Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, vážený pán minister školstva, nie je to po prvýkrát, čo sa na pôde Národnej rady rozoberá problém zvyšovania platov učiteľov. Táto spoločensky aktuálna a závažná téma zarezonovala v každom období od čias Nežnej revolúcie a s menšími či z väčšími otrasmi na politickej scéne sprevádzala vývoj parlamentarizmu na Slovensku.
Žiaľ, ani po 26 rokoch od...
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, vážený pán minister školstva, nie je to po prvýkrát, čo sa na pôde Národnej rady rozoberá problém zvyšovania platov učiteľov. Táto spoločensky aktuálna a závažná téma zarezonovala v každom období od čias Nežnej revolúcie a s menšími či z väčšími otrasmi na politickej scéne sprevádzala vývoj parlamentarizmu na Slovensku.
Žiaľ, ani po 26 rokoch od skončenia obdobia socializmu a začatia novej kapitoly dejín Slovenska sa slovenskí učitelia nemôžu porovnať so svojimi susedmi v Európe, a to nielen čo sa týka ich finančného ohodnotenia, ale ani morálneho a spoločenského uznania. 26 rokov sa slovenskí učitelia obetavo snažili znižovať svoje nároky na život, prispôsobovať sa ekonomickým a iným dôvodom, pre ktoré im vlády nemohli vyjsť v ústrety a zvýšiť im ich životnú úroveň na takú úroveň, ktorá by zodpovedala ich predstavám, ale hlavne ich vzdelaniu a spoločenskému statusu. 26 rokov boli školstvo, spoločenský a morálny kredit učiteľa na chvoste politického záujmu. Od učiteľov sa očakávala akási nepochopiteľná lojalita, pri nazeraní na ich problémy sa často uplatňoval princíp solidarity voči štátu a jeho ekonomickým možnostiam. Padali rôzne sľuby, silné slová, koncepcie a predstavy o tom, kedy a ako sa slovenské školstvo vymaní zo zovretia vlastnej bezmocnosti a čoraz väčšieho úpadku. Ministri školstva sa striedali ako na bežiacom páse. Reformy, ktoré zavádzali do oblasti vzdelávania, sa stretávali s menšími či väčšími úspechmi, no v konečnom dôsledku boli len kozmetickými úpravami, ktoré mali zakryť čoraz viac sa prehlbujúcu priepasť medzi niekoľkotisícovou masou učiteľov a inými skupinami obyvateľstva.
Ani vzrastajúca sila ekonomiky nepriniesla do školstva očakávané zmeny v oblasti financovania. Len veľmi pomaly sa do školstva premietali výdobytky ekonomického rozvoja na Slovensku. Na učiteľa sa stále hľadelo ako na pokorného, zodpovedného, lojálneho, mravného a uvedomelého človeka, ktorý vlastné záujmy podradí spoločenskému záujmu. Heslo, že byť učiteľom je zároveň plniť si poslanie, sa stalo zaužívaným klišé, aké niektorí politickí činitelia radi používali, aby sa tak snažili odpútať pozornosť od skutočných potrieb učiteľov.
Učiteľské fórum na Slovensku už v roku 1996 skonštatovalo, že, citujem: "Učitelia si zaslúžia iné postavenie v tejto spoločnosti, ako je im v súčasnosti priznávané." Čo to po 26 alebo po 20 rokoch vypovedá o tom, ako si táto spoločnosť váži prácu učiteľa vo vzdelávaní? Aj trpezlivosť učiteľa má však svoje hranice. Uspokojiť sa s predstavou, že do konca kariérneho života zostanem spoločenským outsiderom, nemôže byť pre nikoho motiváciou. Skôr silným podnetom na novelizáciu a zamyslenie sa nad tým, či v školstve zotrvá, alebo sa rozhodne zvyšok svojho života stráviť v inom, možno menej zaujímavom povolaní, ale lepšie finančne ohodnotenom. Zo školstva za tie roky odišlo veľa dobrých, skúsených učiteľov, ale aj mladých učiteľov, ktorí po niekoľkých rokoch svojho pôsobenia za katedrou pochopili, že z platu, ktorý dostávajú, nemôžu uživiť svoje rodiny. Často obetovali vlastnú tvorivosť, zápal pre prácu a radosť z učenia v prospech finančného ohodnotenia, ktoré bolo niekde v súkromnej firme, vo fabrike či niekde v zahraničí vyššie ako v školstve. Ja sám som veľakrát zvažoval, že zo školstva odídem.
Spomínam si na jednu tragikomickú skúsenosť, keď som stál na začiatku svojej učiteľskej kariéry, pokúšal zobrať si hypotéku z banky, aby som aspoň teoreticky mohol využiť svoju šancu osamostatniť sa a kúpiť si malú garsónku či jednoizbový byt v Košiciach. Pritom v tom čase byty v Košiciach alebo byty na Slovensku zďaleka neboli také drahé ako v súčasnosti. Navštívil som jednu banku, pracovníčka tejto banky ku mne pristupovala s úsmevom na tvári, veľmi seriózne ako ku možnému klientovi, vyplnil som všetky možné tlačivá, ktoré bolo možné vyplniť, a následne nastal proces spisovania údajov a možného vybavenia hypotéky. Po niekoľkých minútach mi táto pracovníčka, začala byť teda nervózna a niečo sa jej nezdalo. Tak išla za svojou kolegyňou spýtať sa, že v počítači niečo nemá v poriadku, pretože klient, teda ja, sedím a snažím sa od nej získať výšku možnej hypotéky. Po chvíľke prišla jej kolegyňa, pozrela sa do počítača, ale tiež jej nevedela pomôcť. Tak zavolali svoju vedúcu. Prišla vedúca, chvíľku sa pozerala do počítača, znovu prešla celý program, až napokon zahorekovala, ale vy ste učiteľ, bohužiaľ, vám pôžičku, hypotéku dať nemôžeme, máte taký nízky plat, jednoducho, bohužiaľ, ľutujeme. V tej chvíli som sa hanbil, poviem, ako pes a mal som pocit, že svojím v úvodzovkách neuvedomelým konaním, že som tú banku vôbec navštívil a pokúšal sa získať hypotéku, som ohrozil systém, resp. že som skoro zhodil počítačovú sieť v danej banke.
26 rokov sa plat učiteľa pomaličky upravoval, no veľmi, veľmi pomaly. V porovnaní s inými vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi bolo školské prostredie nastavené zle a plat učiteľa je doposiaľ veľmi nízky. Veď začínajúci učiteľ by mal mať porovnateľný plat s ostatnými kategóriami národného hospodárstva, aby sa aj tomu najlepšiemu oplatilo ísť študovať pedagogický smer a uchádzať sa o učiteľské miesto. Ak chceme, aby si ho vážilo okolie, aby sme mohli naňho mať zvýšené nároky a aby si on sám svoju prácu vážil a bral ju ako životnú príležitosť, je nutné takéhoto mladého človeka finančne motivovať. Keď bude práca učiteľa dobre ohodnotená, potom môžeme mať naňho rôzne nároky.
Už len z morálneho hľadiska nie je akceptovateľné, aby sa učitelia stávali iba hračkami v rukách politikov a nechávali sa opantávať ich sľubmi, ktoré sa každú chvíľu menia. Pred voľbami sa učiteľom nasľubuje všetko možné, len aby sa prílišnou aktivitou nepodpísali pod horšie výsledky tej-ktorej strany vo voľbách, no po voľbách sa na učiteľov veľmi rýchlo zabudne. V duchu výroku "sľuby sa sľubujú a učitelia sa radujú", sa takto v prenesenom význame dá povedať, ako ľahko sa učitelia nechajú oklamať a zostávajú v pozícii obetného baránka.
Ako má byť učiteľ pre svojich žiakov autoritou, keď morálne i finančne klesol na spoločenskom rebríčku a atraktivita jeho povolania sa stala skôr predmetom vtipov než reálneho pohľadu na jeho postavenie?
Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska sa vyjadril, citujem: "Som nesmierne smutný, že si nevážime vzdelanie, stratili sme úctu k školstvu. A školstvo je v prvom rade učiteľ. Školy nemajú z čoho vyberať budúcich učiteľov, mladí ľudia nechcú ísť študovať za učiteľov. Na pedagogických fakultách mnohí študenti nedosahujú zďaleka úroveň, akú by sme očakávali. Klobúk dole pred tými, ktorí idú do školstva z odhodlania. Kým nebudeme mať kvalitných učiteľov, nebude ani kvalitné školstvo. "
Nielen platy sú to jediné, čo pedagógov demotivuje. K nárastu dezilúzie v radoch učiteľskej obce dlhodobo prispieva aj konzervatívne prostredie v školstve a mnohé ďalšie aspekty. Mnohí učitelia odchádzajú zo školstva nielen preto, že si nemôžu dovoliť žiť z takých nízkych platov, ale preto, že sa pri vykonávaní svojho ťažkého povolania necítili byť slobodní. Byrokracia, nadbytočné papierovačky, vyplňovanie rôznych tlačív, neustála administratívna záťaž, ale aj iné prekážky zo strany štátu a jeho inštitúcií, ako aj samotných škôl sa pre učiteľov stali priam nočnou morou a prispeli k ich ešte väčšej demotivácii. Učiteľ za 26 rokov musel absolvovať obrovské množstvo zmien. Podpísalo sa to na profile každého z nich. Niekoho odrádza, že musí byť stále pod tlakom zmeny a niekto túto zmenu prijíma ako impulz, aby niečo zlepšil. Celá učiteľská obec je však pod tlakom veľmi silnej byrokratizácie. Samo ministerstvo školstva si to pred piatimi či šiestimi rokmi uvedomilo a naštartovalo proces debyrokratizácie. "Učiteľa sme tak zaťažili papierovaním, že oslabujeme jeho pedagogickú schopnosť dosiahnuť i lepší výsledok." To, to som citoval výrok z ministerstva školstva.
Samozrejme, okrem nízkych platov trápia slovenské školstvo ďalšie ťažkosti. Nedostatok asistentov učiteľov, chýbajúce didaktické vybavenie, absencia predpokladov na úspešnú integráciu žiakov so špeciálnymi potrebami, akútny nedostatok zariadení predškolskej výchovy. Často ide o problémy, ktorých riešenie by si vyžadovalo ucelenú koncepciu, víziu pre slovenský vzdelávací systém na najbližšie desaťročia. Napriek tomu opakovane z médií, ale i z vyjadrení niektorých zástupcov štátu počúvame, že problém nie je v nízkych platoch, ale v nekvalitnom vzdelávaní.
Keď sa zverejní nejaký neúspech cez OECD alebo meranie PISA, hneď zaznie, no veď tí učitelia nič nedokázali. Peniaze však nemajú schopnosť zmeniť spoločnosť počas minúty, že zvýšime platy a zrazu budú všade lepšie výsledky. Je to proces. Keď si človek začne uvedomovať, keď si učiteľ začne uvedomovať, že je lepšie platený, môže odbúrať ostatné, dnes nevyhnutné zárobkové aktivity a venovať sa len práci, v ktorej je odborník, a potom sa možno dostaví aj ten úspech, že si ho okolie začne vážiť.
Zamestnanci školstva zarábajú v priemere najmenej zo všetkých zamestnancov verejného sektora, ide o dlhodobý stav. Na rozdiel od ľudí v školstve sa priemerný plat všetkých zamestnancov verejného sektora dlho, do roku 2012, pohyboval v blízkosti priemerného platu v celej ekonomike. Zamestnanci školstva sa k ostatným kolegom z verejného sektora priblížili až potom, čo po roku 2012 došlo k poklesu priemernej mzdy vo verejnom sektore, znižovanie miezd sa vtedy však učiteľov nedotklo. Priemerná mzda pedagóga v regionálnom školstve len nedávno, v roku 2012, prekročila priemernú mzdu v celej ekonomike. V roku 2015 sa dostala na úroveň 1,08-násobku tohto priemeru. Učiteľské platy zaostávajú za priemerným zárobkom vysokoškolsky vzdelaných. V roku 2015 predstavovala priemerná mzda v regionálnom školstve asi 0,65-násobok priemernej mzdy zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním. Pripomeňme však, že každý učiteľ na slovenskej základnej či strednej škole musí mať vysokoškolské vzdelanie II. stupňa.
Koncom roka 2012 zasiahol slovenské školstvo ostrý štrajk, ktorý vyhlásil Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy. Odbory vtedy žiadali, aby platy učiteľov vzrástli o 10 %. Počas troch dní zostali mnohé školy zatvorené. Keď sa štrajk skončil, učitelia z niektorých škôl sa rozhodli pokračovať v štafetovom štrajku. Aj ten sa po niekoľkých dňoch skončil. Bezprostredne po týchto štrajkoch, v januári 2013 vtedajší minister školstva Čaplovič vyhlásil, že do roku 2016 dosiahne priemerná mzda učiteľa úroveň 1,2-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Neskôr, v júni 2013 tento sľub znova potvrdil. V jednej z predvolebných diskusií sa k sľubu vrátil aj premiér Robert Fico, ktorý uviedol: "Ak si zoberieme, že máme k dispozícii zdroje na ďalšie 25 % zvýšenie platov, tento cieľ v roku 2016 môže byť splnený."
Asociácia stredných zdravotníckych škôl Slovenskej republiky, Asociácia výchovných poradcov a Slovenská komora učiteľov vyjadrili svojimi pripomienkami podporu požiadavke, za splnenie ktorej v januári a februári tohto roka štrajkovalo približne 15-tisíc pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva. Podľa tejto požiadavky by sa už v tomto roku zvýšila tarifná mzda, v každej platovej triede plošne o 140 eur. Vďaka tomu by už v tomto roku mohol byť splnený sľub o 1,2- násobku. Sľub však nebol ani zďaleka splnený. Od 1,08-násobku k 1,2-násobku zostáva ešte hodný kus cesty.
Ak sa bude plniť programové vyhlásenie vlády, sľubovaný 1,2-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve dosiahneme v školstve až v roku 2020, hoci pôvodne mal byť tento sľub splnený už v roku 2016. Priemerná mzda v regionálnom školstve bude na úrovni 1,21-násobku priemeru v celej ekonomike. Zároveň dosiahne asi 0,72-násobok priemeru zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním. Treba tiež dodať, že 6 % zvýšenie v rokoch 2018, 2019 a 2020 vláda podmienila realizáciou zásadných, no bližšie neurčených zmien v školstve. Napriek opakovaným sľubom ani tentoraz neexistuje nijaká záruka, že učiteľské platy stúpnu až k spomínanému 1,2-násobku. Spolieha sa štát vari na to, že učitelia nemajú dosť odvahy, aby trvali na plnení sľubov?
Aj v prípade, že sa splní programové vyhlásenie vlády, mladí učitelia budú ďaleko zaostávať za priemerným zárobkom zamestnanca s vysokoškolským vzdelaním. V prvom rade sa pozrime na to, ako to vyzerá s učiteľmi a ich platmi. Okrem náročnosti samotnej práce učiteľov, nedostatku ochrany ich práv či potreby kontinuálneho vzdelávania, získavania kreditov, ktorých platnosť po siedmich rokoch vyprší, sú práve platy často skloňovaným problémom. Koľko teda zarábajú slovenskí učitelia? Stredná škola bez maturity, nástupný plat vysokoškolsky vzdelaného učiteľa je na úrovni absolventa strednej školy bez maturity, čiže niečo okolo 590,- eur v hrubom v januári 2015.
Asi netreba zdôrazňovať absurdnosť tohto faktu, ktorý logicky spôsobuje, že o toto povolanie je nízky záujem a že máme problém do školstva dostať mladých ľudí. Priemerná mzda pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve je 1,05-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, teda zhruba 917,40 eur, tu sa ale rátajú aj iní zamestnanci, zástupcovia riaditeľov, riaditelia škôl, ktorí neraz zarábajú podstatne viac než učitelia. Podľa portálu platy.sk, je priemerná hrubá mzda radového učiteľa na základnej škole 729 eur a na strednej škole 761 eur, oficiálne údaje o priemernom zárobku samotných učiteľov nie sú dostupné. Bývalý minister školstva Dušan Čaplovič v roku 2013 sľuboval, že do roku 2016 zvýši platy pedagogických zamestnancov na 1,2-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Podľa ďalšieho ministra Draxlera, sa v roku 2016 k tomu priblížime a bude to 1,16-násobok, ale to nie je pravda. Dostanú len 1,09-násobok, ďalší nesplnený sľub.
Často sa spomína, že pedagógom sa každoročne zvyšujú platy o 5 %. No podľa Slovenskej komory učiteľov tento nárast v podstate iba kopíruje rast priemernej mzdy. Štatistika Európskej komisie, EURYDICE, z roku 2014 tvrdí, že medzi rokmi 2009 až 2014 vzrástol tarifný plat učiteľov na Slovensku prepočítaný cez harmonizovaný index spotrebiteľských cien len o 1,91 %. Naši susedia pritom navyšovali učiteľom platy výraznejšie. V Poľsku bol nárast 6 %, v Maďarsku 11,3 % a v Česku dokonca 26,96 %. Slovensko teda nenavyšovalo razantne platy učiteľov, ako tvrdil bývalý minister. Plat učiteľa tiež každoročne rastie, ale maximum dosiahne po 32 rokoch praxe s celkovým nárastom 24 %, pričom príslušníci Policajného zboru majú po tomto čase nárast platu o 67,1 %. A nezabúdajme, s akým platom učitelia začínajú, a že výpočet nezohľadňuje vôbec infláciu v tomto štáte. Slovenská komora učiteľov dlhodobo obhajuje záujem slovenských učiteľov. Medzi viacerými požiadavkami trvá aj na svojej požiadavke z roku 2012, a tou je navýšenie miezd učiteľov na 1,2- až 1,6-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Organizácia OECD v roku 2015 zverejnila rebríček platov učiteľov, v ktorých porovnávala 22 krajín, pričom Slovensko v tejto porovnávacej štúdii totálne pohorelo a skončilo na poslednom mieste. Štúdia porovnávala platy učiteľov s priemernými platmi vysokoškolákov. Slovenskí učitelia však vôbec nemajú dôvod na radosť, pretože ich predbehli aj kolegovia z Maďarska či Česka. Na Slovensku, v Maďarsku či v Indonézii zarobia podľa tejto správy učitelia približne 14-tisíc eur ročne, zatiaľ čo v Holandsku, Švajčiarsku či v Nemecku sa ročné platy pohybujú okolo cifry 56-tisíc eur. Na čele rebríčka sa umiestnilo Luxembursko, kde si učitelia zarobia do 90-tisíc eur. Analýza OECD však pracuje s údajmi z roku 2012. Odvtedy na Slovensku stúpli platy učiteľom trikrát o 5 %. Na druhej strane aj v ostatných krajinách sa mohli platové pomery zmeniť. Učitelia by si teda podľa súčasného ministra školstva, ktorý predložil návrh tohto zákona, mohli prilepšiť platovo. Pedagógov v regionálnom, ale aj vo vysokom školstve čaká 6 % zvýšenie platov, ktoré sa premietne do platových taríf.
V časti regionálne školstvo sa vláda zaviazala, že vykoná legislatívne úpravy pre zvýšenie taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od 1. 9. 2016 v priemere o 6 %. Od 1. 1. 2018 by sa platy mali zvyšovať každoročne o rovnakú mieru, a to za predpokladu realizácie zásadných vnútorných zmien v systéme výchovy a vzdelávania. K rastu platov sa vláda zaviazala i v prípade pedagógov na vysokých školách. Novela pritom zavádza osobitnú stupnicu platových taríf pre učiteľov vysokých škôl. V súčasnosti sa totiž podľa jednej osobitnej stupnice odmeňujú spoločne vysokoškolskí učitelia, výskumní a vývojoví zamestnanci a zdravotnícki zamestnanci, ktorí nie sú odmeňovaní podľa osobitného predpisu. Zvýšenie platov učiteľov základných, stredných a vysokých škôl by sa malo v tomto roku, by malo štát v tomto roku stáť 32,5 mil. eur. Najväčšiu položku zaplatí štát, 6,5 mil. eur obce a viac ako 330-tisíc eur samosprávne kraje.
So 6 % rastom zárobkov boli učitelia nespokojní. S novelou nesúhlasilo Združenie miest a obcí Slovenska, Konfederácia odborových zväzov, Slovenská akadémia vied, Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, Slovenská komora učiteľov, Asociácia stredných zdravotníckych škôl a Asociácia výchovných poradcov. Pre učiteľa s desaťročnou praxou to bude znamenať v konečnom dôsledku zvýšenie platu približne o 50 eur naviac. Problém nedostatočného finančného ohodnotenia sa dotýka aj nepedagogických pracovníkov, ktorí sa dlhodobo ocitávajú na okraji spoločenského záujmu.
Rôzne výhovorky, racionálne či menej racionálne, odsúvajú riešenie ich problémov a ich životná úroveň neustále klesá. Týchto ľudí je však potrebné sa zastať. Oceniť ich ťažkú prácu, ale nielen morálne. Predstavitelia školských odborov uvádzajú, že za odpracovaných 7,5 hodiny denne dostane nepedagogický zamestnanec mesačnú mzdu na úrovni týždenného príjmu porovnateľného kolegu z vyspelých krajín Európskej únie. Pri odchode na starobný dôchodok za odpracovaných 40 a viac rokov dostanú títo zamestnanci často dôchodok nižší ako občan, ktorý nepracoval vôbec.
Absurdné je podľa odborárov najmä to, že tabuľka upravujúca platové tarify, tzv. základná, sa začína na úrovni 280,50 eura..., čo je o 124,50 eura menej, ako je úroveň minimálnej mzdy.
Ak by sa ministrovi Plavčanovi podarilo na rezorte financií vyrokovať od januára 2017 ďalších 6 %, navýšenie za 4 roky by bolo takmer 40 % a zo štátneho rozpočtu by si to vyžiadalo 1,441 mld. eur. Citujem vyjadrenie ministerstva: "Ministerstvo si uvedomuje, že ani 40 % zvýšenie nezabezpečí posun Slovenska na priemernú platov učiteľov v Európskej únii a bude potrebné v ňom pokračovať aj v ďalších rokoch, rovnako ako bude potrebné pokračovať vo zvyšovaní objemu financií do rezortu školstva."
A teraz aké je k tomu, pardon, nejak mi odchádza hlas, aké je vyjadrenie Slovenskej komory učiteľov:
"Pôvodne navrhovaná výška platových taríf nezodpovedá programovému vyhláseniu vlády o výraznom zvýšení verejnej investície do školstva, o spravodlivom ohodnotení učiteľa s priamym a prioritným dopadom na kvalitu školstva, o vytvorení predpokladov na zvýšenie atraktívnosti povolania učiteľa prostredníctvom jeho finančného ocenenia. Programové vyhlásenie vlády konštatuje, že základom pre všetky potrebné zmeny v regionálnom školstve sú v prvom rade kvalitní učitelia. Zvýšiť kvalitu pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov nie je možné bez výrazného zvýšenia ich finančného ohodnotenia. Ak sa výrazne nezvýši finančné ocenenie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, pokiaľ bude pokračovať odliv kvalitných zamestnancov zo školstva a absolventi vysokých škôl nenájdu uplatnenie v slovenskom školstve, Slovenská komora učiteľov naďalej bude žiadať do konca tohto roka zvýšiť platy pedagógov o 140 eur."
To je oficiálne vyjadrenie Slovenskej komory učiteľov a jej prezidenta Vladimíra Crmomana.
Nie je už, prosím vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, únavné omieľať tú istú pesničku o platoch učiteľov dookola? Nie. Preto, lebo je to nedôstojné, aby tí, ktorí majú nám občanom Slovenska dať vzdelanie, rozširovať a prehlbovať ho, patrili medzi tých, ktorí len-len, ktorí len-len že dosahujú priemer v národnom hospodárstve, ak vôbec. Áno, byť učiteľom je poslanie. Ale aj tí, ktorí považujú svoju prácu za poslanie, musia byť za ňu primerane odmenení.
Francúzskym učiteľom bude tamojšia vláda výrazne zvyšovať platy. Od januára 2017 si prilepšia o stovky eur v závislosti od odpracovaných rokov a ich ročné odmeny pritom budú vyššie. Pre viac peňazí pritom pedagógovia v krajine štrajkov nemuseli ani vyjsť do ulíc. Prečo to vo Francúzsku ide a na Slovensku je to také zložité? Ekonomické ukazovatele nahrávajú Slovensku. Máme nižší deficit aj dlh verejných financií, vyššie tempo ekonomického rastu. Zvýšiť platy učiteľom tento rok sa však podarí len o 6 %, čo pri platoch okolo 800 eur predstavuje v hrubom, ako som spomínal, necelých 50 eur. V čistom si tak slovenskí pedagógovia prilepšia o 34 eur, lebo tých necelých 50 eur je v hrubom.
Ak by sa podarilo znížiť počet štátnych úradníkov o 10 %, na platy pre učiteľov by sa našlo ľahko, mohli vzrásť o tretinu, odhaduje ekonóm Radovan Ďurana z INESS. Plat slovenského učiteľa pri nástupe je, to sme už asi o tom hovorili, 613,50 eura, príplatok pre začínajúce zamestnanca 37 eur. Najvyšší funkčný plat, ktorý môže učiteľ dosiahnuť po 32 rokoch praxe v slovenskom regionálnom školstve je 1250 eur. A skladá sa z tarify dvanástej platovej triedy 840 eur po druhej atestácii a z rôznych príplatkov. Toľko k číslam a teraz aká je realita, ako sa na to dívajú učitelia a čo ďalej učitelia hodlajú podniknúť voči tomu, ako sa teraz minister školstva, celý je aparát, ľudia z vlády, ľudia z ministerstva financií postavili voči ich požiadavkám a jediné, čo im môžu ponúknuť, je 6 % navýšenie platov od septembra.
Reakcia je teda taká, 1. júla, čiže práve v čase, kedy Slovensko začne predsedať Európskej únii, odštartujú sa nielen letné prázdniny, ale práve v tejto deň učitelia opätovne vyjdú do ulíc. V Bratislave sa začnú organizovať ďalšie demonštrácie a ďalšie protesty. Na 1. júla pripravili učitelia viacero akcií, jedna z nich bude aj pochod. Štartovať budú na Kollárovom námestí v Bratislave. Ako hovorí prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman, budem ho citovať: "Myslím si, že zo Slovenska by sa nemala robiť potemkinovská dedina, kde sa ideme tváriť, aké je to tu všetko úžasné. Svet by mal vedieť, ako to tu naozaj vyzerá, že vlády dlhodobo ignorujú školstvo a neriešia existenčné problémy učiteľov." Iniciatíva slovenských učiteľov chce poukázať na to, že Slovensko ako predsedajúca krajina ignoruje odporúčania Európskej komisie a OECD na zatraktívnenie učiteľského povolania a prílevu financií do školstva.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že každému z vás záleží na tom, aby sa kredit učiteľa v našej spoločnosti zvýšil a školstvo, vzdelanosť na Slovensku čím skôr dosiahli úroveň Európskych krajín. Verím, že aj vo vašich rodinách máte učiteľov, a tak priamo z prvej ruky viete o problémoch, s akými sa títo ľudia stretávajú už celé roky. Verím, že nikto z vás si nemyslí, že by učitelia zarábali dosť, a ani to, že by ich práca nebola taká ťažká, ako sa to často snažia zdôrazniť. Je však na vašom svedomí, či sa voči oprávneným požiadavkám učiteľov, ktorých zastupujú stavovské organizácie, postavíte s úctou a rešpektom voči ich ťažkej a namáhavej práci, alebo sa rozhodnete podhodiť učiteľom ďalšiu omrvinku v podobe 6 % navýšenia platov. Je nevyhnutné, aby sme spoločne, ako poslanci Národnej rady - bez straníckych tričiek a politickej orientácie - deklarovali, že chceme v čo najkratšom čase navýšiť platy učiteľom tak, ako to žiadali pred voľbami, a teda o 140 eur ročne.
Nie nadarmo minister školstva Peter Plavčan prirovnal školstvo na Slovensku k potápajúcemu sa Titanicu. Treba však dodať, že na tejto potápajúcej sa lodi sa neplavia len učitelia, ale aj my všetci a ďalšie generácie, ktoré po nás prídu. Ak dovolíme, aby sa problém školstva a vzdelania na Slovensku naďalej odsúval a jeho neriešenie sa sústavne ospravedlňovalo nedostatkom finančných prostriedkov, zlou ekonomickou situáciou či inými dôvodmi, staneme sa všetci zodpovednými za to, ako bude slovenské školstvo o pár rokov vyzerať. Tu môžeme ministrovi školstva naplniť jeho slová o tom, že slovenské školstvo čaká najväčšia reforma za posledných 25 rokov. Vyvíjajme tlak na to, aby mu z ministerstva financií boli poskytnuté ďalšie finančné prostriedky a dofinancovanie školstva sa stalo prioritou tejto spoločnosti. 6 % nárast miezd je totiž len výsmechom učiteľskému povolaniu. Je to pľuvanec do tváre ľuďom, ktorí pripravujú budúce generácie do života, od výchovy a vzdelania ktorých bude rast závisieť aj ich existencia, a už vôbec to nepostačuje na zatraktívnenie učiteľského povolania. Žiaden učiteľ, ani ten nastupujúci pri veľkej snahe tešiť sa zo svojej práce a oddať sa jej celou dušou, nemôže byť bez dostatočného finančného ohodnotenia spokojný.
Vnútorné naplnenie bez uspokojenia základných fyziologických a sociálnych potrieb je, ako keď človeku na púšti umierajúceho od smädu ponúkame namiesto vody chlieb.
Ďakujem vám, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
