Videokanál poslanca

Pán predseda, ja som mal procedurálny návrh niekedy večer, vtedy riadila schôdzu pani podpredsedníčka, aby ste Národnej rade dali informáciu, aby parlament hlasoval o tom, aby vás zaviazal dať informáciu, z akých dôvodov neboli zdravotné sestry a učitelia pustení na balkón a boli tuná bojůvky vlastne vašich skupín. A musím povedať, že tým sa prejavuje úcta voči zdravotným sestrám a učiteľom a bolo by fajn, keby ste zjednali nápravu. To, čo sa udialo tuná v parlamente ráno, to bolo ako na Mečiarových Pasienkoch deväťdesiatych rokov. Tak ste prejavili úctu zdravotným sestrám a učiteľom. Ich ste nechali čakať a svoje bojůvky ste si tuná pripravili na balkón.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, milí hostia, dovoľte mi, iba na záver niekoľko slov povedať, nebudem už nikoho veľmi zdržiavať.
Počuli sme naozaj veľmi bohatú diskusiu, v ktorej, žiaľ, bolo strašne veľa politiky alebo dokonca, by som povedal, až balastu. Ale bolo tam aj pár myšlienok, ktoré stoja za to, pani poslankyňa (Ruch v sále.), aby sme si ich všimli a o nich ďalej rozprávali. Bol by som rád, aby tí, ktorí takúto vážnu tému neberú len politicky, sa zamysleli nad tým, čo rozprávajú, aj čo sa týka dát, ktoré používame. Ja by som odporučil opozícii, aby sa obrátila na pána kolegu Jurzycu, ktorý vám môže vysvetliť tie dáta, napríklad to, aké je efektívne naše zdravotníctvo, INECO má tie dáta úplne jasné, a minule som o nich tu hovoril. Bolo by dobré, aby ste si to prezreli a zistili, aká je tá pravda, keď zistíte, že slovenské zdravotníctvo nie je menej aj viac efektívne ako v ostatných krajinách V4. Taká je pravda. A nie celkom zdravotníctvo môže za to, aká je priemerná dĺžka nášho života, aký je vek nášho života v zdravých rokoch a tak ďalej, aká je odvrátiteľná úmrtnosť. Nemôže za to len zdravotníctvo. Dokonca sa dá povedať, že zdravotníctvo za to môže najmenej.
Ďalej by som odporučil debatovať s kolegom Jurzycom o grafe, o ktorom nám hovoril, myslím, kolega Bugár. A ešte ho niekto spomenul, myslím, že to bol kolega Kaník. Na tie výdavky, ktoré sú tam neidentifikovateľné, pozrite sa do zdrojov EUROSTAT-u, ako boli napočítané. Pozrite sa na to a potom raz vystúpte alebo napíšte blog, tí blogeri nič iné nerobia, o tom, ako to tam vyzeralo, čo sú to tie výdavky. Dávam vám to ako domácu úlohu. Pozrite si to, nerozprávajte, že sú peniaze, ktoré niekto stadeto ukradol. To proste tak nie je. Je to lož a klamstvo.
A ďalej sa mi ťažko počúvajú reči o slovenskom zdravotníctve. Tu všetci hádžete hnoj, špinu na všetkých ľudí v zdravotníctve, takmer všetko. Nikto z vás nechce ísť do nemocnice, kolega Osuský vraví, len aby sme sa nedostali do nemocnice, kde je mokrá posteľ, neviem, čo to rozprával. Všetci z vás do tých nemocníc chodia, dajte všetci ruku na srdce a povedzte, či naozaj je to tam také strašné. Možno v Bratislave je naozaj ten problém, pretože je tu absolútna nevyhnutnosť postaviť novú nemocnicu. Je to absolútne jasné. Ale choďte niekde inde sa na to pozrieť. Ja tu nechcem rozprávať len o Banskej Bystrici, ale choďte sa pozrieť aj do Prešova, kde je jedna vynikajúca nemocnica a tak ďalej a tak ďalej. Nemôžete proste tak rozprávať, hádzať špinu na zdravotníctvo, až mi to niekedy pripomína to, že chcete tak pošpiniť ten systém, aby potom tí hladní vlci, ktorí sú v závetrí, sa ho mohli zmocniť a navrhnúť riešenia, ktoré tu každý z vás má fantastické, len ani jedno z nich som nepočul. To by bolo inak zaujímavé.
A chcel by som, aby ste si vstúpili do svedomia v tých stranách, ktoré tu sedia, a zamysleli sa nad tým, akých ministrov mali v zdravotníctve, čo tí urobili pre zdravotníctvo.
Takže ešte raz chcem povedať, je to ťažká téma. A naozaj o nej treba veľa rozmýšľať a dať sa tu správnym smerom, správnou šípkou tam, kde sa chceme dostať. Ale len s takým balastom to robiť, to je zlá cesta. Nebude to tak viesť nikde. A ja sa už ani do dôchodkového veku nedožijem toho, že zdravotníctvo bude fungovať tak, ako si to všetci predstavujeme.
Všetci tu ďakovali zdravotným sestrám, ktoré sem prišli a tu vydržali. Ja by som sa naozaj chcel poďakovať na záver tým sestrám, ktoré ostali a zostali pri pacientoch vtedy, keď to tam bolo najťažšie. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. No je možné polemizovať, či poslanci za stranu SMER vedia, o čom hlasujú, keď hlasovali o zákone o zdravotnom poistení, keď hlasovali o zákone o dani z príjmov, pravdepodobne, skrátka hlasovali tak, ako im to niekto nakáže. A ja sa tu teda vôbec nečudujem, jednoducho odchádzajúca vláda strany SMER nechala darček svojim sponzorom, svojim sponzorom, ktorí takto ušetria na zdravotných odvodoch, ušetria na dani, pričom hlavné je, že minister Kažimír kade chodí, tade rozpráva, ako zlepšil výber daní. Áno, zlepšil ho na úkor živnostníkov, zamestnancov, dohodárov, to je nepochybné, pretože ich takto poriadne priškrtil. Ale pokiaľ ide o ľudí, ktorí sú sponzori strany SMER a ktorí stoja v pozadí strany SMER, resp. dokonca niektorí ministri strany SMER, ktorí sa chvália tým, ako zarobili na predaji akcií, tak tí nebudú platiť dane a nebudú platiť odvody, pretože smerácka vláda a smerácki poslanci vyvŕtali niekoľko dier v zákonoch, aby tieto osoby, možno oni sami, odvody a dane platiť nemuseli. Toto je výsledok vášho vládnutia: „Robíme pre ľudí,“ len je otázka, pre ktorých to platí.

Ďakujem pekne. Chcem poďakovať Jozefovi Mihálovi, lebo jeho vystúpenia sú vždy precízne a vyargumentované. Dobre sa to počúva. Chcel by som to doplniť v dvoch takých líniách.Máme stabilnú politiku, stabilnú vládu už štyri roky, ak by sa dalo, možno aj viac by to tak bolo, ale to nestačí, lebo na tú stabilitu treba čosi aj plusové. A to je to, čo chýba v dnešnej politike. A to je deficit kontroly, deficit spravodlivosti a zodpovednosti. Tú kontrolu spomeniem práve preto, lebo bola obsadená na všetkých úrovniach tou istou mocou, dokonca aj v zdravotníctve, aj vo verejnom obstarávaní, aj pokiaľ ide o Najvyšší kontrolný úrad. A je to na škodu krajiny, ľudí, ale aj vás kolegovia zo strany SMER. Tá spravodlivosť asi najviac bola viditeľná ako ponížená a potupená pri kauze VÁHOSTAV-u, keď tí, čo v ňom robili, nedostali za robotu zaplatené, pričom ten, čo tam dlhoval, bude vykrytý a zahojený štátom. Ak chcete byť na Slovensku bohatý, treba byť Široký. A to tretie, ten deficit zodpovednosti, tu je preto, lebo to, čo sa deje v školstve a v zdravotníctve, by sa v zodpovednej domácnosti, v zodpovednej rodine, v zodpovednej krajine nestalo. Stabilita na to je málo, keď chýba zodpovednosť.
A to druhé, čo som chcel dodať k Jozefovi, je o tých odchodoch nielen zo zamestnania, ale často až z republiky. Naši novodobí utečenci sú práve tí, ktorí nenachádzajú perspektívu doma. Vláda nemá riešiť udalosti v Kolíne nad Rýnom, v Berlíne, v Nemecku, ale má riešiť to, čo sa deje na Slovensku a osobitne v zdravotníctve a v školstve. (Potlesk.) To, páni, sú naši utečenci. Mne je to veľmi ľúto hovoriť práve preto, lebo príslušné čísla stúpajú a tú perspektívu zmeny nevidno. Dúfam teda, že signál, ktorý aj táto schôdza dáva, je, že ľuďom to nie je jedno, tie veci a trendy sa dajú zmeniť, ale závisí to, samozrejme, od odvahy a statočnosti. Ďakujem pekne, pán Mihál.

Ďakujem pekne. Kolega Mihál, hovorili ste o tom, kto a akým spôsobom zarába v súčasnosti na zdravotníctve, tak možno by bolo treba to len doplniť s tým, že v desiatich krajinách Európskej únie funguje pluralitný systém zdravotného poistenia, teda viac ako jedna zdravotná poisťovňa bez možnosti tvorby zisku, ale len v troch krajinách Európskej únie umožňuje národná legislatíva možnosť tvorby zisku verejného zdravotného poistenia. Je to Švajčiarsko, Holandsko a Slovensko. Pri dnešnej parlamentnej matematike by nebolo nič jednoduchšie, ako prijať zákon, ktorý by zdravotným poisťovniam zakázal komerčný zisk. Veď tým sa už vyhrážal niekedy predseda vlády. Ak by bol potrebný na to aj ústavný zákon, určite by ústavná väčšina v parlamente sa našla, ktorá by to schválila. Príslušný zákon, ktorý by tie pravidlá toho zisku upravil, nebol ani len navrhnutý. No a nie je ťažké domyslieť si, prečo sa tak stalo.Unitárny systém, teda jednu zdravotnú poisťovňu má aj 15 krajín Európskej únie. To bolo rečí, teda vládnej moci, ako zavedieme na Slovensku len jednu zdravotnú poisťovňu, no už len na margo toho, že slovenské zdravotníctvo nefunguje tak, ako by v 21. storočí malo fungovať, je dlhodobo podfinancované a v ňom peniaze sú často nespravodlivo a nesprávne rozdeľované. Peniaze vyzbierané na zdravotnú starostlivosť sú skutočne solidárne peniaze, ale určené pre pacientov. Umožňovať z nich tvorbu komerčného zisku pre poisťovne je vrcholne nemorálne. A dôchodcovia nesmú doplácať na niektoré drahé lieky a platiť rôzne nezmyselné poplatky v zdravotníctve. Je nutné tu stanoviť aj jasné pravidlá a zaviesť poriadok. Toto tu zatiaľ nebolo. Rozhodujúce slovo pritom musia mať odborníci s reálnym a osobným vzťahom k zdravotným službám ako k službe verejnosti, a nie ako k biznisu, teda obchodu. Zdravotníctvo teda treba v prvom rade odpolitizovať, pričom v popredí záujmu má byť v prvom rade a predovšetkým pacient.

No, super, ďakujem pekne za slovo, samozrejme. Bolo to veľmi dobré vystúpenie, ale iba s jednou vecou z neho nesúhlasím, s to, že stredoľavá alebo sociálnodemokratická strana a jej poslanci možno nevedeli, čo robia. Ja myslím, že to vŕtanie dier do zákona o dani z príjmov bolo v súlade so zarezávaním rovnej dane ako posvätnej kravy pravice, ktorá, mimochodom, znamenalo, že nebudú diery v tom systéme, že budú nižšie dane a každý ich bude platiť. A pozrite sa na minulý rok, čo mesiac to diera v tom systéme, to ďalšia výnimka. To proste bolo v súlade s bojom proti spravodlivej jednej sadzbe. Nebolo to podľa mňa omylom.
A druhá časť mojej poznámky sa bude vzťahovať k zdravotníctvu. Predstavte si, že by vlajkové lode Roberta Fica spred tohto volebného obdobia v zdravotníctve, to znamená zákaz zisku a zákaz súťaže v poisťovníctve zdravotnom by sa zrealizovali. No to by boli Kostkovia. Vôbec to nie je v tomto, čo si o tom myslel Robert Fico, v tom nie je hlavný problém zdravotníctva, ale je v nedostatku informácií. Jednoducho tak, ako t, dnes to už odznelo, nemajú ani zdravotné sestry, ani lekári, ani poisťovne, ani pacienti dostatok informácií o tom, kam tie peniaze vlastne idú. A v tomto sme sa neposunuli a stratili sme čas diskusiami úplne mimo toho hlavného problému. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážený pán kolega predkladateľ, vážený pán kolega spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážené prítomné zdravotné sestry a ďalší návštevníci, chcem povedať niečo k tomu, čo tu zaznalo len útržkovite v mojej faktickej poznámke, čo tu teda moc nikto neriešil. Teda mojou témou sú zdravotné odvody. Je každému asi jasné, že najväčším zdrojom financií, ktoré tečú do nášho zdravotníctva, sú zdravotné odvody. Čiže ministrovi zdravotníctva by malo záležať na tom, aby zákon o zdravotnom poistení bol, ako sa hovorí, nepriestrelný a aby sa zdravotné odvody z príjmov platili. No ministrovi zdravotníctva zrejme na tom až tak nezáleží, pretože navŕtal do zákona dve diery, ktoré poslanci za stranu SMER aj schválili. A konkrétne ide o to, že podľa § 10b ods. 1 písm. e) zákona o zdravotnom poistení sa od januára 2016 neplatia zdravotné odvody z dividend, ktoré niekto získa ako majiteľ akcií, s ktorými sa obchoduje na burze. Čiže zamestnanci veselo platia zdravotné odvody, živnostníci veselo platia zdravotné odvody, ktoré sú každý rok, mimochodom, vyššie a vyššie, platia tie zdravotné odvody dohodári, platia ich zamestnávatelia, ale, čuduj sa svete, tí, ktorí žijú z toho, že obchodujú s akciami, tak zrazu od januára 2016 dostali na rozlúčku od odchádzajúcej vlády darček a nemusia platiť zdravotné odvody zo svojho zisku v podobe dividend, ktoré sú im vyplácané. To je úplne úžasné. Keby túto výnimku v zákone neurobila sociálnodemokratická vláda čiže ľavičiari, ktorí tým najťažším kapitalistom, ktorí sa živia tým, že obchodujú s akciami a z toho majú zisk, keby práve ľavicová vláda neodpustila platenie zdravotných odvodov týmto ťažkým kapitalistom. A pre vašu informáciu, aby bolo jasné, v tom širšom kontexte, tu nejde len o to, že tí kapitalisti nemusia platiť zdravotné odvody, lebo oni dokonca nemusia platiť najnovšie ani daň z príjmu. To znamená, keď niekto má zisk z toho, že kupuje a predáva akcie so ziskom, tak, vážené poslankyne a poslanci za SMER, vy ani neviete, za čo ste hlasovali. Hlasovali ste za to, že zisk z predaja akcií je po novom oslobodený od dane. To ste schválili vy sociálni demokrati.
A keď sme ešte pri tých daniach, tak ja si ešte neodpustím jednu poznámku. Znovu sa vraciame, vážení, na Slovensku k rovnej dani 19 % z akejkoľvek výšky príjmu. Neviem, či o tom viete, či ste si toho vedomí. Naši kolegovia ľavičiari totižto schválili v novele zákona o dani z príjmov to, že rovná daň 19 % je tu späť. Čiže daňovník platí rovnú daň 19 %, aj keby zarábal milióny.Pokiaľ tam ide o § 7, čiže priamo z kapitálového majetku, tak tam je uvedená rovná daň 19 %, aj keby mal niekto miliónový príjem. Ak si ale niekto zarobí 2-tisíc eur ako zamestnanec alebo ako živnostník mesačne, ak si dovolí takto zarobiť, tak sa na neho vzťahuje 25-percentná sadzba dane. Takže takúto zmenu zákona o zdravotnom poistení, v zákone o dani z príjmov po sebe necháva sociálna demokracia. Takýto darček dala tým, ktorí majú príjmy z kapitálu. Pre mňa je to prekvapujúce a šokujúce. A bolo by dobré, keby si to voliči strany SMER – sociálna demokracia dobre uvedomovali a vy zdravotné sestry aby ste si boli vedomé toho, že ak do zdravotného poistenia bude prúdiť menej peňazí, tak je to aj vďaka tejto diere, ktorú do zákona o zdravotnom poistení navŕtal váš minister Čislák. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená snemovňa, takto nad ránom už sme naozaj dlho nerokovali. Ale táto situáciu si to zasluhuje, aby sme tu vydržali do konca tohto rokovania. Situácia v zdravotníctve naozaj je zlá a akt tých sestier a ich boj za to, aby sa zmenila je také vyústenie dlhodobo nahromadeného problému. Podobne ako v školstve, aj v zdravotníctve tie problémy nevznikli včera. Veľmi dlhodobo sa vyvíjali. A nedostatok prostriedkov v zdravotníctve sa kumuloval dlhé obdobie. Prejavoval sa v podfinancovaní celého rezortu a, samozrejme, v odmeňovaní, ktoré je v ňom úbohé. A pritom poviem to, čo som už dneska spomenul, neplatíme tam málo, myslím, všetci, ktorí zo svojich odvodov a miezd odvádzame prostriedky na financovanie zdravotníctva, neplatíme tam málo ako krajina, platíme tam veľa. Nie je to najviac, ale naozaj je to veľa. Je to 7,5 % HDP, čo je plne porovnateľné s tým, ako to je v iných európskych krajinách. Ale to, čo sa dostane do zdravotníctva, je len malá časť, je to menej ako polovica z toho, len 45 %. V iných krajinách je to aspoň 80 %. Aký obrovský rozdiel to je a aký fatálny dosah to má následne na úroveň zdravotnej starostlivosti? Toto sú dôvody, potom prečo nie sú peniaze na platy zdravotných sestier, prečo nie sú peniaze na dobre vybavené nemocnice, prečo si občania musia nosiť do nemocníc toaletný papier a príbory. Je to jednoducho preto, že viac ako 50 % týchto prostriedkov odíde mimo zdravotníctva, odíde predovšetkým pre firmy, ktoré si z tohto obchodu so zdravím alebo s utrpením ľudí spravili výnosný biznis. Začalo sa to postupne, ale dnes tá pýcha a moc, ktorá je s tým spojená, a zaslepenie tou pýchou spôsobili, že tá miera je absolútne nekontrolovaná. Preto sú tie známe prípady, o ktorých predrečníci už hovorili, cétečka, maséra a všetkého ostatného, ktoré tu na dennom poriadku temer vyplávalo a vyplavuje sa neustále na povrch.
Nebudem hovoriť už ďalej o týchto aspektoch alebo týchto symboloch a týchto ukazovateľoch, ktoré túto hlbokú krízu preukazujú, ale skôr poviem, čo by bolo treba urobiť, aby sa toto nedialo. Treba zmeniť mnohé v zdravotníctve, pričom to prvé, čo treba v ňom zmeniť, sú veci tak, aby do zdravotníctva plynulo viac prostriedkov. Stačí na to urobiť tri zásadné zmeny.
Treba zmeniť spôsob financovania zdravotných poisťovní tak, aby nemohli neidentifikovanými a netransparentnými úkonmi, často účtovnými trikmi vyťahovať zo zdravotného poistenia desiatky, možno stovky miliónov a presúvať ich do zisku, ale aby bolo presne a jasne zadefinované, aký je ten správny poplatok, pričom to by mala byť konečná suma, ktorú zdravotná poisťovňa môže na svoje náklady, včítane zisku použiť, dobre to funguje v dôchodkových správcovských spoločnostiach, kde každému je to jasné, nikto s tým nemá problém a takýmto spôsobom by sme vytvorili dodatočné zdroje pre zdravotnú starostlivosť.
Takisto treba veľmi technicky ľahko odstrániť tú tepnu, ktorou vytekajú zo zdravotníctva obrovské zdroje cez verejné obstarávania, ktoré sú čisto fraškou a prostredníctvom ktorých sa dodávajú miliónové zisky pre vybraných, dopredu určených obchodníkov a sprostredkovateľov. Jednoducho treba určiť a zaviesť pravidlo zo zákona, že každé verejné obstarávanie okamžite po jeho vyhlásení bude prostredníctvom Úradu pre verejné obstarávanie referencované. To znamená, že ten výrobok, služba alebo tovar bude mať zverejnenú škálu hodnoty, za ktorú sa dá kúpiť od rôznych výrobcov na dostupnom trhu, čo vôbec nie je zložité v čase možností, ktoré dnes na to máme. Takúto zmenu som navrhoval dvakrát spolu s kolegom Jurzycom počas prejednávania zákona o verejnom obstarávaní. Samozrejme, to bolo odmietnuté. A len takáto zmena by zabezpečila aby nedochádzalo k predražovaniu toho výrobku, pretože každý by hneď videl, že ten výrobok nemôže stáť o 100 % viac alebo o 200 % viac, ako ho môže dodať ten či ten alebo tamten dodávateľ, ktorý je dostupný.
No a potom treba zároveň zmeniť neférový postoj štátu k financovaniu celkovej zdravotnej starostlivosti. Štát sa správa vo financovaní zdravotnej starostlivosti ako príživník. Zneužíva tu svoju moc a svoju legislatívnu mašinériu a silu a to tým, že určuje zákony takým spôsobom, že štát za svojich poistencov platí 4,16 %, ale od pracujúcich včítane zdravotných sestier, samozrejme, lekárov ale každého jedného, živnostníkov, podnikateľov žiada platiť za to 14 %. Toto zväzuje rast ekonomiky, toto zaťažuje enormne náklady na prácu a tým pádom predražuje zamestnávanie a vytvára tlak na zvyšovanie nezamestnanosti. A preto tu treba urobiť taktiež zásadnú zmenu, pričom by tá zmena neznamenala, že by do zdravotníctva o čo i len o 1 cent išlo menej, ako doň dnes. Toho výsledkom by bolo, že pracujúci tí, ktorí štát živia svojimi daňami, tak či tak by mohli platiť o polovicu nižšie zdravotné odvody. O 50 % by sa tak mohli znížiť zdravotné odvody, to znamená, klesli by na 7 % za podmienky, že by štát neplatil tých 4,16 %, ale vyrátaných tých 7 %.
Prijatím týchto troch ekonomických opatrení by sa v zdravotníctve veľmi významne vyčistil priestor, zapchali diery, zabezpečilo dostatok zdrojov pre zdravotnú starostlivosť, dostatok prostriedkov na platy zdravotných sestier, lekárov, potreby pacientov a vybavenie nemocníc. Toto treba spraviť. A to, či sa tak stane, závisí len a len od výsledku vo voľbách. SMER to určite robiť nebude. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ďakujem Paľovi Zajacovi za jeho svedectvo z Prešova, ktoré je asi takým najvýraznejším miestom poukazujúcim na zúfalý pokus zdravotných sestier poukázať na stav, v ktorom zdravotníctvo je, pretože výpovede tých sestier tam sú, samozrejme, oproti mocenskej mašinérii už či inštitúcii, o ktorej je reč, alebo celému štátu so stranou, ktorá neberie ohľad na ne a dokonca ich zastrašuje a obviňuje, pravdivé. Vy máte moc, ale ony majú pravdu. Tieto slová sú paralelou slov Silva Krčméryho. A my potrebujeme moc, ktorá slúži pravde, štyri roky, je tu stav, ktorý je tu neprijateľný. Predtým tu bola jedna ministerka, nechcem spomínať jej meno, teraz je tu minister, ktorý nie je v sále. Kto spolitizoval danú situáciu? Kto presadil ten zákon bez konzultácií a súhlasu tých, ktorých sa týka, najprv tým, že nič nerobil, dokonca to zablokoval a nekorigoval po rozhodnutí na Ústavnom súde a teraz presadil napriek nesúhlasu sestier, dokonca aj prezidenta republiky? Tú situáciu nespolitizovali ani tie sestry, ani médiá, ani opozícia, ale arogantná moc a teraz máme dôsledok toho. (Potlesk.) Ja som v prešovskej nemocnici bol. Minulého roku tam na to doplatila moja sestra, ale to len preto hovorím, že mi na tej situácii záleží aj osobne, nie je to politika. Sú tam pokazené vzťahy. Ten rozvrat, ktorý ste takto dopustili alebo spôsobili, páni, sa dlho bude dávať do poriadku. Ale treba to dať do poriadku, lebo na zdravotníctve a na školstve záleží. Chcem povedať, že krajina potrebuje odvahu a statočnosť aj zdravotných sestier, aj učiteľov, aj biskupov, aj politikov a predovšetkým občanov. A vtedy sa otvorí tá perspektíva. (Potlesk.)