Videokanál poslanca

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokúsim sa stručne pár faktov uviesť k tejto problematike. Veľa sa tu rozvíja technických nezmyslov, a preto sa pokúsim ich nejako napraviť alebo uviesť na správnu mieru.
Poslanci Národnej rady, členovia vlády, zamestnávateľské zväzy, iné subjekty, prakticky všetci dostávame a dostávali sme negatívne správy najmä zo stavebného trhu o neplatení subdodávateľov, o ich ťaživej situácii v celom reťazci obchodných vzťahov a následkov, ktoré vyúsťujú do reštrukturalizácie alebo konkurzu, resp. do krachu doposiaľ viacej rokov žijúcich a zdravých podnikateľských subjektov. Áno, tento nový neduh treba riešiť a myslím si, že aj my vláda sme ho mali riešiť skôr, ale nikto si nepoložil otázku, prečo to tu zrazu vzniklo, veď to tu nebolo a ak áno, tak zanedbateľne a ojedinele, pretože obchodní partneri na stavbách boli vzájomne časom vyskúšaní vzťahmi, obchodnými vzťahmi, plnením vzťahov a tento segment vzťahov bol prakticky vyčistený.
Je treba, páni opoziční poslanci, si konečne uvedomiť, že problém s neplatením na diaľničných stavbách je len čiastočne zapríčinený legislatívou, a preto chcem zdôrazniť aj to, že nielen neplatenie na diaľničných stavbách, ale aj zníženie kvality stavieb, oneskorenie výstavby nie je spôsobené len legislatívou, ale aj tým, že uskutočnené súťaže, ktoré z postu ministra alebo exministra Figeľa boli realizované z politickej moci, negatívne boli ovplyvňované a tieto súťaže boli vysúťažené pod cenu, pod reálnu cenu.
Ja som na tento neduh upozorňoval v roku 2011, pretože bol som často pertraktovaný a predstavovaný pred skutočnosti, ako predražene sme stavali, a tie heslá si všetci pamätáte: My staviame lacno a vy ste stavali predražené diaľnice. Na to som reagoval iba to, že počkajte, vysúťažiť neznamená postaviť a vysúťažiť, doplním aj po dnešku, vysúťažiť s touto kultúrou podvodu neznamená ukončiť a skolaudovať, a platí staré slovenské porekadlo, že na konci bič plieska. Čo sa teraz tuto objavilo, žiaľ, na konci bič plieska a je potrebné, aby sme to dotiahli, súčasná vláda, aby aspoň tieto nezmysly boli reálne ukončené.
Veľmi stručne pár parametrov, kým prídem k tomu, ako boli firmy donútené k takýmto cenám. Tie parametre sú pomerne jednoduché. Hovoríte, že ste realizovali v žltom FIDIC-u, ale tento žltý FIDIC bol, nechcem ísť hlboko do technických problémov, ale bol nastavený zle. Bol nastavený tak, že štát kupoval mačku vo vreci, ale politici vtedajší s obľubou porovnávali túto mačku vo vreci s projektom podľa červeného FIDIC-u, podľa ktorého sa mal úsek stavať. To znamená, výstavba žltým FIDIC-om, zhotoviteľ takouto výstavbou, zhotoviteľ urobil úplne nové projektové riešenie, ktoré je ťažko porovnateľné s tým, ktoré malo byť realizované červeným FIDIC-om. A takýmto novým žltým FIDIC-om a projektom podľa žltého FIDIC-u utrpela kvalita, narástli nároky na štátny rozpočet v rámci údržby a generálnych opráv a zhotoviteľ pripravil štátu neznáme technické riešenie s akcentom na stlačenie ceny, čo sa zase prejavilo a prejavuje alebo bude prejavovať v kvalite a viacnásobných údržbách a generálnych opravách.
Čiže prvá línia je tá, že žltým FIDIC-om bola vlastne diskriminácia celého tendra, pretože žltý FIDIC znamená to, ale ak ste chceli postupovať žltým FIDIC-om, mali ste hlbšie definovať parametre tejto stavby, čo sa nestalo, a preto každý z uchádzačov si urobil v podstate ľudovú tvorivosť tým, že technická norma to odo mňa nepýta, tak to nebudem realizovať, ale má to dopad na prevádzkové náklady na údržbu a na kvalitu stavby.
Pre porovnanie, kde bol zdeformovaný žltý FIDIC, lebo sám som si urobil, tú analýzu nikto neurobil. Doteraz sa tu len doslova tára o nezmysloch a porovnáva sa, ale nikto si neurobil porovnanie, ktoré som si ja v roku 2011 urobil, lebo samému mi nešlo do hlavy, že či sme až tak predražene stavali a kde to dospeje, a vtedy som na to poukazoval aj tu v Národnej rade, čo sa stane, a poukazoval som aj cez médiá, ale vtedy to bolo málo uverejňované a v podstate mi nikto neveril a, žiaľ, ten scenár sa napĺňa. Poukazoval som na to, že keď stlačíte tie ceny do nereálnych relácií, vtedy získame nižšiu kvalitu, väčšie nároky na štátny rozpočet pri údržbách a opravách a zároveň, keď už bude do kúta zahnaný vyšší dodávateľ, to je jedno, či Váhostav, alebo Doprastav, alebo hociktorý, tak, samozrejme, vždy to v tých zmluvných vzťahoch sa bude snažiť vytiahnuť od tých subdodávateľov, čo je veľmi nebezpečný úkaz, a že bude to spôsobovať celý reťazec krachujúcich malých subjektov, čo sa dnes deje.
Takže vrátim sa k žltému FIDIC-u, nemôžem teraz všetky parametre, lebo toho sú tri strany, ale napríklad v červenom FIDIC-u, to znamená, to, podľa čoho sa malo porovnávať a podľa čoho vyšla štátna expertíza 330 miliónov a podľa čoho predpokladaná hodnota zákazky NDS-ky bola, myslím, že 260 miliónov na úseku Dubná Skala – Turany a vysúťažená cena bola 137 miliónov, tak zdeformovalo sa technické riešenie v žltom FIDIC-u nasledovne, napríklad: Trativody v červenom FIDIC-u boli zapracované popri diaľnici. V žltom FIDIC-u ich uchádzač, doprojektoval to a vypustil ich, lebo norma ich od neho nepýta. Zhoršenie vodného režimu stavby. Geomreže. Osemmetrové svahy popri Váhu, kde bol v červenom FIDIC-u navrhnutý každý meter výstuž z toho svahu geomreží, aby sa nezosúval vplyvom podmývania, prípadného podmývania Váhom. Geomreže boli vypustené, pretože norma ich nepýta. Červený FIDIC stabilizoval ten svah tak, aby sa nezosunul najbližších 30 – 40 rokov, ale zhoršenie vodného režimu tejto stavby je evidentné. Ja som sa aj pýtal: Prečo ste vypustili tie geomreže? Pretože nás tlačili do takejto nízkej ceny. No, ale... (reakcia z pléna), hneď to vysvetlím. Ale záruka? Ako chceš poskytnúť záruku? No, my sa modlíme, aby 4 – 5 rokov, kým je záruka, aby neboli také povodne, ktoré nám to podmyjú a potom už to bude platiť štát.
Ďalšie. Pruh pre pomalé vozidlá. 600-metrový pruh pre pomalé vozidlá bol naprojektovaný v červenom FIDIC-u, ale v žltom FIDIC-u víťazný uchádzač tento pruh pre pomalé vozidlá vypustil. To znamená, že stúpanie viac ako 2 %, zníženie rýchlosti pomalých vozidiel, zníženie priepustnosti úseku. Takže to sú tie rozdiely v tých parametroch. Môžem ešte ďalej hovoriť, ale asi stačí k tým parametrom.
Ďalšie veci boli v cene. Zas len poviem pár ukazovateľov. Tiež som robil určité roky a nie dva roky v stavebníctve, takže sa trošku vyznám do toho aj do cenovej politiky v stavebníctve. V cenových náležitostiach to bolo takto. Vybral som si ja, keďže som staval tak predražene, rozhodujúce položky z toho rozpočtu. Rozpočet diaľnice má do dvetisíc položiek, čiže nechcem tu teraz prezentovať všetkých dvetisíc položiek, ale jednoducho tie rozhodujúce, ktoré sú napríklad betón. Betónu je na každej diaľnici veľa. Meter kubický betónu bol ocenený vo víťaznej ponuke uchádzača na 28 eur za meter kubický. Na trhu v tom čase oscilovala cena za meter kubický betónu okolo 50 eur. Ja som sa pýtal aj vtedy víťazného uchádzača, lebo mi to nešlo do hlavy, ako si mohol toto oceniť, keď vieš, že za toto to nevieš dodať? Ja som sa pýtal aj kamarátov, ktorých mám v betonárkach. Vieš ty dodať meter kubický betónu za 27 eur, v tom čase? Ho, ho, keď takého nájdeš, tak mi ho pošli a ja od neho zoberiem 100-tisíc metrov kubických ročne a ešte na tom zarobím, lebo na trhu je cena 50 eur. Neviem, prečo to tam dali, ale poviem za chvíľu. Betonárska oceľ. Ďalšia rozhodujúca položka pri výstavbe diaľnic. Tona betonárskej ocele bola ocenená okolo 600 eur za tonu betonárskej ocele v priemere. Samozrejme, každá, je tam 6 druhov betonárskych ocelí, hrebienková a tak ďalej, to nejdem do takých technikálií vojsť, ale v tom čase bola tona betonárskej ocele 1 300 eur za tonu. Tak zase som sa pýtal, ako si takúto cenu mohol dať? No uvidíme, však...
Čiže toto je určitý diletantizmus, a preto to nazývame kultúrou podvodu, že takéto prostredie ste vytvorili. Pretože štát nemá vytvoriť takéto deformované prostredie bez toho, čo sa potom následne stane. Štát má byť aj zodpovedný a toto vám vytýkame, že toto sa vtedy udialo.
Ako ste donútili tie firmy? Na toto som sa tiež pýtal. Povedali mi jednoznačne, nikdy by som takúto ponuku nedal, ale jednoducho vysokí predstavitelia, ktorí sa volali pán Figeľ a pán Kolník, si ma zavolali a povedali mi, ak bude cena za úsek Dubná Skala – Turany okolo 150 miliónov plus 10 %, plus-mínus 15 %, vtedy môžete ísť ďalej. Ak ale takéto ceny nebudú, zrušíme súťaž. Čo je v moci, lebo tam sa ozaj nedá povedať, že takéto položky takto oceň, ale toto bolo v moci vtedajšieho rezortu dopravy. Jednoducho zrušíme súťaž a nebudete mať robotu. Preto sa oni snažili, preto zápasili s existenčnými problémami, a preto toto prostredie vytvorili. Samozrejme, ich neospravedlňujem, lebo je nebezpečné a nehorázne a zlé, že zakontrahujú subdodávateľov a subdodávateľov neplatia a dovolia krach tých subdodávateľov, ale prvotná príčina a štart tohto je na pleciach exministra Figeľa.
A ešte jedno poviem: premiérka Radičová alebo expremiérka Radičová, ktorú ste tu spomínali, s tým absolútne nič nemala. Ona o tom vôbec nevedela. Takže pozor, neklaďme do toho Radičovú, pretože naozaj toto bolo zapríčinené odtiaľ, kde som pred chvíľou povedal. Preto to nazývame kultúrou podvodu.
Ešte jedno spomeniem, že nielen živnostníci, nielen kvalita stavieb týmto bude trpieť, nielenže budú drahšie prevádzkové náklady, ale okradli sme sa aj o eurofondy takýmto postupom. Zjednodušene tak, že 137-miliónová stavba má cirka 70 % z eurofondov. Ale reálna cena 200-miliónová by mala 70 % a tá suma by predstavovala niečo úplne iné. Čiže vytvorili ste také prostredie, že menej čerpáme eurofondy, musíme to teraz nahrádzať v strese inými projektami a spôsobilo to reťazec, na ktorý som upozorňoval v roku 2011, ktorý sám neviem, kde sa dostane.
Na záver poviem len pár slov k zákonu a bližšie k tomu povie kolega Borec, minister spravodlivosti, ale rešpektujem to, že naozaj sme mali sa týmto problémom vážnejšie zaoberať pred rokom, keď boli tie prvé avíza, ale aj keď sme sa tým nezaoberali, máme snahu to doriešiť teraz tým, čo sme postavili na stôl. Ak je niečo zmysluplnejšie, samozrejme, budeme radi to riešiť. Nevieme z dnešného stupňa pohľadu a poznania vymyslieť niečo, čo je lepšie, také, aby aj zachránilo určitý život v stavebníctve, lebo to sa nejedná len o Váhostav, lebo tento reťazec sa nám bude reťaziť aj v iných stavbách, to neskončí ešte tak jednoducho. Takže toto je to najlepšie a najvhodnejšie, čo sme vedeli dať na stôl. Ak budú zmysluplné návrhy, radi sa s nimi stotožníme, ale nie nereálne ako z dielne KDH vyšlo, myslím, že pred trištvrte rokom, zmeniť úhrady priamo subdodávateľov. Ako to chcete vyriešiť? To vôbec sa nedá retroaktívne urobiť. Ako to chcete urobiť? Je to citlivé tiež z hľadiska záruk. Kto prevezme záruku? Kto prevezme prácu? Čiže je to na dlhšiu diskusiu, ale vnímam to ako pokrytecké minimálne z úrovne KDH v tom, že vy ste ten problém spôsobili. Teraz ho riešite nerealizovateľne alebo vtedy ste ho riešili nerealizovateľnými legislatívnymi zmenami a teraz ešte aj kritizujete to, čo dávame na stôl.
Čiže skúsme sa pobaviť o tom, že hľadajme zmysluplnejšie riešenie, tak aby sme zachránili život týchto podnikateľských subjektov, pretože mne osobne to veľmi vadí. Napríklad v eurofondoch máme nie 10 miliónov, ale rádove 30-krát viac na to, aby sme zachránili alebo udržali dlhšiu životnosť malých a stredných podnikov. Ideme robiť okolo toho nové projekty a na druhej strane pripustíme, že takto nám krachujú desiatky malých a stredných podnikov. Toto je nezmysel, ktorý nemôžme dopustiť. My musíme sa tým hlbšie zaoberať, musíme nájsť teraz nejaké okamžité riešenie, ktoré túto situáciu zastabilizuje a, samozrejme, koncepčne sa potom pozerať ďalej.
A doporučím, viacej sa počúvajme, pretože naozaj tento problém bol spôsobený najmä tým, že takéto nereálne ceny, ktoré boli realizované, ku ktorým boli donútené tieto stavebné firmy. Tak ako som povedal, nemusel, ale nebudeš robiť nič, zajtra krachuješ. Takže toto sú tie nebezpečné veci, ktoré nazývame kultúrou podvodu, a je to pokrytectvo z vašej strany, že nám to dávate za vinu, keď ste to spôsobili vy. Ten štart a ten prvotný podnet bol od vás v tom, že ste sa chceli prezentovať, ako lacno staviate za nereálne hodnoty a nereálne ceny. Toto jednoducho ešte neskončilo a ťažko sa tieto stavby budú dokončovať. A ak sa dokončia, tak len vtedy, že bude nižšia kvalita, nižšie parametre, to je jednoznačne preukázateľné, a sám neviem, kde sa to vôbec dostane.
A tiež to hodnotím ako nehoráznosť, že v rámci reštrukturalizácie niekto za 15 eur si kúpi 100 eur, to je nezmysel. Dnes si kúpi za 40 eur 100 eur, samozrejme, môže byť polemika, či je to dobrá cena, ale priemerná výťažnosť v reštrukturalizáciách je na Slovensku, to povie pán minister, myslím, že okolo 25 percent. Čiže snažili sme sa tam dať takú hladinu, ktorú ešte budeme vedieť zachrániť a s ktorou dúfame, že prežijú títo malí a strední podnikatelia tak, aby ich život na Slovensku aj podnikateľský život na Slovensku, ktorý nie je jednoduchý, ale aby sa udržal a pokračoval ďalej.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)