Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, uvedeným protokolom sa zaviedla nová príloha Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovania z lodí, ktorá stanovila nové pravidlá pre zabránenie znečisťovania ovzdušia z námorných lodí a ktorá vstúpila do platnosti 19. mája 2005.
Protokol je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou všeobecnej povahy a zároveň je medzinárodnou zmluvou, ktorá zakladá priamo práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, na platnosť ktorej sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
Zároveň je podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, tento návrh predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb.
Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má prednosť pred zákonmi.
Vzhľadom na zmeny v politickom a hospodárskom usporiadaní Európy a na rozvoj ekonomických vzťahov medzi Slovenskom a Bosnou a Hercegovinou je potrebné vytvoriť právny rámec pre vykonávanie medzinárodnej cestnej dopravy.
Bosna a Hercegovina má pre slovenských cestných dopravcov význam z pohľadu hospodárskej spolupráce.
Na základe predkladanej zmluvy budú mať slovenskí dopravcovia právo vykonávať bilaterálnu a tranzitnú nákladnú dopravu bez akýchkoľvek povolení príslušných orgánov Bosny a Hercegoviny.
Zmluva upravuje aj vykonávanie pravidelnej osobnej a kyvadlovej dopravy.
Vykonávanie nepravidelnej autobusovej dopravy sa bude riadiť mnohostrannou dohodou Interbus.
Predkladaná zmluva rešpektuje Dočasnú dohodu o obchode a obchodných záležitostiach medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej. Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda pripravila návrh zákona vzhľadom na potrebu zapracovať do zákona ďalší spôsob, ktorým by mohol Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky prideľovať individuálne práva na používanie frekvencií, a to prostredníctvom elektronických aukcií. Doteraz sa tento spôsob uskutočňoval iba formou výberového konania.
Novela taktiež obsahuje spresnenie niektorých výkladovo sporných častí zákona a úpravy legislatívnotechnických detailov zákona o elektronických komunikáciách.
Návrh zákona prerokovala a schválila vláda dňa 31. mája 2012. Ďakujem za slovo.

Ja som pozorne počúval, či z toho vyplynula nejaká otázka. Skôr to boli konštatácie. Tak ja tiež len skonštatujem, ako ste aj vy skonštatovali, že zatiaľ je to predbežný súhlas. Bude prebiehať audit a vo všeobecnosti, či španielska vláda už urobila všetko, vždy sa dá možno urobiť viac. Problém je, že riešia aj nejaký krátkodobý momentálny problém, ktorý súvisí s likviditou, a to viete, že znamená eminentný problém pre tú krajinu. Takže odkážem ministerstvu financií, o čo ste ma žiadali.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, vzhľadom na to, že je to nie teda jedna otázka, ale šesť, tak pôjdem postupne. Chcete, aby som aj čítal názvy tých podotázok alebo len odpovedal? Ako vy chcete, vám odpovedám.
Takže prvá bola: Na základe akých podmienok ste súhlasili za Slovenskú republiku s takouto pomocou? Slovensko, tak ako aj iné krajiny Európskej únie, vyjadrili prípadnú podporu Španielsku v jeho snahe o uzdravenie svojho bankového sektoru v podobe sektorálneho programu. Slovensko sa zatiaľ k ničomu nezaviazalo a bude požadovať presné údaje o stave jednotlivých bánk a kondicionalitu v rámci tohto programu zameraného na bankový sektor.
Pre aké banky má byť cez španielsku agentúru určená pomoc? Presné mená budú známe po ukončení auditu španielskych bánk. Predpokladáme, že pôjde hlavne o Bankiu.
Je táto pomoc z prostriedkov aj slovenských daňových poplatníkov nevyhnutná? Zatiaľ nepoznáme, ktorým mechanizmom, či EFSF alebo ESM sa bude táto pomoc financovať. Priame náklady z prostriedkov daňových poplatníkov v prípade EFSF neexistujú. Podobne je tomu aj v prípade ESM, ktoré sú taktiež prostriedky, ktoré si bude požičiavať, prostriedky, na kapitálovom trhu. Prvá splátka do ESM je zo štátnych finančných aktív. Sú tieto banky kľúčové pre Európsku úniu? Bankia je podľa Tacty už štvrtou najväčšou bankou v Španielsku a vlastní približne 11 percent všetkých bankových aktív. Prípadný kolaps tejto banky by ohrozil španielsky finančný systém, a taktiež by motivoval občanov Španielska k výberom alebo presunom depozitov.
Vyčerpalo Španielsko všetky svoje vnútorné možnosti na získanie prostriedkov? V súčasnosti si španielsky fond na reštrukturalizáciu bánk nevie požičať na trhu financie s únosným výnosom z dôvodov zvyšujúcej sa rizikovej prirážky. Tento program by mal aspoň sčasti preťať prepojenie medzi bankami a španielskou vládou, čo je podľa väčšiny odborníkov asi najväčší problém v rámci periférie.
Kto a kedy bude dávať mandát slovenskému zástupcovi v príslušnom mechanizme? V súčasnosti nie je jasné, prostredníctvom ktorého mechanizmu sa bude pomoc Španielsku poskytovať. V prípade EFSF je každý program schvaľovaný na pôde Eurogroup, čo je najkľúčovejší moment v rámci akejkoľvek pomoci. EFSF Board of Directors vykoná už len samotnú exekúciu uvoľňovania finančných prostriedkov. Slovenský zástupca Board of Directors je menovaný a splnomocnený vládou. V ESM je situácia podrobne popísaná v návrhu zákona o ESM. Pre Slovenskú republiku je však výhodnejšie použiť pomoc Španielska permanentným mechanizmom ESM, pretože riziko nesplatenia zdrojov, ktoré si požičia ESM, bude znášať samotné ESM, nie jeho akcionári. Z tohto dôvodu ESM na rozdiel od EFSF nepôsobí zvyšovaním, nespôsobí zvyšovaním objemov financovania či so svojimi emisiami zaťaženie hrubého verejného dlhu členských štátov, ale, ale ESM. V súčasnosti je na programe schôdze Národnej rady návrh zákona, ktorým sa zabezpečí vykonávanie práve tohto finančného mechanizmu. V rámci deľby kompetencie môžme zakotviť pri určitých kľúčových rozhodovaniach Rady guvernérov, ako je napríklad schvaľovanie a zvýšenie základného imania ESM alebo distribučného kľúča, aj Národnú radu Slovenskej republiky. Je však na Národnej rade, akým spôsobom si tieto právomoci v konečnej podobe schváli tak, aby Národná rada nebránila plynulému fungovaniu ESM a zároveň aj udelila súhlas ministrovi financií na hlasovanie v Rade guvernérov.
Ďakujem.