Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

12.12.2017 o 16:53 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2017 9:38 - 9:39 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pánovi poslancovi Mizíkovi, že ako jediný prispel so svojou faktickou poznámkou a že to bola poznámka, ktorá bola vyjadrením pozitívnym, pozitívnym vyjadrením na adresu tohto zákona.
Áno, sú oblasti na Slovensku, kde počet uchádzačov o pozíciu učiteľa je veľmi nízky, ale ja, keďže som z východného Slovenska, mám skúsenosti, a teda nielen vlastné, ale aj skúsenosti mojich kolegov z východného Slovenska, ktorí mi píšu, že o jedno pracovné miesto je enormný záujem. Tam na jedno pracovné miesto sa niekedy hlási, nepoviem, že to sú desiatky učiteľov, ale minimálne päť, šesť, do desať, do desať určite. A títo ľudia sú maximálne frustrovaní, keď spĺňajú všetky požadované kritériá a napriek tomu nie sú ani pozvaní na výberové konanie, nepošle sa, riaditeľ školy ani nepošle odpoveď, že neboli prijatí. Takto sú evidovaní na úrade práce celé mesiace, možno celé roky a nemajú šancu sa dostať za katedru, aby mohli, aby mohli ukázať, aké majú schopnosti.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.12.2017 9:25 - 9:37 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Ústava Slovenskej republiky v čl. 12 ods. 1 zaručuje ľuďom slobodu a rovnosť v dôstojnosti i právach. Je povinnosťou nás všetkých, aby sme dbali na ich dodržiavanie v celospoločenskom meradle, avšak jej zakotvenie v zákonnej podobe leží na pleciach poslancov Národnej rady.
Určite sa zhodneme na tom, že konkrétne pretavenie rovnosti do pracovnoprávnych či občianskych vzťahov je mimoriadne zložité a niekedy až nemožné. Prečo? Pretože tu predovšetkým zlyháva ľudský faktor. Ten niekedy z nedbanlivosti, niekedy zámerne opomína skutočnú rovnosť šancí. Pri prijímaní do zamestnania, na štúdium do nejakej organizácie či aj politickej strany nie je možné úplne vylúčiť subjektívne posudzovanie zo strany tých, ktorí v konečnom dôsledku rozhodujú o výsledku. Táto svojvôľa pri rozhodovaní je do istej miery obmedzovaná zákonnými limitmi, no čo sa týka súkromnej a záujmovej sféry, tam je tieto prejavy možné korigovať len rámcovo. Podstatným a mimoriadne dôležitým faktom však zostáva, že je potrebné v čo najvyššej možnej miere rovnosť ustrážiť v štátnej a verejnej správe.
Práve správa vecí verejných je základným ukazovateľom dodržiavania práv občanov. Slúži zároveň ako báza, od ktorej sa môžu odraziť súkromné a záujmové subjekty. No skutočne môžeme takéto tvrdenie podporiť? Bohužiaľ nie. Personálne zabezpečenie fungovania jednotlivých firiem a spoločností prostredníctvom výberových konaní je podstatne lepšie prepracované a realizované ako prijímanie do zamestnania pedagogického a odborného pracovníka. Tu zostávame ešte stále v posocialistickom obraze, kde na základe žiadostí sa pán riaditeľ rozhodne, s kým si pohovorí pred výberom pracovníka na svoju školu. Nechcem tým, samozrejme, dehonestovať tých riaditeľov škôl, ktorí aktívne pristupujú k výberu nových zamestnancov a vyhlásia výberové konania. No najmä v tých častiach Slovenskej republiky, kde je práca pedagóga či odborného zamestnanca lukratívnym zamestnaním, napr. v regiónoch na Orave, Kysuciach, v Spiši, Šariši, Zemplíne, je citeľná manipulácia s uvoľnenými pracovnými miestami na školách. Mnoho učiteľov, ktorí by mali záujem o danú pracovnú pozíciu, sa o jej existencii ani nedozvedia. A ak áno, tak takéto pracovné miesto je už dávno predobsadené. Ani pri najlepšej vôli tu nemôžeme hovoriť o rovnosti šancí pre všetkých, ktorí spĺňajú zákonom predpísané kritériá na výkon práce pedagóga či odborného pracovníka v školstve.
Prehlbuje sa priestor pre diskriminačné a klientelistické správanie riadiacich pracovníkov, riaditeľov škôl. Výber nového zamestnanca nie je transparentný, nie je postavený na základe objektívne stanovených kritérií a tým, že neskoro alebo veľmi lokálne boli oznámené potreby školy pre personálne doplnenie pedagogických či odborných pracovníkov, nie je ani zabezpečená rovnosť šancí pre všetkých prípadných uchádzačov. Rovnako ako na jednej strane, na strane pedagogických a odborných zamestnancov, je zakotvené právo, je potrebné, aby aj na druhej strane, na strane štatutára školy zodpovedného za prijímanie nových zamestnancov, čiže riaditeľa školy, bola explicitne ukotvená povinnosť, a to predovšetkým povinnosť zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov o novú pracovnú pozíciu na základe transparentného výberového konania.
Niektorí riaditelia škôl sa možno ohradia, prečo im opäť a znovu pridávame ďalšie povinnosti. Veď ich majú už teraz nad hlavu a ešte aj povinne robiť výberové konania? Ohradia sa však predovšetkým tí, pre ktorých táto súčasť výberového procesu nie je samozrejmosťou. Rovnako, ako je samozrejmosťou dnes výberové konanie na riaditeľa školy dané zákonom, nie vymenovanie riaditeľa zriaďovateľom, i výberové konanie pre pedagogických a odborných zamestnancov sa má šancu stať reálnou súčasťou demokratických procesov vo verejnej správe, ktorou školstvo s určitosťou je.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, každý človek, ktorý sa zúčastnil aspoň jedného výberového konania vo svojom živote, potvrdí, že je to vysoko stresujúci zážitok, obzvlášť v situácii, keď nemal zabezpečené existenčné podmienky a jeho ďalší život i život jeho rodiny bol priamo závislý od jeho úspešnosti na pracovnom pohovore. Oblasť personalistiky je samostatná odborná disciplína, no nedá mi pripomenúť, že spôsob výberu zamestnancov, ako aj úspešnosť uchádzačov na pohovoroch je priamo závislá aj od ich psychickej odolnosti a schopnosti predať sa, čo s pribúdajúcim vekom uchádzača môže spôsobovať značné problémy. Takýto uchádzač zvyčajne nemá mnoho skúseností s pohovorom a pri každom neúspechu stúpa jeho frustrácia a stáva sa demotivovaným skôr, ako sa postaví pred katedru.
Ako jeden z mnohých príkladov môžem uviesť príklad vysokokvalifikovanej učiteľky primárneho vzdelávania vo vyššom produktívnom veku, ktorá pôsobila v Bratislave. Pre chorobu matky opustila centrum a odišla do Prešovského kraja, kde sa jej za tri roky žiadostí o zamestnanie podarilo zastupovať cca pol roka na jednej základnej škole a vo vzdialenejšej obci a v susednom kraji Košického, v Košickom kraji našla miesto na súkromnej základnej škole. Do dva a pol hodiny dochádzania ráno a rovnaký čas popoludní ju donútil vzdať sa tohto miesta. A tak jej neostalo nič iné, ako vrátiť sa späť do Bratislavy a chorú matku zabezpečiť inak. O voľných pracovných miestach sa v danom kraji niekedy aj dozvedela, ale zvyčajne boli reálne predobsadené. Jej problém bola aj vysoká kvalifikácia, druhá atestačná skúška a absolvované vzdelávania, pretože by jej museli viac platiť.
Hovoriť teda dnes o záujme odborníkov v školstve pôsobí skôr ako satira a nie ako reálne deklarovaná a realizovaná potreba. Potrebu rámcového vymedzenia realizácie výberového konania na uvoľnenú pracovnú pozíciu pedagogický a odborný pracovník v školstve je očividne nutné realizovať zákonným spôsobom. Práve rámcové vymedzenie dáva ďalšie možnosti zriaďovateľom, čiže praxi, aby doplnila výberové konania tak, aby boli v súlade nielen s odbornými kritériami, ale aj s potrebami a záujmami obce, mesta či kraja a zároveň demokraticky, objektívne, transparentne a dôstojne so zárukou dodržiavania práv uchádzačov. Zatiaľ to funguje tak, že škola vyhlási výberové konanie, ale buď na žiadosť o zamestnanie ani neodpovie, alebo pri osobnom stretnutí prizná, že miesto je už obsadené pred vyhlásením výberového konania.
Povinnosťou riaditeľa školy podľa navrhovaného zákona bude prijímať zamestnancov na uvoľnenú pracovnú pozíciu na základe výberového konania. Toto je povinný vyhlásiť najmenej 15 pracovných dní pred jeho uskutočnením. Stali sa prípady, že riaditeľ školy síce vyhlásil výberové konanie, ale tak, že ho vyhlásil v piatok a konalo sa nasledujúci pondelok, takže možný uchádzač nemal šancu si zabezpečiť potrebné doklady, pretože ak nežije v meste alebo nemá dostatok fotokópií doma, je mu znemožnené adekvátne reagovať na takúto ponuku.
Riaditeľ školy je povinný s termínom a časom výberového konania vyhlásiť aj podmienky, ktoré musí uchádzač splniť na danú pracovnú pozíciu, ako aj podmienky, ktoré mu jeho budúce pracovisko ponúka. Vzhľadom na pokročilú informatizáciu spoločnosti je potrebné, aby takéto výberové konanie vyhlásil nielen na webovom sídle školy, ale aj zriaďovateľa a na špecializovaných stránkach určených pre pedagogických a odborných pracovníkov. Len takýmto spôsobom je možné zaručiť, že sa o danej pracovnej pozícii dozvie čo najširší okruh uchádzačov a tým bude zaručená aj rovnosť prístupu k danej pracovnej pozícii. Takto vyhláseného výberového konania sa budú môcť zúčastniť všetci uchádzači spĺňajúci zákonné podmienky a ktorí riadne a včas podali prihlášku, čiže najneskôr do piatich pracovných dní pred konaním výberového konania. Daný časový horizont bolo potrebné stanoviť, aby vyhlasovateľ mal dostatok času na nevyhnutné administratívne úkony, čiže na kontrolu zaslaných prihlášok a dokladov, ako aj pozvanie všetkých uchádzačov spĺňajúcich požadované kritériá na výberové konanie.
Významným bodom je aj písomné oznámenie výsledku výberového konania so stručným odôvodnením uchádzačovi, a to do troch pracovných dní po jeho uskutočnení. Skúsenosť účastníkov výberových konaní hovorí jednoznačne o tom, že spätná väzba pre uchádzača, neúspešného uchádzača je iba zbožné želanie, ale nie realita, nehovoriac, nehovoriac o tom, aby sa v ňom nachádzalo aj zdôvodnenie jeho neprijatia. Takýto uchádzač nemá bez spätnej väzby oporu v osobnom raste, čím sebaprezentácia zaiste je. Rovnako sa tým zabezpečuje dôstojnosť výberového konania aj po jeho ukončení a zároveň neznižuje sa markantným spôsobom sebadôvera a nezvyšuje sa demotivácia u neúspešných kandidátov, čo je z psychologického hľadiska mimoriadne dôležité.
Návrh zákona ukotvuje aj situáciu, kedy je potrebné nájsť nového pracovníka na krátkodobé zastupovanie, napríklad pre chorobu alebo odbornú stáž, čiže nie na viac ako tri mesiace. Vtedy riaditeľ školy nie je povinný vyhlasovať výberové konanie, aby to neúmerne nezaťažilo vedenie školy. No aby nedochádzalo k zneužívaniu u takéhoto postupu, takýto pracovník môže na jednom pracovisku pôsobiť maximálne dve zastupovacie obdobia, čiže šesť mesiacov bez výberového konania. Predchádzanie nežiaducim javom je nutnosť, ktorú nám aplikačná prax dennodenne ukazuje, ako aj to, že vynaliezavosť niektorých riadiacich pracovníkov v obchádzaní povinností je skutočne neobmedzená.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predložený návrh zákona reálne umožní zabezpečiť rovnosť šancí pre všetkých pedagogických a odborných pracovníkov v školstve a tým aj zlepší demokratické procesy vo verejnej správe. Prostredníctvom zavedenia povinného inštitútu výberového konania nastavíme dôstojné, transparentné a objektívne podmienky pre pedagogických a odborných zamestnancov v školstve. Rovnako však posunieme týchto zamestnancov do inej dimenzie, do dimenzie skúsenejších občanov a pedagógov, ktorí aj na základe vlastnej skúsenosti dokážu lepšie pripraviť žiakov a študentov pre život. Dokážu lepšie a objektívnejšie posúdiť, vyhodnotiť a odovzdať skúsenosti svojim zverencom s dôrazom na rozvoj schopností a zručností, ktoré pre úspešné získanie akéhokoľvek pracovného miesta či pozície budú potrebovať.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.12.2017 9:19 - 9:23 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Chcem sa poďakovať v úvode všetkým kolegom, ktorí dnes ráno prišli a hlavne prišli si vypočuť témy, ktoré sú pre spoločnosť taktiež dôležité ako iné témy, a sú to témy školstva. Nedá mi povedať na adresu členov výboru pre vzdelávanie, že je to z ich strany dosť nezvyklý a povedal by som až arogantný spôsob prejavu, keď sa nezúčastňujú rokovaní v čase, keď sa prejednávajú témy školstva, okrem čestných výnimiek, ktoré sú tu v sále, a takýmto spôsobom dávajú najavo, že ich to absolútne nezaujíma.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prijímanie pedagogických a odborných zamestnancov na pracovné pozície v školách a v školských zariadeniach definuje v súčasnosti veľká neprehľadnosť. Neexistujú presne stanovené rámcové pravidlá, ako má postupovať riaditeľ každej školy pri výbere takéhoto zamestnanca na pracovnú pozíciu uvoľnenú v škole či v školskom zariadení.
Existujúce zákonné podmienky, ktoré stanovujú predpoklady na výkon pedagogickej a výkon odbornej činnosti v § 6 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov určujú osobnostný a odborný predpoklad budúceho zamestnanca školy. Spôsob výberu takéhoto zamestnanca však ukotvený nie je. Takto vzniká priestor pre diskriminačné a klientelistické správanie, čo prax jednoznačne odhaľuje, a to najmä v tých regiónoch Slovenska, kde je učiteľské povolanie lukratívnym zamestnaním a kde o jednu pracovnú pozíciu prejavia záujem aj desiatky uchádzačov. Po zaslaní písomnej žiadosti o prijatie do zamestnania sa nedočkajú zvyčajne žiadnej odpovede a ak sa zúčastnia na osobnom pohovore, tak spätná väzba o jeho výsledku spolu s odôvodnením rozhodnutia je len utopistickou predstavou. Na takýto pohovor mnohí riaditelia pozývajú len veľmi malý okruh ľudí, ktorých žiadosti majú k dispozícii, a tak nie je možné, aby všetci uchádzači mali rovnakú príležitosť dostať sa k danej pracovnej pozícii, aj keď spĺňajú zákonné podmienky pre jej výkon.
Takýto výkon štátnej správy v školstve je nielen netransparentný, no aj diskriminačný a pripomína skôr svojvôľu ako demokratické zabezpečenie práv všetkých. V žiadnom prípade tu nemôžeme hovoriť o rovnosti šancí a podmienok pre prístup k voľnému pracovnému miestu pedagogického a odborného zamestnanca v školstve. Preto návrh tohto zákona explicitne zakotvuje právo pedagogického a odborného pracovníka na rovné a jednoznačné podmienky prijímania do zamestnania na základe objektívneho výberového konania a tomu zodpovedajúcu povinnosť riaditeľa školy zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov o pracovnú pozíciu na základe transparentného výberového konania.
Tento zákon určuje aj rámcové podmienky prijímania pedagogického a odborného pracovníka na pracovnú pozíciu v škole na základe výberového konania s určením lehôt na jeho vyhlásenie, oznámenie, ako aj na informovanie o úspešnosti uchádzačov po jeho ukončení s dôrazom na rovnosť šancí pre všetkých a dôstojný priebeh samotného výberového konania. Zvoliť takýto aplikačný postup sa javí v súčasnosti ako nutnosť, aby sme zamedzili diskriminačnému správaniu voči prihláseným uchádzačom a zabezpečili tak rovnosť šancí, ako aj rodovú rovnosť, čo prostredníctvom uvedenej novely zákona po prvýkrát v takomto rozsahu ponúkame.
Toľko na úvod. Ďakujem pekne a potom sa prihlásim do rozpravy.
Skryt prepis
 

12.12.2017 18:07 - 18:16 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, verejná správa je služba verejnosti. Jej výkon by mal reálne prebiehať v intenciách úcty k občanovi, k jeho právam a slobodám. Mala by skutočne zaistiť zabezpečenie chodu a potrieb občianskej spoločnosti tak, aby pri čo najlepšom využití finančných prostriedkov bola maximalizovaná efektivita prevádzaných úkonov. To si však vyžaduje dobré nastavenie systému verejnej správy a, samozrejme, kontroly a participácie tých, ktorých sa to najviac dotýka, občanov.
Právo občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných patrí medzi jedno zo základných práv a slobôd, ktoré zaručuje Listina základných práv a slobôd, ktorá hovorí, že občania majú právo podieľať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Toto právo deklaroval viackrát aj Ústavný súd Slovenskej republiky, citujem: „Pod správou vecí verejných je potrebné rozumieť účasť občana na politickom živote štátu, správe štátu a na správe verejných záležitostí v obciach. Pri zachovaní základných občianskych práv a slobôd by teda v demokratickom štáte mala byť úplnou samozrejmosťou možnosť občanov podieľať sa na rozhodovaní o záležitostiach týkajúcich sa miesta, na ktorom žijú.“
Práve miestna a regionálna samospráva má k občanom najbližšie. Má v sebe veľký potenciál fungovať práve na základe ich širšieho zapájania do svojej činnosti a podpory verejnej diskusie. Pre väčšinu ľudí predstavuje samospráva najbližší dotyk s politikou. Miestni politici ovplyvňujú to, ako sa rozvíja miestna výstavba, v akom stave sú miestne cesty, aké miestne školy navštevujú deti, kde sa rúbu stromy, či v akej výške obyvateľ zaplatí daň z nehnuteľnosti a za psa. Okrem významných kompetencií majú mestá, obce a župy k dispozícii aj značné zdroje. Ročne hospodária s vyše 5,6 mld. eur, ďalšie miliardy vlastnia v majetkoch a prevádzkujú aj tisíce organizácií a stovky obchodných firiem, čo v samosprávach otvára priestor aj pre negatívne javy, ako sú korupcia, klientelizmus, ale aj plytvanie verejnými prostriedkami. Regióny a mestá sú zodpovedné za kľúčové sféry, ktoré ovplyvňujú každodenný život ľudí. Občania sa zaujímajú hlavne o nakladanie s finančnými prostriedkami, verejné obstarávanie a program rozvoja.
S rozvojom taktiež súvisia výzvy na eurofondy, do ktorých sa môžu zapojiť. Ak sa takéto dokumenty schvaľujú, je nevyhnutné, aby občania mali právo vyjadriť svoj názor, postoj či postreh priamo na zasadnutí zastupiteľstva. Požiadavka na utvorenie účinných možností ovplyvňovania politiky na komunálnej úrovni medzi občanmi silnie. Spôsobuje to skutočnosť, že príležitosti, ktoré doposiaľ mali možnosť využívať, považujú za nedostatočné. Občianska spoluúčasť na živote a rozhodovaní komunity už dávno nie je chápaná len ako možnosť voliť, byť informovaný či pripomienkovať vzniknuté projekty alebo koncepcie.

Zavedenie nových nástrojov participatívnej demokracie by malo pozitívny dopad na rozvoj občianskej spoločnosti, politickej gramotnosti, legitimitu volených orgánov, pocit dôvery a spoluzodpovednosti za veci verejné. Verejné rozhodovanie je totiž vždy rozhodovaním s verejnými dôsledkami, a ak majú občania niesť následky týchto rozhodnutí, tak potom požiadavka, aby mohli vplývať na verejné rozhodovanie alebo sa na ňom spolupodieľať, je jednoznačne plne legitímna. Občan nie je len pasívnym prijímateľom rozhodnutí a nariadení, jeho nepopierateľným právom je aktívne zasahovať do správy vecí verejných, a tieto, tieto primeraným spôsobom podľa svojich síl a možností tiež ovplyvňovať.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, to, či vôbec a akým spôsobom sa občania zapoja do verejného rozhodovania, do veľkej miery závisí od autority, ktorá má v danej veci kompetenciu rozhodnúť. Je práve v kompetencii predstaviteľov samosprávy, ktorí môžu, ale aj nemusia občanom umožniť participovať. Na mnohých miestach to začína šumami, že sa niečo ide stavať, rúbať či rušiť, pokračuje najrôznejšími aktivitami, v ktorých občania bránia či presadzujú svoje záujmy, a vrcholí to frustráciou aktivistov a úradníkov, ktorí sa ocitnú na opačnej strane stola. Obyvatelia obce, mesta, kraja majú síce zo zákona právo zúčastňovať sa na zasadnutí zastupiteľstva, nemajú však automatický nárok na ňom vystúpiť a prehovoriť. Slovo sa im udeliť môže, ale nemusí. Zastupiteľstvá, ktoré sa chcú postaviť ústretovo k účasti verejnosti na činnosti samosprávy, to môžu zmeniť a vo svojich rokovacích poriadkoch určiť, že obyvateľ obce môže vystúpiť ku každému bodu programu aj bez toho, aby o tom hlasovalo zastupiteľstvo alebo rozhodoval niekto iný. Môže sa napr. stanoviť, že obyvatelia, ktorí sa prihlásia, dostanú slovo, keď skončia vystúpenia poslancov.
Podobne by bolo vhodné priznať obyvateľom obce, právo reagovať, ak na nich v diskusii zareaguje niektorý z poslancov. Okrem práva vystúpiť ku každému bodu programu môže zastupiteľstvo určiť, že povinnou súčasťou každého zasadnutia, podobne ako kontrola uznesení alebo interpelácie bude aj bod vystúpenia verejnosti. V rámci neho by mali mať obyvatelia právo vystúpiť k akejkoľvek téme týkajúcej sa obce a samosprávy, a to nielen k bodom programu prebiehajúceho zastupiteľstva. Vhodné by bolo stanoviť pevnú hodinu, kedy bude tento bod vždy zaradený do programu. Zasadnutia zastupiteľstiev sú okrem zákonom stanovených výnimiek verejné a neexistuje žiadny relevantný dôvod, prečo by sa vyššie uvedené formy účasti obyvateľov na činnosti zastupiteľstva nemohli priznať aj ďalších osobám, ktoré o to majú záujem. Politika, či už komunálna, alebo v širšom meradle, by nemala byť o presadzovaní individuálnych záujmov. Mala by byť diskusiou, ktorá zahrnie čo najširšie spektrum občanov, aby verejný záujem bol jasne, zreteľne a jednoznačne definovaný a následne aby bolo možné navrhovať jeho realizáciu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento legislatívny návrh nie je zásahom do kompetencií vyšších územných celkov. Má za cieľ iba stanoviť zákonné právo občanov vystúpiť na rokovaniach krajských zastupiteľstiev a predniesť svoje stanoviská, návrhy, podnety, ktoré sa týkajú kompetencií úradu samosprávneho kraja. Vypočuť si hlas ľudu by malo byť samozrejmosťou aj novozvolených predsedov vyšších územných celkov. Odvolávať sa na prekážky súvisiace s rokovacím poriadkom či priebehom samotného zastupiteľstva, ktorý by mohol byť vystupovaním občanov narušený, resp. časovo predĺžený, je iba výhovorkou, ktorá nepatrí do demokratických podmienok fungovania samosprávy. Každé zastupiteľstvo si totiž v rámci rokovacieho poriadku môže stanoviť podmienky, na základe ktorých sa občania budú môcť uchádzať o slovo. Rokovací poriadok by mohol upravovať len niektoré organizačné podrobnosti. Môže teda primeraným spôsobom vystúpenia občanov usmerniť. Nemal by však, nemohol by ich však úplne vylúčiť či stanoviť také obmedzenia, ktoré by jeho výkon de facto znemožnili. Napríklad omedziť, obmedziť dĺžku vystúpenia občana na 30 sekúnd.
Rokovací poriadok môže napr. stanoviť okamih v rámci bodu pre vystúpenia občanov, spôsob udeľovania slova, prihlasovaní sa do diskusie, poradie vystupujúcich, časový rozsah vystúpenia, počet vystúpení konkrétneho občana, podmienky na odobratie slova. Rovnako je možné prijať pravidlo, že predsedajúci vyzve jednotlivé skupiny, napr. občanov dotknutých určitým zámerom, občanov, ktorých sa to nedotýka priamo, alebo občianske združenie, ktoré vzniklo na ochranu práv určitej skupiny a podobne, aby si medzi sebou určili hovorcu, prípadne malý počet hovorcov, ktorým sa umožní vystúpiť so zhrňujúcim stanoviskom a dlhšou dobou na vystúpenie, než majú ostatní - v úvodzovkách - bežní vystupujúci, prípadne tiež s možnosťou vystúpiť ešte dvakrát v reakcii na ostatné príspevky. Poradie vystupujúcich potom možno určiť náhodne, losovať a podobne. Spolu s obmedzením doby a počtu vystúpení možno tiež celkove dosiahnuť, že budú vypočuté všetky názory, prednesené všetky argumenty. Občan, ktorý chce vyjadriť svoje stanovisko by pred vystúpením vyplnil písomnú prihlášku, ktorú by dostal v budove, a tak by sa poradie, v akom by občania vystupovali, stanovilo podľa dátumu a času odovzdania prihlášky alebo prihlásenia do diskusie. Rozsah jeho vystúpenia by nebol dlhší ako päť minút, možnosti, ako upraviť jednotlivé podrobnosti, sú jednoznačne v rukách zastupiteľstiev.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, významný rímsky filozof, štátnik a spisovateľ Lucius Seneca povedal: "Kto niečo rozhodol bez vypočutia iných, nebol spravodlivý, aj keby rozhodol spravodlivo." Držme sa tohto odkazu aj my a dajme občanom slobodne a bez akýchkoľvek zábran, možnosť realizovať ich právo participovať na rozhodnutiach o veciach verejných, zúčastňovať sa na ich vlastnom živote a kvalite života ich blízkych. Podporne spoločne tento zákon.
Ďakujem za pozornosť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.12.2017 16:53 - 16:56 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, teda zákon o samosprávnych krajoch v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Miroslav Beblavý, Viera Dubačová, Katarína Macháčková a ja ako tiež spolupredkladateľ.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je bezprostredná realizácia práva na dobrú správu vecí verejných prostredníctvom priamej. bezbariérovej komunikácie fyzických a právnických osôb so zastupiteľstvom samosprávneho kraja.
Správa veci verejných sa bezprostredne dotýka každej fyzickej osoby, ktorá žije, pracuje, alebo vlastní nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky, rovnako ako právnickej osoby. Každý má právo na dobrú správu veci verejných, ako uvádza Charta základných práv Európskej únie v čl. 41 v súlade s čl. 6 Zmluvy o Európskej únii. Ústava Slovenskej republiky zaručuje občanom právo zúčastňovať sa na správe veci verejných priamo alebo prostredníctvom volebných zástupcov. Na naplnenie tohto práva spolu s ústavou zaručenou slobodou prejavu a právom na informácie v čl. 26 musia mať fyzické a právnické osoby vytvorený dostatočný priestor na prednesenie svojich návrhov, podnetov, námetov priamo bez administratívnych obštrukcii na riadnych zasadnutiach zastupiteľstiev samosprávnych krajov, tak aby poslanci nestratili priamy kontakt s reálnym životom a problémami ľudí a tí zas mali priestor bezprostredne a iniciatívne sa podieľať na verejnom živote.
Preto v tomto návrhu zákona ustanovujeme povinnosť samosprávnym krajom zaradiť do programu zasadnutia každého riadneho zastupiteľstva samosprávneho kraja bod, počas ktorého môžu fyzické a právnické osoby uplatniť právo vystúpiť na verejnom zasadnutí bez administratívnych alebo procedurálnych obmedzení, a to v minimálnom rozsahu 30 minút. Vymedzením minimálneho časového intervalu na občiansky prejav na riadnom zasadnutí zastupiteľstva samosprávneho kraja je zárukou, že bude poskytnutý dostatočný časový priestor na verbálne vyjadrenie jednotlivcov. Potreba tohto priameho komunikačného inštitútu sa javí v súčasnosti ako dôležitý faktor dobrej správy veci verejných, ako aj prostriedok na posilnenie občianskej spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie. Návrh zákona taktiež nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.12.2017 14:38 - 14:48 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh novely zákona o obecnom zriadení, s ktorým prichádzajú moji kolegovia, vítam. Už, ako už z rozsahu predkladaných zmien uvedených v dôvodovej správe vyplýva, v zákone o obecnom zriadení je stále čo meniť.
Keďže ide v prvom rade o zákon, ktorý výraznou mierou zasahuje do života obcí a miest na Slovensku, je nevyhnutné, aby sa zdokonaľoval a upravil do takej podoby, ktorá by obsiahla väčšinu pripomienok, podnetov prichádzajúcich z rôznych častí Slovenska. Samospráva je dôležitým nástrojom demokracie, ale nemôže byť samoúčelným riadením života občanov. Predovšetkým je to občan, ktorý vo voľbách dáva mandát predstaviteľom samosprávy, aby ho zastupovali a bránili jeho občianske práva. Nechávať občana za dverami môže byť síce pomyselným ochranným štítom pre tých, ktorí sa obávajú prílišného zasahovania do svojich kompetencií, ale v konečnom dôsledku to môže priniesť iba stratu dôvery občanov k svojim zástupcom, čo sa potom odrazí v nasledujúcich voľbách v podobe väčšej ľahostajnosti či nezáujmu občanov o veci verejné.
Ja sám som sa niekoľkokrát pokúšal vniesť do zákona o obecnom zriadení niekoľko zmien, ktoré by napomohli k transparentnejšiemu a demokratickejšiemu fungovaniu samosprávy. Predkladatelia tohto návrhu niektoré z nich aj opätovne uvádzajú. Ide napríklad o bod, v ktorom sa zasadzujú o to, aby zasadnutia komisií boli verejné.
Na košickom mestskom zastupiteľstve, ktorého som ako poslanec súčasťou, sme hlavne na začiatku volebného obdobia niekoľkokrát túto tému riešili a dožadovali sa zmeny v rokovacom poriadku. Žiaľ, bezvýsledne. Občan i vtedy zostal mimo záujem a bol postavený do roly pasívneho prijímateľa rozhodnutí komisií a ich oznámení bez možnosti osobne participovať či aspoň vypočuť si názory a stanoviská svojich volených zástupcov. Odporcovia myšlienky, aby zasadnutia komisií boli zo zákona verejné, namietajú, že občania by mohli svojou účasťou na rokovaniach komisie narúšať ich priebeh. Iste, ak pripustíme možnosť, že by na zasadnutie mohli prísť aj nahnevaní či podgurážení občania, dalo by sa s týmto argumentom aj súhlasiť. Avšak rokovací poriadok môže určiť jednoznačné pravidlá, za akých by občan mohol byť účastný na zasadnutí komisie, a ak by svojím správaním narúšal jej priebeh, mohol by byť z miestnosti vykázaný.
Rovnako tak neobstojí ani argument, že na rokovanie komisie by mohla prísť veľká skupina občanov, čo by znefunkčnilo jej činnosť, nehovoriac o tom, že by sa do miestnosti ani nepomestili. Vždy sa dá nájsť rozumný kompromis alebo vybrať iná, väčšia miestnosť v budove úradu, kde by sa občania aj poslanci pomestili. A povedzme si úprimne, aká je šanca, že by sa občania vo veľkom hrnuli na rokovanie nejakej komisie v poobedňajších hodinách? Žiaľ, ani 28 rokov po nežnej revolúcii nie sme schopní prijať také nástroje fungovania samosprávy, ktoré by občanov viac motivovali zaujímať sa o veci verejné, naopak, rôznymi obmedzeniami a reštrikciami sa ich vedome či nevedome snažíme demotivovať a vytvárať medzi nimi a samosprávou vysokú nepreniknuteľnú stenu.
Ďalší návrh predkladateľov, s ktorým sa úplne stotožňujem, je právo občanov vystupovať na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a predniesť svoje podnety, názory či požiadavky. Ja som vo svojom legislatívnom návrhu už dvakrát navrhoval, aby občania mali zo zákona právo vystúpiť v samostatnom bode programu rokovania obecného zastupiteľstva, ktorý by trval iba 30 minút. Rokovací poriadok by im jasne a zrozumiteľne stanovil, za akých podmienok a v akom časovom rozsahu. Nič nové pod slnkom. Už temer 10 rokov to majú zavedené v Českej republike. Z toho, čo by malo byť pre nás samozrejmosťou, robíme veľkú vedu a hľadáme rôzne prekážky, ako tomu zabrániť. A odporcovia tejto myšlienky znovu strašia občanov, že ak by sa takáto zákonná úprava prijala, na zastupiteľstvá by chodili chronickí sťažovatelia alebo provokatéri, krikľúni či alkoholom podgurážení občania, že by sa takýto demokratický inštitút zneužíval a podobne. Skutočne nerozumiem, prečo stále hľadáme výhovorky, že sa niečo nedá urobiť, prečo hľadáme nepriateľov tam, kde nie sú, a podkopávame dôveru k občanovi. Občania nie sú neorganizované stádo oviec, sú to ľudia, ktorí môžu mať na veci odlišný názor, ale je ich demokratickým právom, aby svojich zástupcov kontrolovali a boli s nimi aj v priamom kontakte, aby sa mohli spoluzúčastňovať na riadení samosprávy a neboli len pasívnymi divákmi za spustenou oponou. Našťastie, nie za tou železnou.
Predkladatelia tohto návrhu novely zákona o obecnom zriadení tiež navrhujú transparentnejšie delegovanie zástupcov obcí do rád škôl. Obvyklá prax je taká, že o zástupcoch obce v radách škôl rozhoduje obecné zastupiteľstvo. Keďže zákon o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve ani zákon o obecnom zriadení v súčasnej dobe neupravujú, ktorý z orgánov samosprávy deleguje zástupcov obce ako zriaďovatelia do orgánov školskej samosprávy, môže dochádzať k situáciám, že medzi starostom a zastupiteľstvom vzniknú kompetenčné spory, keďže starostovi záleží na tom, aby mal v rade školy ľudí, ktorí budú lojálni a budú mať dosah aj na prípadné voľby jej riaditeľa. Neraz sa stáva, že v rade školy sedia osoby, ktoré majú s riaditeľmi či starostom obce nadštandardné vzťahy, a tak objektívnosť pri posudzovaní v dôležitých otázkach týkajúcich sa školy, personálnych náležitostí či iných dôležitých oblastí je ohrozená. Členstvo v rade školy nemá byť o kamarátskych vzťahoch, ale o nestrannosti a skutočnej pomoci zo strany zriaďovateľa školy, preto delegovanie zástupcov do rady školy ako orgánu školskej samosprávy by malo byť jednoznačne v kompetencii zastupiteľstva, a nie starostu. Tým by sme sa vyhli mnohým problémom, hlavne pri voľbe riaditeľa školy.
Predkladatelia návrhu ďalej správne usúdili, že predchádzajúca právna úprava zákona bola transparentnejšia, aj čo sa týka volenia zástupcu starostu, resp. že jeho ustanovenie bolo vyváženejšie, rozdelené medzi starostu a zastupiteľstvo a nebolo iba vecou poverenia zo strany starostu. Pôvodne zástupcu starostu volilo zastupiteľstvo bez návrhu starostu, neskôr len na návrh starostu a podľa súčasnej úpravy je rozhodnutie o zástupcovi starostu plne v rukách starostu. Týmto dochádza k neustálemu posilňovaniu postavenia starostov voči zastupiteľstvám.
Dôležitou súčasťou návrhu novely zákona o obecnom zriadení je posilnenie právomoci a nezávislosti hlavného kontrolóra. Predkladatelia navrhujú, aby jeho vzťah k obci nebol pracovným pomerom, ale výkonom funkcie, za ktorý mu náleží plat. Hlavný kontrolór býva často poslednou inštanciou, na ktorú sa občania môžu obrátiť so svojimi sťažnosťami týkajúcimi sa samosprávy. A môžem to povedať z vlastnej skúsenosti. Nezriedka ide o vykonané kontroly a ich výsledky nie sú veľmi v súlade s tým, čo od neho očakávalo vedenie mesta či obce. Samozrejme, je to od prípadu k prípadu. Napriek tomu jeho postavenie nestranného a nezávislého orgánu nie je dostatočné a nezriedka dochádza ku kolíziám či stretom názorov medzi ním a starostom či primátorom. Hlavný kontrolór sa tak dostáva do zovretia moci a je pod neustálym tlakom, sprevádzaný možným strachom o stratu zamestnania, preto predkladatelia návrhu správne argumentujú, že by sa mala posilniť nezávislosť kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra od starostu. Útvar hlavného kontrolóra by nemal byť bežnou súčasťou obecného úradu, ale samostatným útvarom. O zriadení útvaru a jeho počte zamestnancov by malo rozhodovať zastupiteľstvo, teda nie starosta. Taktiež je dôležité, aby zo zamestnancov útvaru hlavného kontrolóra vyberal sám hlavný kontrolór.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh novely zákona o obecnom zriadení prináša viacero zmien. Ja sám som sa vyjadril aspoň k niektorým. Je otázkou ďalšej diskusie, či sa dajú všetky dostatočne preniesť do reálneho života samosprávy a či by si vyžadovali aj ďalšie úpravy. Každopádne ide o posun vpred a o kroky, ktoré môžu celý systém samosprávy urobiť viac transparentnejším a funkčnejším. Samospráva by nemala byť len výdobytkom demokracie na papieri, ale praktickou ukážkou toho, ako sa demokratické inštitúty dajú aplikovať v praxi, pretože napĺňať posolstvá Nežnej revolúcie o slobode a právach občanov by malo byť našou neustálou snahou, ale hlavne povinnosťou. Zotrvávať v stagnácii, neústupčivosti či v predstave o vlastnej neomylnosti je prejavom slabosti, a nie sily človeka. Preto tento návrh novely zákona určite podporím.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2017 18:12 - 18:16 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dodržiavanie pravidiel zdravej životosprávy, do ktorej spadá čas na prácu a oddych každého pracujúceho človeka, dáva predpoklady na to, že jeho výkonnosť v pracovnom čase bude viac-menej vyrovnaná, ale zároveň sa zabráni rozvoju zdravotných rizík, ktoré v konečnom dôsledku ohrozujú nielen chod spoločnosti, kde daný pracovník vykonáva svoju prácu, ale aj ekonomiky a záťaže pre sociálny systém.
Jednou zo súčastí starostlivosti o zamestnancov, ktorá je zakotvená aj v Zákonníku práce v § 152, je aj povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy a to vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby za podmienok ustanovených v zákone. Táto povinnosť je najčastejšie realizovaná prostredníctvom stravovacích poukážok, tzv. gastrolístkov. O ich existencii, distribúcii i využití bolo toho popísané a povedané veľa, ale v podstate sa nič nezmenilo. Zamestnanec dostane na daný počet pracovných dní v mesiaci gastrolístky, ktoré sčasti platí sám, sčasti na cenu jedného lístka prispieva zamestnávateľ a veľmi často sú tieto lístky dotované aj zo sociálneho fondu, ktorý je povinný každý zamestnávateľ vytvárať. Za tieto gastrolístky sa môže ísť najesť do reštaurácie či bufetu, rovnako si za ne môže kúpiť hotové jedlo, či šalát, šalát v niektorom z obchodov, najčastejšie tých, ktoré sú súčasťou nejakého obchodného reťazca, alebo si nakúpi potraviny a hotové, doma pripravené jedlo si prinesie na druhý deň do práce. Takto to vyzerá, že je všetko v najlepšom poriadku, zamestnanec je spokojný, pretože dostal gastrolístky, na ktoré mu prispel zamestnávateľ, zamestnávateľ je spokojný, pretože si splnil svoju zákonnú povinnosť bez zvýšenej námahy, a najviac je spokojná distribučná spoločnosť, ktorá dané gastrolístky vydáva a je tak zabezpečený neustály prísun finančných prostriedkov do jej dosahu.
Problém je však v tom, že takto nastavený systém eliminuje možnosť voľby samotného zamestnanca, ale i zamestnávateľa. Tento návrh zákona dáva možnosť rozhodnúť sa, či zamestnávateľ bude povinný prispieť na stravovanie zamestnancov formou stravovacích poukážok, alebo tú istú sumu vyplatí zamestnancovi ako finančný príspevok, čo bude možné zrealizovať buď na základe kolektívnej zmluvy, alebo uzavretím písomnej dohody so zamestnancom o poskytovaní finančného príspevku, ktorý by mal byť oslobodený od dane z príjmu. Týmto spôsobom bude zároveň odstránená pozitívna diskriminácia zamestnancov, ktorí na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôžu využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom a tento ich nárok nepodlieha dani z príjmu. Dochádza tak k zrovnoprávneniu nárokov všetkých zamestnancov pri poskytovaní finančného príspevku na stravovanie tým, že od dane bude oslobodený každý finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152 Zákonníka práce.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zabezpečenie rovnoprávneho a zároveň funkčného systému pre stravovanie zamestnancov by malo byť vecou nás všetkých. Mali by sme však dať reálnu možnosť, aby sa zamestnanci a zamestnávatelia rozhodli a dohodli, akým spôsobom budú danú povinnosť realizovať bez participácie spoločností, ktoré, povedzme si otvorene, nie sú prínosom, ale ťarchou pre daný systém, pretože participujú bez náležitej reálnej protislužby na finančných prostriedkoch, ktoré by mali byť adresne a vhodne využité tými, ktorým náležia. Rovnako antidiskriminačné zrovnoprávnenie nárokov všetkých zamestnancov v súvislosti s poskytovaním finančných prostriedkov na stravovanie je pozitívnym signálom k právnej istote.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2017 17:39 - 17:43 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Zákonník práce ako všeobecný základný právny predpis ukotvuje všetky aspekty vzniku, trvania a zániku pracovnoprávneho zamestnaneckého pomeru, ako aj prác vykonávaných mimo pracovného pomeru. Má chrániť zamestnancov tak, aby ich závislá práca bola dostatočne ohodnotená, mali čas na regeneráciu a dovolenku, stanovuje dĺžku pracovného času, reguluje nadčasovú prácu i spôsob jej ohodnotenia, určuje základné mzdové požiadavky, vynucuje prekážky v práci, ako aj ochranu práce a sociálnu politiku zamestnávateľa, ako aj náhradu škody a v neposlednej miere i kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Existuje ešte množstvo právnych predpisov, kde sú vymedzené špecifické podmienky pre jednotlivé druhy povolaní, a Zákonník práce pri ich realizácii platí subsidiárne.
Vzhľadom na to, že podmienky na trhu práce a spôsob vykonávania závislej práce prechádza rýchlymi zmenami a zákonné normy nie sú dostatočne flexibilné pri regulácii týchto podmienok, je potrebné neustále sledovať a dopĺňať jednotlivé zmeny, aby sme neopomenuli tých, ktorí svoju prácu vykonávajú statočne a poctivo, ale zákon, respektíve poslanci na nich pozabudli.
Množstvo aktivít v súčasnosti prebieha prostredníctvom realizácie rôznych projektov, či už za finančnej participácie Európskej únie, špecifických zahraničných fondov, ale aj domácich zdrojov. Z časového hľadiska krátkodobé projekty nenesú personálne problémy. Tie sa jednoznačne vynárajú pri strednodobých a dlhodobých projektoch, keďže ľudia, ktorí zabezpečujú chod týchto projektov, ich administratívu a celú organizačno-technickú ťarchu, nemajú dostatočné pracovnoprávne zabezpečenie svojej práce. Obmedzujúcim faktorom pre nich je samotný Zákonník práce, ktorý v § 48 ods. 2 uvádza, citujem: "Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát." Koniec citácie. Čo však v prípade, ak projekt trvá dlhšie? Človek, ktorý stál pri jeho zrode a pokračuje v jeho realizácii, musí z neho odísť pre nedostatočnosť zákonných podmienok.
Ako zabezpečiť kontinuitu projektu tak, aby nebola nutná vysoká fluktuácia pracovníkov? Áno, jedna z možností je trvalý pracovný pomer, lenže prostriedky určené na daný projekt zvyčajne nie sú dimenzované tak, aby v sebe zahŕňali odstupné za pracovníka, teda odstupné pre pracovníka, ktorý svoj diel práce ukončil. Čo ak projekt je z nejakého dôvodu predčasne ukončený? Kto naplní všetky nároky zamestnancov pri takomto ukončení pracovnoprávneho vzťahu? Nehovoriac o tom, že práve realizácia projektov si vyžaduje vysokú flexibilitu všetkých zúčastnených, teda predpoklad je, že aj tohto štátu a jeho zákonných noriem.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vítam iniciatívu kolegov, ktorí mysleli aj na týchto ľudí, ktorí svojou odbornosťou a prístupom dokážu realizovať náročné projektové podmienky, ktoré v konečnom dôsledku prispejú k verejnému blahu. Rozšírenie zákonných, taxatívne vymedzených podmienok pre opätovné dohodnutie zmluvy na dobu určitú dáva priestor na zmysluplné a korektné riešenie problému pracovnoprávnych vzťahov v tomto pracovnom segmente. Rovnako však dáva priestor aj na lepšie, kvalitnejšie a efektívnejšie čerpanie prostriedkov z Európskej únie, kde máme značné rezervy, ako aj ich praktickú realizáciu prostredníctvom projektov a ľudí, ktorí ich zabezpečujú.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 30.11.2017 14:25 - 14:26 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán minister. K vašej pripomienke, že sme zahlcovali parlament tými istými otázkami, chcem len povedať, že ja som tu nový poslanec, ale učím sa od kolegov, ktorí takto bežne každú schôdzu zahlcujú otázkami parlament a, bohužiaľ, sú to kolegovia z vládnej strany SMER. Takže ja sa fakt len učím.
Chcem sa vás spýtať, pán minister, či viete potvrdiť alebo či môžete potvrdiť, že najvyšší rozdiel medzi minimálnou mzdou a minimálnym tarifným platom, medzi minimálnou mzdou a minimálnym tarifným platom je v súčasnosti a či môžete potvrdiť, že riešenia sa dostanú do legislatívneho plánu vlády.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2017 9:40 - 9:52 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, každý má právo na dobrú správu vecí verejných, uplatnenie tohto práva je však zväčša veľmi komplikované. Občan to zvyčajne zistí až vtedy, keď sa ho nejaká skutočnosť, ktorú potrebuje vyriešiť, bezprostredne dotkne. Vládny návrh zákona o obecnom zriadení má tendenciu vyriešiť niektoré problémy aplikačnej praxe spojené s obcou a jej riadením, ako aj zaviesť niektoré legálne definície, napríklad verejného priestranstva, ako aj upraviť technické nedostatky zákona v podobe poznámok pod čiarou.
Ak dovolíte, chcel by som sa však pozastaviť pri dvoch zásadných veciach, ktoré v tomto zákone rezonujú. Prvou je deklarované zníženie počtu poslancov v obecných zastupiteľstvách. Ja sám nie som zástancom prebujnelých byrokratických zásahov, rovnako ako aj predimenzovanej personálnej obsadenosti. Obzvlášť pri menších obciach či mestách môže byť reálne problém finančné zabezpečenie chodu zastupiteľstva. No táto zmena markantne zasahuje práve väčšie mestá, kde bolo rozpätie počtu poslancov dostatočne veľké na to, aby si tieto mestá mohli určiť pokojne dolnú hranicu počtu poslancov bez zákonného zasahovania.
Obávam sa však, že tieto zákonné obmedzenia pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami nie sú výrazom reálnej efektivity, ale politickej manipulácie. A naznačuje to aj nedostatočné zdôvodnenie tohto kroku v dôvodovej správe. Pri takto navrhovanej zmene by sa žiadalo aj konkrétne vyčíslenie úspor a nielen vágna konštatácia o porovnaní s priemerom počtu poslancov na 100-tisíc obyvateľov v Európskej únii. Považujem to za klišé, za barličku, pod ktorú môžeme schovať všetko, čo chceme zmeniť bez názoru obyvateľov či zastupiteľstiev. A podľa môjho názoru aj, bez ohľadu aj na práva a slobody miest a obcí, ktoré týmto zostanú dotknuté.
Je pozoruhodné, že tento legislatívny návrh prichádza v čase, keď vo voľbách do mestských, ale aj krajských zastupiteľstiev sa v oveľa väčšej miere ako predtým začínajú presadzovať nezávislí kandidáti. Po dvanástich rokoch vládnutia strany SMER sa ani tomu nedá čudovať. Ľudia strácajú dôveru v politikov, a to je jedno, či ľavicových, či pravicových, a prednosť pri svojej voľbe dávajú kandidátom, ktorí deklarovanou nezávislosťou dávajú voličovi väčšiu nádej, že budú jeho záujmy a práva zastupovať v duchu demokratických princípov a nie v duchu straníckych tričiek a straníckej lojality.
Z tohto hľadiska považujem túto legislatívnu zmenu za úder do tváre demokracie. Už teraz je jasné, že v prípade schválenia tejto novely zákona a jej pretavenia do praxe sa do zastupiteľstiev budú dostávať v drvivej väčšine len stranícki nominanti, ktorí budú môcť na svoju kampaň využiť finančné prostriedky materských strán a ktorých masívna podpora a propaganda prinesie vytúžený efekt. Nezávislí kandidáti budú musieť použiť oveľa viac peňazí a využiť oveľa viac spôsobov a prostriedkov na presadenie sa, ako tomu bolo doposiaľ. Obecné a mestské zastupiteľstvá sa dostanú opäť do područia straníckej chobotnice a tým si, samozrejme, oveľa ľahšie budú presadzovať to, čo si zaumienia, často na úkor občanov. Tým je väčšia šanca, že dôjde aj k zlyhaniu poslancov.
Obhajcovia tohto návrhu argumentujú aj tým, že pokiaľ dôjde k zníženiu počtu poslancov, určite sa znížia aj náklady na odmeňovanie. Taktiež, že sa zároveň môže zvýšiť vážnosť a prestíž poslaneckej funkcie. Takéto argumenty a v podstate celý návrh zvádza k nesprávnemu predpokladu, že menší počet poslancov môže prispieť k rýchlejšiemu, prípadne kvalitnejšiemu rozhodovaniu. Na kvalitu rozhodovania má však v prvom rade vplyv volič voľbou kandidátov na poslancov. Podľa mňa si to volič musí uvedomiť a vybrať podľa kritérií, ktoré najviac pomôžu mestu ako celku.
Pripusťme možnosť, že pri menšom počte poslancov sa budú ľahšie schvaľovať všeobecne záväzné nariadenia a iné zložité body rokovania, že tým pádom budú kratšie diskusie, možno aj väčšia kultivovanosť v priebehu rokovaní. Otázkou však zostáva, či ľahšie schvaľovanie pre dané body a mesto znamená zároveň aj lepšie a kvalitnejšie rozhodnutia. Čím nižší je počet poslancov, tým je menšia prístupnosť priamej demokracie. Vyšší počet poslancov znamená aj videnie viacerých problémov mesta, viacero pohľadov na možné riešenia, väčšiu kontrolu výkonnej zložky mestského úradu a jej organizácií v prospech občanov. Vyšší počet je bližšia dostupnosť, pretože poslanec je zároveň susedom nielen menom, viac poslancov znamená aj väčšiu možnosť poslanca stretnúť sa, navštíviť, postaviť k zodpovednému riešeniu problémov spoluobčanov. Samozrejme, závisí to na kvalite výberu poslancov.
Nižší počet poslancov znamená aj väčší tlak na ovplyvňovanie názoru a rozhodnutí jednotlivých poslancov. Zlyhanie poslanca pri nižšom počte zástupcov občanov je väčším rizikom, väčšou váhou pri hlasovaní. Pri vyššom počte poslancov sa tento tlak, naopak, naopak, viac zväčší.
Rovnako tak funkčnosť zastupiteľstva môže ohroziť aj riziko schválenia či neschválenia pri zložitých bodoch, kde je potrebná trojpätinová väčšina všetkých členov mestského zastupiteľstva. Chýbajúci poslanci pri nižšom počte, čo sa nedá pre chorobu, prácu, pracovné cesty a podobne, vylúčiť, môžu tak nevedome výrazne ovplyvniť výsledok hlasovania bez ich prítomnosti, alebo spôsobiť pre mestské zastupiteľstvo stav uznášanianeschopným.
Každá demokracia niečo stojí. Pokiaľ by sa v našich mestách a obciach udomácnila transparentnosť a nie korupcia, rodinkárstvo a klientelizmus, aj menší počet poslancov by sa stal reprezentatívnym orgánom zastupujúcim občanov. Za stavu, aký je dnes na Slovensku v mestách a v obciach, považujem krok voliť najnižší počet poslancov za populistický, ktorý sa v konečnom dôsledku môže zvrhnúť na menšiu kontrolu nad rozhodnutiami, ako aj na menší kontakt s občanmi. Poslanec v mestskom zastupiteľstve nie je za seba, ale zastupuje veľký počet obyvateľov a ich dôveru. Takže nie počet, ale charakter a vôľa slúžiť ľuďom je tým hlavným kritériom.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, druhým zásadným problémom, ktorého sa zmeny v tomto zákone dotýkajú, je hlavný kontrolór, ktorý ako nezávislý orgán volený zastupiteľstvom vykonáva kontrolnú činnosť, čiže kontrolu zákonnosti, účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými právami obce, ako aj s majetkom, ktorý obec užíva podľa osobitných predpisov, kontrolu príjmov, výdavkov a finančných operácií obce, kontrolu vybavovania sťažností a petícií, kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov, vrátane nariadení obce, kontrolu plnenia uznesení obecného zastupiteľstva, kontrolu dodržiavania interných predpisov obce a kontrolu plnenia ďalších úloh ustanovených osobitnými predpismi. Citoval som zo zákona.
Navrhované zmeny v bode 56 a 57 považujem za kontraproduktívne a hrubo porušujúce nezávislé postavenie hlavného kontrolóra. V bode 56, znenie návrhu novely, § 18 ods. 1 písm. g) sa hovorí, "hlavný kontrolór vybavuje sťažnosti, ak tak ustanovuje štatút obce". V dôvodovej správe sa uvádza, že tento bod, zabezpečuje sa súlad so zákonom o sťažnostiach, ktorý v § 11 ods. 1 ustanovuje, že vybavovanie sťažností orgán verejnej správy upraví vnútorným predpisom, teda explicitne neustanovuje, že hlavný kontrolór obce vybavuje sťažnosti. Na daný účel obsahovo príslušný interný predpis obce je štatút obce, ktorý ako každý interný predpis obce patriaci do pôsobnosti obecného zastupiteľstva sa schvaľuje formou uznesenia. Podľa vyjadrenia Združenia hlavných kontrolórov miest a obcí Slovenskej republiky, citujem, "ak zákon určuje hlavnému kontrolórovi ako jednu z činnosti vybavovania sťažností a zároveň kontrolu vybavovania sťažností, je toto možné považovať za kontraproduktívne, nakoľko v praxi by kontrola vybavovania sťažností hlavným kontrolórom znamenala kontrolu vlastnej práce hlavného kontrolóra v rámci vybavovania sťažností a teda maximálne neefektívny a neúčinný výkon kontroly v tejto oblasti".
Ešte komplikovanejšia situácia vzniká pri bode 57, kde v § 18f ods. 1, písm. h) sa hovorí k pôvodnému zneniu, čo je povinnosťou hlavného kontrolóra, citujem, "je povinný vykonať kontrolu, ak ho o to požiada obecné zastupiteľstvo," a tu pribudol aj pojem starosta. Predkladateľ v dôvodovej správe tvrdí, že "z praktického dôvodu so zreteľom na zvýšenie účinnosti kontrolnej činnosti sa hlavnému kontrolórovi obce ukladá povinnosť vykonať kontrolu na podnet ktoréhokoľvek orgánu obce, teda nielen obecného zastupiteľstva, ale aj starostu obce. Predpokladá sa, že starosta obce rovnako ako obecné zastupiteľstvo využije navrhované oprávnenie len v obzvlášť relevantnom prípade z hľadiska záujmov obce, keďže ide o výkon kontroly mimo plánu kontrolnej činnosti schváleného na príslušný polrok obecným zastupiteľstvom. V mnohých obciach je však už teraz bežné, že hlavný kontrolór obce vykoná kontrolnú akciu na podnet starostu obce". Toľko citácia.
S týmto nie je možné súhlasiť, pretože ak bude hlavnému kontrolórovi ukladať úlohy aj starosta obce, tak dôjde k závažnému zásahu do jeho postavenia nezávislého a nestranného kontrolného orgánu, ktorý sa zodpovedá zastupiteľstvu. Starosta obce je osoba zodpovedná za finančné riadenie a finančnú kontrolu v zmysle zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite. Disponuje svojimi zamestnancami, ktorí finančnú kontrolu vykonávajú zo zákona. Túto nemôže nahradiť hlavný kontrolór. V medzirezortnom pripomienkovom konaní bola vznesená aj zásadná požiadavka NKÚ Slovenskej republiky v znení: "Navrhujeme vypustiť bod 57 návrhu zákona. Odôvodnenie: Nesúhlasíme s rozšírením právomoci starostu na vykonanie kontroly zo strany hlavného kontrolóra. Podľa § 18 ods. 1 hlavný kontrolór vykonáva kontrolnú činnosť." Koniec citácie. Táto zásadná pripomienka NKÚ Slovenskej republiky nebola však akceptovaná a rozpor naďalej trvá.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh novely zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v tejto podobe nerieši skutočné problémy hlavného kontrolóra, ako sú jeho zastupovanie počas dlhodobej péenky, prípadne materskej dovolenky, jeho odstupné, ktoré ako jediný volený zástupca nemá, na rozdiel od starostov či hlavných kontrolórov VÚC, čo možno považovať za diskriminačné. Niektoré obce hlavných kontrolórov nemajú vôbec, neriešia sa tzv. úväzkoví kontrolóri, niektorí majú 0,1-percentný úväzok, čo nepostačuje ani na účasť na rokovaní zastupiteľstva, nieto ešte na výkon akejkoľvek kontroly a podobne.
K úplnej všeobecnej spokojnosti by stačilo, keby boli odstránené nedostatky obsiahnuté v správach hlavných kontrolórov a zároveň by sa docielila aj úspora verejných financií. Rovnako aj niektoré navrhované zmeny nie sú v súlade s právom na dobrú správu veci verejných a opäť len posúvajú túto správu v prostredí obcí a miesto do područia politikárčenia a netransparentného jednania. Preto vás prosím a žiadam, aby ste navrhovanú novelu v tejto podobe nepodporili.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis