Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

11.9.2017 o 14:58 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 11.9.2017 18:49 - 19:00 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ešte jednu vec by som chcel doplniť k tomu, čo Miro pred chvíľou hovoril. Spomínal reláciu Reportéri, ktorá dnes prinesie príbeh, a pokiaľ sa nemýlim, Miro asi myslel príbeh košického učiteľa. Áno? Ešte aj iný príbeh? Aha. Tak neviem, či práve dnes alebo v nejakej ďalšej relácii Reportérov bude príbeh, odvysielaný príbeh košického učiteľa, ktorý dlhodobo na svojej škole, kde pôsobil, bol vystavený bossingu zo strany svojich nadriadených. Poukazoval na rôzne nedostatky v činnosti školy a ja som tento prípad riešil niekoľko mesiacov. Napokon aj ja som dal typ relácii Reportéri, ale to nehovorím preto, aby som sa tým chválil, ale preto, že som chcel úprimne tomuto človeku pomôcť a vyzdvihnúť jeho aktivity. A spomínal som ho už aj na zasadnutí parlamentu kedysi, keď som spomínal prípad učiteľa, ktorému vlastný kolega, predstaviteľ rady školy, ho vlastný kolega, dal naňho trestné oznámenie za to, že sa vraj údajne mal vyhrážať vyhodením školy do povetria. Aj o tom bude tento príbeh v relácii Reportéri. A naozaj odporúčam všetkým kolegom, aby si ho pozreli, pretože je veľmi poučný. Hovorí o tom, čo sa deje na našich školách, hovorí o tom, v akom postavení sú naši učitelia, akému nátlaku sú vystavení. Hovorí o strachu a hovorí o tom, že systém, aký je nastavený na Slovensku, čo sa týka mobbingu a bossingu a ochrany pracovníkov pred mobbingom a bossingom, je zlý a doposiaľ sa nenašiel nikto ani z radov koalície, ale ani z radov predchádzajúcich vlád, ktorý by sa pustil do tohto problému s oveľa väčšou vervou a aktivitou a priniesol na svetlo sveta zákon, účinný zákon, ktorý by chránil pracovníkov nielen v školstve, ale aj v iných odvetviach pred mobbingom a bossingom. Máme tu len rôzne súdne prípady, ojedinelé mediálne prípady, kde sa súdia ľudia, kde bojujú za svoje práva, ale my ako parlament ich nedokážeme ochrániť. Takže toľko na úvod.
A teraz mi dovoľte, aj keď už čas asi sa kráti, povedať pár slov o téme, ktorú Miro začal. Ako už pán Sopko povedal, už druhýkrát v tomto volebnom období sa na pretras dostáva téma zrušenia práva veta zriaďovateľa pri voľbe riaditeľa školy. Téma takzvaného starostovského veta už dlhší čas vyvoláva ostrú polemiku medzi jeho zástancami a početnou, ak nie drvivou väčšinou tých, ktorí tento majestát zriaďovateľov, čiže hlavne starostov a primátorov miest, jednoznačne odmietajú akceptovať. Riaditelia škôl v súčasnosti vôbec nie sú samostatnou riadiacou jednotkou. Naopak, sú často vazalmi zriaďovateľov a zo strachu pred možnými dôsledkami, predovšetkým zo straty pracovného postu, sú ochotní urobiť čokoľvek, čo od nich zriaďovatelia požadujú. Strach vo všeobecnosti pôsobí paralyzujúco, obzvlášť, ak máme čo stratiť. Vtedy sú ľudia zatlačení do kúta, ochotní prehliadať aj veci hraničiace s trestnoprávnou zodpovednosťou a nepodniknú kroky, ktorými by kompetentné orgány mohli tejto činnosti zamedziť, alebo, nebodaj, že by o celej situácii otvorene hovorili. A riaditelia škôl nie sú výnimkou.
Je ťažké bez oznámenia prešetriť a dokázať, že napríklad vedúci odboru školstva dá riaditeľom finančnú odmenu, ale riaditelia mu musia časť odmeny osobne vrátiť.
Rovnako, ako je ťažké bez oznámenia a náležitého prešetrenia dokázať, že starostovia, či vedúci odborov školstva rôznymi spôsobmi nútia riaditeľov škôl, aby pri opravách škôl či iných technických službách alebo výberových konania uprednostňovali firmy, ktorých konatelia sú v priamom či nepriamom príbuzenskom pomere s ich nadriadenými. Veď hľadanie príbuzenských prepojení či prepojení na spriaznené osoby si vyžaduje veľa času, energie a nezriedka aj talentu. Lebo zorientovať sa v množstve faktúr nie je vôbec jednoduché.
Ako dlhoročný člen rady školy som sa dvakrát zúčastnil na voľbách riaditeľa školy. Vtedy ešte právo veta zriaďovateľa, našťastie, neplatilo. Ak si niekto myslí, že voľby riaditeľa školy prebiehajú bez priamej či nepriamej intervencie zriaďovateľa školy, je na omyle. Aj ja som sa stal svedkom toho, že už mesiac dopredu sme v zborovni vedeli, ktorý kandidát vo výberovom konaní zvíťazí, a že to bude človek z vonku, ktorého tam chce mať vedúci odboru školstva, Moji dvaja kolegovia, ktorí sa do výberového konania prihlásili, nemali žiadnu šancu. A takýto model fungovania pri voľbe riaditeľa je na Slovensku častým javom.
Pravidelne dostávam správy z rôznych regiónov Slovenska, v ktorých mi kolegovia učitelia píšu o zmanipulovaných voľbách, ale aj o ďalších praktikách uplatňovaných na ich školách. Riaditeľ školy bol, je a bude, ak sa systém nenastaví inak, vazalom zriaďovateľa a jeho poslušným psíkom odkázaným na milosť, nemilosť svojho dobrodinca. O jeho osude zriaďovateľ nebude rozhodovať len pri samotných voľbách, ale aj počas jeho funkčného obdobia, aj keď, samozrejme, nebude škole a jej štatutárovi upierať právo na vlastnú svojbytnosť a právnu subjektivitu.
Ktorý riaditeľ školy však pôjde proti svojmu chlebodarcovi, keď nad ním bude neustále visieť Damoklov meč v podobe toho, že pri ďalších voľbách ho aj v prípade zvolenia zriaďovateľ nebude musieť akceptovať a rozhodnutie rady školy bude vetovať? Ktorý riaditeľ školy sa otvorene postaví proti svojmu nadriadenému, ak pôjde o nejakú vážnu vec? Ktorý riaditeľ školy sa postaví za svojich kolegov, učiteľov, ak zriaďovateľ školy sa bude snažiť nejakými spôsobmi ovplyvňovať ich autonómne postavenie? Ktorý riaditeľ školy otvorene pomenuje nekalé praktiky svojich nadriadených, ak budú zasahovať do života školy? Štyri roky bude viesť školu v neistote a strachu, pokorne znášať aj nezmyselné príkazy nadriadených, napríklad vedúceho odboru školstva a tváriť sa pritom, že riadi školu, ktorá má právnu subjektivitu.
Zástancovia veta zriaďovateľa často argumentujú tým, že zriaďovateľ má mať predsa vplyv na školy v jeho pôsobnosti, keďže ich financuje zo svojich zdrojov, a teda tým pádom aj právo na to, aby riaditeľa, ktorý nebude spĺňať predpoklady na to, aby školu rozvíjal, mohol nevymenovať do funkcie. Málo však už hovoria o tom, že zriaďovateľ má oklieštené alebo temer žiadne právomoci odvolať riaditeľa školy, keď pochybí. Na to sa zriaďovatelia radi vyhovárajú, keď ich učitelia žiadajú o pomoc a neraz poukazujú nielen na morálne, ale aj finančné a hospodárne zlyhanie svojich nadriadených. A to už nehovorím o bossingu, fenoméne, ktorý sa na našich školách šíri priam rýchlosťou svetla, ale jeho dopady na jedincov, ktorí sú obeťami šikanovania svojich nadriadených, ale aj na celkovú atmosféru v zborovniach, sa bagatelizujú. Veď učitelia doposiaľ nemajú ani vlastného ombudsmana.
Kolegovia, môžem vás poprosiť? Prepáčte, ale keď vy ste hovorili, ja som bol ticho.
Keď sa prenasledovaní či prepustení učitelia domáhajú spravodlivosti a prosia o pomoc zriaďovateľov škôl, či je to už primátor, župan alebo vedúci odboru školstva, všade narážajú na nezáujem o ich problémy. Naopak, zriaďovatelia sa vo väčšine prípadov postavia na stranu riaditeľa a vedú štvavú kampaň proti tým, ktorí si dovolili sťažovať sa alebo dovolávať sa spravodlivosti. Neraz až zásahom médií sa podarí napraviť krivdy, ktoré riaditelia škôl spáchali voči svojim podriadeným. Kde je vtedy ten hlas volajúci po práve rozhodovať či kontrolovať školu? Prečo vtedy zriaďovatelia a tí, ktorí zastávajú právo veta, nekričia, že chcú byť objektívni, spravodliví a že chcú pomáhať pedagógom? Prečo im vtedy tak veľmi záleží na tom, aby ochránili riaditeľa a sťažujúci sa učitelia obišli ako chronickí sťažovatelia? A neraz pritom neváhajú zastrašovať učiteľov volajúcich po svojich právach alebo intrigujú, aby proti nim postavili zvyšok pedagogického zboru.
To všetko svedčí len o jednom. Zriaďovateľovi nejde o to, aby mal dosah na školy, ktoré financuje a právom veta pri voľbe riaditeľa školy si nechce zachovať svoju suverenitu v rozhodovaní. Naopak, ide o to, aby mohli na miesta riaditeľov škôl dosadzovať spriaznené osoby vedenia miest a obcí a mali tak priestor na ich manipuláciu. A samozrejme, aby oni sami mali priestor na manipuláciu volieb prostredníctvom rady školy, robenie úsluh, podplácanie aj formou hostenia členov rady školy, či iných pôžitkov tak, aby sa na svojich miestach doslova zabetónovali.
Zriaďovateľ školy má predsa v rade školy svojich ľudí, preto nemôže argumentovať tým, že nemá dosah na správu školy a nemôže aktívne kontrolovať jej hospodárenie a ďalšie činnosti. Ak by riaditeľ za päť rokov ľudsky, organizačne či manažérsky zlyhal, zriaďovateľ ho predsa môže vďaka svojim ľuďom v rade školy odvolať a nemusel by použiť ani právo veta. To by sa však zástupcovia zriaďovateľa v rade školy museli viac zaujímať o chod školy a problémy, ktoré v nej za dané funkčné obdobie riaditeľa vznikali.
Právo veta zriaďovateľa je ako ušité na mieru preto, aby sa zriaďovateľ mohol zbaviť buď tých riaditeľov, ktorí neboli voči nemu lojálni a z rôznych príčin sa priečili poslušne plniť jeho príkazy, či napĺňať jeho predstavy, alebo jednoducho zabetónovať svojich spriaznených ľudí v riaditeľských kreslách a nedopustiť, aby sa na ich miesto dostal kandidát, s ktorým by boli problémy. Najlepšie je predsa mať podriadeného, ktorý bude pokorný, poslušný a bude rešpektovať zaužívaný systém, aký sa medzi zriaďovateľom a školami za tie roky vytvoril. Spriaznený riaditeľ dokáže vybrať na dodávateľské služby spriaznenú firmu pre zriaďovateľa alebo vedenie obce a tým sa dá lepšie manipulovať s pridelenými finančnými prostriedkami prostredníctvom tzv. kreatívneho účtovníctva. (Rečník sa odmlčal a pozerá sa na časomer v rokovacej sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2017 18:46 - 18:47 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Aj keď budem o chvíľku vystupovať v rozprave, chcem sa poďakovať kolegovi Sopkovi za vynikajúci prejav a za tlmočenie názorov početnej skupiny učiteľov, ktorí píšu určite nielen jemu, ale aj mne a ďalším poslancom. A vo svojich častokrát veľmi emotívnych mailoch a listoch hovoria o tom, aké ťažké problémy majú na škole, ako sú vystavení šikanovaniu, čiže bossingu zo strany svojich riaditeľov alebo vedúcich zamestnancov, a o ďalších rôznych problémoch.
Presne, ako Miro povedal, s tým súhlasím, že pokiaľ samotní učitelia sa nevzchopia, pokiaľ nezačnú otvorene bojovať za svoje práva, ale nielen za zvyšovanie platov, ale aj za to, aby žili v dôstojnejších podmienkach na školách, aby nebolo na nich tak, tak, aby sa na nich nerobil taký nátlak a bossing, ako je to doposiaľ, tak dovtedy všetky naše výstupy v Národnej rade, všetky aktivity poslancov budú zbytočné. Bez ich aktivity my sami nič nedokážeme.
Súhlasím s Mirom aj v tom, že pokiaľ sa neposilnia kompetencie zriaďovateľov v tom, že budú môcť odvolať riaditeľov, ktorí sú častokrát zabetónovaní vo svojich funkciách a nie sú odvolateľní, dovtedy sa taktiež nepohneme. A ďalšie veci asi až potom poviem.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2017 15:16 - 15:18 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za faktické poznámky všetkých troch kolegov. Najskôr k pani poslankyni Bašistovej. Súhlasím s tým, že situácia na vysokých školách je špecifická a iná ako na stredných a základných školách, a dovolím si tvrdiť, že vysokoškolskí učitelia nie sú tak opotrebovaní ako, s prepáčením, že som použil to slovo, ako učitelia na stredných a základných školách. Nežijú alebo nepôsobia v takých stresujúcich podmienkach a nemajú až takú záťaž, nielen čo sa týka náročnosti práce, ale hlavne čo sa týka tlaku zo strany rodičov, zo strany žiakov, ako učitelia na vysokej škole. Preto ten vekový strop sme aj, Miro Sopko a ďalší poslanci, ktorí ho podporujú, mysleli hlavne na učiteľov základných a stredných škôl.
Čo sa týka pána poslanca Kresáka, dovolím si mu oponovať v tom, že zo všetkých kútov Slovenska okrem Bratislavy, priznávam, že v Bratislave je prebytok, v súčasnosti prebytok učiteľov, čo je pozoruhodný jav, pardon, nedostatok učiteľov, v Bratislavskom kraji je nedostatok učiteľov, ale zo všetkých končín Slovenska dostávam správy o tom, ako mladí učitelia nemôžu nastúpiť do školy, pretože na tých školách presluhujú dôchodcovia a starší učitelia, dokonca sú prepúšťaní zo škôl učitelia, ktorí ešte nedovŕšili dôchodkový vek a na školách ostávajú zamestnaní učitelia – dôchodcovia, pretože riaditeľovi sa oplatí skôr ponechať si dôchodku ako zamestnať mladého absolventa alebo prípadne ponechať kolegu, ktorý ešte nedovŕšil dôchodkový vek. Sú to prípady či z Košíc, či z východného Slovenska, ale aj z Banskej Bystrice. Rovnaká situácia je aj na dedinských školách. Preto porovnávať špecifikum Bratislavského kraja s inými regiónmi na Slovensku nie je adekvátne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.9.2017 14:58 - 15:12 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení páni poslanci, doba, keď sa učitelia mohli tešiť spoločenskému uznaniu, hoci ani vtedy neboli dostatočne finančne ohodnotení, je preč. Motiváciou pre nich bola ich práca a relatívne dobré medziľudské a iné pozitívne nastavené podmienky v školstve.
Mnohí zo starších pedagógov si pamätajú na roky, keď do tried chodili so vztýčenou hlavou, hrdo a sebavedome, uvedomujúc si svoje spoločenské postavenie. Aj keď to nebola doba elektronizácie a technického rozmachu, dokázali svojich žiakov naučiť a pripraviť do praxe či štúdium na vysokej škole. Roky života obetovali vzdelávaniu, výchove a práci s mladými ľuďmi bez nároku na nejaké zásluhy či vyznamenania. Áno, často sa skloňovalo slovo poslanie, veď učiteľ nie zriedka vykonával svoje povolanie až tak obetavo, že sa z neho postupne stával mučeník, ktorý na úkor trávenia času s vlastnou rodinou, či na úkor rodinného rozpočtu uprednostnil svojich žiakov. Ale aj tak sa tešil zo svojej práce. Pre mnohých nepochopiteľný jav, no predsa v mnohých prípadoch realita.
Po nežnej revolúcii, ktorá definitívne ukončila éru tzv. svetlých zajtrajškov, sa aj učitelia postupne stávali súčasťou trhového a konkurenčného prostredia, kde kapitál a zisk prevážili nad morálnymi hodnotami. To sa samozrejme odrazilo aj v školskom prostredí. Spoločenský status učiteľa začal upadať a súbežne s tým sa začala vytrácať aj úcta žiakov k svojim pedagógom. Začali pribúdať prípady fyzického násilia voči učiteľom, ako aj slovných atakov zo strany rodičov. Čím ďalej tým viac sa začala zväčšovať priepasť medzi školstvom a inými oblasťami spoločenského života, čo sa však hlavne dotýkalo finančného ohodnotenia. No učitelia to nevzdali. Zavádzali inovatívne prvky do vyučovacieho procesu, prispôsobovali sa novým trendom. Často aj na úkor svojho zdravia či rodiny s vedomím svojho poslania.
Všeobecne sa na učiteľa díva ako na tvora pokorného, nekonfliktného, lojálneho a poslušného, a práve preto aj ľahko manipulovateľného, o čom by mohli rozprávať tí politici, ktorí za 28 rokov od nežnej revolúcie neboli schopní vrátiť vzdelaniu a ľuďom, ktorí mu zasvätili svoj život, čestné miesto v spoločnosti. A ja z tohto miesta svojim kolegom, ktorí všetok ten spoločenský, morálny nápor ustáli a nestratili svoju učiteľskú česť, vzdávam hold za ich obetavú a spoločnosťou nedocenenú prácu. Bez nich, nech už je úroveň školstva na Slovensku akokoľvek spochybňovaná, by vzdelanie dávno stratilo hodnotu. A na to by nemali zabúdať ani generácie, ktoré prešli rukami tých istých pedagógov, ktorí sa teraz neodvratne blížia k svojmu dôchodkového veku.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súčasnosti žije na Slovensku zhruba 130-tisíc pracujúcich dôchodcov. Mnohí z nich sú v dobrej fyzickej a duševnej kondícii, a preto necítia dôvod, prečo by mali opustiť zamestnanie, naopak, chcú ďalej pracovať a byť užitočnými pre spoločnosť. Zákonník práce je nastavený tak, že zamestnávateľ musí ich požiadavke vyhovieť. Dovŕšenie dôchodkového veku totiž nie je u nás dôvodom na výpoveď. Navyše nevylučuje sa súčasné poberanie starobného dôchodku a platu, ak dôchodca stále pracuje so zmluvou na dobu neurčitú. Pre mnohých pracujúcich slovenských dôchodcov však nie je rozhodujúcou motiváciou potreba sebarealizácie, ale ich finančná situácia. Pre väčšinu z nich by totiž odchod do starobného dôchodku znamenal dramatický prepad ich životnej úrovne. V porovnaní s nemeckými či škandinávskymi dôchodcami, ktorí si dôchodok užívajú pri mori alebo na poznávacích cestách, tých našich často čaká iba preratúvanie každého zvyšného eura. Niektorým klesne príjem o viac ako polovicu, čo je naozaj významný úbytok peňazí. Poberať plat a dôchodok zároveň je oveľa lepšie a navyše takto odpracované roky zvyšujú hodnotu vyplácaného starobného dôchodku v budúcnosti.
Tento fenomén zasiahol aj oblasť školstva. Učiteľov starších ako 60 rokov je viac ako 10 % a neustále pribúdajú. Najstaršie kolektívy sú v bratislavskom kraji a najmladšie v žilinskom kraji. Učitelia s dlhoročnou praxou tvrdia, že nájsť náhradu za dôchodcov je v radoch mladých ťažké. Za katedru sa totiž nehrnú. Najviac dôchodcov pritom učí na konzervatóriách a na stredných odborných školách. V roku 2009 bol priemerný vek učiteľa v školstve 41 a pol roka a v roku 2014 to už bolo 45,2 roka. Môžeme len predpokladať, aký je vekový priemer v roku 2017. Učiteľov, ktorí majú nad 50 rokov a učia aktívne na základných školách, je trikrát viac ako učiteľov, ktorí sú mladí, začínajúci, do 30 rokov.
Nezáujem pomerne veľkého počtu absolventov pedagogických fakúlt o učiteľské povolanie súvisí s platovými podmienkami či s celospoločenským ocenením. Nehovoriac o roky pretrvávajúcom jave, ktorým je prefeminizované školstvo. Až 82 % učiteľov na Slovensku sú ženy, pričom priemerný vek učiteľov, respektíve učiteliek je 43 rokov. Rovnako v zastúpení riaditeľov tvoria väčšinu ženy, a to 60 % a priemerný vek je 53 rokov.
Na trhu práce v tejto oblasti tak možno pozorovať dve protichodné tendencie. Počet absolventov učiteľstva a ich chuť zamestnať sa v školstve klesá, na druhej strane priemerný vek a počet učiteľov blížiaci sa k dôchodkovému veku stále rastie. V situáciách, v ktorých nie je možné zaplniť voľné miesto absolventom, tak prichádza na rad možnosť zamestnať dôchodcu. Najväčším prínosom učiteľov s dlhoročnou praxou sú ich skúsenosti, vedomosti, ako aj schopnosť zaúčať mladších kolegov do neraz spletitých byrokratických, ale aj metodických obsahov vzdelávania. Na druhej strane mnoho z nich už nemá dostatok síl držať krok s novými trendmi a učiť sa nové techniky a technológie. Za všetkým môžeme vidieť predovšetkým nedostatočné finančné zázemie. Mladší učitelia, absolventi vysokých škôl sa nehrnú do školstva pre nízke finančné ohodnotenie a učitelia v dôchodkovom veku zase nechcú ísť do dôchodku, lebo sa boja nízkeho dôchodku, čo je ich oprávnená obava. A preto toto je začarovaný kruh, z ktorého sa zatiaľ žiadnej vláde nepodarilo vymaniť.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, učiteľské povolanie patrí, čo sa týka podaných výkonov, medzi najnáročnejšie povolania, a to tak z hľadiska fyzickej, ako aj z psychickej záťaže, keďže obe sú zastúpené v učiteľskej práci. Na druhej strane učitelia predstavujú niečo ako ohrozený druh, pretože záujem o výkon tohto povolania najmä v ekonomicky silnejších regiónoch má klesajúcu tendenciu. Príčinou toho je práve jeho vysoká náročnosť pri realizácii, ale aj príprave na vyučovanie. Súčasne s tým ruka v ruke kráča potreba neustále zvyšovať si odborný obzor a za nie práve lichotivých finančných podmienok. Pracovný úväzok učiteľa je stanovený ako týždenný úväzok, ktorý je povinný odučiť. Je to 22 hodín týždenne, no môže obsahovať aj ďalšie, tzv. nadpočetné hodiny, ktoré sa mu pridávajú k úväzku. Niekomu sa to môže zdať málo. No z vlastnej skúsenosti vám môžem s istotou povedať, že odučiť 6 hodín denne s niekoľkými desaťminútovými prestávkami je nesmierne náročné a vyčerpávajúce. Ďalšie povinnosti súvisia s triednictvom, s metodickým združením alebo predmetovými komisiami, stále sa však pohybujeme vo sfére povinných týždenných činností. Na každú vyučovaciu hodinu je učiteľ povinný riadne sa pripraviť. Okrem výchovnovzdelávacích cieľov, ktoré má danou vyučovacou hodinou naplniť, musí dbať aj na to, aby boli v súlade s plánmi, ktoré musia byť zase v súlade so školským vzdelávacím programom a štandardmi. Zároveň si musí pripraviť a premyslieť formy a prostriedky, ako ich s danou skupinou žiakov či študentov naplniť. Súčasťou každodennej pedagogickej praxe je aj riešenie výchovných a vzdelávacích problémov žiakov, ako aj pomoc pri riešení osobných problémov žiakov a neustála komunikácia s nimi. Okrem priamej pedagogickej činnosti, do ktorej nesmieme opomenúť zaradiť aj voľnočasové aktivity na škole, prípravu detí na súťaže, doučovanie, aktívnu účasť s deťmi na triednych, školských, celoštátnych a medzinárodných projektoch, v školách v prírode a špeciálnych výcvikoch, exkurziách, výletoch, kde je zodpovednosť a záťaž ešte vyššia, vykonáva učiteľ podľa rozpisu dozory, množstvo administratívnych úkonov, vedenie triednej dokumentácie o každom žiakovi, jeho prospechu a dochádzke, zároveň o priebehu vyučovacieho procesu, čiže o každej vyučovacej hodine a množstvo, množstvo ďalších úkonov.
Učiteľ však okrem žiakov intenzívne komunikuje aj s ich rodičmi, a to nielen na triednych schôdzkach, ale aj mimo nich. Pomáha riešiť problémy rodičov a detí, jednak z hľadiska naplnenia výchovnovzdelávacích cieľov, ale aj osobných a sociálnych pomerov, komunikuje s nimi mnohokrát takmer denne. Nie som si istý, či pri pohľade na vymenované činnosti, ktorých výpočet ešte stále nie je konečný, má niekto chuť ešte povedať, že: čo tí učitelia stále chcú, veď dokopy nič nerobia a majú veľa prázdnin?! Nuž, učiteľ nemá svojou dovolenkou pokryté prázdniny na celý rok, takže vykonáva suplovanie tak, aby získaným náhradným voľnom, pretože si nadčasovú prácu často nenechá preplácať, pokryl ostávajúce prázdniny, ktoré nie vždy využije na regeneráciu, ale zvyčajne sa aj počas nich venuje aj samovzdelávaniu a kreatívnym projektom. A ako plynú roky, syndróm vyhorenia je bližší ako vzdialený. Prichádza oveľa skôr ako učiteľ dosiahne svoj dôchodkový vek. Nie je možné dať si platenú pauzu pri výkone povolania aspoň na jeden rok ako vo Fínsku. Nie je možnosť úplne vypnúť aj počas prázdnin, pretože neustále legislatívne a spoločenské zmeny, ako aj zmeny sociálnej klímy nedovoľujú učiteľovi neštudovať a nehľadať nové odborné riešenia problémov.
Učiteľ vo veku 65 rokov si zaslúži oddych a hlavne zniesť zo svojich pliec záťaž a prenechať ju mladším ročníkom. Určenie vekového stropu pre výkon tohto povolania preto vítam, nehovoriac o tom, že v regiónoch, ktoré sú stále pracovne poddimenzované a výkon učiteľského povolania je v skutočnosti lukratívnym miestom, častokrát práve mladší a začínajúci učitelia nemajú možnosť ho vykonávať, pretože je vytvorený priestor na špekulácie aj niektorých riaditeľov škôl, ako aj starších kolegov v súvislosti s učiteľským pracovným postom.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, určenie zákonného stropu veku pre výkon pedagogického povolania je logickým vyústením a pevným ukotvením podmienok, ktoré tvoria právnu istotu nielen pre samotných pedagógov a chránia ich, ale v konečnom dôsledku aj pre ich zverencov, pretože práve im poskytujú istotu plnohodnotnej prípravy do života v bezpečných podmienkach. Nehovoriac o tom, že pedagogickí pracovníci si aj v tomto ohľade zaslúžia našu plnú pozornosť a úctu. Starší učitelia disponujú cenným znalosťami a skúsenosťami z praxe a môžu byť pre mladšie ročníky veľkým prínosom. Z tohto dôvodu je nevyhnutné vytvoriť taký systém zamestnávania učiteľov, v ktorom budú rovnomerne zastúpené všetky vekové skupiny.
Možnosť opätovného zamestnávania dôchodcov by sa tak mala využívať s mierou a osobitne formou veľmi skrátených úväzkov, pretože len rovnomernou reguláciou oboch protipólov sa dá nájsť východisko zo súčasnej situácie. Pokiaľ sa však nezlepší finančné ohodnotenie učiteľov, a tým aj motivácia mladých, začínajúcich učiteľov, aby nastúpili do školstva a postavili sa za katedru, problém so starnúcim učiteľským stavom sa tak skoro nevyrieši. Samozrejme, nehovoriac o nízkych dôchodkoch, ktoré učitelia po celoživotnej učiteľskej praxi dostanú ako almužnu od štátu.
Podobný návrh by som však uvítal aj v prípade nastavenia vekového stropu pre riaditeľov škôl. Na Slovensku je viacero škôl, kde riaditelia presluhujú aj do sedemdesiatky. Voči radovým učiteľom by to bolo spravodlivejšie, ak by vekový strop na ukončenie učiteľskej profesionálnej dráhy, samozrejme, za predpokladov, ktoré daný návrh stanovuje, bol rovnaký tak pre riaditeľov škôl, ako aj pre ostatných učiteľov. Preto tento návrh zákona určite podporím.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.9.2017 14:03 - 14:04 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja len v krátkosti. Chcem sa poďakovať kolegovi Budajovi, že spomenul petíciu, ktorú podpísalo vyše desaťtisíc občanov na okamžitý zákaz výrubu stromov. Túto petíciu napísali ešte, alebo spísali ešte v roku 2016 v pomerne krátkom čase, ale žiaľ, aj keď sa s ňou obrátili na vládu aj na ministerstvo životného prostredia, reakcie boli viac-menej negatívne a aj preto ma ako poslanca Národnej rady požiadali, aby som túto petíciu predložil na výbor pre životné prostredie, čo som aj toho týždňa urobil, takže výbor by sa ňou mal zaoberať pri najbližšej schôdzi. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16.6.2017 14:37 - 14:46 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem ešte raz. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dnes Národnej rade Slovenskej republiky, ako som už povedal, predkladám do prvého čítania predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, čiže školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože tento návrh pomôže v zjednotení pravidiel všetkým zúčastneným stranám, tak pedagógom, ako aj rodičom, žiakom a študentom vniesť jasným stanovením limitov v rámci vyhodnocovania absencií počas návštevy školy a následného hodnotenia vzdelanostnej úrovne žiaka a študenta väčšiu právnu istotu. Rovnako pôsobí aj explicitné zakotvenie práva rodiča na informácie o študijných výsledkoch a dochádzke plnoletého dieťaťa na strednej škole a s tým súvisiace aj bezdôvodné absencie plnoletých stredoškolákov na vyučovacom procese, ktoré si ospravedlňujú oni samotní.
Škola ako každá inštitúcia funguje na základe určitých zákonom stanovených pravidiel, ktoré určujú jej štatút, organizačnú štruktúru, materiálno-technické zázemie, spôsob financovania, personálne zázemie a jeho kvalifikačné podmienky a úroveň a najmä obsah vzdelávania zakomponovaný do Štátneho vzdelávacieho programu. Ten je doplnený v jednotlivých školských vzdelávacích programoch a tvorí zásadný záväzný dokument pre vzdelávanie a výchovu v každej škole. Zároveň predstavuje merateľné obsahové a výkonové štandardy.
Ako sme si mali možnosť všimnúť, uvedomujú si to i súčasní predstavitelia na ministerstve školstva, pretože v skrátenom legislatívnom konaní v tlači 611 v čl. 1 bod 37 predložili návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, kde okrem iného prostredníctvom tohto zákona chcú vytvoriť páku na školy, v ktorých Štátna školská inšpekcia zistila nedostatky a kde k ich odstráneniu nedošlo v požadovanom čase znížením normatívneho príspevku zriaďovateľovi školy na príslušný kalendárny rok o 15 % v kontexte s odsekom 18 § 7 uvedeného zákona.
Dosiahnutie požadovanej úrovne a rozsahu získaných vedomostí, zručností a schopností je podmienené aj dôslednou účasťou na výchovnovzdelávacom procese. Žiak, ktorý bez ohľadu na dôvod absencie a jej hodnotenie, čiže či sú vymeškané hodiny ospravedlnené, alebo neospravedlnené, má najmä pri prechode do vyššieho ročníka značnú nevýhodu, ktorú zvyčajne nedokáže ani s pomocou rodičov, pokiaľ prejavujú o jeho školské výsledky záujem, prekonať. Medzery vo vzdelávaní, ktoré pri dlhodobejšej absencii vznikajú, spôsobujú, že žiakovi tak unikajú logické súvislosti a nadväznosti v jednotlivých vyučovacích predmetoch úroveň a rozsah osvojených vedomostí a zručností sa znižuje a tým sa znižuje nielen úspešnosť samotného žiaka, ale aj predpoklad, že školskú dochádzku ukončí vyšším ako základným vzdelaním, čo by malo neblahý dosah nielen na neho samotného, ale aj pre celú spoločnosť.
Tieto problémy sa nedotýkajú len žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj ostatných žiakov. Pri nezodpovednom prístupe zákonných zástupcov, ktorí, ako je z aplikačnej praxe známe, často z veľmi subjektívnych a marginálnych dôvodov dovolia dieťaťu vymeškať vyučovanie, spôsobuje značné medzery v ich vzdelávaní a tým bezdôvodne znižuje ich školskú úspešnosť.
Považujeme preto za potrebné s ohľadom na uvedené skutočnosti zaviesť zákonný inštitút komisionálneho preskúšania pri viac ako 25 % vymeškaných vyučovacích hodín, prípadne opakovania ročníka pri viac ako 35 % vymeškaných vyučovacích hodín, aby bola dostatočne zabezpečená vedomostná úroveň absolventov primárneho i sekundárneho vzdelávania, ako aj kontinuita vzdelávania.
Iste sa objavia námietky, že je to nekorektné a diskriminačné voči žiakom a študentom, ktorí sú aktívni športovci a umelci, prípadne sú dlhodobo chorí. S týmto si nedovolí, s týmto si, pardon, s týmto si dovolím nesúhlasiť, keďže existuje inštitút individuálnych študijných plánov, ktorý bez veľkých problémov dokáže takéto špecifické požiadavky zastrešiť.
Obchádzanie záznamu reálne vymeškaných vyučovacích hodín by do značnej miery eliminoval záznam do elektronickej triednej knihy, kde každá následná zmena by v systémovom protokole bola zaznamenaná a o ktorú sa usiloval pán kolega Sopko na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky zmenou v školskom zákone v tlači 458, ale k uplatneniu sa ani len nepriblížila.
Naplnenie ďalších cieľov tohto zákona nie je možno oddeliť, pretože ich súvislosť je zjavná. Tak ako som už spomenul, my a ani naši rodičia neboli nútení riešiť problém plnoletých stredoškolákov. Jednak ich nebolo také množstvo ako dnes a zároveň zákonná úprava nepodmieňovala informovanosť rodičov súhlasom plnoletého študenta. Dnes je tento jav bežnou súčasťou stredoškolskej existencie, a to nielen v maturitnom ročníku. Vedenia škôl hľadajú rôzne riešenia prostredníctvom školských poriadkov, zmlúv pri nástupe do školy a podobne, aby sa vyhli problémom neskôr v čase dosiahnutia plnoletosti študenta.
Na jednej strane stojí povinnosť školy, čo deklarovala aj Školská inšpekcia v praxi, informovať rodiča o vzdelávacích výsledkoch a dochádzke študenta, na druhej strane stojí zábrana v podobe súhlasu plnoletého študenta s podávaním takýchto informácií. Zároveň však zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupcu zariadenia je povinný podľa školského zákona vytvoriť pre dieťa podmienky pre prípravu na výchovu a vzdelávanie v škole a na plnenie školských povinností. Zákon o rodine uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. V praxi tak vzniká patová situácia, rodič alebo zástupca zariadenia, ktorý má zákonné povinnosti, musí mať aj explicitne vyjadrené právo byť dôsledne a včas informovaný o výchovnovzdelávacích výsledkoch žiaka, ako aj o dochádzke na vyučovanie. Tomuto právu musí zodpovedať povinnosť školy riadne a včas informovať rodiča alebo zástupcu zariadenia o všetkých skutočnostiach, ktoré súvisia s výchovnovzdelávacími výsledkami žiaka a jeho dochádzkou bez toho, aby boli dotknuté jeho práva získané plnoletosťou.
Pokiaľ má rodič či zariadenie povinnosti uložené zákonom, musí mať k tomu i adekvátne práva, ktoré priamo súvisia so zabezpečením stanovených povinností. Tak ako som už v úvode spomenul, pravidelná účasť na vzdelávacom a výchovnom procese je jednou zo zásadných podmienok kontinuity vzdelávania a prispieva k úspešnosti žiaka a zároveň formuje jeho charakterové, vôľové vlastnosti a vytvára vzorce správania v súvislosti k prístupu k neskorších pracovným povinnostiam. Plnoletí študenti majú zo zákona možnosť písomne sa ospravedlniť z neúčasti na vyučovaní. Školy majú tendenciu limitovať množstvo takýchto ospravedlnení. Zároveň však rodič zvyčajne nemá informáciu, že jeho dieťa nestrávilo deň v škole, tak ako predpokladal, prípadne aké aktivity namiesto účasti na vyučovaní vykonávalo. Zároveň však vzniká priestor na to, aby sa študent cielene vyhýbal niektorým nepopulárnym aktivitám, ako sú napríklad skúšania alebo testovanie, a následne to znásobuje tlak a konfliktovosť medzi rodičmi a školou. A tak kontrasignáciou, resp. spolupodpísaním rodiča, prípadne zástupcu zariadenia na písomnom ospravedlnení žiaka je zabezpečená nielen ich informovanosť o vynechaní vyučovania, ale aj pomôže zamedziť zbytočným absenciám žiakov, ako aj už vedeným problémom, ktoré vznikajú vedením stredných škôl s akceptáciou ospravedlnení plnoletých žiakov.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, navrhované zmeny v školskom zákone sa môžu javiť ako marginálna záležitosť, ktorá nemá zásadný vplyv na kvalitu a úroveň výchovnovzdelávacieho procesu, opak je však pravdou. Práve takéto tzv. drobnosti či okrajovosti spôsobujú v aplikačnej praxi množstvo nabaľujúcich sa problémov, ktorým je možné predchádzať a len flexibilný prístup aj z našej strany môže k tomu dopomôcť. Verím, že proaktívnym a prevenčným prístupom máme možnosť veci zmeniť k lepšiemu a v tomto duchu verím, že tento návrh zákona podporíte.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16.6.2017 14:32 - 14:35 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám dnes Národnej rade Slovenskej republiky do prvého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je podpora zabezpečenia riadnej školskej dochádzky žiakov a skvalitnenie vedomostnej úrovne žiakov pri prechode do vyššieho ročníka, explicitné zakotvenie práva rodiča alebo zástupcu zariadenia plnoletého dieťaťa na strednej škole na informácie o jeho výchovnovzdelávacích výsledkoch a zamedzenie bezdôvodných absencií plnoletých žiakov na stredných školách. Potreba zákonnej úpravy týchto inštitútov sa môže javiť ako marginálna záležitosť, pretože väčšina z nás a najmä naši rodičia nemuseli riešiť problematiku plnoletých študentov na stredných školách, rovnako ako nemali problém získať informácie o našich študijných výsledkoch. Liberalizácia v prístupe k vzdelávaniu je pozitívny faktor, ale nejednotná právna úprava v rámci tolerančného efektu v prístupe k dochádzke do školy a s tým súvisiaca aj vedomostná úroveň žiakov a študentov prechádzajúcich do vyššieho ročníka je problém. Ten sa odráža v každodennej učiteľskej praxi a zároveň intenzívne negatívne ovplyvňuje celostný prístup k vzdelávaniu a výchove a hlavne v jeho výstupnej fáze.
Špecifickosť problematiky navrhovaných zmien a ich dopad budú intenzívne vnímať predovšetkým pedagógovia a riaditelia škôl, ktorí v každodennej praxi riešia dané problémy. Taktiež rodičia, ktorí budú oboznámení s jasnými pravidlami a, samozrejme, aj žiaci a študenti tak, aby jednotnosť pôsobila ako antidiskriminačný faktor bez ohľadu na typ, stupeň či geografickú polohu školy.
Bližšie sa k jednotlivým cieľom vyjadrím v rozprave, zatiaľ ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.6.2017 19:03 - 19:07 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nájsť človeka, ktorý by nemal skúsenosť s byrokraciou, je skôr rarita ako pravidlo. Ak by aj základným meradlom bola pozitívna skúsenosť s týmto inštitútom, toto tvrdenie je rovnako platné. Komplikované systémy sa ešte viac komplikujú, v archívoch sa hromadia tony papiera a naše lesy plačú. So širším uplatnením elektronizácie vo verejnej správe sa zažala aspoň malá iskrička nádeje, že predsa len by sme mohli všetky dôležité i tie menej dôležité náležitosti vybaviť, odoslať, zaevidovať, vyplniť, uviesť prostredníctvom dnes už všadeprítomných sietí a počítačov.
Pokiaľ by sme zotrvali v pravekom prirovnaní, stále sú to len iskriace pazúriky a oheň stále nikde. Širším uplatnením elektronizácie vo verejnej správe sme očakávali zjednodušenie mnohých procesov v komunikácii s orgánmi verejnej správy, ako aj v odbúraní administratívnej záťaže pracovníkov tejto správy. Opak je však pravdou. Zavedenie elektronizácie je pomalé, málo dostupné, no najmä, keďže sa akosi nedokážeme zbaviť klasickej papierovej podoby, duplicitné. Plošné uchovávanie dokumentov a komunikácie v tlačenej i elektronickej podobe považujem za bohapusté plytvanie.
Školstvo nie je v tomto prípade žiadnou výnimkou. Práve naopak. Pôsobí ako starý dinosaurus. Neustále poskytuje množstvo štatistických informácií, ktoré sú dôležité pre ďalšie plánovanie, najmä v oblasti financií. Tieto informácie je však potrebné zasielať iným štátnym orgánom, čiže do iného systému a, samozrejme, na správnom tlačive a v dostatočnom počte rovnopisov. Takže to v praxi vyzerá tak, že i keď zasielame rovnaké informácie, ale inej inštitúcii, musí byť všetko zaslané v správnej podobe elektronicky a, samozrejme, aj v tlačenej forme na správnom tlačive. Takže, milý učiteľ, riaditeľ či zástupca riaditeľa školy, strážte si termíny, správne tlačivá, vyplňujte, tlačte a uschovávajte. Deň má predsa 24 hodín, a keď budete spať o hodinu menej, tak aj 25. Dopoludnia učíte, niekedy aj popoludní, vediete záujmové útvary, venujete sa poradenstvu i doučovaniu, participujete na projektoch, riešite úlohy, pripravujete sa na vyučovanie, pripravujete a opravujete testy a písomné práce, neustále sledujete trendy v odbore a študujete, komunikujete s rodičmi, niekedy i denne mailujete, máte pracovné a pedagogické porady, metodické združenia, nesiete zodpovednosť za bezpečnosť detí pri činnosti, ktorú vykonávate, vediete dokumentáciu, ktorá musí byť v súlade so školskými predpismi, a iné drobnosti. Tak prečo do toho mála, "čo robíte", nezahŕňať aj štatistiku, a to v jej duplicitnej podobe.
Akákoľvek možnosť odbyrokratizovať procesy v štátnej správe či verejnej správe je nesporným a vítaným prínosom. Povinné zavedenie výlučne elektronickej formy podávania štatistických výkazov školou a školským zariadením je nespornou výhodou šetriacou finančné prostriedky aj v tak poddimenzovanom školskom rozpočte, šetriacou naše životné prostredie a čas ľudí, ktorí tak budú mať väčší priestor na prácu, ktorá je prioritná, čiže učiť deti.
Na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v tlači 458 navrhoval pán kolega Sopko zavedenie elektronických triednych kníh, ktoré by okrem efektívnejšej kontroly ušetrili čas aj peniaze. Jeho návrh sa v pléne stretol s nezáujmom a rovnaký bol aj výsledok hlasovania. Ja osobne vítam akúkoľvek možnosť zjednodušiť a zlepšiť byrokratické postupy vo verejnej správe, čím sa zvýši kvalitatívny predpoklad tejto činnosti, a preto tento návrh zákona určite podporím.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2017 21:04 - 21:05 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som to tak nevidel čierne, ako to formuloval môj kolega poslanec Pčolinský. Vrátil by som sa do roku 2013, keď som ešte ako občan tejto republiky a učiteľ na jednej Obchodnej akadémii v Košiciach podal podnet na Najvyšší kontrolný úrad. Najvyšší kontrolný úrad tri roky nekonal. Až po nástupe, po nástupe pána Mitríka do funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu sa rozhýbal a po vykonanej kontrole na tejto obchodnej akadémii zistil závažné finančné pochybenia vo výške vyše 59-tisíc eur.
A chcem pripomenúť ešte jednu dôležitú vec, že na tejto škole vykonal kontrolu aj hlavný, hlavný kontrolór Košického samosprávneho kraja, ktorý zistil takisto závažné finančné pochybenia. Následne Správa finančnej kontroly v Košiciach zhodila jeho výsledky práce zo stola s tvrdením, že na škole nič sa nestalo, a až Najvyšší kontrolný úrad po vykonanej kontrole nielenže zistil ďalšie pochybenia, ale aj potvrdil správu bývalého hlavného kontrolóra Košického samosprávneho kraja, ktorého sa pán vtedajší župan Trebuľa so svojimi kumpánmi ľahko zbavil ako nepohodlného svedka svojich vlastných prešľapov.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.5.2017 9:46 - 9:51 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Dovolím si ešte dokončiť, ktorí mi píšu, ktorí mi písali, že majú problém s tým, že písali podnety ministrovi školstva, terajšiemu ministrovi napríklad, ale odpoveď je tá istá: Rád by som pomohol, nemôžem pomôcť, právomoc má zriaďovateľ, ministerstvo školstva nemôže zasiahnuť.
No ale tu sa naozaj ocitáme v nejakom bludnom kruhu, keď na jednej strane zriaďovatelia, a sedeli tu minule, keď sme riešili právo veta zriaďovateľa, pán Blanár a ďalší, pán Chudík, ktorí hovorili, že tak radi by sme možno aj odvolali riaditeľa, ale my nemôžeme, pretože musí to navrhnúť rada školy. Takže zriaďovatelia sa vyhovárajú na to, že oni nemôžu odvolať riaditeľa školy, ministerstvo sa vyhovára na to, že nemôže odvolať riaditeľa školy, pretože to má zriaďovateľ urobiť. Tak kto ho vlastne môže odvolať, keď je zabetónovaný vo svojej funkcii na celé roky?
Učitelia na tej škole trpia bossingom alebo inými formami zastrašovania a ten riaditeľ je prakticky neodvolateľný. A ja netvrdím, že je to prípad, ktorý sa týka 90 % škôl na Slovensku. Sú to možno len výnimky, bohužiaľ, na východnom Slovensku pomerne časté. Ale týmto učiteľom je predsa potrebné a hlavne z našej strany ako poslancov Národnej rady pomôcť vyjsť v ústrety a možno nájsť aj takýto záchytný bod, ako je ministerstvo školstva, aj keď vy argumentujete veľmi logicky, že ak je minister školstva z SNS alebo zo SMER-u, tak predsa nevyhodí riaditeľa, ktorý je tiež z SNS alebo zo SMER-u. Ale predsa je to inštancia najvyššia, kde učitelia môžu nájsť svoju nejakú morálnu oporu, a keď ministerstvo školstva platí zo svojich zdrojov školy, keď ministerstvo školstva má právo na základe návrhu zriaďovateľa vyradiť školu zo siete škôl, tak prečo by potom minister školstva nemal právo aj odvolať riaditeľa školy? To mi nedáva proste logiku, že na jednej strane má kompetenciu vyradiť školu zo siete škôl, na druhej strane nemá právo odvolať riaditeľa školy, pokiaľ pochybil, ale preukázateľným spôsobom. Nieže si niekto zmyslel, že pochybil a nie je to preukázané. Stačí vykonať kontrolu z ministerstva školstva a zistia sa vážne nedostatky, minister školstva môže adekvátne konať.
Chcem vás poprosiť všetkých, aj keď je nás tu málo, skúste si pozrieť reportáž, ktorú odvysielala RTVS pred niekoľkými dňami o Základnej škole v Cejkove na východnom Slovensku. Keď si ju pozriete, tak uvidíte, v akom stave sa nachádza školstvo na Slovensku, kde starostovia obcí a riaditelia škôl arogantne, proste arogantne vládnu, neobmedzene vládnu a sú schopní robiť čokoľvek, aby si svoju moc zachovali. Mojou snahou je len predísť takýmto prípadom a v čo najväčšej miere pomôcť tým utrápeným učiteľom na Slovensku, ktorí sa niekedy boja aj podpísať pod svoju žiadosť, aby náhodou sa to nikto nedozvedel, že písali mne, či pánovi Dostálovi, či pánovi Sopkovi, hocikomu inému, pretože strach medzi učiteľmi na Slovensku je nesmierne veľký a bossing, o ktorom sa málo hovorí, bohužiaľ, medzi nami. A týmto spôsobom by som možno aj chcel vyzvať poslancov vládnej koalície, aby sa nad tým zamysleli, že by sa pokúsili vytvoriť účinný zákon o mobbingu a bossingu, ktorý by pomohol učiteľom na Slovensku, ale nielen učiteľom, ale aj iným ľuďom pracujúcim v iných odvetviach, zabrániť takýmto šikanizujúcim praktikám, ktoré sa dejú.
Takže nechcem sa už opakovať. Ja si myslím, máme tu aj bývalého ministra školstva Jurzycu, ktorý, ak si pamätám, ale to nebolo za jeho čias, ale za éry pani ministersky Slavkovskej, ktorá sama navrhovala, neviem, či to vtedy prešlo, či nie, aby ministerka školstva mala právo odvolať riaditeľa školy, že to nie je niečo nové, niečo, čo by mohlo zničiť, ako sa tu naznačovalo, to rozdelenie moci medzi ministerstvo, zriaďovateľov a školy s právnou subjektivitou. Ale tak ako minister vnútra má právo odvolávať riaditeľov sekcií, ktoré pod neho spadajú, takisto aj minister školstva by si mal zachovať túto právomoc odvolávať riaditeľov škôl pri vážnych, pri vážnych pochybeniach.
Ďakujem vám ešte raz za pozornosť.
Skryt prepis