Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, ja viem, že takýto obsiahly materiál asi nebude to, čo čítajú všetci poslanci. Ja som si to prečítal, lebo si myslím, že to je eminentne dôležitá téma.
Poviem rovno na začiatok, že je to dobre urobený materiál a ja by som sa zachytil v rámci toho materiálu na dvoch veciach. Jedna z nich je tá, o ktorej už hovoril aj pán podpredseda vlády, a síce...
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, ja viem, že takýto obsiahly materiál asi nebude to, čo čítajú všetci poslanci. Ja som si to prečítal, lebo si myslím, že to je eminentne dôležitá téma.
Poviem rovno na začiatok, že je to dobre urobený materiál a ja by som sa zachytil v rámci toho materiálu na dvoch veciach. Jedna z nich je tá, o ktorej už hovoril aj pán podpredseda vlády, a síce príprava slovenského predsedníctva na druhú polovicu roku 2016, a teda konkrétne parlamentná dimenzia.
No, ja viem, že formálne sa parlament na tých, na tej príprave predsedníctva zúčastňuje nejakým spôsobom, ale z tohto miesta chcem povedať, že na rozdiel od ministerstva zahraničných vecí absolútne nedostatočne. A ja vidím, že ministerstvo v dostatočnom predstihu pochopilo, že v podstate predsedníctvo predstavuje dosť veľký logistický problém, že bude potrebné zamestnať nie málo ľudí, aby sa to dalo zvládnuť organizačne. Každý, kto sa zúčastnil nielen samitov, ale aj stretnutí napríklad na parlamentnej úrovni, či už je to COSAC, alebo či je to stretnutie zahraničných branno-bezpečnostných, európskych výborov, to sú obrovské podujatia, ktoré potrebujú organizačne zabezpečiť a okolo ktorých pracuje veľmi veľa ľudí. A ja som zatiaľ nepostrehol, že by s výnimkou tajomníkov našich výborov, teda európskeho a zahraničného a niektorých ďalších, na tie stretnutia vždy v hlavnom meste predsedajúcej krajiny, napríklad teraz naposledy v Rige, že by bol nejaký iný úradník alebo napríklad kancelár účastný, aby sa opýtal svojich parlamentných kolegov, ktorí to organizujú v tej predsedajúcej krajine, že čo všetko treba urobiť a ako to treba urobiť, ako je to ľudsky náročné, koľko ľudí treba zamestnať a koľko to bude stáť prostriedkov. Slovenský parlament, pokiaľ viem, nič podobného zatiaľ nerobí a neurobil a podľa mňa to nie je veľmi zodpovedné.
Ja si myslím, že je najvyšší čas, aby kancelária slovenského parlamentu využila už to ďalšie predsednícke obdobie, to, myslím, bude predsedať Luxembursko, a poslala tam, aby tam išiel kancelár osobne, aby tam išli pracovníci zahraničného oddelenia a počas tých jednotlivých schôdzí, ktoré majú odborný obsah, napríklad stretnutie ako COSAC alebo ako stretnutie zahraničných branno-bezpečnostných výborov, aby počas toho získali čo najviac informácií z kancelárií toho parlamentu predsedajúcej krajiny. Pretože bez takýchto informácií a bez takýchto skúseností nám hrozí, že budeme šialene improvizovať. Slovensko bude predsedajúcou krajinou od 1. júna, pardon, od 1. júla 2016. Tuto budú na našich miestach sedieť možno niektorí z nás, ale strašné množstvo nových poslancov, niektorí skúsení, niektorí úplne neskúsení a nie je dobré ani rozumné nechávať na tých, čo prídu po nás, len tak v podstate prípravu práce, lebo nás sa už nemusí týkať. No nás sa to bude týkať v každom prípade ako krajiny, ako ľudí, ktorí sú angažovaní v politike.
Takže využívam prerokúvanie tohto materiálu na to, aby som upozornil, že je najvyšší čas, aby aj, by som povedal, lobisticky a informačne, aby sa dôslednejšie začal pripravovať aj slovenský parlament, bude sa nás to týkať, a to tak, že veľmi intenzívne. Nerád by som, aby Slovensko v tomto smere vyšlo ako krajina, ktorá si nevie poradiť a ktorá zlyhala, bola by to hrozná hanba. To je jedna vec.
Ďalšia vec, ktorej som sa chcel dotknúť, je to, čo sa je možné dočítať na, hneď to poviem, na strane 9 tohoto materiálu, kde sa píše, že: "Podľa štúdie Eurobarometer z jesene 2014 už nie je podpora voči EÚ vyššia ako priemer Európskej únie. Dôvera v inštitúcie je podľa prieskumu v EÚ 43 %" a tak ďalej. Tieto čísla a nízka účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu bývajú často interpretované ako prejav akejsi vzdialenosti európskych inštitúcií a orgánov od obyvateľov, ako akýsi demokratický deficit alebo deficit legitimity. Ale v tomto materiáli som neobjavil a ani v žiadnom inom som neobjavil niečo, čo ale kľaje (správne "kole") do očí, že časť zníženej dôvery voči Európskej únii ako takej a voči európskym inštitúciám je výsledkom vedomej propagandistickej dezinformačnej činnosti, ktorá celoplošne pôsobí v Európe. Je to, stalo sa alternatívnym a módnym spochybňovať demokratickosť Európskej únie, stalo sa alternatívnym a módnym nadávať na Európsku úniu, rozprávať o diktatúre, rozprávať o cenzúre. Všeobecne hostilné postoje voči Európskej únii a európskej integrácii proste doslova zaplavili prostredie a začína vzrastať vplyv politických strán, zatiaľ našťastie nie až tak veľmi na Slovensku, ale v Európe, vplyv politických strán a váha politických strán, ktoré sú svojím profilom vyslovene antieurópske. Či už je to United Kingdom Independence Party vo Veľkej Británii, uvidíme, dnes sú tam voľby, že ako dopadnú, alebo je to napríklad Jobbik v Maďarsku a čiastočne aj vládna strana v Maďarsku Fidesz, zaznieva z jej strany sem a tam niečo, čo teda sa jednoznačne nedá interpretovať ako priaznivý postoj k Európskej únii, alebo je to Front National vo Francúzsku Marine Le Pen, ktorá vraj mimochodom včera vraj rečnila v českom parlamente. To všetko sú signály, že sa tu deje niečo, čo má možno externý zdroj.
Chcem vás upozorniť na to, že tieto subjekty sú finančne a organizačne sponzorované z Ruska, tieto politické subjekty. Chcem vás upozorniť na to, že protieurópska rétorika je a protieurópske dezinformačné kampane majú jeden a ten istý zdroj. Ten zdroj sú centrály, ktoré sa špecializujú na tento typ informačnej vojny s cieľom rozvrátiť Európsku úniu, s cieľom oslabiť lojalitu a dôveru ľudí, ktorí obývajú Európsku úniu, občanov Európskej únie voči Európskej únii, s cieľom jednoducho opäť atomizovať Európu na jednotlivé, v podstate iba svojimi záujmami hnané národné štáty, ktoré, samozrejme, že sú omnoho ľahšou korisťou akýchkoľvek expanzívnych alebo vplyvových snáh.
Takže za týmito číslami, za tým poklesom podpory pre Európsku úniu ja čítam práve toto. Nemôže to byť nič iného. Pretože keď sa poobzeráte okolo seba, tak stopy pomoci Európskej únie nájdete všade, potkýnate sa o vynovené námestia slovenských miest, potkýnate sa o všetky možné projekty, ktoré proste menia a zlepšujú prostredie Slovenska. Ľudia ako priamu osobnú skúsenosť s Európskou úniou, s jej legislatívou a s jej orgánmi nemajú takú, aby logicky z toho mohla vyplynúť klesajúca podpora pre Európsku úniu. Čiže jediné vysvetlenie je postupný korodujúci, rozkladajúci účinok protieurópskej, protizápadnej propagandy a dezinformačných kampaní.
Chcel som na to upozorniť, že budeme sa tým musieť zaoberať, lebo sa nám veľmi ľahko môže stať, že počas zaoberania sa vznešenými projektami a, ja neviem, našimi povinnosťami v rámci predsedníctva budeme konfrontovaní s naším vlastným obyvateľstvom, ktoré si vlastne vo väčšinovej miere prestane priať našu európsku identitu a to by som považoval za veľkú katastrofu.
No a k tým, krátko by som komentoval aj to, čo už Jozef Mikloško komentoval, s tými vlnami utečencov. No tak to, čo povedal ako analýzu príčin, tak by som povedal, že to nie je ani veľmi vhodné nejakého podrobného komentára, ale za bolesti a biedy afrického kontinentu a Blízkeho východu v tejto chvíli naozaj nemôže ani Európska únia, ani Spojené štáty americké. Za vraždenie sa, za vraždenie kresťanov moslimskými proste extrémistickými organizáciami v Nigérii, preboha, nemôžu Spojené štáty, ani Európska únia. A tie vlny utečencov naozaj v podstate prichádzajú cez Líbyu, ale tí, čo čakajú na líbyjských brehoch, nie sú z väčšej časti Líbyjčania a môžu pochádzať z Eritrey po Mali a Nigériu až po Somálsko. A oni neprichádzajú len zo smeru Líbye, oni prichádzajú, samozrejme, aj po Stredozemnom mori z východu, z Turecka, z Libanonu.
Ja chcem oceniť ináč zdržanlivý postoj našej diplomacie v tomto smere, pretože objektívne vzaté problémy, ktoré má v danej chvíli, tie tragické, humanitárne, ľudské problémy, ktoré má Afrika, nie je možné vyriešiť tým, že sa Afrika presťahuje do Európy. Proste to nie je možné. Tým ľuďom, ktorí už sú tu, a tým ľuďom, ktorí sa topia niekde vo vodách Stredozemného mora, tým ľuďom treba pomôcť, to je naša povinnosť. Ale treba vyriešiť zdroj tých problémov a ten je na africkej pôde, ten nie je vo vodách Stredozemného mora.
Nemám na to recept, ale viem si predstaviť, že prostriedky akokoľvek by boli veľké na trebárs aj vojenské riešenie problémov na africkej pôde, by boli rozhodne menšie ako ďalšie miliónové vlny utečencov na európsku pôdu. Tie by sme nezvládli, to si jednoducho Európa nemôže pri všetkom svojom bohatstve dovoliť.
Inak to je všetko. Detailne to je veľmi obsiahly materiál, detailne, myslím, že nemá zmysel sa tým zaoberať, je to štandardný, dobre spracovaný materiál.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis