoplatí zamestnávať, a preto ja odsudzujem zamestnávanie ako nelegálne, pretože to zhoršuje v podnikateľskom prostredí tých, ktorí zamestnávajú legálne. Ale človek, ktorý je v životnej situácii, že nemôže si nájsť prácu, veľmi rád prijme aj túto čiernu prácu, aby uživil svoju rodinu.

Ďakujem, pán kolega, za vašu faktickú poznámku. Naozaj ešte raz chcem povedať, vo svojom vystúpení možnože som to málo zdôraznil, naozaj štát, SPP, tým, že kúpi tieto akcie, daruje finančnej skupine J&T a českému majiteľovi 40 miliónov ročne, možno aj viac. Nechcem to tu rozoberať. Ale v ziskových dcérskych spoločnostiach, to je to, čo som možno málo zvýraznil, a vy ste to pripomenuli, ďakujem, tam, kde vytvárajú tieto podniky veľký zisk, tak im ten podiel zostane. Ale v stratovom SPP, ktorý robí stratu 80 miliónov, tam to od nich kúpime. To znamená, rovno im tie milióny darujeme. Ďakujem.