Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokúsim sa stručne pár faktov uviesť k tejto problematike. Veľa sa tu rozvíja technických nezmyslov, a preto sa pokúsim ich nejako napraviť alebo uviesť na správnu mieru.
Poslanci Národnej rady, členovia vlády, zamestnávateľské zväzy, iné subjekty, prakticky všetci dostávame a dostávali sme negatívne správy najmä zo stavebného trhu o neplatení subdodávateľov, o ich ťaživej situácii v celom reťazci obchodných vzťahov a následkov, ktoré vyúsťujú do reštrukturalizácie alebo konkurzu, resp. do krachu doposiaľ viacej rokov žijúcich a zdravých podnikateľských subjektov. Áno, tento nový neduh treba riešiť a myslím si, že aj my vláda sme ho mali riešiť skôr, ale nikto si nepoložil otázku, prečo to tu zrazu vzniklo, veď to tu nebolo a ak áno, tak zanedbateľne a ojedinele, pretože obchodní partneri na stavbách boli vzájomne časom vyskúšaní vzťahmi, obchodnými vzťahmi, plnením vzťahov a tento segment vzťahov bol prakticky vyčistený.
Je treba, páni opoziční poslanci, si konečne uvedomiť, že problém s neplatením na diaľničných stavbách je len čiastočne zapríčinený legislatívou, a preto chcem zdôrazniť aj to, že nielen neplatenie na diaľničných stavbách, ale aj zníženie kvality stavieb, oneskorenie výstavby nie je spôsobené len legislatívou, ale aj tým, že uskutočnené súťaže, ktoré z postu ministra alebo exministra Figeľa boli realizované z politickej moci, negatívne boli ovplyvňované a tieto súťaže boli vysúťažené pod cenu, pod reálnu cenu.
Ja som na tento neduh upozorňoval v roku 2011, pretože bol som často pertraktovaný a predstavovaný pred skutočnosti, ako predražene sme stavali, a tie heslá si všetci pamätáte: My staviame lacno a vy ste stavali predražené diaľnice. Na to som reagoval iba to, že počkajte, vysúťažiť neznamená postaviť a vysúťažiť, doplním aj po dnešku, vysúťažiť s touto kultúrou podvodu neznamená ukončiť a skolaudovať, a platí staré slovenské porekadlo, že na konci bič plieska. Čo sa teraz tuto objavilo, žiaľ, na konci bič plieska a je potrebné, aby sme to dotiahli, súčasná vláda, aby aspoň tieto nezmysly boli reálne ukončené.
Veľmi stručne pár parametrov, kým prídem k tomu, ako boli firmy donútené k takýmto cenám. Tie parametre sú pomerne jednoduché. Hovoríte, že ste realizovali v žltom FIDIC-u, ale tento žltý FIDIC bol, nechcem ísť hlboko do technických problémov, ale bol nastavený zle. Bol nastavený tak, že štát kupoval mačku vo vreci, ale politici vtedajší s obľubou porovnávali túto mačku vo vreci s projektom podľa červeného FIDIC-u, podľa ktorého sa mal úsek stavať. To znamená, výstavba žltým FIDIC-om, zhotoviteľ takouto výstavbou, zhotoviteľ urobil úplne nové projektové riešenie, ktoré je ťažko porovnateľné s tým, ktoré malo byť realizované červeným FIDIC-om. A takýmto novým žltým FIDIC-om a projektom podľa žltého FIDIC-u utrpela kvalita, narástli nároky na štátny rozpočet v rámci údržby a generálnych opráv a zhotoviteľ pripravil štátu neznáme technické riešenie s akcentom na stlačenie ceny, čo sa zase prejavilo a prejavuje alebo bude prejavovať v kvalite a viacnásobných údržbách a generálnych opravách.
Čiže prvá línia je tá, že žltým FIDIC-om bola vlastne diskriminácia celého tendra, pretože žltý FIDIC znamená to, ale ak ste chceli postupovať žltým FIDIC-om, mali ste hlbšie definovať parametre tejto stavby, čo sa nestalo, a preto každý z uchádzačov si urobil v podstate ľudovú tvorivosť tým, že technická norma to odo mňa nepýta, tak to nebudem realizovať, ale má to dopad na prevádzkové náklady na údržbu a na kvalitu stavby.
Pre porovnanie, kde bol zdeformovaný žltý FIDIC, lebo sám som si urobil, tú analýzu nikto neurobil. Doteraz sa tu len doslova tára o nezmysloch a porovnáva sa, ale nikto si neurobil porovnanie, ktoré som si ja v roku 2011 urobil, lebo samému mi nešlo do hlavy, že či sme až tak predražene stavali a kde to dospeje, a vtedy som na to poukazoval aj tu v Národnej rade, čo sa stane, a poukazoval som aj cez médiá, ale vtedy to bolo málo uverejňované a v podstate mi nikto neveril a, žiaľ, ten scenár sa napĺňa. Poukazoval som na to, že keď stlačíte tie ceny do nereálnych relácií, vtedy získame nižšiu kvalitu, väčšie nároky na štátny rozpočet pri údržbách a opravách a zároveň, keď už bude do kúta zahnaný vyšší dodávateľ, to je jedno, či Váhostav, alebo Doprastav, alebo hociktorý, tak, samozrejme, vždy to v tých zmluvných vzťahoch sa bude snažiť vytiahnuť od tých subdodávateľov, čo je veľmi nebezpečný úkaz, a že bude to spôsobovať celý reťazec krachujúcich malých subjektov, čo sa dnes deje.
Takže vrátim sa k žltému FIDIC-u, nemôžem teraz všetky parametre, lebo toho sú tri strany, ale napríklad v červenom FIDIC-u, to znamená, to, podľa čoho sa malo porovnávať a podľa čoho vyšla štátna expertíza 330 miliónov a podľa čoho predpokladaná hodnota zákazky NDS-ky bola, myslím, že 260 miliónov na úseku Dubná Skala – Turany a vysúťažená cena bola 137 miliónov, tak zdeformovalo sa technické riešenie v žltom FIDIC-u nasledovne, napríklad: Trativody v červenom FIDIC-u boli zapracované popri diaľnici. V žltom FIDIC-u ich uchádzač, doprojektoval to a vypustil ich, lebo norma ich od neho nepýta. Zhoršenie vodného režimu stavby. Geomreže. Osemmetrové svahy popri Váhu, kde bol v červenom FIDIC-u navrhnutý každý meter výstuž z toho svahu geomreží, aby sa nezosúval vplyvom podmývania, prípadného podmývania Váhom. Geomreže boli vypustené, pretože norma ich nepýta. Červený FIDIC stabilizoval ten svah tak, aby sa nezosunul najbližších 30 – 40 rokov, ale zhoršenie vodného režimu tejto stavby je evidentné. Ja som sa aj pýtal: Prečo ste vypustili tie geomreže? Pretože nás tlačili do takejto nízkej ceny. No, ale... (reakcia z pléna), hneď to vysvetlím. Ale záruka? Ako chceš poskytnúť záruku? No, my sa modlíme, aby 4 – 5 rokov, kým je záruka, aby neboli také povodne, ktoré nám to podmyjú a potom už to bude platiť štát.
Ďalšie. Pruh pre pomalé vozidlá. 600-metrový pruh pre pomalé vozidlá bol naprojektovaný v červenom FIDIC-u, ale v žltom FIDIC-u víťazný uchádzač tento pruh pre pomalé vozidlá vypustil. To znamená, že stúpanie viac ako 2 %, zníženie rýchlosti pomalých vozidiel, zníženie priepustnosti úseku. Takže to sú tie rozdiely v tých parametroch. Môžem ešte ďalej hovoriť, ale asi stačí k tým parametrom.
Ďalšie veci boli v cene. Zas len poviem pár ukazovateľov. Tiež som robil určité roky a nie dva roky v stavebníctve, takže sa trošku vyznám do toho aj do cenovej politiky v stavebníctve. V cenových náležitostiach to bolo takto. Vybral som si ja, keďže som staval tak predražene, rozhodujúce položky z toho rozpočtu. Rozpočet diaľnice má do dvetisíc položiek, čiže nechcem tu teraz prezentovať všetkých dvetisíc položiek, ale jednoducho tie rozhodujúce, ktoré sú napríklad betón. Betónu je na každej diaľnici veľa. Meter kubický betónu bol ocenený vo víťaznej ponuke uchádzača na 28 eur za meter kubický. Na trhu v tom čase oscilovala cena za meter kubický betónu okolo 50 eur. Ja som sa pýtal aj vtedy víťazného uchádzača, lebo mi to nešlo do hlavy, ako si mohol toto oceniť, keď vieš, že za toto to nevieš dodať? Ja som sa pýtal aj kamarátov, ktorých mám v betonárkach. Vieš ty dodať meter kubický betónu za 27 eur, v tom čase? Ho, ho, keď takého nájdeš, tak mi ho pošli a ja od neho zoberiem 100-tisíc metrov kubických ročne a ešte na tom zarobím, lebo na trhu je cena 50 eur. Neviem, prečo to tam dali, ale poviem za chvíľu. Betonárska oceľ. Ďalšia rozhodujúca položka pri výstavbe diaľnic. Tona betonárskej ocele bola ocenená okolo 600 eur za tonu betonárskej ocele v priemere. Samozrejme, každá, je tam 6 druhov betonárskych ocelí, hrebienková a tak ďalej, to nejdem do takých technikálií vojsť, ale v tom čase bola tona betonárskej ocele 1 300 eur za tonu. Tak zase som sa pýtal, ako si takúto cenu mohol dať? No uvidíme, však...
Čiže toto je určitý diletantizmus, a preto to nazývame kultúrou podvodu, že takéto prostredie ste vytvorili. Pretože štát nemá vytvoriť takéto deformované prostredie bez toho, čo sa potom následne stane. Štát má byť aj zodpovedný a toto vám vytýkame, že toto sa vtedy udialo.
Ako ste donútili tie firmy? Na toto som sa tiež pýtal. Povedali mi jednoznačne, nikdy by som takúto ponuku nedal, ale jednoducho vysokí predstavitelia, ktorí sa volali pán Figeľ a pán Kolník, si ma zavolali a povedali mi, ak bude cena za úsek Dubná Skala – Turany okolo 150 miliónov plus 10 %, plus-mínus 15 %, vtedy môžete ísť ďalej. Ak ale takéto ceny nebudú, zrušíme súťaž. Čo je v moci, lebo tam sa ozaj nedá povedať, že takéto položky takto oceň, ale toto bolo v moci vtedajšieho rezortu dopravy. Jednoducho zrušíme súťaž a nebudete mať robotu. Preto sa oni snažili, preto zápasili s existenčnými problémami, a preto toto prostredie vytvorili. Samozrejme, ich neospravedlňujem, lebo je nebezpečné a nehorázne a zlé, že zakontrahujú subdodávateľov a subdodávateľov neplatia a dovolia krach tých subdodávateľov, ale prvotná príčina a štart tohto je na pleciach exministra Figeľa.
A ešte jedno poviem: premiérka Radičová alebo expremiérka Radičová, ktorú ste tu spomínali, s tým absolútne nič nemala. Ona o tom vôbec nevedela. Takže pozor, neklaďme do toho Radičovú, pretože naozaj toto bolo zapríčinené odtiaľ, kde som pred chvíľou povedal. Preto to nazývame kultúrou podvodu.
Ešte jedno spomeniem, že nielen živnostníci, nielen kvalita stavieb týmto bude trpieť, nielenže budú drahšie prevádzkové náklady, ale okradli sme sa aj o eurofondy takýmto postupom. Zjednodušene tak, že 137-miliónová stavba má cirka 70 % z eurofondov. Ale reálna cena 200-miliónová by mala 70 % a tá suma by predstavovala niečo úplne iné. Čiže vytvorili ste také prostredie, že menej čerpáme eurofondy, musíme to teraz nahrádzať v strese inými projektami a spôsobilo to reťazec, na ktorý som upozorňoval v roku 2011, ktorý sám neviem, kde sa dostane.
Na záver poviem len pár slov k zákonu a bližšie k tomu povie kolega Borec, minister spravodlivosti, ale rešpektujem to, že naozaj sme mali sa týmto problémom vážnejšie zaoberať pred rokom, keď boli tie prvé avíza, ale aj keď sme sa tým nezaoberali, máme snahu to doriešiť teraz tým, čo sme postavili na stôl. Ak je niečo zmysluplnejšie, samozrejme, budeme radi to riešiť. Nevieme z dnešného stupňa pohľadu a poznania vymyslieť niečo, čo je lepšie, také, aby aj zachránilo určitý život v stavebníctve, lebo to sa nejedná len o Váhostav, lebo tento reťazec sa nám bude reťaziť aj v iných stavbách, to neskončí ešte tak jednoducho. Takže toto je to najlepšie a najvhodnejšie, čo sme vedeli dať na stôl. Ak budú zmysluplné návrhy, radi sa s nimi stotožníme, ale nie nereálne ako z dielne KDH vyšlo, myslím, že pred trištvrte rokom, zmeniť úhrady priamo subdodávateľov. Ako to chcete vyriešiť? To vôbec sa nedá retroaktívne urobiť. Ako to chcete urobiť? Je to citlivé tiež z hľadiska záruk. Kto prevezme záruku? Kto prevezme prácu? Čiže je to na dlhšiu diskusiu, ale vnímam to ako pokrytecké minimálne z úrovne KDH v tom, že vy ste ten problém spôsobili. Teraz ho riešite nerealizovateľne alebo vtedy ste ho riešili nerealizovateľnými legislatívnymi zmenami a teraz ešte aj kritizujete to, čo dávame na stôl.
Čiže skúsme sa pobaviť o tom, že hľadajme zmysluplnejšie riešenie, tak aby sme zachránili život týchto podnikateľských subjektov, pretože mne osobne to veľmi vadí. Napríklad v eurofondoch máme nie 10 miliónov, ale rádove 30-krát viac na to, aby sme zachránili alebo udržali dlhšiu životnosť malých a stredných podnikov. Ideme robiť okolo toho nové projekty a na druhej strane pripustíme, že takto nám krachujú desiatky malých a stredných podnikov. Toto je nezmysel, ktorý nemôžme dopustiť. My musíme sa tým hlbšie zaoberať, musíme nájsť teraz nejaké okamžité riešenie, ktoré túto situáciu zastabilizuje a, samozrejme, koncepčne sa potom pozerať ďalej.
A doporučím, viacej sa počúvajme, pretože naozaj tento problém bol spôsobený najmä tým, že takéto nereálne ceny, ktoré boli realizované, ku ktorým boli donútené tieto stavebné firmy. Tak ako som povedal, nemusel, ale nebudeš robiť nič, zajtra krachuješ. Takže toto sú tie nebezpečné veci, ktoré nazývame kultúrou podvodu, a je to pokrytectvo z vašej strany, že nám to dávate za vinu, keď ste to spôsobili vy. Ten štart a ten prvotný podnet bol od vás v tom, že ste sa chceli prezentovať, ako lacno staviate za nereálne hodnoty a nereálne ceny. Toto jednoducho ešte neskončilo a ťažko sa tieto stavby budú dokončovať. A ak sa dokončia, tak len vtedy, že bude nižšia kvalita, nižšie parametre, to je jednoznačne preukázateľné, a sám neviem, kde sa to vôbec dostane.
A tiež to hodnotím ako nehoráznosť, že v rámci reštrukturalizácie niekto za 15 eur si kúpi 100 eur, to je nezmysel. Dnes si kúpi za 40 eur 100 eur, samozrejme, môže byť polemika, či je to dobrá cena, ale priemerná výťažnosť v reštrukturalizáciách je na Slovensku, to povie pán minister, myslím, že okolo 25 percent. Čiže snažili sme sa tam dať takú hladinu, ktorú ešte budeme vedieť zachrániť a s ktorou dúfame, že prežijú títo malí a strední podnikatelia tak, aby ich život na Slovensku aj podnikateľský život na Slovensku, ktorý nie je jednoduchý, ale aby sa udržal a pokračoval ďalej.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Autorizovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 15.4.2015 16:55 - 17:11 hod.
Ľubomír VážnyPoslanci Národnej rady, členovia vlády, zamestnávateľské zväzy, iné subjekty, prakticky všetci dostávame a dostávali sme negatívne správy najmä zo stavebného trhu o neplatení...
Poslanci Národnej rady, členovia vlády, zamestnávateľské zväzy, iné subjekty, prakticky všetci dostávame a dostávali sme negatívne správy najmä zo stavebného trhu o neplatení subdodávateľov, o ich ťaživej situácii v celom reťazci obchodných vzťahov a následkov, ktoré vyúsťujú do reštrukturalizácie alebo konkurzu, resp. do krachu doposiaľ viacej rokov žijúcich a zdravých podnikateľských subjektov. Áno, tento nový neduh treba riešiť a myslím si, že aj my vláda sme ho mali riešiť skôr, ale nikto si nepoložil otázku, prečo to tu zrazu vzniklo, veď to tu nebolo a ak áno, tak zanedbateľne a ojedinele, pretože obchodní partneri na stavbách boli vzájomne časom vyskúšaní vzťahmi, obchodnými vzťahmi, plnením vzťahov a tento segment vzťahov bol prakticky vyčistený.
Je treba, páni opoziční poslanci, si konečne uvedomiť, že problém s neplatením na diaľničných stavbách je len čiastočne zapríčinený legislatívou, a preto chcem zdôrazniť aj to, že nielen neplatenie na diaľničných stavbách, ale aj zníženie kvality stavieb, oneskorenie výstavby nie je spôsobené len legislatívou, ale aj tým, že uskutočnené súťaže, ktoré z postu ministra alebo exministra Figeľa boli realizované z politickej moci, negatívne boli ovplyvňované a tieto súťaže boli vysúťažené pod cenu, pod reálnu cenu.
Ja som na tento neduh upozorňoval v roku 2011, pretože bol som často pertraktovaný a predstavovaný pred skutočnosti, ako predražene sme stavali, a tie heslá si všetci pamätáte: My staviame lacno a vy ste stavali predražené diaľnice. Na to som reagoval iba to, že počkajte, vysúťažiť neznamená postaviť a vysúťažiť, doplním aj po dnešku, vysúťažiť s touto kultúrou podvodu neznamená ukončiť a skolaudovať, a platí staré slovenské porekadlo, že na konci bič plieska. Čo sa teraz tuto objavilo, žiaľ, na konci bič plieska a je potrebné, aby sme to dotiahli, súčasná vláda, aby aspoň tieto nezmysly boli reálne ukončené.
Veľmi stručne pár parametrov, kým prídem k tomu, ako boli firmy donútené k takýmto cenám. Tie parametre sú pomerne jednoduché. Hovoríte, že ste realizovali v žltom FIDIC-u, ale tento žltý FIDIC bol, nechcem ísť hlboko do technických problémov, ale bol nastavený zle. Bol nastavený tak, že štát kupoval mačku vo vreci, ale politici vtedajší s obľubou porovnávali túto mačku vo vreci s projektom podľa červeného FIDIC-u, podľa ktorého sa mal úsek stavať. To znamená, výstavba žltým FIDIC-om, zhotoviteľ takouto výstavbou, zhotoviteľ urobil úplne nové projektové riešenie, ktoré je ťažko porovnateľné s tým, ktoré malo byť realizované červeným FIDIC-om. A takýmto novým žltým FIDIC-om a projektom podľa žltého FIDIC-u utrpela kvalita, narástli nároky na štátny rozpočet v rámci údržby a generálnych opráv a zhotoviteľ pripravil štátu neznáme technické riešenie s akcentom na stlačenie ceny, čo sa zase prejavilo a prejavuje alebo bude prejavovať v kvalite a viacnásobných údržbách a generálnych opravách.
Čiže prvá línia je tá, že žltým FIDIC-om bola vlastne diskriminácia celého tendra, pretože žltý FIDIC znamená to, ale ak ste chceli postupovať žltým FIDIC-om, mali ste hlbšie definovať parametre tejto stavby, čo sa nestalo, a preto každý z uchádzačov si urobil v podstate ľudovú tvorivosť tým, že technická norma to odo mňa nepýta, tak to nebudem realizovať, ale má to dopad na prevádzkové náklady na údržbu a na kvalitu stavby.
Pre porovnanie, kde bol zdeformovaný žltý FIDIC, lebo sám som si urobil, tú analýzu nikto neurobil. Doteraz sa tu len doslova tára o nezmysloch a porovnáva sa, ale nikto si neurobil porovnanie, ktoré som si ja v roku 2011 urobil, lebo samému mi nešlo do hlavy, že či sme až tak predražene stavali a kde to dospeje, a vtedy som na to poukazoval aj tu v Národnej rade, čo sa stane, a poukazoval som aj cez médiá, ale vtedy to bolo málo uverejňované a v podstate mi nikto neveril a, žiaľ, ten scenár sa napĺňa. Poukazoval som na to, že keď stlačíte tie ceny do nereálnych relácií, vtedy získame nižšiu kvalitu, väčšie nároky na štátny rozpočet pri údržbách a opravách a zároveň, keď už bude do kúta zahnaný vyšší dodávateľ, to je jedno, či Váhostav, alebo Doprastav, alebo hociktorý, tak, samozrejme, vždy to v tých zmluvných vzťahoch sa bude snažiť vytiahnuť od tých subdodávateľov, čo je veľmi nebezpečný úkaz, a že bude to spôsobovať celý reťazec krachujúcich malých subjektov, čo sa dnes deje.
Takže vrátim sa k žltému FIDIC-u, nemôžem teraz všetky parametre, lebo toho sú tri strany, ale napríklad v červenom FIDIC-u, to znamená, to, podľa čoho sa malo porovnávať a podľa čoho vyšla štátna expertíza 330 miliónov a podľa čoho predpokladaná hodnota zákazky NDS-ky bola, myslím, že 260 miliónov na úseku Dubná Skala – Turany a vysúťažená cena bola 137 miliónov, tak zdeformovalo sa technické riešenie v žltom FIDIC-u nasledovne, napríklad: Trativody v červenom FIDIC-u boli zapracované popri diaľnici. V žltom FIDIC-u ich uchádzač, doprojektoval to a vypustil ich, lebo norma ich od neho nepýta. Zhoršenie vodného režimu stavby. Geomreže. Osemmetrové svahy popri Váhu, kde bol v červenom FIDIC-u navrhnutý každý meter výstuž z toho svahu geomreží, aby sa nezosúval vplyvom podmývania, prípadného podmývania Váhom. Geomreže boli vypustené, pretože norma ich nepýta. Červený FIDIC stabilizoval ten svah tak, aby sa nezosunul najbližších 30 – 40 rokov, ale zhoršenie vodného režimu tejto stavby je evidentné. Ja som sa aj pýtal: Prečo ste vypustili tie geomreže? Pretože nás tlačili do takejto nízkej ceny. No, ale... (reakcia z pléna), hneď to vysvetlím. Ale záruka? Ako chceš poskytnúť záruku? No, my sa modlíme, aby 4 – 5 rokov, kým je záruka, aby neboli také povodne, ktoré nám to podmyjú a potom už to bude platiť štát.
Ďalšie. Pruh pre pomalé vozidlá. 600-metrový pruh pre pomalé vozidlá bol naprojektovaný v červenom FIDIC-u, ale v žltom FIDIC-u víťazný uchádzač tento pruh pre pomalé vozidlá vypustil. To znamená, že stúpanie viac ako 2 %, zníženie rýchlosti pomalých vozidiel, zníženie priepustnosti úseku. Takže to sú tie rozdiely v tých parametroch. Môžem ešte ďalej hovoriť, ale asi stačí k tým parametrom.
Ďalšie veci boli v cene. Zas len poviem pár ukazovateľov. Tiež som robil určité roky a nie dva roky v stavebníctve, takže sa trošku vyznám do toho aj do cenovej politiky v stavebníctve. V cenových náležitostiach to bolo takto. Vybral som si ja, keďže som staval tak predražene, rozhodujúce položky z toho rozpočtu. Rozpočet diaľnice má do dvetisíc položiek, čiže nechcem tu teraz prezentovať všetkých dvetisíc položiek, ale jednoducho tie rozhodujúce, ktoré sú napríklad betón. Betónu je na každej diaľnici veľa. Meter kubický betónu bol ocenený vo víťaznej ponuke uchádzača na 28 eur za meter kubický. Na trhu v tom čase oscilovala cena za meter kubický betónu okolo 50 eur. Ja som sa pýtal aj vtedy víťazného uchádzača, lebo mi to nešlo do hlavy, ako si mohol toto oceniť, keď vieš, že za toto to nevieš dodať? Ja som sa pýtal aj kamarátov, ktorých mám v betonárkach. Vieš ty dodať meter kubický betónu za 27 eur, v tom čase? Ho, ho, keď takého nájdeš, tak mi ho pošli a ja od neho zoberiem 100-tisíc metrov kubických ročne a ešte na tom zarobím, lebo na trhu je cena 50 eur. Neviem, prečo to tam dali, ale poviem za chvíľu. Betonárska oceľ. Ďalšia rozhodujúca položka pri výstavbe diaľnic. Tona betonárskej ocele bola ocenená okolo 600 eur za tonu betonárskej ocele v priemere. Samozrejme, každá, je tam 6 druhov betonárskych ocelí, hrebienková a tak ďalej, to nejdem do takých technikálií vojsť, ale v tom čase bola tona betonárskej ocele 1 300 eur za tonu. Tak zase som sa pýtal, ako si takúto cenu mohol dať? No uvidíme, však...
Čiže toto je určitý diletantizmus, a preto to nazývame kultúrou podvodu, že takéto prostredie ste vytvorili. Pretože štát nemá vytvoriť takéto deformované prostredie bez toho, čo sa potom následne stane. Štát má byť aj zodpovedný a toto vám vytýkame, že toto sa vtedy udialo.
Ako ste donútili tie firmy? Na toto som sa tiež pýtal. Povedali mi jednoznačne, nikdy by som takúto ponuku nedal, ale jednoducho vysokí predstavitelia, ktorí sa volali pán Figeľ a pán Kolník, si ma zavolali a povedali mi, ak bude cena za úsek Dubná Skala – Turany okolo 150 miliónov plus 10 %, plus-mínus 15 %, vtedy môžete ísť ďalej. Ak ale takéto ceny nebudú, zrušíme súťaž. Čo je v moci, lebo tam sa ozaj nedá povedať, že takéto položky takto oceň, ale toto bolo v moci vtedajšieho rezortu dopravy. Jednoducho zrušíme súťaž a nebudete mať robotu. Preto sa oni snažili, preto zápasili s existenčnými problémami, a preto toto prostredie vytvorili. Samozrejme, ich neospravedlňujem, lebo je nebezpečné a nehorázne a zlé, že zakontrahujú subdodávateľov a subdodávateľov neplatia a dovolia krach tých subdodávateľov, ale prvotná príčina a štart tohto je na pleciach exministra Figeľa.
A ešte jedno poviem: premiérka Radičová alebo expremiérka Radičová, ktorú ste tu spomínali, s tým absolútne nič nemala. Ona o tom vôbec nevedela. Takže pozor, neklaďme do toho Radičovú, pretože naozaj toto bolo zapríčinené odtiaľ, kde som pred chvíľou povedal. Preto to nazývame kultúrou podvodu.
Ešte jedno spomeniem, že nielen živnostníci, nielen kvalita stavieb týmto bude trpieť, nielenže budú drahšie prevádzkové náklady, ale okradli sme sa aj o eurofondy takýmto postupom. Zjednodušene tak, že 137-miliónová stavba má cirka 70 % z eurofondov. Ale reálna cena 200-miliónová by mala 70 % a tá suma by predstavovala niečo úplne iné. Čiže vytvorili ste také prostredie, že menej čerpáme eurofondy, musíme to teraz nahrádzať v strese inými projektami a spôsobilo to reťazec, na ktorý som upozorňoval v roku 2011, ktorý sám neviem, kde sa dostane.
Na záver poviem len pár slov k zákonu a bližšie k tomu povie kolega Borec, minister spravodlivosti, ale rešpektujem to, že naozaj sme mali sa týmto problémom vážnejšie zaoberať pred rokom, keď boli tie prvé avíza, ale aj keď sme sa tým nezaoberali, máme snahu to doriešiť teraz tým, čo sme postavili na stôl. Ak je niečo zmysluplnejšie, samozrejme, budeme radi to riešiť. Nevieme z dnešného stupňa pohľadu a poznania vymyslieť niečo, čo je lepšie, také, aby aj zachránilo určitý život v stavebníctve, lebo to sa nejedná len o Váhostav, lebo tento reťazec sa nám bude reťaziť aj v iných stavbách, to neskončí ešte tak jednoducho. Takže toto je to najlepšie a najvhodnejšie, čo sme vedeli dať na stôl. Ak budú zmysluplné návrhy, radi sa s nimi stotožníme, ale nie nereálne ako z dielne KDH vyšlo, myslím, že pred trištvrte rokom, zmeniť úhrady priamo subdodávateľov. Ako to chcete vyriešiť? To vôbec sa nedá retroaktívne urobiť. Ako to chcete urobiť? Je to citlivé tiež z hľadiska záruk. Kto prevezme záruku? Kto prevezme prácu? Čiže je to na dlhšiu diskusiu, ale vnímam to ako pokrytecké minimálne z úrovne KDH v tom, že vy ste ten problém spôsobili. Teraz ho riešite nerealizovateľne alebo vtedy ste ho riešili nerealizovateľnými legislatívnymi zmenami a teraz ešte aj kritizujete to, čo dávame na stôl.
Čiže skúsme sa pobaviť o tom, že hľadajme zmysluplnejšie riešenie, tak aby sme zachránili život týchto podnikateľských subjektov, pretože mne osobne to veľmi vadí. Napríklad v eurofondoch máme nie 10 miliónov, ale rádove 30-krát viac na to, aby sme zachránili alebo udržali dlhšiu životnosť malých a stredných podnikov. Ideme robiť okolo toho nové projekty a na druhej strane pripustíme, že takto nám krachujú desiatky malých a stredných podnikov. Toto je nezmysel, ktorý nemôžme dopustiť. My musíme sa tým hlbšie zaoberať, musíme nájsť teraz nejaké okamžité riešenie, ktoré túto situáciu zastabilizuje a, samozrejme, koncepčne sa potom pozerať ďalej.
A doporučím, viacej sa počúvajme, pretože naozaj tento problém bol spôsobený najmä tým, že takéto nereálne ceny, ktoré boli realizované, ku ktorým boli donútené tieto stavebné firmy. Tak ako som povedal, nemusel, ale nebudeš robiť nič, zajtra krachuješ. Takže toto sú tie nebezpečné veci, ktoré nazývame kultúrou podvodu, a je to pokrytectvo z vašej strany, že nám to dávate za vinu, keď ste to spôsobili vy. Ten štart a ten prvotný podnet bol od vás v tom, že ste sa chceli prezentovať, ako lacno staviate za nereálne hodnoty a nereálne ceny. Toto jednoducho ešte neskončilo a ťažko sa tieto stavby budú dokončovať. A ak sa dokončia, tak len vtedy, že bude nižšia kvalita, nižšie parametre, to je jednoznačne preukázateľné, a sám neviem, kde sa to vôbec dostane.
A tiež to hodnotím ako nehoráznosť, že v rámci reštrukturalizácie niekto za 15 eur si kúpi 100 eur, to je nezmysel. Dnes si kúpi za 40 eur 100 eur, samozrejme, môže byť polemika, či je to dobrá cena, ale priemerná výťažnosť v reštrukturalizáciách je na Slovensku, to povie pán minister, myslím, že okolo 25 percent. Čiže snažili sme sa tam dať takú hladinu, ktorú ešte budeme vedieť zachrániť a s ktorou dúfame, že prežijú títo malí a strední podnikatelia tak, aby ich život na Slovensku aj podnikateľský život na Slovensku, ktorý nie je jednoduchý, ale aby sa udržal a pokračoval ďalej.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 15.4.2015 9:43 - 9:58 hod.
Ľubomír VážnySkupina poslancov Národnej...
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky doručila dňa 8. apríla 2015 predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi zdravotníctva Viliamovi Čislákovi. Vláda Slovenskej republiky prijíma k tomuto návrhu nasledovné stanovisko.
Návrh na vyslovenie nedôvery odôvodňuje skupina opozičných poslancov tvrdeniami, ktoré nie je možné akceptovať.
Ako prvý dôvod na vyslovenie nedôvery sú uvedené kroky ministra zdravotníctva v súvislosti s prípadom nákupu počítačového tomografu Nemocnicou A. Wintera Piešťany, nezisková organizácia. K údajnému, rozhodnutiami všeobecných súdov potvrdenému nezákonnému doplneniu členov Správnej rady Nemocnice A. Wintera Piešťany je nutné uviesť, že o zákonnosti alebo nezákonnosti zmien v zložení Správnej rady Nemocnice A. Wintera Piešťany nebolo doteraz právoplatne rozhodnuté žiadnym príslušným orgánom. Právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, ktoré skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky uvádza vo svojom odôvodnení, je rozhodnutím v pracovnoprávnom spore o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bývalého riaditeľa nemocnice a vo svojom výroku neustanovuje povinnosť korekcie počtu členov Správnej rady. Voči tomuto rozsudku bolo navyše podané dovolanie, čo značí, že rozhodujúce slovo v tejto veci bude mať Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Protest prokurátora, ktorý bol podaný voči rozhodnutiu bývalého Obvodného úradu v Trnave, tiež neznamená definitívne a právne záväzné rozhodnutie o nezákonnosti zloženia Správnej rady Nemocnice A. Wintera v Piešťanoch. O uvedenom proteste bude musieť v zákonnej lehote rozhodnúť Okresný úrad v Trnave, ktorý sa môže, ale nemusí sa stotožniť s právnym názorom prokuratúry. Ak protestu nevyhovie ani jeho nadriadený orgán, o celej veci s konečnou platnosťou rozhodne príslušný súd, ktorého právoplatné rozhodnutie bude Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ako i jeho nominanti v Správnej rade Nemocnice A. Wintera v Piešťanoch rešpektovať.
Ministerstvo zdravotníctva vo veci protestu prokurátora okamžite navrhlo zvolať mimoriadne stretnutie Správnej rady Nemocnice A. Wintera v Piešťanoch. Keďže však nemocnica nie je v tejto veci účastník konania ani nemá bližšiu vedomosť o podrobnostiach protestu, rozhodla sa Správna rada neprijímať predčasné závery a počkať na definitívne a právoplatné rozhodnutia príslušných orgánov. Obviňovanie ministra zdravotníctva, že v tejto veci nerešpektuje právomoc príslušných orgánov, je preto minimálne nenáležité.
Konštrukcia naznačujúca, že účelom zvýšenia počtu členov Správnej rady Nemocnice A. Wintera v Piešťanoch bolo umožnenie nákupu CT prístroja, trpí vážnou logickou chybou. Na schválenie akéhokoľvek nákupu totiž v prípade Nemocnice A. Wintera v Piešťanoch nie je potrebná kvalifikovaná väčšina 2/3 členov Správnej rady, ale postačuje nadpolovičná väčšina členov Správnej rady.
Zmeny v zložení správnych rád neziskových organizácií ako systémový krok ministra zdravotníctva nezostali v rovine prísľubu. Ministerstvo zdravotníctva umožnilo navrhnúť kandidátov na členov správnych rád zástupcom odborov, zástupcom územnej samosprávy a tiež tretiemu sektoru. Zástupcovia tretieho sektora sa tejto možnosti vzdali. Zástupcovia odborov doručili 9 nominácií, z ktorých minister zdravotníctva vymenoval 5 členov správnych rád. Ministerstvu zdravotníctva SR bolo doručených 19 nominácií predstaviteľov územnej samosprávy a minister zdravotníctva vymenoval 12 členov správnych rád.
V Piešťanoch však ministerstvo zdravotníctva urobilo výnimku z dôvodu stále prebiehajúceho vyšetrovania a za účelom zachovania kontinuity a priebežnej informovanosti ministerstva zdravotníctva o dôležitých skutočnostiach minister zdravotníctva vymenoval do funkcie členov Správnej rady štátnych zamestnancov pracujúcich v oblasti finančného kontrolingu a výkonu zriaďovateľských, zakladateľských a akcionárskych práv Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
Na zasadnutí dňa 15. 12. 2014 Správna rada poverila riaditeľku Nemocnice A. Wintera v Piešťanoch podpísaním Dohody o ukončení kúpnej zmluvy č. 4330/MST/2014, ktorej predmetom bol záväzok predávajúceho spoločnosti Medical Group SK, a. s., Bratislava dodať kupujúcemu Nemocnici A. Wintera v Piešťanoch nový multidetektorový počítačový tomograf. Predmetná dohoda bola následne podpísaná. Ani jedna zo zmluvných strán v zmysle dohody nepožadovala sankcie z dôvodu ukončenia kúpnej zmluvy.
Zároveň je potrebné, i kvôli z kontextu vytrhnutého vyjadrenia ministra zdravotníctva, uviesť, že po piatich týždňoch od začiatku kauzy samotná firma zverejnila sumu, za ktorú CT prístroj nakupovala. Z ceny, ktorú firma zverejnila, je známe, že firma mala maržu 6 %. Je preto zavádzajúce tvrdiť, že nemocnica kúpila predražený CT prístroj, a to až o 1 milión eur.
Ďalším z dôvodov, ktorým skupina poslancov odôvodňuje svoj návrh, sú koncesné zmluvy na stravovacie služby vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne, Fakultnej nemocnici s poliklinikou Franklina Delano Roosevelta Banská Bystrica, Nemocnici Poprad, a. s., a Fakultnej nemocnici Trnava. Je zarážajúce, že v prípade, kedy minister zdravotníctva bezprecedentne razantným spôsobom vyvodil okamžitú osobnú zodpovednosť voči riaditeľom uvedených nemocníc a preveril, či všetky relevantné orgány začali v tejto veci konať, pričom v prípade Úradu pre verejné obstarávanie sám podal podnet na začatie konania, je vôbec možné hovoriť o dôvode pre jeho odvolanie.
K údajnému pochybeniu ministra zdravotníctva týkajúceho sa ďalšieho pracovného pôsobenia osôb, voči ktorým bola vyvodená politická zodpovednosť, resp. ktorí túto zodpovednosť samé prijali a požiadali o uvoľnenie z funkcií, vláda Slovenskej republiky považuje za nutné uviesť, že ide o pracovné zaradenia, ktoré nie sú v menovacej či zamestnávateľskej kompetencii ministra zdravotníctva, ktorý tým, že nevstupuje do personálnych kompetencií iných subjektov, plne rešpektuje čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Nie je možné sa stotožniť ani s údajným neriešením situácie v žilinskej nemocnici. Minister zdravotníctva po jej dôkladnom monitorovaní riešil situáciu osobne, pričom boli so zástupcami zamestnancov dosiahnuté dohody, ktoré sa v súčasnosti začínajú napĺňať.
S realitou nekorešponduje ani tvrdenie skupiny poslancov o nekonaní vo verejnom záujme. Počas doterajšieho pôsobenia ministra zdravotníctva vo funkcii bolo finalizovaných niekoľko procesov, projektov a aktivít a boli podniknuté kroky v ďalších, ktoré svedčia o opaku.
Ministerstvo zdravotníctva pristúpilo k návrhu novelizácie zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá rieši problematiku poplatkov. Do platnosti vstúpila 1. apríla 2015 a stanovuje, za čo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nesmie vyberať úhradu od poistenca a čím nemôže podmieňovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ide o dôležité momenty, ktoré po rokoch neistoty vnesú poriadok do tejto problematiky. Táto zmena je prínosom k zvýšeniu transparentnosti v zdravotníctve, ministerstvo zdravotníctva ju pripravovalo v prospech pacientov, aby im uľahčila situáciu a prispela k zlepšeniu vzťahov medzi pacientmi a lekármi.
Ministerstvo zdravotníctva pripravilo realizovateľný plán obnovy infraštruktúry nemocníc na Slovensku, pričom prvým realizovaným projektom bude nová Univerzitná nemocnica v Bratislave. Terajšia Univerzitná nemocnica už nevyhnutne potrebuje riešenie a jediným možným je výstavba novej nemocnice, pričom pri nedostatku rozpočtových zdrojov verejno-súkromné partnerstvo je vhodným spôsobom na ďalší postup. Prioritou je verejný záujem, ako aj otvorená, transparentná súťaž, prostredníctvom ktorej sa dosiahnu najlepšie možné podmienky pre štát: zrealizovať výstavbu bez zadlženia štátu, financovanú len zo štandardných príjmov verejného zdravotného poistenia. Projekt ráta s nemocnicou novej generácie, s garanciou vysokej produktivity, ekonomickej udržateľnosti a kvality zdravotnej starostlivosti s využitím najlepších medzinárodných poznatkov, štát bude mať v projekte trvalo silné postavenie. Štúdia bola zverejnená v plnom rozsahu a nebol proti nej vznesený žiadny relevantný odborný argument, ktorý by ju spochybňoval. Slovensko má historicky najvýraznejšiu šancu, aby v hlavnom meste konečne vyrástla moderná a kvalitná nemocnica. Projekt modernej nemocnice ráta s približne 880 lôžkami a ročne má zvládnuť 44-tisíc hospitalizácií, 875-tisíc návštev v ambulanciách, 610-tisíc diagnostických výkonov a 47-tisíc operácií.
Sami poslanci a navrhovatelia na vyslovenie nedôvery ministrovi zdravotníctva na strane 4 a 5 vlastného návrhu uznávajú, že straty štátnych nemocníc klesli za posledné štyri roky o 81 mil. eur. Zároveň je tam uvedené, že dlh sa zvýšil za posledné dva roky o 151 mil. eur. Okrem znižovania strát sa však darí postupne znižovať aj tempo rastu zadlženosti a v niektorých štátnych nemocniciach aj ich celkový dlh. Dlh však rástol aj v minulosti a neprestal sa tvoriť ani po 300-miliónovej injekcii do nemocníc za pána ministra Uhliarika, pretože problém je štrukturálny.
Ministerstvo zdravotníctva už tretí rok po sebe úspešne znižuje celkové tempo zadlženosti v štátnych nemocniciach, ktoré už tretí rok po sebe klesá. Aj napriek medziročnému nárastu osobných nákladov o 16 mil. eur sa v roku 2014 podarilo stabilizovať vývoj zadlženosti a znížiť tempo rastu dlhu nemocníc. Postupne z úrovne 82,1 mil. eur v roku 2012 na 70,2 mil. eur za rok 2014.
Darí sa však znižovať aj zadlženosť zdravotníckeho sektora ako takého. Ak vezmeme do úvahy zostatok dlhu nielen štátnych nemocníc, ale aj ostatných príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, nemocníc delimitovaných na obce a vyššie územné celky, zdravotných poisťovní a podobne, vidíme, že sa podľa predbežných údajov podarilo v roku 2014 medziročne znížiť dlh z úrovne 1,225 mld. eur na 1,208 mld. eur.
Čo sa týka posúdenia hospodárenia fakultných a univerzitných nemocníc z pohľadu výnosov, nákladov a hospodárskeho výsledku, od roku 2012 sa darí v nemocniciach kumulatívne znižovať straty, resp. ich významným spôsobom nezvyšovať. Podľa predbežných výsledkov za rok 2014 sa podarilo znížiť straty 13 fakultných a univerzitných nemocníc z úrovne mínus 156 mil. eur na nižšiu stratu, mínus 75 mil. eur v roku 2014.
Počas pôsobenia ministra zdravotníctva Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., ako jediná zdravotná poisťovňa od 1. 1. 2015 v súvislosti so zvýšenými nákladmi nemocníc na úpravu miezd sestier a lekárov zvýšila platby nemocniciam. Všeobecná zdravotná poisťovňa je zároveň pripravená rokovať o ďalšej úprave cenových podmienok, ak aj ostatné zdravotné poisťovne dorovnajú ceny, ktoré nemocniciam dáva Všeobecná zdravotná nemocnica. V takomto prípade Všeobecná zdravotná poisťovňa upraví nemocniciam ceny až do výšky skutočných nákladov spojených s úpravu miezd sestier a lekárov.
Pod vedením súčasného ministra zdravotníctva ministerstvo zdravotníctva pokračuje i v ďalších aktivitách zameraných v prospech pacienta, ako aj sledovanie dostupnosti liekov alebo stabilizovanie nedostatku všeobecných lekárov posilňovaním ich kompetencií.
Dámy a páni, vzhľadom na uvedené vláda Slovenskej republiky považuje návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi zdravotníctva Viliamovi Čislákovi, poverenému riadením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, za nedôvodný, účelový a motivovaný nie snahou o zlepšenie pomerov v zdravotníctve, ale úsilím niektorých poslancov o zviditeľnenie sa i za cenu destabilizácie situácie v rezorte tak citlivo vnímanom zo strany verejnosti.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Neprítomní sú podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, zastupuje ho Ľubomír Vážny, ďalej...
Neprítomní sú podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, zastupuje ho Ľubomír Vážny, ďalej podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho Ľubomír Vážny, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny. Tiež sú neprítomní minister hospodárstva Pavol Pavlis, zastupuje ho minister dopravy Ján Počiatek, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek, zastupuje ho minister dopravy Ján Počiatek, minister spravodlivosti Tomáš Borec, ktorého zastupuje minister obrany Martin Glváč, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, zastupuje ho minister obrany Martin Glváč, tiež minister kultúry Marek Maďarič, zastupuje ho minister obrany Martin Glváč, ďalej minister životného prostredia Peter Žiga, ktorého zastupuje minister školstva Juraj Draxler, a minister zdravotníctva Viliam Čislák, ktorého zastupuje minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler.
Pán predseda Národnej rady, skončil som, ďakujem.
Uvádzajúci uvádza bod 4.12.2014 11:52 - 11:54 hod.
Ľubomír VážnyHlavným cieľom návrhu zákona je využitie získaných praktických skúseností z...
Hlavným cieľom návrhu zákona je využitie získaných praktických skúseností z aplikačnej praxe, zjednodušenie a zlepšenie fungovania európskych zoskupení územnej spolupráce a zabezpečenie právnej istoty členov takýchto zoskupení v ich každodennej činnosti. Vzhľadom na dlhšie časové obdobie, ktoré uplynulo od účinnosti zákona 90/2008 Z. z., aj vzhľadom na právne prostredie Slovenskej republiky, aj vzhľadom na skutočnosť, že právne prostredie Slovenskej republiky prešlo od tohto dátumu zmenami, ktoré sa odzrkadlili na aktuálnosti tohto zákona, zámerom je preto reflektovať všetky súvisiace legislatívne zmeny za účelom aktualizácie právnej úpravy na súčasné podmienky. Súčasťou návrhu zákona je aj zjednotenie terminológie a odstránenie vnútorných rozporov, ktoré v súčasnosti platný zákon č. 90/2008 Z. z. obsahuje.
Predpokladaná účinnosť návrhu zákona je stanovená na 1. marec 2015. Dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem. Skončil som.
Uvádzajúci uvádza bod 4.12.2014 11:46 - 11:51 hod.
Ľubomír VážnyFakty sú tie, že ste tu rozprávali o štvorročnom odložení účinnosti zákona. To je nezmysel. Zákon bude v podstate skoro v celom rozsahu účinný dňom parlamentných volieb. To znamená za rok aj dva mesiace. A rieši veľkú časť problémov, ktorá...
Fakty sú tie, že ste tu rozprávali o štvorročnom odložení účinnosti zákona. To je nezmysel. Zákon bude v podstate skoro v celom rozsahu účinný dňom parlamentných volieb. To znamená za rok aj dva mesiace. A rieši veľkú časť problémov, ktorá spočíva v tom, že keď má poslanec Národnej rady, keď je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky v kombinácii s hocijakou inou funkciou, či je to starosta, primátor, čiže nie štyri roky, ale jeden rok a dva mesiace, a má vo svojej časti aj ustanovenie, ktoré má účinnosť dňom volieb do vyšších územných celkov, ktorá sa týka poslancov vyšších územných celkov v kombinácii so starostom. Čiže je to úplne legálne, normálne, zabraňujeme tým retroaktivite v tom, že v podstate ústava, ja som to vo svojej úvodnej reči povedal, že vládny návrh zákona má nadobudnúť účinnosť dňom parlamentných volieb a v určitej malej časti dňom volieb do samosprávnych celkov s tým, že cieľom je, aby navrhovanou právnou úpravou nedošlo k negatívnemu a retroaktívnemu zásahu do právneho postavenia dotknutých verejných funkcionárov ustanovením skoršej účinnosti, v dôsledku čoho by právna úprava predstavovala nesúlad s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vo svetle ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Čiže snažili sme sa ten zákon nerobiť preto, aby sme pomohli nejako poslancom, ale ten, ten, a odložili účinnosť tohto zákona, pretože tá je veľmi rýchla, ale aby sme nedošli v ďalšom legislatívnom pokračovaní tohto návrhu zákona do kolízie s ústavou. A pevne verím, že rešpektujete zákon zákonov, ktorým Ústava Slovenskej republiky určite je.
Chcem ešte krátko povedať k tomu zákonu, ktorý ste predkladali alebo predložili vy. Môj osobný názor je ten, že ten zákon, ktorý ste predložili z dielne KDH v decembri 2013, následne vo február 2014, ten takisto v tomto znení bol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako ste ho predložili. A musím skonštatovať to, že nenašli ste odvahu ani len vo vlastnej strane ho posunúť ďalej. A keď ste ju našli, tak len preto, lebo ste vedeli, že je v rozpore s ústavou a že ten zákon nebude priechodný. Čiže tieto vystúpenia považujem naozaj za pokrytecké.
Priechodný najmä v tom, že vy ste navrhovali v tom zákone predtým to, že žiadny príjem iný nemôže dostať poslanec Národnej rady alebo iný poslanec s tým, že zase budem citovať problém, ktorý s tým súvisí, a ten znie tak, že "zbavenie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky akéhokoľvek iného príjmu za výkon zákonom dovolenej činnosti počas výkonu jeho mandátu je problematický z pohľadu čl. 34, 36, pardon, písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, kde citujem z ústavy: "Zamestnanci majú právo na spravodlivé uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň." Čiže toto sú fakty, ktoré sú z ústavy, a podľa mňa ste ich vedeli, preto ste tak pokútne tento návrh zákona svoj predložili s tým, s vedomím toho, že aj tak neprejde.
S tým, že je tu zase ďalší problém, lebo tu dneska odznelo, že jeden mandát stačí. Fakt je, že zase ústava hovorí, že každý občan tejto krajiny má byť, má právo voliť a byť volený. Čiže zase je tu rozpor s ústavou. Takže trošku sa zamyslíme nad tými vystúpeniami a nad fundamentálnym základom a úrovňou odbornosti tých vystúpení, ktoré tu používate. A požiadal by som, aby ste urobili menej, robili vo svojich vystúpeniach menej emócií a viacej faktov. S tým, že nechcem znovu hovoriť to často tu pertraktované. A stále hovoríte kontraproduktívne. Ale je to naozaj tak, vy ste tú odvahu nenašli. Počas vášho vládnutia ste nemali ani odvahu, ani moc, ani chuť takýto zákon presadiť, preto ste ho pripravili tak, aby bol v rozpore s ústavou a aby ste mali objektívne právo nepokračovať v ňom.
Súčasná vláda tú odvahu našla, našla tú chuť, našla tú moc. Dostali sme signály zdola, že tiež nie je to spravodlivé. Verte mi, že toto opatrenie nie je populárne ani pre členov strany SMER, ktorí v týchto funkciách robia, ale našli sme tú odvahu, ktorú ste vy nevedeli nájsť ani vo vlastnej strane, keď ste boli v koalícii, tobôž nie medzi koaličnými stranami.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Uvádzajúci uvádza bod 4.12.2014 9:31 - 9:37 hod.
Ľubomír VážnyV júni tohto roku dal predseda vlády...
V júni tohto roku dal predseda vlády Slovenskej republiky a predseda strany SMER – sociálna demokracia verejný prísľub vypracovať návrh zákona, ktorým dôjde k úprave poberania príjmov z verejných prostriedkov za výkon viacerých verejných funkcií. Podnetom na vypracovanie návrhu zákona bola požiadavka členskej základne strany SMER – sociálna demokracia, či už zo strany poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER – sociálna demokracia, ako aj zo strany tých členov strany SMER – sociálna demokracia, ktorí sú predsedami samosprávnych krajov, poslanci zastupiteľstiev samosprávnych krajov, ako aj starostami obcí a primátormi miest a poslancami mestských a obecných úradov, zastupiteľstiev.
Konštatujem, že tento prísľub je splnený, a môžem dnes predstúpiť pred plénum Národnej rady Slovenskej republiky s vládnym návrhom zákona.
V čl. I vládneho návrhu zákona sa navrhuje zaviesť pravidlo, podľa ktorého ak poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý vykonáva aj iné verejné funkcie, napríklad funkciu predsedu samosprávneho kraja a starostu obce, alebo primátora mesta, prípadne je poslancom zastupiteľstva samosprávneho kraja a za výkon týchto verejných funkcií poberá príjem z verejných prostriedkov, bude počas poberania platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky poberať príjem z inej verejnej funkcie najviac v sume minimálnej mzdy.
Zároveň sa navrhuje vymedziť pojem "príjem z verejných prostriedkov" prostredníctvom demonštratívneho výpočtu príjmov za výkon niektorých verejných funkcií, ako sú napríklad, okrem už zmienených funkcií, mzda a odmena generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, plat, mzda, prípadne iná odmena za výkon funkcie štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej zákonom, alebo na základe zákona štátnym orgánom alebo orgánom územnej samosprávy.
Pravidlo plný plat poslanca Národnej rady a každý ďalší plat z verejných prostriedkov najviac vo výške minimálnej mzdy sa nemá vzťahovať na poslancov obecných zastupiteľstiev a mestských zastupiteľstiev, ktorí spravidla nepoberajú žiadnu pravidelnú odmenu za činnosť v obecnom alebo mestskom zastupiteľstve, a tieto verejné funkcie vykonávajú popri svojom zamestnaní. Toto pravidlo sa tiež nemá vzťahovať na tých poslancov Národnej rady, ktorí popri výkone mandátu sú literárne, vedecky, umelecky alebo pedagogicky činní a poberajú z tejto činnosti príjem z verejných prostriedkov, napríklad učia na verejných vysokých školách alebo sú členmi umeleckých súborov, verejných divadiel a pod. Taktiež sa toto pravidlo nemá vzťahovať na tých poslancov Národnej rady, ktorí súčasne vykonávajú povolanie, ktoré je podmienené členstvom alebo registráciou v stavovskej organizácií, napríklad zdravotnícki pracovníci alebo architekti.
V nasledujúcich novelizačných článkoch sa už spomenuté pravidlo konkrétne premieta do príslušných právnych predpisov s tým, že sa obdobné pravidlo obmedzujúce súbežné plynúce príjmy z verejných prostriedkov uplatňuje aj pri súčasnom výkone funkcie poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku a funkcie starostu alebo primátora mesta bez ohľadu na to, či takýto verejný funkcionár je aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.
V tomto prípade vláda navrhuje ponechať v plnej sume plat starostu, prípadne primátora a znížiť odmenu poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja na sumu minimálnej mzdy.
Vládny návrh zákona má nadobudnúť účinnosť vykonaním najbližších volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Cieľom je, aby navrhovanou právnou úpravou nedošlo k negatívnemu retroaktívnemu zásahu do právneho postavenia dotknutých verejných funkcionárov ustanovením skoršej účinnosti, v dôsledku čoho by mohla právna úprava predstavovať nesúlad s čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vo svetle ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky.
V čl. 5 § 12 ods. 8 má nadobudnúť účinnosť vykonaním najbližších volieb starostov obcí a primátorov miest. Ide o ustanovenie delenej účinnosti, keďže zmienené ustanovenie sa týka pravidla obmedzenia odmeny poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov, ktorí sú súčasne aj starostami alebo primátormi, ale nie aj poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Toto ustanovenie nadobudne účinnosť nielen vykonaním najbližších riadnych volieb starostov obcí alebo primátorov miest, ale vykonaním aj najbližších tzv. doplňovacích volieb starostov obcí a primátorov miest.
Ďakujem vám za pozornosť, skončil som a dovolím si požiadať vás o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem.
Čo sa týka ukončenia diaľnice do roku 2010, áno, je to pravda, vyhlásil to predseda vlády vtedajší Robert Fico. Mali sme to postavené o to, že sme už rozbehli PPP projekt (súťaž), už prebiehal tzv. koncesný dialóg so svetovými konzorciami a z nich ani jedno nám nespochybnilo, že sa to dá postaviť do roku 2010. To sú fakty. Plán bol ten, že sa tam urobí všetko okrem tunelových úsekov. To radi vypúšťate. Aj premiér Fico povedal vtedy: „Vieme to urobiť bez tunelov.“ Tie tunely sa nedajú. Mali sme to naplánované tak, že budú fungovať bajpasy. Ale naozaj sme chceli do konca roku 2010 toto zrealizovať. Potom prišla kríza, za ktorú my nemôžeme. Vtedy v jednom konzorciu boli tri banky a zrazu po kríze, keď prudko klesla likvidita bánk, tak bolo v konzorciu 16 – 18 bánk, čo sa už nedalo riadiť.
A ešte jedno vám poviem. Ja si na tú predraženú diaľnicu, ktorú ste zrušili, D1 zo Žiliny do Prešova, zjednodušene povedané, počkám do roku 2020. Potom dáme na stôl tie predražené náklady, ktoré teraz spomínate, a uvidíme, koľko tá cesta bude stáť v roku 2020.
Vystúpenie v rozprave 9.11.2014 10:07 - 10:10 hod.
Ľubomír VážnyEurofondy nejdú realokovať, pán poslanec Matovič, a na rýchlostné cesty, vás ubezpečujem, všetky europrostriedky sú už dávno vyčerpané. To znamená, naozaj nejde to realokovať a pol roka vybavovať s Európskou komisiou. Je to pomer medzi Kohéznym fondom, ERDF a inými. Čiže ak by to išlo, tak určite to radi urobíme. A naozaj ten zmysel toho bol, že sme vyčerpali všetky prostriedky na rýchlostné cesty a stále bolo...
Eurofondy nejdú realokovať, pán poslanec Matovič, a na rýchlostné cesty, vás ubezpečujem, všetky europrostriedky sú už dávno vyčerpané. To znamená, naozaj nejde to realokovať a pol roka vybavovať s Európskou komisiou. Je to pomer medzi Kohéznym fondom, ERDF a inými. Čiže ak by to išlo, tak určite to radi urobíme. A naozaj ten zmysel toho bol, že sme vyčerpali všetky prostriedky na rýchlostné cesty a stále bolo treba iné riešiť, a preto sme sa pustili do scenára PPP.
Ubezpečujem vás aj o tom, že premiér Robert Fico nemanažoval R1 ako takú, koncesnú zmluvu som podpisoval ja. A je to rok a pol dlhý proces. A stopercentne vám garantujem, že ma nemanažoval v tomto. A tiež vám garantujem to, že som nedostal za to žiadnu províziu. Ak si myslíte, že som ju dostal, dokážte to, zažalujte to, to je vážny trestný čin. To nie je len tak, ako si to vy predstavujete.
A ešte posledné skomentujem. Samozrejme, medzinárodný tender, to znamená, asi by sme mali dostať provízie od veľkých francúzskych, nemeckých, španielskych konzorcií. To tak v živote celkom nefunguje.
Posledné, čo ešte poviem. Ja, tu prekrucujete tiež, som sa vyjadril svojho času, že finančné náklady na výstavbu formou PPP sú cez PPP o 50 až 70 % vyššie ako konvenčnou alebo eurofondovou formou. To je pravda, ale neviem, či vy hovoríte alebo denník Pravda, ktorý citujete, hovorí, že náklady na PPP sú o 50 až 70 % drahšie. Je to zásadný rozdiel, ešte raz hovorím. Porovnávajte hrušky s hruškami a jablká s jablkami. Ak tu porovnáte investičné náklady, tak sú skoro rovnaké, to už som pred chvíľou povedal, či už sa ide formou PPP, konvenčnou alebo eurofondovou, sú plus-mínus 10 % rovnaké.
Čo sa týka tej ceny, už ste si ju namodelovali, je taká, že nie 800 mil., ale 300 mil. to malo stáť. Ešte raz, urobte niečo a potom môžete vidieť, koľko čo stojí v reáli, ale nezanechajte za sebou mesačnú krajinu, ako ste to urobili, urobte niečo tak, aby sa to aj skolaudovalo. Príprava, realizácia, tender, kolaudácia, to je proces, ktorý trvá v diaľniciach dva-tri roky, niekedy päť rokov, s prípravou sedem rokov. Skúste to urobiť a potom kritizujte, potom budem vašu objektívnu kritiku brať naozaj objektívne. Ale, kritiku od úbožiakov, ktorí za sebou zanechali spálenú zem, ktorí nič neurobili, tak túto kritiku naozaj neberiem. Ja beriem kritiku od tých ľudí, ktorí niečo za sebou zanechali a ktorých si vážim. Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.11.2014 9:42 - 9:44 hod.
Ľubomír VážnyPaška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, ja vás poprosím o kľud. Pán podpredseda vás počúval, buďte taký dobrý, počúvajte aj vy jeho.
Vážny, Ľubomír, podpredseda vlády SR pre investície
Ja vám ukážem tie snímky, sú v archíve, čo ste s nimi mávali, prosím vás.
A posledné, čo poviem, lebo to sú ťažké nezmysly, zažite niečo, urobte niečo v príprave (stavebné povolenie), urobte niečo v tendri, urobte niečo v realizácii, nič z toho ste za sebou nenechali, skolaudujte niečo a potom môžete voľačo rozprávať, keď ten proces poznáte. Doteraz som si myslel, že idete podľa hesla, kto nič neurobí, nič nepokazí, nie, vy ste išli podľa hesla, aj to slovenské porekadlo ste premenili, nič ste neurobili a všetko ste pokazili, zanechali ste spálenú zem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 9.11.2014 9:26 - 9:35 hod.
Ľubomír VážnyPredovšetkým pán poslanec Matovič hovoril, že: „Zaplatili ste 3,3 mld.“ To je úplný nezmysel. K dnešnému dňu je tu zaplatených dvakrát 115 mil. eur. To znamená: „Zaplatili ste 230 mil. eur, a nie 3,3 mld.“ A to je ten zásadný rozdiel, ako narábate s číslami na rozdiel od nás.
Pán poslanec Viskupič, vyjadrili ste sa pred chvíľou, že premiér Fico chce schovať 3,3 mld. do 800- tisíc. To je ďalší nezmysel. Čo vlastne trepete vôbec? Máte vôbec predstavu o tých hodnotách? Mňa to už niekedy rozčuľuje. Ale nechcem sa dať uniesť. Čiže sú to absolútne nezmysly.
Potom prečo sme sa rozhodli R1 stavať cez PPP? Áno, je pravda, že cez eurofondy je najlacnejšie financovanie tejto cesty, ale na eurofondy sme mali disponibilných 700 mil. eur. Tých 700 mil. eur pokrylo ledva R1 okolo Žiaru nad Hronom, pokrylo ledva R3 na Orave (obchvat Trstená), pokrylo ledva R4 (Košice – Milhosť) a niektoré ďalšie úseky. Ale tu vznikla medzera a potreba realizovať rýchlejšie a viac. Preto sme sa rozhodli ísť cez model PPP. Čiže nie je to tak, že my sme mali veľa disponibilných zdrojov z eurofondov a tie sme zavrhli a chceli sme to realizovať cez PPP. Tá potreba Slovenska bola podstatne vyššia, ako sme mali disponibilných zdrojov na to. Preto sme sa rozhodli ísť na to cez PPP.
Keď si urobíte ten model PPP, ja to tu nechcem vysvetľovať, je to veľmi zložitý a náročný model a nemôžete z neho vyťahovať len niektoré ukazovatele a pri tom miešať hrušky s jablkami. Fakt je ten, že investičné náklady tejto stavby, a za tým si stojím, sú cirka 850 mil. eur, pretože zhruba 500 mil. korún, to si pamätám, nemám teraz tie údaje, stál kilometer R1 na tomto úseku, je 54 kilometrov celá R1, čiže krát 16 mil. eur zhruba tak nám to dá tých 850 mil. eur. A to sú investičné náklady, ktoré by sme dosiahli, či by sme to stavali cez PPP alebo cez eurofondy, alebo čisto cez štátne prostriedky, to je jedno, tie investičné náklady by boli plus-mínus 10 % rovnaké.
Problém je ten, že, áno, sú tam aj finančné náklady, ktoré sa splácajú z úrovne štátu 30 rokov. A tie predstavujú, áno, niečo cez 3 mld. eur. Ale zase len treba si to namodelovať, neporovnávať 800 mil. konvenčným modelom a 3,2 mld. alebo 3 mld., alebo 3,5 mld., to je v tomto prípade jedno, tie sme nezaplatili.
Opakujem, zaplatili sme (štát) dvakrát 115 mil. eur, čo znamená 230 mil. zatiaľ za dva roky, a nie 3,3 mld. A ak by ste si postavili na úrovni stredoškoláka ekonóma nejaký takýto model, tak vám vyjde, že keby to štát platil zo svojich a za 30 rokov to porovnáte s tým, čo s tým všetkým súvisí (diskontná sadzba), tak sa dostanete presne na tú istú cenu. Správa sa to ako hypotéka, len to má určité prísnejšie pravidlá.
Takisto je nezmysel, že 9-percentný inflačný koeficient znáša štát. Tam je to riziko rozložené a inflačné riziko má určite aj koncesionár, nielen štát, to sa nebojte, a nikto dnes nevie povedať, aká bude cena peňazí v roku 2041, pretože od roku 2010 alebo od roku 2009, keď to bolo uzatvárané, 30 rokov nám dá takúto hodnotu. Takže vždy sa ide do neznáma a určité riziko v tomto je uchopené. Ale takisto by to bolo. Nikto nevie povedať, aké bude inflačné riziko v roku 2040, keby to staval iba štát, tak treba tie modely postaviť a si z toho urobiť nejaký výsledok. A nemiešajte hrušky s jablkami.
Je to ťažká téma, ale možnože sa treba do nej zahĺbiť. A na niečo solídnejšie tak prídete, ako teraz prednášate.
S tým, že ja mám z toho celý pocit stále, že vytvárate atmosféru strachu niečo urobiť, ja osobne tú atmosféru strachu nemám, ale zažil som to. Niektorí vaši kolegovia, ktorí boli v exekutíve, sa ma pýtali skrz tie korekcie a nechcem zabŕdnuť do eurofondov teraz, lebo by sme tu ozaj boli veľmi dlho. Tak sa ma pýtali, prečo, ako to je, či bude korekcia, tá pokuta za chybovosť za niektoré projekty. Ja som povedal, však tam sú aj tie projekty, ktoré boli spustené za vás, teraz nejdem to porovnanie robiť. A výsledok, tá priama reakcia bola toho kolegu, ktorý bol v exekutíve: Jéj, ja som šťastný, že som tie zmluvy nepodpísal. Toto má byť výsledok našej roboty, že sa budeme báť podpísať hocičo? Snažme sa to urobiť tak, aby za nami niečo ostalo, aby za nami ostali nejaké hodnoty, lebo ja za tých 13 mesiacov alebo za tie dva roky vtedy nejaké reálne hodnoty okrem tých ideových hodnôt, ale reálne technicky merateľné, hodnotiteľné hodnoty nevidím žiadne, hoci sa snažím, ako chcem. V doprave môžem o tom rozprávať dve hodiny, aká mesačná krajina bola zanechaná na Slovensku po riadení exekutívy v podobe pána Figeľa. Ale to je fakt na dlhú diskusiu a chcel som sa dotknúť iba tých PPP projektov, pretože naozaj sa tu spájajú nezmysly a ničím nepodložené čísla.
Ešte na záver poviem jednu vetu. A tá veta znie, že zaznelo tu, že zverejňovanie zmlúv, toto tu za prvej vlády Roberta Fica nebolo. Ubezpečujem vás, že pod mojou priamou riadiacou gesciou boli PPP projekty, a ubezpečujem vás, a môžete sa na to pozrieť v archíve na webe ministerstva dopravy vtedajšieho, že všetky zmluvy súvisiace s PPP boli zverejnené, v celom komplexe boli zverejnené, všetky tie kroky boli zverejnené na webovej stránke aj bez toho, že by ste zaviedli nejaký zákon o zverejňovaní zmlúv a o neplatnosti zmluvy tej, ktorá nebude zverejnená. Čiže môžem povedať aj to, že sme išli v tomto duchu už pred prijatím takéhoto zákona.
Posledné, čo poviem. Naozaj nie je to len nejaký výmysel. Svetová organizácia pre projekty väčšieho charakteru naozaj udelila svetovú cenu za náš PPP projekt R1. Tento projekt oni hodnotia, je tam 1 500 hodnotiteľov z celého sveta, z Ázie, z Ameriky aj z Európy. A snáď nespochybňujete to, že tých 1 500 hodnotiteľov som ja alebo hocikto iný podplatil. Sú to odborníci, ktorí robia 20, 30, 40 rokov v tejto branži. A tých 1 500 hodnotiteľov sa zhodlo na tom, že na svete infraštruktúrny PPP projekt je naša R1, kde spočítali investičné náklady, kde spočítali finančné náklady. A hodnotili 700 projektov, pretože hodnotia sa tam väčšie projekty, samozrejme. Ale ja chcem povedať len to, že som hrdý na tento PPP projekt, že sa nám ho podarilo zrealizovať. Nie je to jednoduché. Verte mi, že dlhú dobu na Slovensku nikto také nič nespustí. A som hrdý, v kancelárii mi visí aj to ohodnotenie World Awards for PPP Infrastructure s podpismi zástupcov týchto svetových hodnotiteľských organizácií. A hovorte si, čo chcete, ale vojdite trošku do tej zmluvy, nemiešajte len hrušky s jablkami a nerobte z toho populizmus, lebo toto je vysvedčenie, ktoré Slovenská republika dostala za túto cenu. A tú cenu a tú cestu užívame všetci. A ja som rád, že takáto cesta existuje. Ďakujem za pozornosť.