Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

28.4.2016 o 14:43 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 16.6.2016 15:13 - 15:25 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zámerom návrhu, ktorý spolu so svojimi kolegami Vierkou Dubačovou a Jánom Budajom predkladáme, je uľahčiť občanom prístup k informáciám a posilniť ich právo podieľať sa na správe vecí verejných, a to tým, že sa ex lege, teda priamo zo zákona stanú rokovania komisií pri mestských i obecných zastupiteľstvách verejné. Ako už bolo povedané, prax je v súčasnosti taká, že mestské i obecné zastupiteľstvá si účasť verejnosti upravujú vo svojich rokovacích poriadkoch individuálne. Právo na dobrú správu vecí verejných je výdobytkom a prioritou starého kontinentu, akým Európa bez pochýb je. Požiadavka transparentnosti a efektívnosti výkonu verejnej správy sa nemôže zaobísť bez princípu verejnosti, ktorý vo výkone súdnej, moci ako aj v správe vecí verejných predstavuje dôležitý kontrolný nástroj limitujúci predstaviteľov verejnej moci. Verejná správa je služba verejnosti, preto jej výkon by mal reálne prebiehať v intenciách úcty k právam a slobodám človeka občana. Obzvlášť na komunálnej úrovni dôsledne aplikovaný princíp verejnosti prinesie nielen efektívnejšiu konkretizáciu a riešenie problémov na užších fórach, akými komisie i obecná rada sú, ale aj výraznejšiu príležitosť pre občanov priamo sa podieľať na správe vecí verejných, čo okrem spomínanej efektivity a transparentnosti vnesie vyššiu dôveryhodnosť vo verejnosprávne inštitúcie a posilní budovanie otvorenej a vyspelej občianskej spoločnosti. V neposlednom rade človek vtiahnutý do spoločenského diania sa podstatne ľahšie identifikuje s vlastnou komunitou. Má aktívny záujem na jej rozvoji a podstatne ľahšie prijíma pravidlá, pretože stojí pri ich vzniku. Realita vo viacerých slovenských mestách je však iná. Obyvateľ si v komunálnych voľbách zvolí poslanca. Ak sa chce pozrieť na jeho prácu v komisiách, ktoré sú poradným orgánom zastupiteľstva, narazí na problém. Podľa rokovacieho poriadku sú totiž neverejné. Ak sa ich chce obyvateľ zúčastniť, poslanci o jeho účasti hlasujú. Z logiky veci vyplýva, že keď si obecné zastupiteľstvo, ktoré je verejné, zriadi nejakú komisiu, tak aj rokovanie tejto komisie by malo byť verejné. V podstate komisia prerokováva veci, ktoré neskôr idú na rokovanie obecného zastupiteľstva. Bohužiaľ, sú však primátori, ale aj poslanci, ktorí túto základnú logiku ako keby nevideli alebo nechcú vidieť.
Vážení kolegovia, sám som poslancom Mestského zastupiteľstva v Košiciach, kde minulý rok v septembri došlo k zmene rokovacieho poriadku, no aj napriek snahám časti poslancov komisie zostali aj naďalej pre verejnosť zatvorené. Teraz vám, ak dovolíte, prečítam ustanovenie košického rokovacieho poriadku týkajúceho sa účasti verejnosti na komisiách: „Zasadnutia komisie sú neverejné, ak komisia na základe vopred doručeného oznámenia o účasti na jej zasadnutí nerozhodne inak. Zasadnutia komisie sa môže zúčastniť aj poslanec, ktorý nie je členom komisie. V takom prípade to poslanec oznámi vopred sekretárovi komisie.“ Z tohto ustanovenie vyplýva, že ak sa chce dnes niekto zúčastniť rokovania komisie pri Mestskom zastupiteľstve v Košiciach mimo poslanca zastupiteľstva, musí doručiť oznámenie o účasti a dúfať, že členovia komisie na zasadnutí budú súhlasiť s účasťou verejnosti. Táto konkrétna úprava, nazvime ju košická úprava, kladie neprimerane náročné prekážky každému, kto sa aktívne zaujíma o prejednávanú problematiku a koho názor by mohol byť aj pre samotné rozhodnutie komisie prínosom.
Všetci dobre vieme, aká kultúra prevláda pri obsadzovaní miest v komisiách. Dnes v komisiách sedia zvolení poslanci a z tých ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom, teda neposlancov sú častokrát zvolení neúspešní kandidáti, ktorí majú blízko k zvoleným politikom a ich politickým stranám. O odbornosti v takýchto prípadoch nemôže byť ani reč. A to je len dôkaz toho, že sme za 26 rokov nepochopili zmysel demokracie a že v nás zostalo zakorenené zmýšľanie komunistov, ktorým išlo len o ovládnutie všetkých pozícií na všetkých úrovniach a zamedzenie argumentačnej diskusie. Nami navrhovaná zmena právnej úpravy by umožnila verejnosti byť v takýchto prípadoch minimálne kontrolným prvkom. Vypočula by si stanoviská jednotlivých členov k problematike. Videla by prácu svojich volených zástupcov. A sama by tak dokázala zhodnotiť pôsobenie jednotlivých poslancov.
Moji dvaja kolegovia v mestskom zastupiteľstve sa už niekoľkokrát pokúšali prelomiť tento nezmyselný bod rokovacieho poriadku. Pritom sami narazili na problém, keď ich ani ako občanov a ani ako neskôr zvolených poslancov mestského zastupiteľstva nechceli pustiť na rokovanie komisie. Väčšina mestských poslancov však zaradenie tohto bodu opäť do programu nepustila. Ja skutočne nechápem, prečo by sa občania nemohli slobodne zúčastňovať rokovania komisií. Ak sme samospráva, vykonávame služby pre ľudí, prečo by mala komisia zakaždým hlasovať, či toho občana pripustí alebo nepripustí? Ľudia predsa majú záujem sa zúčastňovať, no občana to znechucuje, keď sa má o ňom hlasovať. Potom sa to odráža aj na volebnej účasti vo voľbách do obecnej samosprávy.
Aby som vám ešte priblížil spomínanú košickú úpravu, tak vám poviem, že po septembrovej zmene rokovacieho poriadku je výlučne v réžii predsedu komisie, koho navrhne a koho nenavrhne za člena komisie. Samozrejme, svoje rozhodnutie odôvodňovať nemusí. Stačí, že sa tak rozhodol.
Tu si dovolím podeliť sa s vami o vlastnú skúsenosť, keď moju žiadosť ako poslanca o zaradenie do komisie školstva, športu a mládeže predseda komisie vôbec nepredložil na rokovanie komisie, hoci mi v písomnej odpovedi na žiadosť prisľúbil, že sa ňou komisia bude zaoberať. Z počtu 41 poslancov Mestského zastupiteľstva v Košiciach tak zostali len dvaja poslanci, ktorí aj napriek opakovaným žiadostiam o zaradenie do komisií zostali bez akéhokoľvek členstva. Z nich som jedným ja a druhý je môj kolega, ktorý sa dlhodobo kriticky vyjadroval k nedostatkom činnosti Magistrátu mesta Košice. Môj návrh, aby každý poslanec mal právo byť členom aspoň jednej komisie, rovnako neprešiel. Pritom niektorí poslanci košického mestského zastupiteľstva sú členmi troch a niekedy aj štyroch komisií.
Rovnako absurdný je ďalší prípad z Košíc, kedy členovia majetkovej komisie odmietli povoliť účasť na rokovaní komisie dvom poslancom mestského zastupiteľstva, avšak nečlenom komisie, čo považujem za vrchol arogantnosti.
Ak je predmetom rokovania napríklad použitie verejných prostriedkov na platy, odmeny, iné náležitosti spojené s výkonom funkcie orgánov obce, členov orgánov obce či mesta, zamestnancov mesta alebo osôb, ktoré vykonávajú za odplatu činnosť pre obec, alebo nakladanie s majetkom vo vlastníctve obce, najmä prevod vlastníctva k majetku, nadobudnutie majetku do vlastníctva obce, prenechanie majetku do užívania iným osobám, malo by byť pre občana priam povinnosťou, aby dozrel na regulárne a transparentné nakladanie s majetkom obce či mesta. Verejnosť by mala byť informovaná napríklad o procese prideľovania mestských bytov, či posudzovaní stavebných objektov. Rozhodovať na komisii o takýchto vážnych veciach bez občianskej kontroly je nemysliteľné, občan domáhajúci sa svojich občianskych práv za dverami úradovne, v tomto prípade komisie je najhoršou ukážkou fungovania demokracie na Slovensku. Sprístupniť rokovania komisií vrátane práva obyvateľov vystúpiť na nich patrí k základným odporúčaniam mimovládnej Transparency International Slovensko.
Rovnako je nemysliteľné, aby pozvánky na zasadnutie komisie boli zverejňované až po termíne zasadnutia komisie alebo na zverejnenej pozvánke chýbal samotný program rokovania komisie, opäť poukazujem na tzv. košický model fungovania samosprávy, nie je nič ojedinelé, ak niekoľko komisií zasadá presne v ten istý deň a v tú istú hodinu. Občania, ktorí sa zaujímajú o problémy mesta či obce a chcú sa zúčastniť na rokovaní komisie, si tak musia nielenže zobrať dovolenku, ale aj si dobre rozmyslieť, ktorá z komisií je pre nich prioritnejšou, pretože v opačnom prípade by museli po niekoľkých minútach strávených na rokovaní jednej komisie presúvať sa na ďalšiu a potom prípadne na ďalšiu. Podobné prípady sú určite po celom Slovensku.
My, poslanci Národnej rady, však máme právo zmeniť súčasnú svojvôľu pri rozhodovaní o verejnosti zasadnutí všetkých obecných a mestských zastupiteľstiev, ktorých členovia si pomýlili výkon mandátu vo verejnom záujme s presadzovaním vlastných záujmov. Rokovania napríklad majetkových či finančných komisií, ktoré sa týkajú hospodárenia s financiami a majetkom občanov miest a obcí, by mali byť prístupné verejnosti.
Argument o ochrane osobných údajov je na mieste, no nemôžeme ho postaviť nad právo verejnosti vedieť, ako je nakladané s finančnými prostriedkami a majetkom obce či mesta. V uvedených prípadoch je nutné voliť iné prostriedky zabezpečenia ochrany informácií chránených podľa osobitných predpisov.
To, ako jednotlivci so svojím právom naložia, je ich privilégiom výberu, no podstatné je umožniť ľudom bez zbytočnej byrokracie, napríklad spomínaným doručovaním písomných žiadostí a následným hlasovaním o účasti verejnosti, prísť a vypočuť si argumenty pre a proti v konkrétnej veci. Ak sa nad tým zamyslíme a porovnáme to s rokovaniami výborov Národnej rady, kde rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky v § 50 hovorí, že schôdze výborov sú verejné a len výnimočne v taxatívne uvedených prípadoch sú neverejné, tak mi z toho logicky vyplýva, že by podobná úprava, teda verejnosť rokovaní komisií pri zastupiteľstvách mala byť zakotvená aj v zákone o obecnom zriadení.
Niekedy mám dojem, že demokratické zriadenie, tak ako je definované teóriou, má len veľmi málo spoločného s tým systémom, ktorý funguje u nás na Slovensku, no táto malá nami navrhovaná zmena môže posunúť budovanie občianskej spoločnosti o krok dopredu, a preto vás, ctené kolegyne, vážení kolegovia, žiadam o podporu nášho návrhu.
Ďakujem vám za pozornosť (potlesk).
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2016 10:01 - 10:02 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Pán Poliačik, ja by som bol rád, keď nabudúce vystúpite s reakciou, vlastne v rozprave so svojím vlastným postojom k týmto témam, aby ste sa obrátili smerom k publiku, pretože nie rozprávame my dvaja spolu, ale vy reagujete aj na ostatných, ktorí sú tu, a sú tu aj učitelia medzi nimi, tak isto sú tu aj hostia na balkóne. A tiež si vyprosím váš poučný tón, s ktorým so mnou rozprávate, pretože ja som si neprišiel vypočuť vašu teoretickú prednášku o tom, čo by učiteľ mal, čo by nemal, ako by štát mal alebo nemal.
Pán Poliačik, znovu sa vás pýtam, koľko rokov ste učili na základnej alebo strednej škole, že viete tak teoreticky zdôvodniť to, že učitelia na školách nerobia všetko, čo môžu urobiť, aj keď hovoríte v rámci tých možností, ktoré na škole teraz majú. Myslíte si, že ja alebo moji kolegovia sme spadli z čerešne? Že sme na škole neskúšali inovatívne metódy, že sme neskúšali žiakov zapájať do rôznych akcií a snažiť sa modernizovať vzdelávanie tak, aby aj žiaci neboli unudení a snažili sa s nami spolu sa zúčastňovať na zlepšení týchto podmienok? Či vy si myslíte, že učitelia pokračujú vo svojich starých šľapajach, odučia si z papiera, nadiktujú poznámky a nič inovatívne sa nepokúšajú vniesť do procesu vzdelávania? Ja si to nemyslím.
A ak som povedal, že 99,9 % učiteľov na Slovensku robí svoju prácu dobre, myslel som to, že to robia s maximálnym nasadením v rámci tých možností, ako to teraz štát nastavil. Niežeby to nedokázali robiť lepšie, ale taktiež nemôžeme chcieť od učiteľov, ktorí majú 50, 55 rokov, lebo školstvo starne, aby títo učitelia chodili teraz na školenia výpočtovej techniky, respektíve aby stačili svojimi schopnosťami mladým začínajúcim učiteľom v oblasti tvorivosti a v oblasti vzdelania.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2016 9:41 - 9:43 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Opakoval by som zase len to, čo povedal môj kolega poslanec Sopko. Plne sa s ním stotožňujem, že merať kvalitu školstva a vzdelávania podľa nejakých testov a podobných iných spôsobov sa mi zdá voči učiteľom nefér a neobjektívne. Sedemnásť rokov som učil v školstve a môžem dať ruku do ohňa za to, že drvivá väčšina mojich kolegov učila s maximálnym nasadením, s vyplazeným jazykom chodila z tried po vyučovaní, pracovala na sebe, na svojom zdokonaľovaní aj doma, pripravovala sa na hodiny a verím tomu, že takto to robia učitelia v 99,9 % na Slovensku. Počúvať z úst či pána Petráka, alebo pána Gröhlinga o tom, že na Slovensku máme nekvalitné vzdelávanie, že máme nekvalitných učiteľov, že treba oddeliť tých dobrých od tých zlých, burinu od rastlín alebo ako sa to povie, proste sa mi to zdá veľmi dehonestujúce voči postaveniu učiteľa v tejto spoločnosti.
A nemôžem si odpustiť poznámku, pán Gröhling, vy ste zrejme učili na strednej škole, aspoň teda čo som si našiel, pán Petrák, vy ste učili tuším na vysokej škole. Viete vy vôbec, pán Petrák, čo je to odučiť jeden týždeň na strednej alebo základnej škole? Sedem hodín, osem hodín chodiť z hodiny na hodinu na desaťminútové prestávky? A vy idete hovoriť o kvalite alebo nekvalite vzdelávania na Slovensku? To by som skôr prijal od pána Gröhlinga, ale nie od vás ani od iných, ktorí tu učia na vysokých školách. Nechcel som sa dotknúť vás osobne, ale učiteľ, ktorý učí na vysokej škole, nemá ani šajnu o tom, čo je to učiť na strednej alebo základnej škole a koľko psychického úsilia si to vyžaduje. Vy chcete ako keby zahodiť všetkých starých učiteľov, ktorí si odučili dvadsať rokov, do starého železa, oni si nezaslúžia zvýšenie platov, len tí mladí, na nich sa vykašlime.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2016 9:17 - 9:19 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Pán Petrák, ja som úplne dojatý a fascinovaný vaším zmierlivým tónom, ktorý ste teraz nasadili, keď ste ešte včera dokázali hovoriť o predstaviteľoch slovenskej iniciatívy učiteľov ako o neukojených učiteľoch, ktorí sa dožadujú svojich práv, a dnes vyzývate na komunikáciu a diskusiu pri okrúhlom stole. Zdá sa mi to z vašich úst buď neúprimné, alebo ste sa s niekým večer ešte stihli poradiť, čo máte dnes povedať.
K tomu, čo ste povedali, si myslím, že učitelia nemajú inú možnosť, ako ísť do ulíc. Je to jediný spôsob, ako môžu sa dožadovať splnenia sľubov, ktoré im politici neustále dávajú, ale potom ich neplnia. A to, že učitelia idú do ulíc a pôjdu aj v júli, pôjdu aj v septembri, je dôsledok neschopnosti a nečinnosti predchádzajúcich vlád, ktoré tu boli.
Pán Petrák, ja sa neviem zbaviť pocitu, že vy podceňujete prácu učiteľov. Vy stále hovoríte o tom, aká je nekvalita na školách. Ako treba školy systematicky nejako redukovať, ako treba zvýhodňovať začínajúcich učiteľov, ale tých starších, ktorí učia 10, 20 rokov, netreba už finančne motivovať, pretože už zarábajú toľko, že im to prakticky stačí až do dôchodku. V podstate hovoríte to, čo hovoril aj bývalý minister školstva Draxler. Vy ste technokratický typ, ktorý vidíte za učiteľmi hodnotu, čísla, ale nie ľudí. Odporúčal by som vám, pán Petrák, aby ste si prečítali alebo aby ste si vypýtali od učiteľov výplatné pásky z celého Slovenska, nech vám posielajú na vašu poslaneckú adresu všetky výplatné pásky a z toho si urobte úsudok, koľko vlastne zarábajú.
A posledná veta, ktorú chcem povedať: Kde sú všetci tí v Národnej rade, ktorí sa bili do pŕs, ako bojujú za učiteľov pred voľbami, a teraz sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2016 18:47 - 18:49 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne všetkým mojim kolegom, ktorí ma podporili. Chcel by som reagovať na pána Blanára.
Pán Blanár, úprimne poviem, bol by som posledný z poslancov, ktorí sú tu, ktorý by chcel zo svojich príspevkov ťažiť a vytĺkať nejaký politický kapitál. Ja som sem prišiel ako radový učiteľ a hovoril som, že budem brániť záujmy učiteľov, preto aj vystupujem na tejto pôde, ja hovorím to, čo učitelia majú, aké majú názory a čo oni si myslia. Čiže nejde mi o to, či tu budem o štyri roky znovu kandidovať, alebo nie. Absolútne žiaden politický kapitál nevytĺkam.
Ak som tam porovnával nejaké OECD a podobné veci, hovoril som o vysokoškolsky vzdelaných ľuďoch, čiže neporovnával som učiteľov s robotníkmi alebo s ľuďmi, ktorí majú stredoškolské vzdelanie, ale len s vysokoškolsky vzdelanými, že na Slovensku učitelia zarábajú najmenej z vysokoškolsky vzdelaných ľudí, hej, na Slovensku. Ale aj v rámci európskych krajín som uvádzal, že koľko sa navyšovali platy v Čechách, v Poľsku alebo... (Reakcia z pléna.) Áno, v iných krajinách.
Čo sa týka pána Petráka, ja som vedel, že ma bude kritizovať za tie štatistiky. Uznávam, mohol som sa niekde mýliť, ale viete, je tu aj preto, pán Petrák, že nikde, aspoň ja teda, ale aj mnohí ďalší, ktorí sa o tieto veci zaujímajú, sa nedopátrali nejakých konkrétnych objektívne preukázateľných čísiel, ktoré by poskytlo ministerstvo školstva alebo ministerstvo financií, ktoré by boli relevantne preukázateľné, že majú nejakú, nejaký pravdivý základ. Čiže potom vznikajú rôzne dohady a špekulácie, výpočty, ako hovoríte, ale takisto vy sa môžete mýliť vo svojich výpočtoch, ako sa môžu mýliť vo výpočtoch učitelia z Iniciatívy... alebo zo Slovenskej komory učiteľov.
Takže tá pravda je niekde uprostred, by som povedal. Uvidíme, s akými číslami prídete teraz vy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.6.2016 18:01 - 18:33 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, vážený pán minister školstva, nie je to po prvýkrát, čo sa na pôde Národnej rady rozoberá problém zvyšovania platov učiteľov. Táto spoločensky aktuálna a závažná téma zarezonovala v každom období od čias Nežnej revolúcie a s menšími či z väčšími otrasmi na politickej scéne sprevádzala vývoj parlamentarizmu na Slovensku.
Žiaľ, ani po 26 rokoch od skončenia obdobia socializmu a začatia novej kapitoly dejín Slovenska sa slovenskí učitelia nemôžu porovnať so svojimi susedmi v Európe, a to nielen čo sa týka ich finančného ohodnotenia, ale ani morálneho a spoločenského uznania. 26 rokov sa slovenskí učitelia obetavo snažili znižovať svoje nároky na život, prispôsobovať sa ekonomickým a iným dôvodom, pre ktoré im vlády nemohli vyjsť v ústrety a zvýšiť im ich životnú úroveň na takú úroveň, ktorá by zodpovedala ich predstavám, ale hlavne ich vzdelaniu a spoločenskému statusu. 26 rokov boli školstvo, spoločenský a morálny kredit učiteľa na chvoste politického záujmu. Od učiteľov sa očakávala akási nepochopiteľná lojalita, pri nazeraní na ich problémy sa často uplatňoval princíp solidarity voči štátu a jeho ekonomickým možnostiam. Padali rôzne sľuby, silné slová, koncepcie a predstavy o tom, kedy a ako sa slovenské školstvo vymaní zo zovretia vlastnej bezmocnosti a čoraz väčšieho úpadku. Ministri školstva sa striedali ako na bežiacom páse. Reformy, ktoré zavádzali do oblasti vzdelávania, sa stretávali s menšími či väčšími úspechmi, no v konečnom dôsledku boli len kozmetickými úpravami, ktoré mali zakryť čoraz viac sa prehlbujúcu priepasť medzi niekoľkotisícovou masou učiteľov a inými skupinami obyvateľstva.
Ani vzrastajúca sila ekonomiky nepriniesla do školstva očakávané zmeny v oblasti financovania. Len veľmi pomaly sa do školstva premietali výdobytky ekonomického rozvoja na Slovensku. Na učiteľa sa stále hľadelo ako na pokorného, zodpovedného, lojálneho, mravného a uvedomelého človeka, ktorý vlastné záujmy podradí spoločenskému záujmu. Heslo, že byť učiteľom je zároveň plniť si poslanie, sa stalo zaužívaným klišé, aké niektorí politickí činitelia radi používali, aby sa tak snažili odpútať pozornosť od skutočných potrieb učiteľov.
Učiteľské fórum na Slovensku už v roku 1996 skonštatovalo, že, citujem: "Učitelia si zaslúžia iné postavenie v tejto spoločnosti, ako je im v súčasnosti priznávané." Čo to po 26 alebo po 20 rokoch vypovedá o tom, ako si táto spoločnosť váži prácu učiteľa vo vzdelávaní? Aj trpezlivosť učiteľa má však svoje hranice. Uspokojiť sa s predstavou, že do konca kariérneho života zostanem spoločenským outsiderom, nemôže byť pre nikoho motiváciou. Skôr silným podnetom na novelizáciu a zamyslenie sa nad tým, či v školstve zotrvá, alebo sa rozhodne zvyšok svojho života stráviť v inom, možno menej zaujímavom povolaní, ale lepšie finančne ohodnotenom. Zo školstva za tie roky odišlo veľa dobrých, skúsených učiteľov, ale aj mladých učiteľov, ktorí po niekoľkých rokoch svojho pôsobenia za katedrou pochopili, že z platu, ktorý dostávajú, nemôžu uživiť svoje rodiny. Často obetovali vlastnú tvorivosť, zápal pre prácu a radosť z učenia v prospech finančného ohodnotenia, ktoré bolo niekde v súkromnej firme, vo fabrike či niekde v zahraničí vyššie ako v školstve. Ja sám som veľakrát zvažoval, že zo školstva odídem.
Spomínam si na jednu tragikomickú skúsenosť, keď som stál na začiatku svojej učiteľskej kariéry, pokúšal zobrať si hypotéku z banky, aby som aspoň teoreticky mohol využiť svoju šancu osamostatniť sa a kúpiť si malú garsónku či jednoizbový byt v Košiciach. Pritom v tom čase byty v Košiciach alebo byty na Slovensku zďaleka neboli také drahé ako v súčasnosti. Navštívil som jednu banku, pracovníčka tejto banky ku mne pristupovala s úsmevom na tvári, veľmi seriózne ako ku možnému klientovi, vyplnil som všetky možné tlačivá, ktoré bolo možné vyplniť, a následne nastal proces spisovania údajov a možného vybavenia hypotéky. Po niekoľkých minútach mi táto pracovníčka, začala byť teda nervózna a niečo sa jej nezdalo. Tak išla za svojou kolegyňou spýtať sa, že v počítači niečo nemá v poriadku, pretože klient, teda ja, sedím a snažím sa od nej získať výšku možnej hypotéky. Po chvíľke prišla jej kolegyňa, pozrela sa do počítača, ale tiež jej nevedela pomôcť. Tak zavolali svoju vedúcu. Prišla vedúca, chvíľku sa pozerala do počítača, znovu prešla celý program, až napokon zahorekovala, ale vy ste učiteľ, bohužiaľ, vám pôžičku, hypotéku dať nemôžeme, máte taký nízky plat, jednoducho, bohužiaľ, ľutujeme. V tej chvíli som sa hanbil, poviem, ako pes a mal som pocit, že svojím v úvodzovkách neuvedomelým konaním, že som tú banku vôbec navštívil a pokúšal sa získať hypotéku, som ohrozil systém, resp. že som skoro zhodil počítačovú sieť v danej banke.
26 rokov sa plat učiteľa pomaličky upravoval, no veľmi, veľmi pomaly. V porovnaní s inými vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi bolo školské prostredie nastavené zle a plat učiteľa je doposiaľ veľmi nízky. Veď začínajúci učiteľ by mal mať porovnateľný plat s ostatnými kategóriami národného hospodárstva, aby sa aj tomu najlepšiemu oplatilo ísť študovať pedagogický smer a uchádzať sa o učiteľské miesto. Ak chceme, aby si ho vážilo okolie, aby sme mohli naňho mať zvýšené nároky a aby si on sám svoju prácu vážil a bral ju ako životnú príležitosť, je nutné takéhoto mladého človeka finančne motivovať. Keď bude práca učiteľa dobre ohodnotená, potom môžeme mať naňho rôzne nároky.
Už len z morálneho hľadiska nie je akceptovateľné, aby sa učitelia stávali iba hračkami v rukách politikov a nechávali sa opantávať ich sľubmi, ktoré sa každú chvíľu menia. Pred voľbami sa učiteľom nasľubuje všetko možné, len aby sa prílišnou aktivitou nepodpísali pod horšie výsledky tej-ktorej strany vo voľbách, no po voľbách sa na učiteľov veľmi rýchlo zabudne. V duchu výroku "sľuby sa sľubujú a učitelia sa radujú", sa takto v prenesenom význame dá povedať, ako ľahko sa učitelia nechajú oklamať a zostávajú v pozícii obetného baránka.
Ako má byť učiteľ pre svojich žiakov autoritou, keď morálne i finančne klesol na spoločenskom rebríčku a atraktivita jeho povolania sa stala skôr predmetom vtipov než reálneho pohľadu na jeho postavenie?
Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska sa vyjadril, citujem: "Som nesmierne smutný, že si nevážime vzdelanie, stratili sme úctu k školstvu. A školstvo je v prvom rade učiteľ. Školy nemajú z čoho vyberať budúcich učiteľov, mladí ľudia nechcú ísť študovať za učiteľov. Na pedagogických fakultách mnohí študenti nedosahujú zďaleka úroveň, akú by sme očakávali. Klobúk dole pred tými, ktorí idú do školstva z odhodlania. Kým nebudeme mať kvalitných učiteľov, nebude ani kvalitné školstvo. "
Nielen platy sú to jediné, čo pedagógov demotivuje. K nárastu dezilúzie v radoch učiteľskej obce dlhodobo prispieva aj konzervatívne prostredie v školstve a mnohé ďalšie aspekty. Mnohí učitelia odchádzajú zo školstva nielen preto, že si nemôžu dovoliť žiť z takých nízkych platov, ale preto, že sa pri vykonávaní svojho ťažkého povolania necítili byť slobodní. Byrokracia, nadbytočné papierovačky, vyplňovanie rôznych tlačív, neustála administratívna záťaž, ale aj iné prekážky zo strany štátu a jeho inštitúcií, ako aj samotných škôl sa pre učiteľov stali priam nočnou morou a prispeli k ich ešte väčšej demotivácii. Učiteľ za 26 rokov musel absolvovať obrovské množstvo zmien. Podpísalo sa to na profile každého z nich. Niekoho odrádza, že musí byť stále pod tlakom zmeny a niekto túto zmenu prijíma ako impulz, aby niečo zlepšil. Celá učiteľská obec je však pod tlakom veľmi silnej byrokratizácie. Samo ministerstvo školstva si to pred piatimi či šiestimi rokmi uvedomilo a naštartovalo proces debyrokratizácie. "Učiteľa sme tak zaťažili papierovaním, že oslabujeme jeho pedagogickú schopnosť dosiahnuť i lepší výsledok." To, to som citoval výrok z ministerstva školstva.
Samozrejme, okrem nízkych platov trápia slovenské školstvo ďalšie ťažkosti. Nedostatok asistentov učiteľov, chýbajúce didaktické vybavenie, absencia predpokladov na úspešnú integráciu žiakov so špeciálnymi potrebami, akútny nedostatok zariadení predškolskej výchovy. Často ide o problémy, ktorých riešenie by si vyžadovalo ucelenú koncepciu, víziu pre slovenský vzdelávací systém na najbližšie desaťročia. Napriek tomu opakovane z médií, ale i z vyjadrení niektorých zástupcov štátu počúvame, že problém nie je v nízkych platoch, ale v nekvalitnom vzdelávaní.
Keď sa zverejní nejaký neúspech cez OECD alebo meranie PISA, hneď zaznie, no veď tí učitelia nič nedokázali. Peniaze však nemajú schopnosť zmeniť spoločnosť počas minúty, že zvýšime platy a zrazu budú všade lepšie výsledky. Je to proces. Keď si človek začne uvedomovať, keď si učiteľ začne uvedomovať, že je lepšie platený, môže odbúrať ostatné, dnes nevyhnutné zárobkové aktivity a venovať sa len práci, v ktorej je odborník, a potom sa možno dostaví aj ten úspech, že si ho okolie začne vážiť.
Zamestnanci školstva zarábajú v priemere najmenej zo všetkých zamestnancov verejného sektora, ide o dlhodobý stav. Na rozdiel od ľudí v školstve sa priemerný plat všetkých zamestnancov verejného sektora dlho, do roku 2012, pohyboval v blízkosti priemerného platu v celej ekonomike. Zamestnanci školstva sa k ostatným kolegom z verejného sektora priblížili až potom, čo po roku 2012 došlo k poklesu priemernej mzdy vo verejnom sektore, znižovanie miezd sa vtedy však učiteľov nedotklo. Priemerná mzda pedagóga v regionálnom školstve len nedávno, v roku 2012, prekročila priemernú mzdu v celej ekonomike. V roku 2015 sa dostala na úroveň 1,08-násobku tohto priemeru. Učiteľské platy zaostávajú za priemerným zárobkom vysokoškolsky vzdelaných. V roku 2015 predstavovala priemerná mzda v regionálnom školstve asi 0,65-násobok priemernej mzdy zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním. Pripomeňme však, že každý učiteľ na slovenskej základnej či strednej škole musí mať vysokoškolské vzdelanie II. stupňa.
Koncom roka 2012 zasiahol slovenské školstvo ostrý štrajk, ktorý vyhlásil Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy. Odbory vtedy žiadali, aby platy učiteľov vzrástli o 10 %. Počas troch dní zostali mnohé školy zatvorené. Keď sa štrajk skončil, učitelia z niektorých škôl sa rozhodli pokračovať v štafetovom štrajku. Aj ten sa po niekoľkých dňoch skončil. Bezprostredne po týchto štrajkoch, v januári 2013 vtedajší minister školstva Čaplovič vyhlásil, že do roku 2016 dosiahne priemerná mzda učiteľa úroveň 1,2-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Neskôr, v júni 2013 tento sľub znova potvrdil. V jednej z predvolebných diskusií sa k sľubu vrátil aj premiér Robert Fico, ktorý uviedol: "Ak si zoberieme, že máme k dispozícii zdroje na ďalšie 25 % zvýšenie platov, tento cieľ v roku 2016 môže byť splnený."
Asociácia stredných zdravotníckych škôl Slovenskej republiky, Asociácia výchovných poradcov a Slovenská komora učiteľov vyjadrili svojimi pripomienkami podporu požiadavke, za splnenie ktorej v januári a februári tohto roka štrajkovalo približne 15-tisíc pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva. Podľa tejto požiadavky by sa už v tomto roku zvýšila tarifná mzda, v každej platovej triede plošne o 140 eur. Vďaka tomu by už v tomto roku mohol byť splnený sľub o 1,2- násobku. Sľub však nebol ani zďaleka splnený. Od 1,08-násobku k 1,2-násobku zostáva ešte hodný kus cesty.
Ak sa bude plniť programové vyhlásenie vlády, sľubovaný 1,2-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve dosiahneme v školstve až v roku 2020, hoci pôvodne mal byť tento sľub splnený už v roku 2016. Priemerná mzda v regionálnom školstve bude na úrovni 1,21-násobku priemeru v celej ekonomike. Zároveň dosiahne asi 0,72-násobok priemeru zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním. Treba tiež dodať, že 6 % zvýšenie v rokoch 2018, 2019 a 2020 vláda podmienila realizáciou zásadných, no bližšie neurčených zmien v školstve. Napriek opakovaným sľubom ani tentoraz neexistuje nijaká záruka, že učiteľské platy stúpnu až k spomínanému 1,2-násobku. Spolieha sa štát vari na to, že učitelia nemajú dosť odvahy, aby trvali na plnení sľubov?
Aj v prípade, že sa splní programové vyhlásenie vlády, mladí učitelia budú ďaleko zaostávať za priemerným zárobkom zamestnanca s vysokoškolským vzdelaním. V prvom rade sa pozrime na to, ako to vyzerá s učiteľmi a ich platmi. Okrem náročnosti samotnej práce učiteľov, nedostatku ochrany ich práv či potreby kontinuálneho vzdelávania, získavania kreditov, ktorých platnosť po siedmich rokoch vyprší, sú práve platy často skloňovaným problémom. Koľko teda zarábajú slovenskí učitelia? Stredná škola bez maturity, nástupný plat vysokoškolsky vzdelaného učiteľa je na úrovni absolventa strednej školy bez maturity, čiže niečo okolo 590,- eur v hrubom v januári 2015.
Asi netreba zdôrazňovať absurdnosť tohto faktu, ktorý logicky spôsobuje, že o toto povolanie je nízky záujem a že máme problém do školstva dostať mladých ľudí. Priemerná mzda pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve je 1,05-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, teda zhruba 917,40 eur, tu sa ale rátajú aj iní zamestnanci, zástupcovia riaditeľov, riaditelia škôl, ktorí neraz zarábajú podstatne viac než učitelia. Podľa portálu platy.sk, je priemerná hrubá mzda radového učiteľa na základnej škole 729 eur a na strednej škole 761 eur, oficiálne údaje o priemernom zárobku samotných učiteľov nie sú dostupné. Bývalý minister školstva Dušan Čaplovič v roku 2013 sľuboval, že do roku 2016 zvýši platy pedagogických zamestnancov na 1,2-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Podľa ďalšieho ministra Draxlera, sa v roku 2016 k tomu priblížime a bude to 1,16-násobok, ale to nie je pravda. Dostanú len 1,09-násobok, ďalší nesplnený sľub.
Často sa spomína, že pedagógom sa každoročne zvyšujú platy o 5 %. No podľa Slovenskej komory učiteľov tento nárast v podstate iba kopíruje rast priemernej mzdy. Štatistika Európskej komisie, EURYDICE, z roku 2014 tvrdí, že medzi rokmi 2009 až 2014 vzrástol tarifný plat učiteľov na Slovensku prepočítaný cez harmonizovaný index spotrebiteľských cien len o 1,91 %. Naši susedia pritom navyšovali učiteľom platy výraznejšie. V Poľsku bol nárast 6 %, v Maďarsku 11,3 % a v Česku dokonca 26,96 %. Slovensko teda nenavyšovalo razantne platy učiteľov, ako tvrdil bývalý minister. Plat učiteľa tiež každoročne rastie, ale maximum dosiahne po 32 rokoch praxe s celkovým nárastom 24 %, pričom príslušníci Policajného zboru majú po tomto čase nárast platu o 67,1 %. A nezabúdajme, s akým platom učitelia začínajú, a že výpočet nezohľadňuje vôbec infláciu v tomto štáte. Slovenská komora učiteľov dlhodobo obhajuje záujem slovenských učiteľov. Medzi viacerými požiadavkami trvá aj na svojej požiadavke z roku 2012, a tou je navýšenie miezd učiteľov na 1,2- až 1,6-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Organizácia OECD v roku 2015 zverejnila rebríček platov učiteľov, v ktorých porovnávala 22 krajín, pričom Slovensko v tejto porovnávacej štúdii totálne pohorelo a skončilo na poslednom mieste. Štúdia porovnávala platy učiteľov s priemernými platmi vysokoškolákov. Slovenskí učitelia však vôbec nemajú dôvod na radosť, pretože ich predbehli aj kolegovia z Maďarska či Česka. Na Slovensku, v Maďarsku či v Indonézii zarobia podľa tejto správy učitelia približne 14-tisíc eur ročne, zatiaľ čo v Holandsku, Švajčiarsku či v Nemecku sa ročné platy pohybujú okolo cifry 56-tisíc eur. Na čele rebríčka sa umiestnilo Luxembursko, kde si učitelia zarobia do 90-tisíc eur. Analýza OECD však pracuje s údajmi z roku 2012. Odvtedy na Slovensku stúpli platy učiteľom trikrát o 5 %. Na druhej strane aj v ostatných krajinách sa mohli platové pomery zmeniť. Učitelia by si teda podľa súčasného ministra školstva, ktorý predložil návrh tohto zákona, mohli prilepšiť platovo. Pedagógov v regionálnom, ale aj vo vysokom školstve čaká 6 % zvýšenie platov, ktoré sa premietne do platových taríf.
V časti regionálne školstvo sa vláda zaviazala, že vykoná legislatívne úpravy pre zvýšenie taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od 1. 9. 2016 v priemere o 6 %. Od 1. 1. 2018 by sa platy mali zvyšovať každoročne o rovnakú mieru, a to za predpokladu realizácie zásadných vnútorných zmien v systéme výchovy a vzdelávania. K rastu platov sa vláda zaviazala i v prípade pedagógov na vysokých školách. Novela pritom zavádza osobitnú stupnicu platových taríf pre učiteľov vysokých škôl. V súčasnosti sa totiž podľa jednej osobitnej stupnice odmeňujú spoločne vysokoškolskí učitelia, výskumní a vývojoví zamestnanci a zdravotnícki zamestnanci, ktorí nie sú odmeňovaní podľa osobitného predpisu. Zvýšenie platov učiteľov základných, stredných a vysokých škôl by sa malo v tomto roku, by malo štát v tomto roku stáť 32,5 mil. eur. Najväčšiu položku zaplatí štát, 6,5 mil. eur obce a viac ako 330-tisíc eur samosprávne kraje.
So 6 % rastom zárobkov boli učitelia nespokojní. S novelou nesúhlasilo Združenie miest a obcí Slovenska, Konfederácia odborových zväzov, Slovenská akadémia vied, Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, Slovenská komora učiteľov, Asociácia stredných zdravotníckych škôl a Asociácia výchovných poradcov. Pre učiteľa s desaťročnou praxou to bude znamenať v konečnom dôsledku zvýšenie platu približne o 50 eur naviac. Problém nedostatočného finančného ohodnotenia sa dotýka aj nepedagogických pracovníkov, ktorí sa dlhodobo ocitávajú na okraji spoločenského záujmu.
Rôzne výhovorky, racionálne či menej racionálne, odsúvajú riešenie ich problémov a ich životná úroveň neustále klesá. Týchto ľudí je však potrebné sa zastať. Oceniť ich ťažkú prácu, ale nielen morálne. Predstavitelia školských odborov uvádzajú, že za odpracovaných 7,5 hodiny denne dostane nepedagogický zamestnanec mesačnú mzdu na úrovni týždenného príjmu porovnateľného kolegu z vyspelých krajín Európskej únie. Pri odchode na starobný dôchodok za odpracovaných 40 a viac rokov dostanú títo zamestnanci často dôchodok nižší ako občan, ktorý nepracoval vôbec.
Absurdné je podľa odborárov najmä to, že tabuľka upravujúca platové tarify, tzv. základná, sa začína na úrovni 280,50 eura..., čo je o 124,50 eura menej, ako je úroveň minimálnej mzdy.
Ak by sa ministrovi Plavčanovi podarilo na rezorte financií vyrokovať od januára 2017 ďalších 6 %, navýšenie za 4 roky by bolo takmer 40 % a zo štátneho rozpočtu by si to vyžiadalo 1,441 mld. eur. Citujem vyjadrenie ministerstva: "Ministerstvo si uvedomuje, že ani 40 % zvýšenie nezabezpečí posun Slovenska na priemernú platov učiteľov v Európskej únii a bude potrebné v ňom pokračovať aj v ďalších rokoch, rovnako ako bude potrebné pokračovať vo zvyšovaní objemu financií do rezortu školstva."
A teraz aké je k tomu, pardon, nejak mi odchádza hlas, aké je vyjadrenie Slovenskej komory učiteľov:
"Pôvodne navrhovaná výška platových taríf nezodpovedá programovému vyhláseniu vlády o výraznom zvýšení verejnej investície do školstva, o spravodlivom ohodnotení učiteľa s priamym a prioritným dopadom na kvalitu školstva, o vytvorení predpokladov na zvýšenie atraktívnosti povolania učiteľa prostredníctvom jeho finančného ocenenia. Programové vyhlásenie vlády konštatuje, že základom pre všetky potrebné zmeny v regionálnom školstve sú v prvom rade kvalitní učitelia. Zvýšiť kvalitu pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov nie je možné bez výrazného zvýšenia ich finančného ohodnotenia. Ak sa výrazne nezvýši finančné ocenenie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, pokiaľ bude pokračovať odliv kvalitných zamestnancov zo školstva a absolventi vysokých škôl nenájdu uplatnenie v slovenskom školstve, Slovenská komora učiteľov naďalej bude žiadať do konca tohto roka zvýšiť platy pedagógov o 140 eur."
To je oficiálne vyjadrenie Slovenskej komory učiteľov a jej prezidenta Vladimíra Crmomana.
Nie je už, prosím vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, únavné omieľať tú istú pesničku o platoch učiteľov dookola? Nie. Preto, lebo je to nedôstojné, aby tí, ktorí majú nám občanom Slovenska dať vzdelanie, rozširovať a prehlbovať ho, patrili medzi tých, ktorí len-len, ktorí len-len že dosahujú priemer v národnom hospodárstve, ak vôbec. Áno, byť učiteľom je poslanie. Ale aj tí, ktorí považujú svoju prácu za poslanie, musia byť za ňu primerane odmenení.
Francúzskym učiteľom bude tamojšia vláda výrazne zvyšovať platy. Od januára 2017 si prilepšia o stovky eur v závislosti od odpracovaných rokov a ich ročné odmeny pritom budú vyššie. Pre viac peňazí pritom pedagógovia v krajine štrajkov nemuseli ani vyjsť do ulíc. Prečo to vo Francúzsku ide a na Slovensku je to také zložité? Ekonomické ukazovatele nahrávajú Slovensku. Máme nižší deficit aj dlh verejných financií, vyššie tempo ekonomického rastu. Zvýšiť platy učiteľom tento rok sa však podarí len o 6 %, čo pri platoch okolo 800 eur predstavuje v hrubom, ako som spomínal, necelých 50 eur. V čistom si tak slovenskí pedagógovia prilepšia o 34 eur, lebo tých necelých 50 eur je v hrubom.
Ak by sa podarilo znížiť počet štátnych úradníkov o 10 %, na platy pre učiteľov by sa našlo ľahko, mohli vzrásť o tretinu, odhaduje ekonóm Radovan Ďurana z INESS. Plat slovenského učiteľa pri nástupe je, to sme už asi o tom hovorili, 613,50 eura, príplatok pre začínajúce zamestnanca 37 eur. Najvyšší funkčný plat, ktorý môže učiteľ dosiahnuť po 32 rokoch praxe v slovenskom regionálnom školstve je 1250 eur. A skladá sa z tarify dvanástej platovej triedy 840 eur po druhej atestácii a z rôznych príplatkov. Toľko k číslam a teraz aká je realita, ako sa na to dívajú učitelia a čo ďalej učitelia hodlajú podniknúť voči tomu, ako sa teraz minister školstva, celý je aparát, ľudia z vlády, ľudia z ministerstva financií postavili voči ich požiadavkám a jediné, čo im môžu ponúknuť, je 6 % navýšenie platov od septembra.
Reakcia je teda taká, 1. júla, čiže práve v čase, kedy Slovensko začne predsedať Európskej únii, odštartujú sa nielen letné prázdniny, ale práve v tejto deň učitelia opätovne vyjdú do ulíc. V Bratislave sa začnú organizovať ďalšie demonštrácie a ďalšie protesty. Na 1. júla pripravili učitelia viacero akcií, jedna z nich bude aj pochod. Štartovať budú na Kollárovom námestí v Bratislave. Ako hovorí prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman, budem ho citovať: "Myslím si, že zo Slovenska by sa nemala robiť potemkinovská dedina, kde sa ideme tváriť, aké je to tu všetko úžasné. Svet by mal vedieť, ako to tu naozaj vyzerá, že vlády dlhodobo ignorujú školstvo a neriešia existenčné problémy učiteľov." Iniciatíva slovenských učiteľov chce poukázať na to, že Slovensko ako predsedajúca krajina ignoruje odporúčania Európskej komisie a OECD na zatraktívnenie učiteľského povolania a prílevu financií do školstva.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že každému z vás záleží na tom, aby sa kredit učiteľa v našej spoločnosti zvýšil a školstvo, vzdelanosť na Slovensku čím skôr dosiahli úroveň Európskych krajín. Verím, že aj vo vašich rodinách máte učiteľov, a tak priamo z prvej ruky viete o problémoch, s akými sa títo ľudia stretávajú už celé roky. Verím, že nikto z vás si nemyslí, že by učitelia zarábali dosť, a ani to, že by ich práca nebola taká ťažká, ako sa to často snažia zdôrazniť. Je však na vašom svedomí, či sa voči oprávneným požiadavkám učiteľov, ktorých zastupujú stavovské organizácie, postavíte s úctou a rešpektom voči ich ťažkej a namáhavej práci, alebo sa rozhodnete podhodiť učiteľom ďalšiu omrvinku v podobe 6 % navýšenia platov. Je nevyhnutné, aby sme spoločne, ako poslanci Národnej rady - bez straníckych tričiek a politickej orientácie - deklarovali, že chceme v čo najkratšom čase navýšiť platy učiteľom tak, ako to žiadali pred voľbami, a teda o 140 eur ročne.
Nie nadarmo minister školstva Peter Plavčan prirovnal školstvo na Slovensku k potápajúcemu sa Titanicu. Treba však dodať, že na tejto potápajúcej sa lodi sa neplavia len učitelia, ale aj my všetci a ďalšie generácie, ktoré po nás prídu. Ak dovolíme, aby sa problém školstva a vzdelania na Slovensku naďalej odsúval a jeho neriešenie sa sústavne ospravedlňovalo nedostatkom finančných prostriedkov, zlou ekonomickou situáciou či inými dôvodmi, staneme sa všetci zodpovednými za to, ako bude slovenské školstvo o pár rokov vyzerať. Tu môžeme ministrovi školstva naplniť jeho slová o tom, že slovenské školstvo čaká najväčšia reforma za posledných 25 rokov. Vyvíjajme tlak na to, aby mu z ministerstva financií boli poskytnuté ďalšie finančné prostriedky a dofinancovanie školstva sa stalo prioritou tejto spoločnosti. 6 % nárast miezd je totiž len výsmechom učiteľskému povolaniu. Je to pľuvanec do tváre ľuďom, ktorí pripravujú budúce generácie do života, od výchovy a vzdelania ktorých bude rast závisieť aj ich existencia, a už vôbec to nepostačuje na zatraktívnenie učiteľského povolania. Žiaden učiteľ, ani ten nastupujúci pri veľkej snahe tešiť sa zo svojej práce a oddať sa jej celou dušou, nemôže byť bez dostatočného finančného ohodnotenia spokojný.
Vnútorné naplnenie bez uspokojenia základných fyziologických a sociálnych potrieb je, ako keď človeku na púšti umierajúceho od smädu ponúkame namiesto vody chlieb.
Ďakujem vám, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2016 17:05 - 17:07 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Plne sa stotožňujem s tým, čo povedala pred chvíľkou moja predrečníčka kolegyňa Remišová. Okrem toho by som doplnil len to, že vyučovať v jednej triede dva ročníky je mimoriadne náročné, a nieto ešte štyri ročníky.
A teraz zopár faktov. V osobitnej prílohe k návrhu novely zákona sú uvedené málotriedky, z ktorých som náhodne vybral päť, a v ich blízkosti som z dostupných internetových zdrojov hľadal vhodné, blízke ekvivalenty.
Dolný bar, málotriedka s vyučovacím jazykom maďarským, 10 žiakov. Tri kilometre vzdialené Kútniky, úplne rovnaký typ školy uvádza 12 žiakov v roku 2015 na obecnej stránke.
Horné Mýto, málotriedka s vyučovacím jazykom maďarským, 10 žiakov. 2,4 pedagogických zamestnancov na týchto 10 žiakov, 3 učitelia plus riaditeľ školy. 2,6 kilometrov vzdialená Trhová Hradská, rovnaký typ školy s vyučovacím jazykom maďarským.
Plavecké Podhradie, málotriedka, 11 žiakov, 1,04 pedagóga, 3,5 kilometra vzdialená plno organizovaná základná škola v Sološnici.
Látky, málotriedka 7 žiakov, 1,34 učiteľa. 3,8 kilometrov vzdialená plno organizovaná základná škola v Detvianskej Hute.
V Haži nad Cirochou 6 žiakov, 1,5 učiteľa. 4,9 kilometrov vzdialené Humenné, 9 základných škôl, 2,8 kilometrov vzdialená plno organizovaná základná škola v Kamenici nad Cirochou.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 25.5.2016 14:17 - 14:19 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Moja interpelácia smeruje ako zvyčajne na pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
Ako, všetci prítomní, viete, v decembri 2015 bola zriadená funkcia školského ombudsmana, do ktorej bol menovaný pán Martin Maták. Po piatich mesiacoch činnosti došlo k zrušeniu celého odboru ochrany práv v regionálnom školstve na ministerstve školstva. A preto, keďže táto téma zarezonovala v médiách aj tohto týždňa a mnohí učitelia sa pýtajú, ako je to možné, že už nemajú školského ombudsmana, a prečo došlo k takému, povedal by som, utajenému zrušeniu tohto úradu. Tak by som sa chcel spýtať ministra školstva na nasledovné veci.
Prečo došlo k zrušeniu úradu tzv. školského ombudsmana bez predchádzajúceho oznámenia tejto skutočnosti zástupcom školských stavovských organizácií? Či existuje odpočet činnosti, prípadne záverečná správa, čím sa v uvedenom období školský ombudsman zaoberal? Ak nie, žiadam o jej vypracovanie a predloženie poslancom Národnej rady. Týka sa to najmä počtu doručených podnetov, charakteristiky problematiky, spôsobu ich riešenia, počtu vyriešených, ukončených podnetov, počtu podaní na iné inštitúcie, napr. na inšpektorát práce, zriaďovateľa, políciu, prokuratúru, počtu podaných a riešených priestupkov, počtu podaných trestných oznámení, začatých súdnych procesov a podobne.
Tiež ma zaujíma, či pri preukázanom porušení zákonov došlo k personálnym výmenám na pozícii riaditeľov škôl, prípadne zodpovedných pracovníkov zriaďovateľa.
Ďalej by ma zaujímalo, koľko finančných prostriedkov z rozpočtu ministerstva školstva bolo poskytnutých na činnosť odboru ochrany práv v regionálnom školstve za celé funkčné obdobie riaditeľa odboru Martina Matáka. Aká je nová predstava organizačnej štruktúry a koncepcie po zrušení tohto úradu? Kto prevezme doterajšiu agendu i nové podnety učiteľov na porušovanie zákonov? Aké bude mať kompetencie úrad, ktorý má nahradiť činnosť školského ombudsmana?
Ďakujem za odpoveď pánovi ministrovi a ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.4.2016 15:05 - 15:10 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Túto interpeláciu by som chcel položiť pánovi ministrovi školstva Plavčanovi.
Zaujímalo by ma teda nasledovné. Vychádzajúc z prijatého programového vyhlásenia vlády, kde vláda proklamovala, že prijme opatrenia na garantovanie vysokých štandardov uchádzačov o pedagogické štúdium a jeho absolventov a významného skvalitnenia ich prípravy na učiteľské povolanie na stredných a vysokých školách, aby sa učiteľmi mohli stať len talentovaní a pre prax pripravení ľudia, čo konkrétne považuje ministerstvo za vysoké štandardy uchádzačov. Ako chcú preverovať jednotlivé zložky štandardov o uchádzačov o vysokoškolské štúdium? Budú to nejaké vedomostné testy, psychotesty, prípade talentové skúšky? Ako budú preverovať ich reálne zručnosti, napr. komunikačné? Ako chce ministerstvo školstva garantovať už spomenuté vysoké štandardy uchádzačov? A v poslednom rade, kto a ako bude garantovať reálnu pripravenosť absolventov pre prax?
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 28.4.2016 14:43 - 14:44 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Áno, ďakujem, pán minister. Prakticky odpovedali ste mi na moju otázku, a nie konkrétne, ale trošku ste sa takým vyhýbavým spôsobom snažili obísť tú podstatu, ktoré konkrétne fakty z deklarácie alebo z požiadaviek, požiadaviek učiteľov boli zakomponované do programového vyhlásenia vlády. Nemyslel som platové záležitosti alebo finančné niektoré veci, ale skôr iné konkrétne fakty. Pretože ak by to bolo naozaj tak, ako ste to vy povedali, tak potom prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman by nepovedal po stretnutí s vami, resp. s pánom Dankom ako predsedom parlamentu, že programové vyhlásenie vlády je výsmechom do tváre učiteľov a prakticky nič z toho, čo učitelia žiadali, sa nepremietlo do tohto vyhlásenia.
Takže vás chcem pekne poprosiť, keby ste mi písomne potom dali tie konkrétne fakty, o ktorých ste ich hovorili, že vy si myslíte, že asi 7 alebo 6, že by ste mi to písomne dali.
Ďakujem.
Skryt prepis